7. schôdza

Dovoľte len krátku poznámku. Daň z pôdy, ak sa nemýlim, je príjmom samosprávy. Čiže ak chceme kompenzovať poľnohospodárom tým, že im znížime alebo pôjdeme na nulu so sadzbou dane z pôdy, potom musíme kompenzovať aj samosprávy. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, podnetom na vypracovanie návrhu zákona je transpozícia smernice Rady, ktorá upravuje štruktúru a sadzby spotrebnej dane z tabakových výrobkov.
Hlavným cieľom návrhu zákona je spresniť definície jednotlivých tabakových výrobkov z dôvodu ich jednoznačnejšieho zaradenia a následne spravodlivejšieho zdaňovania spotrebnou daňou z tabakových výrobkov. Nahradiť koncepciu najpredávanejšej cenovej kategórie cigariet koncepciou váženej priemernej ceny cigariet ako referenčnej hodnoty pre minimálnu spotrebnú daň z cigariet v členských štátoch Európskej únie a tiež postupe zvýšiť sadzbu spotrebnej dane z cigariet do roku 2014 v dvoch rokoch, a to zvýšením sadzieb s účinnosťou od 1. februára 2011 do 28. februára 2013 a zvýšením sadzieb s účinnosťou od 1. marca 2013 tak, aby boli zabezpečené minimálne sadzby stanovené v Európskej únii.
Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet, pričom v roku 2011 sa predpokladá dodatočný príjem do štátneho rozpočtu vo výške 15,9 mil. eur, v roku 2012 21,2 mil. eur, v roku 2013 42,1 a v roku 2014 53,9 mil. eur.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov (tlač 97), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 7., t. j. dnešnej schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Zároveň návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, doložku vybraných vplyvov a tabuľku zhody.
Po rozprave odporučím, aby jednak podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uvedený návrh zákona prerokovala Národná rada v druhom čítaní.
A v súlade, po druhé v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 92 z 24. septembra tohto roku a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku, aby sa návrh zákona prerokoval vo výboroch: vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady a vo Výbore Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému vládnemu návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v nadväznosti na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky s cieľom znižovať deficit verejných financií opatreniami na strane príjmov aj výdavkov verejných financií sa predmetným návrhom zákona navrhuje zvýšiť sadzba spotrebnej dane na pivo.
Predpokladá sa, že navrhované zvýšenie základnej a zníženej sadzby dane na pivo bude mať vplyv na obyvateľov a domácnosti, a to prostredníctvom zvýšenia ceny tohto tovaru. Zvýšenie koncovej ceny predstavuje aj po započítaní dane z pridanej hodnoty približne 5 centov na polliter desaťstupňového piva.
Navrhovanou úpravou sa predpokladá dodatočný príjem do štátneho rozpočtu v roku 2011 vo výške 14,9 mil. eur, v roku 2012 vo výške 25,5 mil. eur, 2013 vo výške 26 mil. eur a 2014 26,6 mil. eur.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán podpredseda. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som ako spravodajca výboru pre financie a rozpočet vystúpil k uvedenému vládnemu návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam názor, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel.
Dámy a páni, po rozprave odporúčam, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uvedený návrh zákona prerokovala Národná rada v druhom čítaní.
Taktiež odporúčam, aby v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 93 z 24. septembra 2010 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali tieto výbory: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, len veľmi krátko sa vyjadrím k tomuto návrhu zákona.
Chcem apelovať na to, že štatistika z roku 2006, keď sa zvýšila spotrebná daň v roku 2004 a následne v roku 2005, mala za následok zníženie teda zamestnanosti o cca 1 200 pracovných miest a zároveň v roku 2006 na základe štatistiky sedem regionálnych pivovarov skrachovalo.
Ja len dávam do pozornosti, že tento stav môže byť celkom identický s týmto obdobím a môže sa kľudne stať, že takýto stav môže nastať aj po zvýšení spotrebnej dane z piva. A myslím, že asi kolega Maroš Záhumenský bude asi viac rozprávať o filozofii nejakého protekcionalizmu medzi vínom a pivom, ale v každom prípade ide možno práve pre regionálne pivovary a pre pivovary, ktoré sú skôr menšieho charakteru o celkom slušný zásah do ekonomiky týchto pivovarov. A zároveň chcem upozorniť, že máme jednu z najvyšších spotrebných daní z piva v rámci Európskej únie, čo môže mať zase za následok ťažkosti alebo podstatne ťažšiu situáciu v konkurenčnom boji, v ktorom je, určite asi vieme, že nie je jednoduchý, určite bude tento hendikep našich pivovarníkov stáť nemalé úsilie.
Takže len chcem upozorniť, že toto môže byť asi ďalším následkom toho, čo som na začiatku povedal, že sa to podnikateľské prostredie a povedzme tá efektivita povedzme zamestnanosti, hlavne regionálnej, o ktorú nám ide, lebo tie regionálne disparity sú dosť významné, aby sa jednoducho zachovala pôvodná časť alebo pôvodná výška spotrebnej dane.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, ctené kolegyne, kolegovia, ak sme pred chvíľou prejednávali zvýšenie spotrebnej dani z tabaku, tak mi to nijako nevadí, lebo tabak na Slovensku nezamestnáva žiadnych ľudí. Jedine v obchode to je minimum pridanej hodnoty a navyše tabak, ten, čo sa k nám dováža, a fajčenie zhoršuje zdravotný stav obyvateľstva, čo následne zvyšuje náklady na zdravotníctvo. Čiže ak pristúpite k zvýšeniu spotrebnej dane z tabaku, tak s tým sa dá len súhlasiť, ale následné zvyšovanie spotrebnej dane z piva je presne tak kontraproduktívne, ako je rušenie červenej nafty bez kompenzácie.
Tento krok ste už urobili v roku 2003, keď ste mali dieru v štátnom rozpočte a zvýšili ste spotrebnú daň z piva o 100 %. Dopad spomenul môj kolega Jožko Burian, keď zaniklo sedem regionálnych pivovarov, zanikli dve sladovne, o prácu prišlo 1 200 pracovníkov v pivovarníckom priemysle, čo bolo 40 % ľudí vtedy pracujúcich v tomto sektore, a došlo k poklesu výroby piva len medzi rokom 2002 a 2003 o 200-tisíc hektolitrov a do konca roku 2009 výroba poklesla o 1,5 mil. hektolitrov ročne. Čiže štát opäť nezískal na tomto kroku to, čo očakával. Možno ten prvotný efekt, že vybral na daniach viac peňazí a na druhej strane musel viac ľudí platiť na úradoch práce, a keby sme si znova napočítali, tak prídeme k tomu, že opäť toto rozhodnutie bolo kontraproduktívne a táto vláda sa nepoučila.
Napriek tomu, že táto vláda v roku 2003 toto opatrenie prijala a tie dopady sa ukázali ako katastrofálne pre tento sektor, ale aj nevýhodné pre verejné financie, tak opäť pristupujeme k tomuto fenoménu a zvyšujeme spotrebnú daň na pivo o 49 %. Čiže významným skokom pristupujeme k takémuto navýšeniu a ten očakávaný dopad pre verejné financie nebude ani zďaleka pozitívny tak, ako to predkladá vláda.
Keď sa pozrieme na zdaňovanie piva v bývalom federálnom štáte a po jeho rozdelení Česka a Slovenska, kde vlastne legislatíva bola podobná a vychádzala z jedného prameňa práva, tak v roku 1994 na 10-stupňové pivo sa uplatňovala daň 154 slovenských korún a takisto 154 českých korún. Súčasná daň v Slovenskej republike je na úrovni 500 korún, t. j 16,59 eura za hektoliter a Česká republika túto daň má iba na úrovni 350 českých korún za hektoliter, a to po 33-percentnom zvýšení od 1. januára 2010. Čiže už po navýšení o 33 % má Česká republika daň iba 350 českých korún a návrh, ktorý predkladáte, predpokladá navýšenie pre 10-stupňové pivo na 24,5 eura, čo je 738 slovenských korún. A keď pán minister hovorí, že to bude mať dopad iba 5 centov na jednu pollitrovú fľašu 10-stupňového piva, tak mi to stále vychádza, že je to 12 centov, čiže to je 3 koruny 69. Lebo keď si spočítame spotrebnú daň, možno iba navýšenie tých 5 centov, ale spotrebná daň bude robiť túto hodnotu.
Ja sa chcem spýtať pána ministra, pán minister, neobávate sa toho, že pri tomto zavedení a znevýhodnení a zvýšení ceny piva na Slovensku, čo bude znamenať okamžité zvýšenie aj v obchodnej sieti, že dôjde k cestovnej turistike, obchodnej turistike občanov za lacnejším pivom najmä do Českej republiky? Lebo z Českej republiky privážame na Slovensko najväčší objem piva. A ak sa pozrieme po zvýšení na cenu piva povedzme v Hodoníne a v Skalici, no tak bude jednoznačné, že veľmi rýchlo nielen občania budú chodiť pre lacné pivo do Českej republiky, ale určite sa nájde veľká skupina tzv. podnikateľov, ktorí začnú dovážať pivo na územie Slovenskej republiky, a tým pádom budú odchádzať očakávané dane, ktoré očakávate v štátnom rozpočte, práve do Českej republiky a to pivo budeme dovážať sem.
Ale budeme dovážať aj ďalšie pivo, a tým pádom budeme dovážať prácu. Prácu, ktorú nedáme našim ľuďom nielen v pivovarníckom priemysle, ale na pivovarnícky priemysel je napojené aj poľnohospodárstvo produkciou jačmeňa, sladovníckeho jačmeňa. A Slovenská republika je jedna z krajín, ktorá má vynikajúce podmienky na pestovanie vynikajúceho, kvalitného sladovníckeho jačmeňa. Tým, že dochádza k poklesu výroby piva, dochádza k poklesu výroby sladu. Dochádza k ohrozeniu práve opäť intenzívnej časti poľnohospodárstva. Pri produkcii sladovníckeho jačmeňa sa musia hľadať iné alternatívy, aby poľnohospodári dokázali čosi pestovať, lebo sladovnícky jačmeň je komodita, ktorá dokáže zaplatiť náklady. Ale keď nie je dopyt, nie je výroba, nie je ani pridaná hodnota, ktorá by mohla na Slovensku zostať.
Ale z očakávaných príjmov, pán minister, počítate s príjmom 14,9 mil. eur v roku 2011 vzhľadom k tomu, že iba 9 mesiacov bude platiť zvýšená daň na pivo, ale už v ďalšom roku očakávate príjem 25 až 26 mil. eur. Z dlhodobých príjmov je jasné, že 19 až 20 % tejto dane sa vyberá počas prvých troch mesiacov. To znamená, že by ste mali mať pri takomto navýšení spotrebnej dane z piva príjem do štátneho rozpočtu pre tento rok 20 mil. eur. Tak neviem, prečo kalkulujete iba 14,9 mil. eur? Bol by som rád, keby ste mi to vysvetlili, či počítate s tým, že dôjde k poklesu spotreby piva na Slovensku, a tým dôjde k zníženému výberu daní, alebo kalkulujete už s tým, že si tvoríte tzv. rezervu, keď sa vyberie povedzme 17 mil. eur miesto 20, aby ste povedali, že všetky reči pivovarníkov a všetkých, ktorí obhajovali, aby sa na Slovensku nezvyšovala spotrebná daň, boli planými rečami a vlastne vybrali sme viacej, ako sme prognózovali. Neviem, či je prvá alebo druhá alternatíva, ale každopádne pri tomto navýšení spotrebnej dane by ste mali kalkulovať s výberom 20 mil. eur, aby to odpovedalo tomu, čo prognózujete.
Pochopiteľne, aj minimálne zvýšenie ceny piva bude znamenať zmenu správania sa obyvateľstva a ja sám očakávam, že dôjde aj k zníženiu jeho spotreby, ale aj k dovozu a k ďalšiemu prepadu výroby piva na Slovensku. Obzvlášť v tom, že až 80 % konzumentov piva sú občania s nižším príjmom, ako je priemer v národnom hospodárstve. Vyplýva to zo štatistík spotrebiteľov piva, ktorú majú pivovarníci. To znamená, že pivo na Slovensku je vnímané ako ľudový nápoj a tento ľudový nápoj vlastne tým najslabším vrstvám obyvateľstva zdražujete a práve na tejto skupine obyvateľov chcete vybrať tých 14,9 mil. eur, ktorú prognózujete do štátneho rozpočtu. Je to asi príznačné pre vašu vládu, že najviac znesú najnižšie a najslabšie skupiny obyvateľstva, a preto sa k nim takýmto spôsobom aj správate.
Kolega Burian hovoril o tom, že na Slovensku máme jednu z najvyšších daní na pivo, spotrebnej dane z piva, po jeho navýšení sa dostaneme na siedmu najdrahšiu daň v Európskej únii a pred nami budú len škandinávske krajiny, kde je úplne iná kúpna sila a iná ekonomická situácia obyvateľstva. A, pochopiteľne, vlády škandinávskych krajín regulujú spotrebu alkoholických nápojov práve navyšovaním daní, aby došlo k určitému zníženiu, čiže regulujú. Čiže neviem, či aj vy chcete regulovať spotrebu piva na Slovensku, aj keď pivovarnícky priemysel má vytvorený plán boja proti alkoholizmu tým, že je za umiernenú spotrebu piva. Pivo v umiernenej spotrebe navyše prospieva zdraviu. Obsahuje kopu vitamínov B a podobných vitamínov, ktoré zdraviu prospievajú.
Navrhované zvýšenie dane z piva nebude robiť komplikácie len pre veľké pivovary, ale najmä malé pivovary. Pre malé pivovary je to absolútne likvidačné. Ak sa pozrieme na okolité krajiny, a nielen pivovarské krajiny, ktoré podporujú práve regionálne pivovary, aby sa vytvorilo nielen konkurenčné prostredie, ale aby mohli spotrebitelia si vychutnať tradičnú chuť piva vareného klasickým spôsobom bez urýchľovania, rozmanitosť chutí a podobne, tak takéto navýšenie spotrebnej dane pre tieto malé pivovary znamená absolútnu likvidáciu.
A je nepochopiteľné, keď malé pivovary na Slovensku produkujú iba 8 % piva, či stojí vláde za to, aby sme aj tieto malé pivovary tu zlikvidovali, miesto toho, aby sme ich podporili, aby sa rozširoval počet malých pivovarov a rozširovalo a pomáhalo to aj regionálnemu turizmu, tak ideme cestou ich likvidácie. Myslím si, že stojí za prehodnotenie tejto dane a minimálne, ak nie stiahnutie zákona, tak významné zníženie navrhovaného navýšenia spotrebnej dane z piva, lebo ten dopad na verejné financie nebude tak pozitívny, ako očakávate, ale z hľadiska zvýšenia nezamestnanosti v tomto sektore a dovozu piva zo zahraničia a dovozu práce zo zahraničia bude ten dopad oveľa-oveľa menší.
Tak ako som povedal, že pivo je ľudovým nápojom a už Švejk kedysi povedal, že ak vláda zdraží pivo, tak do roka musí padnúť. V roku 2003 sa pomýlil o jeden rok. Zvýšili ste cenu piva, padla vaša vláda, nedokončila volebné obdobie o dva roky. Verím, že tentokrát, ak navýšite spotrebu piva, sa Švejkova prognóza naplní.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja len jednu krátku poznámku. Pán poslanec, no keď by bola pravda, že vláda, ktorá zdražie pivo, padne, tak vy by ste už mali skončiť v prvom roku vládnutia, keď zavreli Pivovar v Topoľčanoch pánovi predsedovi pod nosom. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v predloženom vládnom návrhu zákona sa v súlade s programovým vyhlásením vlády zjednocujú násobky najnižších sadzieb dane z nehnuteľností z dnešných 20- až 40-násobkov na 5-násobok, a to v prípade dane z pozemkov, dane zo stavieb aj dane z bytov.
Navrhovanou zmenou dochádza k zjednoteniu pravidiel zvyšovania zákonných sadzieb dane z nehnuteľností správcami tejto dane počnúc zdaňovacím obdobím v roku 2012. Navrhovaná právna úprava môže ovplyvniť výnosy z tejto miestnej dane, avšak kompetencia obcí a miest na úpravu sadzieb dane z nehnuteľností podľa miestnych podmienok zostáva zachovaná. Takže priamo v platnom zákone je súčasne vytvorený priestor na prijatie takých sadzieb dane, ktoré by prípadné zníženie výnosov mohli eliminovať.
Vo vládnom návrhu zákona sú obsiahnuté aj niektoré legislatívnotechnické úpravy, ktoré vyplynuli z právne záväzných aktov Európskej únie. Tieto úpravy nadobudnú podľa vládneho návrhu zákona účinnosť 1. januára 2011.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, poslanci, pán minister, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (tlač 99), ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na 7. rokovanie Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informácie o jeho cieli a je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Zároveň návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.
Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Národná rada prerokovala uvedený návrh zákona v druhom čítaní.
A v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 83 z 24. septembra 2010 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokujú výbory: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Poprosím, pán predseda, aby ste otvorili rozpravu k uvedenému návrhu zákona.