58. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
13.11.2015 o 10:12 hod.
JUDr. LL.M.
Daniel Lipšic
Videokanál poslanca
(Rečník pred rečnícky pult doniesol veľký názorný materiál.)
Milé kolegyne, vážení kolegovia, začnem tým, čo som priniesol a považujem to za výsmech sociálnych balíčkov tejto vlády. Pán minister chvíľku o tom pohovoril v úvodnom slove. Zaujímavé, že to nehovoril v prvom čítaní. Nik o tom nehovoril ani v prvom čítaní, ani na výboroch, kým som to neotvoril. Pretože sa niekedy nevšimne, že sa mení jeden koeficient 0,8 na 1 % v novele, ktorá má stovky novelizačných bodov. Ja som si to našťastie prečítal, vašu novelu poctivo. Neviem, či ste ju aj vy teda čítali celú, pán minister, inak by ste s týmto podľa mňa neprišli, ale v poriadku. Ale v poriadku.
Tento návrh navrhuje, tým začnem a budem hovoriť rozsiahlejšie potom o ďalších veciach, ktoré sú v tom návrhu málo prijateľné, pretože tak zošnúrovávajú prokuratúru, ako dnes nie je zošnurovaná ani ruská prokuratúra. A to hovorím úplne úprimne. A budem hovoriť aj, čo v tom zákone je také, čo je za hranicou, podľa mňa, alebo v rozpore s nejakou demokratickou koncepciou prokuratúry ako takej.
Ale najskôr sa vyjadrím k tým dôchodkom.
V tomto návrhu sa navrhuje, aby sa zvýšil koeficient príplatku k dôchodkom, ktorý je dnes 0,8 % na 1 % za každý odpracovaný rok. To znamená, za 35 rokov pri sudcoch a prokurátoroch, je to kariérna funkcia, to robí približne 170 eur zvýšenie. Teraz ešte raz. Platy sa sudcom a prokurátorom valorizujú. Normálne sa im valorizujú. Dnes je dôchodok sudcu a prokurátora na úrovni 1 600 euro. Dôchodok a príplatok k dôchodku. My im to ideme ešte o 200 eur zvýšiť. Robíte si srandu? Robíte si srandu?!
Tak bežným ľuďom dáte 1,90 a sudcom a prokurátorom, ktorí majú 1 600 platy, dáte ešte o 200 eur, pardon, dôchodok? To čo má znamenať? To je odmena za to, že veľké ryby nie sú v base? Lebo ak by boli v base, tak by sme mohli možnože všetkým ľuďom pridať 200 eur na dôchodok. A ja som prekvapený, že táto skvelá sociálna politika nebola na sociálnom balíčku na Úrade vlády. To tam chýbalo. K tomu sa nepriznávate, ak vás pri tom niekto nechytí v parlamente. Ako v kauze PPC pred tromi rokmi tiež zašmodrchané dotácie pre Pentu za 30 mil. Zaplať pánboh, že nemôžte zvyšovať platy a dôchodky rakúskym prokurátorom, lebo pri kauze Výboh, sa mi zdá, že by ste sa aj o to pokúsili. To sa, samozrejme, že nedá v tomto parlamente.
Pán minister to zdôvodňoval, keď teda tá téma prišla, sa na to prišlo, možno aj keď on na to prišiel, tým, že sudcovia majú zakázané podnikať, aj prokurátori. Veď kvôli tomu ten príplatok už majú 0,8 %! Kvôli čomu sa im ten príplatok zvyšuje?! Stanovili ste im nejaký nový zákaz v zákone? Nestanovuje. Dôchodky sa im valorizujú. Ešte raz, tým, že sa im valorizujú platy, na rozdiel od nás, sa im valorizujú dôchodky. Aj samotný dôchodok, aj príplatok, lebo ten ide z funkčného platu. Valorizovaného funkčného platu! Tuná sa mení systém, tuná sa mení koeficient.
A ešte raz, ten príplatok nikto nespochybňuje, lebo to je dôležitá práca sudcu a prokurátora. Preto ho majú, že majú zakázané podnikať. Ale kvôli čomu sa teraz zvyšuje, keď žiaden nový zákaz v zákone nie je? To je absurdné! To je úplne absurdné. Je to podľa mojej mienky naozaj akože úplne výsmech všetkým ľuďom s dôchodkom 300, 400 eur. Blahoželám sociálnej vláde SMER-u! To ste naozaj už na tom tak zle, že si musíte kupovať sudcov a prokurátorov, aby sa niektorým vašim ľuďom nič nestalo? Lebo to nie je ničím rozumne, zrozumiteľne, dôstojne vyargumentovateľné.
A ja dám pozmeňovák, ktorý to z toho vypúšťa, a budem veľmi pozorne sledovať, a myslím, že nielen ja, ako budú poslanci sociálneho SMER-u hlasovať. A ako budete zdôvodňovať ľuďom pred voľbami, že im pridávate 2 eurá na dôchodku, a sudcom a prokurátorom, ktorí majú 1 600-eurové dôchodky, pridávate 200 euro.
A teraz už som počul kritiku, že však to je akože populizmus. Veď ste s tým sem prišli do parlamentu vy! Máme byť ticho? To nie je téma, s ktorou som ja prišiel, poďme znižovať dôchodky vysoké. Nie. Vy ste s tým prišli do parlamentu! To je vaša iniciatíva, vaša aktivita. Nie opozície. Opozícia to zneužíva? A čo zneužíva? Že prídete s takouto škandalóznou vecou do parlamentu? Máme byť ticho? To je akože správne v rámci dobrých vzťahov? To si nemyslíte vážne!
A ja by som pána ministra chcel požiadať, lebo pri predchádzajúcom zákone nemal odvahu v rozprave vystúpiť. (Reakcia ministra.) No, mrzí ma to. Som vás vyzval k tomu a nerobil som to... Ešte raz, keď som bol na vašom mieste, vždy, keď bol závažnejší zákon, som vystúpil v rozprave, aby mali poslanci možnosť reagovať. Lebo obávam sa, že potom nemáte argumenty alebo sa ich bojíte, lebo sa bojíte konfrontácie s argumentami, ktoré sú rozumné. Inak by ste v rozprave vystúpili. A vyzvem vás aj teraz. Budem mať pomerne veľa pozmeňovákov, aby ste vystúpili v rozprave. Lebo na výbore našom bola vaša pani štátna tajomníčka. Ta nereagovala v princípe na nič. V pléne budete reagovať v záverečnom slove, neviem akým spôsobom, ale nebudete mať odvahu ani v rozprave vystúpiť. (Reakcia ministra.) Tak, pardon, tak to sa mi nezdá, že je nejak zvlášť, že ste si istý svojimi argumentami. Asi nie ste si istý s tými argumentami. A naozaj si myslím, že toto ustanovenie ste si, ste o ňom nevedeli. A zrejme teda ani vláda nie, lebo, no. A ak áno, ešte horšie. Ešte horšie. Lebo potom čo to znamená, že naozaj si idete kupovať sudcov a prokurátorov? Alebo ich idete odmeňovať za to, že oligarchovia sú na slobode? Akú to má logiku?
Chcem sa vyjadriť najskôr k veci, ktorú sťahujete z návrhu, čo teraz oceňujem. A to je tiež, ale venujem sa tomu kvôli tomu, že na našom výbore námestník generálneho prokurátora Šufliarsky povedal, že my sťahujeme novelu Trestného poriadku v mimoriadnych opravných prostriedkoch, ale zatiaľ, uvidíme, možno o pol roka, aby sme s tým prišli znovu. Tak kvôli tomu sa k tomu vyjadrím, lebo, pán minister, ja som vás hneď kontaktoval, keď som to našiel v zákone o prokuratúre, a sme sa aj stretli, lebo som to považoval za veľmi, veľmi nebezpečné, a som rád, že idete z kratšej cesty, a viem, že vy ste nesúhlasili s tým návrhom. Len teda sa tam objavil.
Je to návrh v Trestnom poriadku, aby sa vlastne zmenila celá koncepcia, aj keď už výbor teda navrhuje to vypustiť po tej polemike, ktorá bola, aby sa zmenila koncepcia mimoriadnych opravných prostriedkov, aby sa zrušilo dovolanie a zaviedla sa predchádzajúca, ešte z čias socializmu, sťažnosť pre porušenie zákona, tzv. SPZ, ktorú dáva generálny prokurátor a minister spravodlivosti.
Tento návrh nebol predmetom pripomienkového konania ani rokovania Legislatívnej rady a dostal sa do návrhu na rokovaní vlády, ale nenavrhol ani minister spravodlivosti na rokovaní vlády, neviem, kto ho skoncipoval. Viem, kto ho navrhol, ale nebudem to pre korektnosť vzťahov tuná rozprávať, že kto ho navrhol. Naozaj geniálne riešenie. To riešenie totižto je úplne zjavne protiústavné. Ak niečo znamená rovnosť strán v našej ústave, tak to znamená, že strany v trestnom konaní, v súdnom konaní sú si rovné. Nemôže mať jedna strana ešte jeden náboj, ešte jednu možnosť spochybniť právoplatné rozhodnutie a druhá strana nie. Na to nemusíte byť ani právnikom, ani ústavným právnikom, aby ste to vedeli. To je úplne zjavne protiústavný inštitút.
Český Ústavný súd ho v minulosti zrušil. Bol napadnutý aj v našom Trestnom poriadku v roku 2002. A Ústavný súd by ho tiež zrušil, len našťastie ho poslanci, ktorí ho navrhli, vzali späť ten návrh. A poviem vám aj príbeh, ako sa to stalo. Keďže by to Ústavný súd, samozrejme, že zrušil, tak ja som ako minister spravodlivosti navrhol obmedziť tento inštitút, aby sa mohla podávať SPZ-ka len na návrh, na podnet, a potom som požiadal navrhovateľov, aby kvôli tejto zmene vzali návrh na Ústavný súd späť s tým, že ide nová kodifikácia trestná, kde sú tie úpravy úplne nanovo. A našťastie mojej prosbe vyhoveli, vzali to späť a po kodifikácii už, samozrejme, že úplne iný systém mimoriadnych opravných prostriedkov.
A moja žiadosť sa týkala vtedy situácie, keď sme dávali SPZ-ky, ja som dával SPZ-ky v takých veciach, ako bol Černák, ako boli nebankové subjekty, ako bol Reichel. Proste v závažných prípadoch organizovaného zločinu. Tak sme ešte chvíľu potrebovali pár rokov, kým bude nová kodifikácia, aby mal minister spravodlivosti k dispozícii tento mimoriadny opravný prostriedok.
A nová kodifikácia išla tým smerom, ktorým musela ísť, že z dôvodov vážnych procesných vád umožnila dovolanie obidvom stranám, teda aj prokurátorovi, aj obvinenému, a nad rámec toho, uvedomujúc si, že sú aj nezákonné súdne rozhodnutia, umožnila ministrovi spravodlivosti, ktorý nie je stranou v trestnom konaní, aby podával aj širšie koncipované dovolanie do otázok väzby, podmienečného prepustenia alebo aj skutkového stavu. Ale dať takéto oprávnenie len jednej strane v konaní a druhej nie, je proste... Ešte raz, to je, asi nie je flagrantnejšie porušenie princípu rovnosti strán, a jednoznačnejšie. A problém je ten, že samozrejme, že by to Ústavný súd zrušil. Podľa mňa ešte v podateľni by to zrušil. Problém je, že by Ústavný súd, obávam sa, mohol ísť minimálne v odôvodnení trošku ďalej ešte a povedať: No dobre, ale je to dovolanie do skutkových vecí ministra spravodlivosti, je aj to úplne celkom štandardné? No ktovie, ktovie. Čiže by sme ešte vyliali s vaničkou aj to dieťa. Ešte by sme zhoršili právny stav, aký je, pri náprave nezákonných rozhodnutí v trestných veciach. Koho taká blbosť mohla napadnúť?
Dnes je problém už v civilných dovolaniach generálneho prokurátora, po prvé, preto, že nedávno prijalo stanovisko občianskoprávne a obchodné kolégium, že pred tým, ako generálny prokurátor využije právo podať mimoriadne dovolanie, musí účastník konania podať riadne dovolanie, aj keď nie sú naňho splnené podmienky, čo podľa mňa je zlé rozhodnutie kolégia Najvyššieho súdu, ale je platné. A potom tu máme ix rozhodnutí zo Štrasburgu, ja ich tu aj mám, sú to 4 rozhodnutia nedávne, z tohto roku, vo veci Draftová, a. s., proti Slovenskej republike, PSMA, s. r. o., proti Slovenskej republike, Kompcare proti Slovenskej republike, takže sú len 3, kde Štrasburg povedal, že civilné dovolania podané generálnym prokurátorom sú v rozpore s čl. 6 v tých prípadoch, ktoré pojednával. Samozrejme, že Štrasburg nepojednáva o actio popularis, ale v konkrétnej veci. Ale to zdôvodnenie je také, že sa obávam, do akej miery budú v Štrasburgu priechodné akékoľvek rozhodnutia vydané na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora. To je, samozrejme, že civilné konanie. Niekto nemôže povedať, no ale v trestnom konaní to je iné, lebo v trestnom konaní má štát, je tam verejný záujem. To je všetko pekná pravda, ale v civilnom konaní generálny prokurátor nie je stranou v konaní, čiže akoby nad stranami. Ale v trestnom konaní je prokurátor stranou v konaní. To je ešte horšie!
A ako povedal Štrasburg veľmi jednoznačne, a to bola asi premisa, ktorú zhotoviteľ tohto skvelého návrhu nejak nepostrehol, že princíp rovnosti strán sa, samozrejme, že aplikuje aj v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch. Bez akejkoľvek diskusie! Aj podľa našej ústavy, našej ústavy sú strany v konaní rovné. V súdnom konaní. Nie je tam napísané okrem konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch, nič také v ústave napísané nie je.
Čiže som rád, že ten návrh vypadol odtiaľ, ale chcel som o tom hovoriť dnes práve kvôli tomu, že aby nikto nemal nápad o pol roka s tým prísť znovu, lebo tým podľa mňa poškodí, poškodí aj záujmu alebo možnosti zrušiť právoplatné rozhodnutia v trestnom konaní na základe dovolania ministra spravodlivosti. Poškodí v tom, že ak tá vec pôjde na Ústavný súd, tak Ústavný súd vo svojom zdôvodnení môže ísť ešte ďalej ako len (kýchnutie v sále), na zdravie, pri SPZ-ke. Toto našťastie vypustili, takže...
A je mi ľúto, pán minister, že sa táto vec dostala do návrhu bez vášho súhlasu a zrejme bez súhlasu kohokoľvek. Kohokoľvek. Keď sa to dozvedel Najvyšší súd, boli proti, lebo tá argumentácia v dôvodovej správe bola, že strašne veľa dovolaní podaných obvinenými je, samozrejme, že odmietaných a nespĺňajú podmienky dovolania a to ako Najvyšší súd zaťažuje. Toto nie je pravda. Jeden senát má v dovolaní 80 vecí, ktoré vyrieši, jednu vec za jednu hodinu, lebo to tam skúma len dovolacie dôvody. Dokonca len tie, ktoré sú uvedené v dovolaní. Len ten dôvod skúma! Povie príslušný súd, bolo porušené právo na obhajobu. Jedna hodina, nikoho nezaťažuje Najvyšší súd, to nie je problém, to je výmysel, čiže bol proti, bolo ministerstvo spravodlivosti, proti bol Najvyšší súd a proti bola podľa mňa aj veľká časť Generálnej prokuratúry, a napriek tomu to je vo vládnom návrhu zákona.
Ešte raz oceňujem aspoň to, že to z návrhu zákona vypadlo, a hovoril som o tom preto obšírnejšie, aby neprišlo k pokusu o recidívu. Tak.
Čo by som ale navrhol, a mám tu aj pozmeňovací návrh, by som navrhol, aby sa vypustil celý IV. článok. Tam síce je jedno ustanovenie, ktoré spomínal minister spravodlivosti, a ja ho nájdem, § 95a, áno, a § 95b, ktoré sa týka rozhodnutí v prípravnom konaní o zaistení peňažných prostriedkov a voči nemu nemám ja žiadne námietky, ale predosielam, že v predchádzajúcom návrhu sa otváral Trestný poriadok. Tak ho dajme tam. Myslím si, že je, nikto nemusí byť nejaký legislatívny purista, aby vedel zvládnuť a pochopiť, že v jeden deň prijímať dve novely Trestného poriadku nie je celkom s kostolným poriadkom. Čiže tá vecná rovina je správna, dať ju do Trestného poriadku, ktorý otvárate v predchádzajúcom zákone, a fajn, a článok IV vypustíme z toho, z osnovy, aká je. To len, to len ako legislatívna pripomienka.
Čiže dávam pozmeňovací návrh prvý.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa mení takto: Čl. IV. sa vypúšťa. Ostatné články sa náležite prečíslujú. Vlastne sa ani nemusia prečíslovať, pretože to je posledný článok.
Takže tak. Nech sa páči. (Rečník odovzdal pozmeňujúci návrh spravodajcovi.)
A teraz prejdem k samotnej novele zákona o prokuratúre a potom prečítam pozmeňovací návrh, ktorý má 16 bodov, a budem navrhovať, aby sa o ňom hlasovalo, pán spravodajca, osobitne o každom bode. O každom.
Ešte nad rámec dôchodkov by som vás upozornil na to, že okrem dôchodkov sudcov a prokurátorov sa navrhuje zvýšiť aj počet týždňov rehabilitácie pre sudcov a prokurátorov z dnešného jedného na dva týždne. Nechcem ísť do veľkej polemiky, či to je ďalšia dovolenka, alebo nie je, v každom prípade majú sudcovia a prokurátori päťtýždňovú dovolenku, plus ďalší týždeň voľna, teraz navrhujeme päťtýždňovú dovolenku plus ďalšie dva týždne voľna. Čím to je zdôvodnené? Čím to je zdôvodnené? Lebo dá sa, ako ťažkú prácu určite majú sudcovia a prokurátori, o tom nepochybujem. Ale mnohí ďalší ľudia majú ťažkú prácu na Slovensku, mnohí ďalší a tým nedávame ďalšie týždne rehabilitácie.
A vždy ma v justícii jedna vec fascinovala, ako bola justícia, a ja si veľmi vážim prácu poctivých sudcov a prokurátorov, lebo to je náročná práca. Veľmi náročná. Poviem to na príklade, keď rieši človek nejaké spory vo svojom prostredí pracovnom alebo rodinnom, je to vyčerpávajúce. Je to ťažké. Keď celý deň riešite spory iných, to nie je psychicky ľahká záležitosť. Ale čo ma fascinovalo, je, že vždy v justícii bola justícia schopná si vždy vybrať z každého zákona, ktorý im vyhovoval, nejaké hrozienka. Tak páčia sa nám vyššie dôchodky policajtov? Tak berme policajtov. Páčia sa nám platy poslancov? Tak berme poslancov. Z každého nejaké to hrozienko. Je to správne a v zásade nejaké spravodlivé? Podľa mňa nie. V niečom sa porovnávame s poslancami, lebo sme ústavní činitelia, a sudcovia sú ústavní činitelia, fajn, a v niečom inom zase s väzenskou strážou, lebo tam sa nám zdá, že tam to je tiež niečo dobre upravené. Ja neviem, či to je najrozumnejší a najprincipiálnejší prístup.
Čiže čo tu považujem za také zašité a za málo akceptovateľné, sú práve tie návrhy týkajúce sa výrazného zvyšovania dôchodkov. Možno ma opravia kolegovia, ktorí sa venujú sociálnym veciam, ale možnože sú na Slovensku aj ľudia, ktorí majú dôchodok 200 euro. A my ideme týmto ľuďom pridať 2 eurá na budúci rok. A tým, čo majú 1 600 euro, pridáme ešte 200 euro. To si myslím, že rozumný človek, ktorý má minimálny cit pre spravodlivosť alebo, ak chcete, sociálnu spravodlivosť, by ťažko vedel vyargumentovať.
Teraz prejdem k tomu samotnému návrhu.
V bode 8 sa navrhuje, aby funkčné obdobie generálneho prokurátora, pokiaľ nebude zvolený nový generálny prokurátor, plynulo aj ďalej. Máme precedens pri NKÚ a je to zlý precedens. Demokracia podľa mojej mienky znamená, že väčšina verejných funkcií, dajme tomu s výnimkou sudcov, väčšina verejných funkcií je volená na obmedzené funkčné obdobie. A to funkčné obdobie sa nepredlžuje automaticky za nejakých okolností. Moja otázka pri tomto návrhu je, čo vlastne riešime? Čo vlastne riešime? V minulosti bola funkcia generálneho prokurátora voľná možno rok a pol a vtedy váš premiér rozprával, že nie je problém, veď je prvý námestník, prokuratúra funguje perfektne, nie je problém, čo, nie je problém nevymenovať Čentéša, veď nie je problém. Tak aký problém riešime?! Keď Ústavný súd priznal aktívnu legitimáciu aj prvému námestníkovi na podanie návrhu na Ústavný súd, keď zákon priznáva v prípade uvoľnenia funkcie generálneho prokurátora plné kompetencie prvému námestníkovi - aký problém riešime? Koho chceme zabetónovať? Čiže pred štyrmi rokmi Robert Fico hovoril: Nemusíme zvoliť generálneho prokurátora, veď prvý námestník riadi prokuratúru absolútne bez problémov, všetko je v poriadku. Načo by prezident menoval Čentéša? Nie, nech nie je v strese, nech sa ukľudní. A teraz to robíte týmto spôsobom, že zrazu to problém je. Ale aký problém riešite? Pretože máte to aj v tej novele napísané v § 9 ods. 3, že ho zastupuje prvý námestník generálneho prokurátora v plnom rozsahu práv a povinností!
Na výbore jediný argument bol, že generálny prokurátor má legitimitu odvodenú priamo od parlamentu a prezidenta a prvý námestník nie. Ale má tú legitimitu stanovenú na 7 rokov! Nie na neobmedzené obdobie, to nie je demokracia, teda podľa mňa to nie je demokracia, len preto, že raz bol zvolený, tak už to môže v princípe donekonečna. Ja si nemyslím, že keby bola voľba kráľa a zvolíme kráľa na doživotie, že je demokracia, lebo sme ho zvolili, to nie je demokracia! Demokracia podľa mojej mienky je pravidelné voľby a pravidelné volebné obdobia. Nie že raz zvolíme a potom už je navždy, toto nie je demokracia, teda aspoň v mojom ponímaní nie.
V § 11 sa navrhuje iné členstvo v komisii pre vydávanie záväzných stanovísk a navrhuje sa, aby bola zložená z troch členov vymenovaných generálnym prokurátorom, po jednom z Národnej rady, z vlády a zo Súdnej rady. To je podľa mojej mienky zase trošku nepochopenie toho, aké postavenie má prokuratúra, lebo prokuratúra bez debaty vykonáva zákony v prvom rade. Vykonáva zákony. Najvyšším orgánom výkonnej moci je vláda, ktorá je zodpovedná za vykonávanie zákonov. Podľa ústavy. Prokuratúra vykonáva zákony len podľa konkrétnych zákonov, ktoré jej tú kompetenciu dávajú. Ale z ústavy, čo zdôraznil aj Ústavný súd viackrát, je vrcholným orgánom výkonnej moci vláda. A preto tá pôvodná komisia mala troch členov menovaných generálnym prokurátorom a troch členov menovaných ministrom spravodlivosti. Lebo on je zodpovedný, minister spravodlivosti, alebo spoluzodpovedný v rámci vlády za výkon trestnej politiky. Teraz je tu taký trend, že každá inštitúcia niekoho volí. Národná rada volí tam, Súdna rada, ale to replikovať do zákona o prokuratúre je nepochopenie zmyslu tej komisie. To je orgán, ktorý bude dávať návrhy na záväzné stanoviská, ktorými budú viazaní prokurátori pri vykonávaní zákonov. To je vec výkonnej moci! A preto by tam mali byť zástupcovia ministra spravodlivosti. Nie, lebo, pretože nám sa zdá, že Národná rada, Súdna rada, to sú také pekné ústavné orgány, tak dajme tam aj - to podľa mňa je nepochopenie zmyslu toho, čo robí prokuratúra a aký zmysel tá komisia má mať.
Ďalší návrh, a tam by som sa len zastavil krátko, bude k tomu pozmeňovací návrh. V § 15 ods. 1 písm. f), a tu sa môžem mýliť, tak ma opravte, ak sa mýlim, sa navrhuje zaviesť novú kompetenciu generálneho prokurátora vo vzťahu k Ústavnému súdu, a to je dávať návrh na vyhlásenie rozhodnutia o uvoľnení funkcie prezidenta. Že aký typ konania to vlastne je? Môžem sa mýliť, že došlo k nejakej novelizácii zákona o Ústavnom súde, ale nie som si celkom istý, resp. ústavy, že by Ústavný súd konal o uvoľnení funkcie prezidenta.
Ja som sa na to pýtal aj na výbore, pán minister, vás, ste mi na to neodpovedali. Ak mi to vysvetlíte, tak ja ten pozmeňovací návrh v tejto časti stiahnem, ale ja zatiaľ, zatiaľ som nenašiel dôvod tohto nového konania.
V bode 20, v bode 20 sa navrhuje, aby Generálna prokuratúra mala právo zúčastňovať sa na príprave zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa týkajú prokuratúry, prokurátorov a zamestnancov prokuratúry. Musím povedať, mám tu aj stanovisko Benátskej komisie z roku 2005 (rečník zobral do rúk materiál, ukazujúc ho plénu), ktoré podobnú kompetenciu ruskej prokuratúry, ruskej prokuratúry, oni ju nenazvali ani Prosecution Office, nazvali ju že prokuratúra, aj keď to je v angličtine, považovali za rozpornú s odporúčaniami Rady ministrov. Totižto prokuratúra by sa nemala miešať do legislatívy. Jasné, je fajn, keď sú dobrí prokurátori, ktorí sa zúčastňujú na tvorbe legislatívy, ja navrhnem, aby sa, to aj pán minister povedal, že to podporí, tak uvidíme, či dnes to podporí, aj mohli ísť na stáž aj prokurátori na ministerstvo spravodlivosti. Ale takto všeobecne koncipovaná kompetencia Generálnej prokuratúry znamená čo? Že ak poslanci budú navrhovať zmenu zákona o prokuratúre, tak musia pri príprave toho návrhu prizvať Generálnu prokuratúru? A naozaj je v ústave zákonodarná iniciatíva poslancov a pre ten účel aj vlády a výborov, limitovaná, že zákon môže tu určiť nejaké limity a obmedzenia? Inými slovami, čo sa stane, ak predloží poslanec návrh novely zákona o prokuratúre, o prokurátoroch, to je jedno, bez toho, aby prizval na prípravu návrhu Generálnu prokuratúru? Bude to v parlamente odmietnuté, bude to nezaradené, lebo to aj v rozpore so zákonom bolo pripravené, keďže ich neprizval, čo sa vlastne udeje, aká bude sankcia? Alebo čo sa vlastne udeje? A je naozaj napísané v ústave, že právo zákonodarnej iniciatívy majú, má vláda, výbory a poslanci, ale z času na čas môže zákon povedať, že čím je to právo podmienené? Nič také v ústave napísané, samozrejme, že nie je. Aj to je dokumentácia toho, aký presah chce mať prokuratúra, ktorý by už nemala mať v demokratickom, právnom štáte.
Len na zváženie dám aj bod 24, ktorý umožňuje zmenu príslušnosti prokuratúry, doteraz to bolo možné len výnimočne a len v jednotlivej veci, teraz to už bude možné paušálne. Otázka potom znie, načo je vôbec určená príslušnosť prokuratúry, keď sa kedykoľvek bude môcť meniť rozhodnutím generálneho prokurátora?
Čo oceňujem, je bod 28, 29, aby osobitnú správu prednášal v pléne špeciálny prokurátor, správu o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry.
V čl. II, tam sú tri veci, štyri veci. Prvú vec som už zmienil a k tomu budú smerovať aj pozmeňovacie návrhy, tie sa týkajú zvyšovania dôchodkov a preventívnej rehabilitácie.
Ďalšie sa týkajú toho, čo spomínala pani poslankyňa Žitňanská, odmeny, ktorá sa znovu zavádza. A zdôvodnená je tým, že to bude odmena za vykonávanie úloh nad rámec činnosti sudcov a prokurátorov, prednášanie na Justičnej akadémii, členstva v skúšobnej komisii Justičnej akadémie. Ale veď za to by mali byť normálne zaplatení. Keď prednáša, skúša, normálne má nejakú formu pracovnoprávneho vzťahu. To nie je zakázané. Keď prednáša sudca na Právnickej fakulte alebo kdekoľvek inde, tak môže mať z toho príjem ďalší, tam nie je limitovaný príjmom. To znamená, ak robí v Justičnej akadémii alebo niekde inde, nech má z toho riadny príjem ďalší podľa, neviem, nejakej hodinovej sadzby. Ale kvôli čomu to dávať vo forme odmeny?
A, áno, vieme a nie je celkom pravdou, že to bolo len kvôli tomu, čo robil v minulosti pán Harabin, ako sa systém odmien brutálne zneužíval. A vracať sa k nemu späť, k tomu systému, aj keď trošku v inej podobe, si myslím, že nie je dobrý nápad.
Zároveň sa tu navrhuje aj v bode 3, a potom pri zákone o prokurátoroch, aby funkčné príplatky funkcionárov súdov a prokuratúr sa zvýšili a neboli dané pevnou čiastkou, ale percentom. To znamená, aby sa zvyšovali, tak ako sa budú zvyšovať platy. A zdôvodnené to je tým, že aj v iných, pri iných funkciách sú dané funkčné príplatky percentuálnou sadzbou. Naozaj? Ja si myslím, že nie. Že aj v parlamente, funkcionári parlamentu, vy, ktorí ste funkcionári, pani podpredsedníčka, ale aj vy ostatní, sú dané funkčné príplatky pevnou sumou, pevnou sumou v zákone.
Jasné, že by bolo lepšie, keby boli dané percentom, lebo sa potom automaticky zvyšujú. Ale prečo chceme zvyšovať platy súdnym funkcionárom a prokurátorom a vedúcim prokurátorom? Podľa mňa zvlášť v justícii sú funkcionári súdov, funkcionári prokuratúr, sú prví medzi rovnými. To znamená, že by, áno, mali mať nejaký funkčný príplatok, ale nie že o tretinu vyšší plat, ako sa tu navrhuje, ako ostatní sudcovia a prokurátori. To sa mi zdá, že nie je ničím zdôvodniteľné. A už vôbec nie tým, že takto je aj pri iných funkciách, lebo tak to nie je ani pri výkonných funkciách vo vláde, ani pri parlamentných funkciách v parlamente. Je to zaujímavý nápad zvýšiť platy, len tá argumentácia nie je moc poctivá.
V čl. III zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry. Už tu spomínala pani kolegyňa Žitňanská, že výberové konanie sa nastavuje tu spôsobom, ktorý v konečnom dôsledku môže byť úplne zbytočný, lebo výberové konanie a jeho výsledky nebudú pre vymenovanie do funkcie záväzné. Načo je potom výberové konanie, načo je to dobré? To je aj pri výberovom konaní na prokurátorov, na vedúcich prokurátorov, na funkčný postup na prokuratúre a na právnych čakateľov prokuratúry. K tomu budem mať pozmeňovacie návrhy.
Spomeniem to pri návrhu, ktorý je v bode 6 § 7a ods. 8: "Generálny prokurátor na základe výberového konania s prihliadnutím na záujem riadneho plnenia úloh prokuratúry", čo môže byť čokoľvek, "rozhodne, ktorého úspešného uchádzača vymenuje do funkcie prokurátora." Čiže budete mať desať uchádzačov, z toho bude päť úspešných, zoberú piateho, lebo sa mu zdá, že - potom na čo je to výberové konanie dobré?! Výberové konanie, ktoré sa navrhuje, že bude v princípe v plnej gescii prokuratúry, bude výberovú komisiu menovať len generálny prokurátor z databázy určenej Radou prokurátorov a generálnym prokurátorom. Nikto iný tam nebude, len prokurátori. Dobre, poďme ďalej. A napriek tomu nebude záväzné, jeho výsledok. Tak aký to má zmysel? Tak potom povedzme, že generálny prokurátor môže kohokoľvek kedykoľvek vymenovať, odvolať, preložiť, preradiť - vybavená vec, jeden paragraf. Nerobme tam litánie, lebo to je potom Potemkinova dedina. A zákony nerobíme pre konkrétneho generálneho prokurátora, ale preto, aby jeden systém nejako fungoval. Čiže argumentovať, že možno sa to ešte dva roky nezneužije a potom, však držíme palce, aby to tak zostalo.
Takisto je tu výrazne skresané písomné vyhlásenie, a u čakateľov nie je vôbec, ktoré zaviedla bývalá vláda, aby uchádzači o výberové konania v justícii museli deklarovať, aké blízke osoby v justícii pôsobia. Lebo všetci dobre vieme, všetci dobre viete, aké neuveriteľné rodinkárstvo v justícii funguje, a preto musia deklarovať, nebola to žiadna zábrana na výber deklarovať zoznam blízkych osôb pôsobiacich v celej justícii: na súdoch, na prokuratúre, na ministerstve spravodlivosti. To sa u čakateľov dá úplne preč a u výberového konania na prokurátorov, ktoré bude inak veľmi zriedkavé, lebo čakatelia budú menovaní za prokurátorov hneď, tak tam sa to obmedzuje len na prokuratúru.
Možno poznáte jeden krajský súd na východe Slovenska, kde je dotiahnutá táto situácia do dokonalosti. Tam má predseda súdu na súde celú svoju rodinu: syna, dcéru, nevestu, zaťa - úplne všetkých. A už to bolo také blbé, tak myslím, že zať alebo syn išiel na prokuratúru, aby to nebolo úplne také, že sú úplne všetci na tom súde.
Preto malo zmysel, aby deklarovali blízke osoby v celej justícii. Slovensko je malá krajina. Koľko máme sudcov na Slovensku? 1 200, 1 300. Koľko prokurátorov? 700? To je malá krajina a neviem, koľko je to rodín, ale to naozaj chceme tento systém zabetónovať, neriešiť ho? A ja počúvam stále alebo častokrát, že, no ale veď to je všetko v poriadku, lebo však sú aj lekárske rodiny a stolárske rodiny. Toto je tretia štátna moc! Môže byť právnická rodina, kľudne aj lekárska, ale to je tretia štátna moc. A ja som nevidel v ústave napísané nič také, že moc výkonná a zákonodarná sú slobodne volené a moc súdna je dedičná. Nič také v ústave napísané nie je. Nič také napísané nie je v ústave a možno by sme chceli, aby dedičné boli aj iné moci, by sa možno naše deti potešili, že by dedili naše mandáty poslanecké. Ale to by nebola demokracia! Aj súdna moc pochádza zo zdroja moci, a tým sú občania, nie sudcovia, že reprodukujú sami seba na sudcovských funkciách, to nie je demokracia, žiadna.
A preto budem navrhovať, aby sa to znovu rozšírilo pri výberových konaniach pri čakateľoch aj prokurátoroch, aby deklarovali blízke osoby v celej justícii. Nič im to nezabraňuje ani ich to neznevýhodňuje, ale robí to výberové konanie transparentnejším, čo je strašne dôležité.
Tiež tu navrhujem, a to je vec, ktorú pán minister avizoval, že bude s ňou súhlasiť na výbore. V bode 10 § 9a, aby bolo možné dočasné pridelenie prokurátora aj na ministerstvo spravodlivosti. Ak prokuratúra argumentovala, alebo časť prokuratúry, aby som bol presný, tým, že je potrebné zaviesť opätovne v trestnom konaní SPZ-ku pre generálneho prokurátora, tým, že ministerstvo spravodlivosti nemá kvalifikovaný aparát na podávanie dovolaní, čo inak nie je celkom pravda, lebo aj minister spravodlivosti podával SPZ-ky, odkedy vzniklo ministerstvo spravodlivosti, pred štyridsiatimi rokmi, tak navrhujem, aby mohli byť prokurátori na stáži na ministerstve spravodlivosti, či na účely tvorby legislatívy, ak je to potrebné, alebo na účely spracovaní dovolaní v trestnom konaní.
V bode 14 je, tam by som možno na to upozornil, lebo to je návrh, ktorý prokurátori odmietajú. A opravte ma, ak sa mýlim, ale aj samosprávne orgány prokuratúry sa postavili k tomuto návrhu veľmi kriticky, a to je možnosť preradiť na nižšiu prokuratúru prokurátora bez jeho súhlasu a mimo disciplinárneho konania. To je vážny precedens pre nezávislosť prokurátorov. A napriek tomu, že to je viazané na, alebo teda možné je tam odvolanie, o ktorom rozhoduje krajský súd, tak preradiť na nižšiu prokuratúru mimo disciplinárneho konania je precedens, ktorý tu podľa mojej mienky od roku 1989 nebol. A veľmi výrazne pred ním varujem.
Totižto už vôbec ten systém prokuratúry, a nehovorím to s radosťou, máme s nejakými zmenami od 50. rokov, kedy sme prebrali sovietsky model prokuratúry. Je paradoxné, keď si len tak uvedomíte v trestnom práve, že policajný vyšetrovateľ je procesne oveľa nezávislejší ako prokurátor, ktorý je vzdelanejší, kvalifikovanejší. A prečo je to tak? Bežný vyšetrovateľ nemôže dostať, okrem prokurátora, pokyny od svojich nadriadených, žiadne v trestnom konaní. Prokurátor? Kedykoľvek, akokoľvek. To nemá logiku žiadnu. A už, už len to, že sa zakázali negatívne pokyny, bol krok správnym smerom za našej vlády. Už túto vec dokonca prokuratúra vtedy na Ústavnom súde spochybnila, že to je protiústavné a generálny prokurátor nemôže dať v akejkoľvek veci vo Svidníku a v Bardejove pokyn, že takto to riešte a zastavte tam stíhanie, lebo to "porušuje" ústavu. To porušuje ústavu? Čo tam ústava píše? A samozrejme, že to Ústavný súd zamietol v tejto časti ten návrh. A to len preukazuje, že v akej atmosfére možnože aj dobrí prokurátori fungujú v tom systéme.
A bod 14 považujem za veľmi ľahko zneužiteľný. Viete si prestaviť, možnože niektorí áno, že by kompetenciu preradiť prokurátora bez jeho súhlasu na nižšiu prokuratúru mal bývalý generálny prokurátor? Viete si predstaviť, čo by s tým mohol urobiť? Z generálnej na krajskú, z krajskej na okresnú. A aby sme sa nemýlili, aj keď to rozhodnutie je preskúmateľné v odvolaní krajským súdom, tak to vytvára nebezpečnú atmosféru. Aj keby to nebolo použité ani v jednom prípade, tak to podľa mňa vytvára atmosféru strachu, lebo tá možnosť tam je. Tá možnosť tam je. A preto to považujem za ťažko akceptovateľné.
Ďalšie návrhy sa budú týkať výberových konaní, kde znovu pri bode 29 výberové konanie pri funkčnom postupe prokurátora, znovu sa navrhuje, aby generálny prokurátor nebol viazaný výsledkami výberového konania. Napriek tomu, že znovu výberová komisia je v plnej kompetencii prokuratúry, má päť členov, generálny prokurátor vymenuje všetkých päť členov, dvoch čisto svojich takpovediac a troch z databázy Rady prokurátorov. Ale nikto iný tam nemá žiadnu ingerenciu. To tiež o niečom svedčí, ale v poriadku. Ale aby potom nebol ani viazaný generálny prokurátor výberovým konaním, tak ho zrušme, to výberové konanie. Ja si myslím, že zákony naoko sú horšie ako žiadne zákony, lebo len predstierajú niečo.
V bode 53 sa navrhujeme to isté čo pri sudcoch, to znamená, aby mali prokurátori predĺženú preventívnu rehabilitáciu z týždňa na dva týždne, čiže budú mať v princípe nie šesť týždňov voľna, ale sedem týždňov voľna.
V bode 62 sa navrhujú znovu funkčné príplatky za funkcie vedúcich prokurátorov až do výšky 30 %, čo nemá obdobu v žiadnej inej moci. A ešte raz, aj v moci zákonodarnej, aj výkonnej sú určované funkčné príplatky pevnou čiastkou, nie percentuálnou čiastkou. To kľúčové.. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, iba by som vás upozornila, že prichádza 11. hodina, kedy je čas na hlasovanie, ak máte dlhšie vystúpenie, tak možnože aj prerušte. Nech sa páči.
Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Ja len na minútu by som ten, ešte dokončil tú jednu myšlienku a potom mám pozmeňovací návrh, ten prečítam po hlasovaní.
To kľúčové, čo je v bode 76, čo som spomínal, je zvyšovanie príplatku za výkon funkcie prokurátora z 0,8 na 1 %. To je to zvyšovanie dôchodkov, o ktorom som hovoril, a považujem ho za, v dnešnej situácii, nespravodlivé, extrémne, ničím nezdôvodnené. A budem ešte potom o tom hovoriť ďalej po hlasovaní.
Takže ďakujem, pani predsedajúca.
Rozpracované
Vystúpenia
9:40
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení...
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona je pod tlačou 1728. Spoločná správa výborov má tlač 1728a.
Nech sa páči, pán minister Borec, poprosím vás o odôvodnenie a predloženie tohto vládneho návrhu zákona. Máte slovo.
Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona je pod tlačou 1728. Spoločná správa výborov má tlač 1728a.
Nech sa páči, pán minister Borec, poprosím vás o odôvodnenie a predloženie tohto vládneho návrhu zákona. Máte slovo.
Rozpracované
9:42
Cieľom novelizácie zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre je zefektívnenie činnosti prokuratúry Slovenskej republiky a zabezpečenie účinnejšej ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu prostredníctvom precíznejšej...
Cieľom novelizácie zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre je zefektívnenie činnosti prokuratúry Slovenskej republiky a zabezpečenie účinnejšej ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu prostredníctvom precíznejšej úpravy pôsobnosti prokuratúry a právomoci prokurátorov v jednotlivých oblastiach pôsobnosti prokuratúry.
V nadväznosti na legislatívne zmeny v Ústave Slovenskej republiky a v osobitných zákonoch sa aktualizuje pôsobnosť generálneho prokurátora vo vzťahu k Národnej rade Slovenskej republiky a jej orgánom, vláde Slovenskej republiky, Ústavnému súdu Slovenskej republiky a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.
Upravujú sa predpoklady na vymenovanie do funkcie generálneho prokurátora vo vzťahu k dĺžke justičnej praxe a precizuje sa problematika zastupovania generálneho prokurátora. Z poukazu na nedávnu minulosť, kedy Slovenská republika nemala vymenovaného generálneho prokurátora a túto funkciu vykonával prvý námestník generálneho prokurátora, pričom viaceré jeho úkony predovšetkým vo vzťahu k Ústavnému súdu boli spochybňované ako nelegitímne, sa navrhuje predĺženie funkčného obdobia generálneho prokurátora až do času, kedy novozvolený generálny prokurátor nezloží sľub. Funkčné obdobie generálneho prokurátora však všeobecne zostáva 7-ročné.
Na legislatívne zmeny v osobitných zákonoch reaguje aj právna úprava, ktorá vymedzuje pôsobnosť prokurátorov v trestnom konaní a pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonnosti v zariadeniach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená.
Precíznejšie sú vymedzené právomoci asistentov prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry.
Novým spôsobom sa upravuje aj problematika vybavovania podnetov. Podnet sa definuje ako podanie, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti. Vymedzujú sa náležitosti podnetov a spôsob ich vybavenia.
Účelom navrhovanej právnej úpravy je zefektívnenie činnosti prokuratúry v tejto oblasti a zjednodušene je možné povedať, že zákon o prokuratúre bude v tejto časti návodom pre občana, ako svoje podanie napísať tak, aby prokurátor mohol bez zbytočnej administratívnej záťaže a opakovanej komunikácie s podávateľom pristúpiť k urýchlenému vybaveniu podnetu.
V čl. II sa navrhuje zmena a doplnenie zákona o sudcoch a prísediacich v tých ustanoveniach, ktoré sa týkajú niektorých platových náležitostí sudcov, ktoré reflektujú navrhovanú právnu úpravu v čl. III návrh novely zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.
Uvedená právna úprava zavádza viaceré motivačné a zásluhové prvky odmeňovania sudcov a prokurátorov. Vznik nároku na odmenu sa bude odvíjať od aktivít sudcov a prokurátorov nad rámec ich služobných a funkčných povinností smerujúcich k zlepšeniu postavenia a vnímania justície, napríklad prostredníctvom odovzdávania vedomostí a skúseností funkčne mladším kolegom, ich vzdelávaním na základe ich činnosti v disciplinárnych a výberových komisiách, za bezodplatnú prednášateľskú alebo publikačnú činnosť a tiež za výkon funkcie na súde alebo prokuratúre, kde sú dočasne neobsadené funkčné miesta, prípadne za zastupovanie počas dlhodobej práceneschopnosti alebo materskej dovolenky.
Ako vyplýva z odôvodnenia návrhu zákona a z priloženej doložky vplyvov, odmeny sudcov a prokurátorov nebudú zakladať zvýšený nárok na štátny rozpočet.
Predložená novelizácia obsahuje aj ďalšie motivačné opatrenia: zvýšenie funkčných príplatkov za výkon riadiacich funkcií, predĺženie preventívnej rehabilitácie na dva týždne po dovŕšený 45. roku veku v prípade, ak ide o sudcu alebo prokurátora, ktorý vykonáva svoju funkciu najmenej 20 rokov, ako aj o zvýšenie doterajších príplatkov k dôchodkom sudcov a prokurátorov, a to z doterajších 0,8 na 1 %, to je o 0,2 %.
Tieto motivačné opatrenia považujem za ocenenie náročnej práce väčšiny sudcov a prokurátorov a za kompenzáciu ich obmedzení v pracovnom i v súkromnom živote. Nemôžem predsa len na základe niekoľkých mediálnych káuz znehodnocovať náročnosť, zodpovednosť a špecifickosť povolania sudcu a prokurátora a nevidieť státisíce vecí, o ktorých musia sudcovia a prokurátori konať a rozhodnúť v primeranom čase pod sankciou disciplinárnej zodpovednosti a zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Okrem uvedeného článok III obsahuje nové pravidlá týkajúce sa výberových konaní na prokuratúre. Nie je pravda, že výberové konania na prokuratúre budú uzavreté pred kontrolou verejnosti. Na webovom sídle Generálnej prokuratúry sa budú zverejňovať najneskôr do 10 dní od skončenia ústnej časti výberového konania životopisy všetkých úspešných uchádzačov, ako aj vyhlásenia obsahujúce zoznam ich príbuzných, ktorí sú prokurátormi alebo zamestnancami prokuratúry. To znamená, že verejnosť bude riadne a včas oboznámená so všetkými potenciálnymi uchádzačmi o vymenovanie do funkcie prokurátora. Nevidím totiž žiaden rozumný dôvod na to, aby sa na internete zverejňovali životopisy tých záujemcov o funkciu prokurátora, ktorí sa síce prihlásili do výberového konania, ale nespĺňajú zákonné predpoklady pre vymenovanie do funkcie prokurátora alebo ktorí neboli úspešní vo výberovom konaní, prípadne ktorí sa ani len nezúčastnili samotného výberového konania.
Predložená právna úprava obsahuje aj novú, podstatne prísnejšiu právnu úpravu týkajúcu sa disciplinárnych konaní na prokuratúre. Sprísňujú sa nielen samotné sankcie, ale aj priebeh disciplinárneho konania tak, aby sa účinne eliminovali prieťahy v disciplinárnom konaní.
Posunie sa postavenie samosprávnych orgánov prokurátorov, najmä Rady prokurátorov Slovenskej republiky.
V súvislosti s prijatými odporúčaniami skupiny štátov proti korupcii, tzv. GRECO, na ďalšie skvalitnenie právnej úpravy v oblasti predchádzania korupcie vo vzťahu k prokurátorom v podmienkach prokuratúry Slovenskej republiky sa rozširuje okruh skutočností deklarovaných prokurátorom v majetkovom priznaní.
Súčasné znenie zákona sa rozširuje o rámcovú úpravu pravidiel prokurátorskej etiky, upravuje sa postup pri schvaľovaní etického kódexu prokurátora a zavádza sa právna úprava etickej komisie.
Toto všetko sú skutočnosti, ktoré v doterajšej právnej úprave vo vzťahu k prokuratúre a k prokurátorom absentovali.
A článok IV obsahuje novelizáciu Trestného poriadku, pričom po prerokovaní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú inštitútu sťažností pre porušenie zákona, súhlasím s tým, aby bola táto časť vypustená. Novelizácia Trestného poriadku v časti týkajúca sa inštitútu zaistenia peňažných prostriedkov v trestnom konaní a zrušenia právoplatných rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní generálnym prokurátorom vyplýva z poznatkov získaných v aplikačnej praxi.
Aj z tohto stručného predstavenia obsahu predloženej novely je zrejmé, že úmyslom predkladateľa je predovšetkým zefektívnenie činnosti prokuratúry a zvýšenie zodpovednosti prokurátorov pri výkone ich funkcie pri súčasnom zabezpečení účinnej ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
Verím, že schválením predloženého návrhu zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré odporúča schváliť gestorský výbor, dôjde k vytvoreniu takých podmienok, ktoré umožnia efektívny a kvalitný výkon pôsobnosti prokuratúry a právomoci prokurátorov, čím sa prispeje k naplneniu uvedených cieľov tak, aby prokuratúra mohla účinne a dôstojne napĺňať svoje ústavné poslanie.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som, pani predsedajúca.
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľte mi, aby som vás teraz podrobnejšie oboznámil s jednotlivými článkami predkladaného návrhu zákona.
Cieľom novelizácie zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre je zefektívnenie činnosti prokuratúry Slovenskej republiky a zabezpečenie účinnejšej ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu prostredníctvom precíznejšej úpravy pôsobnosti prokuratúry a právomoci prokurátorov v jednotlivých oblastiach pôsobnosti prokuratúry.
V nadväznosti na legislatívne zmeny v Ústave Slovenskej republiky a v osobitných zákonoch sa aktualizuje pôsobnosť generálneho prokurátora vo vzťahu k Národnej rade Slovenskej republiky a jej orgánom, vláde Slovenskej republiky, Ústavnému súdu Slovenskej republiky a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.
Upravujú sa predpoklady na vymenovanie do funkcie generálneho prokurátora vo vzťahu k dĺžke justičnej praxe a precizuje sa problematika zastupovania generálneho prokurátora. Z poukazu na nedávnu minulosť, kedy Slovenská republika nemala vymenovaného generálneho prokurátora a túto funkciu vykonával prvý námestník generálneho prokurátora, pričom viaceré jeho úkony predovšetkým vo vzťahu k Ústavnému súdu boli spochybňované ako nelegitímne, sa navrhuje predĺženie funkčného obdobia generálneho prokurátora až do času, kedy novozvolený generálny prokurátor nezloží sľub. Funkčné obdobie generálneho prokurátora však všeobecne zostáva 7-ročné.
Na legislatívne zmeny v osobitných zákonoch reaguje aj právna úprava, ktorá vymedzuje pôsobnosť prokurátorov v trestnom konaní a pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonnosti v zariadeniach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená.
Precíznejšie sú vymedzené právomoci asistentov prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry.
Novým spôsobom sa upravuje aj problematika vybavovania podnetov. Podnet sa definuje ako podanie, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti. Vymedzujú sa náležitosti podnetov a spôsob ich vybavenia.
Účelom navrhovanej právnej úpravy je zefektívnenie činnosti prokuratúry v tejto oblasti a zjednodušene je možné povedať, že zákon o prokuratúre bude v tejto časti návodom pre občana, ako svoje podanie napísať tak, aby prokurátor mohol bez zbytočnej administratívnej záťaže a opakovanej komunikácie s podávateľom pristúpiť k urýchlenému vybaveniu podnetu.
V čl. II sa navrhuje zmena a doplnenie zákona o sudcoch a prísediacich v tých ustanoveniach, ktoré sa týkajú niektorých platových náležitostí sudcov, ktoré reflektujú navrhovanú právnu úpravu v čl. III návrh novely zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.
Uvedená právna úprava zavádza viaceré motivačné a zásluhové prvky odmeňovania sudcov a prokurátorov. Vznik nároku na odmenu sa bude odvíjať od aktivít sudcov a prokurátorov nad rámec ich služobných a funkčných povinností smerujúcich k zlepšeniu postavenia a vnímania justície, napríklad prostredníctvom odovzdávania vedomostí a skúseností funkčne mladším kolegom, ich vzdelávaním na základe ich činnosti v disciplinárnych a výberových komisiách, za bezodplatnú prednášateľskú alebo publikačnú činnosť a tiež za výkon funkcie na súde alebo prokuratúre, kde sú dočasne neobsadené funkčné miesta, prípadne za zastupovanie počas dlhodobej práceneschopnosti alebo materskej dovolenky.
Ako vyplýva z odôvodnenia návrhu zákona a z priloženej doložky vplyvov, odmeny sudcov a prokurátorov nebudú zakladať zvýšený nárok na štátny rozpočet.
Predložená novelizácia obsahuje aj ďalšie motivačné opatrenia: zvýšenie funkčných príplatkov za výkon riadiacich funkcií, predĺženie preventívnej rehabilitácie na dva týždne po dovŕšený 45. roku veku v prípade, ak ide o sudcu alebo prokurátora, ktorý vykonáva svoju funkciu najmenej 20 rokov, ako aj o zvýšenie doterajších príplatkov k dôchodkom sudcov a prokurátorov, a to z doterajších 0,8 na 1 %, to je o 0,2 %.
Tieto motivačné opatrenia považujem za ocenenie náročnej práce väčšiny sudcov a prokurátorov a za kompenzáciu ich obmedzení v pracovnom i v súkromnom živote. Nemôžem predsa len na základe niekoľkých mediálnych káuz znehodnocovať náročnosť, zodpovednosť a špecifickosť povolania sudcu a prokurátora a nevidieť státisíce vecí, o ktorých musia sudcovia a prokurátori konať a rozhodnúť v primeranom čase pod sankciou disciplinárnej zodpovednosti a zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Okrem uvedeného článok III obsahuje nové pravidlá týkajúce sa výberových konaní na prokuratúre. Nie je pravda, že výberové konania na prokuratúre budú uzavreté pred kontrolou verejnosti. Na webovom sídle Generálnej prokuratúry sa budú zverejňovať najneskôr do 10 dní od skončenia ústnej časti výberového konania životopisy všetkých úspešných uchádzačov, ako aj vyhlásenia obsahujúce zoznam ich príbuzných, ktorí sú prokurátormi alebo zamestnancami prokuratúry. To znamená, že verejnosť bude riadne a včas oboznámená so všetkými potenciálnymi uchádzačmi o vymenovanie do funkcie prokurátora. Nevidím totiž žiaden rozumný dôvod na to, aby sa na internete zverejňovali životopisy tých záujemcov o funkciu prokurátora, ktorí sa síce prihlásili do výberového konania, ale nespĺňajú zákonné predpoklady pre vymenovanie do funkcie prokurátora alebo ktorí neboli úspešní vo výberovom konaní, prípadne ktorí sa ani len nezúčastnili samotného výberového konania.
Predložená právna úprava obsahuje aj novú, podstatne prísnejšiu právnu úpravu týkajúcu sa disciplinárnych konaní na prokuratúre. Sprísňujú sa nielen samotné sankcie, ale aj priebeh disciplinárneho konania tak, aby sa účinne eliminovali prieťahy v disciplinárnom konaní.
Posunie sa postavenie samosprávnych orgánov prokurátorov, najmä Rady prokurátorov Slovenskej republiky.
V súvislosti s prijatými odporúčaniami skupiny štátov proti korupcii, tzv. GRECO, na ďalšie skvalitnenie právnej úpravy v oblasti predchádzania korupcie vo vzťahu k prokurátorom v podmienkach prokuratúry Slovenskej republiky sa rozširuje okruh skutočností deklarovaných prokurátorom v majetkovom priznaní.
Súčasné znenie zákona sa rozširuje o rámcovú úpravu pravidiel prokurátorskej etiky, upravuje sa postup pri schvaľovaní etického kódexu prokurátora a zavádza sa právna úprava etickej komisie.
Toto všetko sú skutočnosti, ktoré v doterajšej právnej úprave vo vzťahu k prokuratúre a k prokurátorom absentovali.
A článok IV obsahuje novelizáciu Trestného poriadku, pričom po prerokovaní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú inštitútu sťažností pre porušenie zákona, súhlasím s tým, aby bola táto časť vypustená. Novelizácia Trestného poriadku v časti týkajúca sa inštitútu zaistenia peňažných prostriedkov v trestnom konaní a zrušenia právoplatných rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní generálnym prokurátorom vyplýva z poznatkov získaných v aplikačnej praxi.
Aj z tohto stručného predstavenia obsahu predloženej novely je zrejmé, že úmyslom predkladateľa je predovšetkým zefektívnenie činnosti prokuratúry a zvýšenie zodpovednosti prokurátorov pri výkone ich funkcie pri súčasnom zabezpečení účinnej ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
Verím, že schválením predloženého návrhu zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré odporúča schváliť gestorský výbor, dôjde k vytvoreniu takých podmienok, ktoré umožnia efektívny a kvalitný výkon pôsobnosti prokuratúry a právomoci prokurátorov, čím sa prispeje k naplneniu uvedených cieľov tak, aby prokuratúra mohla účinne a dôstojne napĺňať svoje ústavné poslanie.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som, pani predsedajúca.
Rozpracované
9:42
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca z ústavnoprávneho výboru, poprosím vás, aby ste informovali Národnú radu o výsledku rokovania výborov, odôvodnili návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca z ústavnoprávneho výboru, poprosím vás, aby ste informovali Národnú radu o výsledku rokovania výborov, odôvodnili návrh a stanovisko gestorského výboru.
Ďakujem pekne, pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca z ústavnoprávneho výboru, poprosím vás, aby ste informovali Národnú radu o výsledku rokovania výborov, odôvodnili návrh a stanovisko gestorského výboru.
Rozpracované
9:50
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:50
Boris SuskoNárodná rada pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť. Určila zároveň ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch.
Poslanci Národnej rady,...
Národná rada pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť. Určila zároveň ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť vládny návrh zákona prerokovali a odporúčali schváliť.
Z uznesení uvedených výborov vyplýva 31 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú vedené v IV. časti ich spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne: spoločne o bodoch 1 až 29 s odporúčaním schváliť a spoločne o bodoch 30 a 31 s odporúčaním neschváliť.
Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.
Spoločná správa výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona (tlač 1728a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 748 z 10. novembra 2015. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a pri rokovaní o tomto návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
13.11.2015 o 9:50 hod.
JUDr. PhD.
Boris Susko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Národná rada pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť. Určila zároveň ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť vládny návrh zákona prerokovali a odporúčali schváliť.
Z uznesení uvedených výborov vyplýva 31 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú vedené v IV. časti ich spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne: spoločne o bodoch 1 až 29 s odporúčaním schváliť a spoločne o bodoch 30 a 31 s odporúčaním neschváliť.
Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.
Spoločná správa výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona (tlač 1728a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 748 z 10. novembra 2015. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a pri rokovaní o tomto návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
Rozpracované
9:50
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky: za klub MOST - HÍD vystúpi pani poslankyňa Lucia Žitňanská, ďalej písomne prihlásení do rozpravy sú Alojz Hlina, Daniel Lipšic a Martin Chren.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo. Pani poslankyňa vystupuje za klub MOST - HÍD.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky: za klub MOST - HÍD vystúpi pani poslankyňa Lucia Žitňanská, ďalej písomne prihlásení do rozpravy sú Alojz Hlina, Daniel Lipšic a Martin Chren.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo. Pani poslankyňa vystupuje za klub MOST - HÍD.
Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky: za klub MOST - HÍD vystúpi pani poslankyňa Lucia Žitňanská, ďalej písomne prihlásení do rozpravy sú Alojz Hlina, Daniel Lipšic a Martin Chren.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo. Pani poslankyňa vystupuje za klub MOST - HÍD.
Rozpracované
9:52
Som presvedčená o tom, že týmto vládnym návrhom zákona, ktorým sa...
Som presvedčená o tom, že týmto vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o prokuratúre, posilňujete to, že z prokuratúry sa stáva štát v štáte, posilňujete pozíciu generálneho prokurátora do pozície, ktorá je pod malou kontrolou na to, aby existovali reálne zábrany, aby táto pozícia nemohla byť zneužitá, a v tomto smere budú aj moje pozmeňovacie návrhy k tejto časti.
Zároveň sa dotýkate alebo novelizujete aj zákony, ktoré sa týkajú súdov a sudcov. Musím povedať, že na konci volebného obdobia po tom, čo podmienky na súdoch sú také, že neumožňujú efektívny výkon súdnictva, o čom hovoria tvrdé dáta, čo sa vo výsledku prejavuje aj na dôveryhodnosti justície, vychádzate v ústrety síce sudcom, ale nerobíte systémové opatrenia.
Keď hovorím o tom, že všetky tvrdé dáta hovoria o tom, že situácia na súdoch sa za posledné štyri roky zhoršila, hovorím o tom, že 74 % ľudí nedôveruje dnes justícii, a to napriek tomu, že už rok nie je v svojej pozícii Štefan Harabin, čiže už sa nedá vyhovárať na to, že tá nedôvera v justícii bola viazaná len na osobu bývalého predsedu Najvyššieho súdu. Ale zároveň hovorím aj o tom, že aj štatistické dáta sú horšie, horšie v tom zmysle, že posledné štatistiky, ktoré sú zverejnené na webe, hovoria, že v roku 2014 sa po skoro desiatich rokoch po prvýkrát predĺžila priemerná dĺžka súdneho konania vo všetkých hlavných agendách. A to je problém. Je to problém pre spravodlivosť, je to problém pre podnikateľské prostredie. Zo sudcovského prostredia vieme, že podmienky na súdoch nie sú dobré, a hovorím, lepíte teraz oči tým, že zvyšujete výhody. Ja som posledná z tých, ktorá by hovorila, že každý sudca je zlý, naopak, treba rozlišovať medzi tými, ktorí si poctivo robia svoju robotu, a medzi tými, ktorí možno kazia dobré meno justície.
A v tomto smere predkladám aj svoj prvý pozmeňovací návrh, ktorý sa týka čl. II a má zabezpečiť to, čo aj vy máte medzi svojimi úlohami, ktoré vám boli schválené uznesením vlády, a síce zverejniť hodnotenie sudcov. Zverejňovaním hodnotenia sudcov môžme zabezpečiť to, že sa naozaj začne rozlišovať medzi tými sudcami, ktorí si poctivo robia svoju robotu, a medzi tými, ktorí možno kazia dobré meno justície.
Pán minister, opakovane predkladám tento návrh. Vy to máte ako úlohu z akčného plánu právny štát, máte to ako úlohu predložiť takýto návrh na vládu do konca decembra, predloženie akéhokoľvek návrhu zákona do konca decembra je úloha, ktorá predstavuje zdrap papiera, pretože všetci dobre vedia, že v januári už nebude riadna schôdza parlamentu, čiže parlament ju nebude môcť prerokovať, a všetci dobre vedia, že v novom volebnom období je potrebné návrhy zákonov predložiť opakovane, čiže je to úloha pre úlohu, aby ste si ju odfajkli, ale nezrealizovali. Ja si myslím, že justícia potrebuje začať rozlišovať medzi tými, ktorí naozaj robia kvalitnú robotu aj v náročných podmienkach, a tými, pre ktorých toto neplatí.
Preto predkladám môj prvý pozmeňovací návrh, ktorý znie:
Bod 1. V čl. II sa vkladá nový bod 1, ktorý znie: 1. Za § 27g sa vkladá § 27h, ktorý znie:
㤠27h
Ten, kto vykonal hodnotenie sudcu, zabezpečí zverejnenie hodnotenia sudcu na webovom sídle ministerstva, a to najneskôr do 30 dní odo dňa, kedy sa hodnotenie sudcu stalo konečným; spolu s hodnotením sudcu zverejní aj námietky sudcu, ak boli uplatnené, vrátane stanoviska Sudcovskej rady, ako aj hodnotenie sudcu zmenené podľa § 27e ods. 5."
Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Bod 2. V čl. II bod 7 znie: 7. Za § 151za sa vkladá § 151zb, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 151zb
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2016
(1) Hodnotenie sudcu vykonané podľa § 151w ods. 2 až 4 je ten, kto ho vykonal, povinný zverejniť v rozsahu a spôsobom podľa § 27h najneskôr do 30. marca 2016.
(2) Ustanovenie § 95 ods. 4 sa vzťahuje aj na sudcu, ktorému bol priznaný príplatok za výkon funkcie sudcu pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ak jeho právo na príplatok k 1. januáru 2016 trvá. Rovnako sa postupuje aj v prípade príplatku k vdovskému dôchodku, príplatku k vdoveckému dôchodku a príplatku k sirotskému dôchodku."
Návrh zákona som odôvodnila na začiatku.
Môj druhý pozmeňovací návrh sa týka aj sudcov a prokurátorov a reaguje na tú časť návrhu, vládneho návrhu, ktorý nanovo zavádza možnosť udeľovania odmien sudcom, ako aj prokurátorom, čo považujem za nesystémový krok. Máme skúsenosti z minulosti, akým spôsobom v našom prostredí sa udeľovanie odmien zneužívalo na odmeňovanie za rozhodovanie, čo neprospieva nestrannosti a nezávislosti justície. Je tu priestor na to, aby sa tieto odmeny používali ako páka na motivovanie k určitému spôsobu rozhodnutia. Ja viem, že mnohí sudcovia sú dnes preťažení, zároveň platí, že garantovaná výška platu plus všetkých náležitostí pri takejto funkcii jednoducho inkluduje v sebe aj činnosti, ako je zastupovanie kolegu, prípadne činnosti v samospráve a podobne. A pokiaľ sú sudcovia preťažení, tak to treba riešiť systémovým spôsobom manažérskymi opatreniami na súdoch a nie znovu zavádzaním odmien, ktoré keď už raz boli zrušené ako nesystémový krok, tak by sme sa k tomuto nemali opätovne vracať. Platí to rovnako pre sudcov a platí to rovnako pre prokurátorov.
V tomto duchu predkladám svoj druhý pozmeňovací návrh, ktorý znie:
Bod 1. V čl. II sa vypúšťajú body 2 a 5. Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Bod 2. V čl. III sa vypúšťajú body 59 a 72. Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Bod 3. V čl. III bod 64 sa v navrhovanom § 103 ods. 4 za slovom "úrad" vypúšťa čiarka a slová "ak v odseku 5 nie je ustanovené inak".
Bod 4. V čl. III bod 64 sa v navrhovanom § 103 vypúšťa odsek 5.
Môj tretí pozmeňovací návrh sa týka výberových konaní na prokurátorov. Ja som spomínala v prvom čítaní, že máme tu takú potemkinovskú dedinu, pretože zavádzajú sa výberové konania na prokurátorov alebo posilňuje sa a argumentuje sa zvýšením transparentnosti výberových konaní na prokurátorov. Pravda je ale taká, že ten návrh je postavený tak, že nielenže výberových konaním generálny prokurátor nie je viazaný, ale navyše tým, že sa v plnej miere znovu zavádza inštitút prokurátorského čakateľa. A tá právna úprava je nastavená tak, že nie je potrebné vypísať výberové konanie, pokiaľ možno miesto obsadiť teda čakateľom prokuratúry, tak sa celé výberové konania stanú prakticky bezpredmetnými, pretože skúsenosť hovorí, že jednoducho sú preferovaní prokurátorskí čakatelia. Čiže hráme sa tu na transparentné výberové konania, ktoré prakticky nebudú existovať, pretože prokurátorské miesta budú obsadzované inak. To je hra, s ktorou jednoducho nemôžem súhlasiť, a myslím si, že výberové konanie by malo byť pravidlo a, samozrejme, čakatelia prokuratúry už samotným faktom, že pôsobia na prokuratúre, tak či tak majú komparatívnu výhodu v týchto výberových konaniach, nech budú akokoľvek férovo nastavené.
V tomto duchu predkladám môj tretí pozmeňovací návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z o prokuratúre, a síce v znení:
Bod 1. V čl. III bod 6 v navrhovanom § 7a ods. 5 sa vypúšťajú slová "na rozhodnutie".
Bod 2. V čl. III bod 6 v navrhovanom § 7a odsek 8 znie: „(8) Výsledkom výberového konania je generálny prokurátor viazaný.".
Bod 3. V čl. III bod 7 znie: 7. V § 8 odsek 1 znie: "Prokurátora vymenúva do funkcie prokurátora bez časového obmedzenia na určenú okresnú prokuratúru generálny prokurátor na základe výsledku výberového konania."
Bod 4. V čl. III sa za bod 139 vkladá nový bod 140, ktorý znie: 140. V § 251 sa vypúšťa odsek 2. Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2.
A keď už teda transparentné výberové konania, tak potom naozaj transparentné výberové konania, tak ako sa patrí, a k tomu smeruje môj štvrtý pozmeňovací návrh, ktorý znie:
Bod 1. V čl. III bod 6 v navrhovanom § 7 ods. 1 písmeno b) znie: "b) životopis a motivačný list,".
Bod 2. V čl. III bod 6 sa v navrhovanom § 7 za odsek 7 vkladá nový odsek 8, ktorý znie:
"(8) Generálny prokurátor je povinný zabezpečiť zverejnenie všetkých žiadostí o zaradenie do výberového konania, životopisov uchádzačov, motivačných listov a písomných vyhlásení podľa odseku 6 písm. k) na webovom sídle Generálnej prokuratúry, a to aspoň 30 dní pred konaním výberového konania. Do 20 dní od zverejnenia žiadostí podľa predchádzajúcej vety môže každý vzniesť odôvodené výhrady voči uchádzačom; generálny prokurátor ich spolu so žiadosťami predloží výberovej komisii. Výberová komisia môže požadovať vyjadrenie od dotknutých osôb, ktorých sa týka vznesená výhrada. Generálny prokurátor ďalej na webovom sídle Generálnej prokuratúry zabezpečí zverejnenie dátumu a miesta konania výberového konania a zoznamu členov výberovej komisie, a to aspoň 15 dní pred jeho konaním."
Doterajší odsek 8 sa označí ako odsek 9.
Bod 3. V čl. III bod 6 v navrhovanom § 7 ods. 8 druhá veta znie: "Ústna časť výberového konania sa zaznamenáva aj s využitím technického zariadenia určeného na zaznamenávanie zvuku; takto vyhotovený záznam sa zverejňuje spolu so zápisnicou o priebehu výberového konania."
Bod 4. V čl. III bod 6 sa v navrhovanom § 7a vypúšťa odsek 7. Doterajší odsek 8 sa označí ako odsek 7.
Môj ďalší pozmeňovací návrh sa týka zverejňovania záväzných stanovísk, tak ako to bolo doteraz, nevidím dôvod, prečo by, prečo by záväzné stanoviská, ktoré vydáva generálny prokurátor, nemali byť proste verejne prístupné online, prečo len v správe, ktorú predkladá Generálna prokuratúra, naozaj na tom nevidím nejaký racionálny dôvod. Pretože myslím, že právnej istote svedčí, keď takéto informácie sú k dispozícii hneď, ako boli jednoducho vydané.
Takže v tomto duchu aj môj piaty pozmeňujúci návrh:
Bod 1. V čl. I bod 12 sa navrhovaný § 11 dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
"(6) Generálny prokurátor je povinný zabezpečiť bezodkladné zverejnenie záväzného stanoviska na webovom sídle Generálnej prokuratúry."
V čl. I sa vypúšťa bod 30.
V čl. I bod 114 v navrhovanom § 217a sa v celom texte druhej vety za slovo "prokurátora" vkladajú slová "a jeho zmeny".
Bod 4. V čl. I bod 114 v navrhovanom § 217d ods. 3 sa slová "na ktorom zverejňuje aj svoje zovšeobecňujúce stanoviská a odporúčania" nahrádzajú slovami "na ktorom bezodkladne zverejňuje svoje stanoviská a odporúčania vrátane ich odôvodnení, ako aj návrhov a podnetov, na základe ktorých boli vydané".
Bod 5. V čl. I bod 114 v navrhovanom § 217b ods. 3 sa na konci vkladá čiarka a pripájajú sa tieto slová: "najmä na základe podnetu ktoréhokoľvek prokurátora alebo fyzických osôb a právnických osôb".
Tieto posledné body môjho piateho pozmeňovacieho návrhu sa týkajú etickej komisie, ktorej zriadenie vítam, akurát nevidím dôvod, aby aj táto komisia svoje stanoviská nielen zovšeobecňujúceho charakteru, ale svoje konkrétne stanoviská na podnety konkrétnych prokurátorov alebo fyzických osôb nezverejňovala, aby teda otázka etiky bola naozaj funkčná a dynamická, a teda vedeli sme, ako sa s jednotlivými podnetmi komisia vysporiadala.
A potom je tu môj posledný pozmeňovací návrh, ktorý, priznám sa, že som vypracovala aj na podnet alebo na základe vystúpenia pána poslanca Hlinu v prvom čítaní, pretože som presvedčená, že v tomto prípade má pravdu, a síce nevidím dôvod, aby oznamovanie zadržania poslanca a vyžiadanie si súhlasu na vzatie poslanca do väzby bolo zverené len do pôsobnosti generálneho prokurátora.
Preto navrhujem vo svojom šiestom pozmeňujúcom návrhu, aby v čl. I bod 12 sa v navrhovanom § 13 vypustili, teda sa vypúšťajú odseky 3 a 4. Doterajšie odseky 5 a 6 sa označia ako odseky 3 a 4.
To sú moje pozmeňujúce návrhy.
K textu mám viaceré výhrady, ktoré presahujú rámec týchto pozmeňujúcich návrhov. Preto som podporila aj pozmeňujúce návrhy pána poslanca Lipšica svojím podpisom. Čiže stotožňujem sa aj s nimi.
K pozmeňujúcim návrhom, ktoré som predložila, tých podpisov je viac. Dovolím si povedať, že tieto pozmeňujúce návrhy podporuje aj klub KDH, pán poslanec Hrušovský a ďalší kolegovia z klubu KDH ich podpísali. A v tomto zmysle som sľúbila, že to aj poviem, že klub KDH tieto pozmeňovacie návrhy podporuje.
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie v rozprave
13.11.2015 o 9:52 hod.
doc. JUDr. PhD.
Lucia Žitňanská
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, svoje zásadné výhrady k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o prokuratúre a ďalšie právne predpisy týkajúce sa prokuratúry, prokurátorov, ale aj súdov a sudcov, som vyslovila v prvom čítaní. Zhrniem ich veľmi krátko a dovolím si predložiť pozmeňovacie návrhy.
Som presvedčená o tom, že týmto vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o prokuratúre, posilňujete to, že z prokuratúry sa stáva štát v štáte, posilňujete pozíciu generálneho prokurátora do pozície, ktorá je pod malou kontrolou na to, aby existovali reálne zábrany, aby táto pozícia nemohla byť zneužitá, a v tomto smere budú aj moje pozmeňovacie návrhy k tejto časti.
Zároveň sa dotýkate alebo novelizujete aj zákony, ktoré sa týkajú súdov a sudcov. Musím povedať, že na konci volebného obdobia po tom, čo podmienky na súdoch sú také, že neumožňujú efektívny výkon súdnictva, o čom hovoria tvrdé dáta, čo sa vo výsledku prejavuje aj na dôveryhodnosti justície, vychádzate v ústrety síce sudcom, ale nerobíte systémové opatrenia.
Keď hovorím o tom, že všetky tvrdé dáta hovoria o tom, že situácia na súdoch sa za posledné štyri roky zhoršila, hovorím o tom, že 74 % ľudí nedôveruje dnes justícii, a to napriek tomu, že už rok nie je v svojej pozícii Štefan Harabin, čiže už sa nedá vyhovárať na to, že tá nedôvera v justícii bola viazaná len na osobu bývalého predsedu Najvyššieho súdu. Ale zároveň hovorím aj o tom, že aj štatistické dáta sú horšie, horšie v tom zmysle, že posledné štatistiky, ktoré sú zverejnené na webe, hovoria, že v roku 2014 sa po skoro desiatich rokoch po prvýkrát predĺžila priemerná dĺžka súdneho konania vo všetkých hlavných agendách. A to je problém. Je to problém pre spravodlivosť, je to problém pre podnikateľské prostredie. Zo sudcovského prostredia vieme, že podmienky na súdoch nie sú dobré, a hovorím, lepíte teraz oči tým, že zvyšujete výhody. Ja som posledná z tých, ktorá by hovorila, že každý sudca je zlý, naopak, treba rozlišovať medzi tými, ktorí si poctivo robia svoju robotu, a medzi tými, ktorí možno kazia dobré meno justície.
A v tomto smere predkladám aj svoj prvý pozmeňovací návrh, ktorý sa týka čl. II a má zabezpečiť to, čo aj vy máte medzi svojimi úlohami, ktoré vám boli schválené uznesením vlády, a síce zverejniť hodnotenie sudcov. Zverejňovaním hodnotenia sudcov môžme zabezpečiť to, že sa naozaj začne rozlišovať medzi tými sudcami, ktorí si poctivo robia svoju robotu, a medzi tými, ktorí možno kazia dobré meno justície.
Pán minister, opakovane predkladám tento návrh. Vy to máte ako úlohu z akčného plánu právny štát, máte to ako úlohu predložiť takýto návrh na vládu do konca decembra, predloženie akéhokoľvek návrhu zákona do konca decembra je úloha, ktorá predstavuje zdrap papiera, pretože všetci dobre vedia, že v januári už nebude riadna schôdza parlamentu, čiže parlament ju nebude môcť prerokovať, a všetci dobre vedia, že v novom volebnom období je potrebné návrhy zákonov predložiť opakovane, čiže je to úloha pre úlohu, aby ste si ju odfajkli, ale nezrealizovali. Ja si myslím, že justícia potrebuje začať rozlišovať medzi tými, ktorí naozaj robia kvalitnú robotu aj v náročných podmienkach, a tými, pre ktorých toto neplatí.
Preto predkladám môj prvý pozmeňovací návrh, ktorý znie:
Bod 1. V čl. II sa vkladá nový bod 1, ktorý znie: 1. Za § 27g sa vkladá § 27h, ktorý znie:
㤠27h
Ten, kto vykonal hodnotenie sudcu, zabezpečí zverejnenie hodnotenia sudcu na webovom sídle ministerstva, a to najneskôr do 30 dní odo dňa, kedy sa hodnotenie sudcu stalo konečným; spolu s hodnotením sudcu zverejní aj námietky sudcu, ak boli uplatnené, vrátane stanoviska Sudcovskej rady, ako aj hodnotenie sudcu zmenené podľa § 27e ods. 5."
Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Bod 2. V čl. II bod 7 znie: 7. Za § 151za sa vkladá § 151zb, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 151zb
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2016
(1) Hodnotenie sudcu vykonané podľa § 151w ods. 2 až 4 je ten, kto ho vykonal, povinný zverejniť v rozsahu a spôsobom podľa § 27h najneskôr do 30. marca 2016.
(2) Ustanovenie § 95 ods. 4 sa vzťahuje aj na sudcu, ktorému bol priznaný príplatok za výkon funkcie sudcu pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ak jeho právo na príplatok k 1. januáru 2016 trvá. Rovnako sa postupuje aj v prípade príplatku k vdovskému dôchodku, príplatku k vdoveckému dôchodku a príplatku k sirotskému dôchodku."
Návrh zákona som odôvodnila na začiatku.
Môj druhý pozmeňovací návrh sa týka aj sudcov a prokurátorov a reaguje na tú časť návrhu, vládneho návrhu, ktorý nanovo zavádza možnosť udeľovania odmien sudcom, ako aj prokurátorom, čo považujem za nesystémový krok. Máme skúsenosti z minulosti, akým spôsobom v našom prostredí sa udeľovanie odmien zneužívalo na odmeňovanie za rozhodovanie, čo neprospieva nestrannosti a nezávislosti justície. Je tu priestor na to, aby sa tieto odmeny používali ako páka na motivovanie k určitému spôsobu rozhodnutia. Ja viem, že mnohí sudcovia sú dnes preťažení, zároveň platí, že garantovaná výška platu plus všetkých náležitostí pri takejto funkcii jednoducho inkluduje v sebe aj činnosti, ako je zastupovanie kolegu, prípadne činnosti v samospráve a podobne. A pokiaľ sú sudcovia preťažení, tak to treba riešiť systémovým spôsobom manažérskymi opatreniami na súdoch a nie znovu zavádzaním odmien, ktoré keď už raz boli zrušené ako nesystémový krok, tak by sme sa k tomuto nemali opätovne vracať. Platí to rovnako pre sudcov a platí to rovnako pre prokurátorov.
V tomto duchu predkladám svoj druhý pozmeňovací návrh, ktorý znie:
Bod 1. V čl. II sa vypúšťajú body 2 a 5. Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Bod 2. V čl. III sa vypúšťajú body 59 a 72. Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Bod 3. V čl. III bod 64 sa v navrhovanom § 103 ods. 4 za slovom "úrad" vypúšťa čiarka a slová "ak v odseku 5 nie je ustanovené inak".
Bod 4. V čl. III bod 64 sa v navrhovanom § 103 vypúšťa odsek 5.
Môj tretí pozmeňovací návrh sa týka výberových konaní na prokurátorov. Ja som spomínala v prvom čítaní, že máme tu takú potemkinovskú dedinu, pretože zavádzajú sa výberové konania na prokurátorov alebo posilňuje sa a argumentuje sa zvýšením transparentnosti výberových konaní na prokurátorov. Pravda je ale taká, že ten návrh je postavený tak, že nielenže výberových konaním generálny prokurátor nie je viazaný, ale navyše tým, že sa v plnej miere znovu zavádza inštitút prokurátorského čakateľa. A tá právna úprava je nastavená tak, že nie je potrebné vypísať výberové konanie, pokiaľ možno miesto obsadiť teda čakateľom prokuratúry, tak sa celé výberové konania stanú prakticky bezpredmetnými, pretože skúsenosť hovorí, že jednoducho sú preferovaní prokurátorskí čakatelia. Čiže hráme sa tu na transparentné výberové konania, ktoré prakticky nebudú existovať, pretože prokurátorské miesta budú obsadzované inak. To je hra, s ktorou jednoducho nemôžem súhlasiť, a myslím si, že výberové konanie by malo byť pravidlo a, samozrejme, čakatelia prokuratúry už samotným faktom, že pôsobia na prokuratúre, tak či tak majú komparatívnu výhodu v týchto výberových konaniach, nech budú akokoľvek férovo nastavené.
V tomto duchu predkladám môj tretí pozmeňovací návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z o prokuratúre, a síce v znení:
Bod 1. V čl. III bod 6 v navrhovanom § 7a ods. 5 sa vypúšťajú slová "na rozhodnutie".
Bod 2. V čl. III bod 6 v navrhovanom § 7a odsek 8 znie: „(8) Výsledkom výberového konania je generálny prokurátor viazaný.".
Bod 3. V čl. III bod 7 znie: 7. V § 8 odsek 1 znie: "Prokurátora vymenúva do funkcie prokurátora bez časového obmedzenia na určenú okresnú prokuratúru generálny prokurátor na základe výsledku výberového konania."
Bod 4. V čl. III sa za bod 139 vkladá nový bod 140, ktorý znie: 140. V § 251 sa vypúšťa odsek 2. Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2.
A keď už teda transparentné výberové konania, tak potom naozaj transparentné výberové konania, tak ako sa patrí, a k tomu smeruje môj štvrtý pozmeňovací návrh, ktorý znie:
Bod 1. V čl. III bod 6 v navrhovanom § 7 ods. 1 písmeno b) znie: "b) životopis a motivačný list,".
Bod 2. V čl. III bod 6 sa v navrhovanom § 7 za odsek 7 vkladá nový odsek 8, ktorý znie:
"(8) Generálny prokurátor je povinný zabezpečiť zverejnenie všetkých žiadostí o zaradenie do výberového konania, životopisov uchádzačov, motivačných listov a písomných vyhlásení podľa odseku 6 písm. k) na webovom sídle Generálnej prokuratúry, a to aspoň 30 dní pred konaním výberového konania. Do 20 dní od zverejnenia žiadostí podľa predchádzajúcej vety môže každý vzniesť odôvodené výhrady voči uchádzačom; generálny prokurátor ich spolu so žiadosťami predloží výberovej komisii. Výberová komisia môže požadovať vyjadrenie od dotknutých osôb, ktorých sa týka vznesená výhrada. Generálny prokurátor ďalej na webovom sídle Generálnej prokuratúry zabezpečí zverejnenie dátumu a miesta konania výberového konania a zoznamu členov výberovej komisie, a to aspoň 15 dní pred jeho konaním."
Doterajší odsek 8 sa označí ako odsek 9.
Bod 3. V čl. III bod 6 v navrhovanom § 7 ods. 8 druhá veta znie: "Ústna časť výberového konania sa zaznamenáva aj s využitím technického zariadenia určeného na zaznamenávanie zvuku; takto vyhotovený záznam sa zverejňuje spolu so zápisnicou o priebehu výberového konania."
Bod 4. V čl. III bod 6 sa v navrhovanom § 7a vypúšťa odsek 7. Doterajší odsek 8 sa označí ako odsek 7.
Môj ďalší pozmeňovací návrh sa týka zverejňovania záväzných stanovísk, tak ako to bolo doteraz, nevidím dôvod, prečo by, prečo by záväzné stanoviská, ktoré vydáva generálny prokurátor, nemali byť proste verejne prístupné online, prečo len v správe, ktorú predkladá Generálna prokuratúra, naozaj na tom nevidím nejaký racionálny dôvod. Pretože myslím, že právnej istote svedčí, keď takéto informácie sú k dispozícii hneď, ako boli jednoducho vydané.
Takže v tomto duchu aj môj piaty pozmeňujúci návrh:
Bod 1. V čl. I bod 12 sa navrhovaný § 11 dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
"(6) Generálny prokurátor je povinný zabezpečiť bezodkladné zverejnenie záväzného stanoviska na webovom sídle Generálnej prokuratúry."
V čl. I sa vypúšťa bod 30.
V čl. I bod 114 v navrhovanom § 217a sa v celom texte druhej vety za slovo "prokurátora" vkladajú slová "a jeho zmeny".
Bod 4. V čl. I bod 114 v navrhovanom § 217d ods. 3 sa slová "na ktorom zverejňuje aj svoje zovšeobecňujúce stanoviská a odporúčania" nahrádzajú slovami "na ktorom bezodkladne zverejňuje svoje stanoviská a odporúčania vrátane ich odôvodnení, ako aj návrhov a podnetov, na základe ktorých boli vydané".
Bod 5. V čl. I bod 114 v navrhovanom § 217b ods. 3 sa na konci vkladá čiarka a pripájajú sa tieto slová: "najmä na základe podnetu ktoréhokoľvek prokurátora alebo fyzických osôb a právnických osôb".
Tieto posledné body môjho piateho pozmeňovacieho návrhu sa týkajú etickej komisie, ktorej zriadenie vítam, akurát nevidím dôvod, aby aj táto komisia svoje stanoviská nielen zovšeobecňujúceho charakteru, ale svoje konkrétne stanoviská na podnety konkrétnych prokurátorov alebo fyzických osôb nezverejňovala, aby teda otázka etiky bola naozaj funkčná a dynamická, a teda vedeli sme, ako sa s jednotlivými podnetmi komisia vysporiadala.
A potom je tu môj posledný pozmeňovací návrh, ktorý, priznám sa, že som vypracovala aj na podnet alebo na základe vystúpenia pána poslanca Hlinu v prvom čítaní, pretože som presvedčená, že v tomto prípade má pravdu, a síce nevidím dôvod, aby oznamovanie zadržania poslanca a vyžiadanie si súhlasu na vzatie poslanca do väzby bolo zverené len do pôsobnosti generálneho prokurátora.
Preto navrhujem vo svojom šiestom pozmeňujúcom návrhu, aby v čl. I bod 12 sa v navrhovanom § 13 vypustili, teda sa vypúšťajú odseky 3 a 4. Doterajšie odseky 5 a 6 sa označia ako odseky 3 a 4.
To sú moje pozmeňujúce návrhy.
K textu mám viaceré výhrady, ktoré presahujú rámec týchto pozmeňujúcich návrhov. Preto som podporila aj pozmeňujúce návrhy pána poslanca Lipšica svojím podpisom. Čiže stotožňujem sa aj s nimi.
K pozmeňujúcim návrhom, ktoré som predložila, tých podpisov je viac. Dovolím si povedať, že tieto pozmeňujúce návrhy podporuje aj klub KDH, pán poslanec Hrušovský a ďalší kolegovia z klubu KDH ich podpísali. A v tomto zmysle som sľúbila, že to aj poviem, že klub KDH tieto pozmeňovacie návrhy podporuje.
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
10:10
Vstup predsedajúceho 10:10
Erika JurinováA nasleduje a zároveň dávam slovo pánovi poslancovi Danielovi Lipšicovi.
A nasleduje a zároveň dávam slovo pánovi poslancovi Danielovi Lipšicovi.
Vstup predsedajúceho
13.11.2015 o 10:10 hod.
Ing.
Erika Jurinová
Videokanál poslanca
Ďakujem, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie nie sú faktické poznámky. Dávam slovo ďalšiemu prihlásenému rečníkovi, ktorý v sále nie je, prepadá mu teda poradie.
A nasleduje a zároveň dávam slovo pánovi poslancovi Danielovi Lipšicovi.
Rozpracované
10:12
Vystúpenie v rozprave 10:12
Daniel LipšicMilé kolegyne, vážení kolegovia, začnem tým, čo som priniesol a považujem to za výsmech sociálnych balíčkov tejto vlády. Pán minister chvíľku o tom pohovoril v úvodnom slove. Zaujímavé, že to nehovoril v prvom čítaní. Nik o tom nehovoril ani v prvom čítaní, ani na výboroch, kým som to neotvoril. Pretože sa niekedy nevšimne, že sa mení jeden koeficient 0,8 na 1 % v novele,...
Milé kolegyne, vážení kolegovia, začnem tým, čo som priniesol a považujem to za výsmech sociálnych balíčkov tejto vlády. Pán minister chvíľku o tom pohovoril v úvodnom slove. Zaujímavé, že to nehovoril v prvom čítaní. Nik o tom nehovoril ani v prvom čítaní, ani na výboroch, kým som to neotvoril. Pretože sa niekedy nevšimne, že sa mení jeden koeficient 0,8 na 1 % v novele, ktorá má stovky novelizačných bodov. Ja som si to našťastie prečítal, vašu novelu poctivo. Neviem, či ste ju aj vy teda čítali celú, pán minister, inak by ste s týmto podľa mňa neprišli, ale v poriadku. Ale v poriadku.
Tento návrh navrhuje, tým začnem a budem hovoriť rozsiahlejšie potom o ďalších veciach, ktoré sú v tom návrhu málo prijateľné, pretože tak zošnúrovávajú prokuratúru, ako dnes nie je zošnurovaná ani ruská prokuratúra. A to hovorím úplne úprimne. A budem hovoriť aj, čo v tom zákone je také, čo je za hranicou, podľa mňa, alebo v rozpore s nejakou demokratickou koncepciou prokuratúry ako takej.
Ale najskôr sa vyjadrím k tým dôchodkom.
V tomto návrhu sa navrhuje, aby sa zvýšil koeficient príplatku k dôchodkom, ktorý je dnes 0,8 % na 1 % za každý odpracovaný rok. To znamená, za 35 rokov pri sudcoch a prokurátoroch, je to kariérna funkcia, to robí približne 170 eur zvýšenie. Teraz ešte raz. Platy sa sudcom a prokurátorom valorizujú. Normálne sa im valorizujú. Dnes je dôchodok sudcu a prokurátora na úrovni 1 600 euro. Dôchodok a príplatok k dôchodku. My im to ideme ešte o 200 eur zvýšiť. Robíte si srandu? Robíte si srandu?!
Tak bežným ľuďom dáte 1,90 a sudcom a prokurátorom, ktorí majú 1 600 platy, dáte ešte o 200 eur, pardon, dôchodok? To čo má znamenať? To je odmena za to, že veľké ryby nie sú v base? Lebo ak by boli v base, tak by sme mohli možnože všetkým ľuďom pridať 200 eur na dôchodok. A ja som prekvapený, že táto skvelá sociálna politika nebola na sociálnom balíčku na Úrade vlády. To tam chýbalo. K tomu sa nepriznávate, ak vás pri tom niekto nechytí v parlamente. Ako v kauze PPC pred tromi rokmi tiež zašmodrchané dotácie pre Pentu za 30 mil. Zaplať pánboh, že nemôžte zvyšovať platy a dôchodky rakúskym prokurátorom, lebo pri kauze Výboh, sa mi zdá, že by ste sa aj o to pokúsili. To sa, samozrejme, že nedá v tomto parlamente.
Pán minister to zdôvodňoval, keď teda tá téma prišla, sa na to prišlo, možno aj keď on na to prišiel, tým, že sudcovia majú zakázané podnikať, aj prokurátori. Veď kvôli tomu ten príplatok už majú 0,8 %! Kvôli čomu sa im ten príplatok zvyšuje?! Stanovili ste im nejaký nový zákaz v zákone? Nestanovuje. Dôchodky sa im valorizujú. Ešte raz, tým, že sa im valorizujú platy, na rozdiel od nás, sa im valorizujú dôchodky. Aj samotný dôchodok, aj príplatok, lebo ten ide z funkčného platu. Valorizovaného funkčného platu! Tuná sa mení systém, tuná sa mení koeficient.
A ešte raz, ten príplatok nikto nespochybňuje, lebo to je dôležitá práca sudcu a prokurátora. Preto ho majú, že majú zakázané podnikať. Ale kvôli čomu sa teraz zvyšuje, keď žiaden nový zákaz v zákone nie je? To je absurdné! To je úplne absurdné. Je to podľa mojej mienky naozaj akože úplne výsmech všetkým ľuďom s dôchodkom 300, 400 eur. Blahoželám sociálnej vláde SMER-u! To ste naozaj už na tom tak zle, že si musíte kupovať sudcov a prokurátorov, aby sa niektorým vašim ľuďom nič nestalo? Lebo to nie je ničím rozumne, zrozumiteľne, dôstojne vyargumentovateľné.
A ja dám pozmeňovák, ktorý to z toho vypúšťa, a budem veľmi pozorne sledovať, a myslím, že nielen ja, ako budú poslanci sociálneho SMER-u hlasovať. A ako budete zdôvodňovať ľuďom pred voľbami, že im pridávate 2 eurá na dôchodku, a sudcom a prokurátorom, ktorí majú 1 600-eurové dôchodky, pridávate 200 euro.
A teraz už som počul kritiku, že však to je akože populizmus. Veď ste s tým sem prišli do parlamentu vy! Máme byť ticho? To nie je téma, s ktorou som ja prišiel, poďme znižovať dôchodky vysoké. Nie. Vy ste s tým prišli do parlamentu! To je vaša iniciatíva, vaša aktivita. Nie opozície. Opozícia to zneužíva? A čo zneužíva? Že prídete s takouto škandalóznou vecou do parlamentu? Máme byť ticho? To je akože správne v rámci dobrých vzťahov? To si nemyslíte vážne!
A ja by som pána ministra chcel požiadať, lebo pri predchádzajúcom zákone nemal odvahu v rozprave vystúpiť. (Reakcia ministra.) No, mrzí ma to. Som vás vyzval k tomu a nerobil som to... Ešte raz, keď som bol na vašom mieste, vždy, keď bol závažnejší zákon, som vystúpil v rozprave, aby mali poslanci možnosť reagovať. Lebo obávam sa, že potom nemáte argumenty alebo sa ich bojíte, lebo sa bojíte konfrontácie s argumentami, ktoré sú rozumné. Inak by ste v rozprave vystúpili. A vyzvem vás aj teraz. Budem mať pomerne veľa pozmeňovákov, aby ste vystúpili v rozprave. Lebo na výbore našom bola vaša pani štátna tajomníčka. Ta nereagovala v princípe na nič. V pléne budete reagovať v záverečnom slove, neviem akým spôsobom, ale nebudete mať odvahu ani v rozprave vystúpiť. (Reakcia ministra.) Tak, pardon, tak to sa mi nezdá, že je nejak zvlášť, že ste si istý svojimi argumentami. Asi nie ste si istý s tými argumentami. A naozaj si myslím, že toto ustanovenie ste si, ste o ňom nevedeli. A zrejme teda ani vláda nie, lebo, no. A ak áno, ešte horšie. Ešte horšie. Lebo potom čo to znamená, že naozaj si idete kupovať sudcov a prokurátorov? Alebo ich idete odmeňovať za to, že oligarchovia sú na slobode? Akú to má logiku?
Chcem sa vyjadriť najskôr k veci, ktorú sťahujete z návrhu, čo teraz oceňujem. A to je tiež, ale venujem sa tomu kvôli tomu, že na našom výbore námestník generálneho prokurátora Šufliarsky povedal, že my sťahujeme novelu Trestného poriadku v mimoriadnych opravných prostriedkoch, ale zatiaľ, uvidíme, možno o pol roka, aby sme s tým prišli znovu. Tak kvôli tomu sa k tomu vyjadrím, lebo, pán minister, ja som vás hneď kontaktoval, keď som to našiel v zákone o prokuratúre, a sme sa aj stretli, lebo som to považoval za veľmi, veľmi nebezpečné, a som rád, že idete z kratšej cesty, a viem, že vy ste nesúhlasili s tým návrhom. Len teda sa tam objavil.
Je to návrh v Trestnom poriadku, aby sa vlastne zmenila celá koncepcia, aj keď už výbor teda navrhuje to vypustiť po tej polemike, ktorá bola, aby sa zmenila koncepcia mimoriadnych opravných prostriedkov, aby sa zrušilo dovolanie a zaviedla sa predchádzajúca, ešte z čias socializmu, sťažnosť pre porušenie zákona, tzv. SPZ, ktorú dáva generálny prokurátor a minister spravodlivosti.
Tento návrh nebol predmetom pripomienkového konania ani rokovania Legislatívnej rady a dostal sa do návrhu na rokovaní vlády, ale nenavrhol ani minister spravodlivosti na rokovaní vlády, neviem, kto ho skoncipoval. Viem, kto ho navrhol, ale nebudem to pre korektnosť vzťahov tuná rozprávať, že kto ho navrhol. Naozaj geniálne riešenie. To riešenie totižto je úplne zjavne protiústavné. Ak niečo znamená rovnosť strán v našej ústave, tak to znamená, že strany v trestnom konaní, v súdnom konaní sú si rovné. Nemôže mať jedna strana ešte jeden náboj, ešte jednu možnosť spochybniť právoplatné rozhodnutie a druhá strana nie. Na to nemusíte byť ani právnikom, ani ústavným právnikom, aby ste to vedeli. To je úplne zjavne protiústavný inštitút.
Český Ústavný súd ho v minulosti zrušil. Bol napadnutý aj v našom Trestnom poriadku v roku 2002. A Ústavný súd by ho tiež zrušil, len našťastie ho poslanci, ktorí ho navrhli, vzali späť ten návrh. A poviem vám aj príbeh, ako sa to stalo. Keďže by to Ústavný súd, samozrejme, že zrušil, tak ja som ako minister spravodlivosti navrhol obmedziť tento inštitút, aby sa mohla podávať SPZ-ka len na návrh, na podnet, a potom som požiadal navrhovateľov, aby kvôli tejto zmene vzali návrh na Ústavný súd späť s tým, že ide nová kodifikácia trestná, kde sú tie úpravy úplne nanovo. A našťastie mojej prosbe vyhoveli, vzali to späť a po kodifikácii už, samozrejme, že úplne iný systém mimoriadnych opravných prostriedkov.
A moja žiadosť sa týkala vtedy situácie, keď sme dávali SPZ-ky, ja som dával SPZ-ky v takých veciach, ako bol Černák, ako boli nebankové subjekty, ako bol Reichel. Proste v závažných prípadoch organizovaného zločinu. Tak sme ešte chvíľu potrebovali pár rokov, kým bude nová kodifikácia, aby mal minister spravodlivosti k dispozícii tento mimoriadny opravný prostriedok.
A nová kodifikácia išla tým smerom, ktorým musela ísť, že z dôvodov vážnych procesných vád umožnila dovolanie obidvom stranám, teda aj prokurátorovi, aj obvinenému, a nad rámec toho, uvedomujúc si, že sú aj nezákonné súdne rozhodnutia, umožnila ministrovi spravodlivosti, ktorý nie je stranou v trestnom konaní, aby podával aj širšie koncipované dovolanie do otázok väzby, podmienečného prepustenia alebo aj skutkového stavu. Ale dať takéto oprávnenie len jednej strane v konaní a druhej nie, je proste... Ešte raz, to je, asi nie je flagrantnejšie porušenie princípu rovnosti strán, a jednoznačnejšie. A problém je ten, že samozrejme, že by to Ústavný súd zrušil. Podľa mňa ešte v podateľni by to zrušil. Problém je, že by Ústavný súd, obávam sa, mohol ísť minimálne v odôvodnení trošku ďalej ešte a povedať: No dobre, ale je to dovolanie do skutkových vecí ministra spravodlivosti, je aj to úplne celkom štandardné? No ktovie, ktovie. Čiže by sme ešte vyliali s vaničkou aj to dieťa. Ešte by sme zhoršili právny stav, aký je, pri náprave nezákonných rozhodnutí v trestných veciach. Koho taká blbosť mohla napadnúť?
Dnes je problém už v civilných dovolaniach generálneho prokurátora, po prvé, preto, že nedávno prijalo stanovisko občianskoprávne a obchodné kolégium, že pred tým, ako generálny prokurátor využije právo podať mimoriadne dovolanie, musí účastník konania podať riadne dovolanie, aj keď nie sú naňho splnené podmienky, čo podľa mňa je zlé rozhodnutie kolégia Najvyššieho súdu, ale je platné. A potom tu máme ix rozhodnutí zo Štrasburgu, ja ich tu aj mám, sú to 4 rozhodnutia nedávne, z tohto roku, vo veci Draftová, a. s., proti Slovenskej republike, PSMA, s. r. o., proti Slovenskej republike, Kompcare proti Slovenskej republike, takže sú len 3, kde Štrasburg povedal, že civilné dovolania podané generálnym prokurátorom sú v rozpore s čl. 6 v tých prípadoch, ktoré pojednával. Samozrejme, že Štrasburg nepojednáva o actio popularis, ale v konkrétnej veci. Ale to zdôvodnenie je také, že sa obávam, do akej miery budú v Štrasburgu priechodné akékoľvek rozhodnutia vydané na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora. To je, samozrejme, že civilné konanie. Niekto nemôže povedať, no ale v trestnom konaní to je iné, lebo v trestnom konaní má štát, je tam verejný záujem. To je všetko pekná pravda, ale v civilnom konaní generálny prokurátor nie je stranou v konaní, čiže akoby nad stranami. Ale v trestnom konaní je prokurátor stranou v konaní. To je ešte horšie!
A ako povedal Štrasburg veľmi jednoznačne, a to bola asi premisa, ktorú zhotoviteľ tohto skvelého návrhu nejak nepostrehol, že princíp rovnosti strán sa, samozrejme, že aplikuje aj v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch. Bez akejkoľvek diskusie! Aj podľa našej ústavy, našej ústavy sú strany v konaní rovné. V súdnom konaní. Nie je tam napísané okrem konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch, nič také v ústave napísané nie je.
Čiže som rád, že ten návrh vypadol odtiaľ, ale chcel som o tom hovoriť dnes práve kvôli tomu, že aby nikto nemal nápad o pol roka s tým prísť znovu, lebo tým podľa mňa poškodí, poškodí aj záujmu alebo možnosti zrušiť právoplatné rozhodnutia v trestnom konaní na základe dovolania ministra spravodlivosti. Poškodí v tom, že ak tá vec pôjde na Ústavný súd, tak Ústavný súd vo svojom zdôvodnení môže ísť ešte ďalej ako len (kýchnutie v sále), na zdravie, pri SPZ-ke. Toto našťastie vypustili, takže...
A je mi ľúto, pán minister, že sa táto vec dostala do návrhu bez vášho súhlasu a zrejme bez súhlasu kohokoľvek. Kohokoľvek. Keď sa to dozvedel Najvyšší súd, boli proti, lebo tá argumentácia v dôvodovej správe bola, že strašne veľa dovolaní podaných obvinenými je, samozrejme, že odmietaných a nespĺňajú podmienky dovolania a to ako Najvyšší súd zaťažuje. Toto nie je pravda. Jeden senát má v dovolaní 80 vecí, ktoré vyrieši, jednu vec za jednu hodinu, lebo to tam skúma len dovolacie dôvody. Dokonca len tie, ktoré sú uvedené v dovolaní. Len ten dôvod skúma! Povie príslušný súd, bolo porušené právo na obhajobu. Jedna hodina, nikoho nezaťažuje Najvyšší súd, to nie je problém, to je výmysel, čiže bol proti, bolo ministerstvo spravodlivosti, proti bol Najvyšší súd a proti bola podľa mňa aj veľká časť Generálnej prokuratúry, a napriek tomu to je vo vládnom návrhu zákona.
Ešte raz oceňujem aspoň to, že to z návrhu zákona vypadlo, a hovoril som o tom preto obšírnejšie, aby neprišlo k pokusu o recidívu. Tak.
Čo by som ale navrhol, a mám tu aj pozmeňovací návrh, by som navrhol, aby sa vypustil celý IV. článok. Tam síce je jedno ustanovenie, ktoré spomínal minister spravodlivosti, a ja ho nájdem, § 95a, áno, a § 95b, ktoré sa týka rozhodnutí v prípravnom konaní o zaistení peňažných prostriedkov a voči nemu nemám ja žiadne námietky, ale predosielam, že v predchádzajúcom návrhu sa otváral Trestný poriadok. Tak ho dajme tam. Myslím si, že je, nikto nemusí byť nejaký legislatívny purista, aby vedel zvládnuť a pochopiť, že v jeden deň prijímať dve novely Trestného poriadku nie je celkom s kostolným poriadkom. Čiže tá vecná rovina je správna, dať ju do Trestného poriadku, ktorý otvárate v predchádzajúcom zákone, a fajn, a článok IV vypustíme z toho, z osnovy, aká je. To len, to len ako legislatívna pripomienka.
Čiže dávam pozmeňovací návrh prvý.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa mení takto: Čl. IV. sa vypúšťa. Ostatné články sa náležite prečíslujú. Vlastne sa ani nemusia prečíslovať, pretože to je posledný článok.
Takže tak. Nech sa páči. (Rečník odovzdal pozmeňujúci návrh spravodajcovi.)
A teraz prejdem k samotnej novele zákona o prokuratúre a potom prečítam pozmeňovací návrh, ktorý má 16 bodov, a budem navrhovať, aby sa o ňom hlasovalo, pán spravodajca, osobitne o každom bode. O každom.
Ešte nad rámec dôchodkov by som vás upozornil na to, že okrem dôchodkov sudcov a prokurátorov sa navrhuje zvýšiť aj počet týždňov rehabilitácie pre sudcov a prokurátorov z dnešného jedného na dva týždne. Nechcem ísť do veľkej polemiky, či to je ďalšia dovolenka, alebo nie je, v každom prípade majú sudcovia a prokurátori päťtýždňovú dovolenku, plus ďalší týždeň voľna, teraz navrhujeme päťtýždňovú dovolenku plus ďalšie dva týždne voľna. Čím to je zdôvodnené? Čím to je zdôvodnené? Lebo dá sa, ako ťažkú prácu určite majú sudcovia a prokurátori, o tom nepochybujem. Ale mnohí ďalší ľudia majú ťažkú prácu na Slovensku, mnohí ďalší a tým nedávame ďalšie týždne rehabilitácie.
A vždy ma v justícii jedna vec fascinovala, ako bola justícia, a ja si veľmi vážim prácu poctivých sudcov a prokurátorov, lebo to je náročná práca. Veľmi náročná. Poviem to na príklade, keď rieši človek nejaké spory vo svojom prostredí pracovnom alebo rodinnom, je to vyčerpávajúce. Je to ťažké. Keď celý deň riešite spory iných, to nie je psychicky ľahká záležitosť. Ale čo ma fascinovalo, je, že vždy v justícii bola justícia schopná si vždy vybrať z každého zákona, ktorý im vyhovoval, nejaké hrozienka. Tak páčia sa nám vyššie dôchodky policajtov? Tak berme policajtov. Páčia sa nám platy poslancov? Tak berme poslancov. Z každého nejaké to hrozienko. Je to správne a v zásade nejaké spravodlivé? Podľa mňa nie. V niečom sa porovnávame s poslancami, lebo sme ústavní činitelia, a sudcovia sú ústavní činitelia, fajn, a v niečom inom zase s väzenskou strážou, lebo tam sa nám zdá, že tam to je tiež niečo dobre upravené. Ja neviem, či to je najrozumnejší a najprincipiálnejší prístup.
Čiže čo tu považujem za také zašité a za málo akceptovateľné, sú práve tie návrhy týkajúce sa výrazného zvyšovania dôchodkov. Možno ma opravia kolegovia, ktorí sa venujú sociálnym veciam, ale možnože sú na Slovensku aj ľudia, ktorí majú dôchodok 200 euro. A my ideme týmto ľuďom pridať 2 eurá na budúci rok. A tým, čo majú 1 600 euro, pridáme ešte 200 euro. To si myslím, že rozumný človek, ktorý má minimálny cit pre spravodlivosť alebo, ak chcete, sociálnu spravodlivosť, by ťažko vedel vyargumentovať.
Teraz prejdem k tomu samotnému návrhu.
V bode 8 sa navrhuje, aby funkčné obdobie generálneho prokurátora, pokiaľ nebude zvolený nový generálny prokurátor, plynulo aj ďalej. Máme precedens pri NKÚ a je to zlý precedens. Demokracia podľa mojej mienky znamená, že väčšina verejných funkcií, dajme tomu s výnimkou sudcov, väčšina verejných funkcií je volená na obmedzené funkčné obdobie. A to funkčné obdobie sa nepredlžuje automaticky za nejakých okolností. Moja otázka pri tomto návrhu je, čo vlastne riešime? Čo vlastne riešime? V minulosti bola funkcia generálneho prokurátora voľná možno rok a pol a vtedy váš premiér rozprával, že nie je problém, veď je prvý námestník, prokuratúra funguje perfektne, nie je problém, čo, nie je problém nevymenovať Čentéša, veď nie je problém. Tak aký problém riešime?! Keď Ústavný súd priznal aktívnu legitimáciu aj prvému námestníkovi na podanie návrhu na Ústavný súd, keď zákon priznáva v prípade uvoľnenia funkcie generálneho prokurátora plné kompetencie prvému námestníkovi - aký problém riešime? Koho chceme zabetónovať? Čiže pred štyrmi rokmi Robert Fico hovoril: Nemusíme zvoliť generálneho prokurátora, veď prvý námestník riadi prokuratúru absolútne bez problémov, všetko je v poriadku. Načo by prezident menoval Čentéša? Nie, nech nie je v strese, nech sa ukľudní. A teraz to robíte týmto spôsobom, že zrazu to problém je. Ale aký problém riešite? Pretože máte to aj v tej novele napísané v § 9 ods. 3, že ho zastupuje prvý námestník generálneho prokurátora v plnom rozsahu práv a povinností!
Na výbore jediný argument bol, že generálny prokurátor má legitimitu odvodenú priamo od parlamentu a prezidenta a prvý námestník nie. Ale má tú legitimitu stanovenú na 7 rokov! Nie na neobmedzené obdobie, to nie je demokracia, teda podľa mňa to nie je demokracia, len preto, že raz bol zvolený, tak už to môže v princípe donekonečna. Ja si nemyslím, že keby bola voľba kráľa a zvolíme kráľa na doživotie, že je demokracia, lebo sme ho zvolili, to nie je demokracia! Demokracia podľa mojej mienky je pravidelné voľby a pravidelné volebné obdobia. Nie že raz zvolíme a potom už je navždy, toto nie je demokracia, teda aspoň v mojom ponímaní nie.
V § 11 sa navrhuje iné členstvo v komisii pre vydávanie záväzných stanovísk a navrhuje sa, aby bola zložená z troch členov vymenovaných generálnym prokurátorom, po jednom z Národnej rady, z vlády a zo Súdnej rady. To je podľa mojej mienky zase trošku nepochopenie toho, aké postavenie má prokuratúra, lebo prokuratúra bez debaty vykonáva zákony v prvom rade. Vykonáva zákony. Najvyšším orgánom výkonnej moci je vláda, ktorá je zodpovedná za vykonávanie zákonov. Podľa ústavy. Prokuratúra vykonáva zákony len podľa konkrétnych zákonov, ktoré jej tú kompetenciu dávajú. Ale z ústavy, čo zdôraznil aj Ústavný súd viackrát, je vrcholným orgánom výkonnej moci vláda. A preto tá pôvodná komisia mala troch členov menovaných generálnym prokurátorom a troch členov menovaných ministrom spravodlivosti. Lebo on je zodpovedný, minister spravodlivosti, alebo spoluzodpovedný v rámci vlády za výkon trestnej politiky. Teraz je tu taký trend, že každá inštitúcia niekoho volí. Národná rada volí tam, Súdna rada, ale to replikovať do zákona o prokuratúre je nepochopenie zmyslu tej komisie. To je orgán, ktorý bude dávať návrhy na záväzné stanoviská, ktorými budú viazaní prokurátori pri vykonávaní zákonov. To je vec výkonnej moci! A preto by tam mali byť zástupcovia ministra spravodlivosti. Nie, lebo, pretože nám sa zdá, že Národná rada, Súdna rada, to sú také pekné ústavné orgány, tak dajme tam aj - to podľa mňa je nepochopenie zmyslu toho, čo robí prokuratúra a aký zmysel tá komisia má mať.
Ďalší návrh, a tam by som sa len zastavil krátko, bude k tomu pozmeňovací návrh. V § 15 ods. 1 písm. f), a tu sa môžem mýliť, tak ma opravte, ak sa mýlim, sa navrhuje zaviesť novú kompetenciu generálneho prokurátora vo vzťahu k Ústavnému súdu, a to je dávať návrh na vyhlásenie rozhodnutia o uvoľnení funkcie prezidenta. Že aký typ konania to vlastne je? Môžem sa mýliť, že došlo k nejakej novelizácii zákona o Ústavnom súde, ale nie som si celkom istý, resp. ústavy, že by Ústavný súd konal o uvoľnení funkcie prezidenta.
Ja som sa na to pýtal aj na výbore, pán minister, vás, ste mi na to neodpovedali. Ak mi to vysvetlíte, tak ja ten pozmeňovací návrh v tejto časti stiahnem, ale ja zatiaľ, zatiaľ som nenašiel dôvod tohto nového konania.
V bode 20, v bode 20 sa navrhuje, aby Generálna prokuratúra mala právo zúčastňovať sa na príprave zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa týkajú prokuratúry, prokurátorov a zamestnancov prokuratúry. Musím povedať, mám tu aj stanovisko Benátskej komisie z roku 2005 (rečník zobral do rúk materiál, ukazujúc ho plénu), ktoré podobnú kompetenciu ruskej prokuratúry, ruskej prokuratúry, oni ju nenazvali ani Prosecution Office, nazvali ju že prokuratúra, aj keď to je v angličtine, považovali za rozpornú s odporúčaniami Rady ministrov. Totižto prokuratúra by sa nemala miešať do legislatívy. Jasné, je fajn, keď sú dobrí prokurátori, ktorí sa zúčastňujú na tvorbe legislatívy, ja navrhnem, aby sa, to aj pán minister povedal, že to podporí, tak uvidíme, či dnes to podporí, aj mohli ísť na stáž aj prokurátori na ministerstvo spravodlivosti. Ale takto všeobecne koncipovaná kompetencia Generálnej prokuratúry znamená čo? Že ak poslanci budú navrhovať zmenu zákona o prokuratúre, tak musia pri príprave toho návrhu prizvať Generálnu prokuratúru? A naozaj je v ústave zákonodarná iniciatíva poslancov a pre ten účel aj vlády a výborov, limitovaná, že zákon môže tu určiť nejaké limity a obmedzenia? Inými slovami, čo sa stane, ak predloží poslanec návrh novely zákona o prokuratúre, o prokurátoroch, to je jedno, bez toho, aby prizval na prípravu návrhu Generálnu prokuratúru? Bude to v parlamente odmietnuté, bude to nezaradené, lebo to aj v rozpore so zákonom bolo pripravené, keďže ich neprizval, čo sa vlastne udeje, aká bude sankcia? Alebo čo sa vlastne udeje? A je naozaj napísané v ústave, že právo zákonodarnej iniciatívy majú, má vláda, výbory a poslanci, ale z času na čas môže zákon povedať, že čím je to právo podmienené? Nič také v ústave napísané, samozrejme, že nie je. Aj to je dokumentácia toho, aký presah chce mať prokuratúra, ktorý by už nemala mať v demokratickom, právnom štáte.
Len na zváženie dám aj bod 24, ktorý umožňuje zmenu príslušnosti prokuratúry, doteraz to bolo možné len výnimočne a len v jednotlivej veci, teraz to už bude možné paušálne. Otázka potom znie, načo je vôbec určená príslušnosť prokuratúry, keď sa kedykoľvek bude môcť meniť rozhodnutím generálneho prokurátora?
Čo oceňujem, je bod 28, 29, aby osobitnú správu prednášal v pléne špeciálny prokurátor, správu o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry.
V čl. II, tam sú tri veci, štyri veci. Prvú vec som už zmienil a k tomu budú smerovať aj pozmeňovacie návrhy, tie sa týkajú zvyšovania dôchodkov a preventívnej rehabilitácie.
Ďalšie sa týkajú toho, čo spomínala pani poslankyňa Žitňanská, odmeny, ktorá sa znovu zavádza. A zdôvodnená je tým, že to bude odmena za vykonávanie úloh nad rámec činnosti sudcov a prokurátorov, prednášanie na Justičnej akadémii, členstva v skúšobnej komisii Justičnej akadémie. Ale veď za to by mali byť normálne zaplatení. Keď prednáša, skúša, normálne má nejakú formu pracovnoprávneho vzťahu. To nie je zakázané. Keď prednáša sudca na Právnickej fakulte alebo kdekoľvek inde, tak môže mať z toho príjem ďalší, tam nie je limitovaný príjmom. To znamená, ak robí v Justičnej akadémii alebo niekde inde, nech má z toho riadny príjem ďalší podľa, neviem, nejakej hodinovej sadzby. Ale kvôli čomu to dávať vo forme odmeny?
A, áno, vieme a nie je celkom pravdou, že to bolo len kvôli tomu, čo robil v minulosti pán Harabin, ako sa systém odmien brutálne zneužíval. A vracať sa k nemu späť, k tomu systému, aj keď trošku v inej podobe, si myslím, že nie je dobrý nápad.
Zároveň sa tu navrhuje aj v bode 3, a potom pri zákone o prokurátoroch, aby funkčné príplatky funkcionárov súdov a prokuratúr sa zvýšili a neboli dané pevnou čiastkou, ale percentom. To znamená, aby sa zvyšovali, tak ako sa budú zvyšovať platy. A zdôvodnené to je tým, že aj v iných, pri iných funkciách sú dané funkčné príplatky percentuálnou sadzbou. Naozaj? Ja si myslím, že nie. Že aj v parlamente, funkcionári parlamentu, vy, ktorí ste funkcionári, pani podpredsedníčka, ale aj vy ostatní, sú dané funkčné príplatky pevnou sumou, pevnou sumou v zákone.
Jasné, že by bolo lepšie, keby boli dané percentom, lebo sa potom automaticky zvyšujú. Ale prečo chceme zvyšovať platy súdnym funkcionárom a prokurátorom a vedúcim prokurátorom? Podľa mňa zvlášť v justícii sú funkcionári súdov, funkcionári prokuratúr, sú prví medzi rovnými. To znamená, že by, áno, mali mať nejaký funkčný príplatok, ale nie že o tretinu vyšší plat, ako sa tu navrhuje, ako ostatní sudcovia a prokurátori. To sa mi zdá, že nie je ničím zdôvodniteľné. A už vôbec nie tým, že takto je aj pri iných funkciách, lebo tak to nie je ani pri výkonných funkciách vo vláde, ani pri parlamentných funkciách v parlamente. Je to zaujímavý nápad zvýšiť platy, len tá argumentácia nie je moc poctivá.
V čl. III zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry. Už tu spomínala pani kolegyňa Žitňanská, že výberové konanie sa nastavuje tu spôsobom, ktorý v konečnom dôsledku môže byť úplne zbytočný, lebo výberové konanie a jeho výsledky nebudú pre vymenovanie do funkcie záväzné. Načo je potom výberové konanie, načo je to dobré? To je aj pri výberovom konaní na prokurátorov, na vedúcich prokurátorov, na funkčný postup na prokuratúre a na právnych čakateľov prokuratúry. K tomu budem mať pozmeňovacie návrhy.
Spomeniem to pri návrhu, ktorý je v bode 6 § 7a ods. 8: "Generálny prokurátor na základe výberového konania s prihliadnutím na záujem riadneho plnenia úloh prokuratúry", čo môže byť čokoľvek, "rozhodne, ktorého úspešného uchádzača vymenuje do funkcie prokurátora." Čiže budete mať desať uchádzačov, z toho bude päť úspešných, zoberú piateho, lebo sa mu zdá, že - potom na čo je to výberové konanie dobré?! Výberové konanie, ktoré sa navrhuje, že bude v princípe v plnej gescii prokuratúry, bude výberovú komisiu menovať len generálny prokurátor z databázy určenej Radou prokurátorov a generálnym prokurátorom. Nikto iný tam nebude, len prokurátori. Dobre, poďme ďalej. A napriek tomu nebude záväzné, jeho výsledok. Tak aký to má zmysel? Tak potom povedzme, že generálny prokurátor môže kohokoľvek kedykoľvek vymenovať, odvolať, preložiť, preradiť - vybavená vec, jeden paragraf. Nerobme tam litánie, lebo to je potom Potemkinova dedina. A zákony nerobíme pre konkrétneho generálneho prokurátora, ale preto, aby jeden systém nejako fungoval. Čiže argumentovať, že možno sa to ešte dva roky nezneužije a potom, však držíme palce, aby to tak zostalo.
Takisto je tu výrazne skresané písomné vyhlásenie, a u čakateľov nie je vôbec, ktoré zaviedla bývalá vláda, aby uchádzači o výberové konania v justícii museli deklarovať, aké blízke osoby v justícii pôsobia. Lebo všetci dobre vieme, všetci dobre viete, aké neuveriteľné rodinkárstvo v justícii funguje, a preto musia deklarovať, nebola to žiadna zábrana na výber deklarovať zoznam blízkych osôb pôsobiacich v celej justícii: na súdoch, na prokuratúre, na ministerstve spravodlivosti. To sa u čakateľov dá úplne preč a u výberového konania na prokurátorov, ktoré bude inak veľmi zriedkavé, lebo čakatelia budú menovaní za prokurátorov hneď, tak tam sa to obmedzuje len na prokuratúru.
Možno poznáte jeden krajský súd na východe Slovenska, kde je dotiahnutá táto situácia do dokonalosti. Tam má predseda súdu na súde celú svoju rodinu: syna, dcéru, nevestu, zaťa - úplne všetkých. A už to bolo také blbé, tak myslím, že zať alebo syn išiel na prokuratúru, aby to nebolo úplne také, že sú úplne všetci na tom súde.
Preto malo zmysel, aby deklarovali blízke osoby v celej justícii. Slovensko je malá krajina. Koľko máme sudcov na Slovensku? 1 200, 1 300. Koľko prokurátorov? 700? To je malá krajina a neviem, koľko je to rodín, ale to naozaj chceme tento systém zabetónovať, neriešiť ho? A ja počúvam stále alebo častokrát, že, no ale veď to je všetko v poriadku, lebo však sú aj lekárske rodiny a stolárske rodiny. Toto je tretia štátna moc! Môže byť právnická rodina, kľudne aj lekárska, ale to je tretia štátna moc. A ja som nevidel v ústave napísané nič také, že moc výkonná a zákonodarná sú slobodne volené a moc súdna je dedičná. Nič také v ústave napísané nie je. Nič také napísané nie je v ústave a možno by sme chceli, aby dedičné boli aj iné moci, by sa možno naše deti potešili, že by dedili naše mandáty poslanecké. Ale to by nebola demokracia! Aj súdna moc pochádza zo zdroja moci, a tým sú občania, nie sudcovia, že reprodukujú sami seba na sudcovských funkciách, to nie je demokracia, žiadna.
A preto budem navrhovať, aby sa to znovu rozšírilo pri výberových konaniach pri čakateľoch aj prokurátoroch, aby deklarovali blízke osoby v celej justícii. Nič im to nezabraňuje ani ich to neznevýhodňuje, ale robí to výberové konanie transparentnejším, čo je strašne dôležité.
Tiež tu navrhujem, a to je vec, ktorú pán minister avizoval, že bude s ňou súhlasiť na výbore. V bode 10 § 9a, aby bolo možné dočasné pridelenie prokurátora aj na ministerstvo spravodlivosti. Ak prokuratúra argumentovala, alebo časť prokuratúry, aby som bol presný, tým, že je potrebné zaviesť opätovne v trestnom konaní SPZ-ku pre generálneho prokurátora, tým, že ministerstvo spravodlivosti nemá kvalifikovaný aparát na podávanie dovolaní, čo inak nie je celkom pravda, lebo aj minister spravodlivosti podával SPZ-ky, odkedy vzniklo ministerstvo spravodlivosti, pred štyridsiatimi rokmi, tak navrhujem, aby mohli byť prokurátori na stáži na ministerstve spravodlivosti, či na účely tvorby legislatívy, ak je to potrebné, alebo na účely spracovaní dovolaní v trestnom konaní.
V bode 14 je, tam by som možno na to upozornil, lebo to je návrh, ktorý prokurátori odmietajú. A opravte ma, ak sa mýlim, ale aj samosprávne orgány prokuratúry sa postavili k tomuto návrhu veľmi kriticky, a to je možnosť preradiť na nižšiu prokuratúru prokurátora bez jeho súhlasu a mimo disciplinárneho konania. To je vážny precedens pre nezávislosť prokurátorov. A napriek tomu, že to je viazané na, alebo teda možné je tam odvolanie, o ktorom rozhoduje krajský súd, tak preradiť na nižšiu prokuratúru mimo disciplinárneho konania je precedens, ktorý tu podľa mojej mienky od roku 1989 nebol. A veľmi výrazne pred ním varujem.
Totižto už vôbec ten systém prokuratúry, a nehovorím to s radosťou, máme s nejakými zmenami od 50. rokov, kedy sme prebrali sovietsky model prokuratúry. Je paradoxné, keď si len tak uvedomíte v trestnom práve, že policajný vyšetrovateľ je procesne oveľa nezávislejší ako prokurátor, ktorý je vzdelanejší, kvalifikovanejší. A prečo je to tak? Bežný vyšetrovateľ nemôže dostať, okrem prokurátora, pokyny od svojich nadriadených, žiadne v trestnom konaní. Prokurátor? Kedykoľvek, akokoľvek. To nemá logiku žiadnu. A už, už len to, že sa zakázali negatívne pokyny, bol krok správnym smerom za našej vlády. Už túto vec dokonca prokuratúra vtedy na Ústavnom súde spochybnila, že to je protiústavné a generálny prokurátor nemôže dať v akejkoľvek veci vo Svidníku a v Bardejove pokyn, že takto to riešte a zastavte tam stíhanie, lebo to "porušuje" ústavu. To porušuje ústavu? Čo tam ústava píše? A samozrejme, že to Ústavný súd zamietol v tejto časti ten návrh. A to len preukazuje, že v akej atmosfére možnože aj dobrí prokurátori fungujú v tom systéme.
A bod 14 považujem za veľmi ľahko zneužiteľný. Viete si prestaviť, možnože niektorí áno, že by kompetenciu preradiť prokurátora bez jeho súhlasu na nižšiu prokuratúru mal bývalý generálny prokurátor? Viete si predstaviť, čo by s tým mohol urobiť? Z generálnej na krajskú, z krajskej na okresnú. A aby sme sa nemýlili, aj keď to rozhodnutie je preskúmateľné v odvolaní krajským súdom, tak to vytvára nebezpečnú atmosféru. Aj keby to nebolo použité ani v jednom prípade, tak to podľa mňa vytvára atmosféru strachu, lebo tá možnosť tam je. Tá možnosť tam je. A preto to považujem za ťažko akceptovateľné.
Ďalšie návrhy sa budú týkať výberových konaní, kde znovu pri bode 29 výberové konanie pri funkčnom postupe prokurátora, znovu sa navrhuje, aby generálny prokurátor nebol viazaný výsledkami výberového konania. Napriek tomu, že znovu výberová komisia je v plnej kompetencii prokuratúry, má päť členov, generálny prokurátor vymenuje všetkých päť členov, dvoch čisto svojich takpovediac a troch z databázy Rady prokurátorov. Ale nikto iný tam nemá žiadnu ingerenciu. To tiež o niečom svedčí, ale v poriadku. Ale aby potom nebol ani viazaný generálny prokurátor výberovým konaním, tak ho zrušme, to výberové konanie. Ja si myslím, že zákony naoko sú horšie ako žiadne zákony, lebo len predstierajú niečo.
V bode 53 sa navrhujeme to isté čo pri sudcoch, to znamená, aby mali prokurátori predĺženú preventívnu rehabilitáciu z týždňa na dva týždne, čiže budú mať v princípe nie šesť týždňov voľna, ale sedem týždňov voľna.
V bode 62 sa navrhujú znovu funkčné príplatky za funkcie vedúcich prokurátorov až do výšky 30 %, čo nemá obdobu v žiadnej inej moci. A ešte raz, aj v moci zákonodarnej, aj výkonnej sú určované funkčné príplatky pevnou čiastkou, nie percentuálnou čiastkou. To kľúčové.. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, iba by som vás upozornila, že prichádza 11. hodina, kedy je čas na hlasovanie, ak máte dlhšie vystúpenie, tak možnože aj prerušte. Nech sa páči.
Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Ja len na minútu by som ten, ešte dokončil tú jednu myšlienku a potom mám pozmeňovací návrh, ten prečítam po hlasovaní.
To kľúčové, čo je v bode 76, čo som spomínal, je zvyšovanie príplatku za výkon funkcie prokurátora z 0,8 na 1 %. To je to zvyšovanie dôchodkov, o ktorom som hovoril, a považujem ho za, v dnešnej situácii, nespravodlivé, extrémne, ničím nezdôvodnené. A budem ešte potom o tom hovoriť ďalej po hlasovaní.
Takže ďakujem, pani predsedajúca.
Vystúpenie v rozprave
13.11.2015 o 10:12 hod.
JUDr. LL.M.
Daniel Lipšic
Videokanál poslanca
(Rečník pred rečnícky pult doniesol veľký názorný materiál.)
Milé kolegyne, vážení kolegovia, začnem tým, čo som priniesol a považujem to za výsmech sociálnych balíčkov tejto vlády. Pán minister chvíľku o tom pohovoril v úvodnom slove. Zaujímavé, že to nehovoril v prvom čítaní. Nik o tom nehovoril ani v prvom čítaní, ani na výboroch, kým som to neotvoril. Pretože sa niekedy nevšimne, že sa mení jeden koeficient 0,8 na 1 % v novele, ktorá má stovky novelizačných bodov. Ja som si to našťastie prečítal, vašu novelu poctivo. Neviem, či ste ju aj vy teda čítali celú, pán minister, inak by ste s týmto podľa mňa neprišli, ale v poriadku. Ale v poriadku.
Tento návrh navrhuje, tým začnem a budem hovoriť rozsiahlejšie potom o ďalších veciach, ktoré sú v tom návrhu málo prijateľné, pretože tak zošnúrovávajú prokuratúru, ako dnes nie je zošnurovaná ani ruská prokuratúra. A to hovorím úplne úprimne. A budem hovoriť aj, čo v tom zákone je také, čo je za hranicou, podľa mňa, alebo v rozpore s nejakou demokratickou koncepciou prokuratúry ako takej.
Ale najskôr sa vyjadrím k tým dôchodkom.
V tomto návrhu sa navrhuje, aby sa zvýšil koeficient príplatku k dôchodkom, ktorý je dnes 0,8 % na 1 % za každý odpracovaný rok. To znamená, za 35 rokov pri sudcoch a prokurátoroch, je to kariérna funkcia, to robí približne 170 eur zvýšenie. Teraz ešte raz. Platy sa sudcom a prokurátorom valorizujú. Normálne sa im valorizujú. Dnes je dôchodok sudcu a prokurátora na úrovni 1 600 euro. Dôchodok a príplatok k dôchodku. My im to ideme ešte o 200 eur zvýšiť. Robíte si srandu? Robíte si srandu?!
Tak bežným ľuďom dáte 1,90 a sudcom a prokurátorom, ktorí majú 1 600 platy, dáte ešte o 200 eur, pardon, dôchodok? To čo má znamenať? To je odmena za to, že veľké ryby nie sú v base? Lebo ak by boli v base, tak by sme mohli možnože všetkým ľuďom pridať 200 eur na dôchodok. A ja som prekvapený, že táto skvelá sociálna politika nebola na sociálnom balíčku na Úrade vlády. To tam chýbalo. K tomu sa nepriznávate, ak vás pri tom niekto nechytí v parlamente. Ako v kauze PPC pred tromi rokmi tiež zašmodrchané dotácie pre Pentu za 30 mil. Zaplať pánboh, že nemôžte zvyšovať platy a dôchodky rakúskym prokurátorom, lebo pri kauze Výboh, sa mi zdá, že by ste sa aj o to pokúsili. To sa, samozrejme, že nedá v tomto parlamente.
Pán minister to zdôvodňoval, keď teda tá téma prišla, sa na to prišlo, možno aj keď on na to prišiel, tým, že sudcovia majú zakázané podnikať, aj prokurátori. Veď kvôli tomu ten príplatok už majú 0,8 %! Kvôli čomu sa im ten príplatok zvyšuje?! Stanovili ste im nejaký nový zákaz v zákone? Nestanovuje. Dôchodky sa im valorizujú. Ešte raz, tým, že sa im valorizujú platy, na rozdiel od nás, sa im valorizujú dôchodky. Aj samotný dôchodok, aj príplatok, lebo ten ide z funkčného platu. Valorizovaného funkčného platu! Tuná sa mení systém, tuná sa mení koeficient.
A ešte raz, ten príplatok nikto nespochybňuje, lebo to je dôležitá práca sudcu a prokurátora. Preto ho majú, že majú zakázané podnikať. Ale kvôli čomu sa teraz zvyšuje, keď žiaden nový zákaz v zákone nie je? To je absurdné! To je úplne absurdné. Je to podľa mojej mienky naozaj akože úplne výsmech všetkým ľuďom s dôchodkom 300, 400 eur. Blahoželám sociálnej vláde SMER-u! To ste naozaj už na tom tak zle, že si musíte kupovať sudcov a prokurátorov, aby sa niektorým vašim ľuďom nič nestalo? Lebo to nie je ničím rozumne, zrozumiteľne, dôstojne vyargumentovateľné.
A ja dám pozmeňovák, ktorý to z toho vypúšťa, a budem veľmi pozorne sledovať, a myslím, že nielen ja, ako budú poslanci sociálneho SMER-u hlasovať. A ako budete zdôvodňovať ľuďom pred voľbami, že im pridávate 2 eurá na dôchodku, a sudcom a prokurátorom, ktorí majú 1 600-eurové dôchodky, pridávate 200 euro.
A teraz už som počul kritiku, že však to je akože populizmus. Veď ste s tým sem prišli do parlamentu vy! Máme byť ticho? To nie je téma, s ktorou som ja prišiel, poďme znižovať dôchodky vysoké. Nie. Vy ste s tým prišli do parlamentu! To je vaša iniciatíva, vaša aktivita. Nie opozície. Opozícia to zneužíva? A čo zneužíva? Že prídete s takouto škandalóznou vecou do parlamentu? Máme byť ticho? To je akože správne v rámci dobrých vzťahov? To si nemyslíte vážne!
A ja by som pána ministra chcel požiadať, lebo pri predchádzajúcom zákone nemal odvahu v rozprave vystúpiť. (Reakcia ministra.) No, mrzí ma to. Som vás vyzval k tomu a nerobil som to... Ešte raz, keď som bol na vašom mieste, vždy, keď bol závažnejší zákon, som vystúpil v rozprave, aby mali poslanci možnosť reagovať. Lebo obávam sa, že potom nemáte argumenty alebo sa ich bojíte, lebo sa bojíte konfrontácie s argumentami, ktoré sú rozumné. Inak by ste v rozprave vystúpili. A vyzvem vás aj teraz. Budem mať pomerne veľa pozmeňovákov, aby ste vystúpili v rozprave. Lebo na výbore našom bola vaša pani štátna tajomníčka. Ta nereagovala v princípe na nič. V pléne budete reagovať v záverečnom slove, neviem akým spôsobom, ale nebudete mať odvahu ani v rozprave vystúpiť. (Reakcia ministra.) Tak, pardon, tak to sa mi nezdá, že je nejak zvlášť, že ste si istý svojimi argumentami. Asi nie ste si istý s tými argumentami. A naozaj si myslím, že toto ustanovenie ste si, ste o ňom nevedeli. A zrejme teda ani vláda nie, lebo, no. A ak áno, ešte horšie. Ešte horšie. Lebo potom čo to znamená, že naozaj si idete kupovať sudcov a prokurátorov? Alebo ich idete odmeňovať za to, že oligarchovia sú na slobode? Akú to má logiku?
Chcem sa vyjadriť najskôr k veci, ktorú sťahujete z návrhu, čo teraz oceňujem. A to je tiež, ale venujem sa tomu kvôli tomu, že na našom výbore námestník generálneho prokurátora Šufliarsky povedal, že my sťahujeme novelu Trestného poriadku v mimoriadnych opravných prostriedkoch, ale zatiaľ, uvidíme, možno o pol roka, aby sme s tým prišli znovu. Tak kvôli tomu sa k tomu vyjadrím, lebo, pán minister, ja som vás hneď kontaktoval, keď som to našiel v zákone o prokuratúre, a sme sa aj stretli, lebo som to považoval za veľmi, veľmi nebezpečné, a som rád, že idete z kratšej cesty, a viem, že vy ste nesúhlasili s tým návrhom. Len teda sa tam objavil.
Je to návrh v Trestnom poriadku, aby sa vlastne zmenila celá koncepcia, aj keď už výbor teda navrhuje to vypustiť po tej polemike, ktorá bola, aby sa zmenila koncepcia mimoriadnych opravných prostriedkov, aby sa zrušilo dovolanie a zaviedla sa predchádzajúca, ešte z čias socializmu, sťažnosť pre porušenie zákona, tzv. SPZ, ktorú dáva generálny prokurátor a minister spravodlivosti.
Tento návrh nebol predmetom pripomienkového konania ani rokovania Legislatívnej rady a dostal sa do návrhu na rokovaní vlády, ale nenavrhol ani minister spravodlivosti na rokovaní vlády, neviem, kto ho skoncipoval. Viem, kto ho navrhol, ale nebudem to pre korektnosť vzťahov tuná rozprávať, že kto ho navrhol. Naozaj geniálne riešenie. To riešenie totižto je úplne zjavne protiústavné. Ak niečo znamená rovnosť strán v našej ústave, tak to znamená, že strany v trestnom konaní, v súdnom konaní sú si rovné. Nemôže mať jedna strana ešte jeden náboj, ešte jednu možnosť spochybniť právoplatné rozhodnutie a druhá strana nie. Na to nemusíte byť ani právnikom, ani ústavným právnikom, aby ste to vedeli. To je úplne zjavne protiústavný inštitút.
Český Ústavný súd ho v minulosti zrušil. Bol napadnutý aj v našom Trestnom poriadku v roku 2002. A Ústavný súd by ho tiež zrušil, len našťastie ho poslanci, ktorí ho navrhli, vzali späť ten návrh. A poviem vám aj príbeh, ako sa to stalo. Keďže by to Ústavný súd, samozrejme, že zrušil, tak ja som ako minister spravodlivosti navrhol obmedziť tento inštitút, aby sa mohla podávať SPZ-ka len na návrh, na podnet, a potom som požiadal navrhovateľov, aby kvôli tejto zmene vzali návrh na Ústavný súd späť s tým, že ide nová kodifikácia trestná, kde sú tie úpravy úplne nanovo. A našťastie mojej prosbe vyhoveli, vzali to späť a po kodifikácii už, samozrejme, že úplne iný systém mimoriadnych opravných prostriedkov.
A moja žiadosť sa týkala vtedy situácie, keď sme dávali SPZ-ky, ja som dával SPZ-ky v takých veciach, ako bol Černák, ako boli nebankové subjekty, ako bol Reichel. Proste v závažných prípadoch organizovaného zločinu. Tak sme ešte chvíľu potrebovali pár rokov, kým bude nová kodifikácia, aby mal minister spravodlivosti k dispozícii tento mimoriadny opravný prostriedok.
A nová kodifikácia išla tým smerom, ktorým musela ísť, že z dôvodov vážnych procesných vád umožnila dovolanie obidvom stranám, teda aj prokurátorovi, aj obvinenému, a nad rámec toho, uvedomujúc si, že sú aj nezákonné súdne rozhodnutia, umožnila ministrovi spravodlivosti, ktorý nie je stranou v trestnom konaní, aby podával aj širšie koncipované dovolanie do otázok väzby, podmienečného prepustenia alebo aj skutkového stavu. Ale dať takéto oprávnenie len jednej strane v konaní a druhej nie, je proste... Ešte raz, to je, asi nie je flagrantnejšie porušenie princípu rovnosti strán, a jednoznačnejšie. A problém je ten, že samozrejme, že by to Ústavný súd zrušil. Podľa mňa ešte v podateľni by to zrušil. Problém je, že by Ústavný súd, obávam sa, mohol ísť minimálne v odôvodnení trošku ďalej ešte a povedať: No dobre, ale je to dovolanie do skutkových vecí ministra spravodlivosti, je aj to úplne celkom štandardné? No ktovie, ktovie. Čiže by sme ešte vyliali s vaničkou aj to dieťa. Ešte by sme zhoršili právny stav, aký je, pri náprave nezákonných rozhodnutí v trestných veciach. Koho taká blbosť mohla napadnúť?
Dnes je problém už v civilných dovolaniach generálneho prokurátora, po prvé, preto, že nedávno prijalo stanovisko občianskoprávne a obchodné kolégium, že pred tým, ako generálny prokurátor využije právo podať mimoriadne dovolanie, musí účastník konania podať riadne dovolanie, aj keď nie sú naňho splnené podmienky, čo podľa mňa je zlé rozhodnutie kolégia Najvyššieho súdu, ale je platné. A potom tu máme ix rozhodnutí zo Štrasburgu, ja ich tu aj mám, sú to 4 rozhodnutia nedávne, z tohto roku, vo veci Draftová, a. s., proti Slovenskej republike, PSMA, s. r. o., proti Slovenskej republike, Kompcare proti Slovenskej republike, takže sú len 3, kde Štrasburg povedal, že civilné dovolania podané generálnym prokurátorom sú v rozpore s čl. 6 v tých prípadoch, ktoré pojednával. Samozrejme, že Štrasburg nepojednáva o actio popularis, ale v konkrétnej veci. Ale to zdôvodnenie je také, že sa obávam, do akej miery budú v Štrasburgu priechodné akékoľvek rozhodnutia vydané na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora. To je, samozrejme, že civilné konanie. Niekto nemôže povedať, no ale v trestnom konaní to je iné, lebo v trestnom konaní má štát, je tam verejný záujem. To je všetko pekná pravda, ale v civilnom konaní generálny prokurátor nie je stranou v konaní, čiže akoby nad stranami. Ale v trestnom konaní je prokurátor stranou v konaní. To je ešte horšie!
A ako povedal Štrasburg veľmi jednoznačne, a to bola asi premisa, ktorú zhotoviteľ tohto skvelého návrhu nejak nepostrehol, že princíp rovnosti strán sa, samozrejme, že aplikuje aj v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch. Bez akejkoľvek diskusie! Aj podľa našej ústavy, našej ústavy sú strany v konaní rovné. V súdnom konaní. Nie je tam napísané okrem konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch, nič také v ústave napísané nie je.
Čiže som rád, že ten návrh vypadol odtiaľ, ale chcel som o tom hovoriť dnes práve kvôli tomu, že aby nikto nemal nápad o pol roka s tým prísť znovu, lebo tým podľa mňa poškodí, poškodí aj záujmu alebo možnosti zrušiť právoplatné rozhodnutia v trestnom konaní na základe dovolania ministra spravodlivosti. Poškodí v tom, že ak tá vec pôjde na Ústavný súd, tak Ústavný súd vo svojom zdôvodnení môže ísť ešte ďalej ako len (kýchnutie v sále), na zdravie, pri SPZ-ke. Toto našťastie vypustili, takže...
A je mi ľúto, pán minister, že sa táto vec dostala do návrhu bez vášho súhlasu a zrejme bez súhlasu kohokoľvek. Kohokoľvek. Keď sa to dozvedel Najvyšší súd, boli proti, lebo tá argumentácia v dôvodovej správe bola, že strašne veľa dovolaní podaných obvinenými je, samozrejme, že odmietaných a nespĺňajú podmienky dovolania a to ako Najvyšší súd zaťažuje. Toto nie je pravda. Jeden senát má v dovolaní 80 vecí, ktoré vyrieši, jednu vec za jednu hodinu, lebo to tam skúma len dovolacie dôvody. Dokonca len tie, ktoré sú uvedené v dovolaní. Len ten dôvod skúma! Povie príslušný súd, bolo porušené právo na obhajobu. Jedna hodina, nikoho nezaťažuje Najvyšší súd, to nie je problém, to je výmysel, čiže bol proti, bolo ministerstvo spravodlivosti, proti bol Najvyšší súd a proti bola podľa mňa aj veľká časť Generálnej prokuratúry, a napriek tomu to je vo vládnom návrhu zákona.
Ešte raz oceňujem aspoň to, že to z návrhu zákona vypadlo, a hovoril som o tom preto obšírnejšie, aby neprišlo k pokusu o recidívu. Tak.
Čo by som ale navrhol, a mám tu aj pozmeňovací návrh, by som navrhol, aby sa vypustil celý IV. článok. Tam síce je jedno ustanovenie, ktoré spomínal minister spravodlivosti, a ja ho nájdem, § 95a, áno, a § 95b, ktoré sa týka rozhodnutí v prípravnom konaní o zaistení peňažných prostriedkov a voči nemu nemám ja žiadne námietky, ale predosielam, že v predchádzajúcom návrhu sa otváral Trestný poriadok. Tak ho dajme tam. Myslím si, že je, nikto nemusí byť nejaký legislatívny purista, aby vedel zvládnuť a pochopiť, že v jeden deň prijímať dve novely Trestného poriadku nie je celkom s kostolným poriadkom. Čiže tá vecná rovina je správna, dať ju do Trestného poriadku, ktorý otvárate v predchádzajúcom zákone, a fajn, a článok IV vypustíme z toho, z osnovy, aká je. To len, to len ako legislatívna pripomienka.
Čiže dávam pozmeňovací návrh prvý.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa mení takto: Čl. IV. sa vypúšťa. Ostatné články sa náležite prečíslujú. Vlastne sa ani nemusia prečíslovať, pretože to je posledný článok.
Takže tak. Nech sa páči. (Rečník odovzdal pozmeňujúci návrh spravodajcovi.)
A teraz prejdem k samotnej novele zákona o prokuratúre a potom prečítam pozmeňovací návrh, ktorý má 16 bodov, a budem navrhovať, aby sa o ňom hlasovalo, pán spravodajca, osobitne o každom bode. O každom.
Ešte nad rámec dôchodkov by som vás upozornil na to, že okrem dôchodkov sudcov a prokurátorov sa navrhuje zvýšiť aj počet týždňov rehabilitácie pre sudcov a prokurátorov z dnešného jedného na dva týždne. Nechcem ísť do veľkej polemiky, či to je ďalšia dovolenka, alebo nie je, v každom prípade majú sudcovia a prokurátori päťtýždňovú dovolenku, plus ďalší týždeň voľna, teraz navrhujeme päťtýždňovú dovolenku plus ďalšie dva týždne voľna. Čím to je zdôvodnené? Čím to je zdôvodnené? Lebo dá sa, ako ťažkú prácu určite majú sudcovia a prokurátori, o tom nepochybujem. Ale mnohí ďalší ľudia majú ťažkú prácu na Slovensku, mnohí ďalší a tým nedávame ďalšie týždne rehabilitácie.
A vždy ma v justícii jedna vec fascinovala, ako bola justícia, a ja si veľmi vážim prácu poctivých sudcov a prokurátorov, lebo to je náročná práca. Veľmi náročná. Poviem to na príklade, keď rieši človek nejaké spory vo svojom prostredí pracovnom alebo rodinnom, je to vyčerpávajúce. Je to ťažké. Keď celý deň riešite spory iných, to nie je psychicky ľahká záležitosť. Ale čo ma fascinovalo, je, že vždy v justícii bola justícia schopná si vždy vybrať z každého zákona, ktorý im vyhovoval, nejaké hrozienka. Tak páčia sa nám vyššie dôchodky policajtov? Tak berme policajtov. Páčia sa nám platy poslancov? Tak berme poslancov. Z každého nejaké to hrozienko. Je to správne a v zásade nejaké spravodlivé? Podľa mňa nie. V niečom sa porovnávame s poslancami, lebo sme ústavní činitelia, a sudcovia sú ústavní činitelia, fajn, a v niečom inom zase s väzenskou strážou, lebo tam sa nám zdá, že tam to je tiež niečo dobre upravené. Ja neviem, či to je najrozumnejší a najprincipiálnejší prístup.
Čiže čo tu považujem za také zašité a za málo akceptovateľné, sú práve tie návrhy týkajúce sa výrazného zvyšovania dôchodkov. Možno ma opravia kolegovia, ktorí sa venujú sociálnym veciam, ale možnože sú na Slovensku aj ľudia, ktorí majú dôchodok 200 euro. A my ideme týmto ľuďom pridať 2 eurá na budúci rok. A tým, čo majú 1 600 euro, pridáme ešte 200 euro. To si myslím, že rozumný človek, ktorý má minimálny cit pre spravodlivosť alebo, ak chcete, sociálnu spravodlivosť, by ťažko vedel vyargumentovať.
Teraz prejdem k tomu samotnému návrhu.
V bode 8 sa navrhuje, aby funkčné obdobie generálneho prokurátora, pokiaľ nebude zvolený nový generálny prokurátor, plynulo aj ďalej. Máme precedens pri NKÚ a je to zlý precedens. Demokracia podľa mojej mienky znamená, že väčšina verejných funkcií, dajme tomu s výnimkou sudcov, väčšina verejných funkcií je volená na obmedzené funkčné obdobie. A to funkčné obdobie sa nepredlžuje automaticky za nejakých okolností. Moja otázka pri tomto návrhu je, čo vlastne riešime? Čo vlastne riešime? V minulosti bola funkcia generálneho prokurátora voľná možno rok a pol a vtedy váš premiér rozprával, že nie je problém, veď je prvý námestník, prokuratúra funguje perfektne, nie je problém, čo, nie je problém nevymenovať Čentéša, veď nie je problém. Tak aký problém riešime?! Keď Ústavný súd priznal aktívnu legitimáciu aj prvému námestníkovi na podanie návrhu na Ústavný súd, keď zákon priznáva v prípade uvoľnenia funkcie generálneho prokurátora plné kompetencie prvému námestníkovi - aký problém riešime? Koho chceme zabetónovať? Čiže pred štyrmi rokmi Robert Fico hovoril: Nemusíme zvoliť generálneho prokurátora, veď prvý námestník riadi prokuratúru absolútne bez problémov, všetko je v poriadku. Načo by prezident menoval Čentéša? Nie, nech nie je v strese, nech sa ukľudní. A teraz to robíte týmto spôsobom, že zrazu to problém je. Ale aký problém riešite? Pretože máte to aj v tej novele napísané v § 9 ods. 3, že ho zastupuje prvý námestník generálneho prokurátora v plnom rozsahu práv a povinností!
Na výbore jediný argument bol, že generálny prokurátor má legitimitu odvodenú priamo od parlamentu a prezidenta a prvý námestník nie. Ale má tú legitimitu stanovenú na 7 rokov! Nie na neobmedzené obdobie, to nie je demokracia, teda podľa mňa to nie je demokracia, len preto, že raz bol zvolený, tak už to môže v princípe donekonečna. Ja si nemyslím, že keby bola voľba kráľa a zvolíme kráľa na doživotie, že je demokracia, lebo sme ho zvolili, to nie je demokracia! Demokracia podľa mojej mienky je pravidelné voľby a pravidelné volebné obdobia. Nie že raz zvolíme a potom už je navždy, toto nie je demokracia, teda aspoň v mojom ponímaní nie.
V § 11 sa navrhuje iné členstvo v komisii pre vydávanie záväzných stanovísk a navrhuje sa, aby bola zložená z troch členov vymenovaných generálnym prokurátorom, po jednom z Národnej rady, z vlády a zo Súdnej rady. To je podľa mojej mienky zase trošku nepochopenie toho, aké postavenie má prokuratúra, lebo prokuratúra bez debaty vykonáva zákony v prvom rade. Vykonáva zákony. Najvyšším orgánom výkonnej moci je vláda, ktorá je zodpovedná za vykonávanie zákonov. Podľa ústavy. Prokuratúra vykonáva zákony len podľa konkrétnych zákonov, ktoré jej tú kompetenciu dávajú. Ale z ústavy, čo zdôraznil aj Ústavný súd viackrát, je vrcholným orgánom výkonnej moci vláda. A preto tá pôvodná komisia mala troch členov menovaných generálnym prokurátorom a troch členov menovaných ministrom spravodlivosti. Lebo on je zodpovedný, minister spravodlivosti, alebo spoluzodpovedný v rámci vlády za výkon trestnej politiky. Teraz je tu taký trend, že každá inštitúcia niekoho volí. Národná rada volí tam, Súdna rada, ale to replikovať do zákona o prokuratúre je nepochopenie zmyslu tej komisie. To je orgán, ktorý bude dávať návrhy na záväzné stanoviská, ktorými budú viazaní prokurátori pri vykonávaní zákonov. To je vec výkonnej moci! A preto by tam mali byť zástupcovia ministra spravodlivosti. Nie, lebo, pretože nám sa zdá, že Národná rada, Súdna rada, to sú také pekné ústavné orgány, tak dajme tam aj - to podľa mňa je nepochopenie zmyslu toho, čo robí prokuratúra a aký zmysel tá komisia má mať.
Ďalší návrh, a tam by som sa len zastavil krátko, bude k tomu pozmeňovací návrh. V § 15 ods. 1 písm. f), a tu sa môžem mýliť, tak ma opravte, ak sa mýlim, sa navrhuje zaviesť novú kompetenciu generálneho prokurátora vo vzťahu k Ústavnému súdu, a to je dávať návrh na vyhlásenie rozhodnutia o uvoľnení funkcie prezidenta. Že aký typ konania to vlastne je? Môžem sa mýliť, že došlo k nejakej novelizácii zákona o Ústavnom súde, ale nie som si celkom istý, resp. ústavy, že by Ústavný súd konal o uvoľnení funkcie prezidenta.
Ja som sa na to pýtal aj na výbore, pán minister, vás, ste mi na to neodpovedali. Ak mi to vysvetlíte, tak ja ten pozmeňovací návrh v tejto časti stiahnem, ale ja zatiaľ, zatiaľ som nenašiel dôvod tohto nového konania.
V bode 20, v bode 20 sa navrhuje, aby Generálna prokuratúra mala právo zúčastňovať sa na príprave zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa týkajú prokuratúry, prokurátorov a zamestnancov prokuratúry. Musím povedať, mám tu aj stanovisko Benátskej komisie z roku 2005 (rečník zobral do rúk materiál, ukazujúc ho plénu), ktoré podobnú kompetenciu ruskej prokuratúry, ruskej prokuratúry, oni ju nenazvali ani Prosecution Office, nazvali ju že prokuratúra, aj keď to je v angličtine, považovali za rozpornú s odporúčaniami Rady ministrov. Totižto prokuratúra by sa nemala miešať do legislatívy. Jasné, je fajn, keď sú dobrí prokurátori, ktorí sa zúčastňujú na tvorbe legislatívy, ja navrhnem, aby sa, to aj pán minister povedal, že to podporí, tak uvidíme, či dnes to podporí, aj mohli ísť na stáž aj prokurátori na ministerstvo spravodlivosti. Ale takto všeobecne koncipovaná kompetencia Generálnej prokuratúry znamená čo? Že ak poslanci budú navrhovať zmenu zákona o prokuratúre, tak musia pri príprave toho návrhu prizvať Generálnu prokuratúru? A naozaj je v ústave zákonodarná iniciatíva poslancov a pre ten účel aj vlády a výborov, limitovaná, že zákon môže tu určiť nejaké limity a obmedzenia? Inými slovami, čo sa stane, ak predloží poslanec návrh novely zákona o prokuratúre, o prokurátoroch, to je jedno, bez toho, aby prizval na prípravu návrhu Generálnu prokuratúru? Bude to v parlamente odmietnuté, bude to nezaradené, lebo to aj v rozpore so zákonom bolo pripravené, keďže ich neprizval, čo sa vlastne udeje, aká bude sankcia? Alebo čo sa vlastne udeje? A je naozaj napísané v ústave, že právo zákonodarnej iniciatívy majú, má vláda, výbory a poslanci, ale z času na čas môže zákon povedať, že čím je to právo podmienené? Nič také v ústave napísané, samozrejme, že nie je. Aj to je dokumentácia toho, aký presah chce mať prokuratúra, ktorý by už nemala mať v demokratickom, právnom štáte.
Len na zváženie dám aj bod 24, ktorý umožňuje zmenu príslušnosti prokuratúry, doteraz to bolo možné len výnimočne a len v jednotlivej veci, teraz to už bude možné paušálne. Otázka potom znie, načo je vôbec určená príslušnosť prokuratúry, keď sa kedykoľvek bude môcť meniť rozhodnutím generálneho prokurátora?
Čo oceňujem, je bod 28, 29, aby osobitnú správu prednášal v pléne špeciálny prokurátor, správu o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry.
V čl. II, tam sú tri veci, štyri veci. Prvú vec som už zmienil a k tomu budú smerovať aj pozmeňovacie návrhy, tie sa týkajú zvyšovania dôchodkov a preventívnej rehabilitácie.
Ďalšie sa týkajú toho, čo spomínala pani poslankyňa Žitňanská, odmeny, ktorá sa znovu zavádza. A zdôvodnená je tým, že to bude odmena za vykonávanie úloh nad rámec činnosti sudcov a prokurátorov, prednášanie na Justičnej akadémii, členstva v skúšobnej komisii Justičnej akadémie. Ale veď za to by mali byť normálne zaplatení. Keď prednáša, skúša, normálne má nejakú formu pracovnoprávneho vzťahu. To nie je zakázané. Keď prednáša sudca na Právnickej fakulte alebo kdekoľvek inde, tak môže mať z toho príjem ďalší, tam nie je limitovaný príjmom. To znamená, ak robí v Justičnej akadémii alebo niekde inde, nech má z toho riadny príjem ďalší podľa, neviem, nejakej hodinovej sadzby. Ale kvôli čomu to dávať vo forme odmeny?
A, áno, vieme a nie je celkom pravdou, že to bolo len kvôli tomu, čo robil v minulosti pán Harabin, ako sa systém odmien brutálne zneužíval. A vracať sa k nemu späť, k tomu systému, aj keď trošku v inej podobe, si myslím, že nie je dobrý nápad.
Zároveň sa tu navrhuje aj v bode 3, a potom pri zákone o prokurátoroch, aby funkčné príplatky funkcionárov súdov a prokuratúr sa zvýšili a neboli dané pevnou čiastkou, ale percentom. To znamená, aby sa zvyšovali, tak ako sa budú zvyšovať platy. A zdôvodnené to je tým, že aj v iných, pri iných funkciách sú dané funkčné príplatky percentuálnou sadzbou. Naozaj? Ja si myslím, že nie. Že aj v parlamente, funkcionári parlamentu, vy, ktorí ste funkcionári, pani podpredsedníčka, ale aj vy ostatní, sú dané funkčné príplatky pevnou sumou, pevnou sumou v zákone.
Jasné, že by bolo lepšie, keby boli dané percentom, lebo sa potom automaticky zvyšujú. Ale prečo chceme zvyšovať platy súdnym funkcionárom a prokurátorom a vedúcim prokurátorom? Podľa mňa zvlášť v justícii sú funkcionári súdov, funkcionári prokuratúr, sú prví medzi rovnými. To znamená, že by, áno, mali mať nejaký funkčný príplatok, ale nie že o tretinu vyšší plat, ako sa tu navrhuje, ako ostatní sudcovia a prokurátori. To sa mi zdá, že nie je ničím zdôvodniteľné. A už vôbec nie tým, že takto je aj pri iných funkciách, lebo tak to nie je ani pri výkonných funkciách vo vláde, ani pri parlamentných funkciách v parlamente. Je to zaujímavý nápad zvýšiť platy, len tá argumentácia nie je moc poctivá.
V čl. III zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry. Už tu spomínala pani kolegyňa Žitňanská, že výberové konanie sa nastavuje tu spôsobom, ktorý v konečnom dôsledku môže byť úplne zbytočný, lebo výberové konanie a jeho výsledky nebudú pre vymenovanie do funkcie záväzné. Načo je potom výberové konanie, načo je to dobré? To je aj pri výberovom konaní na prokurátorov, na vedúcich prokurátorov, na funkčný postup na prokuratúre a na právnych čakateľov prokuratúry. K tomu budem mať pozmeňovacie návrhy.
Spomeniem to pri návrhu, ktorý je v bode 6 § 7a ods. 8: "Generálny prokurátor na základe výberového konania s prihliadnutím na záujem riadneho plnenia úloh prokuratúry", čo môže byť čokoľvek, "rozhodne, ktorého úspešného uchádzača vymenuje do funkcie prokurátora." Čiže budete mať desať uchádzačov, z toho bude päť úspešných, zoberú piateho, lebo sa mu zdá, že - potom na čo je to výberové konanie dobré?! Výberové konanie, ktoré sa navrhuje, že bude v princípe v plnej gescii prokuratúry, bude výberovú komisiu menovať len generálny prokurátor z databázy určenej Radou prokurátorov a generálnym prokurátorom. Nikto iný tam nebude, len prokurátori. Dobre, poďme ďalej. A napriek tomu nebude záväzné, jeho výsledok. Tak aký to má zmysel? Tak potom povedzme, že generálny prokurátor môže kohokoľvek kedykoľvek vymenovať, odvolať, preložiť, preradiť - vybavená vec, jeden paragraf. Nerobme tam litánie, lebo to je potom Potemkinova dedina. A zákony nerobíme pre konkrétneho generálneho prokurátora, ale preto, aby jeden systém nejako fungoval. Čiže argumentovať, že možno sa to ešte dva roky nezneužije a potom, však držíme palce, aby to tak zostalo.
Takisto je tu výrazne skresané písomné vyhlásenie, a u čakateľov nie je vôbec, ktoré zaviedla bývalá vláda, aby uchádzači o výberové konania v justícii museli deklarovať, aké blízke osoby v justícii pôsobia. Lebo všetci dobre vieme, všetci dobre viete, aké neuveriteľné rodinkárstvo v justícii funguje, a preto musia deklarovať, nebola to žiadna zábrana na výber deklarovať zoznam blízkych osôb pôsobiacich v celej justícii: na súdoch, na prokuratúre, na ministerstve spravodlivosti. To sa u čakateľov dá úplne preč a u výberového konania na prokurátorov, ktoré bude inak veľmi zriedkavé, lebo čakatelia budú menovaní za prokurátorov hneď, tak tam sa to obmedzuje len na prokuratúru.
Možno poznáte jeden krajský súd na východe Slovenska, kde je dotiahnutá táto situácia do dokonalosti. Tam má predseda súdu na súde celú svoju rodinu: syna, dcéru, nevestu, zaťa - úplne všetkých. A už to bolo také blbé, tak myslím, že zať alebo syn išiel na prokuratúru, aby to nebolo úplne také, že sú úplne všetci na tom súde.
Preto malo zmysel, aby deklarovali blízke osoby v celej justícii. Slovensko je malá krajina. Koľko máme sudcov na Slovensku? 1 200, 1 300. Koľko prokurátorov? 700? To je malá krajina a neviem, koľko je to rodín, ale to naozaj chceme tento systém zabetónovať, neriešiť ho? A ja počúvam stále alebo častokrát, že, no ale veď to je všetko v poriadku, lebo však sú aj lekárske rodiny a stolárske rodiny. Toto je tretia štátna moc! Môže byť právnická rodina, kľudne aj lekárska, ale to je tretia štátna moc. A ja som nevidel v ústave napísané nič také, že moc výkonná a zákonodarná sú slobodne volené a moc súdna je dedičná. Nič také v ústave napísané nie je. Nič také napísané nie je v ústave a možno by sme chceli, aby dedičné boli aj iné moci, by sa možno naše deti potešili, že by dedili naše mandáty poslanecké. Ale to by nebola demokracia! Aj súdna moc pochádza zo zdroja moci, a tým sú občania, nie sudcovia, že reprodukujú sami seba na sudcovských funkciách, to nie je demokracia, žiadna.
A preto budem navrhovať, aby sa to znovu rozšírilo pri výberových konaniach pri čakateľoch aj prokurátoroch, aby deklarovali blízke osoby v celej justícii. Nič im to nezabraňuje ani ich to neznevýhodňuje, ale robí to výberové konanie transparentnejším, čo je strašne dôležité.
Tiež tu navrhujem, a to je vec, ktorú pán minister avizoval, že bude s ňou súhlasiť na výbore. V bode 10 § 9a, aby bolo možné dočasné pridelenie prokurátora aj na ministerstvo spravodlivosti. Ak prokuratúra argumentovala, alebo časť prokuratúry, aby som bol presný, tým, že je potrebné zaviesť opätovne v trestnom konaní SPZ-ku pre generálneho prokurátora, tým, že ministerstvo spravodlivosti nemá kvalifikovaný aparát na podávanie dovolaní, čo inak nie je celkom pravda, lebo aj minister spravodlivosti podával SPZ-ky, odkedy vzniklo ministerstvo spravodlivosti, pred štyridsiatimi rokmi, tak navrhujem, aby mohli byť prokurátori na stáži na ministerstve spravodlivosti, či na účely tvorby legislatívy, ak je to potrebné, alebo na účely spracovaní dovolaní v trestnom konaní.
V bode 14 je, tam by som možno na to upozornil, lebo to je návrh, ktorý prokurátori odmietajú. A opravte ma, ak sa mýlim, ale aj samosprávne orgány prokuratúry sa postavili k tomuto návrhu veľmi kriticky, a to je možnosť preradiť na nižšiu prokuratúru prokurátora bez jeho súhlasu a mimo disciplinárneho konania. To je vážny precedens pre nezávislosť prokurátorov. A napriek tomu, že to je viazané na, alebo teda možné je tam odvolanie, o ktorom rozhoduje krajský súd, tak preradiť na nižšiu prokuratúru mimo disciplinárneho konania je precedens, ktorý tu podľa mojej mienky od roku 1989 nebol. A veľmi výrazne pred ním varujem.
Totižto už vôbec ten systém prokuratúry, a nehovorím to s radosťou, máme s nejakými zmenami od 50. rokov, kedy sme prebrali sovietsky model prokuratúry. Je paradoxné, keď si len tak uvedomíte v trestnom práve, že policajný vyšetrovateľ je procesne oveľa nezávislejší ako prokurátor, ktorý je vzdelanejší, kvalifikovanejší. A prečo je to tak? Bežný vyšetrovateľ nemôže dostať, okrem prokurátora, pokyny od svojich nadriadených, žiadne v trestnom konaní. Prokurátor? Kedykoľvek, akokoľvek. To nemá logiku žiadnu. A už, už len to, že sa zakázali negatívne pokyny, bol krok správnym smerom za našej vlády. Už túto vec dokonca prokuratúra vtedy na Ústavnom súde spochybnila, že to je protiústavné a generálny prokurátor nemôže dať v akejkoľvek veci vo Svidníku a v Bardejove pokyn, že takto to riešte a zastavte tam stíhanie, lebo to "porušuje" ústavu. To porušuje ústavu? Čo tam ústava píše? A samozrejme, že to Ústavný súd zamietol v tejto časti ten návrh. A to len preukazuje, že v akej atmosfére možnože aj dobrí prokurátori fungujú v tom systéme.
A bod 14 považujem za veľmi ľahko zneužiteľný. Viete si prestaviť, možnože niektorí áno, že by kompetenciu preradiť prokurátora bez jeho súhlasu na nižšiu prokuratúru mal bývalý generálny prokurátor? Viete si predstaviť, čo by s tým mohol urobiť? Z generálnej na krajskú, z krajskej na okresnú. A aby sme sa nemýlili, aj keď to rozhodnutie je preskúmateľné v odvolaní krajským súdom, tak to vytvára nebezpečnú atmosféru. Aj keby to nebolo použité ani v jednom prípade, tak to podľa mňa vytvára atmosféru strachu, lebo tá možnosť tam je. Tá možnosť tam je. A preto to považujem za ťažko akceptovateľné.
Ďalšie návrhy sa budú týkať výberových konaní, kde znovu pri bode 29 výberové konanie pri funkčnom postupe prokurátora, znovu sa navrhuje, aby generálny prokurátor nebol viazaný výsledkami výberového konania. Napriek tomu, že znovu výberová komisia je v plnej kompetencii prokuratúry, má päť členov, generálny prokurátor vymenuje všetkých päť členov, dvoch čisto svojich takpovediac a troch z databázy Rady prokurátorov. Ale nikto iný tam nemá žiadnu ingerenciu. To tiež o niečom svedčí, ale v poriadku. Ale aby potom nebol ani viazaný generálny prokurátor výberovým konaním, tak ho zrušme, to výberové konanie. Ja si myslím, že zákony naoko sú horšie ako žiadne zákony, lebo len predstierajú niečo.
V bode 53 sa navrhujeme to isté čo pri sudcoch, to znamená, aby mali prokurátori predĺženú preventívnu rehabilitáciu z týždňa na dva týždne, čiže budú mať v princípe nie šesť týždňov voľna, ale sedem týždňov voľna.
V bode 62 sa navrhujú znovu funkčné príplatky za funkcie vedúcich prokurátorov až do výšky 30 %, čo nemá obdobu v žiadnej inej moci. A ešte raz, aj v moci zákonodarnej, aj výkonnej sú určované funkčné príplatky pevnou čiastkou, nie percentuálnou čiastkou. To kľúčové.. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, iba by som vás upozornila, že prichádza 11. hodina, kedy je čas na hlasovanie, ak máte dlhšie vystúpenie, tak možnože aj prerušte. Nech sa páči.
Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Ja len na minútu by som ten, ešte dokončil tú jednu myšlienku a potom mám pozmeňovací návrh, ten prečítam po hlasovaní.
To kľúčové, čo je v bode 76, čo som spomínal, je zvyšovanie príplatku za výkon funkcie prokurátora z 0,8 na 1 %. To je to zvyšovanie dôchodkov, o ktorom som hovoril, a považujem ho za, v dnešnej situácii, nespravodlivé, extrémne, ničím nezdôvodnené. A budem ešte potom o tom hovoriť ďalej po hlasovaní.
Takže ďakujem, pani predsedajúca.
Rozpracované
10:55
(Technická prestávka.)
(Po prestávke.)
(Technická prestávka.)
(Po prestávke.)
Ďakujem pekne, pán poslanec. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vyhlasujem krátku technickú prestávku na prípravu na hlasovanie.
(Technická prestávka.)
(Po prestávke.)
Rozpracované
10:55
Ešte pred tým, ako pristúpime k hlasovaniu, by som vás chcel požiadať, myslím, že som si to všimol na obraze, pán poslanec Lipšic, nemám nič, keď si prinášate nejaké transparenty, ale skúste si ich postaviť tak, aby ste nezakrývali štátny znak a nápis Národná rada Slovenskej republiky. (Potlesk.)
Pán poslanec, tiež teraz bez ohľadu na nápis, či je...
Ešte pred tým, ako pristúpime k hlasovaniu, by som vás chcel požiadať, myslím, že som si to všimol na obraze, pán poslanec Lipšic, nemám nič, keď si prinášate nejaké transparenty, ale skúste si ich postaviť tak, aby ste nezakrývali štátny znak a nápis Národná rada Slovenskej republiky. (Potlesk.)
Pán poslanec, tiež teraz bez ohľadu na nápis, či je vhodné, aby ste v rokovacej sále sedeli v tričku. Ja viem, že je piatok, ale myslím, že to nie je vhodné, aby ste sa takto obliekali. Takto nedovoľujeme ani novinárom vchádzať do rokovacej sály, nieto ešte poslancom. (Potlesk.)
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním o bode 63 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom (tlač 1714).
Pán poslanec Petro, prosím, aby ste uviedli hlasovanie.
(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1714.)
Petro, František, poslanec NR SR
Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave k novele návrhu zákona vystúpili štyria páni poslanci: pán poslanec Madej, pani poslankyňa Šípošová, pán poslanec Lipšic, pán poslane Hlina. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh podal pán poslanec Madej a pani poslankyňa Šípošová, ktorá žiada hlasovať osobitne o bodoch 4 a 5 tohto pozmeňujúceho návrhu a zároveň vyníma na osobitné hlasovanie body 4, 5, 6 a 7 spoločnej správy.
Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Dajte, prosím, pán predseda, hlasovať o bodoch 1, 3, 8 až 16 s odporúčaním schváliť.
Pellegrini Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujem o bodoch spoločnej správy 1, 3, 8 až 16 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 121 poslancov, za hlasovalo 118, zdržali sa 3 poslanci.
Tieto body sme schválili.
Petro, František, poslanec NR SR
Teraz budeme hlasovať o bode 2 spoločnej správy. Odporúčanie gestorského výboru je neschváliť.
Pellegrini Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujem o bode 2 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 123 poslancov, za hlasoval 1, proti bolo 69, zdržalo sa 52 poslancov, nehlasoval 1.
Tento bod sme neschválili.
Petro, František, poslanec NR SR
Ďalej hlasujeme o bode 4 spoločnej správy. Odporúčanie gestorského je výboru neschváliť.
Pellegrini Peter, predseda NR SR
Hlasujeme o bode 4 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 121 poslancov, za hlasovalo 5, proti bolo 70, zdržalo sa 45, nehlasoval 1.
Tento bod sme neschválili.
Petro, František, poslanec NR SR
Teraz budeme hlasovať o bode 5 spoločnej správy. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o bode 5 spoločnej správy.
(Hlasovanie.) Prítomných 122 poslancov, za hlasovalo 9, proti bolo 74, zdržalo sa 38, nehlasoval 1.
Tento bod sme neschválili.
Petro, František, poslanec NR SR
Ďalej budeme hlasovať o bode 6 spoločnej správy. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o bode 6 spoločnej správy.
(Hlasovanie.) Prítomných 121 poslancov, za hlasovali 2, proti bolo 71, zdržalo sa 47, nehlasoval 1.
Tento bod sme neschválili.
Petro, František, poslanec NR SR
Ako o poslednom zo spoločnej správy hlasujeme o bode 7 spoločnej správy. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o bode 7 spoločnej správy.
(Hlasovanie.) Prítomných 126 poslancov, za hlasovali 3, proti bolo 65, zdržalo sa 58 poslancov.
Tento bod sme neschválili.
Petro, František, poslanec NR SR
Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave. Pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Madeja.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Madeja.
(Hlasovanie.) Prítomných 125 poslancov, za hlasovalo 122 poslancov, zdržali sa 2 poslanci, nehlasoval 1.
Tento návrh sme schválili.
Petro, František, poslanec NR SR
Ďalej hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Šípošovej. Najprv o bodoch 1, 2 a 3.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o bodoch 1, 2 a 3 z pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Šípošovej.
(Hlasovanie.) Prítomných 124 poslancov, za hlasovalo 47, proti boli 2, zdržalo sa 74 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.
Tieto body sme neschválili.
Petro, František, poslanec NR SR
Teraz budeme hlasovať o bode 4 pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Šípošovej.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o bode 4 z pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Šípošovej.
(Hlasovanie.) Prítomných 126 poslancov, za hlasovalo 50, proti bolo 31, zdržalo sa 44 poslancov, nehlasoval 1.
Neschválili sme tento návrh.
Petro, František, poslanec NR SR
Ďalej budeme hlasovať o bode 5 pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Šípošovej.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o 5. bode z pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Šípošovej.
(Hlasovanie.) Prítomných 125 poslancov, za hlasovalo 50, proti bolo 18, zdržalo sa 56 poslancov, nehlasoval 1.
Tento bod sme neschválili.
Petro, František, poslanec NR SR
Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Pán predseda, v zmysle § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o postúpení tohto zákona do tretieho čítania ihneď.
(Hlasovanie.) Prítomných 126 poslancov, za hlasovalo 81, zdržalo sa 45 poslancov.
Konštatujem, že sme v treťom čítaní.
Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem ju za skončenú.
Pán spravodajca.
Petro, František, poslanec NR SR
Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 125 poslancov, za hlasovalo 81, zdržalo sa 44 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým účinkom. (Potlesk.)
Pán poslanec Brixi uvedie hlasovanie o bode 64 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže (tlač 1726).
Nech sa páči.
(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení zákona č. 289/2012 Z. z., tlač 1726.)
Brixi, Otto, poslanec NR SR
Ďakujem, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, v rozprave k uvedenému návrhu zákona nevystúpil nikto. Pristúpme preto k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 16 s odporúčaním schváliť.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o bodoch spoločnej správy 1 až 16 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 126 poslancov, za hlasovalo 120, zdržalo sa 5 poslancov, nehlasoval 1.
Konštatujem, že sme tieto body schválili.
Brixi, Otto, poslanec NR SR
Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch, a preto, pán predseda, v zmysle § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o tom, že postúpime tento zákon do tretieho čítania ihneď.
(Hlasovanie.) Prítomných 126 poslancov, za hlasovalo 113 poslancov, zdržali sa 13 poslanci.
Sme v treťom čítaní.
Otváram rozpravu. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem ju za skončenú.
Pán spravodajca.
Brixi, Otto, poslanec NR SR
Dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 126 poslancov, za hlasovalo 110 poslancov, zdržalo sa 16 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže.
Pán poslanec teraz uvedie hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (tlač 1727), bod 65 schváleného programu.
[Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, tlač 1727.]
Brixi, Otto, poslanec NR SR
Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpil iba pán poslanec Hraško, ktorý podal pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Avšak najprv hlasujme o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Dajte hlasovať o bodoch 1 až 5 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o bodoch 1 až 5 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 123 poslancov, za hlasovalo 101, zdržalo sa 22 poslancov.
Tieto body sme schválili.
Brixi, Otto, poslanec NR SR
Dajte teraz, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Hraška, ktorý odznel v rozprave.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Hraška.
(Hlasovanie.) Prítomných 124 poslancov, za hlasovalo 46, proti bolo 33, zdržalo sa 45 poslancov.
Tento pozmeňujúci návrh sme neschválili.
Brixi, Otto, poslanec NR SR
Keďže sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch, dajte, prosím, v zmysle rokovacieho poriadku hlasovať o tom, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o tom, že pristúpime k prerokovaniu v treťom čítaní ihneď.
(Hlasovanie.) Prítomných 124 poslancov, za hlasovalo 80, zdržalo sa 43 poslancov, nehlasoval 1.
Sme v treťom čítaní.
Otváram rozpravu. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem ju za skončenú.
Brixi, Otto, poslanec NR SR
Dajte teraz, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním schváliť.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 125 poslancov, za hlasovalo 76, zdržalo sa 48 poslancov, nehlasoval 1.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona o slobode informácií.
Pani poslankyňa Vitteková uvedie hlasovanie o bode 66 programu, je to druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb (tlač 1715). Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1715.)
Vitteková, Anna, poslankyňa NR SR
V rozprave k uvedenému návrhu zákona vystúpili dvaja poslanci. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy podali páni poslanci Hlina a Lipšic. Keďže pán poslanec Lipšic podal pozmeňujúci návrh dnes, v zmysle § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani spravodajkyne skrátiť lehotu na prerokovanie pozmeňujúcich návrhov.
(Hlasovanie.) Prítomných 125 poslancov, za hlasovalo 122, zdržali sa 3 poslanci.
Lehotu sme skrátili, pani spravodajkyňa.
Vitteková, Anna, poslankyňa NR SR
Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 35 s odporúčaním schváliť.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o bodoch 1 až 35 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 122 poslancov, za hlasovalo 114 poslancov, zdržali sa 6, nehlasovali 2.
Tieto body spoločnej správy sme schválili.
Vitteková, Anna, poslankyňa NR SR
Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave. Pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Hlinu, najprv o bode 1.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Hlinu o bode 1 tohto pozmeňujúceho návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 124 poslancov, za hlasovalo 45, proti bolo 6 poslancov, zdržalo sa 73.
Tento pozmeňujúci návrh sme neschválili.
Vitteková, Anna, poslankyňa NR SR
Teraz budeme hlasovať o bode 2 pozmeňujúceho návrh pána poslanca Hlinu.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 124 poslancov, za hlasovalo 47, proti bolo 5, zdržalo sa 71 poslancov, nehlasoval 1.
Neschválili sme tento pozmeňujúci návrh.
Vitteková, Anna, poslankyňa NR SR
Pokiaľ ide o pozmeňujúci návrh pána poslanca Lipšica, o prvom bode nemôžeme hlasovať, keďže sme schválili body 1 a 2 spoločnej správy.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Máte námietku, pán poslanec? (Reakcia poslanca.) Tak budeme hlasovať o námietke pána poslanca, ktorý tvrdí, že pani spravodajkyňa nemá pravdu.
(Hlasovanie.) Prítomných 124 poslancov, za hlasovalo 44, proti bolo 73, zdržalo sa 6 poslancov, nehlasoval 1.
Neschválili sme námietku pána poslanca, takže nebudeme hlasovať o jeho bodoch.
Nech sa páči. (Reakcia z pléna.)
Vitteková, Anna, poslankyňa NR SR
O prvom.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
O prvom, tak ako ste uviedli, áno.
Vitteková, Anna, poslankyňa NR SR
Budeme teda hlasovať o bode 2 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Lipšica.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o bode 2 pána poslanca Lipšica.
(Hlasovanie.) Prítomných 125 poslancov, za hlasovalo 47, proti bol 1, zdržalo sa 77 poslancov.
Tento bod sme neschválili.
Vitteková, Anna, poslankyňa NR SR
Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Preto, pán predseda, v zmysle § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o tom, že prerokujeme tento návrh zákona v treťom čítaní ihneď.
(Hlasovanie.) Prítomných 126 poslancov, za hlasovalo 115, zdržalo sa 10 poslancov, nehlasoval 1.
Konštatujem, že sme v treťom čítaní.
Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pani spravodajkyňa.
Vitteková, Anna, poslankyňa NR SR
Áno, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 124 poslancov, za hlasovalo 119, zdržali sa 4 poslanci, nehlasoval 1.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb.
Teraz budeme hlasovať o bode 67 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády (tlač 1730).
Nech sa páči, pán poslanec Kovačócy, uveďte hlasovanie.
(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, tlač 1730.)
Kovačócy, Marián, poslanec NR SR
Ďakujem za slovo. Pán predseda, v rozprave nevystúpil žiadny poslanec, tak k predmetnému návrhu zákona neboli podané žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy. Nachádzame sa v treťom čítaní, otvorte, prosím, rozpravu.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Kovačócy, Marián, poslanec NR SR
Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.
(Hlasovanie.) Prítomných 124 poslancov, za hlasovalo 108, zdržalo sa 15 poslancov, nehlasoval 1.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyčerpali sme všetky body, o ktorých bolo treba hlasovať. Zakrátko budeme pokračovať v bodoch, tak ako ich máme pred sebou.
Zároveň mi dovoľte vás informovať o priebehu dnešného rokovania. Chcem vám oznámiť, že dnes budeme rokovať o zákonoch ministra spravodlivosti Tomáša Boreca až do ich skončenia, najneskôr však do 16. hodiny v zmysle rokovacieho poriadku. Ak by body pána ministra skončili skôr ako do 16. hodiny, tak ukončením jeho bodov ukončím a preruším aj rokovanie schôdze. V prípade, že bude rozprava trvať dlhšie, preruším ju v zmysle rokovacieho poriadku o 16. hodine. Ďakujem pekne.
Budeme pokračovať o 11.31 hod.
Ešte predtým pán poslanec Bublavý.
Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby sa dostavili do rokovacej sály.
Ešte pred tým, ako pristúpime k hlasovaniu, by som vás chcel požiadať, myslím, že som si to všimol na obraze, pán poslanec Lipšic, nemám nič, keď si prinášate nejaké transparenty, ale skúste si ich postaviť tak, aby ste nezakrývali štátny znak a nápis Národná rada Slovenskej republiky. (Potlesk.)
Pán poslanec, tiež teraz bez ohľadu na nápis, či je vhodné, aby ste v rokovacej sále sedeli v tričku. Ja viem, že je piatok, ale myslím, že to nie je vhodné, aby ste sa takto obliekali. Takto nedovoľujeme ani novinárom vchádzať do rokovacej sály, nieto ešte poslancom. (Potlesk.)
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním o bode 63 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom (tlač 1714).
Pán poslanec Petro, prosím, aby ste uviedli hlasovanie.
(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1714.)
Petro, František, poslanec NR SR
Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave k novele návrhu zákona vystúpili štyria páni poslanci: pán poslanec Madej, pani poslankyňa Šípošová, pán poslanec Lipšic, pán poslane Hlina. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh podal pán poslanec Madej a pani poslankyňa Šípošová, ktorá žiada hlasovať osobitne o bodoch 4 a 5 tohto pozmeňujúceho návrhu a zároveň vyníma na osobitné hlasovanie body 4, 5, 6 a 7 spoločnej správy.
Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Dajte, prosím, pán predseda, hlasovať o bodoch 1, 3, 8 až 16 s odporúčaním schváliť.
Pellegrini Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujem o bodoch spoločnej správy 1, 3, 8 až 16 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 121 poslancov, za hlasovalo 118, zdržali sa 3 poslanci.
Tieto body sme schválili.
Petro, František, poslanec NR SR
Teraz budeme hlasovať o bode 2 spoločnej správy. Odporúčanie gestorského výboru je neschváliť.
Pellegrini Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujem o bode 2 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 123 poslancov, za hlasoval 1, proti bolo 69, zdržalo sa 52 poslancov, nehlasoval 1.
Tento bod sme neschválili.
Petro, František, poslanec NR SR
Ďalej hlasujeme o bode 4 spoločnej správy. Odporúčanie gestorského je výboru neschváliť.
Pellegrini Peter, predseda NR SR
Hlasujeme o bode 4 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 121 poslancov, za hlasovalo 5, proti bolo 70, zdržalo sa 45, nehlasoval 1.
Tento bod sme neschválili.
Petro, František, poslanec NR SR
Teraz budeme hlasovať o bode 5 spoločnej správy. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o bode 5 spoločnej správy.
(Hlasovanie.) Prítomných 122 poslancov, za hlasovalo 9, proti bolo 74, zdržalo sa 38, nehlasoval 1.
Tento bod sme neschválili.
Petro, František, poslanec NR SR
Ďalej budeme hlasovať o bode 6 spoločnej správy. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o bode 6 spoločnej správy.
(Hlasovanie.) Prítomných 121 poslancov, za hlasovali 2, proti bolo 71, zdržalo sa 47, nehlasoval 1.
Tento bod sme neschválili.
Petro, František, poslanec NR SR
Ako o poslednom zo spoločnej správy hlasujeme o bode 7 spoločnej správy. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o bode 7 spoločnej správy.
(Hlasovanie.) Prítomných 126 poslancov, za hlasovali 3, proti bolo 65, zdržalo sa 58 poslancov.
Tento bod sme neschválili.
Petro, František, poslanec NR SR
Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave. Pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Madeja.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Madeja.
(Hlasovanie.) Prítomných 125 poslancov, za hlasovalo 122 poslancov, zdržali sa 2 poslanci, nehlasoval 1.
Tento návrh sme schválili.
Petro, František, poslanec NR SR
Ďalej hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Šípošovej. Najprv o bodoch 1, 2 a 3.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o bodoch 1, 2 a 3 z pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Šípošovej.
(Hlasovanie.) Prítomných 124 poslancov, za hlasovalo 47, proti boli 2, zdržalo sa 74 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.
Tieto body sme neschválili.
Petro, František, poslanec NR SR
Teraz budeme hlasovať o bode 4 pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Šípošovej.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o bode 4 z pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Šípošovej.
(Hlasovanie.) Prítomných 126 poslancov, za hlasovalo 50, proti bolo 31, zdržalo sa 44 poslancov, nehlasoval 1.
Neschválili sme tento návrh.
Petro, František, poslanec NR SR
Ďalej budeme hlasovať o bode 5 pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Šípošovej.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o 5. bode z pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Šípošovej.
(Hlasovanie.) Prítomných 125 poslancov, za hlasovalo 50, proti bolo 18, zdržalo sa 56 poslancov, nehlasoval 1.
Tento bod sme neschválili.
Petro, František, poslanec NR SR
Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Pán predseda, v zmysle § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o postúpení tohto zákona do tretieho čítania ihneď.
(Hlasovanie.) Prítomných 126 poslancov, za hlasovalo 81, zdržalo sa 45 poslancov.
Konštatujem, že sme v treťom čítaní.
Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem ju za skončenú.
Pán spravodajca.
Petro, František, poslanec NR SR
Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 125 poslancov, za hlasovalo 81, zdržalo sa 44 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým účinkom. (Potlesk.)
Pán poslanec Brixi uvedie hlasovanie o bode 64 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže (tlač 1726).
Nech sa páči.
(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení zákona č. 289/2012 Z. z., tlač 1726.)
Brixi, Otto, poslanec NR SR
Ďakujem, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, v rozprave k uvedenému návrhu zákona nevystúpil nikto. Pristúpme preto k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 16 s odporúčaním schváliť.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o bodoch spoločnej správy 1 až 16 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 126 poslancov, za hlasovalo 120, zdržalo sa 5 poslancov, nehlasoval 1.
Konštatujem, že sme tieto body schválili.
Brixi, Otto, poslanec NR SR
Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch, a preto, pán predseda, v zmysle § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o tom, že postúpime tento zákon do tretieho čítania ihneď.
(Hlasovanie.) Prítomných 126 poslancov, za hlasovalo 113 poslancov, zdržali sa 13 poslanci.
Sme v treťom čítaní.
Otváram rozpravu. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem ju za skončenú.
Pán spravodajca.
Brixi, Otto, poslanec NR SR
Dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 126 poslancov, za hlasovalo 110 poslancov, zdržalo sa 16 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže.
Pán poslanec teraz uvedie hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (tlač 1727), bod 65 schváleného programu.
[Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, tlač 1727.]
Brixi, Otto, poslanec NR SR
Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpil iba pán poslanec Hraško, ktorý podal pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Avšak najprv hlasujme o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Dajte hlasovať o bodoch 1 až 5 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o bodoch 1 až 5 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 123 poslancov, za hlasovalo 101, zdržalo sa 22 poslancov.
Tieto body sme schválili.
Brixi, Otto, poslanec NR SR
Dajte teraz, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Hraška, ktorý odznel v rozprave.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Hraška.
(Hlasovanie.) Prítomných 124 poslancov, za hlasovalo 46, proti bolo 33, zdržalo sa 45 poslancov.
Tento pozmeňujúci návrh sme neschválili.
Brixi, Otto, poslanec NR SR
Keďže sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch, dajte, prosím, v zmysle rokovacieho poriadku hlasovať o tom, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o tom, že pristúpime k prerokovaniu v treťom čítaní ihneď.
(Hlasovanie.) Prítomných 124 poslancov, za hlasovalo 80, zdržalo sa 43 poslancov, nehlasoval 1.
Sme v treťom čítaní.
Otváram rozpravu. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem ju za skončenú.
Brixi, Otto, poslanec NR SR
Dajte teraz, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním schváliť.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 125 poslancov, za hlasovalo 76, zdržalo sa 48 poslancov, nehlasoval 1.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona o slobode informácií.
Pani poslankyňa Vitteková uvedie hlasovanie o bode 66 programu, je to druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb (tlač 1715). Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1715.)
Vitteková, Anna, poslankyňa NR SR
V rozprave k uvedenému návrhu zákona vystúpili dvaja poslanci. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy podali páni poslanci Hlina a Lipšic. Keďže pán poslanec Lipšic podal pozmeňujúci návrh dnes, v zmysle § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani spravodajkyne skrátiť lehotu na prerokovanie pozmeňujúcich návrhov.
(Hlasovanie.) Prítomných 125 poslancov, za hlasovalo 122, zdržali sa 3 poslanci.
Lehotu sme skrátili, pani spravodajkyňa.
Vitteková, Anna, poslankyňa NR SR
Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 35 s odporúčaním schváliť.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o bodoch 1 až 35 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 122 poslancov, za hlasovalo 114 poslancov, zdržali sa 6, nehlasovali 2.
Tieto body spoločnej správy sme schválili.
Vitteková, Anna, poslankyňa NR SR
Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave. Pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Hlinu, najprv o bode 1.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Hlinu o bode 1 tohto pozmeňujúceho návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 124 poslancov, za hlasovalo 45, proti bolo 6 poslancov, zdržalo sa 73.
Tento pozmeňujúci návrh sme neschválili.
Vitteková, Anna, poslankyňa NR SR
Teraz budeme hlasovať o bode 2 pozmeňujúceho návrh pána poslanca Hlinu.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 124 poslancov, za hlasovalo 47, proti bolo 5, zdržalo sa 71 poslancov, nehlasoval 1.
Neschválili sme tento pozmeňujúci návrh.
Vitteková, Anna, poslankyňa NR SR
Pokiaľ ide o pozmeňujúci návrh pána poslanca Lipšica, o prvom bode nemôžeme hlasovať, keďže sme schválili body 1 a 2 spoločnej správy.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Máte námietku, pán poslanec? (Reakcia poslanca.) Tak budeme hlasovať o námietke pána poslanca, ktorý tvrdí, že pani spravodajkyňa nemá pravdu.
(Hlasovanie.) Prítomných 124 poslancov, za hlasovalo 44, proti bolo 73, zdržalo sa 6 poslancov, nehlasoval 1.
Neschválili sme námietku pána poslanca, takže nebudeme hlasovať o jeho bodoch.
Nech sa páči. (Reakcia z pléna.)
Vitteková, Anna, poslankyňa NR SR
O prvom.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
O prvom, tak ako ste uviedli, áno.
Vitteková, Anna, poslankyňa NR SR
Budeme teda hlasovať o bode 2 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Lipšica.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o bode 2 pána poslanca Lipšica.
(Hlasovanie.) Prítomných 125 poslancov, za hlasovalo 47, proti bol 1, zdržalo sa 77 poslancov.
Tento bod sme neschválili.
Vitteková, Anna, poslankyňa NR SR
Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Preto, pán predseda, v zmysle § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o tom, že prerokujeme tento návrh zákona v treťom čítaní ihneď.
(Hlasovanie.) Prítomných 126 poslancov, za hlasovalo 115, zdržalo sa 10 poslancov, nehlasoval 1.
Konštatujem, že sme v treťom čítaní.
Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pani spravodajkyňa.
Vitteková, Anna, poslankyňa NR SR
Áno, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 124 poslancov, za hlasovalo 119, zdržali sa 4 poslanci, nehlasoval 1.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb.
Teraz budeme hlasovať o bode 67 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády (tlač 1730).
Nech sa páči, pán poslanec Kovačócy, uveďte hlasovanie.
(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, tlač 1730.)
Kovačócy, Marián, poslanec NR SR
Ďakujem za slovo. Pán predseda, v rozprave nevystúpil žiadny poslanec, tak k predmetnému návrhu zákona neboli podané žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy. Nachádzame sa v treťom čítaní, otvorte, prosím, rozpravu.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Kovačócy, Marián, poslanec NR SR
Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.
(Hlasovanie.) Prítomných 124 poslancov, za hlasovalo 108, zdržalo sa 15 poslancov, nehlasoval 1.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyčerpali sme všetky body, o ktorých bolo treba hlasovať. Zakrátko budeme pokračovať v bodoch, tak ako ich máme pred sebou.
Zároveň mi dovoľte vás informovať o priebehu dnešného rokovania. Chcem vám oznámiť, že dnes budeme rokovať o zákonoch ministra spravodlivosti Tomáša Boreca až do ich skončenia, najneskôr však do 16. hodiny v zmysle rokovacieho poriadku. Ak by body pána ministra skončili skôr ako do 16. hodiny, tak ukončením jeho bodov ukončím a preruším aj rokovanie schôdze. V prípade, že bude rozprava trvať dlhšie, preruším ju v zmysle rokovacieho poriadku o 16. hodine. Ďakujem pekne.
Budeme pokračovať o 11.31 hod.
Ešte predtým pán poslanec Bublavý.
Rozpracované