54. schôdza

28.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No musím povedať, že akonáhle počujem slovo, že tú vec treba riešiť komplexne, tak dostávam husiu kožu, lebo znamená to, čomu sa v nemčine hovorí "auf die lange Bank es zuschieben", teda posunúť to na dlhú lavicu a tam to už zapadne. Komplexné riešenia všetkého znamená hodenie to do jamy.

A ja skutočne tak, ako tu zaznelo, toto, čo teraz priatelia predložili a kolegovia, predsa nie je partizán, povedané v americkom zmysle, teda stranícky zákon. To je zákon, ktorý je k všeobecnému blahu, by som povedal a neviem, či má strana SMER vo svojich voličských radoch nadmerný podiel pedofilov, ale neviem si ináč vysvetliť dôvod, pre ktoré by takéto zákonné znenie neprijala.
Inak, pokiaľ ide o to premlčiavanie, tak je známe, že napríklad vojnové zločiny, aké súdil Norimberský tribunál, boli v zásade prijaté ako nepremlčateľné. Inštitúcia Simona Wiesenthala naháňala nacistických zločincov ešte po 60. rokoch a naháňa aj po jeho smrti. A tiež by sa dalo povedať, že sa to buď ťažko naháňa a ťažko dokazuje a tisíc dôvodov, prečo by sme to mali zrušiť, ale nezrušil to nikto. A musím povedať, že prznenie detí, ak nie je zločin proti ľudskosti, tak, prosím, prepáčte, nie som právnik, ale je to zločin proti ľudskosti, lebo sa využíva bezbrannosť a tie najhoršie vlastnosti sa manifestujú pri týchto trestných činoch. Takže domnievam sa, že ak civilizovaná Veľká Británia, historicky a právne ďaleko civilizovanejšia ako naše územia, má teda trvalú nepremlčateľnosť takýchto činov, neviem si predstaviť, aký racionálny dôvod má byť u nás, ak sa má predĺžiť nepremlčateľnosť.

30.
Ďakujem za slovo. Ja veľmi pekne ďakujem za tento návrh a chcem hneď v úvode povedať, že ja tento návrh rozhodne podporím, aj keď nemal ambíciu riešiť problém komplexne. Nerieši problém komplexne, pán Kadúc, tak ako ste to hovorili vy, hovorili to aj predkladatelia, ale hovorím, napriek tomu to podporím. A podporím to hlavne z dôvodu, že keď tento návrh môže, alebo má pomôcť čo i len zlomku z tých obetí, na ktorých bolo páchané takéto násilie, čo im možno vezme kus detstva alebo aj časť duše a aj po dvadsiatich rokoch im pomôže to, že tí páchatelia môžu byť potrestaní, tak za tento návrh rozhodne budem hlasovať.
Tak ako tu odznelo aj od pani Šípošovej, sú tu určité obavy z toho, že budú veľmi ťažko preukázateľné tieto trestné činy. Súhlasím. Ale ktoré trestné činy sú ľahko preukázateľné po pätnástich, dvadsiatich rokoch? Bude to veľmi ťažké, ale rozhodne som za to, že keď tá obeť sa rozhodne, že do toho ide, že opäť možno bude musieť prežiť tie muky, ktoré prežil pred iks rokmi, ale jemu to pomôže, má pomôcť, tak my mu v tom alebo my tej obeti v tejto veci brániť rozhodne nemôžme.

A k tej latencii. To číslo, ktoré ste uviedli, kolegovia, je hrozivé. Práve preto si myslím, že mali by sme sa skôr zamerať na osvetu, tak ako to hovoril aj pán Poliačik. A ja predpokladám, že ten nový komisár pre deti by v tejto veci mohol urobiť možno viac osohu a nielen využívať potom následne Trestný zákon a sankcionovať, ale skôr predchádzať spáchaniu týchto trestných činov.

Ďakujem pekne.

32.
Ďakujem pekne. Martin vymenoval celý rad vlastne činností, ktoré by mali viesť jednak k prevencii, no alebo teda, no skúsim to zopakovať, prevencia, vzdelávanie, nahlásenie, vyšetrenie, odsúdenie, možno by som doplnila istú formu liečenia, ale jedno, čo sme možno málo, myslím, že Janka to spomenula, ale málo sa o tom hovorí, aj príprava personálu, ktoré vlastne sprevádza človeka pri, pri vyšetrovaní trestného činu. To znamená policajti, vyšetrovatelia, sudcovia, takisto to je veľká skupina ľudí, ktorá často možno aj tým nie celkom profesionálnym prístupom ešte sťažuje obetiam po takýchto naozaj nepríjemných trestných činoch, no proste zhoršujem im situáciu, zhoršuje situáciu samotných obetí. Takže aj toto je jedna veľká vec, že treba naštartovať služby jednak, ktoré mohli byť riešené v zákone o obetiach, ale zároveň aj služby, ktoré už teraz môžu niektoré organizácie poskytovať práve policajtom, vyšetrovateľom, aj sudcom. Takže vzdelávanie nielen ako prevencia, ale aj ako služba pre tých, ktorí sú pri vyšetrovaní dôležití.

34.
Ďakujem pekne. Na vystúpenie pána poslanca Poliačika mám dve poznámky. Týka sa, týkajú sa toho, čo hovoril prvé, k vzdelávaciemu systému alebo presahu do vzdelávacieho systému, že len aby sme neurobili niečo také. Použili ste výraz "sada informácií". Tak aby si to niekto nepredstavoval, že budeme mať manuál, desatoro, že toto povedzte deťom a "rozdistri", ja viem, že to tak nemyslíte, ale dostala som niekoľko mailov práve po schválení toho Lanzarotského dohovoru v utorok, že zase tá istá hrozba. Ja tiež nemám rada výraz "sexuálna výchova" a nechcem ho používať, ale táto obava z toho a zabráňme tomu a nedovoľme do škôl, no tak ja hovorím, tak potom zakážme školskú dochádzku, to bude najkratšie a najjednoduchšie a nebudú deti ohrozené.

Ale zdôrazňujem to, ako berte s rezervou, ale zdôrazňujem to, že treba sa zaujímať o to, kto to robí, ako to robí a čo robí. Takže na to si dávajme pozor, na metódy, ale nie na nejaké bezbrehé strašenie. A ešte k druhej veci, dopad zločinu na obete a otázka. Chcem povedať, vy ste spomínali trestné právo a nedostatky. Nie je to len otázka trestného práva a práve to mal riešiť zákon o obetiach, aj otázka sekundárnej viktimizácie, aj otázka vzdelávania profesionálov, aj otázka odškodnenia obetí mala byť tam riešená. Takže strašne veľa sme vypustili.

Ďakujem veľmi pekne za poznámky.

36.
... poďakovať kolegovi Martinovi Poliačikovi za jeho vystúpenie a doplním len kolegyňu, faktickú poznámku kolegyne Edity Pfundtner, že ak by to malo pomôcť čo i len jednej obeti, tak ten zákon stojí za to a veľmi rád ho podporím. Ešte doplním k tým ideologickým čiaram, ktoré sa tu niektorí kolegovia snažili nakresliť, že dnešná doba, doba demokracie, liberálnej demokracie, si myslím, že naopak, pomáha tomu a toto nebudú asi radi počuť kolegovia z KDH, ale napríklad aj dostupnosť pornografie výrazne znižuje počet sexuálnych deliktov. Ak si porovnáte štatistiky zo socializmu z posledných rokov osemdesiatych a so súčasnosťou, tak zistíte, že viac ako o polovicu klesol počet sexuálnych deliktov. Ďakujem.

38.
Ďakujem za, za všetky poznámky a chcem zopakovať teda iba toľko, že chýba mi tu vyjadrenie zo strany SMER. Ja by som veľmi rád počul od niekoho kompetentného z vládnej strany, čo by mohlo zabrániť prijatiu tejto novely. Keďže najkompetentnejší človek, čo sa týka hlasovania strany SMER, tu, chvalabohu, sedí, tak by som rád vyzval, aj, aj pani predsedníčku poslaneckého klubu, keby ste to mohli posunúť aspoň do druhého čítania. Tam stačí jeden potrebný prejav vôle a možnože v druhom čítaní sa porozprávame o detailoch, možnože v druhom čítaní si povieme, že treba niečo doplniť, nejaké paragrafové znenie prepísať. A komunikáciu s ministerstvom spravodlivosti koniec koncov toto plénum má nadštandardnú a vždycky sme sa vedeli dohodnúť, keď to bolo treba buď na úrovni ústavnoprávneho výboru alebo na úrovni neformálnych stretnutí. Ja pevne verím tomu, že keď bude prejavený aspoň malý náznak vôle zo strany poslancov SMER-u, tak do druhého čítania vieme ten zákon vylepšiť tak, aby nestál v ceste budúcej rekodifikácii trestného práva a zároveň, aby táto novela mohla začať pomáhať obetiam už teraz. Ďakujem veľmi pekne.

40.
Ja už len veľmi pekne ďakujem všetkým, ktorí vystúpili, ktorí podporili a dúfam, že podarí sa aspoň do druhého čítania ten zákon dostať, aby sme si vedeli povedať ešte ďalšie predstavy. Ďakujem vám, ďakujem.

42.
Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia na balkóne, zástupcovia poškodených občanov nebankových subjektov, (potlesk) nemal som tu dneska stáť, mal tu stáť niekto iný, tvrdím, že dneska tu mal stáť minister terajšej vlády niektorý, či už financií alebo nejaký iný. Stojím tu ja, opozičný poslanec Fecko Martin a už druhýkrát v tomto volebnom období dávam zákon, ktorý chce plniť domácu úlohu súčasnej vládnej strany SMER, ktorá tu vládne. Nepredkladám to sám, predkladám to s mojimi kolegami a kolegyňami, pánom Matovičom, pani Mezenskou, pánom Hraškom, pánom Pollákom a pani Horváthovou.
Ďakujem, že sa tiež pripojili a pokúsime sa aspoň sčasti odškodniť tých ľudí, ktorých štát, podľa mojej, môjho vedomia a svedomia zaviedol a trošku aj dobehol.

Hlavným cieľom návrhu zákona je aspoň čiastočne odškodniť ľudí, ktorí s dôverou vložili svoje finančné prostriedky do podnikania nebankových subjektov v čase, keď za výrazného prispenia štátu nebolo na Slovensku v oblasti bankovníctva a finančníctva vytvorené štandardné právne i ekonomické prostredie a následne utrpeli ujmu, ktorá spočíva v tom, že po skončení podnikania nebankového subjektu alebo po ukončení konkurzného konania vedeného voči nemu nebol vyplatený alebo vrátený ani ich podiel, odhliadnuc od výnosov, ktoré do takého nebankového subjektu vložili.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že hlavnú úlohu a zodpovednosť za podvodné konanie nebankových subjektov nesú vtedajšie vládne politické strany. Boli zodpovedné za nastavenie legislatívneho procesu a prostredia v našej republike. Slovenská republika fungovala počas nebankových subjektov, už teda fungovala a vybrala na dani z týchto ich činností nebankových subjektov 7 mld. Sk, v prepočte 230 mil. eur. Verejnoprávne médiá vybrali na propagácii tohto podnikania 250 mil. Sk, 8 mil. eur. Keby táto reklama neišla vo verejnoprávnych médiách, asi by som tu nestál. Ale išla to vo verejnoprávnych médiách a reklama bola tak masívna, že občania nemali šancu, doslova, na ňu nepozerať, lebo išla skoro po každé, keď si spomínam, bol som tiež v tom čase, samozrejme, občanom Slovenskej republiky, žil som tu, stále, každý deň ste ju mohli niekde zahliadnuť.

V zmysle predkladaného návrhu zákona a zmyslom jeho je odškodnenie týchto klientov, aj to iba čiastočné. Najvyšší možný podiel, ktorý v našom návrhu zákona navrhujeme, je 33 000 eur a najvyššia možná čiastka odškodnenia z tohto a teda najnižšia je 13 200 eur. Predpokladaný počet občanov, ktorých sa to bude dotýkať, ktorí by takto mohli podľa tohto nášho zákona byť odškodnení, je okolo 50 000. Zákonná úprava je nevyhnutná, pretože súdy odmietli odškodniť týchto ľudí, ktorí boli poškodení a dobehnutí štátom. Myslím si, že štát by mal sa zodpovedne správať v každej oblasti, nie iba v oblasti finančníctva, ale v každej oblasti nášho života a nerobiť si z ľudí dobrý deň. Myslím si, že tu bol urobený veľký dlhý nos pre týchto ľudí a musíme vychádzať z toho, že po roku 1990 my sme nevymenili v našom štáte občanov. Občania ostali tí istí, ktorí vtedy žili v socializme a zrazu mali ísť do demokracie a mali žiť v nejakom kapitalizme alebo v nejakom črtajúcom sa.

To znamená, naučení, že keď ide v nejakej televízii, v rozhlase, niekto niečo povie, tak je to v úvodzovkách teda svätá pravda, ktorá nemôže byť spochybniteľná a keď poviem, že kapitalizmus je super biznis, ktorí nám prinesie veľa úrokov, tak sme boli masírovaní v 90. rokoch, tak samozrejme, keď to ešte podporíme reklamou vo verejnoprávnych médiách, tak tí občania hovoria, samozrejme, áno, ukážme tú novú cestu, ktorá nám prinesie väčšie zisky, väčšie príjmy, lebo tak bol vtedy vychválený ten kapitalizmus, ktorý sme teda my akože chceli na tú cestu naskočiť. Tak sa nečudujte tým občanom, že pri takejto konštelácii, samozrejme, že na to, nechcem povedať, že naleteli, ale proste uverili to, čo povedal štát v tom verejnoprávnom médiu. Tak myslím si, že ten svoj diel, ktorý tam on mal, musí si teraz odčiniť a preto dávame tento návrh zákona.

Je to nový návrh. Neni ten, ktorý už tu bol v Národnej rade. K tomu sa ešte vyjadrím v rozprave.
Teraz, aby som urobil zadosť rokovaciemu poriadku, tak ešte zdôvodním, že na čiastočné odškodnenie majú podľa tohto návrhu zákona nárok len fyzické osoby, ktoré neboli členmi riadiacich, ani kontrolných orgánov dotknutých nebankových subjektov a ktoré si svoj podiel vložený do podnikania nebankových subjektov alebo práva s ním spojené ponechali a nepreviedli ho na tretie osoby. Týmto osobám musela vzniknúť majetková ujma vyplývajúca z nedodržania zmluvy.

Návrh zákona má negatívny dopad na rozpočet verejnej správy, vyvoláva však pozitívne sociálne vplyvy, pričom nemá vplyv na podnikateľské prostredie, ani vplyv na životné prostredie alebo na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bol prerokovaný s predstaviteľmi dotknutej občianskej spoločnosti a s dotknutými mimovládnymi organizáciami a z ich strany je vnímaný pozitívne a bez pripomienok. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Toľko, aby sme urobili zadosť zákonu a zvyšné si nechám do rozpravy, takže, pani predsedajúca, zatiaľ som skončil.

44.
Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 9. novembra 2015 a gestorský výbor do 10. novembra 2015.

Pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

46.
Ďakujem pekne. Takže tak, ako som sľúbil v úvodnom slove, teraz to trošku rozoberieme podrobnejšie, aby občania Slovenskej republiky mali jasno, aký bol priebeh týchto nebankových subjektov a čo sa vlastne stalo.

Musím povedať, že podľa dostupných informácií nebankové subjekty poškodili zhruba 230-tis. občanov až 300-tis., pričom celková škoda predstavuje asi 830 mil. eur, tak to bolo svojho času publikované v dostupných médiách. Hovoríme o subjektoch, ako je BMG Invest, Horizont Slovakia, Drukos, BDV družstvo a ďalšie. Vyzerá, že to ako keby nám vyšumelo a prvopočiatočný elán vládnych garnitúr, ktoré vtedy boli, hovorím o rokoch plus-mínus po roku 2002, ako keby vyprchal a v súčasnosti sa s tým nič nedeje.

Pýtam sa, neviem, ako často v tejto rokovacej sieni, v sieni zákonnosti sa stáva, aby opozičný poslanec plnil úlohu koaličných, respektíve vládnych poslancov a vládnej strany v súčasnosti, ale toto momentálne idem splniť úlohou za nich, ktorú si, žiaľ, od roku 2005 neuvedomujú, alebo nechcú uvedomiť a nechcú ju splniť. Dúfam, páni kolegovia, že potom dáte na revanš, že z nášho programu hnutia OBYČAJNÝCH ĽUDÍ, ak niečo nesplníme a budete vy pri moci, tak to preberiete a splníte to, aby to bolo 1:1, pretože momentálne si myslím, že malo by to byť takto.
Áno, po roku 2000, musím povedať, že začali byť veľké turbulencie týkajúce sa nebankových subjektov a mnoho ľudí sa začalo zaoberať, ako je to možné, čo sa deje, čo sa nedeje. Aj vtedajšia vládna garnitúra si to uvedomovala a aj pán Fico, ktorý je súčasný premiér, jednoznačne povedal, že sa stavia na stranu týchto poškodených občanov a chce im pomôcť.
Dovoľte, áno, musí sa len priznať, že snaha tam bola, ktorú deklaroval aj tým, že určité návrhy zákona, ktorý bol v tomto parlamente predkladaný, hovorím teraz o roku 2005, boli fyzicky dané a o nich sa hlasovalo. Dovoľte, aby som citoval z dôvodovej správy z návrhu zákona, ktorý tu bol predložený. Dňa 22. 12. 2005 navrhovateľmi boli poslanci Národnej rady pani Bollová, Cagala, Ďaďo, Fajnor, Fico, Hrdlička, Juščík, Mikuš, Ondreáš, Ševc, Vajda, Zubo. Dovoľte, aby som citoval z dôvodovej správy, ako to vtedy vnímali títo poslanci, ktorí boli vtedy v opozícii, ako to vnímali na tejto scéne v Slovenskej republike:
"Z titulu", citujem, "z titulu nečinnosti príslušných štátnych orgánov nesie určitý podiel spoluzodpovednosti za škody aj štát. Príslušné štátne orgány na rozdiel od občanov, vkladateľov, mali dostatočné informácie, prehľad a vedomosti o vysokej rizikovosti vkladov do týchto nebankových inštitúcií. Zároveň mali vedomosť o porušovaní zákona zo strany nebankových subjektov. Napriek tomu, že už mali skúsenosť s podvodným konaním nebankových subjektov aj z predchádzajúcich rokov, v prípade uvedených subjektov nekonali dôsledne a rázne proti nim nezakročili a nezabránili tak defraudácii miliardových vkladov občanov, vkladateľov do týchto nebankových subjektov.
Štát si v tomto prípade tak kľúčovo z pohľadu reálnej sociálnej situácie mnohých občanov, vkladateľov, najmä dôchodcov, v zásadnej miere neplnil svoju úlohu pri vedomí si faktov a rizika stavu. Nečinne sa prizeral porušovaniu základných práv jeho občanov a preto má povinnosť za túto nečinnosť niesť určitý diel zodpovednosti. Štát svoju povinnosť mal zabezpečiť všetkými zákonnými prostriedkami, aby ochránil majetok svojich občanov. Tú si však nesplnil.

Národná banka Slovenska na začiatku roku 1998 dala síce niekoľko podnetov na orgány finančnej polície, aby preverili reklamované a inzerované aktivity nebankových subjektov. Toto všetko však bolo nedostatočné a doslova prevalcované masívnou reklamou týchto subjektov najmä v televízii. Štát si teda nesplnil svoju úlohu a nezabránil v defraudáciu miliardových vkladov týchto občanov. Napriek tomu, že existovali jasné signály, že vklady občanov, vkladateľov sú reálne ohrozené, že existovali spôsoby a nástroje, ktoré mohol štát aplikovať na kontrolu a preverovanie skutočného stavu vnútornej štruktúry zdrojov a systému financovania vo vnútri týchto nebankových inštitúcií analýzou daňových priznaní, uvalením nútenej správy na subjekty, včasným blokovaním bankových účtov a tak ďalej, štátne orgány nekonali. Príslušné štátne orgány mali využiť svoje kompetencie a vyhlásiť napríklad reklamu nebankových subjektov za klamlivú a mali zakázať jej vysielanie.
Veríme, že trestnoprávnu zodpovednosť za spôsobenú škodu veriteľom nebankových subjektov ponesú ich majitelia a konatelia. Spoluzodpovednosť za spôsobenú škodu veriteľom nebankových subjektov však musí niesť aj štát, a to za nekvalitnú legislatívu, za to, že príslušné orgány tým, že nekonali podľa zákonov, prípadne konali nedôsledne a zdĺhavo, umožnili páchanie trestnej činnosti, opakujem, trestnej činnosti a aj tým porušovanie základných práv a slobôd občanov.

V Českej republike, v ktorej tiež mali v minulosti podobné skúsenosti s činnosťou obdobných nebankových subjektov ako v Slovenskej republike s takzvanými družstevnými záložňami, kampeličkami, príslušné štátne orgány postupovali razantnejšie a tieto nebankové subjekty museli vďaka zásahom štátu v krátkom čase odísť z trhu. Štátne orgány Českej republiky napriek tomu všetkému uznali svoj diel zodpovednosti za svoju nečinnosť a za krach takzvaných kampeličiek a klientov tejto nebankovej inštitúcie aspoň čiastočne odškodnili." Koniec citátu. Toto je z dôvodovej správy k zákonu, ktorý bol tu predkladaný v roku 2006.

Musím povedať, že keď som si pozrel, ako si to predstavovali, akým zákonom, ktorý bol teda schvaľovaný, tak musím zodpovedne povedať, že náš predkladaný zákon je po kvalitatívnej stránke lepší, precíznejší a myslím, že má aj iné nejaké hodnoty, ktoré v tom pôvodnom návrhu zákona neboli zohľadnené. Nechcem síce veľmi kritizovať, nie som právnik, ale taký laický pohľad hovorí, že asi toto je lepšia kvalita, ale chvalabohu, že aj vtedy, že vôbec niečo také išlo a prakticky berieme to isté, čo vy ste tam mali, že vlastne tie koeficienty, ktoré prechádzajú na odškodnenie koeficientom krát 0,5, respektíve krát 0,4, to isté sme preberali. To znamená, časť je prebratá z toho, čo tam sme mali už v roku 2005 a zvyšok je iný.

Musím povedať, že áno, hlasovanie prebehlo. V prvom hlasovaní, ktoré prebehlo 31. 1. 2006 zo 132 prítomných hlasovalo za 73.
Musím povedať, že klub SMER - SD sa zachoval tak, ako povedal, že to predloží a že bude za to hlasovať. Všetci poslanci SMER-u, ako tu čítam, za to hlasovali. Z tých, ktorí sú tu dneska po tých nejakých desiatich, necelých desiatich rokoch, budem aspoň citovať, je tu pán Jarjabek, pán Madej, pán Baška, pán Čaplovič, pani Gabániová, pán Kaliňák, síce on už je ministrom, pán Muňko je tu, máme tu pána Blanára, máme tu pána Číža, pána Kondróta tu máme, máme tu pani Zmajkovičovú, máme pani Laššákovú. To je asi všetko, čo máme z tej pôvodnej plejády, ktorí za stranu SMER hlasovali za.

Takže prvé čítanie bolo zvládnuté, išlo to do druhého čítania. Vyzerá, že tam sa to trošku zatrhlo, a síce tak, že bolo to postúpené na Ústavnoprávny výbor Národnej rady, ktorý vzniesol pripomienku takú, aby sa v danom, o danom zákone ďalej nerokovalo. Hlasovalo sa aj o tom, hlasovanie prebehlo 16. 3. 2006. Musím spravodlivo priznať, že klub strany SMER - SD sa zachoval konzistentne a hlasovali proti tomuto, aby sa pokračovalo v konaní v druhom čítaní. Takže konzistentnosť tu je. Samozrejme, zákon, tento návrh, hlasovanie o návrhu, aby sa nepokračovalo, ústavnoprávnemu výboru bol prijatý zo 132 hlasov 67 hlasovalo za. Tí, čo hlasovali za, boli z klubu SDKÚ, aby sme mali jasno, klub SMK, klub KDH, klub ANO, KSS boli proti a tí, ktorí neboli zaradení, tam to bolo aj za, aj proti.

Takže to je na trošku, na prvý, by som povedal, počin, ako sa títo poškodení občania v Národnej rade ocitli, ako sa čítal (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) zákon a chcelo sa to riešiť. Áno, vládni poslanci súčasní, ďakujem vám, že ste vôbec začali a pán Fico, verím, že je to ten istý Fico, čo bol aj v roku 2005 - 2006, nemá žiadneho dvojníka.
Takže, pán Fico, ja vám odkazujem, dodržte svoj sľub, ktorý ste sľúbili a v tom 2006 ste vyslovene, že konzistentne chceli to dotiahnuť.
Slovo vietor, teda slovo je vietor, áno, to uletí, ale čo je na papieri, je na papieri a vy, verím, že v dobrej viere, že áno, chcem pomôcť týmto občanom, ste si nasledujúce volebné obdobie, ktoré začalo v roku 2006, dali aj do svojho volebného programu, že tieto nebankové subjekty odškodníte. Áno, je to tam a myslíte si, že keby ste to neboli mali vo svojom vládnom programe, to znamená, že áno, ste konzistentne postupovali, že neprešlo nám to ako opozičným, super, končí volebné obdobie, idem do nových volieb, dám si do volebného programu, áno, bojoval som za to, samozrejme, preberám do vládneho programu, idem. Keď vyhrám, bude to v tom. Mali ste to vo vládnom programe aj napísané a čo je napísané, tak myslím, že to už je trošku iná váha, ako niekto, keď niečo povie.
Myslíte si, že keby ste to nemali napísané vo vládnom programe, že budete, teda ešte v tom predvolebnom, keď ste išli do boja, že sa budete za nich zastávať, že by ste mali v roku 2006 vo voľbách 671 185 hlasov? Myslíte si, že by ste mali? Ja si myslím, že nie. Ja si myslím, že minimálne 100-tis. by bolo nižšie, keď nie viac a konštelácia vlády v rokoch 2006 - 2010 na Slovensku by bola asi nejak, nejak ináč riešená, ako bola. Tým, že ste dali ten prísľub a vopred oklamali, nechcem vás síce upodozrievať, že ste to potom mali naplánované, ale vyzerá to raz tak proste, že ste dali a nesplnili. Takže mali ste 29,14 % v roku 2006 a nastupovala vaša prvá vláda, vláda Roberta Fica.
Takže, pán premiér, dúfam, že vy si za svojím stolom, slovom stojíte, pretože vyhlásenia, ktoré budem aj uvádzať, ako ste sa zastali, alebo zastavovali teda, by som povedal, týchto poškodených subjektov, sú verejne prístupné a myslím si, že mnohí ľudia, a nemyslím, som o tom presvedčený, že mnohí ľudia im aj uverili, a preto ste mohli viac - menej v tom roku 2006 dostať takéto veľké preferencie, ktoré vás vyniesli až do vlády.

V máji, to znamená, sme v období, keď už sa vládne, sme v období po voľbách, kde tá podpora bola aj vo vládnom programe. V máji 2007 vyšla informácia z rezortu spravodlivosti, pán Počiatek, že ministerstvá hľadajú model odškodnenia občanov, ktorých peniaze skončili vo vytunelovaných a skrachovaných nebankových subjektoch. Rezort financií mal pripraviť potrebný zákon, ministerstvo spravodlivosti ho malo právne zabezpečiť.
Pýtam sa, ako to dopadlo? Za čo boli platení ľudia na tých ministerstvách, keď toto bolo verejne deklarované, že takto sa budete správať k tejto otázke a takto odškodníte týchto občanov? V júli 2008 prijal pán premiér pán Fico na Úrade vlády zástupcov občanov poškodených skrachovaných subjektov, nebankovky a rokoval o priebehu konkurzného konania, pretože pre vládu sú v prípade čiastočného odškodnenia poškodených prioritné zdroje práve zo skrachovaných nebankových subjektov. Pán premiér sľúbil, že od ministra spravodlivosti pána Harabina vyžiada správu o priebehu tohto konania.

"Dostávame sa do novembra 2009, kedy vláda chce pomôcť ľuďom, ktorí prišli o svoje peniaze v nebankovkách a na druhej strane sa od nich očakáva trpezlivosť." To je citácia pána Róberta Fica na výjazdovom rokovaní v Poprade. Zdôraznil, že by to mali byť tí, ktorí reálne prišli o svoje celoživotné úspory, tí by mali byť odškodnení. Citujem, čo povedal v Poprade 2009: "My si svoj záväzok ctíme, budeme na ňom pracovať. Trpezlivosť je jediná cesta, ktorá k tomu smeruje." Koniec jeho citátu.

Takže vážení, tá trpezlivosť v súčasnosti dobieha desiaty rok a zdá sa, že nemá to konca, takže bol by som veľmi rád, keby sme sa nad tým zamysleli a dávam vám podnet, aby ste tú svoju domácu úlohu splnili.

Musím povedať, že aj následne v tomto vašom volebnom období, to znamená štvrté, v treťom sme to akože nedostali ďalej, 4. volebné obdobie už ste boli pri moci vy, vládna strana SMER, teda v koalícii, áno, ide ďalší pokus, hovoríme o februári 2010, kedy predkladatelia, menovite pán Berényi, Duray, Farkas, Juhász, Köteles, Miklós, Pásztor, Szigeti, Szigeti a Szögedi, predkladali tiež vlastne identický zákon, ktorý už bol predtým a znovu sa dostáva na rokovanie Národnej rady a znovu 9. 3. 2010, to znamená 3 mesiace pred voľbami, ktoré mali prísť, znovu je to v rokovaní v Národnej rade a hlasujeme o ňom. Zo 122 prítomných hlasovalo za 28.

Musím povedať, že hlasovanie bolo u klubu, ktorý mal značku SMK - MKP, to znamená našich kolegov z maďarskej koalície, ktorí viac-menej hlasovali za a boli aj navrhovateľmi, aj klub RS HZDS, podstatná väčšina bola za. Poslanci SMER-u pri vláde, keď mohli o tom rozhodnúť, nemuseli sa nikoho pýtať, hlasovali, respektíve zdržali sa. Neboli proti, ale zdržali sa na 99 %. SDKÚ bolo proti, klub SNS bol proti a zdržal sa. Aby sme mali jasné, lebo každý sa skrýva jeden za druhého, druhý za tretieho a tretí za piateho. Nie, tak to bolo.

Prišli voľby, takže prišli ďalšie voľby, hovoríme o roku 2010, v tom krátkom volebnom období 15-mesačnom pani Radičovej toto na pretrase nebolo, hovorím otvorene, aj ja som tu bol vtedy, áno, uvažovali sme, dostal som nejaké podnety, bolo to na konci, nezvládli sme to, nestihli sme to dať za tých 15 mesiacov, bola to veľmi krátka doba, uznávam osobne tiež. Ďalšie hlasovanie prišlo až v 6. volebnom období, to znamená v tomto volebnom období a išlo to z našej už kuchyne OBYČAJNÝCH ĽUDÍ a nezávislých osobností a hlasovali sme v prvom čítaní dňa 10. 12. 2014, zhruba pred trištvrte rokom, predložili sme už ten zákon, ktorý vlastne predkladám aj dnes. To znamená, bol čas za ten rok sa s ním oboznámiť, boli voči nemu určité výhrady aj z ministerstva financií, tieto sme sa snažili odstrániť v súčasnom dnešnom znení. Myslím si, že bolo to urobené za dosť a musím povedať, ako to hlasovanie dopadlo v tom decembri 2014. Za boli 8 poslanci OBYČAJNÝCH ĽUDÍ a pani Renáta Zmajkovičová, proti boli 5 poslanci z rôznych strán a zdržala sa prevažná väčšina ostatných poslancov v Národnej rade. Takže tento zákon znovu neprešiel a je mi ľúto, pretože znovu hádžeme ľudí cez palubu a nejakým spôsobom nechceme si priznať staré chyby.

Ja budem teraz trošku citovať, nie som najmúdrejší, nie som právnik, tak dovolím si citovať pána JUDr. Jozefa Kraveca, CSc. ktorý bol predsedom komory komerčných právnikov, ako sa na túto záležitosť pozeral. Otázka znela: "Čo mala vláda robiť, aby nedošlo k poškodeniu veriteľov týchto inštitúcií?" Jeho odpoveď: "Hlavná priorita zodpovednosti spočíva na orgánoch generálnej prokuratúry. Už pri vzniku týchto subjektov boli avíza o tom, že činnosť týchto firiem je podobná ako pri bankách, hoci v predmete svojej činnosti takéto aktivity uvedené nemali. Súperili s bankami pri úročení vkladov. Keďže banky úroky postupne znižovali, oni úrokové sadzby zvyšovali a fingovali vzťah s klientami, zmluvami o pôžičke a tichom spoločenstve. Tieto zmluvy boli predstierané, v skutočnosti išlo o také vklady, aké sú bežné u bánk."
"Čo konkrétne mala vláda alebo generálna prokuratúra urobiť?" Odpoveď pána Kraveca: "Prokuratúra mala v rámci všeobecného dozoru pozastaviť túto činnosť. Vláda cez ministerstvo financií mala možnosť zistiť, že firmy vyvíjajú inú činnosť, než akú deklarovali. Konali v rozpore s predmetom činnosti, ktorý mali zapísaný v obchodnom registri."
A tretia otázka bola: "Keby bol štát zamedzil podnikaniu týchto firiem, nemalo by sa to klasifikovať ako bránenie podnikaniu, čo má na to každý právo?" Odpoveď: "Nie. Už samotné megalomanské reklamné kampane vysielané aj v najsledovanejších časoch a dokonca v štátnych médiách mali povahu klamlivej reklamy. Sľubovali zisky, ktoré z ekonomického hľadiska nebolo možné dosiahnuť. Reči, že vklady sú ako, že sa s nimi nemôže nič stať, boli číre klamstvá v rozpore so zákonom."

To znamená, vážení, toto bolo publikované v čase, keď to vrelo v tejto republike, hovorím o tých rokoch 2005 až 2010 a tomu sa nikto nevenoval. Myslím si, že je to hrubá urážka zo strany štátu týchto ľudí, ktorí takýmto spôsobom doslova, že naleteli. Áno, pani Schmögnerová upozorňovala, ale pomer reklamy jej a tej, ktorá hovorila, že môžete do toho 1:100, takže nehovorte nám, že boli na to upozorňovaní.

A ešte raz opakujem, v našom zákone nehovoríme o úplnom odškodnení, iba o čiastočnom. Mnoho ľudí to stálo zdravie, životy, rozvrátené rodiny, mnohí sa už toho ani nedožijú, toho aspoň čiastočného odškodnenia a myslím si, že pokiaľ hovoríme o sume nejakej plus-mínus 20 mil. eur a keď na tom bolo vybraných, iba na daniach štát vybral 230 mil., je to polovica z toho, čo štát má vo svojej kase a malo to byť použité na to, aby keď uznáme, že bola chyba urobená, aby bolo vrátené.

Ústava Slovenskej republiky v čl. 46 ods. 3 hovorí: "Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom." To, že aké štátne orgány mali dokumenty v tom čase, že mohli byť na to upovedomení, tak aspoň časť z tej, z predaja asi 35, čo tu mám napísaných, aspoň niektoré uvediem, aby bolo jasné, že v tom čase mohol štát zasiahnuť.

Slovenská informačná služba spisom v roku 1999, 1999 informovala príjemcov zo zákona, to znamená premiéra, predsedu parlamentu, generálneho prokurátora, o blížiacej sa strate likvidity nebankových subjektov. Na 32. schôdzi Národnej rady dňa 22. 7. 2000 riaditeľ SIS, SIS teda, Slovenskej informačnej služby informoval poslancov a generálneho prokurátora o blížiacej sa strate a likvidity nebankových subjektov. Kontrolné orgány ministerstva financií zistili, že nebankové subjekty v rozpore so zákonmi a zákone o bankách neoprávnene podnikajú a páchajú trestnú činnosť. Národná banka Slovenska tieto zistenia v roku 1999 formou trestného oznámenia odstúpila generálnemu prokurátorovi a v ďalšom období aj úradu finančnej polície a Policajného zboru Slovenskej republiky. Boli tam už určité kroky, ktoré avizovali, že konajte, robte, zabráňte. Nie, vláda nezabránila, takže myslím si, že je čas, aby sme to odčinili a tých financií sa, dúfam, že nájde, pretože keď iba reforma ESO mala nám priniesť štátu zisk 750 mil., tak myslím si, že tých 120 mil. pre nebankové subjekty, ktoré občanov, ktorí boli poškodení týmito subjektami, by táto vláda mala nájsť.

Pán premiér a vládni poslanci zo strany SMER, nechcem nič od vás iné, len aby ste splnili svoj sľub, ktorý ste dali občanom tejto republiky, ktorý neni ani po tých nejakých desiatich, pätnástich rokoch splnený a na základe tohto sľubu, ktorý ste dali aj do svojho vládneho programu v rokoch 2006 - 2010, ste mohli v týchto rokoch vládnuť. Ináč by ste tu možnože neboli vládli. Nič od vás iné nechcem, len splňte svoju domácu úlohu a myslím si, že to je tá naša pomocná ruka, ktorú vám dávame, keď hovoríte, že nechceme vaše zákony nejakým spôsobom podporovať a nechceme byť konzistentní. Sme konzistentní. To, čo ste nesplnili, splňte a myslím si, že ocenia to všetci občania Slovenskej republiky, ktorí boli poškodení a to nie sú tisíce, to sú státisíce ľudí.

Ďakujem pekne a končím tak, ako som zvykol, že žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Ďakujem pekne. (Potlesk.)