7. schôdza

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, len veľmi krátko. Ja vítam túto aproximáciu práva. Mám len jednu takú výhradu alebo také doporučenie, keďže teda nie je nutná konsolidácia u spoločností, ktoré nemajú významné postavenie, bolo by fajn, aby sa vydefinovala tá významnosť tej spoločnosti, či to bude objemom vlastného imania, či to bude obratom, alebo nejakým podielom, teda minoritným podielom, alebo nejakým spôsobom špecifikované, lebo potom vzniknú diskusie, čo je významná alebo čo nie je významná spoločnosť v rámci konsolidácie.
Takže ešte raz vítam to, aby sa znížila administratívna náročnosť možno niekedy bezvýznamných dcér a vnučiek, proste tá konsolidácia neni nutná. Ale faktom je, že by som uvítal tú možnosť alebo uvítal by som ten návrh, aby niekde buď v prechodných ustanoveniach, alebo niekde bolo uvedené, čo je filozofia tej významnej spoločnosti, aby nevznikli potom následne nejaké diskusie.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Návrhom zákona sa implementujú opatrenia vyplývajúce z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú požiadavky, akreditácia a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh. Upravuje sa predovšetkým postup colných orgánov, ak majú podozrenie, že dovážané výrobky predstavujú vážne riziko týkajúce sa zdravia a bezpečnosti pri práci, ochrany spotrebiteľa, životného prostredia, alebo ak tieto výrobky nemajú požadovanú sprievodnú dokumentáciu a nie sú správne označené značkou zhody.
V nadväznosti na novelu colného zákona sa zodpovedajúcim spôsobom upravuje aj kompetencia orgánu dozoru a kontroly v zákone o ochrane spotrebiteľa a kompetencia colných orgánov v zákone o orgánoch štátnej správy, v colníctve.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vystúpil ako spravodajca k predmetnému návrhu vládneho návrhu zákona.
Opäť konštatujem, že uvedený návrh bol doručený v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na dnešné rokovanie 7. schôdze.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu vládneho návrhu zákona a zároveň návrh zákona obsahuje aj doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.
Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady uvedený návrh zákona prerokovala Národná rada v druhom čítaní.
A aby v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 94 z 24. septembra 2010 návrh zákona prerokovali výbory pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu
Vážený pán predsedajúci, poprosím vás, neviem vzhľadom na čas, či otvoríte rozpravu k tomuto vládnemu návrhu zákona.

Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som uviedla a odôvodnila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, teda, aby som odôvodnila tzv. veľkú novelu kompetenčného zákona.
Predložený návrh novely kompetenčného zákona nadväzuje na predchádzajúcu novelu kompetenčného zákona, ktorou sa opätovne zriadilo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky.
Účelom tohto návrhu novely kompetenčného zákona sú zmeny v organizácii a pôsobnosti viacerých ústredných orgánov štátnej správy, ktorými sa napĺňa programové vyhlásenie vlády.
Navrhuje sa upraviť kompetencie podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo, a to v oblasti ľudských práv, práv národnostných menšín, rovnakého zaobchádzania a rodovej rovnosti. Na zabezpečenie týchto úloh bude podpredseda vlády, ktorý neriadi ministerstvo, plniť aj úlohy spočívajúce v prerozdelení finančných prostriedkov v týchto oblastiach.
V pôsobnosti Ministerstva hospodárstva a výstavby Slovenskej republiky sa upravuje kompetencia v oblasti zahraničného obchodu, ktorá sa dopĺňa o obchodovanie s vojenským materiálom, o tvorbu zahraničnej obchodnej politiky a o určovanie kritérií pre výber zamestnancov obchodno-ekonomických oddelení. Dopĺňa sa nová kompetencia v oblasti stratégie, tvorby a realizácie inovácií vo vymedzených oblastiach a prechádza pôsobnosť v oblasti stavebnej výroby a stavebných výrobkov, tvorby a uskutočňovania bytovej politiky a poskytovania štátnej prémie k stavebnému sporeniu z ministerstva hospodárstva a výstavby na ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií. Názov ministerstva sa mení na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.
Na ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií prechádza pôsobnosť v oblasti cestovného ruchu z ministerstva kultúry a cestovného ruchu, verejných prác, stavebného poriadku a územného plánovania okrem ekologických aspektov z ministerstva vnútra, stavebnej výroby a stavebných výrobkov, tvorby a uskutočňovania bytovej politiky a poskytovania štátnej prémie k stavebnému sporeniu z ministerstva hospodárstva a výstavby, koordinácie využívania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie z Úradu vlády, koordinácie prípravy politík regionálneho rozvoja z ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja, s účinnosťou od 1. novembra 2010 z ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Názov ministerstva sa mení na ministerstvo dopravy, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu a názov ministerstva kultúry a cestovného ruchu na Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.
Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja, s účinnosťou od 1. novembra 2010 ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka bude aj naďalej zabezpečovať kompetenciu v oblasti regionálneho rozvoja okrem koordinácie prípravy politík regionálneho rozvoja, ktorú bude vykonávať ministerstvo dopravy, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu.
Dopĺňa sa kompetencia ministerstva zahraničných vecí v oblasti riadenia zastupiteľských úradov Slovenskej republiky o riadenie obchodno-ekonomických oddelení a kompetenciu v oblasti koordinácie realizácie politík Európskej únie, ktorú doposiaľ vykonával Úrad vlády.
Spresňujú sa tiež niektoré kompetencie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu.
Zmeny nastávajú aj v oblasti stálych poradných orgánov vlády.
Dôležitou súčasťou navrhovaných zmien a doplnení sú tiež súvisiace novely viacerých osobitných zákonov.
Navrhuje sa, aby tento návrh zákona nadobudol účinnosť 1. novembra 2010 okrem ustanovení týkajúcich sa koordinácie využívania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie a presunu kompetencií v oblasti riadenia obchodno-ekonomických oddelení. Tieto ustanovenia podľa návrhu by mali nadobudnúť účinnosť 1. januára 2011.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás týmto o prerokovanie a schválenie predloženého vládneho návrhu zákona s tým, že z informácie výborov o prerokovaní tohto vládneho návrhu zákona odporúčam akceptovať pripomienky uvedené v časti IV pod bodmi 1 až 6 a neakceptovať pripomienku uvedenú pod bodom 7. Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, vážené dámy a páni, dovoľte, aby som vás informoval o výsledku rokovania výborov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 54), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
I. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 53 zo 7. septembra 2010 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 54), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
II. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
III. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 44 z 29. septembra 2010 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkou.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 35 z 1. októbra 2010 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkou.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu uznesením č. 30 z 30. septembra 2010 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkou.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 17 z 5. októbra 2010 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkou.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 27 z 5. októbra 2010 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením č. 15 z 28. septembra 2010 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Z celkového počtu 13 poslancov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport bolo prítomných 12 poslancov. Za návrh predneseného uznesenia hlasovalo 6 poslancov, 6 poslancov bolo proti návrhu, nikto sa nezdržal hlasovania.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť neprijal platné uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov podľa § 52 ods. 4 rokovacieho poriadku. Za návrh hlasovalo 6 poslancov, proti návrhu hlasovalo 6 poslancov, hlasovania sa nezdržal žiadny poslanec. Z celkového počtu členov výboru 13, bolo prítomných 12 poslancov.
Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru. Za návrh hlasovalo 6 poslancov, proti návrhu nebol žiadny poslanec a 6 poslancov sa zdržalo hlasovania. Z celkového počtu 13 poslancov Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky bolo prítomných 12.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Z celkového počtu 12 poslancov výboru bolo prítomných 8 poslancov. Za návrh uznesenia hlasovali 4 poslanci, proti návrhu hlasovali 4 poslanci a nikto sa hlasovania nezdržal.
IV. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:
Bod 1. V bode 3 v § 3 písmeno c) znie: „c) Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky“.
Upravený názov ministerstva zahrnie väčšiu časť z pôsobností, ktoré budú v kompetencii uvedeného ministerstva od 1. 11. 2010. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Bod 2. V bode 13 nadpis pod § 8 znie: „Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky“.
Súvisí s bodom 1. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Bod 3. V bode 14 v § 8 ods. 1 a 2 sa slová „Ministerstvo dopravy, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu Slovenskej republiky“ nahrádzajú slovami „Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky“.
Súvisí s bodom 1. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Bod 4. V bode 16 v § 8 ods. 3 a 4 sa slová „Ministerstvo dopravy, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu Slovenskej republiky“ nahrádzajú slovami „Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky“.
Súvisí s bodom 1. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Bod 5. V čl. I v dvadsiatom bode sa v prvom riadku slovo „vykonávania“ nahrádza slovom „vyhlasovania“.
Ide o opravu zrejmej chyby v nadväznosti na platný normatívny text (§ 14 ods. 2 písm. e/ zákona č. 575/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Bod 6. V bode 34 v § 40k ods. 1 až 3, § 40l ods. 1 až 3, § 40o ods. 1 až 3, § 40q ods. 1 až 3 a § 40r ods. 2 sa slová "Ministerstvo dopravy, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu Slovenskej republiky“ vo všetkých gramatických tvaroch nahrádzajú slovami „Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky“ v príslušnom gramatickom tvare.
Súvisí s bodom 1.
Bod 7. V čl. IX sa slová „1. novembra“ nahrádzajú slovami „1. decembra“. Zároveň sa v prechodných ustanoveniach v čl. I 34. bode v § 40k ods. 3, v § 40l ods. 3, 40m ods. 3, 40n ods. 3, 40o ods. 3 a § 40p ods. 3 slová „1. novembra“ nahrádzajú slovami „1. decembra“ a slová „31. októbra“ nahrádzajú slovami „30. novembra“.
V čl. VI 2. bode v nadpise pod § 37f sa slová „1. novembra„ nahrádzajú slovami „1. decembra“.
Zmena účinnosti predloženého návrhu zákona sa navrhuje v nadväznosti na priebeh legislatívneho procesu (nasledujúca schôdza začína 12. októbra 2010) a z dôvodu dodržania požiadaviek a lehôt ustanovených Ústavou Slovenskej republiky (čl. 87 ods. 2 až 4 a čl. 102 ods. 1 písm. o/). Zároveň je potrebné zabezpečiť aj primeranú legisvakančnú lehotu. V súvislosti s navrhovanou zmenou účinnosti v čl. IX je potrebné zosúladiť aj lehoty v súvisiacich prechodných ustanoveniach.
V. Gestorský výbor prerokoval spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 9. schôdzi dňa 6. októbra 2010. Výbor neschválil spoločnú správu výborov, keďže za návrh súhlasiť so znením spoločnej správy nevyslovila súhlas nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru.
Výbor poveril spoločného spravodajcu výborov Alexandra Slafkovského informovať Národnú radu Slovenskej republiky v súlade s § 80 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov o prerokovaní predloženého návrhu zákona vo výboroch a predložiť návrh na ďalší postup.
Vzhľadom na uvedené, vážený pán predsedajúci, využívam svoje právo spravodajcu a podľa § 80 ods. 2 rokovacieho poriadku navrhujem otvoriť rozpravu (ako po prvé) a po druhé po rozprave hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v informácii a pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy a následne hlasovať o zákone ako o celku.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pani ministerka, rád by som sa stručne vyjadril k návrhu kompetenčného zákona v časti prechodu kompetencie riadenia obchodno-ekonomických oddelení v rámci zastupiteľských úradov v zahraničí z riadiacej pôsobnosti ministerstva hospodárstva do riadiacej pôsobnosti ministerstva zahraničných vecí. Nie je to len aktivita tejto vlády. Musím konštatovať, že pri tvorbe programového vyhlásenia bývalej vlády, ktorej som bol aj ja členom, ministerstvo zahraničných vecí si presadilo do programového vyhlásenia vlády na roky 2006 až 2010 vytvorenie jednotnej politicko-ekonomickej dimenzie diplomacie, čím sa v konečnom dôsledku myslelo prevzatie riadiacej kompetencie obchodno-ekonomických oddelení v zahraničí pod riadiacu pôsobnosť ministerstva zahraničných vecí. Veľmi rýchlo som pochopil, že tadiaľto cesta nevedie, s ohľadom na skutočnosť, že slovenská ekonomika vo výraznej miere závisí od exportnej výkonnosti, nakoľko existujúce výrobné kapacity niekoľkonásobne prekračujú absorpčnú schopnosť slovenského trhu. Vývozná výkonnosť slovenského hospodárstva je viac ako 85 % HDP, dovozná náročnosť cca 86 % HDP a vzťah obratu zahraničného obchodu k HDP dokazujú, že zahraničný obchod je kľúčovým odvetvím, ktorý bezprostredne a významne ovplyvňuje súčasnú aj budúcu prosperitu Slovenska a životnú úroveň jeho obyvateľov, úzko súvisí s účinnosťou a pôsobnosťou ekonomického rezortu, ktorým je ministerstvo hospodárstva, je predĺženou rukou a priamym nástrojom podpory rozvoja podnikateľského prostredia, a preto obchodno-ekonomické oddelenia napriek mnohým a veľkým tlakom zo strany ministerstva zahraničných vecí ostali v pôsobnosti ministerstva hospodárstva.
Je potrebné akcentovať, že OBEO predstavujú v súčasnosti základný nástroj realizácie zahraničnoobchodnej politiky a proexportných opatrení zo strany ministerstva hospodárstva, pričom tieto kompetencie a aktivity sú a aj naďalej ostávajú v kompetencii ministerstva hospodárstva, avšak bez priameho nástroja riadenia ekonomickej a obchodnej diplomacie v zahraničí, t. j. bez ľudí. Vzniká absolútne paradoxná situácia, kompetencie zostávajú na ministerstve hospodárstva a ľudia prechádzajú na ministerstvo zahraničných vecí. Tak to tu ešte skutočne nebolo. OBEO ako konkrétny výraz ekonomickej dimenzie slovenskej diplomacie sú dôležitým informačným, konzultačným a poradenským zdrojom s asistenčnými službami, predovšetkým pre slovenské malé a stredné podniky, ktoré by bez ich konkrétnej pomoci v jednotlivých teritóriách boli znevýhodnené oproti ostatným krajinám, ktoré tento servis svojim podnikateľom poskytujú.
Hlavné formy podpory proexportných aktivít podnikateľských subjektov zo strany obchodných diplomatov na OBEO sú nasledovné, poradenská, konzultačná a sprostredkovateľská činnosť pri prieniku slovenských exportérov na zahraničné trhy, operatívne mapovanie exportných príležitostí, príprava a organizácia účasti na medzinárodných veľtrhoch a výstavách, organizovanie podnikateľských misií, seminárov a konferencií a návšteva vládnych predstaviteľov, organizovanie zasadnutí medzivládnych zmiešaných komisií, vyhľadávanie zahraničných investičných partnerov, rovnako ako podpora rozvoja aktívneho cestovného ruchu a aktívna propagácia Slovenska v zahraničí.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, rovnako by som rád zdôraznil, že v drvivej väčšine krajín OECD, kde bol prieskum za môjho pôsobenia vykonaný, celkovo 16, je kompetencia, výkon, samotná realizácia podpory exportu a získavania investícií, t. j. ekonomická dimenzia diplomacie v pôsobnosti ekonomických ministerstiev a ich rozvojových agentúr, príspevkových organizácií alebo iných subjektov naviazaných na ministerstvo hospodárstva alebo na jeho miestny ekvivalent. Rovnako však musím konštatovať, že vo viacerých prechodových ekonomikách sa snahy ministerstva zahraničných vecí o získanie direktívneho riadenia OBEO podarilo zrealizovať, avšak nasledujúca prax vždy preukázala nesprávnosť tohto kroku a riadenie OBEO sa opäť vrátilo pod príslušné ekonomické ministerstvá alebo jeho organizácie. Ako príklad slúži Maďarsko, Poľsko, Srbsko, Chorvátsko. Pripravuje sa Česká republika, ktorá pred dvomi rokmi presunula OBEO na ministerstvo zahraničných vecí. A teraz to znovu vracajú naspäť, lebo zistili, že to nefunguje. Vo vyspelých krajinách je toto jednoznačne dávno vyriešené. OBEO je buď pod ministerstvom hospodárstva, alebo pod odborným agentúrami a hospodárskymi komorami, ale nikdy nie pod ministerstvom zahraničných vecí.
Častým výsledkom snahy ministerstva zahraničných vecí v niektorých krajinách s prechodovými ekonomikami o prevzatie kontroly nad obchodno-ekonomickými oddeleniami a ich priame riadenie bolo vytvorenie tzv. ekonomických diplomatov pre teoretickú spravodajskú činnosť o makroekonomike, pričom konkrétna činnosť a servis pre podnikateľský sektor sa vytratili a podnikateľské subjekty v zahraničí boli odkázané len samy na seba. Preto aj v týchto krajinách bol zaznamenaný spätný presun praktického výkonu ekonomickej diplomacie do pôsobnosti ekonomických rezortov, akým je ministerstvo hospodárstva na Slovensku. Čo teda v praxi bude znamenať prevzatie kompetencií obchodno-ekonomickej diplomacie pod správu ministerstva zahraničných vecí pre ministerstvo hospodárstva? Jednoznačné oslabenie existujúcich väzieb a najmä úplné odtrhnutie obchodnej diplomacie od reálnych potrieb podnikateľskej sféry, prepojení v rámci rezortu hospodárstva, ako aj navonok či už na národnej alebo medzinárodnej úrovni.
Nemôžem nespomenúť odôvodnenia pána Dzurindu v médiách k prevzatiu kompetencií riadenia OBEO: "Dôjde jednoznačne k úsporám, čo sa týka administratívy, ako aj prenájmu administratívnych priestorov a služobných bytov." Rovnako tak pán Dzurinda neopomenul ani "rozdávanie trafík", čím myslel personálne obsadenie OBEO v zahraničí. K uvedenému by som rád uviedol, že k žiadnym reálnym úsporám nedôjde. Ministerstvo hospodárstva vyvinulo samostatný softvér pre vedenie účtovníctva OBEO. Na základe monitorovania a hodnotenia hlavných činností OBEO je využitie fondu pracovného času zamestnancov OBEO nasledovné – administratíva 7 %, požiadavky zastupiteľského úradu 7 %, propagácia Slovenskej republiky v zahraničí 9 %, proexportné aktivity 32 %, proinvestičné aktivity 20 %, aktivity zamerané na podporu a propagáciu turizmu 9 %, spravodajská a styková činnosť pre ústredie 13 % a iné činnosti 3 %. Rovnako by som rád zdôraznil, že k otvoreniu uzavretého systému personálneho obsadzovania pozícií obchodných radcov na zastupiteľských úradoch v zahraničí došlo práve počas druhej Dzurindovej vlády za ministrovania pán Ruska, a teda aj k politickým nomináciám na posty obchodných radcov, kde masovo boli z postov obchodných radcov stiahnutí odborní zamestnanci a boli nominovaní externí politickí nominanti. Preto ma prekvapujú práve jeho výroky o rozdávaní trafík v súvislosti s odborným obsadzovaním miest obchodných radcov v zahraničí na adresu bývalej vlády. Alebo pán Dzurinda chce povedať, že o týchto praktikách nevedel ako predseda vlády? Ak vezmeme do úvahy proklamované úspory z prenájmov administratívnych priestorov a služobných bytov v zahraničí pre potreby obchodných radcov, opätovne musím konštatovať, že k prenájmu priestorov dochádzalo len v tom prípade, kedy ministerstvo zahraničných vecí vypovedalo kancelárie a ubytovanie pre OBEO-čkarov, ktorí patrili pod ministerstvo hospodárstva. Čiže nikdy to nebolo, že by sme si hľadali vlastné priestory, len keď nás ministerstvo zahraničných vecí vyhodilo zo zastupiteľských úradov.
Ak už ministerstvo zahraničných vecí hovorí o efektivite výkonu diplomacie v zahraničí, rovnako je pre mňa zarážajúca skutočnosť, že ide len o prevzatie riadiacej kompetencie v oblasti ekonomickej diplomacie. Veď v rámci zastupiteľských úradov Slovenskej republiky a stálych misií zabezpečujú zahraničnú službu aj vyslaní pracovníci ministerstva obrany (celkom 35 ľudí), o ktorých ministerstvo zahraničných vecí nemá záujem. Ďalej, ministerstvo vnútra má 31 ľudí. Znovu, nemajú o nich záujem. Ale sú aj vyslaní zamestnanci ministerstva kultúry či ministerstva pôdohospodárstva, ktorí vykonávajú jednotnú zahraničnú službu. O prevzatí týchto kompetencií a týchto zamestnancov ministerstvo zahraničných vecí neuvažuje a ani nehovorí o efektivite výkonu jednotnej diplomacie služby v zahraničí. Natíska sa otázka prečo. Veď je to dokopy viac ľudí, ako má ministerstvo hospodárstva v rámci OBEO-čkarov.
Rád by som poukázal ešte na jednu skutočnosť. Pokiaľ v Českej republike uvažujú o prechode riadiacej kompetencie ekonomickej diplomacie z pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí České republiky do pôsobnosti Ministerstva průmyslu a obchodu České republiky, ktorá sa pod taktovkou Ministerstva zahraničných vecí České republiky ukázala ako neefektívna a neúčinná, t. j. návrat k nášmu doterajšiemu modelu, vyvolali širokú odbornú diskusiu o efektívnejšom riadení ekonomickej diplomacie za účasti predstaviteľov štátnej sféry a zástupcov najväčších zamestnávateľských a podnikateľských zväzov. Na rozdiel od Českej republiky u nás sa rozhodlo na základe politického záujmu SDKÚ, podnikateľskej sféry sa na prechod týchto kompetencií nikto nepýtal. Musím konštatovať, že naši politickí diplomati do pozície manažérov zatiaľ nedospeli a v ekonomických otázkach majú len minimálne, ak vôbec, nejaké odborné vedomosti.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, slovenská diplomacia musí akcentovať nastúpené trendy a predovšetkým úplne zmeniť svoju profiláciu. Rozvoj zahraničnej služby sa neobmedzuje striktne na ministerstvo zahraničných vecí, ale je stále viac aj záležitosťou ďalších rezortov. Zastávam názor, že je potrebné najmä v súčasnom období dopadov finančnej a hospodárskej krízy posilniť, dobudovať a efektívne profilovať to, čo funguje a je prínosom pre ekonomický a hospodársky rast Slovenska, ako rušiť zabehnutý systém v súčasných podmienkach a budovať nový systém, ktorý môže narušiť aj to, čo doteraz funguje. Preto zásadne nesúhlasím s prechodom týchto kompetencií z ministerstva hospodárstva na ministerstvo zahraničných vecí. Ministerstvo zahraničných vecí nemá odborne zdatný personál a ani kompetencie na realizáciu ekonomických aktivít v zahraničí a podporu podnikateľského prostredia, o ktoré sa usiluje. Evokuje mi to situáciu z konca druhej Dzurindovej vlády, keď ministerstvo hospodárstva bolo odsúdené na zrušenie a scenár bol jasný – zahraničný obchod na ministerstvo zahraničných vecí, investície a štrukturálne fondy v oblasti konkurencieschopnosti na ministerstvo financií (Poznáte kauzu NADSME, kde sa len na chvíľu ministerstvo financií "ochomejtlo" na šesť týždňov a je z toho kauza ako hrom.), energetika na dopravu, cestovný ruch na už spomínané ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja. A môžem takto pokračovať ďalej.
Počas môjho pôsobenia sa preukázala dôležitosť a opodstatnenosť ekonomického rezortu, ktorým je ministerstvo hospodárstva. Čudujem sa predstaviteľom koaličným partnerom zo strany SaS, že si takto nechajú so sebou vypinkať. Dostali ste frčku do nosa s tým, že Dzurinda si bude určovať ľudí, ktorí tam pôjdu, a vy, váš minister berie kompetencie a zodpovednosť za vývoj zahraničného obchodu. Ďakujem pekne.