53.schôdza

Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Hudacký a pripraví sa pán poslanec Hlina.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, trochu som v rozpakoch, pretože celá tá predošlá diskusia bola skôr o právnických formuláciách verejného záujmu, ja si myslím, že sme sa mali dať asi viac k meritu veci, a to, čo prináša tá konkrétna investícia, resp. to, aké podmienky skutočne sú zabezpečené týmto návrhom zákona, aj keď v skrátenom legislatívnom konaní.
Nie som právnik, čiže ťažko mi je posudzovať ten verejný záujem jednoznačne, ideálne by bolo, aby sme vedeli urobiť taký rýchly prieskum, kde by vlastne ľudia mohli sa vyjadriť k tomu, či je to ich záujem. Ak by majorita povedala, že áno, tak by sme to mohli hodnotiť ako verejný záujem, myslím, že to by bolo ideálne, ale asi k tomu máme veľmi ďaleko. Niečo podobné vo Švajčiarsku, že pri každej takej veľkej či už verejnej investícii a možno aj súkromnej investícii, ale v podstate realizovanej cez možno nejaké takéto podporné mechanizmy štátu, že sa robí referendum, to je tiež jedna možnosť, kde asi už je ťažko spochybňovať nejaký verejný záujem.
Ja sa tiež prikláňam k tomu, že ten verejný záujem by mal byť nejakým spôsobom vymedzený verejnou investíciou, čo v tomto prípade nie je, pretože za tým všetkým, za vytváraním tých podmienok pre investíciu je záujem verejného investora, samozrejme, pre všeobecné dobro, pre verejné dobro.
Trochu mi vadí v tomto zákone, že, áno, koniec koncov teda tie podmienky sú celkom nastavené, ako nastavené, pokiaľ by sme nemuseli hovoriť o tých opciách, ak nevyjde táto investícia, tá konkrétna investícia. A tam už, teda ja som už trochu za tým, na čo moje vedomosti stačia, keďže hovorím, že nie som právnik, takže ťažko hovoriť o tom. Hypoteticky sa dá povedať o tom, že, áno, tie opcie môžu byť zneužité tým, že vlastne budeme hovoriť o prípadných ďalších investíciách, táto by nevyšla a tam jednoducho, žiaľ, žijeme na Slovensku, dá sa uvažovať so všetkým možným.
Ešte možno taká reakcia na pána podpredsedu a na jeho vystúpenie, keď hovoril o tým územných, územnoplánovacích dokumentoch, určite je to, malo by to byť zapracované a hlavne príprava takého veľkého územia na potenciálne investície by mala byť zapracovaná v Koncepcii územného rozvoja Slovenska. Teraz pripravuje sa vlastne stavebný zákon, ja si myslím, že je najvyšší čas, aby sme v rámci takejto koncepcie územného rozvoja Slovenska mali takéto územia možno vymedzené, nehovorím, že už vysporiadané, ale vymedzené, aby bolo jasné, kde je priorita tej vlády, a malo by to ísť skrz v podstate celé politické spektrum, aby sme nemuseli takýmito ad hoc rozhodnutiami a urýchlenými konaniami v podstate pripravovať podmienky pre potenciálnych investorov. Čiže toľko k tomu.
Ja skôr otočím list a budem hovoriť o tom, že ideme podporovať teda opäť investíciu do automobilového priemyslu a trochu už s týmto mám problém. Na jednej strane, áno, Slovensko potrebuje nové pracovné miesta, Slovensko potrebuje nejaký ten priemyselný rozvoj, v každom prípade priemysel alebo štruktúra priemyslu na Slovensku je nie celkom šťastná, keďže už teraz automobilový priemysel tvorí 43 % hrubého domáceho produktu Slovenska a podieľa sa cca 26 % na exporte. Musíme si uvedomiť, že z toho pohľadu sme veľmi zraniteľnou krajinou, ani nie tak z krátkodobého hľadiska, možno niektorí budú oponovať, že veď sme prekonali aj krízu a tie riziká sa nepotvrdili. No ono sa nepotvrdili, pretože štáty ešte, chvalabohu, a tieto veľké krajiny intervenovali cez vlády do toho, aby sa ten automobilový priemysel neposkladal na kolená, ale tá situácia sa nemusí opakovať tak pozitívne ako doteraz.
Čiže je treba a je najväčší čas a chcem tu práve vyzvať aj pána ministra, aby sme hľadali možnosti, ako diverzifikovať ten priemysel na Slovensku, pretože tie riziká tu sú. Skôr z toho strednodobého a dlhodobého hľadiska, takže vytvárať podmienky tak, aby sme vedeli možno dotiahnuť teda investície do iného druhu priemyslu. Ale na druhej strane jedno, čo chcem vyzvať, a všetkých, aj poslancov, ak chceme byť dlhodobo udržateľní a chceme tu mať dlhodobo udržateľný rozvoj, tak musíme podporovať malé a stredné podniky, ktoré sú ohromne flexibilné. Funguje to vo všetkých krajinách. Jednoducho to je kostra priemyslu, to je kostra hospodárstva, to je kostra ekonomiky, či chceme, alebo nechceme. A, žiaľ, tuto ja vidím ďaleko viac rezerv na Slovensku aj vzhľadom na to, že vláda Roberta Fica a predovšetkým tá druhá vláda Roberta Fica nejak výrazne podnikateľské prostredie nepodporila, priam naopak, všetky tie opatrenia, ktoré išli hlavne do oblasti daní, môžem tu spomenúť niektoré dane, či už daňové licencie, paušálne výdavky obmedzené, zvyšovanie odvodov živnostníkom, zmeny v odpisovaní, to ako novela zákona o dani z príjmov, odpisovania majetku a podobne, toto všetko skôr zhoršovalo podnikateľské prostredie. Ak si zoberieme v podstate korupciu, vymožiteľnosť práva a teda akčnosť súdnictva, ak si zoberieme vysoké ceny energií, ak si zoberieme v podstate nestále legislatívne prostredie, toto všetko, s týmto tu máme problém na Slovensku a tu je treba obrátiť pozornosť. A ja nehovorím, že z času na čas neriešiť aj veľké investície, ak pomôžu, ale je treba, aby boli hlavne koncepčne pripravené, a potom sa nebudeme potýkať s takýmito problémami, ako máme momentálne.
Takže ja som chcel tým svojím vystúpením skôr naznačiť, áno, je treba, aby sme túto investíciu, aby sme urobili pre to všetko, aby sme ju dotiahli tu. Na druhej strane máme tu tie riziká tých tzv. opcií, ktoré, nevieme, čo z toho bude. A ja som aj preto podporil a som sa spolupodpísal na pozmeňovací návrh, pretože ten účel týchto nehnuteľností, pozemkov, ktoré by mali v podstate byť pre toho budúceho investora, ktorý je tam určený, teda na priemyselnú výrobu, resp. potom služby, ktoré sú veľmi široko koncipované, prípadne vedu a výskum, možno technologický rozvoj. Práve tie služby sú takým týmto jazýčkom na váhe, že teda môžu byť také a onaké, chceli sme aj týmto naznačiť, že chceme podporovať služby. V prípade, ak by táto investícia nevyšla a ak by sme hľadali nejakú alternatívu, tak nech to budú služby spojené s podporou priemyslu. A myslím si, že tie logistické služby sú také najbližšie k tomu, ktoré môžu pomôcť priemyselného rozvoju.
Takže trochu ma sklamal ten pozmeňujúci návrh zo strany kolegu Kolesíka, kde som očakával, že tie služby budú vymedzené práve v súvislosti s podporou priemyselných činností, pretože takto široko koncipované služby skutočne dávajú veľký priestor na zneužitie tej opcie, ešte raz o nej hovorím, ktorá vychádza z toho návrhu zákona, a nie je taká jednoznačná.
Takže by sme mali, hovorím, vymedziť si tie pojmy a v rámci tohto návrhu sa jasne deklarovať, čo chceme, aby sme potom nemuseli v budúcnosti hovoriť, že tak vymklo sa nám to z rúk, v podstate niektoré kruhy majú záujem povedzme vymedziť si časť toho územia a použiť v podstate na celkom iný účel ako v pôvodnom návrhu alebo vôbec ako sa s tým rátalo predtým.
Takže iba toľko. Ďakujem pekne za pozornosť. No ja verím, že, a prajem aj novému ministrovi hospodárstva, aby tá investícia, aj napriek tomu, že do automobilového priemyslu, aby predsa len vyšla. Ja si myslím, že Slovensko ju potrebuje, aj keď je najvyšší čas potom hľadať možnosti pre diverzifikáciu priemyslu na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Faktické poznámky - páni poslanci Mikuš, Hlina, Fecko, Kolesík. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec Mikuš.

Ďakujem pekne. Dotknem sa dvoch vecí, ktoré môj predrečník spomenul vo svojom príhovore.
Ten prvý, pán kolega, spomenul si, že vyvlastňovanie je krajný prostriedok nadobúdania majetku. Áno, myslím si, že vyvlastňovať pre iné ako verejné investície je veľké riziko. A to, čo sa v oveľa menšej mierke, a to sa týka aj zamestnanosti pri tvorbe priemyselných parkov na obciach a mestách, deje, tak prebieha veľmi ťažkým rozhodujúcim procesom, napriek tomu, že tie obce a mestá majú eminentný záujem takisto, aby sa ich zamestnanosť v ich regióne zvýšila.
Národná rada asi poslednýkrát rozhoduje o takomto návrhu alebo o takomto spôsobe nadobúdania majetku štátom, pretože všetko ostatné už zostane, zostane na vláde. Obce, mestá, župy sú vyautované z rozhodovacieho procesu a trhový mechanizmus bude fungovať pravdepodobne len do výšky štátnej pomoci a subjektívnemu rozhodnutiu vlády.
A čo sa týka automobiliek. Dnes viac ako 30 % nášho exportu tvoria automobilky, čiže už dnes je obrátenie sa alebo výkonnosť ekonomiky zameraná v jednom rezorte pre možné turbulencie na trhu veľmi rizikové. Ak v budúcnosti, a to nie vzdialenej, možno pätnásť rokov, možno desať, keď tie naše závody budú meniť technológie a majitelia sa budú rozhodovať, kde stavať, možno podmienky na Slovensku nebudú také, kde budú obnovovať výroby a pôjdu inde. Vtedy sa môže stať to, a nemusí prísť nejaká kríza automobilového priemyslu, kedy môžu veľmi ťažkým dopadom tieto kroky dopadnúť na našu ekonomiku, a preto zdieľam podobný, takú podobnú obavu, ako mal môj predrečník, z toho nášho príliš veľmi úzkeho orientovania na jeden druh výroby... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Hlina.