53.schôdza

Ďakujem. Spomenuli ste, pán poslanec, ošiaľ regulácie. Áno, občas nás pochytí tento ošiaľ regulácie a máme pocit, že reguláciou zhora niečo napravíme a vytvoríme. Ale regulácie vždy negatívne pokiaľ presiahnu určitú úroveň, tak pôsobia, samozrejme, negatívne. To uvidíme.

A čo sa týka rozloženia času. Pán poslanec, ale veď to už bude po voľbách, tak predsa to mávanie tými slovenskými zástavami už nebude mať takú váhu.

Ale spomenuli ste jednu veľmi dôležitú vlastnosť. A to je cross vlastníctvo. A vlastne tomu sme sa nevenovali, nevenujeme sa, mlčíme o tom. A takisto ako sú schránkové firmy, tak vlastne to je presne ten istý systém. Ani nevieme, kto všetko tu má vplyv, pričom nie všetko je tak jasné a zrejmé ako TASR so svojím 7-percentným podielom reklamy Slovenskej národnej strany a jeho predsedu.

Ja som tiež spomínala vlastne to, na základe čoho, akého podnetu rozhodne sa medzi tými sedemnástimi subjektmi tá rada, že bude práve toto kontrolovať. A to mi prekáža. A o tom som aj veľmi dlho hovorila. To mi naozaj prekáža, pretože jednoducho stále robíme zákony tak, že niekto príde, sťažuje sa a keď sa nesťažuje, tak ten problém neexistuje. To je pod tým ten udavačský podtón, ktorý vlastne vnášame do demokratického systému našej republiky. Možno ja som trochu príliš tým, že som prežila to obdobie tých udavačských... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja by som chcel oceniť práve to vo vystúpení pána poslanca Viskupiča, že je za tento zákon a aj za tie kvóty, vidí v tom zmysel, opodstatnenosť tohto návrhu zákona v rámci unifikovanej Európy a v rámci vysielania jednotlivých rád aj na Slovensku. Vítam tento postoj. A myslím si, že keby opoziční poslanci nedávali do toho ten náboj politický, tak by tu zrejme nikto nehovoril ani o politike, ale hovorilo by sa tu iba o potrebnosti takéhoto zákona pre verejnosť a pre ľudí.

Ja by som sa ale dotkol ešte niektorých vecí, ktoré boli v tvojom vystúpení. Ten návrh postupne napasúva aj percentá do vysielania komerčných rádií, od roku 2016 to bude 20, od roku 2017 to bude 25, vo verejnoprávnom rozhlase to bude 30, potom 35 %. A nakoniec ten zákon venuje pozornosť aj dohľadu nad odvysielaním programov a ukladá povinnosť vysielateľom viesť štatistiky a povinnosť doručovať ich v stanovených termínoch Rade pre vysielanie a retransmisiu. Takže myslím si, že sú tu jasne naznačené pravidlá hry, myslím si, že ani žiadne nešťastie sa pre rádiá nechystá, pretože v prvom roku od účinnosti zákona to nebude 25, ale iba 20 %, teda každá piata skladba. A rádiá si s tým určite budú veľmi ľahko vedieť dať rady. Vadí im tam skôr možno niečo iné.

Ďakujem. Mrzí ma, pán predseda Jarjabek, že z celého môjho vystúpenia si si zobral iba podľa mňa na margo poznámku, že sa stal z tohto politický boj.

A absolútne nesúhlasím s tým, že som stále hovoril o politickom marketingu. Spomenul som to možno piatimi vetami. To vystúpenie bolo dlhé, ospravedlňujem sa, ale mal som za to, že to chcem objasniť.

Čo ale chcem, aby zaznelo jednoznačne, je, že § 28c je pre mňa absolútne asi teraz najdôležitejší, pretože sa hovorí, že vysielateľ rozhlasovej programovej služby je povinný poskytovať rade na požiadanie údaje. To je pre mňa momentálne uralgický bod.

Okrem toho ako chceš ty vidieť zadefinovanie slovenského diela, nie je z môjho pohľadu, aj teda z pohľadu vtedajšej eurokomisárky to možné. Tak sa to zadefinovať proste nemôže. Predpokladám, že sa k tomu minister kultúry vyjadrí.

Ale ja si myslím, že riskujeme, pretože sa to bude veľmi podobať tomu, čo absolvovalo Francúzsko v čase, keď tie kvóty chcelo zaviesť. A to je to, že nemôžeme ich zavádzať tak, že to definujeme, či umelec mal alebo má trvalý pobyt, pretože to môžeme zaviesť iba a len vtedy, ak chceme chrániť nejakú kultúrnu oblasť. A to je teraz jazyk. Toto bolo možné uskutočniť vtedy. Neviem, či sa za dva roky niečo zmenilo v tých zakladajúcich zmluvách. Asi nič sa v nich nezmenilo. A tým pádom tá téma sa vracia stále na tú istú pôdu. A to je to, že riskujeme, že nastavíme diskriminačné pravidlá proti iným členským štátom a riskujeme, že tu bude súdny spor, ktorý nám nemusí vyjsť veľmi dobre.

A chcel by som ešte... A to už nestihnem, takže možno nabudúce to poviem.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne dovoľte povedať pár slov k tejto téme.

Prvé, čo mi napadlo, je, prečo by sme nemohli zrovnoprávniť aj slovenčinu s češtinou a dohodnúť sa s Čechmi, že by to aj oni tak urobili, lebo tých českých pesničiek je veľa, tie české pesničky aj sú pekné a všetci im rozumieme. Ja keď som bol v Taliansku, mal som kamaráta (Lionella Cammarota), bol riaditeľ konzervatória (Santa Cecilia v Ríme), verný kamarát. Spolupracovali sme, robili sme všetko možné. A potom sa mi chcel nejako zavďačiť a povedal, že spraví jeden grandiózny koncert Slovákov. „Výborne, pán riaditeľ, dáme tam Smetanu, Dvořáka, Janáčka, Suka, Fibicha, Martinů. Tak potom som videl, že musím mu povedať, že vlastne toto sú Česi. Ale išlo o klasickú hudbu teda. A teda z toho mi aj napadlo, že sú lepší v tomto iste oni, aj v pesničkách sú aspoň takí ako my a možno aj lepší, či tá možnosť nerozšíri to aj o češtinu, napríklad. To je prvá poznámočka.

Druhá poznámočka je, že sa to týka vlastne všetkých našich ministerstiev, nielen tohto ministerstva, že vzťah Slovenska k svojim výrobkom a chránenie si tantiém alebo proste toho, že to bolo vyrobené na Slovensku, a teda je to slovenské, mali by sme viac preferovať.

Ja som za tento zákon, plne s ním súhlasím, som si ho dobre preštudoval, som za obmedzenie zahraničnej hudby tak ako je to tam formulované. A, samozrejme, rád by som to videl aj v televízii napríklad. Už tých amerických filmov a amerických seriálov je strašne, strašne veľa, najmä v komerčných televíziách. Nedá sa na to pozerať pravdupovediac. Sú to vypasované detektivečky, tam s modrými očami behajú, kosti naháňajú a tak ďalej. Je to daň za nejaké iné filmy, ktoré nám dajú. Musíme to vysielať. Upozorňujem aj Radu pre retransmisiu, že tuším jedna z televízií, nebudem ju menovať, 6. júla začína vysielať nejakú čistú lásku na nejakom ostrove, hľadajú pravú lásku dvaja úplne nahí na exotickom ostrove. To nie je reklama. To je upozornenie, že proste všimnite si, o čo sa tu vlastne jedná. A je to bitka komerčných televízií na hranici o desiatej večer a tak ďalej. Dobre, uvidíme ako to dopadne. Samozrejme, to sa týka aj potravín, to sem nepatrí, že v obchodoch je ich dosť zahraničných. Jogurty keď si kúpite, hurá, sú slovenské a naraz vidíte, že je to vyrobené v zahraničí alebo to má majiteľa v zahraničí. Ale zase som to troška zgeneralizoval. Tu ide teda o hudbu.

Samozrejme, aj mne napadli majitelia médií. O tom debatujme, kto je za tým, kto to drží, kto to využíva pred voľbami alebo aj v celom období. O tom tu reč nie je. A skutočne oligarchovia alebo ľudia, ktorí majú veľa peňazí, odniekiaľ, naraz majú v rukách médiá, papierové noviny a všetko možné, televíziu, rozhlas.

Zaujímavé je, že asi najslobodnejšie médium je dnes internet, tam naozaj, samozrejme, sa to aj preháňa niekedy, ale tam momentálne nevidieť nejaké veľké vplyvy. Každý si to môže využívať, keď chce, keď vie, tak môže s tým aj veľa dobrého aj pre firmu, aj pre seba a aj pre neviem čo všetko urobiť, či že ja som za internet a postupné obmedzovanie tých iných možností. Dobre, ale to aj život ukáže.
Samozrejme, ide o tantiémy pre našich ľudí, aby sme ich zbytočne neposielali do zahraničia, ale tam sme my nemali mieru. Je tu kríza, sme chudobný národ a tak ďalej a robíme také šou a také megakoncerty a také pozvanie všelikoho. Čiže ťažké peniaze, ktorú tu ťažko vyrobíme, posielame potom kdekade do zahraničia. Čiže toto je len poznámka k tomu, že to takto vlastne je.

Keď nejaký náš daňovník nezaplatí pár eur, tak ho naháňame po celom Slovensku, dávame mu pokuty a neviem čo všetko, ale to, že kopa peňazí tu uteká von, teda aj v kultúre, ale nielen v kultúre, sú daňové raje nezdanené s neznámymi majiteľmi, často schránkovými, aj slovenskými. A neraz tam peniažky utekajú, nám tu chýbajú, tam ležia, nie sú zdanené, nikto nevie, komu patria a tak ďalej. Čiže to je systém, zrejme európsky problém, ale treba s tým niečo robiť, lebo je to už príliš veľa a ľudia potom rezignujú a nadávajú na všetkých.
No teraz ešte pár slov k zákonu.

Tak definícia, sa mi zdá, je dobre urobená. Len jedna veta je tam taká zvláštna, že podporí slovenské hudobné rozhlasové vysielanie takých skladieb, ktoré tvoria súčasť kultúrneho dedičstva Slovenska, to sú krásne slová, ale keď teda používajú, nechcem povedať, niektoré primitívne pesničky alebo slabé melódie, slabé texty sú to, tak neviem, či sa niekedy naozaj zaradia do kultúrneho dedičstva Slovenska, lebo kultúrne dedičstvo Slovenska je, by som povedal, posvätný termín. Čiže neviem, či by sme tam troška nemali zmeniť to, že sú súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska.
Reklama je tam tak veľmi jemne možno na nátlak Európskej únie obmedzená. Týka sa to, samozrejme, fajčenia, cigariet, cigaretových výrobkov, elektronických cigariet a ich náplní. Nedajú sa zrovnávať normálne cigarety s tými elektronickými. Samozrejme, nie je tam o alkohole nič, o liekoch nič, ale to nie je vaša starosť, o erotických službách, o všelijakých chemikáliách, ktoré môžu všeličo vylepšiť aj pohoršiť, takisto nič. Čiže tých reklám je príliš veľa naozaj v komerčných televíziách. To už je taký starý otrepaný vtip, že niekto protestuje, že chce pozerať reklamy a stále musí pozerať nejaký film, vôbec nevie, o čo sa jedná. No čiže to je pravda, že tu v pôvodnom zákone bolo nejaké obmedzenie. O tom obmedzení by sa malo porozmýšľať, či naozaj nie je nutné ho nejako prikryť alebo zmeniť.
Ešte dve poznámky.

Prvá poznámka je o tých zahraničných filmoch. To som mal skôr povedať, ale tú hviezdičku som si nevšimol. Ja naozaj nevydržím viac ako päť minút pozerať nejaký taký film, lebo už, po prvé, viem, ako sa skončí, a, po druhé, je to nuda a tak ďalej. Ale teraz nedávno najnovšie, pán minister, pozerali aj ostatní film taliansky. Tri hodiny dvadsať minút som tak sedel pri televízii do polnoci. A bol to film o talianskom hercovi, spevákovi Domenicovi Modugnovi, ktorý voľakedy Volare spravil. Ale hral to férovo jeden taliansky herec. Jeho brata náhodou aj poznám. Šikovní ľudia sú to veľmi. Ale veľmi dobré to bolo. Taliani sú majstri v kinematografii. A obráťme sa tu viac na nich ako na nejaké iné kinematografie. A to sa mi páčilo, ako tá cesta hore bola ťažká, ako bojoval, ako spieval naozaj v apúlčine, neapolčine, sicílčine. Ale presadil sa, veľmi, veľmi pekný film to bol. Ale to skutočne sem moc nepatrí, pán minister, prepáčte, ale keď ste to nevideli, pozrite si to, oplatí sa to vidieť.

Posledná poznámka. Oceňujem to, že je tam vyhláška o titulkoch pre osoby so sluchovým postihnutím a aj zrakovým postihnutím. Ja som dal pred mesiacom interpeláciu, som aj dostal odpoveď na ňu, ministrovi Draxlerovi na tému novely zákona ohľadom posunkovej reči pre úplne nepočujúcich, aby sa táto reč dostala na úroveň vlastne normálnej reči, aby sme sa nesnažili ich učiť jazyk alebo reč, keď sú úplne sluchovo postihnutí, ťažko sa to naučia, posunková reč je tá, ktorá to nahradzuje. A je taký zákon, ktorý to zrovnoprávňuje, ale nemá vykonávaciu vyhlášku stále. A bolo by treba aj ten zákon novelizovať. Pán minister mi odpovedal, že teda takú novelu aj vyhlášku treba pripraviť. Povedal, že nie je v tom kompetentný. Takže je dosť možné, že vy ste v tom kompetentný, takže by som sa aj rád dozvedel, aby som nemusel naháňať ďalších, či ste vy v tomto smere kompetentný a...

Neviem, prečo mi tu hviezdička stále svieti, že mám končiť. Takže pravdepodobne by som mal asi končiť. To prvý raz vidím. (S úsmevom povedané.) To bude nejaká sabotáž. (Reakcia z pléna.) Tu mi svieti, že mám končiť. Po troch rokoch som si to konečne všimol. Dobre, ďakujem, končím.

Jožko, chcel by som, ak sa toto spraví, lebo je to citlivá téma, aby to bolo dobré. A v tvojom vystúpení som zachytil taký nejaký optimizmus, že sa to naozaj zavedie dobre a bude to dobré. A ja ťa chcem len upozorniť, chcel by som, aby sme si toto vyriešili, že keď sa to zavedie, niekto to má kontrolovať, ak to má niekto kontrolovať, tak spôsob tej kontroly je vymyslený tak, že bude sa to kontrolovať iba vtedy, ak ten kontrolór sa rozhodne, koho sa opýta, že to dodržiava. To je prvý moment.

A druhý moment, podľa mňa omnoho dôležitejší, je, aby si nebol sklamaný, lebo ak si pozrieš § 28d, tak v ňom je uvedené, že ustanovenia týchto kvót sa nevzťahujú na určenie podielu slovenských hudobných diel, ak je to z podstaty programu toho rádia úplne vylúčené. Ja som toto len tak naznačil a pre mňa sa to stáva čím ďalej, tým viacej aj na základe ohlasov na túto debatu dôležité, pretože rada a radní budú rozhodovať o tom, ktoré rádio tie kvóty musí dodržiavať a ktoré rádio ich nemusí dodržiavať. V právnom texte je tam len napísané tak, že sú tam slovká: „Ak to z povahy toho rádia je úplne vylúčené, tak tie kvóty mať nemusia.“ A na toto sa musíme začať ministra pýtať, pretože to sú obrovské zadné dvere pre niektoré rádiá, ak rada rozhodne, že z povahy nejakého rádia je zavedenie tých kvót úplne vylúčené, prečo o tom rozhoduje rada... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja som to tak pochopil, že samé rádiá si budú robiť vlastne tie štatistiky, dávať hlásenia, že niekto ich bude môcť kontrolovať, bude to asi Rada pre vysielanie. No skôr sa mi zdal problém troška kontrolovať, či je jedna pätina tých nových skladieb, ktoré tam majú byť. Bola taká akcia, že každú pieseň hráme iba raz v ten deň, tak aby niekto nepustil dvadsaťkrát tú istú pesničku, aj slovenskú. To by inak bola nuda. No a ja si myslím, že nejaké rádiá to spravili, že na protest proti tomuto zákonu celý deň dávali len slovenskú hudbu s tým, že nechcú to na príkaz robiť, ale chcú si to samé robiť. Ale som v ten deň celý počúval iba to rádio, lebo skutočných skladieb tam bolo veľa a dobrých. Takže ja som optimista a aj toto je krok dobrým smerom. Ale by všetky ministerstvá mali robiť preferenciu našich výrobkov a nemali by púšťať peniaze do zahraničia. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k navrhovanému zákonu povedať. Tá diskusia sa poriadne teda rozbehla. Ale je aj veľmi vážna, lebo médium tvoju dušu môže formovať, rovnako ju môže aj zabíjať. Myslím si, že týmto návrhom zákona, ktorý tu je, verím, pán minister mal dobrý úmysel. A ja som to tak vo faktickej už spomenul, čo všetko tu spolitizujeme. A to sme hneď vlastne v podstate s kolegom, ktorý vystupoval v rámci rozpravy, vleteli do tej úrovne politickej, kde si ja nemyslím osobne, že je tam politický rozmer a možno to nejaké spájanie s tými voľbami, lebo v podstate pri každom návrhu zákona, ktorý by tu ktokoľvek z nás dával, či je to vládny návrh, ktorý minister predkladá, alebo návrh kohokoľvek z nás poslancov, tak by sme to mohli hovoriť, že to je vytĺkanie nejakého politického kapitálu. Ja si myslím, že pán minister má tu dobrý úmysel.
Čo chcem oceniť, tak je, v tomto návrhu zákona okrem iného je tiež komerčná komunikácia, ktorá sa obmedzí, a to nielen na tabakové výrobky a cigarety, lebo tu ide aj o elektronické cigarety a tie fľaštičky. Hoci nemám takú istotu, ale sa mi zdá, že zdraviu síce škodlivé zrejme, predpokladám, veľmi nie sú, ale predsa len nabudzujú u mladých ľudí aj to, že keď ktosi fajčí elektronickú cigaretu aj na verejnosti, tak periférne nie je to veľakrát len tak vnímané a vidíme akurát toľko teda, že ten človek fajčí. Takže z tohto pohľadu hodnotím aj túto vec pozitívne s tým, že v podstate aj to obmedzenie sa vzťahuje na elektronické cigarety. Ja obyčajne som ten, kto sa fajčiarov zastáva. Ale, samozrejme, nemôžem sa zastávať fajčenia ako takého, lebo to nie je dobré. Rovnako aj alkohol v primeranom množstve môže byť na zdravie. Ak sa človek stane závislý rovnako aj od cigariet, tak je to čosi čo škodí. A veľakrát priestor, ktorý sa dáva týmto výrobkom v médiách, či už v rozhlase alebo v televízii, veľakrát naozaj veľmi silne, by som povedal, masíruje ľudí, tak ako to kolega hovoril, že keď pozerá film, že nevie, či sleduje reklamu alebo ten film. Toľko je tých vstupov reklamných.
Ja som si pozorne prečítal tento návrh zákona, aj keď možno som tak možno kritickejšie vystúpil v rámci nejakých faktických poznámok, tak chcem povedať, pán minister, že ja tento návrh zákona podporím, hoci tie kvóty aj vo mne tak vzbudzujú čosi, čo sa dáva ako čosi povinné. Ale do istej miery tiež je to aj obmedzené, ešte to zatiaľ nikto v rozprave nerozprával. Ale v podstate ak by súkromné médium chcelo vysielať tie anglosaské piesne, len čisto len tieto majú priestor po dvadsiatej štvrtej hodine do šiestej hodiny rána, môžu v kuse to dávať. To je ten § 28b. A od tej šiestej do polnoci, tak v podstate tam je ten priestor aj pre tú slovenskú tvorbu. Vychádza tak približne každá štvrtá pieseň slovenská. Nemyslím si, že naša kultúra je nejaká taká chudobná, aj keď sme to porovnávali s Francúzmi alebo francúzsky hovoriacimi krajinami, v ktorých je 500-tisíc týchto ľudí, pričom sú to kolónie zas na druhej strane. Kolega to spomínal ešte dopoludnia. A možnože ich tá tvorba nie je taká. Náš národ má 5 mil. ľudí, ale myslím si, že toho tvorivého ducha má. A bezpochyby, ja som to spomenul, nedá mi, aby som to aj teraz vynechal tu, ale ja aj ako mladý človek ešte som chodil na základnú, možno strednú školu, tak som mal veľmi rád ľudovú hudbu, hoci nebol som profesionálne nejako angažovaný v nejakom súbore. Ale dnes aj myslím si, že tá ľudová hudba, ľudová kultúra práve aj skrze deti a mládež ďalej sa posúva. Keby sme sem len tie ľudové piesne zahrnuli, tak myslím si, že máme tam čo hrať. A že sa zahrá niektorá pesnička dvakrát alebo trikrát aj za deň v rozhlase? Myslím si, že málokto z nás počúva len tú jednu rozhlasovú stanicu v priebehu jedného dňa. Tak si prepíname tie rozhlasové stanice. Je to viac-menej vecou náhody, že dvakrát si vypočujeme tú istú pieseň v tom istom dni. Myslím si, že s tým by nemal byť problém.

Čo sa týka tých kvót, tak toto je jediná vec, ktorá vo mne evokuje možno práve čosi, čo zakladá sa ako tá povinnosť. No to je veľakrát aj o tej kultúre.

Na záver už len tak pripomeniem možno tú prestrelku, ktorá tu bola s tým, či sme dodržiavali alebo nedodržiavali rokovací poriadok. Pán minister keď vystúpi v rámci rozpravy ako navrhovateľ, má právo reagovať aj na nás rečníkov. Myslím si, že vôbec nie je nič v neporiadku, ak na kohokoľvek z nás, ak uzná, reaguje. Tak to bolo aj dopoludnia. Ja s tým naozaj nemám problém. Veľakrát si tu možno také mnohé veci vyčítame.

Skôr môžem tak celkom v závere povedať, veľakrát mi vadí, keď predkladáme tu veľakrát dobre mienené návrhy zákonov, pričom spolitizujeme takmer úplne všetko. Ale o tom je aj parlament. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, osobitne kolegovia z mojej almy mater, dovoľte mi veľmi v krátkosti vystúpiť, skôr faktograficky, respektíve skôr som to, čo chcem povedať, mohol povedať vo faktickej poznámke. Ale predsa si dovolím povedať pár, čo najmenej politických slov a už vôbec nie opozičných.

Pán minister, my sa tu asi zhodneme, asi by som nemal vystupovať, ale predsa, aj keď musím povedať, že som eurooptimista, som hrdý Slovák a myslím si, že mali by sme vytvárať podmienky na to, aby slovenská hudba a slovenská kultúra, slovenský jazyk, vlastne všetko, čo súvisí so Slovenskom, pretrvalo a ostalo zachované a budovali sme to, čo nám je vlastné a čo podľa mojej mienky nikdy nevymizne, aj napriek teda forsírovaniu európskej identity, stále budeme Slováci. Musím povedať, že som presvedčený, že máme dosť kvalitnej slovenskej hudby a ja keď sa stretávam s mladými ľuďmi, tak vidím medzi nimi niekoľko perspektívnych v kapelách. A je veľká škoda, že ich nie je počuť v rádiách.

Myslím si, že právna úprava, ktorá pomôže aj mladým kapelám dostať sa do rádií, môže byť v konečnom dôsledku nápomocná. Tam, kde veľkí vydavatelia alebo v tomto prípade dramaturgia nemá mieru a nevie pomôcť krajine, v ktorej pôsobí, musí, žiaľ, nastať regulácia. A myslím, že toto je jeden z tých návrhov zákonov, ktorý prináša takúto reguláciu. A ja verím, že tá regulácia skôr či neskôr alebo niekedy nebude potrebná, ale v tejto chvíli podľa mňa potrebná je, tej slovenskej hudby v rádiách je málo, môže jej byť ďaleko, ďaleko viacej.

Áno, jedna strana tvrdí, že môžeme to nechať na už spomínanú dramaturgiu, ale myslím, že takáto úprava by bola pomerne citlivá. A dokonca si dosť dobre neviem ani predstaviť, ako by sme zasahovali priamo do tvorby alebo do kreovania playlistu.
Dokonca som rád za tú úpravu, s ktorou prišiel pán minister, ktorá je progresívna, ktorá sa začína na nejakej hranici a postupne sa zvyšuje, teda nejde hneď veľmi rázne po nejakých zásadných a veľkých číslach. Čiže v tomto ja naozaj problém nevidím. A tú úpravu, či chcete alebo nechcete, ja ako bežný politik si dovolím pochváliť, samozrejme, rád.

Čo mi ale vadí, je to, že to opäť spadá do právnej úpravy, ktorá je nasiaknutá politikou a javí sa to ako cynický kalkul. S touto alebo s podobnou úpravou a s podobným úmyslom prišiel už kolega Viskupič pred dvomi rokmi, lebo ten úmysel nie je zlý, a podľa toho, čo viem, tak sa o tejto problematike hovorí už niekoľko rokov, nie iba dva, tri, štyri roky, že už je tomu možno aj desať rokov, prichádza sa s tým ako zázrakom až pred voľbami. A spadá to presne do kategórie politických počinov tejto vlády, ako je platenie DPH až po prijatí úhrady, ako je zníženie odvodu nízkopríjmových skupín, aj tých jej politických počinov, ktoré sa týkajú škôlok, minimálneho dôchodku. To sú všetko veci, ktoré si mohli občania tejto krajiny užívať už omnoho skôr.
Ja som zachytil, pán minister, vy ste hovorili, že to, že to nie je prijaté, že skôr je práve preto, že vy ste o tom rokovali s vydavateľmi, ale čakali sme dva roky na výsledky toho. Oni sa zaviazali, že to budú robiť a teraz to nerobia. Ja, sa teším, že vy ste taký, že patríte k tým, ktorí veria dobrému slovu, ale toto bola tak závažná vec, že ak sa to nechá na náhodu, potom to môže vyzerať inak, ako to vyzerá teraz, tak, že je to naozaj predvolebný ťah. Ja vám za ten predvolebný ťah zahlasujem, minimálne v prvom čítaní, ale pre pamäť tejto sály, tejto siene zákonnosti, myslím si, to treba povedať, že sa to javí ako cynický kalkul čisto pred voľbami. Alebo, inými slovami, ak by nešli voľby, tento návrh zákona tu nie je a príde až vtedy, keď pôjdu voľby, a možno čakáme ďalší rok na to, či budú vydavatelia držať svoje dobré slovo.

Takže toľko som chcel povedať a uvidíme, či v druhom čítaní tu príde k nejakým zásadným zmenám, inak som opäť pripravený aj v druhom čítaní tento návrh zákona podporiť.

Veľmi krátka faktická poznámka. Pán kolega, kedy by to nebol predvolebný ťah? Ďakujem za pozornosť.

Vlastne môžem hneď aj odpovedať. To sa dozvieme, pán poslanec, veľmi rýchlo podľa toho, či ministerstvo kultúry prijme tie pozmeňujúce návrhy, ktoré mala už sformulované pani Jana Žitňanská, čo sa týka nevidiacich a nepočujúcich. Podľa toho to budeme vedieť. To, myslím, a myslím si, že pán poslanec Huba to spomínal, bude tá hranica. A tam uvidíme, či len také to fangľovstvo tam bolo (Ukázanie rukou.) alebo či naozaj ide o to, aby naši spoluobčania, ktorí sú postihnutí, mohli týmto pádom dostať svoje služby od štátu, pretože tieto návrhy tu boli. Tieto návrhy tu boli, ale poslanci strany SMER ich odmietli, predpokladám, na pokyn pána ministra. Ja ani sama nepredkladám neustále nejaké jednovetné novely, pretože ja som skeptická, čo sa týka toho, že všetko možno regulovať zákonmi. Ale to bude ten moment. Takže odpoveď je úplne jasná.

A znovu sa musíme vrátiť k tomu a k tej otázke, ktorú položil pán poslanec Viskupič, pán poslanec. A to je, na základe čoho bude rada vyžadovať tie proste podklady? Pýtam sa, pretože ako prečítal aj ten § 28d, hej, tam je možnosť, že rada sa jednoducho nerozhodne. Možno sme trošku podozrievaví, ale v tejto oligarchickej dnes už republike, kde hlavne mediálny svet je ovládaný oligarchami, tak myslím si, že naša citlivosť je namieste.