48. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predseda. Kolega Jofo Viskupič, predbehol ma kolega Matovič. Presne ma zaujala aj, je teda tá vec, keď si hovoril, že bol to plán. No neboli by sme tomu možno verili, keby neprišli tie ponuky. Ale keďže už niekto dopredu zrejme to mal pripravené, že tie bioplynky nedostanú tie sľúbené peniaze, tak už im vehementne ponúkol. Odkiaľ to asi tak vedeli? Odkiaľ to mohli asi tak vedieť, že sa dostanú do nejakých finančných problémov, keďže sú tu väčšinou poľnohospodárske družstvá, ktoré majú tú výrobu združenú, okrem tej poľnohospodárskej aj tú bioplynku, s ktorou vlastne fungujú v synergii. Takže to, čo už bolo povedané, že bolo to pripravené, pripravený plán, takýto hyenistický plán na ovládnutie niektorých poľnohospodárskych družstiev, ktoré aspoň čiastočne zamestnávali ľudí v regióne a istým spôsobom prosperovali.
No a keďže my dvaja sme ich prijali, tých protestujúcich, tuná vtedy v Národnej rade, vypočuli sme si naozaj niekoľko príbehov, keďže všetky sme si určite vypočuť nemohli. Bolo tam veľa ľudí, ale niekoľko sme si ich naozaj vypočuli. A ak 3000 ľudí príde o prácu, tak potom sa pýtam, alebo môžem sa pýtať aj ministra práce, sociálnych vecí a rodiny: na týchto ľuďoch nám nezáleží? Tritisíc ľudí. Koľko dostal do ruky Mondi? Alebo teda koľko dostal podpory na zachovanie pracovných miest? Pre koľko zamestnancov? A tuná sa jedná o také isté množstvo. A žiadna podpora a ešte k tomu kladenie polienok pod nohy. Takže naozaj, ak za tento zákon vládni poslanci nezahlasujú, tak vôbec to nie je sociálna vláda, vôbec im nejde o pracovné miesta, ale len a len o kšefty. Len a len o kšefty.

Igor, teraz si zacitoval jedného z tých, ktorých sme prijali na klube. Je pre mňa jeden z veľmi nepríjemných zážitkov, keď som videl človeka, ktorý mal také tie poľnohospodárske upracované ruky, ktorý s plačom v očiach hovorí, že správajú sa k nám podobne a hovoria nám, že, že, podobne, ako to, čo spomínaš, že Cosa Nostra, lebo to po slovensky znamená "naša vec". A hovoria, že je to iba, len naša vec a odovzdajte družstvo dopredu vybratému človeku, pretože nebudete mať žiadne iné ekonomické riešenie.
Ten človek hovoril, že on vyrastal v tom, že teda poľnohospodár má v prvom rade v náplni nakŕmiť národ, a v dobrej viere s tým, že keďže mu nevynáša ani živočíšna, ani rastlinná, tak investovalo družstvo aj do bioplynky a to mu urobilo, tak ako sa teraz moderne hovorí, sustainable alebo životaschopný projekt, a teraz mu uťali vlastne celú zdrojovosť. To, že bude musieť celé lány odovzdať nejakému kapitálovo silnému oligarchovi, je len dôsledok toho, že niekto si tento plán pod rúškom "mojej veci", alebo "naša vec – Cosa Nostra", pripravil.
To, že máme iné príklady tejto "našej veci", už začína byť iba také symptomatické pre správu krajiny, kedy trestáme ľudí zodpovedných za predražené cétečká tým, že ich vykopneme vyššie, do Bruselu, alebo nevylučujeme poslancov zo strany, keď sa správajú takým spôsobom, že by si ani v krčme vedľa nich nikto nesadol. Toto celé je pod správou "naša vec".
Ďakujem.

Ďakujem pekne aj všetkým vystupujúcim, aj všetkým, ktorí podporili našu novelu.
Chcel by som povedať ešte, čo tu nezaznelo, že my sme zvolali kvôli tejto veci mimoriadny hospodársky výbor, na ktorom bol pán minister, na ktorom sme ho vyzvali, aby daný stav riešil. Na jednej strane je fakt, že bol porušený zákon zo strany výrobcov, ktorí si nesplnili zákonnú povinnosť, na druhej všetci vieme, že tvrdosť zákona je v tomto prípade obrovská. Za nesplnenú jednu z mnoho, mnoho povinností, ktorú má výrobca z obnoviteľných zdrojov energie, za jednu z nesplnených administratívnych povinností, ktorá dovtedy nebola, a fungoval systém, dostane absolútny trest. Ten absolútny trest je vo výške zobrať, odobratie jednoročnej podpory.
Vieme, že retroaktívne nemôžeme zákonom vstúpiť dozadu, ale žiadali sme pána ministra, aby zo svojej pozície povedzme menšinového vlastníka v distribučných spoločnostiach nejakým spôsobom zasiahol, aj kolegov poslancov zo SMER-u, evidentne nebola žiadna šanca. A tak sme rozmýšľali s kolegami, a keď bola tu spomenutá taká demonštrácia alebo stretnutie tých poškodených, tak sme sľúbili s kolegom Přidalom, že podáme novelu zákona, ktorá rieši vec do budúcna, aby sa podobná situácia neopakovala. Aj keď si myslím, že tento príklad už poučí všetkých výrobcov a svoju povinnosť si splnia.
Chcem povedať, že táto povinnosť bola v zákone o obnoviteľných zdrojov energie z roku 2009 bez sankcie. Systém fungoval, všetci fungovali, a to z toho dôvodu, že distribučky, ÚRSO a jednotliví výrobcovia sú "takmer v dennom kontakte". Majú podpísané navzájom zmluvy a všetci vedia o maximálnych množstvách výrob a je evidentné, že každý výrobca sa snaží vyrobiť čo najväčšie množstvo energie, a skôr za nevyrobené množstvo energie by som čakal sankciu. Ale samozrejme vpašoval sa do toho zákona aj ten sankčný mechanizmus za nedodržanie toho hlásenia na ÚRSO a distribučnú spoločnosť do 15. augusta a bez toho, aby od 16. augusta, dovtedy, ako prišiel výmer, že sa odoberá podpora na ďalší rok, nebol žiaden kontakt zo strany distribučiek, alebo ÚRSO smerom k výrobcom. My sme preto považovali tento nekorektný vzťah zo strany partnera, za ktorého ÚRSO voči výrobcom a samozrejme aj distribučnú spoločnosť voči výrobcom považujeme. A nielen nekorektný, ale nespravodlivý aj v tom zmysle, že hovoril som to aj vo svojom vystúpení, ten dosah na jednotlivých výrobcov nie je rovnaký. Na fotovoltiku je iný ako na tú bioplynku a teraz tu kolega Viskupič povedal o nejakých možných dôsledkoch, čo to môže spôsobiť. Ja osobne som presvedčený o tom, že zakomponovanie sankčného mechanizmu do zákona bolo účelové z toho dôvodu, aby sa vyriešili nedoplatky distribučných spoločností, alebo neuznanie nedoplatkov za obnoviteľné zdroje distribučným spoločnostiam.
No ÚRSO si to vyriešilo na jeden rok. Na ten ďalší si to už nevyrieši, preto vymýšľa teraz mechanizmus likvidácie obnoviteľných zdrojov cez novú koncepciu. To sme tiež hovorili vo svojich príhovoroch. A tu je ten paradox. Tá istá vláda, ten istý regulátor alebo šéf regulačného úradu v roku 2009 urobia nehoráznu podporu jednému druhu obnoviteľných zdrojov, pustia elektrárne na najlepšiu úrodnú pôdu, potom počkajú, kedy sa zarobí na prevodoch, a v roku 2014 alebo ´15 zlikvidujú tieto obnoviteľné zdroje. Preto som sa snažil vo svojom vystúpení hovoriť aj o širšom kontexte toho, akým spôsobom by sa jednotlivé krajiny mali zaujímať o politickú koncepciu alebo o energetickú politiku daného štátu, v ktorom by mala byť zakomponovaná podpora, samozrejme rozumná, v konečnej fáze bezdotačná, podpora obnoviteľných zdrojov.
Ďakujem všetkým, ktorí vystúpili, a skúsim požiadať aj kolegov zo SMER-u, aby podporili našu novelu. Ďakujem.

Pán predseda, kolegyne, kolegovia, kolegyňa, tuším iba jedna, a nie, tri, predkladáme návrh zmeny ústavy podľa nášho názoru v dosť zásadnej veci, ktorá by mala zabezpečiť zrovnoprávnenia možnosti ľudí spravovať si svoju krajinu prostredníctvom volených zástupcov alebo priamo. Priamo naša slovenská ústava z roku 1992, čiže viac ako 23-ročná ženská, hovorí o tom, že ľudia si môžu veci spravovať prostredníctvom svojich volených zástupcov, to znamená nás, prostredníctvom poslancov Národnej rady, alebo si môžu veci spravovať priamo. Tým "alebo priamo" znamená využívať svoje právo na referendum a prostredníctvom referenda rozhodovať o veciach, o ktorých sa politikom alebo poslancom Národnej rady buď nechce rozhodovať, alebo nevedia rozhodovať.
Preto predkladáme návrh zákona, ktorý bližšie by som predstavil v samotnej rozprave, do ktorej sa týmto spôsobom aj zároveň hlásim.

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Predmetný návrh ústavného zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené aj v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor, s tým, aby gestorský výbor prerokoval uvedený návrh zákona v druhom čítaní do 4. mája 2015.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Takže dovoľte, aby som predstavil podrobnejšie návrh zmien, ktoré navrhujeme pri, teda v našom ústavnom zákone, ktoré sa týkajú výkonu referenda. Ako zrejme všetci viete, dnes môžu ľudia prísť na referendum a referendom vyjadriť svoju vôľu a môžu si ho tak isto aj zorganizovať, ak sa v prvom rade teda nájde 350-tisíc ľudí, ktorí podpíšu petíciu za vyhlásenie referenda. Ak sa títo ľudia nájdu, petíciu odovzdajú pánovi prezidentovi a ten uzná 350-tisíc podpisov, že bolo platných a neboli teda sfalšované, tak v tom prípade prezident musí vyhlásiť referendum. Jedine vtedy, ak má pochybnosti o ústavnosti otázok, môže ešte pred tým vlastne odovzdať na posúdenie otázky Ústavnému súdu, ale nakoniec keď mu príde rozhodnutie od Ústavného súdu a otázky nie sú v rozpore s ústavou, aspoň jedna z týchto otázok nie je v rozpore s ústavou, tak v podstate prezident musí vyhlásiť referendum a toto sa musí konať do 90 dní od vyhlásenia referenda.
Dnešný stav je teda taký, že máme podmienky 350-tisíc ľudí, druhú podmienku takú, že referendum alebo otázky, ktoré sú predmetom referenda, žiadna z nich sa nemôže týkať daní, odvodov a štátneho rozpočtu, a posledná podmienka vlastne je taká, že referenda sa musí zúčastniť nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených v podstate voličov. Keďže dnešný stav podľa posledného referenda, z neho vyplynulo, že na Slovensku je počet oprávnených voličov, čiže v podstate ľudí nad 18 rokov, niečo vyše 4,4 mil., znamená, že na referende sa musí zúčastniť minimálne 2,2 mil. ľudí, až vtedy vlastne bude sa prihliadať na výsledok referenda, na názor ľudí, ktorý vyjadria v referende. A samozrejme potom ešte nadpolovičná väčšina tých zúčastnených musí byť za tú konkrétnu otázku.
Čiže reálny stav je taký, že približne 1,1 mil. ľudí musí byť za konkrétnu otázku a zároveň teda 2,2 mil. ľudí minimálne sa musí zúčastniť, aby sme prihliadli na názor ľudí v referende.
Veľmi nás mrzí, že politici na Slovensku si zaľúbili iba jednu časť vety, ktorá v ústave dáva právo ľuďom, aby si spravovali veci aj priamo, a že politici si zaľúbili tú časť vety, ktorá hovorí o tom, že ľudia si spravujú veci prostredníctvom svojich volených zástupcov. Inak povedané, nám politikom, bohužiaľ, aj zrejme evidentne väčšine tejto sály, zachutila moc, že namiesto ľudí rozhodujeme my a ľudí v podstate dopredu odsudzujeme len do role nejakých oviec, ktorým patrí prísť k voľbám do Národnej rady raz za štyri roky, raz za štyri roky vysloviť svoj názor, zvoliť si svojich osvietených vládcov a nechať na nich, aby štyri roky za nás rozhodovali.
Mrzí ma, že aj mnohí ľudia, ktorí sa do tohto, do tejto siene zákonnosti, ako hovorí kolega Mičovský, dostali na základe agendy, keď propagovali prvky priamej demokracie, keď propagovali väčšiu možnosť ľudí rozhodovať priamo, keď propagovali zrušenie či zníženie kvóra, zrazu, keď sa tu dostanú, bojujú proti tomu, proti komukoľvek, kto navrhuje, či už zníženie alebo zrušenie kvóra pri referende. Nemôžem to nazvať inak iba ako pokrytectvo, ako prospechárstvo, ktoré vtedy, keď to vyhovuje, používame na oklamanie voličov agendu a rétoriku o tom, ako chceme im vyjsť v ústrety, ale vtedy ak tú moc získame, ak zrazu sme jeden zo stopäťdesiatich, tak vtedy zrazu nám to vyhovuje a akékoľvek snahy o znižovanie alebo rušenie kvóra nazývame niečím nedemokratickým, niečím zhovädilým, niečím vymysleným, niečím zbytočne novátorským a podobne, a robíme všetko pre to, aby sme kládli polená pod nohy ľudí.
Bohužiaľ, za dvadsaťdva, dvadsaťtri rokov pomaly existencie slobodného, alebo nezávislej Slovenskej republiky, existuje stav a vlastne naďalej ho iba utvrdzujeme, kedy referendum áno, proforma máme ako nástroj priamej demokracie, ale v skutočnosti politici robia všetko, a lepšie povedané, nerobia nič pre to, aby sa z toho stal aj účinný nástroj priamej demokracie. Politikom evidentne, poslancom Národnej rady a politickým stranám vyhovuje, že referendum je neúčinný nástroj, v skutočnosti použitý reálne len raz z ôsmich prípadov, ktoré na Slovensku boli. Len raz v závažnej otázke – vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie, kedy sa podarilo na základe v podstate aj snahy všetkých politických strán nabudiť ľudí, keď tak môžem povedať, aby prišli k referendovým urnám, a napriek tomu ich prišlo iba 50, vlastne necelých, tuším, 52 percent, čo je teda veľmi málo pri tak závažnej otázke.
Paradoxne, pri ktorýchkoľvek iných voľbách, či už sú to voľby do Národnej rady, či už sú to voľby do europarlamentu, prezidentských voľbách, VÚC voľbách, volieb teda do samosprávy, do miest a obcí, nikde inde nekladieme ľuďom prekážku, že zvolia nás, politikov do funkcií vtedy, keď ich príde viac ako polovička. Čiže vtedy, kedy môžeme mať priamy prospech my, politici, kedy môžeme a vlastne cez voľby sme volení, čiže kedy môžeme byť zvolení, vtedy ľuďom nehovoríme, že musí ich prísť viac ako polovička, vtedy nám stačí aj 13 % napríklad, ako prišlo pri eurovoľbách, a nikto z nás výsledok nespochybňuje. Čiže príde 13 % zo 4,4 mil., čo je približne 600-tisíc ľudí, a úplne bez problémov akceptujeme výsledok, názor ľudí, ktorý vyjadrili v týchto voľbách. Ak ale k referendu príde 2,1 mil. ľudí, tak názor týchto ľudí ignorujeme a považujeme ho za nepodstatný, lebo ich neprišlo dosť. Toto je takisto čisté farizejstvo, pokrytectvo zo strany politických strán a každého jedného politika, ktorý existenciu 50-percentného kvóra obhajuje.
Preto navrhujeme naším návrhom zákona, aby výsledky referenda boli platné, ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda. Nie všetkých voličov, ale účastníkov referenda. To znamená, aby ktorékoľvek referendum bolo platné tým, alebo bolo platné, keď príde v podstate akýkoľvek počet ľudí. Áno, na extrémnych príkladoch sa to najlepšie chápe. Tak, ak by prišiel v podstate iba jeden jediný človek k referendu, vyjadrí názor, nech toto referendum je platné.
Samozrejme každý z nás vie, že nikdy v živote nepríde jeden jediný človek alebo jeden jediný hlasujúci k referendu, a tým pádom to používam len ako taký extrémny príklad, aby sme si to vedeli predstaviť.
Možno niektorí z vás párkrát počuli, možno niektorí ani nie, informáciu o tom, že áno, paradoxne aj vo svete existujú krajiny, a nie je to ani Horná Volta, ani Zimbabwe, ani Kórejská ľudovodemokratická republika, kde žiadne kvórum nemajú. Áno, sú to krajiny ako Švajčiarsko, ako Švédsko, Fínsko a mnohé ďalšie vo svete, a rozvinuté krajiny, ktoré kvórum nemajú a nekladú takúto prekážku ľuďom pri správe svojich vlastných vecí. A ak niekto z nás chce povedať, že práve neexistencia kvóra týmto krajinám nejakým spôsobom ubližuje, tak ešte raz opakujem, tie krajiny, ktoré som uviedol, Švajčiarsko, Švédsko, Fínsko. Myslím si, že nikto z nás nemá pocit, že týmto krajinám dostatočná miera priamej demokracie, dostatočná miera dôvery v ľudí nejakým spôsobom ubližuje.
Čiže navrhujeme úplne zrušenie kvóra, aby rozhodovali tí ľudia, ktorí záujem o veci verejné majú, ktorí prídu vyjadriť svoj vlastný názor.
Zároveň, aby neprichádzalo k nejakým, by som povedal, že ohrozeniam demokracie, alebo aby možno niekto nemal pocit, že vlastne by takýmto spôsobom mohli byť každý druhý rok voľby, tak navrhujeme, aby medzi podmienky, ktoré vylučujú konanie referenda, alebo vylučujú vlastne otázky, o ktorých referendum môže byť, aby medzi tieto podmienky sa zaradilo aj skrátenie volebného obdobia. Inak povedané, teda aby referendové otázky nemohli byť o daniach, odvodoch, štátnom rozpočte tak ako doteraz, a popri tom ešte, aby pribudla možnosť – skrátenie volebného obdobia. Čiže aby referendum si tu nemohla urobiť nespokojná opozícia pol roka po konaní predošlých parlamentných volieb alebo rok a takýmto spôsobom by vlastne sme tu mali striedanie vlád ako možno v povojnovom Taliansku, kedy priemerná doba životnosti talianskej vlády bola tak približne rok. Čiže nie, nechceme týmto dosiahnuť alebo dať moc do rúk opozícii, aby mohla obštruovať prácu vlády. Rešpektujeme v tomto prípade rozhodnutie ľudí v parlamentných voľbách, kedy dávajú štyri roky zvolenej väčšine alebo zvolenej vláde alebo vládnej koalícii na to, aby realizovala svoj volebný program, rešpektujeme a dávame takto priestor vládnej moci, aby aj realizovala, ako je zvykom, zvyčajne na začiatku svojho volebného obdobia tie nepopulárne opatrenia, možno v druhej polovičke volebného obdobia tie populárne opatrenia.
Áno, to do politiky patrí. A vlastne ak by stále bol nad ktoroukoľvek zvolenou mocou nejaký Damoklov meč, že v momente, ako urobí nejaké nepopulárne opatrenia, hneď môžu prísť predčasné voľby na základe vyvolaného referenda, nebolo by to správne. Preto túto vylučujúcu podmienku do dnešných vylučujúcich podmienok k daniam, odvodom a štátnemu rozpočtu pridávame.
Taktiež existuje protiargument, že referendá, ak by sme zrušili kvórum, tak budeme tu mať pomaly každý mesiac referendum a nedoplatíme sa a budeme každý mesiac chodiť k volebným urnám. Taktiež sme chceli ukázať dobrú vôľu v tom, že nejde nám o to, aby sme teda urobili taký, by som povedal, trhací kalendár pomaly, z právneho systému a nechali ľuďom každý mesiac podľa toho, čo si zmyslia, meniť systém. Preto navrhujeme, aby referendá boli vždy spojené s termínom najbližších, najbližšieho vlastne dňa alebo s najbližším teda termínom konania volieb do Národnej rady, volieb do Európskeho parlamentu, volieb prezidenta Slovenskej republiky a v deň konania ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta alebo v deň konania volieb do orgánov vyšších územných celkov a do orgánov samosprávy obcí, ak sa konajú, v rovnaký deň na celom území Slovenskej republiky. To znamená, že máme na Slovensku viacero celoštátnych volieb, ktoré sa konajú v jeden deň, a nevidíme teda žiadnu prekážku, keďže v podstate voľby, celoštátne voľby tu máme v priemere za menej ako jeden rok, niekedy sa teda áno, nakopia tie termíny, niekedy je odstup väčší, ale keď je tých termínov teda ako veľmi často, celoštátne voľby tu máme, tak navrhujeme, aby každé referendum bolo povinne spojené s najbližším termínom konania celoštátnych volieb a takýmto spôsobom sme urobili vlastne aj poriadok, dali jednoznačnú aj odpoveď ľuďom, ktorí sa podpíšu pod petíciu, kedy ich referendum vlastne bude, kedy sa reálne konať bude. A taktiež teda ušetrili prostriedky, k čomu, samozrejme, ešte treba dobrú vôľu a zladiť možno hlasovanie, upraviť hlasovanie, keďže dnešný stav je navrhnutý tak, že ak, aby sa aj referendum a voľby celoštátne konali v jeden deň, tak museli by byť dve volebné miestnosti samostatné, dve samostatné komisie, dva samostatné v podstate akty volebné, čo považujeme za zbytočné. Ale to už, ak by dobrá vôľa bola, tak tieto problémy sa veľmi ľahko odstrániť dajú a reálne tým by sme mohli urobiť, že naozaj organizácia referenda by vyšla zanedbateľný zlomok prostriedkov, koľko by stáli tie celoštátne voľby, ktoré stoja v ten deň, kedy sa celoštátne voľby konajú.
Dnešný stav, kedy organizácia jedného referenda stojí približne 6, 7 mil. eur, je zbytočný luxus. A ak, ešte raz hovorím, bola trochu dobrá vôľa ísť teda cestou spojenia termínov volieb s celoštátnymi voľbami, a potom druhá dobrá vôľa ísť cestou, alebo zobrať si príklad Estónska, kde už v podstate môžeme povedať, že dlhé roky majú systém elektronických volieb, tak náklady na referendum by sme dramaticky, dramaticky znížili. A nemuseli by sme využívať v podstate takýto, by som povedal, primitívny argument proti konaniu referenda, kedy veľakrát takí tí primitívnejší politici argumentujú, že takýmto spôsobom sa zbytočne mrhajú volebné prostriedky alebo teda prostriedky nás všetkých zo štátneho rozpočtu, ale nehovoria to, že politici, ktorí nám vládnu a ktorí rozhodujú bez toho, aby pri voľbách, cez ktoré boli zvolené, bola vyžadovaná nadpolovičná účasť všetkých voličov, tak nás okrádajú možno denne o dvojnásobok toho, čo jedno referendum stojí, a podsúvajú takýto, síce ľúbivý, ale z tohto pohľadu, ako som povedal, argumentačne chorý argument ľuďom a snažia sa teda nabudiť v nich v podstate pocit nejakej zloby voči ľuďom, ktorí organizujú referendum, a vytvárajú vlastne v nich pocit, ako by to boli ľudia, ktorí bezbreho, márne a bezúčelne mrhajú našimi verejnými zdrojmi. Ale nepovedia im celú pravdu, že veľakrát, ak by referendá, ktoré aj v minulosti boli konané, a či to už aj bolo referendum za zákaz privatizácie strategických podnikov, ak by aj toto referendum, tuším ho síce organizoval Ľupták, ale ak by toto referendum prešlo, tak Slovensko mohlo tisícnásobok sumy ušetriť, čo by nás to samotné referendum vlastne, alebo čo nás to samotné referendum stálo.
Takisto jedným dychom pri tejto príležitosti chcem povedať o tom, že pred viac ako rokom sme ohlásili vlastne naše hĺbkové referendum, ktoré plánujeme urobiť a ktoré považujeme za dôležité urobiť a ktorého práve dopady a návrhy majú byť také, aby sme v podstate po prijatí a úspešnosti takéhoto referenda za jeden deň boli schopní ušetriť to, čo nás to referendum bude stáť.
Áno, hovorí sa, že demokracia niečo stojí, ale v tomto prípade aj návratnosť investície do referenda, ktoré sme sľúbili ľuďom pred viac ako rokom uskutočniť a ktoré, určite všetko pre to urobíme, aby prebehlo, tak tá návratnosť investície, ako sa v podnikateľskom prostredí ráta na roky, tak v tomto prípade bude jeden jediný deň, a presne zdokladujeme pri každej jednej otázke, že ak ľudia za ňu hlasovať budú, koľko dokážeme v prípade úspešného referenda pri každej jednej otázke za jeden jediný deň ušetriť. A výsledok bude taký, že za jeden jediný deň dokážeme ušetriť náklady na referendum, ktoré spustíme a ktoré, sme teda dali verejný prísľub pred viac ako rokom, že ho organizovať budeme. Bohužiaľ, vtedy v priebehu asi týždňa alebo dvoch, Aliancia za rodinu prišla s vlastnou iniciatívou svojho referenda, ktoré sa medzičasom uskutočnilo, a my, keďže sme nechceli teda ľuďom zbytočne možno magoriť hlavy a naháňať podpisy pod dve rozličné petície, jedno Aliancie za rodinu a druhé naše hĺbkové referendum, tak sme sľúbili vtedy, že vlastne naše referendum uskutočníme až následne, kedy referendum Aliancie za rodinu prebehne.
Takže znova očakávame aj v tomto prípade, že nájdu sa niektorí možno primitívnejší politici, ktorí budú apelovať a budú ukazovať na to, ako takýmto spôsobom ideme mrhať naše spoločné prostriedky, ako si takýmto spôsobom ideme robiť volebnú kampaň. Volebná kampaň, áno, bral by som tento argument, ak by sme ho neoznámili, referendum, pred viac ako rokom, vo februári minulého roku. A len teda to, že Aliancia za rodinu teda sa rozhodla organizovať svoje referendum, nám ho neumožnilo uskutočniť už v priebehu minulého roka. Práve preto sme ho chceli urobiť, aby nám nikto nemohol operovať s argumentom, že to chceme robiť ako nejakú predvolebnú kampaň. Nie, naše hĺbkové referendum urobíme preto, lebo ho chceme urobiť kvôli Slovensku, kvôli ľuďom, ktorí si volia svojich zástupcov, a napriek tomu ich zástupci dlhodobo, systematicky ich vôľu ignorujú a, lepšie povedané, nechávajú diery v zákonoch také, aby naďalej mohli bezbreho Slovensko rozkrádať.
Čiže opakujem, navrhujeme zaviesť štvrtý dôvod, o ktorom, alebo takú vylučujúcu podmienku, o ktorej referendum by nemohlo byť, a to skrátenie volebného obdobia alebo teda predčasné voľby. A taktiež navrhujeme, aby každé referendum sa muselo konať v termíne najbližších celoštátnych volieb.
A to najdôležitejšie, navrhujeme, aby každé referendum bolo platné bez ohľadu na to, koľko ľudí sa zúčastní, čiže navrhujeme zrušenie dnešného 50-percentného kvóra.
Dnešný stav, kedy máme 50-percentné kvórum pre platnosť referenda, podľa nášho názoru dokonale a systematicky ubíja v ľuďoch záujem o veci verejné a nazdávame sa, že takto vysoko nastavené kvórum spôsobuje v postate postupné otupenie záujmu ľudí o veci verejné. A obávame sa, že politikom tento stav veľmi, veľmi vyhovuje.
Áno, pred dvadsiatimi tromi rokmi ľudom napísali do ústavy, že môžu si veci spravovať aj priamo prostredníctvom referenda, ale následné kroky, ktoré politici urobili, a to, že nechcú tento stav zmeniť, hoci vidia, že účasť na referendách je výrazne menšia, a aj na voľbách je výrazne, výrazne menšia ako 50-percentné kvórum, a keďže vidíme, že vôbec nie je žiadna vôľa, bohužiaľ, ani v podstatnej časti opozície nie je vôľa znižovať toto kvórum, tak máme pocit, tak ako som hovoril na začiatku, že politikom moc zachutila, žijú si v svojej bublinke a myslia si a každým dňom sa utvrdzujú, že len oni sú tí jediní osvietení, ktorí vedia zodpovedne a správne za ľudí rozhodovať.
Švajčiari si začali veriť a začali veriť tomu, že dokážu ako, ako masa, ako spoločenstvo rozhodovať demokraticky a správne pred stopäťdesiatimi rokmi. Áno, mnohí politici na Slovensku hovoria, že ľudia na Slovensku ešte nie sú zrelí na to, aby rozhodovali priamo, aby rozhodovali systémom referend. A ja si kladiem otázku, či teda Švajčiari pred stopäťdesiatimi rokmi, kedy chodili ešte na koňoch a o autách sa im nesnívalo, ani o telefónoch, či teda tí Švajčiari vtedy boli menej vyspelí, ako sme dnes my na Slovensku v 21. storočí. Dúfam, že nikto z nás si nepovie, že Švajčiari vtedy boli vyspelejší národ, ako sme my dnes. Dnešná technika, doba, elektronizácia, spôsob a rýchlosť výmeny informácií nás robí omnoho fundovanejšími na to, aby sme dokázali si zabezpečiť dostatočný prísun informácií a aby sme sa na základe nich následne dokázali správne a zodpovedne rozhodnúť a aby sme si konečne začali navzájom dôverovať. My naozaj ľuďom veríme a sme presvedčení, že ak by sme dali možnosť ľuďom rozhodovať vo funkčnom referende, kedy by sme im zbytočne nedávali prekážku pod nohy 50-percentného kvóra, tak ľudia by rozhodovali zodpovedne a mnohokrát omnoho lepšie a zodpovednejšie ako stopäťdesiat vybraných poslancov Národnej rady.
Dnešný stav, kedy ignorujeme systematicky rovnosť práva ľudí rozhodovať si o veciach verejných a priamo a prostredníctvom volených zástupcov tak, ako túto rovnosť predpokladá naša slovenská ústava, už nie je viac tolerovateľný. A týmto spôsobom aj nabádame, aby, nás všetkých, aby sme si vstúpili do svedomia a konečne sme zadosťučinili duchu ústavy, kedy možnosť spravovať si veci verejné prostredníctvom volených zástupcov a možnosť spravovať si veci verejné prostredníctvom referenda ústava dáva na roveň.
Návrh ústavného zákona rieši situáciu, ktorá nastáva pri rezignácii značnej skupiny ľudí na účasť v mechanizmoch priamej demokracie. Návrh ústavného zákona, naopak, umožňuje aktívnej časti obyvateľstva, aby rozhodovala o záležitostiach spoločenského záujmu bez rizika neplatnosti referenda a neúčelného využitia prostriedkov naň vynaložených. Prijatím návrhu ústavného zákona sa očakáva výrazný pozitívny vplyv na stav občianskej spoločnosti v Slovenskej republike. Prostredníctvom novo zadefinovanej procesnej podmienky týkajúcej sa referenda by malo nastať prelomenie spoločenskej apatie a posilnenie pocitu zodpovednosti jednotlivých občanov za budúcnosť svojej krajiny.
Toľko z dôvodovej správy. Možno vlastnými slovami, ak nám záleží na tom, aby sa ľudia zaujímali o veci verejné, ak nám záleží na tom, aby nad politikmi stáli ľudia pozorní, aktívni občania, ktorí sa budú zaujímať o to, čo politici, ich zástupcovia v pléne Národnej rady robia, alebo teda celkovo v politike, akým spôsobom ich zaujímajú, toto je najlepší krok, ako môžeme opätovne vzkriesiť v ľuďoch záujem o veci verejné a ako môžeme vzkriesiť zárodok aktívnej občianskej spoločnosti. Ak komukoľvek záleží na rozvoji skutočnej občianskej spoločnosti, na spoločnosti, kde politici si budú rovní s ľuďmi, ktorých záujmy v parlamente spravujú, ak komukoľvek v tomto pléne záleží na tom, aby politika bola v skutočnosti služba ľuďom, ktorí si svojich politikov do Národnej rady volia, tak nemôže hlasovať v tomto prípade inak, ako tento náš návrh, ktorý predkladáme, podporiť.
Bol by som veľmi rád, ak by sa našla ústavná väčšina v tomto pléne, aby sme nabrali odvahu na to, aby sme konečne dali ľuďom to, čo im patrí, a nielen istoty, ale aj pocit a naozajstnú reálnu možnosť rovnosti spolu s politikmi. Lebo dnes z ľudí, tým, ako sú postavené podmienky výkonu referenda, z nich robíme len občanov druhej kategórie a zo samých seba len osvietených vládcov, ktorí jediní za tých menejcenných môžu zodpovedne rozhodnúť.
Poprosím ešte raz o podporu nášho návrhu.

Ďakujem pekne. Vystupujem samozrejme na podporu tohto zákona, pretože referendum u nás v súčasnosti naozaj nie je funkčné, a to z niekoľkých dôvodov. Jednak je to veľký počet podpisov na petíciu pod vypísanie referenda, v iných krajinách je to len zlomok pri úplne inom a väčšom počet obyvateľov. Ďalej je to spomínaná účasť 50 % na platnosť referenda. V žiadnych voľbách to nie je, ale referendum túto podmienku má, a zatiaľ ešte ani jedno referendum, okrem jedného, nebolo platné.
Je aj polemická záväznosť výsledku referenda pre politikov a pre poslancov Národnej rady, to je ďalší z problémov. A boli sme toho svedkom aj v poslednom referende. Je to aj kampaň, ktorá je problémová pri referende. Samozrejme, všetko sa dá riešiť, na niečo už pripravujeme ďalšie návrhy, ďalšie zmeny. V každom prípade, ak sa minister vnútra vyjadrí, že pri znížení kvóra bude o osude Slovenska rozhodovať menšina, tak sa ho potom pýtam, na základe čoho o osude Slovenska rozhoduje vláda, ktorá dostala len 25 % hlasov oprávnených voličov?
Samozrejme, že tento stav vyhovuje všetkým štandardným politickým stranám so svojimi štruktúrami, so svojimi ľuďmi, ktorí sú správne umiestnení, a, samozrejme, ich rodinnými príslušníkmi. Vraj u nás na to ľudia nie sú ešte pripravení. Čím ich chceme pripraviť? Tým, že im budeme stále vtĺkať do hláv, že, no, vy ešte na to nemáte? To chce niekto povedať snáď, že u nás na Slovensku máme len samých hlupákov? Ja by som si to určite nedovolil. A referendum má byť takým Damoklovým mečom nad rozhodnutiami politikov, pretože teraz ho reálne nemajú, a preto bezbreho rozkrádajú verejné zdroje, samozrejme v súlade s ich vlastnými zákonmi a vedomím, že sa im nič stať nemôže.

Ďakujem. Chcel by som možno doplniť motiváciu, prečo sa tým zaoberáme. Mal som asi pred dvomi týždňami možnosť sa zúčastniť medzinárodnej konferencie o priamej demokracii, kde prvýkrát v živote na širšom fóre som sa mohol baviť s poslancom Národnej rady Švajčiarskej konfederácie. Moja taká základná otázka bola, že ako funguje teda jeho poslanecká práca. A zistil som, že tá tematickosť s našou Národnou radou nie je veľmi rozdielna. Hovoril o témach zdravotníctva, o nastavovaní školstva a podobne, ale mal jednu základnú poznámku, alebo dve. Prvú hovoril, že keď sa v parlamente zamýšľal nad tým, že vytvorím zákon, zamýšľam sa nad tým, aby tento zákon mal oporu v chcení ľudí, či už na mojom kantóne – tento poslanec, pán poslanec, volal sa Rayman, bol z kantónu Gallen – a hovoril o tom, že sa musí zamyslieť, že je táto miera jeho úpravy akceptovateľná. Hovoril, že u nich sú tri referendá. Akákoľvek zmena ústavy, automatické referendum, druhé takzvané nakopávacie alebo iniciačné a tretie, ktoré využívajú najčastejšie, je ľudové veto, takzvaný brzdný mechanizmus. Čiže Národná rada Švajčiarskej konfederácie, keď niečo schváli, a ľudia nazberajú 50-tisíc podpisov, vedia to, čo schválila Národná rada Švajčiarskej konfederácie, zabrzdiť. Hovoril, citoval voľne prezidenta Woodrowa Wilsona, ktorý hovoril v tomto prípade o ľudovom vete ako o takzvanom revolveri za dverami, doslova citujem, na politika. A s týmto všetkým musí uvažovať, aby dokázal pripraviť zmenu, či už zdravot... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán kolega, plne súhlasím s tým, čo si povedal, že je veľká apatia medzi našimi občanmi ísť a rozhodovať o veciach verejných. A práve myslím si, že týmto naším zákonom, ktorý predkladáme, tým, že by sa kvórum rapídne znížilo, respektíve nebolo by žiadne, by sme prakticky aktivizovali našich občanov, aby sa začínali zaujímať o takéto veci, rozhodovanie o veciach verejných. A viete čím? Tým, že by si uvedomili, že nejaká malá hŕstka ľudí rozhodla, doslova odsúhlasí určitú hlúposť, iba kvôli tomu, že tí svedomití a poctiví neprišli, a uvedomelí, to znamená, v ďalšom referende by sa ich aktivita podľa mňa 100-percente zvýšila a na to referendum by išli, aby sa takéto ani neprijímali.
To znamená, myslím, že stojí za to, aby sme tých päť, desať zákonov, ktoré by boli v takomto referende na začiatku prijaté, možnože aj hlúpe, na druhej strane by sa aktivizovala občianska angažovanosť vo veciach, aby na to referendum išli. Takže chcem veriť, že nájde aspoň u niektorých poslancov, najradšej, keby to bolo u všetkých, a hlavne, že by sme ich mali 76, tento náš návrh súcit a opodstatnenie. A myslím si, že to je o tej priamej demokracii, ktorú by sme tu chceli aj na Slovensku zažiť.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vystúpiť ako zástupcovi tej primitívnej časti politikov. Zobral som si na seba ten údel v reči predkladateľa, ktorý si už oniká, lebo povedal, že predkladáme, povedal nie raz, nie dvakrát, že tí primitívni politici budú namietať. Čiže ja teda hovorím, mám výhrady, poviem, aké voči tomuto návrhu, teda som ten primitívny politik. Verím, že nie som sám primitívny politik, a ako primitívnemu politikovi mi dovoľte uviesť niektoré skutočnosti.
V zásade navrhuje sa zrušiť kvórum a referendum má byť v deň volieb. Ľúbivé, však? To je úplne fantastické. V zásade povedzte mi takto, keď príde niekto a povie: môžte zabiť, môžte zabiť. Príde niekto, príde politik a povie: môžte zabiť. Príde politik a povie: chcem referendum bez kvóra a v deň volieb. Povie. Ale nepovie tie súvzťažnosti, ktoré sú mimoriadne dôležité. V zásade môžte zabiť, keď ste členom ozbrojeného zboru, plníte si svoje služobné povinnosti, je ozbrojený konflikt, keď ste členom armády alebo ste členom Policajného zboru, v zásade áno, prísne vzaté, môžte zabiť. Ale je to potrebné povedať, jedným dychom by som povedal.
Ak niekto povie, urobí tlačovku, nie jednu, nie dve, a povie, že sú vyspelé krajiny v Európe, kde nie je potrebné kvórum, a aj tu to bolo zopakované nie raz, nie dvakrát, Švédsko, Fínsko, Španielsko, to slávne Švajčiarsko, tak by bolo korektné povedať, ako to tam vlastne funguje, lebo to je radovo, ale radovo úplne iná kvalita. A to by bolo podľa mňa, u mňa ako, ja som teda, ja som sa nikdy na nič nehral, ja som ani vysokú školu nedoštudoval, ja viem, že tu je géniov veľa, ja som taký možno primitívny, ale ako primitívnemu mi dovoľte uviesť, že je podľa mňa korektné uviesť všetky tie parametre. Ja by som sa za to prihováral.
Ja vám ich v krátkosti poviem, dobre? Lebo to tu bol tiež jeden kolega z klubu, ktorý tiež hovoril, kde prezident môže čo všetko predkladať, nakoniec sa dozvedeli, že v Zimbabwe a spol.
Ale ja ešte by som takto povedal, vážení, že ja mám túto, nechcem, aby to vyznelo pateticky, ja mám túto krajinu rád. Ja som ešte v parlamente nebol a urobil som iks akcií pod názvom Máme radi túto krajinu. Ja, ak môžem, pomôžem, ublížiť jej naozaj nechcem. A dovoľte uviesť, že ak by sme teda prihliadali na tú hru, že nechceme byť primitívni v ponímaní tuná, kolega, a zahlasujeme za, tak podľa mňa by sme ublížili hrozným spôsobom tejto krajine. Hrozným spôsobom.
Ak na jednej strane poviete, že nemá byť kvórum, ale necháte ten parameter, ktorý je teraz, že vyzbierate 350-tisíc podpisov, ja vám poviem, čo môže nastať. JOJ-ka sa rozhodne, že, myslím, že oni majú Divoké kone, seriál, nejak sa mu nedarí, alebo neviem čo, tak sa rozhodne, že investuje 500-tisíc eur a vám garantujem, že na Slovensku vyzbiera 350-tisíc podpisov, ak je ochotná investovať 500-tisíc eur. To znamená, sú society, kde dáte euro a vyzbierate za to, že seriál Divoké kone bude povinná výučba na základných školách. Týmto, týmto je štát povinný zrealizovať to referendum.
Už keby prešla aj tá druhá časť, že v deň volieb, no dobre, tak by sme volili do parlamentu a zároveň by sme rozhodovali o tom, že Divoké kone, prepáčte mi za tú "hyper", ale to je, akú dáš, takú dostaneš. To je naozaj, ja by som sa nečudoval to nevyskúšať. Keby zostal ten parameter, že za 350-tisíc podpisov vám niekto dá kampaň, celoštátnu kampaň na hocijakú hlúposť a je povinný to realizovať, nuž idem do toho. A to je presne to, že nakoniec by sme o tom hlasovali.
A teraz nemáte ani kvórum. Martin Fecko povedal, že nevadí, že možno dva-, trikrát by sme zahlasovali za hlúposť, že potom by sme sa naučili. Nuž, prepáčte, pán kolega, to môžte v Holubárskom klube v Dolnej Čremošnej ísť do toho princípu tak, že nevadí, potom sa naučíme. Prepáčte, ja, ja naozaj budem vždycky bazálne, úplne, ja neviem jak to povedať, zvnútra proti tomu, aby sme experimentovali s touto krajinou. Ona si už vytrpela dosť. Ako ja nebudem teraz, že: vyskúšajme to trikrát na nejakej megahlúposti a potom sa naučíme voliť, lebo zistíme, že kvórum neplatí?
Vážení, tie povestné, je to ináč, ja som trošku si to pozrel, ale je to aj také náročné, ale tie povestné krajiny, kde teda nikto nebude namietať, že to sú slabé krajiny, poviem vám v krátkosti, dobre? Jak napríklad vo Švédsku pristupujú k tomu mýtu, to je mýtus, že tam nie je kvórum. Viete jak sa vyhlasuje referendum vo Švédsku? Vo Švédsku neexistuje ľudová iniciatíva. Vo Švédsku nemôžte zozbierať podpisy. Vo Švédsku môže, máte dva druhy, tak jako v zásade vždycky všade máte konzultatívne a mandátorné. To znamená záväzné, dobre? Teraz aj vo Švédsku máte konzultatívne a záväzné. Konzultatívne musí schváliť prostá väčšina, to znamená, väčšina parlamentu, vtedy sa vyhlasuje. Vláda to potom je povinná prezentovať, aj formulovať otázky.
Záväzné, tam je to ešte o niečo zložitejšie, iniciuje desatina členov parlamentu, schvaľuje tretina, parlament prijme zákon meniaci ústavu, to sa týka len ústavy, a môže byť potom o tom referendum, ktoré musí byť schválené, tak jako bolo napísané hore, teda že keď schváli tento ústavný zákon, tak tým kľúčom desať a tretina ho môže vyhlásiť a môžu ho negovať, ten zákon ústavný tak, že ak platí, zruší sa ten zákon vtedy, keď 50 % bude proti tomu, čiže vtedy sa môže zrušiť. Ale tých 50 % musí byť viac ako 50 % voličov, ktorí sa zúčastnili predchádzajúcich parlamentných volieb. Proste nie je to také jednoduché.
Ja viem, možno niekomu to stačí tak povedať, je to sexy. Ja som videl takých pomätených ľudí, prepáčte, na Námestí SNP, ktorí hovorili, že idú priamou demokraciou riadiť túto krajinu. A to je také video, je to mimoriadne zábavné. Pozrite si to. A teraz, že, dobre, a čo ideme teraz robiť? No, ty budeš mať kultúru, choďte si tam nabok (vyslovené s pobavením). Viete, to je, prosím vás, nehazardujme.
Čiže toto slávne Švédsko bolo tu spomenuté, má asi také parametre, čo sa týka referenda, dobre? Vyhlasuje ho, musí prejsť cez parlament, otázky formuluje vláda, sú tam parametre, kedy je platné, kedy nie.
Španielsko, chcete počuť Španielsko? Španielsko, máte zákonodarnú iniciatívu, teda má možnosť ľudovej iniciatívy ľud. Môže zozbierať 500-tisíc podpisov, to tu mám niekde napísané, v rýchlosti vám to poviem. Keď zozbiera... Nie, vyhlási, že chce zbierať, na akú otázku, vtedy im vláda povie, že môžte zbierať na túto otázku. Idú do systému, kde majú pol roka na to, aby zozbierali 500-tisíc podpisov. Keď zozbierajú 500-tisíc podpisov, ide do parlamentu ako návrh zákona. To je celé. To je celá, celá ľudová iniciatíva. Potom existuje referendum. Viete, kto vyhlasuje v Španielsku referendum? Premiér na základe schválenia väčšiny parlamentu. Teda on ho navrhuje, schvaľuje parlament a vyhlasuje kráľ. Ešte raz? Navrhuje premiér, schvaľuje parlament, vyhlasuje kráľ. Druhé tu bolo spomenuté, tá krajina plná demokracie, občianskej aktívnej spoločnosti ako vzor, kde neexistuje kvórum. Áno, môžte, máte takéto parametre tam.
Chcete počuť Fínsko? Fínsko detto.
Ešte mimochodom poviem k tomu Švédsku. Tam oni mali odsledované obdobie pomaly sto rokov, od 1922. Vo Švédsku mali štyri, štyri konzultatívne referendá za celé to obdobie. Ani jedno záväzné, hej. Čiže ako uplatňovaný je ten inštitút. Fínsko dokonca, myslím, nemalo žiadne. Fínsko detto, tiež bolo spomenuté, môžu mať len konzultatívne. Iniciuje vláda, schvaľuje väčšina parlamentu. Vláda nesmie viesť kampaň "pre" alebo "proti". Fínsko, to je tretia krajina zo štyroch, ktorá bola spomenutá.
Chcete to slávne Švajčiarsko? Švajčiarsko je mimoriadne zložitý systém, mimoriadne zložitý systém, zjednodušene, fakt len vyextrahujem podstatu. Mandátorne, kumulatívne. V zásade 100-tisíc ľudí pri ústavných zmenách, 100-tisíc ľudí navrhne nejakú zmenu, predloží ju do parlamentu, ak sa schváli, musí sa schváliť následne v referende. Ak sa neschváli, tak je povinný, vláda je povinná tú otázku, ktorá bola položená, predložiť do referenda, či mala právo to schváliť alebo neschváliť. To znamená, nie tú samotnú otázku, ale že či mala právo to neschváliť. Ak ľudové hlasovanie povie, že nemali právo to neschváliť, musí sa to znova vrátiť do parlamentu, znova sa to a po schválení sa to znova dáva medzi ľudí.
Prosím vás, je mimoriadne zložité. Tam máte, potom je, áno, pri iných otázkach týkajúcich sa federálnych, je 50-tisíc podpisov, tam sa vyžaduje platnosť buď 50, teda prostej väčšiny alebo aj väčšiny kantónov, hej, čiže tam majú neviem koľko kantónov, a aby bolo platné, je nevyhnutná aj. Znova Švajčiarsko, sa mi to ani nechcelo študovať, je to mimoriadne náročné. Čiže nie je to tak jednoduché, aké by to bolo po prijatí tohto zákona u nás, za ktorý keď nezahlasujete, vážení kolegovia, ste primitívni politici, ktorí tomu nerozumiete a ktorí nechcete, aby tu fungovala občianska spoločnosť.
Ja ako jeden z primitívnych ľudí sa hlásim, teda ja nie som, nie som pripravený podporiť návrh zákona, ktorý hovorí, že hocikto zozbiera 350-tisíc podpisov. A ja vám poviem, že v tejto krajine zozbierate 350-tisíc podpisov pod hocijakú blbosť, keď na to dáte 500-tisíc eur. Zozbierate a máte referendum. A dokonca bez kvóra. (Reakcie z pléna.) Ak dovolíte, dokončím. Ja, viete, my máme vždycky neschopnosťou žiť v nejakom štandarde, sa zjavujú sexy riešenia, vyosené a v určitý moment sa javia ako vynikajúce. Mňa to toho neťahajte, dobre? Ja teda, ja verím v západnú demokraciu, parlamentnú demokraciu západoeurópskeho typu, dobre? A tu to funguje nejako približne takto.
Viete, dalo by sa k tomu ešte všeličo povedať. Možno naozaj, teda už som si zobral na seba ten údel, že som primitívny, neviem, čo všetko možné, čo už, len naozaj povedzme aj "b". Povedzme aj "b", keď niekto povie "a", že môžte zabiť. Keď niekto povie, existujú v Európe referendá bez kvóra, povedzte, prosím vás, kvôli korektnosti, že, aj to "b", že aké sú parametre toho, že to tak môže fungovať. Bolo by podľa mňa korektné voči ľuďom, lebo tak by sa plus-mínus mala robiť politika. Ale pripúšťam, že ja ako primitívny politik (vyslovené s pobavením) tomu nerozumiem, ale som pripravený sa učiť.
Už sa nechcem ani vracať k tomu, že má to byť zlúčené s dňom volieb. Prosím vás pekne, znova, niektoré tie krajiny sú, vo Švédsku je vyslovene zakázané, aby to bolo 90 dní pred a po voľbách. Tiež asi majú, to svoj dôvod, hej. U nás hrozí a zdá sa, že budeme toho svedkom, koniec koncov SaS-ka si to už odskúšala a potom spravila zo svojho referenda sirotu, hej, že proste naozaj, že nazbierate, dáte tomu nejaký efor, nejakú snahu, nejaké peniaze, vyvoláte nejakú atmosféru, zozbierate otázky. No zozbierate, keď ich nasmolíte nejako, no zozbierate ich. A obzvlášť, keď tam dáte otázky typu, že limuzíny. Juj, jak sa dobre zbiera podpis pod limuzíny. Viete, to sú znova tie ťahy, ktoré vždycky historicky ľudí pokúšali a stále pokúšať budú, nech sa páči.
My sa ale dostaneme tým, že by teoreticky prešlo, že referendum bude sa konať a nič sa nezmení a bude sa konať v deň volieb, tak naozaj, ja by som sa nečudoval SaS-ke znova, alebo MOST-u – HÍD alebo komu, že by si vyzbierali nejaké tie otázky a budú normálne v tých miestnostiach vo volebných okrskoch priamo. Rozumiete? Že vy dostanete, v určitý moment prehlásite tie otázky, tu teraz budú kolegovia superreferendum iniciovať, dajú tam iks otázok, na to vyzbierajú peniaze, potom tie, keby sa to teda dalo, že to bude v deň volieb, prehlásia za svoj volebný program a my naozaj, my máme volebný program niektorej strany, máme vo volebnom okrsku. A keby sme to teda povedali, že ideme, no tak garantujem, že by to možno urobili. Aj SMER by zozbieral. SMER keby povedal, že chce zozbierať, oni by zozbierali 350-tisíc podpisov aj na to, že Topoľčany sa majú volať Ficovo. Zozbierali by. MOST – HÍD, keby začal zbierať niečo týkajúceho sa maďarského tohto, tak vám garantujem, že by zozbieral. To proste nie je problém. A máte to vo volebných okrskoch, máte to tam.
Ja viem, že si nepomôžem, ale, vážení kolegovia, vychádzam z tej premisy, že kto verí, verí, kto neverí, to si nepomôžem, že buďme opatrní v tom, že čo predstavujeme ľuďom. A buďme aj korektní voči tým ľuďom. Keď povieme "a", tak povedzme "b".
Naozaj inštitút referenda u nás, zdá sa, vidíte, jak dopadol. Možno je naozaj čas o tom rozprávať, ale rozprávať, by som povedal, seriózne. A bol tu predtým zákon, návrh ústavného zákona, ktorý predkladalo 60 poslancov. To malo podľa mňa silnú legitimitu, ten návrh toho ústavného zákona. Potom sú tu ústavné zákony, ktoré predkladá jeden poslanec, ktorý si oniká. Ale ja neviem, možno je to tak. Ja tiež možno, viete, keby sme, idem parametricky, že keď chcete trafiť nejakú societu, ktorá sa vám zavďačí, tak ja tiež by som potom dal návrh ústavného zákona, že chcem konštitučnú monarchiu. Určite sa nájde na Slovensku 50-, 60-tisíc ľudí, ktorým sa myšlienka konštitučnej monarchie páči. Ja tu budem to obhajovať, vášnivo, budem tu síce za blbého, ale tých 50-tisíc ľudí mám doma. Viete, že, to je, proste mi to príde nekorektné. Akože naozaj by sme mali veľmi opatrne, citlivo.
Áno, referendum a to, čo sme s ním spravili, a to, čo sa chystáme s ním spraviť, to, čo sa chystáme – znásilniť referendum ako inštitút, urobiť si z referenda nástroj politickej kampane, nech sa páči. Ale dovoľte mi aspoň upozorniť na niektoré riziká. A to som sa práve snažil.
Ďakujem.