58. schôdza

Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Konštatujem, že som dostal jednu písomnú prihlášku do rozpravy, respektíve dve. Za klub KDH vystúpi pán poslanec Brocka a potom ďalší písomne prihlásený je pán poslanec Mihál.
Nech sa páči, pán Brocka, máte slovo.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni. Nezamestnanosť na Slovensku je stále ešte veľmi vysoká a preto je dobré, že sa snažíme aj v našej legislatíve prijímať permanentne opatrenia, ktoré ju môžu znižovať, lebo zákon č. 5/2004 je tou normou alebo tým nástrojom, ktorý určite na Slovensku vplýva na nezamestnanosť, či negatívne alebo pozitívne. Ak sa prijímajú zlé opatrenia, tak to škodí trhu práce, a keď sa prijímajú správne opatrenia, tak to trh práce ovplyvňuje pozitívne.
A ja v prípade tohoto návrhu zákona už v prvom čítaní som pána ministra pochválil, že sú v tom zákone návrhy, ktoré aj opoziční poslanci vítajú a určite podporujú. Sú to zmeny definície zamestnávateľa pre účely absolventskej praxe, zámer zosúladiť postup pri náhradnom doručovaní písomností so zákonom o správnom konaní, možnosť udeliť povolenie na zamestnanie na území Slovenskej republiky aj občanom z tretích krajín, takisto návrhy na znižovanie administratívnej záťaže zamestnávateľov, to znamená, znižovanie byrokracie je príklad pozitívnej zmeny.
A v tom výpočte tých pozitívnych zmien by som skončil alebo spomenul ešte jedno opatrenie, ktoré aj pán minister vo svojom úvodnom slove povedal, a to je ten príspevok na podporu mobility za prácou. Vítam to aj preto, že opakovane sme tento návrh dávali ako opoziční poslanci, pretože príspevok na podporu – sťahovanie za prácou existuje v tomto zákone už veľa rokov a argumenty, že sa tento príspevok veľmi málo využíval, že boli roky, keď ho využilo niekoľko jednotlivcov, že to nebolo, že sa dali spočítať na prstoch dvoch rúk, tak tá nízka využiteľnosť tohoto príspevku nebola v tom, že ten príspevok bol zbytočný, ale ona spočívala v podmienkach, ktoré musel ten záujemca splniť, aby na ten príspevok mal nárok. A v tom existujúcom zákone je tou podmienkou, že musí, ak cestuje za prácou napríklad z Košíc do Bratislavy, tak ten príspevok dostane vtedy, ak v Bratislave si vybaví trvalý pobyt. Ale trvalý pobyt je takmer neprekonateľná prekážka, lebo je zbytočná prekážka, pretože mnohí ľudia cestujú za prácou, to sú živitelia rodín, ale ich rodiny, partneri, manželia, manželky a deti zostávajú v mieste ich trvalého bydliska, teda v ich pôvodnom bydlisku. A preto to trvanie na tej, podľa môjho názoru nezmyselne tvrdej požiadavke, že zmeny trvalého pobytu, bolo príčinou, prečo sa tento príspevok nevyužíval. A preto vítam, že konečne už to nebude podmienka, že, že teda ten príspevok určite bude veľkou pomocou pre mnohých, ktorí tú dilemu majú, že v mieste ich bydliska práce niet alebo je málo. Čo len s ľútosťou konštatujem, že je to na konci volebného obdobia, že dosť to trvalo, kým teda tento príspevok sa do tohoto návrhu zákona dostáva.
Čo je súčasťou tohoto návrhu zákona, teda v prípade tohoto príspevku mi ešte jedna vec vadí a upozorňoval som na to aj v prvom čítaní a dával som to ako návrh, len zdá sa mi, že nejak ste tomu vy zo SMER-u nevenovali patričnú pozornosť, pretože keď na jednej strane pri jednom príspevku administratívnu náročnosť znižujete, že ten, kto ten príspevok dostane, nemusí preukazovať každý mesiac splnenie podmienky, ale úrad, keď kontroluje, tak ten zistí, či ten človek spĺňa podmienky, to znamená, na jednej strane pri jednom príspevku ste tak benevolentní alebo teda znižujete tú byrokraciu a pri tomto príspevku pri sťahovaní za prácou musí ten záujemca o ten príspevok každý mesiac preukazovať svoje náklady. A to ja považujem za zbytočnú šikanu.
Ďalšia vec, ktorá je predmetom tohoto návrhu, je novela v čl. 2, je novela zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. A už som to spomenul aj pri rokovaní nášho výboru dnes, na ktorom bol aj pán minister Richter, v súvislosti s prerokúvaním jeho kapitoly pri rokovaní o štátnom rozpočte na budúci rok, že to, že novelizujete zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, som privítal a sa mi to zdalo byť ako dobrá príležitosť, že môžete odstrániť tú nespravodlivosť alebo krivdu, ktorá sa tento rok, poviem to tak, spáchala na tisíckach opatrovateľov, opatrovateľov svojich blízkych ťažko zdravotne postihnutých, ktorí doma opatrujú svojho blízkeho, príbuzného. Zo zákona, ak, v najlepšom prípade ak splnia podmienky, tak dostanú od štátu príspevok vo výške 220 eur. Ale akonáhle ich príjem, toho poberateľa, respektíve opatrovaného človeka prekročí hranicu 1,4 násobok životného minima, tak o ten rozdiel sa táto suma 220 eur znižuje. A tak sú ľudia, ktorí dostávajú za to, že opatrujú celý mesiac svojho rodiča ležiaceho na posteli, nedostanú 220, ale 10 eur za mesiac, 10 eur za mesiac. No a 1. júla o tento príspevok títo ľudia prišli, pretože sa dôchodky dôchodcom, či invalidným, či starobným, tento rok, teda k tomuto roku valorizovali o 9 eur. Suma 9 eur spôsobila to, že tí opatrovatelia nemajú nárok ani na príspevok 10 eur za mesiac. No a teraz novelizujeme ten zákon, pán minister aj vie, ako to by sme im aj mohli pomôcť, tak som myslel, že to spraví, že to urobíme. Nestalo sa to a je mi to ľúto, lebo ja si myslím, že toto je skupina ľudí, ktorá patrí do, nieže do sociálneho balíka, tí by mali byť, mali by ste ich mať na zreteli na prvom mieste na ministerstve sociálnych vecí, lebo ak tí ľudia umiestnia svojho príbuzného v ústavnom zariadení, tak štát, vašu kapitolu, pán minister Richter, to stojí niekoľkonásobne viac peňazí ako cez ten príspevok. Sám ste povedali, že je to v priemere 320 eur za mesiac. Čiže niekde je to tristo, niekde štyristo, ale teda v priemere na toho človeka, ktorý je v ústavnom zariadení, štát dopláca niekoľko sto eur. A je, si myslím, že v záujme štátu a nás všetkých, že podporovať tú starostlivosť v domácom prostredí, lebo tým šetríme verejné zdroje.
No vy teraz ste urobili to, šetríte verejné zdroje, lebo v rozpočte na budúci rok bude menej peňazí na kompenzáciu na tie príspevky, peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, o 3,5 % v porovnaní s týmto rokom. Je to viac ako 8 miliónov eur. Čiže tie príspevky budú nižšie na budúci rok zo strany štátu tým ľuďom, ktorí v podstate robia viac, ako by museli.
Je pravda, že pán minister povedal, že aby som nezabúdal aj na zákon o rodine, že je tu vzájomná vyživovacia povinnosť. Že keď rodičia vychovali deti, tak je povinnosťou detí sa o rodičov postarať. No ale medzi nami, to je v poriadku, to sedí, ale štát by mal takto pristupovať ku všetkým deťom, alebo ku všetkým rodinám, a nieže jedna skupina detí, keď dá svojich rodičov do ústavného zariadenia, tak štát im prispeje plus 320 eur a tí už nemajú vyživovaciu povinnosť voči svojim rodičom akoby, a iní, ktorí sa o tých rodičov starajú, že im svedomie, srdce nedovolí, tak štát to využíva, že koľko teda znesú, lebo tým šetria peniaze štátu.
Čiže keby ste to nenovelizovali v tomto zákone, tento zákon, možno by to nebolo na mieste o tom teraz hovoriť, ale zdá sa mi to byť veľmi aktuálne, lebo aj vy, pán minister, stojíte pri premiérovi a odfajkovávate tak bombasticky každé to opatrenie, ktorým sa chcete zapáčiť svojim voličom.
A spomínam to aj preto v tomto kontexte, že zároveň je to aj o zamestnávaní. Napríklad 1. 11., a to už súvisí s týmto zákonom, od 1. 11. zrazu 3600 opatrovateľov, ktorí dovtedy, do 1. 11. boli aj, by som povedal, zaplatení ako opatrovatelia, tak skončili, lebo sa vyčerpali prostriedky z európskych zdrojov. Projekt 1. 11. skončil a tých 3600 ľudí skončilo na úradoch práce; 3600 ľudí, prosím vás, veď to je jedna automobilka. Ako takto benevolentne, hovorím, trestuhodne ako zanedbať to, že tu zrazu skončí nejaký projekt a hotovo a starajte sa obce alebo VÚC-ky, to je vaša starosť, no ja si myslím, že ste zareagovali, pán minister, neskoro. Ak ste to chceli pripomenúť obciam a VÚC-kam, že však to bola vaša starosť, tú kontinuitu musíte vy udržiavať, že sa chcete z toho tak nejak vyzuť. Ja si myslím, že sa z toho nevyzujete. A najmä, že chcem ukázať, že tento priestor sociálnych služieb môže absorbovať veľmi veľa ľudí, ktorí sú v evidencii úradov práce, nezamestnaní ľudia, ako znižovať nezamestnanosť vysokú. Inokedy bránim ministra Richtera, že to neni len jeho problém, že sú aj iní ministri, ktorí svojím prístupom, svojimi návrhmi, opatreniami a spravovaním verejných financií môžu výrazne znižovať nezamestnanosť. Ale v tomto prípade, v prípade sociálnych služieb je to, aj keď sú to, poviete mi, originálne kompetencie obcí, ale veď to, že 3600 opatrovateliek bolo takto, by som povedal, zabezpečených akým-takým príjmom na úrovni minimálnej mzdy, na úrovni minimálnej mzdy, no veď to bola, to bolo vďaka ministerstvu sociálnych vecí. No ale ste to proste buď nezbadali, alebo zaspali, myslím, niekto na vašom úrade, že vám to nepripomenul. A aj to považujem za chybu, za chybu. A v istom zmysle aj za luxus pri takej nezamestnanosti, ako je na Slovensku, si myslím, že si to nemôžeme dovoliť v boji s nezamestnanosťou. Preto si myslím, že SMER nerobí dosť, máte na viac. A preto moji kolegovia poslanci za KDH pri hlasovaní o tomto návrhu sa zdržia hlasovania.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Ako prvá pani poslankyňa Šedivcová, nech sa páči.

Vážený pán kolega Brocka, ja musím zareagovať na vaše vystúpenie, pretože znovu ste použili expresívne slová tam, kde absolútne nepatria, keď ste povedali, že benevolentne a trestuhodne sme dopustili, aby 3600 opatrovateliek prišlo o prácu. Ja vás chcem poopraviť, ony neprišli úplne o prácu, iba skončil jeden národný projekt, ktorý zabezpečoval opatrovanie občanom nad rámec tých opatrovateľských služieb, ktoré poskytujú samosprávy obce a mesta. A vy veľmi dobre viete, pretože ste znalý problematiky, že tento druhý národný projekt pôjde, pôjde pravdepodobne od decembra, možno od januára, pán minister určite vám k tomu povie viacej, a preto nie je veľmi dobré, aby ste verejnosť takýmto spôsobom zavádzali. Pretože naozaj viete, že bude projekt pokračovať.

Pán poslanec Jasaň.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Brocka, nebudem veľa hovoriť k vášmu vystúpeniu, ale jednu takú poznámočku. Skúste si ešte raz pozrieť § 53 zákona, ktorý hovorí o tom, kto môže dostať príspevok na dochádzku za prácou. Ja som tam nikde nevidel, že by musel každý mesiac preukazovať tie náklady svoje. Vážne som to nikde nevidel. Skúste si to pozrieť ešte raz, aby ste sa poučil.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Tomanová.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Brocka, hovorili sme aj o tom na výbore dnes, pokiaľ ide o príspevok za opatrovanie, jednoznačne ďaleko efektívnejšie je práve poskytnutie opatrovateľskej služby týmto ľuďom. A na druhej strane zdôrazňujem, aj ten občan, o ktorého sa stará manžel, manželka alebo dcéra alebo deti, aj tieto môžu vykonávať opatrovateľskú službu vo vzťahu k svojmu príbuznému. Treba si uvedomiť, cez opatrovateľskú službu vytvárame pracovné príležitosti a zamestnávame ľudí.
Samozrejme, treba súhlasiť s tým, čo povedala pani poslankyňa Šedivcová, že sa uvažuje s ďalším projektom. Ale boli ste to práve vy a vtedy bolo KDH vo vláde, keď s účinnosťou od 1. 1. 2003 bola odovzdaná opatrovateľská služba do originálnej pôsobnosti miest a obcí a mesto a obec je povinné poskytnúť opatrovateľskú službu v zmysle zákona tomu, kto je na ňu odkázaný. Takže vôbec netreba hovoriť, že tu niekto ostáva bez práce a podobne.
Na druhej strane tento projekt tých 3600 opatrovateliek bol spúšťaný v rámci riešenia práve zamestnanosti. Treba si povedať, každý vedel, aj obce vedeli, že tento projekt skončí. Takže skončí. Ale vedia aj to, že začne znovu a ďalší projekt, pretože ministerstvo práce má eminentný záujem pomôcť a riešiť túto situáciu v teréne. Samozrejme, že sa treba tešiť navýšeniu tomu a vôbec opatrovateľkám, ktoré tu mohli zostať a nemuseli cestovať a rozbíjať rodiny a nechávať ich polmesiace, alebo v niektorom prípade aj mesiac, rodinu celú, samu bez matky alebo trebárs aj bez otca a cestovali do Rakúska a do Nemecka.
Takže ministerstvu práce treba za tieto projekty poďakovať.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Brocka.

Áno, pani Šedivcová, tí ľudia neprišli o prácu, to máte pravdu, lebo tí ťažko zdravotne postihnutí, príbuzní im zostali na krku. Oni len prišli o príjem za tú prácu, to znamená, že majú slzy pre plač. Ja viem, že pán minister už na to reagoval tak, že v decembri vyhlási ďalšiu výzvu, no ale keď skončili 1. novembra, to znamená, keď ten projekt začne fungovať, to bude na budúci rok. To znamená celé mesiace tí ľudia, síce starosť a prácu s tými svojimi ťažko chorými príbuznými budú mať, ale budú evidovaní na úrade práce a nebudú mať za to žiaden príjem. To je prvá poznámka.
A druhá k pani Tomanovej. Pani Tomanová, to opatrovanie, na to sú dva pohľady, teda ja som to aj vo svojom vystúpení hovoril. Jedno opatrovanie je, keď sa niekto cudzí v rámci sociálnej služby a opatrovania stará o niekoho cudzieho, a za to mu patrí istá odmena a má príjem, lebo to je kvázi zamestnanie pre toho človeka, to je proste, ako veľa ľudí u nás pracuje v sociálnych službách, niektorí od nás dokonca zo Slovenska chodievajú do Rakúska robiť takúto prácu. Tam je oveľa lepšie platená. Možno preto najmä chodia. Ale druhý pohľad na sociálnu službu je, keď ju poskytujú najbližší príbuzní svojmu blízkemu ťažko chorému, deti rodičovi napríklad, a nedajú ho do ústavného zariadenia. Lebo keby ho dali do ústavného zariadenia, tak tie náklady sú tam také, že štát dnes prispieva 320 eurami mesačne na jedného umiestneného. A ja si myslím, že sú práve tí, ktorí sa doma starajú o toho svojho blízkeho, sú znevýhodnení.