54. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Národná rada uznesením č. 1814 z 18. júna 2015 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

Výbory Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 643 z 8. septembra 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.

Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 241 z 2. júla 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť.

Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré nebudem čítať, lebo máte spoločnú správu pred sebou. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: hlasovať spoločne o bodoch 1 až 4 s odporúčaním gestorského schváliť ich.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov, v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe a prednesených v rozprave schváliť.

Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 249 zo 16. septembra 2015.Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu, zároveň po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď. Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ďakujem za ústretovosť, že ste teda potiahli vedenie schôdze za čas, keď môžem vystúpiť.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda opäť sa vyjadriť k zákonu, ktorý sa týka organizovania v podstate profesionálnej Horskej služby a zároveň sa dotýka aj práce dobrovoľníckej Horskej služby, alebo dobrovoľníckych záchranárov.
Po prvom vystúpení som si teda vyslúžila od pána ministra, ak sa to povie tak jemne, dobrú nátierku, zotrel ma ako malé decko. A ešte som sa čudovala, čím som si to vyslúžili, pretože nechápem, že skade ste prišli s tým, že som sa snažila nejako očierniť „vašu“ profesionálnu Horskú službu. Pritom mojím zámerom bolo upozorniť na to, že naozaj skupina dobrovoľných záchranárov sa cíti ukracovaná na svojich možnože možnostiach pomáhať tejto spoločnosti zadarmo. Je to vec, ktorá v normálnej spoločnosti je dostatočne cenená. A je mi ľúto, že nemajú podmienky také, aby mohli fungovať zároveň s profesionálnou Horskou službou.
Medzitým, ako tu ubehlo prvé a druhé čítanie, som sa stretla na podnet, samozrejme, pána ministra so skupinou aj profesionálov, aj dobrovoľníkov, myslím, do témy som sa už dostatočne vhĺbila, aj keď, samozrejme, tá profesionalita tam chýba. Ale aj keď v tom vidím ústretové kroky zo strany ministerstva, musím oceniť teda snahu o vyriešenie podľa mňa patovej situácie, čo sa týka odbornej spôsobilosti. Tak budem stále trvať na tom, čo som hovorila aj v prvom čítaní, že naozaj zákon o profesionálnej Horskej službe istým spôsobom obmedzuje činnosť dobrovoľníkov Horskej služby, minimálne tým, že nie je ochotná zazmluvniť všetkých tých dobrovoľníkov.
Mám pripravený pozmeňujúci návrh, ktorý si dovolím prečítať, a potom k nemu poviem krátky komentár, začnem tým.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
Bod jeden. V čl. I bode 9 § 8 ods. 1 písm. d) sa vypúšťa bodkočiarka a slová „prepravu zranenej osoby pri sklone lyžiarskej trate nad 25 % je povinný zabezpečiť odborne spôsobilou osobou na výkon záchrannej činnosti podľa tohto zákona“.
Odôvodnenie. Horská záchranná služba bola vytvorená so zámerom zabezpečiť výkon záchrannej činnosti vo voľnom teréne. Napriek tomu sa javí, že sa jej hlavné aktivity sústreďujú na lyžiarske trate v exponovaných strediskách, kde je možné zabezpečiť záchrannú činnosť na komerčnej báze. Služby na lyžiarskych tratiach tvorili hlavný príjem dobrovoľníckych organizácií horských záchranárov. Rovnako je potrebné prihliadnuť na finančné postavenie menších lyžiarskych stredísk a dedinských vlekov, ktoré si komfort v podobe zaplatenia Horskej záchrannej služby budú môcť dovoliť len ťažko. Prevádzkovateľ lyžiarskej trate bude oprávnený vybrať si osoby, ktorými prípadne zabezpečí prepravu zranených osôb bez rozdielu, aký sklon má lyžiarska trať.
Bod dva. V čl. I bode 10 § 8a ods. 7 sa slovo „šesť“ nahrádza slovom „pätnásť“.
Odôvodnenie. Navrhuje sa zvýšiť vekovú hranicu osôb, ktoré sú povinné mať oblečený reflexný bezpečnostný odev alebo na sebe viditeľne umiestnené reflexné bezpečnostné prvky, a to na osoby mladšie ako 15 rokov. Tu je účelom zabezpečiť čo najvyššiu mieru ochrany maloletých osôb a predchádzať ich možným zraneniam a úrazom na lyžiarskych tratiach.
Sú to dva body, pri ktorých pána spravodajcu poprosím, aby dal o nich hlasovať samostatne s tým, že som si vedomá, že prvý bod tohto pozmeňujúceho návrhu neprejde. Aj tak som si povedala, že pôjdem do toho, aby som to predniesla. Tá téma, o ktorej stále hovorím, a ja viem, že to možnože pán minister bude považovať za verklíkovanie, si myslím, spôsobuje tu ten najväčší problém. Odborná spôsobilosť a zasahovanie možnože do výkonu tých dobrovoľníckych zložiek v plnej miere vedia nahradiť aj profesionálov na zjazdovkách, ktoré doteraz vlastne aj zákonom mali pokryté dobrovoľníkmi.
Druhý bod sa týka takého možnože zlepšenia. Keďže dávame povinnosť lyžiarom do veku 15 rokov mať povinné prilby, myslím si, že je vhodné, aby aj pri organizovaných činnostiach, pričom máme na mysli lyžiarske škôlky, školy alebo aj lyžiarske kurzy, čo je organizovaná činnosť, mali povinnosť mať reflexné prvky deti vo veku nielen do 6 rokov, ale naozaj minimálne do 15 rokov. Ja by som bola aj za to, keby sa ten vek vôbec neuvádzal. Na každého, kto sa učí lyžovať, či má vek 6 alebo 15, alebo 60 rokov, nech je upozornené práve tým reflexným odevom. Ale som vďačná za to, že možno aspoň vek 15 rokov má šancu na prejdenie v tom návrhu.
Vrátim sa ale k podstate. Každý jeden poslanec dostal od tých dobrovoľníkov v podstate dva listy, v ktorých upozorňujú na dva vážne problémy. Prvým listom upozorňovali na to, že zákon o Horskej službe obmedzuje ich činnosť. Ja vidím najväčší problém ani nie v tom, že sa štát rozhodol organizovať činnosť Horskej služby, tak ako sa rozhodol, ale veľký problém vidím v tom, že zároveň so zákonom o Horskej službe, o jej profesionáloch, zjednodušene povedané, nevznikol aj zákon o dobrovoľnej Horskej službe. To je jablkom sváru a možnože aj práve tým celkom nepochopením možnože aktivít jednej aj druhej strany, jablkom sváru, ktoré sa vlastne len rozširuje, zvyšuje, akoby neexistovalo zatiaľ v pohode tu riešenie, ktoré by boli obidve tie skupiny schopné akceptovať.
Takže týmto by som chcela veľmi poprosiť ministerstvo, pod gesciou ktorého bude zrejme aj zákon o tých dobrovoľníkoch, aby sa aj on do toho zainteresoval, aby na základe toho, síce viem, že má poverenie zostavovať tento zákon o dobrovoľnej Horskej službe Rada vlády pre občiansku spoločnosť, sa aj ministerstvo možnože aktívne zainteresovalo do prípravy tohto zákona. Pomohlo by to naozaj naštrbiť nie veľmi dobré aj medziľudské vzťahy, ktoré, verím, majú tiež veľký vplyv na to nepochopenie možnože tých zmien v zákone, ktoré sú presadzované aj dnes.
Veľmi rada by som ešte upozornila na pozmeňujúce návrhy, ktoré prichádzajú do parlamentu a ktoré máte rozdané v laviciach.
Pán poslanec Šuca dáva pozmeňujúci návrh, ktorý zastrešuje akoby horské sprievodcovstvo. S tým nejaký problém nemám. Čo však úplne zarazilo mňa, a teda aj dobrovoľníkov je rozšírenie pôsobnosti Horskej záchrannej služby, to doplniť o horstvá, v ktorých naozaj doteraz pôsobia dobrovoľníci, aj keď mi bolo, myslím, pánom kolegom Lukšom povedané, že v Bukovských vrchoch nie sú žiadni dobrovoľníci. Overovala som si túto informáciu. Sú tam záchranári, ktorí sú pod Červeným krížom, hej, zjednodušene povedané. Tak opäť im berieme možno možnosť realizovať sa. A pritom len poviem, že pôjde opäť o vynakladanie väčších prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Sú to peniaze, ktoré možno mohli byť použité na efektívne aj školenie, aj vystrojenie dobrovoľníkov.
Pán predseda ma požiadal, aby to vystúpenie bolo krátke, tak by som ho nerada sklamala.
Na záver by som chcela ešte raz oceniť snahu ministerstva vzhľadom na to, čo sa dostalo do zákona o povinnostiach osôb, ktoré sú na zjazdovkách, a aj tých, ktorí organizujú činnosť, aj ktorí vlastne prevádzkujú vleky, prevádzkovateľov, že mal pre tých dobrovoľníkov snahu o vyriešenie patovej situácie ohľadom ich odbornej spôsobilosti. Za to mu ďakujem. Verím, že svoj sľub dodrží. A do budúcna by som ho veľmi prosila, aby ešte tých rokovaní, možnože sa niekedy zdá, že sa predsa len nevie niekto s niekým dohodnúť, bolo viac a možnože aby sa zapisovalo to, čo sa tam dohodne, aby nevznikali potom ďalšie šumy. Možnože jediný problém vidím v tých šumoch, že ľudia, ktorí reprezentujú dobrovoľnícke organizácie, nekonajú na vlastnú päsť, ale konajú na základe rozhodnutia predsedníctva jednotlivých združení a organizácií. Takže v tomto je tá ich právomoc možnože aj okliesnená, aj keď si poviete, že ide len o občianske združenia.
Takže ďakujem veľmi pekne. A verím, že sa čím skôr dostane do parlamentu aj zákon o dobrovoľnej Horskej službe, ktorý tu upraví vzťahy medzi profesionálmi a dobrovoľníkmi. Opäť poviem, že dobrovoľníci robia túto prácu alebo toto poslanie naozaj srdcom. Takže nechajme im, nech majú možnosť rozvíjať toto svoje poslanie. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pripájam sa k tomu, čo hovorila kolegyňa Jurinová. Myslím si, že naša spoločnosť urobila v oblasti dobrovoľníctva na jednej strane mohutný krok vzad. Predstava, že by niekto skrášľoval svoju obec či mesto v Akcii Z, je dneska zrejme čistou utópiou. Na druhej strane vyrastajú dobrovoľnícke organizácie, ktoré by mali podporovať aj štát, aj spoločnosť, pretože pomáhajú niesť časť kríža, ktorý by inak musel celý niesť štát.
A musím povedať, že ak sa takto na nás listom obrátili (dobrovoľnícka Horská služba), domnievam sa, že je to možno ešte úplne iný level, ako je zápas bratislavských taxikárov s Uberom, pretože dobrovoľnícke organizácie Horskej služby konajú dôležitú humánnu a potrebnú činnosť. Ak majú pocit, že sa ich zákonné postavenie zhoršuje, tak to nie je dobré z akéhokoľvek pohľadu. A domnievam sa, že, samozrejme, možno cechovnícky záujem hovorí vybrať si jedného poskytovateľa a toho fedrovať, ale nemalo by to platiť špecificky práve pri takých dobrovoľníckych činnostiach, ako je Horská služba.
Za seba môžem povedať, že ak ešte niekedy budem mať možnosť a istotu, že má môže podporiť 76 poslancov, podobne ako kolegyňa Jurinová sa budem snažiť reglementovať práva dobrovoľníckej Horskej služby, pretože si málokto zasluhuje, ako práve takéto organizácie, našu pozornosť, pretože slúžia všetkým. A neželám nikomu, aby možno v jednej chvíli, v nejakých sekundách života, chýbal horský dobrovoľný záchranca.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Pani podpredsedníčka Jurinová, ja som presvedčený, že toto, čo ste tu povedali, ste mysleli podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia. Áno, máte pravdu, tí dobrovoľní záchranári poslali niekoľko listov aj nám poslancom Národnej rady, aj vám. Ja mám taký pocit, že v tých listoch, možno sa mýlim, bol jediný cieľ a zámer podľa môjho pocitu, poškodiť dobré meno Horskej služby profesionálnej. A dosť konkrétne tam opisovali aj riaditeľa Horskej služby pána inžiniera Janigu, o ktorom si myslím, že principiálny, charakterný a rovný človek.
Ja len skúsim prečítať stanovisko iných dobrovoľníkov Horskej služby Kysuce, občianskeho združenia. „Občianske združenie Horská služba Kysuce trvá na svojom stanovisku a s predloženou novelou zákona súhlasí. Zároveň dupľujeme, že štatutári nášho občianskeho združenia sa na liste adresovanom poslancom neuvádzajú, takže nereprezentuje myšlienky uvedené v liste ani v pripomienkovom konaní, ani sa s nimi nestotožňuje. Horská služba Kysuce nevníma návrh geografického rozšírenia pôsobnosti Horskej záchrannej služby ako zásah do regionálnej pôsobnosti Horskej služby Kysuce, nakoľko spoluprácu s Horskou záchrannou službou profesionálnou na poli školiacom, pátracom či inom materiálovo-technickom považuje za obojstranne prospešnú a pre občianske združenie v záujme profesionalizácie záchrannej činnosti za perspektívnu. Horská služba Kysuce už doposiaľ v uvedených činnostiach s Horskou záchrannou službou, profesionálnou, podotýkam, úzko spolupracuje a nevníma túto spoluprácu za zásah do jej suverenity a právnej subjektivity.“
Chcem tým povedať, že, tak ako sme sa bavili, možno celý problém spočíva v nejakých osobnostných animozitách určitých ľudí.
A ešte raz opakujem, že cítim to tak a verím, že tieto veci riešite podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia, ale sú aj iné listy, ktoré dávajú podporné stanovisko tomuto zákonu o Horskej záchrannej službe. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za reakcie. Áno, naozaj proste som za to, aby sa všemožne podporovala činnosť dobrovoľníkov vo všetkých oblastiach, ktoré sa týkajú spoločnosti.
Dotknem sa spolupráce Horskej záchrannej služby a dobrovoľníkov a možnože ma napadá teraz len príklad z tohto víkendu, hej, kam sme tu dospeli. A neviem, už ako to povedať, aby som nikoho neurazila, lebo nechcem nikoho urážať, ale, skrátka, vieme, že tento víkend sa stala zasa smutná udalosť, zahynuli dve turistky lotyšské, hej, pričom bolo povolaných 40 profesionálov. Otázka je: Naozaj tam boli všetci schopní záchrany povolaní? Boli tam povolaní len tí, ktorí mali podľa zákona na to odbornú spôsobilosť. Tým len chcem naozaj poukázať, že ak by boli možnože zavolali aj tých ďalších dobrovoľníkov, ktorí sú fyzicky v tom rajóne, možnože naozaj tie panie by boli doteraz živé. Ja vôbec nechcem to nejako viacej naťahovať. Je to smutná udalosť.
Ale urobme všetko preto, aby naozaj dobrovoľní záchranári sa mohli aktívne podieľať na tom, o čom im ide v prvom rade, na záchrane ľudských životov, aby neboli vyčleňovaní s tým, že ty, áno, patríš tam a ty, nie, nepatríš tam. Urobme všetko pre to, aby v konečnom dôsledku boli organizácie začlenené do pomoci záchrany ľudských životov, aby sa sem nevyberali len jednotlivci ako hrozienka. Nechcem sa naozaj nikoho dotknúť a verím, že sa pomaly podarí nájsť ten konsenzus, ale najmä teda v prípade zákona o dobrovoľnej Horskej službe. Ďakujem.

Vážený pán aj predseda odchádzajúci, aj podpredsedníčka, aj minister, aj pán Abrhan, ktorý zaťažuje pána ministra, dobre... (Smiech v sále.) Mám všetky poznámky k tomu, môžem ich dať aj písomne, keď treba, dobre.
Vážení, nikto nepochybuje, že dôležitá inštitúcia je Horská záchranná služba, ktorá je plná obetavých ľudí, ktorí venujú veľa času, tejto dôležitej problematike. A keď vidno na svahoch a niekde červenú vetrovku, tak naozaj to vzbudzuje rešpekt a úctu vlastne u všetkých. Iste, je to štátna organizácia jediná, ktorá môže vykonávať záchrannú činnosť v horách, a taktiež jediná, ktorá môže školiť ľudí na výkon dovolania profesionálnej záchrany v horách. Ja mám to šťastie, že v rodine mám profesionála z Horskej služby, a teda vidím jeho aj vyťaženosť, aj nasadenosť, aj proste vo dne, v noci výjazdy a tak ďalej. Čiže som dosť zblízka informovaný o tomto. A on mi aj sprostredkoval dnešné stretnutie s pánom plukovníkom Jozefom Janigom, s ktorým som debatoval, informoval ma o všetkých týchto problémoch v tejto organizácii. A preto som tak naraz múdry, že si dovolím povedať k tejto problematike pár slov svojich.
Samozrejme, aj ja, tak ako mnohí z vás alebo všetci dostali viacero listov, by som povedal, aspoň päť listov mám tu na stole z rôznych tých dobrovoľníckych organizácií, sú tam podpísaní niekde ôsmi, niekde desiati, niekde šiesti, niekde sám niekto. Čiže troška som aj bol v rozpakoch, lebo viem, že keď taký list dôjde všetkým poslancom, tak potom naraz aj piati chcú to isté. No takže zo začiatku som nevedel, o čo vlastne sa jedná, no ale po tom rozhovore s tým pánom plukovníkom som teda lepšie pochopil, o čo sa jedná. A teda dovolím si to tu povedať, z čoho aj bude vyplývať, že tento zákon určite podporím. Týka sa to profesionálnej Horskej služby a že v podstate nie sú zásadné problémy v tejto inštitúcii profesionálov. Skôr sa mi zdá, že tie problémy sú, tak už to aj povedala aj pani podpredsedníčka, u dobrovoľníkov Horskej záchrannej služby, ktorých je momentálne dosť, sú nejednotní a iste robia veľkú činnosť, ale treba tú činnosť, ešte k tomu prídem, čo už tu tiež bolo povedané, nejakým aj zákonom proste ustanoviť.
K tomu zákonu vlastne som mal len chvíľu takú pochybnosť, či tých 15 rokov nie je málo, či by sa tam na tú povinnosť mať prilby nemal dať vek 18 rokov. Ale aj po týchto diskusiách, aj po prečítaní toho zákona vidím, že vlastne vedia tí ľudia, čo chcú, že tých 15 rokov teda tam ostane, aj keď sú nejaké pozmeňujúce návrhy, ktoré snáď to ešte môžu aj zmeniť.
Teda, ako som už povedal, problém sa mi zdá, že sú dobrovoľníci, u ktorých tých inštitúcií je veľa, myslím, že ich je 25 len v jednom horskom masíve, neviem to teraz, zabudol som, v ktorej lokalite to je, a teda nikto nechce ísť proti nim, lebo skôr chcú ísť za nich, ale proste treba to nejakým spôsobom uzákoniť, ako na to ísť.
Samozrejme, všetci horskí záchranári musia byť vysoko odborne a fyzicky zdatní ľudia, vzdelaní, profesionálni a tak ďalej. To sa iste dá nejakým spôsobom dosiahnuť, alebo aj overiť.
Sú niektoré snahy dať tých dobrovoľných záchranárov pod gesciu Horskej záchrannej služby, tej štátnej, tak aby sa tu zabezpečilo jednotné vzdelávanie, ústroj, používanie záchranných techník.
Sú snahy získavať nejako licencie pre tých dobrovoľníkov a súhlasy na ich činnosti. Tu je otázka, že u jedných to je, u druhých to nie je. To zvádza na určitú možnosť kamarátstva však a tak ďalej. Ale o tom tam zákon nie je.
No a myslím si, že treba teda vypracovať zákon o dobrovoľníckej Horskej službe, čo tento zákon predkladaný neobsahuje, a teda, pokiaľ viem, tak splnomocnenec vlády pre občianske združenia pán Giertl bol poverený týmto. A podľa plukovníka Janigu už niekoľko mesiacov sa pokúšajú tento zákon napísať. A myslím, ak by bol čo najskôr napísaný, tým by to bolo lepšie. A nemusí sa na to rok alebo mesiace čakať. A proste nejakým spôsobom tak dajú sa pravidlá hry pre týchto dobrovoľníkov, teda zákon o dobrovoľníckej Horskej službe.
Áno, tak ja už len rýchlo to skončím. Teda, samozrejme, keby bol takýto zákon, keby bola jedna organizácia strešná pre všetkých tých dobrovoľníkov, tak by bol aj jeden reprezentant pre vládu, jeden reprezentant pre styk s touto štátnou organizáciou Horskej služby. A to by bolo iste dobré.
Takže v podstate som na konci, ale to, že som dneska hovoril so šéfom záchranárov, a to nie krátko, tak si cením a tak mi to troška otvorilo oči. A to som sa tu snažil povedať. Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, spravodajca, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov povedať. Ja si dovolím mať, pán minister, pripomienky k tomu návrhu zákona.
Mám tu výhradu voči § 8a. A tam je odsek 6, kde je povinnosť mladším ľuďom ako 15 rokov mať riadne upevnenú prilbu na lyžiarke trate. Pán kolega mal taký trochu iný názor, polemizoval o tom, či to má byť vek 18 alebo 15 rokov. Ja mám celkovo problém s tou prilbou. My sme sa lyžovali na lyžiarskych tratiach, kde sme nepoužívali prilby. Samozrejme, mali sme iné lyže a inak sa lyžovalo. Teraz sú iné tie podmienky. Ale viem si predstaviť poriadok na lyžiarskej trati aj bez toho, aby tie deti boli ohrozované na tých tratiach. Teraz sme mali pred chvíľou návrh zákona, ktorý ste dávali, aby do Policajného zboru mohli nastupovať chlapci vo veku od 21 rokov. A ak to prejde, tak to bude záväzné. A rovnako viem si predstaviť aj tam, kde sú veľmi náročné lyžiarske trate, obmedziť tým deťom do veku 15 rokov jednoducho prístup na tú lyžiarsku trať.
Ale veľkým problémom, ktorý tuná je v našej spoločnosti, a ten je veľmi vypuklý a nedá sa nevidieť, ja som pravidelný lyžiar, raz za päť rokov idem na lyžovačku, hej, to mi tak stačí, aby som si to tak zmapoval, tí chlapi, ktorí vysedávajú alebo postávajú pri bufetoch, potužujú sa alkoholom a idú v pohode sa lyžovať ďalej. A keď sa zrazí taký 120-, 130-kilový alebo 100-kilový chlap s takým dieťaťom na tej lyžiarskej trati, tak je to naozaj veľmi vážny problém. Vtedy dochádza k tým úrazom. Dá sa tomu predchádzať a jednoducho týmto ľuďom zamedziť prístup na lyžiarske trate, aby neobmedzovali v podstate aj druhých účastníkov na nich. Tak nie sú ohrozené len deti, ale, samozrejme, aj ženy (A môže to byť aj muž, ktorý má nižšiu hmotnosť a je slabším lyžiarom.) a veľakrát títo lyžiari sa veľmi agresívne lyžujú na lyžiarskej trati.
Potom je tá definícia lyžiarska trať. Ak dieťa mladšie ako 15 rokov musí mať riadne upevnenú tú prilbu, ale lyžiarskou traťou je aj lyžiarska bežecká trať, musí to tam mať? Ja som to tu spomínal. Ja mám s tým vnútorný problém, lebo u nás v Tatrách sa lyžuje aj v jarnom období, keď slniečko naozaj už dobre svieti a hore na Skalnatom plese je iná teplota, tá inverzná, aj oblačnosť keď je, respektíve aj tá inverzia, ktorá je hore, svieti slnko, dole je zamračené a tam páli to slnko. Neviem si to vtedy predstaviť tých mladých ľudí alebo pätnásťročné deti, alebo aj dvanásťročné. Aj tu sme viedli polemiku o tých osemnástich rokoch. Neviem si dokonca predstaviť dospelých ľudí, aby sa lyžovali celý deň alebo pol dňa takto v tej prilbe. Väčšinou sú tmavé tie prilby a svieti na vás slnko. Veľmi je to náročné. Samozrejme, tá riadne upevnená prilbu mimovoľne sa dá jednoducho uvoľniť a nedá sa jednoducho takto lyžovať. Ja by som nebol v tomto smere taký prísny. Nechal by som to určite na rozhodovaní rodičov. Rodič nesie túto zodpovednosť.
Pán minister tuná nie je, teraz vybehol von, ale opýtal by som sa ho, keby tu bol, kde sú rodičia, keď naše deti vo veku do 15 rokov sedia v krčmách namiesto toho, aby sa lyžovali. A to dieťa si možno sadne na bicykel a dôjde potom dobité domov. Veľakrát sú to úrazy z toho, že to sú strety s motorovým vozidlom. Dieťa je potom zrazené, dolámané alebo aj mŕtve. A tu nikto nič nerieši. Koľko mladých ľudí vo veku do 15 rokov dnes by tak v našej spoločnosti muselo chodiť s prilbami domov? Na jednej strane tu to vyzerá potom tak, ako by nám nezáležalo na zdraví detí. Ale ja mám na mysli v tejto chvíli aj rodiny, ktoré majú viac ako jedno dieťa, rodiny, ktoré majú viac ako dve deti. A ak máte štyri deti, päť alebo sedem detí, teraz si zoberte tú skutočnosť, kde popcháte všetky tie rárohy, celý lyžiarsky výstroj. Na to sú trojizbové byty, niekedy štvorizbové byty, kde potkýname sa o tie rárohy. Aj tie prilby, tie plembaky sú v tomto smere jednoducho príťažou. A teraz si zoberte takú veľkú rodinu, ktorá sa má zbaliť a možno ide z Bratislavy, ide k nám do Tatier a ide na lyžovačku. Čo to zoberie prívesný vozík, aby sa zbalili, aby mohli ísť na lyžovačku? Aj na tento rozmer treba pamätať.
A ja to tak poviem, kto je viac ako otec? Ja som otec, mama nie je viac, otec je viac ešte aj ako mama, tak je hlavou rodiny, ja som taký staromódny konzervatívny, hej. (S úsmevom povedané.) Tak úsmevne to rozprávam. Ale jednoducho zodpovedný rodič nesie zodpovednosť za svoje deti. A ak aj rozhodne ten rodič, či to dieťa bude mať tú prilbu alebo ju nebude mať na tom lyžiarskom svahu, je to jedno, ja si myslím, že v každom prípade je to na rozhodovaní rodičov.
A ak by sme mali byť celkom takí prísni a striktní, potom prevádzkovateľ lyžiarskej trate nech ten nesie tú zodpovednosť. Ten nech rozhodne, ktoré vekové kategórie to majú mať. Ale to nie je len potom o vekovej kategórii, lebo koľko je nás takých mľandravcov, čo sme na tom lyžiarskom svahu a ideme raz za desať rokov na ten lyžiarsky svah a nezvládame tie lyžiarske svahy veľakrát zísť na lyžiach? No jednoducho tak im to zamedzí, ak je iný, bočný lyžiarsky svah, zvyknú byť také detské alebo menej náročné lyžiarske svahy, sú tam niekde lyžiarske trate, niekde je trebárs len jedna zjazdovka, ale dnes máte aj dve-tri zjazdovky niekde, prevádzkovateľ takéhoto lyžiarskeho zariadenia, a rozhodne o tom, ak vidí, že by to bolo nebezpečné pre nich.
Ale najväčším problémom, ktorý ja vidím na lyžiarskych tratiach v dnešnej dobe, sú opilci, ktorí sa suverénne lyžujú. Môj priateľ známy dostal hádam u nás v regióne ako cyklista najväčšiu pokutu, ktorú vôbec cyklista mohol dostať. Dostal ju 150-eurovú za to, že nafúkal s tým, že pil alkohol. Ale taký lyžiar, ktorý ide oveľa väčšou rýchlosťou na tom svahu, pod vplyvom alkoholu zráža sa s ľuďmi, je bez sankcie, nie je postihnutý. Tam by som sa pozrel na týchto.
A na záver chcem len tak podporiť tú myšlienku, aby jednoducho tá dobrovoľnícka Horská záchranná služba bola podporená, lebo ja si neviem predstaviť tiež tú prácu v tatranských podmienkach bez dobrovoľníkov. Mal som kopec aj kolegov, aj priateľov z Horskej záchrannej služby. Na jar sú u nich prípady také, na jeseň, to sú tie zamrznutia, ktoré kolegyňa tuná spomínala. Tatry veľakrát sa podceňujú a veľmi veľa ľudí zahynie tam preto, lebo podcenia v podstate tie naše veľhory. Ale tu je taká situácia, že neviem si predstaviť pri tých lavínach, ktoré sa zosúvajú hlavne na jar, že by dobrovoľníci tam nenastupovali pri hľadaní osôb a pri prehľadaní toho lavínového poľa. Ja som za to, aby sme aj docenili aj spoločensky, ale však aj finančne, čosi stojí aj toto, aj to vybavenie, dobrovoľnícku záchrannú službu.
Pán minister, ja som len tak ešte spomenul, boli ste za dvermi, otázku, koľko z nás rodičov dbá na to a koľkí dávame pozor na to a tie deti do 15 rokov a vysedávajú v krčmách, odchádzajú z tých krčiem s prilbami na hlavách, napriek tomu koľko máme úrazov. Vy to budete vedieť lepšie ako ja. A ja hovorím, že radšej nech tie decká sú na svahoch, nech sa tam radšej lyžujú, ako by mali vysedávať v nečinnosti po nejakých krčmách a putikách. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No kolega Kuffa je konzistentný vo svojom odpore voči prilbám, dneska priniesol zopár kúzelných argumentov o sedemčlennej rodine, ktorá jednoducho nemá miesto na prevoz siedmich prilieb na svah, ešteže má miesto na sedem párov lyžiarok, sedem párov lyží, sedem párov palíc, sedem párov kombinéz, ale teda, dobre, tak už na tie prilby ozaj nevyjde. To je veľmi dobrý argument o inverzii a tmavej farbe prilby, o dopade slnečných lúčov ani nehovoriac.
Viete, to je pekné, že ste poverili prevádzkovateľa trate, aby on sa hádal s tými, ktorí nemajú prilbu, a určoval tých hriešnikov. To je skoro tak, ani keby ste doporučili, aby sa o autonehody starala Správa ciest s tým, že je to v jej réžii, však na tých jej cestách sa stali autonehody. Ja teda si vám dovolím oponovať celkom smrteľne vážne tým, že, viete, tomu vytečenému mozgu, ktorý leží na hrane stromu alebo na kameni, je v zásade jedno, či slobodne o nenosení lyžiarskej prilby rozhodol rodič, správca lyžiarskeho vleku alebo ktokoľvek druhý. Ale tento typ logiky naráža na jedno, ak to dieťa ostane ochrnuté alebo ťažko postihnuté, tak sa naň do smrti budú skladať daňoví poplatníci, daňoví poplatníci budú prispievať na ZŤP tohto človeka. A možnože by tie peniaze potrebovali leukemici alebo niekto iný, kto neutrpel úraz na základe slobodného rozhodnutia nemať tú prilbu. Slobodné rozhodnutia môžem prijímať, ale som potom zodpovedný za ich následky i za zlé následky tých slobodných rozhodnutí a ťažko uprieť niekomu, kto potrebuje liek na ťažkú chorobu sleziny, že tento liek nedostane, pretože sa staráme o ZŤP, ktoré vzniklo zo slobodného rozhodnutia.

Pán poslanec Kuffa, ja tu začnem reagovať odzadu.
Súhlasím s tebou, že potrebujeme podporiť dobrovoľných horských záchranárov. Preto aj ja verím, že aj ty podporíš pozmeňujúci návrh, ktorý predložila pani podpredsedníčka Jurinová.
Ale ten problém je omnoho väčší. Ty si to len tak nakusol. Ten problém je, že naozaj potrebujeme kompetenčne vyriešiť vzťahy medzi profesionálnymi horskými záchranármi a dobrovoľnými horskými záchranármi tak, ako sú vyriešené vzťahy medzi profesionálnym Hasičským zborom a dobrovoľnými hasičmi, ktorí sú veľmi dôležití. A zhodou okolností pán minister Kaliňák v piatok v Krompachoch takému dobrovoľnému Hasičskému zboru odovzdával jedno hasičské auto, jednu hasičskú techniku a hovoril o tom, aké je to dôležité. Myslím si, že dobrovoľní horskí záchranári nie sú o nič menej dôležití.
A teraz k tým prilbám. Áno, musím povedať, ako povedal môj predrečník, že ty si v tomto konzistentný. Ale dovoľ mi nesúhlasiť s tebou. Poviem to úprimne. V Rakúsku je úplne bežné, že dorast, teda ľudia vo veku do 18 rokov musia mať lyžiarske prilby na hlavách. Zo začiatku som tam lyžoval aj ja bez prilby a všetci sa na mňa pozerali čudne, tak potom som tú prilbu začal nosiť. Ale tým hlavným podnetom bolo, keď som raz lyžoval na plesoch v Krompachoch a stretol som sa s prednostom našej gynekologickej kliniky a ten sa ma opýtal, kde mám prilbu, ja som povedal, že ja už som si zvykol bez nej sa lyžovať, pričom on mi povedal takú čarovnú vetu: „To hovoríš ty, neurochirurg, bez tej prilby?“ Odvtedy ju mám na hlave ja aj celá moja rodina ju má na svahu, keď sa lyžujeme, a myslím si, že rovnako konzistentní a konzekventní by sme mali byť aj, pokiaľ ide o nosenie prilieb pre cyklistov, pretože je to nesmierne dôležité.
Ver mi, ako odborník na túto oblasť ti musím povedať, že v takej 30- až 40-kilometrovej rýchlosti keď trafíš hlavou do stromu, nemáš žiadnu šancu, keď máš tú prilbu, máš vtedy trochu šancu prežiť. O tom to je.

No ďakujem za slovo. Pánu doktorovi Osuskému tak by som asi takto povedal, on je odborník dermatológ, myslím si, že prilba vám nepomôže, keď padnete a máte úraz a vám odtrhne slezinu, alebo máte ju prasknutú. Hovorili ste o slezine, tak neviem, ako by vám tu mohla prilba pomôcť. A ten roztečený mozog môže byť rovnako dospelého, ako aj dieťaťa. Ale ja som hovoril tuná o dobrovoľnosti tej prilby.
Tak ako pán doktor Novotný tuná to spomenul a možno ako neurochirurg kolegom bol upozornený na to, možno sa tak cítil. Je to tvoje slobodné rozhodnutie, že tú prilbu si dáš. Ja o tom celom hovorím. Koľko my máme úrazov tých detí, tomu ste nevenovali pozornosť. Tie deti vymetajú krčmy, sú drogovo závislé. Takí sú aj mladí ľudia. Koľko ľudí končí v podstate s úrazmi, hej, to by vedeli na traumatológiách, na chirurgiách aj na patológiách. A ako chránime tieto deti?
Ja hovorím o tej dobrovoľnosti preto, lebo možno tá sedemčlenná rodina bude mať veľké auto a s tými sedmoro aj lyžami, aj lyžiarkami, aj tými siedmimi lyžiarskymi kombinézami sa vpracú možno aj tie prilby, ale väčší problém je to doma obchádzať celý rok, hej. Ja tie byty som mal na mysli s tým, aké sú zapratané všelijakými tými rárohmi, aby sa nechal tuná ten priestor takýto voľnejší.
Ja som nehovoril, že mne nezáleží na tej ochrane, ale dá sa tá ochrana vymedziť. Keď jednoducho máte vek 18 rokov a zároveň máte vodičský preukaz typu B, tak nemôžete byť vodičom kamióna. Musíte na to jednoducho dozrieť, hej? A takisto prevádzkovatelia týchto vlekov môžu dozerať aj na to, čo sa na tých lyžiarskych tratiach robí. Neviem si to predstaviť na bežeckej trati s prilbou, že by ktosi na bežkách behal dookola... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)