58. schôdza

10.11.2015 - 15.12.2015
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

15.12.2015 o 9:04 hod.

Ing.

Maroš Kondrót

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 16:23

Martin Fecko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Iba možnože dvoma vetami, že mne na tomto zákone sa hlavne páči, ako to bolo spomenuté aj predkladateľom, že je to bezpečnosť občanov. Proste aby nepili to, proste, čo nevieme skade, ako to, proste, tie certifikované technológie, ktoré by si museli zakúpiť, myslím, že má to niečo do seba.
Samozrejme, prvé čítanie. V druhom sa to môže vylepšiť, ako povedal kolega Csicsai. Takže keď môžem povedať realitu, nejakým spôsobom by som povedal, že urobme zákonnú tú realitu, aby bola, aby ľudia vedeli, aký ten alkohol vlastne požívajú a aby sme nemali problém s tým, že zistíme, že vypijete tri a máte také delírium, že neviete, ako sa voláte. Takže myslím si, že je to o tej bezpečnosti občanov. Takže prihováram sa za podporu toho zákona a dúfam, že aspoň rozvírime hladinu o tom, aby sme o tom v budúcnosti rokovali a nejakým spôsobom to poriešili aj cez tie pozmeňujúce návrhy, ktoré možnože prídu v tom druhom čítaní.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

10.12.2015 o 16:23 hod.

Ing.

Martin Fecko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

16:25

Jozef Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi opakovane využiť možnosť legislatívnej iniciatívy a predložiť návrh zákona, ktorý sa z môjho osobného zamerania pre vecnosť a odbornú príslušnosť venuje médiám. A keďže je to jeden z posledných návrhov tohto funkčného obdobia, dovolím si uviesť, že keďže sa týka mediálneho prostredia, chcel by som vás výrazne a o to výraznejšie poprosiť o jeho podporu.
Týka sa hlavne dvoch vecí. Prvou a základnou vecou je, aby sme po regulačných zásahoch do mediálneho prostredia, či už zavedením kvóty na audiovíziu, tzv. on-demand, alebo videoték, ktoré sú jednotlivými operátormi poskytované pre potrebu ľudí, ktorí majú služby niektorých operátorov v televízii na tzv. požičiavanie filmov, kde sme zavádzali toto volebné obdobie na základe európskej trans, na základe transpozície európskej smernice 20-percentnú kvótu, zároveň sme zaregulovali aj oblasť rádiového vysielania a zaviedli sa aj na základe mojej osobnej iniciácie kvóty pre rádiá, tak tento návrh zákona smeruje takpovediac k uvoľneniu prostredia, ktoré by mohlo smerovať k výraznému nárastu tzv. monotypových rádiových alebo televíznych staníc. A to hlavne tým, že by sme uvoľnili ruky veľkým mediálnym operátorom, respektíve mohli by vzniknúť a združiť sa aj malí, pretože tzv. ochranný mechanizmus v našom mediálnom priestore, ako ho budem voľne nazývať lex Rusko, je už značne bradatý a starý.
Čiže chcem zmeniť tú časť našich, nášho zákona o vysielaní a retransmisii 308/2000 Z. z., že by sme mechanizmus zakázania tzv. cross-vlastníctva, alebo že by mohli viaceré, že by mohli jedna fyzická alebo právnická osoba vlastniť viaceré programové služby, odstránili z našej legislatívy.
Na druhej strane, pretože tuná pri, ak by sme pristúpili iba k tomuto kroku v tom, že naše mediálne prostredie je pod obrovským tlakom oligarchických záujmov, a či už printový svet alebo vysielanie pre rádiá, alebo televízny svet si mocní a vplyvní a hlavne finančne bohaté skupiny všimli a zistili, že spoločenská realita a verejná mienka sa dá najefektívnejšie formovať cez priame vlastníctvo printov, rozhlasových staníc alebo televízií, aby sme tomuto účinne bránili, tak predkladaná norma rieši aj tú druhú, alebo predkladaná zmena, novelizačná zmena rieši aj túto časť a chceli by sme zaviesť, aby sa zvýšila priehľadnosť majetkových a personálnych vzťahov vo vysielaní, aby sme raz a navždy vedeli, kto za koho kope, takpovediac, a mali sme jasné pravidlá pri tom, kto akú televíznu, respektíve rozhlasovú službu naozaj vlastní a prevádzkuje ju.
Čiže ak na jednej strane by sme chceli mediálnemu svetu rozviazať ruky po tom, že sme tu mali minimálne dva veľké regulačné vstupy, tak či už rádiové kvóty alebo on-demand kvóty vzhľadom na európsku, tak by bolo vhodné rozviazať ruky našim vysielateľom, aby nám mohli vznikať džezové rádiá, hip-hopové, pôvodné, rádiá na vážnu hudbu nielen v pohľade na médiá verejnej služby a programové služby z média, ako je Slovenský rozhlas alebo Slovenská televízia, ale, ako sa ľudovo hovorí, aj z privátneho alebo komerčného sektora.
To, prečo sa veľké množstvo ľudí pýta na to, že nemáme rádiá pre džezovú hudbu, že nemáme rádiá pre vážnu hudbu, že nemáme rádiá, ktoré sa venujú napríklad spoločenskej diskusii a podobne, súvisí aj s tým, že ak právnická alebo fyzická osoba sformátuje takpovediac celoplošné mainstreamové rádio a na základe súčasného zákona má zakázané sformátovať akékoľvek iné, súvisí aj s tým, že naša celospoločenská debata, ktorá by mala možno priestor aj pri rádiách s menšinovým zámerom, súčasní prevádzkovatelia mainstreamových rádií urobiť nevedia. Preto by sme chceli toto zmeniť a kládli by sme na srdce to, aby sme ale hlavne vedeli, kto to chce spraviť, čo v súčasných parametroch nastavenia zákona 308/2000 Z. z. nie je celkom možné.
Čiže ak niekto chce vlastniť nejaké médium, stačí, že to môže byť aj cyperská služba, ktorá, cyperská firma, toto sa my snažíme do hlbokej majetkovej štruktúry jednotlivých právnických osôb, eseročiek alebo akcioviek zmeniť. A ak by nejaká tá povestná schránková firma žiadala o licenciu, nebolo by to viac-menej umožnené, aby sme vyčistili aj priestor, kto u nás ovláda mediálny priestor. Čiže ak by sme otvorili možnosť sformátovania tzv. menšinových alebo monotypových rádií, urobili by sme dobre jednak celkovému mediálnemu priestoru. Mohli by vzniknúť monotematické aj komerčné rádiá, ktoré by vysielali takpovediac iný typ programovej služby pre rádiá, ktoré vysielajú celoplošne, a médiami. Má to absolútnu logiku, pretože ak je tu nejaký silný dom, mediálny, ktorý dokáže a hlavne zarába peniaze na tom mainstreame a mal by ambíciu vyplniť mediálny priestor aj takýmto typom rádia, dokázal by vystavať zmysluplný aj komerčný model. V súčasnom stave toto nastavenie, alebo zákonné nastavenie toto neumožňuje.
To, že zakázanie cross-vlastníctva nie je efektívne, nám ukazuje pätnásťročná doba platnosti tohto zákona. Je to treba riešiť presne tak, ako navrhujeme, že neklásť prekážky tým, ktorí to robia dobre, ktorí majú záujem byť transparentní, efektívni, majú dobré biznis modely a chceli a vedeli by sformátovať aj rádiá napríklad na debatu, ktorá absolútne chýba nášmu mediálnemu priestoru, nech sa na mňa aj verejnoprávna televízia nehnevá. Na druhej strane otvorenie a uvoľnenie rúk by presne toto aj v komerčnom svete vedelo priniesť a možno aj sanovať oblasť aj pre menšinového poslucháča alebo diváka.
Chcem len povedať na záver, že nehovoríme čisto o hudbe, lebo to je jeden monotyp, ale aj rádiá, kde by mohli vznikať debaty na telefón, debaty o spoločenskom vývoji a možno aj politike. Preto vás prosím o podporu tohto návrhu zákona a dúfam, že dôvody na novelu zákona o vysielaní a retransmisii som objasnil dostatočne.
Ďakujem.
Skryt prepis

10.12.2015 o 16:25 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 16:25

Pavol Abrhan
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 21. januára 2015 (pozn. red.: správne má byť – "2016") a gestorský výbor do 22. januára 2015 (pozn. red.: správne má byť – "2016").
Pani predsedajúca, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

10.12.2015 o 16:25 hod.

Ing.

Pavol Abrhan

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 16:36

Daniel Krajcer
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vrátim kolegovi Jofovi Viskupičovi podporu nášho návrhu zákona a chcem povedať, že vidím určitú paralelu v týchto dvoch návrhoch, aj keď predmet záujmu je, samozrejme, výrazne odlišný.
To, čo možno tieto dva návrhy spája – na prvý pohľad nespojiteľné – je to, že aj v jednom, aj v druhom prípade tu máme nejakú realitu, ktorú podľa mňa treba dať do súladu s platnou legislatívou. Inými slovami, tento zákon zakazujúci krížové vlastníctvo na Slovensku, je v zásade neúčinný. Máme tu iks prípadov a vieme veľmi dobre, ľudia, ktorí sme znalí mediálneho prostredia, kto všetko vlastní rôzne druhy médií naprieč žánrami, akurát to musí robiť tak, že to schováva pod rôzne iné firmy.
To znamená, že výsledok tohto zákona nie je sprehľadnenie alebo lepšie zadefinovanie vlastníckych vzťahov, ale skôr naopak, znesprehľadnenie, zámerné znesprehľadnenie vlastníckej štruktúry. A potom sa dostávame do situácie, že, povedzme, máme tu kedysi celkom mienkotvorný denník, ľavicový, o ktorom sa všeličo šepká, kto ho vlastní, alebo kto ho financuje v prospech ktorej politickej strany, ale pritom oficiálne nevieme, kto je jeho vlastníkom. Myslím si, že najmä v prípade médií je veľmi dôležité, aby bol vlastník známy, pretože médiá, samozrejme, môžu slúžiť na presadzovanie rôznych záujmov, aj politických, aj ekonomických, a je dobré, pokiaľ je zadefinované, že nielen to, čo sa hovorí, píše a vysiela, ale aj kto to robí. To znamená, kto je reálny vlastník takéhoto média a či nemá nejaký konkrétny záujem v tej-ktorej téme, kauze a podobne.
Na Slovensku je totižto veľký problém v súčasnosti s mediálnym prostredím. Dokonca dovolím si povedať, že slovenské médiá sa nachádzajú v kríze, v kríze ekonomickej, ale aj v kríze obsahovej. Zo slovenského mediálneho prostredia vymizli investigatívne publicistické formáty. Hovorím o elektronických médiách. To je absurdná situácia. Pokiaľ by sme sa porovnávali s inými krajinami, tak taký stav, aký je na Slovensku, nie je nikde inde. Sú na to dva dôvody.
Prvý dôvod je ten, že práve tieto formáty sú veľmi drahé, pretože potrebujete platiť, a veľmi slušne, kvalitných ľudí, ktorí potrebujú nejaký čas na to, aby nejakú kauzu odhalili a podobne, no a zároveň je to aj dosť zložité na tomto malom Slovensku, kde každý každého poznáme. Pretože keď prichádzate s nejakou kauzou, zažil som to v minulosti, tak vždy niekto sa ozve, a pokiaľ to médium nie je dostatočne silné ekonomicky, tak môže tomu tlaku podľahnúť. Máme veľmi vratké mediálne prostredie na Slovensku z dôvodu toho, aký malý je ten reklamný trh. Máme ho veľmi vratký aj kvôli tomu, že aj verejnoprávne médiá čelia silnému politickému tlaku a čelia mu aj teraz. Jednoducho je to tak, pretože okrem toho, že nám z nášho prostredia zmizli, úplne zmizli investigatívne, z elektronického prostredia, investigatívne relácie, tak treba dať veľký otáznik aj nad politickou publicistikou. Z dôvodov asi vám známym, tak k tejto téme sa ja vyjadrovať nebudem, aby to nevyznelo trochu neslušne. Ale je faktom, že ekonomická situácia a stav reklamného trhu úplne objektívne núti majiteľov médií, aby možno brali viac začínajúcich elévov, ako platili skúsených investigatívcov. To je proste realita a ekonomická nevyhnutnosť, v ktorej sa nachádzajú.
Preto ja vítam tento návrh zákona, ktorý samozrejme šmahom ruky nedokáže vyriešiť tie problémy, ktoré sa nám naakumulovali v prostredí slovenských médií, ale môže to byť jeden z tých postupných krokov, ktorý tú situáciu môže zlepšiť. A naozaj v druhom čítaní, ak by kolegovia zo SMER-u, lebo taká je, bohužiaľ, politická realita v tomto parlamente, uznali za vhodné a posunuli ho do druhého čítania, je priestor možno ešte aj na ďalšie návrhy, ktoré môžu doplniť alebo aj vylepšiť tento návrh zákona, kde, podotýkam, ten zámer je správny a plne ho podporujem. Aj v tom zmysle, aby sme sa ho pokúsili, možno ešte viac sprehľadniť tú vlastnícku štruktúru médií na Slovensku, aby bolo celkom jasné, nie kto za koho kope, ale kto za koho vysiela.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

10.12.2015 o 16:36 hod.

Mgr.

Daniel Krajcer

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:41

Jozef Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vnímam tento diskusný príspevok, že padá na úrodnú pôdu. Dokonca ak Daniel Krajcer rozpráva o kríze médií, tak rozpráva z expertného pohľadu. Pretože ja sa môžem voľne opýtať, že kde sú tie časy, keď mohol redaktor aj v komerčnej televízii takpovediac variť vo vlastnej šťave politikov, ktorí sa týždeň čo týždeň museli verejnosti cez objektivizované pravidlá zodpovedať nepríjemným otázkam redaktorov v reláciách, ktoré často moderoval aj on sám. Toto, že nám vymizlo z mediálneho priestoru, a komerčné televízie aj z pohľadu riešenia svojej finančnej existencie absolútne vyradili a rezignovali na túto činnosť, je taký spôsob devalvácie mediálneho priestoru, že mnohí sa čudujeme, že vlastne ešte nejaká spoločenská debata na témy vôbec prebieha. Sme opozičným klubom a môžme vyhlásiť, že neexistuje relevantné pole, kde by mohli politické projekty otvárať, ponúkať riešenia, otvárať témy, ponúkať riešenia, a s týmto faktom sa stretávame všetci.
Veľmi správna poznámka je, že, nie, nemám ambíciu, že jeden legislatívny návrh vyrieši celý problém, ale je to otvorené. Ty si sa venoval tej druhej časti toho návrhu, viac-menej o stransparentnení. Ony áno, musia byť prijaté spolu, môj ráta aj s rušením cross-vlastníctva, aj so sprehľadnením vlastníckej štruktúry.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

10.12.2015 o 16:41 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:43

Martin Fecko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja iba krátko. Pán kolega, spomínal si, že vlastníctvo musí byť pri médiách jasné. Ja hovorím, nie iba pri médiách. Vlastníctvo by malo byť jasné napríklad pri pozemkoch, kde tak ako pri médiách, ono sa to chce zahmlievať, že mútna voda, aby sme tam lepšie niekoho zakryli. To musím konštatovať aj na pozemkovom práve, že tiež sa nesnažíme nejakým spôsobom tých našich vlastníkov konečne zadefinovať. Máme tretinu, asi 27 % neznámych vlastníkov na Slovensku, takže to vlastníctvo musíme naprieč všetkými činnosťami nášho života na Slovensku robiť tak, aby bolo jedno jednoznačne, tu je vlastník, tu je užívateľ a tu sú naši občania.
Takže ďakujem pekne a myslím si, že áno, vlastníctvo musí byť jasné.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

10.12.2015 o 16:43 hod.

Ing.

Martin Fecko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

16:44

Jozef Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Chcem zaujať stanovisko k rozprave, pretože ja som sa zameral pri úvodnom slove hlavne na vysvetlenie dôvodov zrušenia cross-vlastníctva, kde som hovoril, že na slovenskom rozhlasovom trhu v súčasnosti nefungujú súkromné rádiá so zameraním na džez, hip-hop, pôvodnú tvorbu alebo vážnu hudbu, čo je nesporne škodou na, spôsobuje škodu na základe plurality a v mnohom si myslím, že aj kvality mediálneho priestoru. Tento návrh je podľa mňa výrazne liberalizačný a podporil by vznik alternatívnych rádií, vytvorili by sa podmienky pre ich rast a reálne zotrvanie na slovenskom mediálnom trhu. Tieto rádiá by mohli ponúknuť bohatšiu programovú štruktúru, informácie zamerané na daný typ diváka, čím sa zvýši rozmanitosť na trhu, ktorú aj pôvodne plánoval zákonodarca pri zákone 308/2000 a aj následne z digitalizačného momentu alebo s tlakom na digitalizáciu zákonom 195/2000 o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.
Zámer mať relevantné mediálne prostredie s vysokou mierou aj komerčných rádií a kvalitnými médiami verejnej služby však celkom nevyšiel. Mnohé nesporne veľmi zlé a negatívne parametre spomenul v rozprave aj kolega, takpovediac odborník na túto oblasť, Daniel Krajcer.
Myslím si, že tento model, ktorý by umožňoval udelenie viacerých licencií na rozhlasovú programovú službu jednej osobe, funguje napríklad, nemusíme ďaleko chodiť, v Českej republike, kde, a to som zabudol povedať, funguje veľké množstvo tzv. regionálnych programových služieb, keďže jeden vlastník vie vlastniť a sformátovať programovú službu aj na konkrétny región. U nás sa to deje veľmi ťažko, tak Česká republika je doslova zaplavená možnosťou vysielania regionálnych rádií. Skúste si voľne, kolegovia a kolegyne, spomenúť, či máte doma, ak si v rôznych regiónoch Slovenska zapnete rádio, vôbec nejaké regionálne rádio, ktoré sa venuje vášmu regiónu. Je to ad hoc, ale títo ľudia získavajú pri takých istých podmienkach svoje licencie, ako majú takpovediac celoplošné rádiá. My v Trnave regionálne rádio v terestriáli nemáme. Takže je to odpoveď z jedného regiónu, ostatných nechám v polohe rečníckej otázky.
Daniel Krajcer v rozprave sa venoval najmä tej druhej časti, a to je, čo spôsobuje súčasné nastavenie zákona. A ja chcem povedať, že tento zákon je už tak bradatý, že akékoľvek programové vyhlásenie vlády vznikne po marci 2016, malo by obsahovať ambíciu zmeniť zákon 308 aj s tou 95/2000 a reflektovať, viac reflektovať ozajstnú reálnu situáciu v mediálnom prostredí. A malo by, už si ani nemyslím, že prísť k novelizácii týchto zákonov, ale vystavaní nového zákona o vysielaní a retransmisii, aby mohli vznikať publicistické relácie, aby mohla vznikať relevantná investigatíva, aby sme sa vrátili k programom, ktoré témy spoločenské, politické otvárať majú, vedia, a aby mohli byť pri ich otvorení aj ponúkané reálne riešenia. Komunikácia, diskusia a debata vedená aj cez mediálny priestor by nesporne tejto krajine reálne pomohla.
A úplne na záver chcem povedať, pretože život prináša rôzne situácie, ja som včera videl v rámci mediálneho priestoru, myslím, že to sprostredkoval jeden z týždenníkov, ktorý natáča aj vo svojej produkcii videá, že u nás je mediálne prostredie výrazne deformované. Odvolávam sa na video a chcem to nechať tiež ako dôvetok a rečnícku otázku, kde sa takpovediac hlas Slovenskej televízie dištancoval od toho, akým spôsobom je médium verejnej služby vťahované do politického zápasu, kde on musel podpísať to, že sa nebude v predvolebnom boji zapájať do takpovediac politického zápasu a tzv. tvár Slovenskej televízie, ktorá každý piatok zabáva celé Slovensko, hovorím o Martinovi Nikodýmovi, takýto záväzok nedostala. Je to ten človek, ktorý moderuje zasadnutia alebo snemy strany SMER, a som rád a chcel by som sa pánovi Kemkovi aj z tohto miesta poďakovať, že tvrdiac a obávajúc sa, že o to miesto ako hlas slovenskej verejnoprávnej inštitúcie príde a že bude z práce možno vyhodený, napriek tomu v štyri a pol minútovom priestore vyjadril zásadný protest, aby niekto záväzok nevystupovať v politických kampaniach musel prijať a niekto túto požiadavku ani nedostal.
Takže toto je obrazom slovenského mediálneho priestoru. A dúfam, že vyjdeme z kratšej cesty dolu a v miere objektivizácie a možnosti reálnej debaty o spoločenských a politických problémoch nebudeme vytvárať skupinu ľudí, ktorí musia dodržiavať zákony tejto krajiny, a skupinu ľudí, ktorí sú nad zákonmi. Toto je jeden zo symbolov, toto je niečo, čo neprospieva nášmu mediálnemu priestoru, a opäť ďalší človek, ktorý napriek strachu o to, že môže prísť o svoje pracovné miesto, s týmto vyšiel na svetlo sveta včera a chcem sa mu aj z tohto miesta za to poďakovať.
Ďakujem.
Skryt prepis

10.12.2015 o 16:44 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17:10

Jozef Bobík
Skontrolovaný text
Ďakujem. Pani podpredsedníčka, pri prvom hlasovaní 476 som sa pokúšal hlasovať štyrikrát. Štyrikrát som kartu vytiahol a dal naspäť a napriek tomu mi zariadenie nefungovalo. Chcel som hlasovať za.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

10.12.2015 o 17:10 hod.

Ing.

Jozef Bobík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17:11

Dušan Muňko
Skontrolovaný text
Pani podpredsedníčka, nemôžme ráno rokovať o Novotného zákonoch, aby sme to ukončili?
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

10.12.2015 o 17:11 hod.

Ing.

Dušan Muňko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
58. schôdza NR SR - 20.deň - A. dopoludnia
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:04

Maroš Kondrót
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Dobré ráno. Vážená pani predsedajúca, podávam informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o prerokovaní zákona z 25. novembra 2015, ktorým sa dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, je to tlač 1865a.
Prezident Slovenskej republiky v zmysle čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil zákon z 25. novembra 2015, ktorým sa dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1878 z 11. decembra 2015 pridelil vrátený zákon na opätovné prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti, ktorý určil ako gestorský výbor. Lehotu na prerokovanie vráteného zákona vo výboroch vrátane v gestorskom výbore určil ihneď.
Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí č. 6016-2015-KPSR z 10. decembra 2015 uviedol dôvody vrátenia zákona a v časti III navrhol, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok.
Výbory, ktorým bol prezidentom vrátený zákon pridelený na opätovné prerokovanie, tento prerokovali a prijali nasledovné stanoviská. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vrátený zákon 15. decembra 2015 a uznesením č. 770 odporučil, aby Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní zákon vrátený prezidentom Slovenskej republiky schválila v pôvodnom znení. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti prerokoval vrátený zákon 15. decembra 2015 a hlasoval o návrhu uznesenia, ktorým výbor odporúčal, aby Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní zákon vrátený prezidentom Slovenskej republiky schválila v pôvodnom znení.
Z celkového počtu 13 poslancov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti bolo prítomných 9 poslancov. Za návrh predneseného uznesenia hlasovali 6 poslanci, žiaden nehlasoval proti návrhu a 3 poslanci sa hlasovania zdržali.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Návrh spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti na 106. schôdzi 15. decembra 2015. Gestorský výbor k zákonu vrátenému prezidentom neprijal žiadne stanovisko. Návrh spoločnej správy gestorského výboru o prerokovaní zákona z 25. novembra 2015, ktorým sa dopĺňa predmetný zákon, vrátený prezidentom Slovenskej republiky, nebol schválený.
Predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti zároveň určil poslanca Maroša Kondróta, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výboru.
Spravodajca podáva informáciu o prerokovaní zákona vráteného prezidentom Slovenskej republiky v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky a vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a bude predkladať návrh na ďalší postup.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

15.12.2015 o 9:04 hod.

Ing.

Maroš Kondrót

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video