9. schôdza

Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Pokračujem v oboznámení uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, a to oboznamovaním pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú pod bodmi 1 až 27 v tlači, ktorá bola rozdaná pod č. 107a. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne:
a) Spoločne o bodoch 1 až 9 a 11 až 27 s návrhom schváliť. Osobitne o bode 10 s návrhom neschváliť. Ďalej odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 24. novembra 2010 č. 105 a týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spravodajkyňu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, žiadam o otvorenie rozpravy.

Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Dvaja, traja, končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Poliačik, nech sa páči, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Beblavý a potom pán poslanec Madej.

Ja počkám, kým kolega dotelefonuje.

Práve som ho chcel upozorniť, že, pán poslanec, do rokovacej sály ani mobil nemôžte nosiť, nie ešte telefonovať. Nech sa páči.

Vážení vytrvalci, všetci, ktorí tu sedíte, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, veľmi vítam návrh zákona, ktorý máme práve teraz na stole, lebo je krokom k tomu, že jeden z najdôležitejších záväzkov a sľubov, ktoré sme dali našim voličom pred voľbami, sa dostáva k realizácii. Nebudem hovoriť obšírne o celom zákone, lebo to je viacej v kompetencii predkladateľa, ale chcel by som sa povenovať hlavne jednej veci, a to je pozmeňovací návrh, ktorý som podal aj na výbore, je súčasťou spoločnej správy a ktorý mení jednu z chýb alebo jednu z praktík, ktoré sme mali možnosť sledovať v justičnom systéme doteraz, a to výnimočná pozícia justičných čakateľov.
Opäť sme sa stali svedkami toho, že nejaký nástroj, ktorý bol na začiatku možno myslený celkom dobre, sa v nesprávnych rukách zvrtol a z nástroja, ktorý mal pomáhať sa stal nástroj, ktorý šikanuje, nástroj, ktorý zvýhodňuje určitú skupinu ľudí a nástroj, ktorý neslúži verejnému záujmu, ale iba záujmom obmedzenej skupiny ľudí. Justiční čakatelia mali byť ľudia, ktorí na súdoch mali byť systematicky pripravovaní na budúcu pozíciu sudcu a mala v nich byť záruka kvalitnej budúcej generácie sudcovského stavu. Mali byť vyberaní v objektívnych výberových konaniach, podľa objektívnych kritérií. Mali byť vyberaní tak, aby sa justičnými čakateľmi stali len tí najlepší a mali byť vyberaní tak, aby sme sa o desať alebo pätnásť rokov nemuseli za sudcov v tejto krajine hanbiť.
Miesto toho boli vyberaní vo výberových konaniach, ktoré ani najlepší právnickí odborníci by neboli schopní odpovedať na otázky v tých testoch, ktoré dostali títo justiční čakatelia, pri tom ako boli prijímaní do práce. Keď spomeniem iba jeden príklad, ak máte v teste otázku, že ktorý deň bola prijatá novela nejakého zákona a v ktorý deň ten zákon vstúpil do platnosti, to nie je otázka, ktorá vypovedá o tom, či ste dobrý právnik alebo nie. To je otázka, ktorá vypovedá iba o tom, či ste ten test videli vopred alebo nie. Takýchto justičných čakateľov teraz na Slovensku máme. Pozrieme sa na ich priezviská a počujeme ozvenu dôb minulých. V tých priezviskách vidíme priezviská súčasných sudcov a vidíme to, ako generácia sudcov, ktorú tu máme teraz, si za sebou ako kométa so svojím závojom ťahá svoju vlastnú budúcnosť a ako keby sudcovský stav sa stal dedičnou záležitosťou. Na to, aby sme to mohli zmeniť, sa treba ešte pozrieť na druhú skupinu ľudí. Vyšší súdni úradníci už teraz častokrát hrajú kľúčovú úlohu v rozhodnutiach sudcov, pri ktorých pracujú. Pomáhajú im, orientujú sa v ich práci, sú dobre zorientovaní v práci na súdoch, ale zrazu majú vedľa seba niekoho, kto sa tam dosť pokútnym spôsobom dostal a napriek tomu je o niečo vyššie ako sú oni.
Aby sme toto mohli zmeniť, treba tieto dve skupiny ľudí zrovnoprávniť. V tom pôvodnom návrhu zákona, ktorý máme na stole, sú zrovnoprávnení formálne, ale nazdávam sa, že bude lepšie, keď budú zrovnoprávnení úplne. Keď justičných čakateľov ako takých zrušíme, dáme im možnosť ďalej pracovať na súdoch ako vyšší súdni úradníci a upravíme prácu vyšších súdnych úradníkov tak, aby v ich práci bola zahrnutá aj príprava na možné povolanie sudcu v budúcnosti. Zabezpečíme tým to, že sa opäť dostaneme do situácie, keď na sudcov budú pripravovaní tí najlepší, ktorí tú prácu majú vykonávať, keď budúci sudcovia budú takí ľudia, ktorí sa v prostredí súdov pohybujú dlhé roky a keď budúci sudcovia budú tí, ktorí sa tam nedostali vďaka tomu, že ich mamička, otecko alebo dobrí známi ich tam nejakým spôsobom dostali, ale dostanú sa tam vďaka svojej kvalifikácii a kvalite svojej vlastnej práce.
Nechcem teraz brýzgať na všetkých am blok. Verím tomu, že je veľa justičných čakateľov, ktorí sa tam dostali aj vďaka svojim schopnostiam a budú mať možnosť obhájiť svoju kvalifikáciu v dennodennej práci a po zmene, ktorú navrhujem aj v konkurencii zo strany vyšších súdnych úradníkov. A som presvedčený o tom, že ak sa podarí tento zákon schváliť aj s tým pozmeňovacím návrhom, ktorý máme v spoločnej správe, tak tým prispejeme k výraznému zlepšeniu situácie pre výber budúcich sudcov. Takže vás prosím, podporte aj zákon, aj ten konkrétny pozmeňovací návrh, ktorý máme ako súčasť spoločnej správy. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Beblavý a pripraví sa pán poslanec Madej.

Ďakujem pekne. Ak dovolíte, ja by som predniesol teda pozmeňujúci návrh, skladajúci sa z dvoch častí. V prvej časti by som sa venoval otázke majetkových priznaní sudcov, kde v podstate musíme opäť raz upresňovať právnu úpravu v reakcii na to, že určitá časť populácie v tomto prípade, bohužiaľ, je to priamo tá časť, ktorá je zodpovedná za integritu súdneho systému, využíva akúkoľvek medzeru a neprecíznosť zákona na to, aby nemusela urobiť určité úkony. Konkrétne ide o to, že konkrétne sa jedná o majetkové priznania sudcov. Už dnes zákon ukladá Súdnej rade aj predsedovi povinnosť zverejňovať, teda sudcom ukladá povinnosť predkladať majetkové priznania a Súdnej rade aj predsedovi ukladá povinnosť zverejňovať tieto majetkové priznania. V praxi však bola navrhnutá taká forma majetkových priznaní, alebo ktorá sa používa, z ktorej sa nedozvie nikto nič a dokonca ešte aj tieto majetkové priznania Súdna rada odkladá ich zverejniť čo najneskôr, napr. ešte stále, pokiaľ viem, v tejto chvíli nie sú zverejnené minuloročné majetkové priznania, hoci už je december roku 2010. Z tohto dôvodu si dovolím pristúpiť k predloženému pozmeňovaciemu návrhu, ktorý to sprecizuje spôsobom, ktorý by asi v spoločnosti, kde je predsedom Súdnej rady a členmi Súdnej rady sú ľudia, zhruba viac konajúci vo verejnom záujme, by asi nebol potrebný.
V čl. I sa za bod 17. vkladá nový bod 18, ktorý nie:
"Bod 18. § 32 vrátane nadpisu znie: "§ 32 Majetkové priznanie
(1) Sudca je povinný počas celého obdobia výkonu funkcie sudcu deklarovať svoje majetkové pomery
a) do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu funkcie sudcu,
b) do 31. marca každého kalendárneho roka pôsobenia vo funkcii sudcu.
(2) Majetkové priznanie musí obsahovať údaje o
a) právnom dôvode a o dátume nadobudnutia nehnuteľného majetku a cene jeho obstarania, pri bezodplatnom nadobudnutí o cene podľa osobitného predpisu, odkaz pod čiarou 11a),
b) každej hnuteľnej veci, ktorej hodnota presahuje 6600 eur, právny dôvod a dátum nadobudnutia tejto veci, cenu obstarania a pri vlastnom zhotovení výdavky na zhotovenie, pri bezodplatnom nadobudnutí cenu obvyklú,
c) každom majetkovom práve a inej majetkovej hodnote, ktorej hodnota presahuje 6 600 eur, právny dôvod a dátum nadobudnutia tohto majetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty, pri odplatnom prevode cenu obstarania, pri bezodplatnom nadobudnutí cenu obvyklú,
d) hnuteľných veciach, majetkových právach a iných majetkových hodnotách, aj keď ich hodnota jednotlivo nepresahuje 6600 eur, ak ich súhrnná hodnota presahuje 16 600 eur, na účely majetkového priznania sa ocenia cenou obvyklou,
e) príjmoch dosiahnutých v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie sudcu a z výkonu iných činností.
(3) Sudca je povinný deklarovať v majetkovom priznaní aj majetkové pomery svojho neplnoletého dieťaťa a manžela, ktorý s ním žije v domácnosti, a to aj vtedy, ak manželia uzavreli dohodu o zúžení alebo rozšírení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo o správe spoločného majetku. Ak manželia uzavreli dohodu o zúžení alebo rozšírení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo o správe spoločného majetku, sudca deklaruje majetkové pomery svojho manžela v majetkovom priznaní oddelene od svojich majetkových pomerov.
(4) Súčasťou majetkového priznania je aj čestné vyhlásenie sudcu, že nemá vedomosť o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v domácnosti, ktoré možno považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.
(5) Údaje o majetkových pomeroch deklarovaných podľa ods. 1 až 4 sa oznamujú predsedovi Súdnej rady, ktorý zabezpečí v Súdnej rade vyhodnotenie majetkových priznaní na účely zistenia prírastku majetku sudcu a ich uchovávanie.
(6) Ustanoveniami ods. 1 až 5 nie je dotknutá deklaračná povinnosť predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu podľa osobitného predpisu. Poznámka pod čiarou, odkaz 14).
(7) Predseda Súdnej rady je povinný zabezpečiť zverejnenie vyhlásenia podľa § 31 ods. 1, oznámenia podľa § 31 ods. 3 a majetkového priznania na voľne prístupnej webovej stránke v súlade s ochranou osobných údajov podľa osobitného zákona, odkaz pod čiarou 14a), a to každoročne do 30. júna za predchádzajúci kalendárny rok.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 11a) znie:
"11a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.".".
Myslím, že zdôvodnenie tohto návrhu som povedal v úvode, takže nebudem zdržovať.
Druhý pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý by som chcel predložiť, sa týka inej témy. Je to v podstate o zrovnoprávnení v duchu aj navrhovanej legislatívy troch skupín vyšších súdnych úradníkov, justičných čakateľov a poradcov pôsobiacich na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Ide o to, že asi nikto nepochybuje, že ľudia, ktorí pôsobia ako poradcovia ústavných sudcov, pôsobia minimálne v rovnakej pozícii reálnej ako vyšší súdni úradníci, povedzme, na okresnom súde, ale vďaka teda neprecíznemu zneniu legislatívy by bolo možné vlastne ich vylučovať z tohto postupu. Z tohto dôvodu navrhujem nasledovný pozmeňujúci bod, ktorý bol vypracovaný kolegom Procházkom, a ktorý teda ja si dovolím ale predniesť.
Bod 1. V čl. III sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"Bod 1. § 10 sa dopĺňa ods. 3, ktorý znie:
"(3) Poradcovia majú nárok na vykonanie odbornej justičnej skúšky za rovnakých podmienok ako vyšší súdny úradník. Odkaz pod čiarou 4a)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 4a) znie:
"4a) Zákon č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov.".
Doterajší novelizačný bod v čl. III sa označuje ako bod 2.
Bod 2. V čl. VI bode 1. v navrhovanom § 21a ods. 2 znie:
"(2) Za výkon funkcie vyššieho súdneho úradníka sa považuje aj výkon funkcie justičného čakateľa a súdneho poradcu. Odkaz pod čiarou 14a)."
Poznámka pod čiarou k odkazu 14a znie:
"14a) § 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.".
Ďakujem.