54. schôdza

48.
Vážená pani predsedajúca, prítomní poslanci, aj ctení zástupcovia verejnosti, dovoľte mi, aby som aj ja v mojom krátkom vystúpení podporila nielen príspevok a prezentáciu faktografických údajov súvisiacich s kauzou nebankových subjektov poslancom pánom Feckom, ale aby som sa prihovorila aj za presadenie a schválenie predloženého prerokovaného zákona o odškodnení nebankových subjektov, ktorého som spoluautorkou.

Dôvody, ktoré primäli mňa k tomu, aby som sa angažovala v príprave tohto návrhu zákona, spočívajú v dvoch základných aspektoch. Prvý aspekt je nesenie politickej zodpovednosti za dané politické prísľuby a záväzky, ktoré tu boli dosť podrobne, detailne a konkrétne uvedené. A druhý dôvod vyplýva z toho, že naozaj predložený návrh riešenia odškodnenia nebankových subjektov považujem za poctivé, spravodlivé a vyvážené riešenie, v ktorom sa rozkladá jednak zodpovednosť štátu za nechránené prostredie finančného nebankového trhu a jednak aj nízky stupeň obozretnosti samých dotknutých klientov nebankových subjektov.

Okrem toho argumentu, ktorý tu odznel a upozorňoval na to neregulovanie a nechránenie podnikateľského nebankového prostredia, si ja osobne myslím, že veľký diel zodpovednosti nesie náš štát za to, že mnohé dotknuté zložky, výkonné zložky, dozorné, kontrolné orgány mali dostatok informácií, ktoré boli signálmi existujúcich rizík, mali predvídať a napriek tomu boli nečinné. Ako bolo uvedené, napriek informáciám, ktoré boli sprostredkované aj plénu a jednotlivým poslancom, napriek tomu nedošlo k zastaveniu takéhoto nekalého a nežiaduceho podnikania. Neustúpili ani celoplošne prezentované reklamy v printových a elektronických médiách.

Preto v krátkosti ja sa v plnej miere stotožňujem s názorom, s argumentmi a zdôvodnením pána poslanca Fecka. V plnej miere sa prihováram za to, aby kauza nebankových subjektov bola ukončená prijatím tohto návrhu zákona. Ak s niečím vládna strana nesúhlasí, tak si myslím, že je tu priestor, aj zodpovednosť vládnej strany objasniť, ktoré politické alebo vecné bariéry bránia vládnej strane dnes tento návrh schváliť tak, aby sa ukončila stále pretrvávajúca trauma a oprávnená požiadavka ľudí, ktorí na takéto nekalé pôsobenie nebankových subjektov s požehnaním štátu doplatili.

Ďakujem. (Potlesk.)

50.
Ďakujem pekne aj pani kolegyni, že vystúpila a jedna z predkladateliek, že to podporila. Ďakujem pekne aj pánu spravodajcovi, že zaskočil, musím povedať otvorene za opozičného spravodajcu, takže ďakujem pekne, na revanš, pán kolega, (povedané so smiechom) keď bude potrebné a ešte raz by som chcel naprieč politickým spektrom vyzvať všetkých poslancov, samozrejme hlavne vládnej strany SMER, aby sme svedomie, ktoré by nám toto malo vyčítať, keď som tu bol v tejto rokovacej sále, v tom roku 2006 a hlasoval som, aby som to vyriešil a keď som tu dneska, tak to svedomie by malo byť konzistentné a malo by hovoriť áno, áno, musíme to poriešiť, lebo sme dlžní občanom Slovenskej republiky, že štát ich zaviedol a neurobil adekvátnu ochranu týchto ľudí, ktorí boli touto reklamou násilne prevalcovaní. Takže naprieč politickým spektrom by som vás poprosil o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne.

52.
Vážená pani predsedajúca, ctení kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som predniesol môj návrh zákona. Chcem povedať, že je to vlastne záväzok, ktorý som verejnosti dal v jednom z mojich článkov, keď som písal o nelogických zvýhodneniach v cestovnom, v Bratislave, ktoré sa paradoxne dotkli, dotkli invalidov a niektorých ďalších skupín s nižšími príjmami alebo skupín, ktoré sú znevýhodnené a paradoxom, že sudcovia Ústavného súdu naďalej, naďalej požívajú výhodu cestovania zdarma. Takže dúfam, že mi to súčasní jedenásti sudcovia Ústavného súdu nebudú mať za zlé. Verím, že pri ich príjmoch to nebude nejaký tvrdý úder pre ich rodinný rozpočet a peňaženky. Netuším, koľkí z nich vôbec mestskú hromadnú dopravu používajú. Tak fakt si myslím, že je to návrh zákona, ktorý iba nejakým spôsobom zrovnáva a dáva na poriadok nedostatok v zákone a bude to pre všeobecné dobro a blaho.

Cieľom teda je odňať sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky nárok a bezplatné používanie prostriedkov v pozemnej hromadnej doprave a návrh predkladám v čase, keď dochádza k plošnému odnímaniu podobných nárokov pre rôzne iné skupiny obyvateľstva, ktorých príjem je omnoho nižší, ako príjem ústavných sudcov. Nárok na bezplatné cestovné je vo všeobecnosti odôvodňovaný najrôznejšími pohnútkami, najčastejšie sú to pohnútky sociálne a pohnútky etické. Avšak ak situáciu vnímame akoukoľvek optikou, či sa na to pozrieme očami ľavičiarov a pravičiara, tak nie je možné vyhodnotiť ako logické, ani etické, aby skupiny s nižšími príjmami boli zbavované nárokov na bezplatné cestovné a skupiny s vyššími príjmami si ďalej mohli užívať tieto výhody. Nechcem o tom ani ďalej veľmi rozprávať, je to pre mňa naozaj veľmi malý detail, ktorý si nezaslúži nejak veľa pozornosti, ani času ctenej snemovne, len chcem vás poprosiť, aby ste tento návrh podporili. Hovorím, nie je to žiadne politikum, nič podobné a verím, že jedenásti sudcovia Najvyššieho súdu sa, pardon, sudcovia, jedenásti sudcovia Ústavného súdu, sa na mňa za tento návrh zákona asi hnevať nebudú.

Ďakujem za pozornosť.

54.
Nevadí. (Reakcia rečníka na nesprávne uvedenie jeho mena a priezviska.)
Vážená pani predsedajúca, kolegyne a kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu zákona je stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: výbor pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 9. novembra 2015 a gestorský výbor do 10. novembra 2015.

Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

56.
Ďakujem, vážená pani podpredsedkyňa. Vážené dámy, vážení páni, problematika účasti vo voľbách je vždy vec, ktorá sa široko diskutuje, najmä po voľbách. Keď voľby prebehnú, tak sa stáva témou analýz, komentárov či už politikov alebo analytikov a spravidla tieto analýzy, keďže hovorím o všetkých voľbách, sú plné kritiky, ťažkania si, nárekov nad nízkou účasťou, ktoré mnohé z volieb, ktoré v rámci nášho demokratického systému máme, sa vyznačujú. Vieme všetci veľmi dobre, že tu máme voľby, kde sa zúčastňuje iba 20 % ľudí. Máme tu voľby do Europarlamentu napríklad, myslím si, že tie sú týmto najznámejšie, kde Slovensko je rekordmanom v rámci Európskej únie z hľadiska nízkej volebnej účasti.
Toto všetko je na jednej strane vec, ktorou sa nemôžme pýšiť, je to skôr hanbou demokracie, ale zároveň to aj znižuje legitimitu volených zástupcov, pretože do jednotlivých pozícií sú zvolení ľudia, ktorých volí nie menšina, ale zanedbateľné množstvo z celkového množstva voličov a potom, samozrejme, oni vystupujú napriek tomu s plným mandátom a sú im zverené rôzne úlohy. Od pozície poslancov v Európskom parlamente až po pozície županov vo vyšších územných celkoch, a to nie sú bezvýznamné pozície a disponujú naozaj významnými právomocami, významnými finančnými prostriedkami a môžu, ale tiež nemusia pozitívne, významne ovplyvniť osudy daného územného celku, danej župy, daného kraja, alebo negatívne. Preto malo by byť naším záujmom, aby sme urobili všetko pre to, aby volebná účasť bola vysoká. Čím vyššia, tým lepšia, pretože vysoká volebná účasť znamená, že zvolení zástupcovia, zastupitelia, či už sú to poslanci alebo primátori, starostovia, župani, to je úplne jedno, sú skutočnými reprezentantmi, ktorí vzišli z volieb, kde sa ich zúčastnilo vysoké množstvo občanov.
Túto otázku, touto otázkou sa zaoberajú mnohé krajiny, mnohé krajiny majú k tomu aj rôzne prístupy a asi dobré je na začiatku si hneď povedať, že v rámci Európy, v rámci Európskej únie, v rámci demokratických krajín, ale nielen v rámci Európy, existujú aj krajiny, ktoré k tomu pristúpili s takou vážnosťou, alebo prikladajú tejto otázke takú vážnosť, že v ich zákonoch je zakotvená povinná účasť na voľbách, povinná účasť pod sankciou. Keď sa človek nezúčastní volieb a nemá na to závažné dôvody, zdravotné alebo iné, ktoré musí dokladovať, tak sa vystavuje sankcii za neúčasť. Už táto skutočnosť poukazuje na to, že je to veľmi dôležitý aspekt, účasť vo voľbách a že niektoré krajiny dokonca k tomu pristúpili s takým direktívnym a sankčným spôsobom a napriek tomu ich nikto neoznačuje, že by snáď pošliapavali demokraciu, alebo že by boli nedemokratické alebo nejak inak, že by toto rozhodnutie spochybňovali. Ja nie som priateľom takýchto silových riešení, ale poukazujem na to a hovorím o tom, aby sme videli tú vážnosť daného aktu a že je na mieste sa zamýšľať nad, alebo hľadať spôsoby, ako zvýšiť volebnú účasť.
Preto prichádzame spolu s kolegami z SaS a s OBYČAJNÝMI ĽUĎMI s návrhom na zmenu zákona, ktorá veľmi jednoduchým spôsobom, navyše finančne absolútne neutrálnym a z hľadiska výdavkov štátneho rozpočtu žiadnym, zabezpečí dramatické a veľmi významné zvýšenie účasti vo voľbách. Je to veľmi jednoduchá zmena zákona, ale jej dosah a dopad by bol naozaj až prekvapivo obrovský. Táto zmena spočíva v tom, veľmi jednoducho povedané, že každý zamestnaný človek - a vieme, že zamestnancov je tu najvyšší počet - keď sa zúčastní volebného aktu a bude chcieť, dostane potvrdenie od volebnej komisie, veľmi jednoduché potvrdenie, malý papierik, ktorého vzor je súčasťou tejto novely zákona, jednoducho povedané, papierik s pečiatkou z komisie, že tam bol.
Na základe tohto potvrdenia, po jeho predložení zamestnávateľovi, ktorý ho zamestnáva, získava tento človek deň platenej dovolenky naviac, oproti nároku, ktorý dnes má. Je to jednoduchá vec, ktorá je ale práve pre svoju jednoduchosť, uchopiteľnosť, zrozumiteľnosť a okamžitý efekt, ktorým ten deň platenej dovolenky každopádne je, zabezpečí, že ľudia určite budú mať záujem venovať 15 alebo 30 minút svojho času v príslušnú volebnú sobotu, keďže voľby podľa zákona sú u nás v sobotu a tohto volebného aktu sa zúčastnia. Nijako to neovplyvňuje ich rozhodnutie, koho budú voliť. Je to plná ich slobodná vôľa, samozrejme. Ale privedie ich to k volebnej urne s takýmto motivačným, s motivačnou záležitosťou a s motivačnou odmenou za účasť vo voľbách. Predpokladám a odhadujem, že by to znamenalo, že volebná účasť sa nám pri, hovorím, budem hovoriť teraz o tých najzahanbujúcejších volebných účastiach, ktoré tu máme, to je Európsky parlament a voľby do žúp, do vyšších územných celkov sa zdvihne z tých pod 20-percentných až, myslím, že niekde na 70, 80, možno 90-percentné účasti, čo by naozaj prinieslo dramatickú zmenu aj z hľadiska toho pravdepodobne, akí zástupcovia by boli volení.
Určite by to malo vplyv aj na parlamentné voľby, ale nie až taký výrazný, pretože tam tá volebná účasť presahuje 50 %. Ale tiež si nemyslím, že by sme s tým mali byť spokojní, že vyššia volebná účasť by prospela kvalite demokracie určite tiež. A určite, samozrejme, aj v tomto type volieb alebo v týchto voľbách by sa ten efekt presne rovnakým spôsobom prejavil a volebná účasť by sa významne zvýšila až nad hranicu 80 %.
Zároveň, keďže tie náklady, ktoré sú spojené s týmto, s touto odmenou za účasť volieb, znášajú zamestnávatelia, tak aby sme kompenzovali tieto náklady, ktoré im takto vznikajú, navrhujeme, aby sa zrušil jeden štátny sviatok. V tomto prípade konkrétne 1. september, to znamená Deň Ústavy, ktorý je naozaj kandidát na zrušenie, nech sa na to dívame sprava či zľava, a je to len otázka času, kedy sa tak stane a otázka toho, čomu poslúži táto zmena. V tomto prípade by poslúžila zvýšeniu volebnej účasti a odstránila by náklady, ktoré by zamestnávatelia mali. Ba dokonca je to ešte v miernom, keď si to prepočítame, že tie voľby sú raz za štyri alebo päť rokov a keďže by sa jednalo o zrušenie štátneho sviatku každým rokom, takže tam by sa jednalo o deň každý rok, takže by to v miernom pluse dokonca bolo z hľadiska zamestnávateľskej sféry, ale v miernom, to je len zlomok dňa. Nie je to, nejedná sa ani o celý deň, keď sme to prepočítali.
Takže toľko z hľadiska uvedenia zákona a dovoľte mi ešte teda prečítať oficiálnu dôvodovú správu. Uvedený návrh zákona má za cieľ významne zvýšiť účasť vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, Európskeho parlamentu, orgánov samosprávnych krajov, orgánov územnej samosprávy a voľbách prezidenta Slovenskej republiky až na predpokladaných 80 % a viac voličskej účasti. V porovnaní s inými krajinami Európskej únie má Slovensko výrazne nižšiu volebnú účasť a tým pádom aj nižšiu legitimitu volených zástupcov. Odráža to skutočnosť, že slovenský občan má v priemere nízky záujem o verejné dianie vo svojej krajine.
V niektorých krajinách Európskej únie hrozia za odignorovanie volieb finančné i právne postihy. Belgicko totiž patrí spolu s Luxemburskom, Gréckom a Cyprom k tým krajinám Európskej únie, v ktorých je volebná účasť povinná. Významne sa to prejavuje aj na následnej volebnej účasti. Návrh zákona však, náš návrh zákona však volí radšej motivačný ako reštriktívny prístup. Upravuje totiž akýsi spôsob motivácie účasti na voľbách formou poskytnutia jedného dňa plateného voľna - dovolenky - navyše zamestnávateľom v prípade, ak zamestnanec predloží potvrdenie o osobnej účasti na voľbách vydané okrskovou komisiou. Predmetom úpravy by boli všetky voľby, t. j. voľby do Národnej rady, Európskeho parlamentu, orgánov samosprávnych krajov, orgánov územnej samosprávy a voľby prezidenta Slovenskej republiky.
Pre vyrovnanie nákladov pre zamestnávateľov, ktoré vzniknú v dôsledku poskytnutia jedného dňa plateného voľna navyše za účasť vo voľbách, voľby prezidenta a do Európskeho parlamentu sa konajú raz za 5 rokov, ostatné voľby raz za 4 roky, sa navrhuje zrušenie jedného štátneho sviatku - 1. septembra. Tento sviatok spomedzi ostatných sviatkov považujeme za najmenej významný a vzhľadom na skutočnosť, že už 1. januára sa ako štátny sviatok ustanovil Deň vzniku Slovenskej republiky, je nadbytočné zároveň oslavovať ako sviatok aj deň, kedy bol prijatý zákon, aj keď je to ústava. Keďže ani tento nie je nemenný a absolútnou väčšinou zákonodarcov dochádza k jeho zmenám, ktoré sme v nedávnom období zaznamenali dokonca viackrát. V porovnaní s ostatnými krajinami ide o špecifikum. Asi by sme nenašli krajinu, ktorá štátnym sviatkom oslavuje prijatie zákona.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážené dámy, vážení páni, ďakujem vám za pozornosť.