8. schôdza

Ďakujem pekne. Pán poslanec Beblavý, ja by som začal možno tým, čo ste nám tu spomínali a predviedli ste nám tu takú prednášku ohľadom toho, ako sa udeľovali rôzne tituly, akým spôsobom. No, ja by som vás chcel trošku poprosiť, aby ste si spomenuli ako to bolo za vášho pôsobenia, teda za pôsobenia vášho ministra pána Jurzycu, konkrétne ako sa udeľovali akreditácie na rôzne odbory. Bola tu jedna nemenovaná vysoká škola, kde dokázali z dvoch súkromnoprávnych odborov, teda dvoch garantov súkromnoprávnych odborov, dvoch docentov občianskeho, obchodného práva a z jedného garanta verejnoprávneho odboru, teda z finančného práva vyskladať akreditáciu na odbor občianske právo. Toto ste urobili vy za vášho pána Jurzycu. Takto fungovala vaša Akreditačná komisia v tom čase. Zároveň chcem reagovať na to, že ako ste spomínali, že tá Jurzycova novela, čo bola pripravená, aká bola perfektná. No ja si to veľmi dobre pamätám, aká bola perfektná. Bol som na rade vysokých škôl, keď pán minister prišiel, Jurzyca, nevedel na nič odpovedať. Odpovedal zaňho pán poradca "M". Potom, samozrejme, on to opustil a pán poradca odpovedal na otázky celej rady vysokých škôl a z tej Jurzycovej novely sa do parlamentu potom dostali tuším tri alebo štyri body. Kde zostali tie všetky perfektné body z tej Jurzycovej novely, čo vyčítate teraz pánovi ministrovi Čaplovičovi, že ich neprevzal. Však sám Jurzyca ich ani nepredložil do parlamentu pri poslednej novele. Čiže trošku sa pozrite do vlastných radov.
Možno, že ste si mali zvoliť za ministra školstva človeka, čo chcel byť ministrom školstva, my na rozdiel od vás sme tak urobili a zvolili sme tam odborníka. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, no vaše vystúpenie by som povedal takým slovenským príslovím, že každá líška svoj chvost chváli. Ale, ak by som na to voľne nadviazal, čo povedal môj predrečník, tak musím povedať, že ak by ste sa dneska vo verejnosti spýtali, kto bol ministrom školstva v predchádzajúcom období, tak 99,9% si nespomenie na meno predchádzajúceho ministra školstva, a hovoriť o zázračných veciach, ktoré boli pripravené, ako môžme, môžme o tom akademicky debatovať, ale realitou je, že do praxe ste neurobili v tejto oblasti absolútne nič. Nebudem sa ale sporiť v týchto, v takýchto politických prekáračkách.
Ja si dovolím zareagovať ešte na jeden fakt, ktorý ste povedali a ktorý nie je pravdou. Povedali ste, že v prípade centier voľného času sa pán minister Čaplovič odovzdal peniaze obciam a proste devastuje školstvo. No ja vám chcem povedať a mali sme to na výbore tento týždeň, kde sme debatovali o pozmeňujúcom návrhu, ktorý rieši školské kluby. Ten príklad je jednotriedna škola obce Párnica, počet detí 13, opakujem: 13, počet detí v školských kluboch: 4011. Ak pán minister niečo urobil , tak urobil to, že bráni tunelovaniu systému a ak sa zabráni takémuto tunelovaniu systému, tak bude viac peňazí na všetky školy, bude viac peňazí v školstve aj na to, čo je potrebné a za čo vy tak isto formálne bojujete. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Beblavý, myslím si, že váš mladý vek vám už z princípu nedovoľuje posudzovať a dehonestovať prácu vekovo starších vysokoškolsky vzdelaných pedagógov, hlavne profesorov. Máte pochybnosti tiež o schopnostiach ministra a pracovníkoch ministerstva školstva. Vy ste podľa mňa asi génius, ktorý má patent na rozum. Ja som študovala na univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Sú tam veľmi kvalitní, keď už aj starší pedagógovia, a nedovolím, aby ste dehonestovali prácu pedagógov. Veď vy ste urazili aj starších pedagógov, hlavne profesorov tu v parlamente. Mali by ste sa im hneď teraz ospravedlniť za hrubú urážku ich osobnosti.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som naopak chcela vyzdvihnúť vystúpenia pána poslanca Beblavého. Mne sa viaceré veci, si myslím, že presne pomenoval a zamerala by som sa na dva také momenty, ktoré spomenul. Ja si vážim aj pána ministra a verím, že túto novelu robil v dobrej viere a že chce mnohé veci v našom vysokom školstve zmeniť a je to skutočne potrebné.
Ale venovala by som sa pánovi poslancovi Beblavému a síce veciam, ktoré hovoril o Akreditačnej komisii. Som aj ja presvedčená o tom, že Akreditačná komisia nebude stíhať všetky kompetencie, ktoré jej zvyšuje vlastne novela tohto zákona. Pritom kompetencie, ktoré jej pán minister dáva, budú hrubo zasahovať do autonómie mnohých vysokých škôl, takže si myslím, že v tomto to v praxi nedopadne dobre.
A druhou vecou, ktorej by som sa chcela dotknúť, je predĺženie externého štúdia, kedy nemôžem s tým ani ja súhlasiť, pretože ak nebudú presne stanovené kritéria kvality, tak v podstate, keď tak ako to povedal poslanec Beblavý, keď budem dlhšie študovať na nekvalitnej škole a nebude to možné skontrolovať alebo nejakým spôsobom sa k tomu vyjadriť, nebude to mať žiaden efekt pre študentov. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja by som tak isto chcel vyzdvihnúť pána kolegu Beblavého, pretože rozprával k veci. A použil by som jedno prirovnanie, ktoré som zažil ja osobne vo svojej študentskej praxi. Tak ako z tohto zákona boli vycucnuté niektoré veci, ktoré akože majú napomôcť ku skvalitňovaniu školstva, tak mi to pripadá ako zavádzanie prvého kreditného systému u nás na Slovensku toho vysokého školstva, kedy opäť bolo niečo vycucnuté zo západného systému, vhodené do našich podmienok a, samozrejme, že to bolo úplne na figu. Mal som to možnosť pocítiť na vlastnej koži, žiaľ, nikto to neakceptoval, potom sa to, samozrejme, postupne začalo upratávať, upravovať atď. Ale aj tak to ešte dneska nie je dokonalé, to znamená, že treba tam riešiť určite ďaleko, ďaleko viacej vecí, to vám presne aj tento zákon vyzerá byť v takejto podobe. Tuná niektorí spomínali aj opäť porovnania rozdávania peňazí, áno tie sa rozdávajú a keď sa zistilo, že to nejde cez jedno, tak to pôjde cez druhé, a argument, že základnej škole je 13 žiakov a má 4-tisíc detí v školskom klube to je presne to isté ako malá obec, ktorá má 20 detí, mala 7-tisíc detí v centre voľného času. Neobsluhovala len tú školu ale aj všetky v okrese. Takže
to je trošku blbý argument istého kolegu, ktorý sa k tomuto vyjadril pán Beblavý k vašej rozprave.
No a ja by som sa tiež chcel dotknúť externého štúdia. Vy ste sa ho dotkli len v krátkosti, ja sa ho dotknem potom v svojej rozprave, do ktorej sa tiež idem prihlásiť v rámci ústnej, takže teraz nebudem o tom veľa hovoriť. Potom poviem o tom viacej, ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne kolegyne, kolegovia, ďakujem pánovi Hraškovi a pani Horváthovej za pozitívne vyjadrenia, veľmi si ich cením. Ukazujú aj to, že napriek mediálnemu obrazu, myslím si, že my, čo sa v opozícii odborne venujeme školstvu sa vieme vecne pobaviť a spolupracovať. Ale poďme k tým kritickejším, lebo aby som sa tomu nevyhýbal.
Pani kolegyňa Nachtmannová, vaše slová sú vždy ostré a vždy k veci, ale musím povedať, že v tomto prípade vám unikla jedna vec a to je to, že tie všetky veci, ktoré ste pomenovali, že boli pre učiteľov urobené, boli presne robené spôsobom, akým aj dneska robí SMER, sľúbené do budúcnosti bez reálnych záväzkov a sľúbila ich aj Strana demokratickej ľavice, ktorej ste aj vy nástupníckou stranou a tieto sľuby neboli nikdy pokryté žiadnymi reálnymi peniazmi v žiadnom rozpočte. Tak vám ja sľúbim aj stotisícové platy úplne rád, keď to takto prijmete. Naopak, jediné skutočné zvýšenie platov, to najvýraznejšie zvýšenie platov bolo za pána ministra Fronca, ktorý tu sedí, ktorý sa môže aj k tomu vyjadriť, ktorý vybojoval na Miklošovi, ak sa nemýlim, v 2004-om 10-percentný balík na zvýšenie platov, ktorý je, myslím, dodnes asi najvyšší. Takže jedna vec je sľubovať, druhá vec je niečo aj splniť.
Pán kolega Martvoň, no, keď sa chcem k niečomu vyjadrovať, viem, že vy sa vyjadrujete k mnohým veciam, ja to úplne akceptujem, ale treba sledovať potom realitu, lebo minister Jurzyca túto novelu do parlamentu nikdy nepredložil, ako som vám aj povedal vo vystúpení, keďže bola len v pripomienkovom konaní, keď padla vláda, takže tým pádom to, čo ste povedali, akosi stráca zmysel a ťažko sa mi k tomu vyjadrí.
Pani kolegyňa Hufková, som rád, že ste hrdou absolventkou Univerzity Mateja Bela, ja osobne tam mám viacero kolegov s ktorými rád spolupracujem, zhodou okolností profesor Nemec je jeden z tých mála profesorov ekonómie a politológie, ktorých som spomínal, ktorí sú medzinárodne akceptovaní, pôsobí práve na Univerzite Mateja Bela. Možno ste mali to šťastie byť ním vyučovaná, ale ja som o tom nehovoril, ja som hovoril a ani som nehovoril dokonca o profesoroch v parlamente, tuto kolega Mamojka môže potvrdiť

Vážený pán minister, vážená pani predsedajúca, kolegyne a kolegovia, dúfam, že moje vystúpenie nebude dlhšie ako 15 minút, pretože si myslím, že v takomto časovom limite by mal človek zvládnuť povedať to podstatné. Nedá mi ale na prvé, prv ako jednu poznámku nepovedať, pán minister na záver povedal, že verí, že tento zákon podporíme do druhého čítania. Musím povedať, že ľahko sa niekomu verí keď má za sebou 83 poslancov.
No, ale teraz najprv trošku k technike. Zrátal som, že toto je 26. novela zákona, ktorý bol prijatý v roku 2002. Ja viem, že v minulosti som počúval od vás, keď sa hovorilo o nejakej sedemnástej a osemnástej novele školského zákona, ktorý, mimochodom, fungoval viac ako 20 rokov, že aké je to hrozné. Ja si myslím, že touto cestou by sme nemali ísť, ja to nebudem vracať, i keď tá novela je trochu príliš často, pretože to tak vychádza štyri a pol mesiaca na jednu novelu vysokoškolského zákona.
Ale po prvé je celkom faktom , že zákon takéhoto rozsahu nemôže byť bez chýb. Druhá vec je, ukáže sa životom, sa ukáže, niektoré ustanovenia nie sú povedzme dobré, ale treba ich spresniť a podobne, to sa aj teraz deje v tejto novele, a to je podľa mňa v poriadku, nechcem použiť to slovo aplikačná prax, pretože takéto slovo, takéto spojenie sa mi nezdá. Život to ukázal, že treba niektoré veci meniť, a ja aj poviem, v ktorých si myslím, že sú dobre, že sa menia, že sa upravujú, i keď, keď som už hovoril o tých novelách, musím povedať, že niektoré novely, napríklad novely, ktoré boli prijaté za vašej vlády za ministrovania pána Mikolaja, myslím si, že mnoho skôr poškodili. Čiže nie každá novela opravuje a zlepšuje, o tom som takisto presvedčený.
Ale celkom iste napríklad je dobre, že sa rieši ten problém, ktorý je podľa mňa nesprávnym výkladom znenia zákona o tom, že ak niekto nadobudne druhý stupeň vysokoškolského vzdelania, aby mohol pokračovať, keď má druhý stupeň a nie keď má udelený titul magister, čo je zlý výklad zákona, pretože keď už je nejasnosť, tak sa treba pozrieť do dôvodovej správy. Dôvodová správa je súčasť zákona a práve úmysel zákonodarcu je takisto dôležitý, čo chcel tým povedať. To je jedna, napríklad to si myslím, že je v poriadku. Takisto myslím, že tie problémy, ktoré vznikli pri tom, keď rektor odstúpil, kto má riadiť, kto navrhne odvolanie rektora prezidentovi, spôsob jeho zastupovania atď., to sú veci, ktoré ukázal život, že neboli celkom dobre naformulované, vznikali nejasnosti. To je dobre, že sa tam rieši. Oceňujem aj to, že napríklad členstvo v senáte študentov, keď skončí štúdium, tak na chvíľu akoby prestal byť členom, takže sa pozastavuje a nemusí byť nanovo volený. Takisto si myslím, že pridanie kreditov za štátne záverečné skúšky je v poriadku, pretože na to naozaj treba vykonať aj vážnu prácu študijnú a takisto pokladám za veľmi dobré, keď je povedané, že kritéria pre školu, ktorá bude akreditovaná, budú vopred rok stanovené úplne jasné.
To sú veci, ktoré beriem za pozitívne, no ale, samozrejme, sú veci, ktoré neberiem za pozitívne, a poviem v podstate niekoľko najprv tých možno menej podstatných a potom tri zásadné, s ktorým mám vážny problém, a máme ho aj my ako v KDH. Najprv k tým lietajúcim profesorom. Problém, ktorý existuje od roku 1989, naozaj vážny problém, ja som takisto zažil profesora, ktorý má vyše 80 rokov a mal 4 plné úväzky. To si myslím, že to nie je kóšer. Na druhej strane nie celkom súhlasím s riešením v zákone. A poviem aj prečo. Pretože, ak je niekto zvolený za akademického funkcionára, ak je niekto rektor, ak je niekto dekanom, tak má plné kompetencie častokrát mnohé veci s týmto riešiť. Viete si predstaviť jednu firmu, jednu firmu, ktorej by pracovník nechodil do práce, aby ho plne platil, lebo chodil by aj do druhej aj do tretej, aby si to neodkontroloval a neurobil zásahy. Ja si myslím, že toto ako je riešiteľné len treba brať s funkciou niekedy na seba aj nepríjemné úlohy a to platí aj pre akademických funkcionárov. To nie je len o talároch, a to je častokrát aj o mnohých nepríjemnostiach. To je jedna poznámka.
Druhá vec, zdá sa mi trošku také bypassové utekanie z Bolonského procesu, keď sa v zákone stanovuje možnosť spájania bakalárskeho a magisterského štúdia v jeden celok. Vidím tam problém. Môže to rozhodnúť minister, áno, v niektorých odboroch, len ako ja trošku poznám tiež ten vysokoškolský život, v niektorých odboroch to bude výnimka za výnimkou. Ak to máte takto nastavené v zákone, pán minister, som presvedčený, naozaj som presvedčený, časom neodoláte tlakom, ktorý vám vyrobia jeden odbor, druhý odbor a pôjde to reťazovo. To z tohto pohľadu to nepokladám za dobré a viem si predstaviť, že po diskusii v nejakom odbore by sa to urobilo. Nech sa to urobí jednorazovo v konkrétnom odbore, ale nie takýmto spôsobom, pretože naozaj to bude viesť k úteku z Bolonského procesu. To je jedna vec.
Teraz tá štandardná dĺžka externého štúdia. Pán minister, ja som to takisto čítal, to nie je o jeden rok, vcelku to je až o tri roky, keď vezmem bakalárske a magisterské štúdium. Dohromady to môže byť aj osem rokov.
Ja viem, že ten full-time - part-time, aby sme to povedali po slovensky: študent na plný úväzok a študent na čiastkový úväzok. Je to štandard, k tomu by sme sa mali dopracovať. S tým súhlasím, ja ale nesúhlasím z iného pohľadu, pretože musím povedať, že tomu neverím, že výrazne sa nezvýši platenie tých študentov, časti tých študentov, keď sú, len časť ich je, tak je to v zákone, tak to urobil minister Mikolaj, ktorí budú platiť, a v to neverím, že nebudú platiť oveľa viac. V tomto vidím vážny problém, ale to by bolo to nesystémové zavedenie platenia pre časť externých študentov, ktoré ste urobili počas vlády v rokoch 2006 - 2010.
Teraz ešte jedna trošku možno nie tak citlivá vec, ale, áno dobre, že sú registrovaní. Nie celkom chápem, prečo niektoré registre nie sú verejné alebo aspoň sčasti verejné. Ja nevidím dôvod napríklad, aby register študentov, nie s osobnými údajmi ale, aby v zásade ten register aspoň sčasti nebol verejný, prečo by som nemohol vedieť, alebo hocikto vedieť, že, ja neviem, ten a ten náš kolega je študentom v tejto chvíli univerzity takejto. V tom nevidím príčinu a viaceré sú tam tých z registrov uvedené ako neverejné, čiže tam by som minimálne toto dokázal rozšíriť.
Toto ale to sú tie menej významné možno výhrady a teraz tá podstatná, ktorá naozaj je, to je obmedzenie počtu študentov. Pán minister, ja to pokladám za naozaj centralizmus. Späť k tomuto. A mi to veľmi pripomína to, čo ste urobil v tých školských zákonoch, i keď zase musím povedať, že tu máte jeden krok, s ktorým keby ste to tak robili v školských zákonoch, sa stotožním. Zavádzate pre tie študijné odbory, kde štát má záujem, aby sa tam študovalo, motivačné štipendiá až do 50 % študentov. Toto je krok, ktorý ak chcem niečo podporovať motiváciou, s týmto sa stotožňujem, hlavne ak budú na to zvlášť vyčlenené peniaze, lebo, samozrejme, ak sa to použije z peňazí, ktoré sú teraz v tom školstve, tak to nie je dobré. Ale ak na to získate peniaze, a takto to pôjde, táto cesta áno, ale obmedzovať počty študentov takýmto spôsobom pokladám za zásadný problém, s tým nemôžeme súhlasiť. A je to, pokračujeme v tom, čo vlastne pokladám za absolútne kľúčové vo videní školstva - slobodná vzdelávacia cesta, sloboda výberu. Ja viem, že často potom mnohí tí kričia, ktorí si vyberú, ja neviem, štúdium sociálnej práce, a študuje stovky a stovky tisíc na Slovensku, že nemajú zamestnanie. Ale sloboda je vždy spojená aj so zodpovednosťou, nemôžem brať len polovicu, ja si vezmem slobodu, rozhodnem a zodpovednosť nech má potom niekto iný - štát. Ja som za slobodu, za slobodnú voľbu vzdelávania, výber štúdia, ale aj za to, že je to spojené so zodpovednosťou aj za následky. Aj istým spôsobom informovať tých mladých ľudí, že nebude mať zamestnanie, keď skončí, pretože tam je prebytok absolventov, že bude motivovať, aby išli študovať trebárs technické odbory niektoré, kde sa majú šancu uplatniť a podobne. To je cesta, ktorá by mala podľa mňa byť zásadná. Takže to je jeden z tých vážnych problémov.
Ďalší je platenie za štúdium v dennom štúdiu, ak ide o štúdium v cudzom jazyku. Ja veľmi dobre viem, aký dôvod je na to, je to z tlaku vysokých škôl, z dôvodu toho, že v skutočnosti, ak príde študovať študent z Francúzska, Anglicka a pod., nemôžu v tejto chvíli čiste legislatívne vyberať školné od neho, pretože je podľa naozaj práva európskeho povinnosťou správať sa rovnako k všetkým občanom Európskej únie. To znamená, že ak Slovák neplatí za denné štúdium, nemôže ani Francúz, ani Nemec a pod. Tento dôvod ja chápem, ale, a to teda musím povedať, pán minister, vy ste bol jeden z tých, ktorý ste ma tĺkli nesmierne a odvolávali kvôli tomu, že som chcel zaviesť čiastočne spoplatnenie vysokoškolského štúdia. Ja to znova pripomeniem, ako to bolo, zaviedol som výrazne sociálne štipendiá, motivačné štipendiá pre minimálne 10 % najlepších, veľmi slušné a pôžičky, ktoré boli nízko úročené, ten-ktorý by nezarábal, tak ich nikdy v živote nemusí splatiť a súčasne to platenie bolo okolo 10 maximálne 20 % z priemerných nákladov. Tuná už tí externisti, čo sa stalo za vašej vlády za pána Mikolaja, niektorí platia neuveriteľné čiastky. Ja sa teraz pýtam, ako to vlastne je, pretože som sa pozrel do vášho programu z roku 2006 a tam je jasne napísané, pán kolega, že teda už keď externé áno, ale že v dennom štúdiu v žiadnom prípade nebudete súhlasiť s tým, aby sa platilo, no ale toto je denné štúdium. Z jednej strany rozumiem, ale na druhej strane, prepáčte, myslím si, že toto je nie korektný prístup, pokiaľ nerevidujete ten postoj, ktorý ste mali, aspoň teda keby ste to povedali.
Takže toto vidím ako vážny problém a vážny problém z toho, že takto, ako aj v iných krajinách, nie priamo a otvorene, ale okľukou, postupne bude to práve strana SMER, za ktorej vlády sa zavedie spoplatnenie vysokoškolského štúdia, a to nepokladám za kóšer, otvorene vám hovorím, pán minister, a aj kolegom tuná.
Takže koľko som povedal, že do 15 minút sa musím zmestiť, takže sa to pokúsim dodržať, už budem končiť.
Celkove, keď zhrniem, naozaj tento návrh zákona nepokladám zďaleka za tak kontroverzné, ako tie školské zákony, ktoré sme tu mali na minulej schôdzi. Sú tam tri také, povedal by som, absolútne problémové témy, s ktorými KDH nemôže súhlasiť, a v tejto chvíli musím povedať za KDH, že pánovi ministrovi ako zrejme zákon prejde do druhého čítania, tak ako som to v úvode povedal, ale v prvom čítaní určite ho KDH nepodporí, ale nevylučujem, pán minister, ak nájdeme riešenia v kontroverzných veciach, že v druhom čítaní, že môžeme aj zmeniť postoj, ale tie tri kontroverzné veci, ktoré som tu spomínal, tie musíme hľadať spoločné riešenia a potrebujeme, samozrejme, nájsť istým spôsobom vo vážnych veciach týkajúcich sa vysokoškolského štúdia dohodu.
A ešte jedna poznámka, ja nebudem hovoriť o tom a nechcem hovoriť o tom, čo v tom zákone nie je. Je veľa vecí, ktoré si viem predstaviť a je aj vecí, ktoré, si myslím, že ešte stále nie sú opravené, ktoré tam sa stali za pána ministra Mikolaja, aj také nezmysly, že dohody, ktoré boli uzavreté pred dátumom platnosti tohto zákona platia dovtedy, pokiaľ sú uzavreté, čiže platia dovtedy, dokedy platia a podobné nezmysly. Iste je tam veľa vecí, ktoré treba stále vyčistiť, a v zásade si myslím, že vysokoškolské vzdelanie, tak ako vôbec vzdelanie, by malo byť viac o hľadaní riešení, dobrých riešení, aj o sporoch, aj o vecných argumentačných hádkach. Ja si myslím, že toto je v poriadku, ak sa sporíme a hádame a niekedy ja sa tiež ospravedlňujem, ja takisto zvýšim hlas alebo niečo poviem, to už patrí k príslušnej emócii, ale v zásade by som veľmi rád bol, keby to bolo menej politikum a viac o hľadaní riešenia. Dámy a páni, ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Fronc, ja by som len chcel trošku upresniť a upriamiť vašu pozornosť na tú časť vašeho monológu, keď ste hovorili o vašom odvolávaní. Mám taký pocit, že trošku strácame pamäť všetci, náročky hovorím v množnom čísle, aby som nepomenoval vás. Vy ste neboli odvolávaný z toho dôvodu, o ktorom hovoríte, vy ste boli odvolávaný vtedy a pamätám si to veľmi dobre, preto výbor pre kultúru a médiá bol vtedy výborom pre kultúru, médiá a školstvo, vy ste boli odvolávaný z toho dôvodu, že ste si nevedeli spraviť poriadok na ministerstve školstva. Vy ste mali štátneho tajomníka vtedy, dnes už nebohého pána Tótha, ktorý ťahal absolútne za iný koniec, ako vy a tie výbory, ktoré boli vtedy, boli úplne iné za vašeho vedenia, teda za vašej prítomnosti a boli úplne iné za prítomnosti pána štátneho tajomníka vtedajšieho a to bol ten problém, kvôli ktorému vy ste boli odvolávaný preto, lebo jednoducho vy ste ťahali každý za iný koniec povrazu. Vy ste sa nevedeli dohodnúť na najzákladnejších veciach s pánom štátnym tajomníkom vtedajším a o tom ja hovorím, že ste si nevedeli spraviť poriadok na ministerstve školstva. Jednoznačne, keď ste vy prišli na výbor, ten výbor mal úplne inú obsahovú atmosféru, keď tam prišiel štátny tajomník, nikto z poslancov ani opozičných, ani koaličných vtedy nemusel hovoriť nič, najväčším oponentom vašim bol štátny tajomník, ktorý spochybňoval to, čo ste hovorili vy. Čiže to bol problém, pre ktorý aj parlament vás odvolával, ešte raz nevedeli ste si spraviť poriadok na vlastnom ministerstve. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Martin, chcel by som ti poďakovať za fundované pripomienky k navrhovanému zákonu. Z celej diskusie, ale nielen teraz, aj k iným školským témam, mám dosť rozpačitý dojem. Pri mnohých témach, ktoré tu diskutujeme, mi chýba taký komparatívny náhľad možno aj európsky alebo prinajmenšom európsky, aj istý odstup od tejto témy. Chcel by som Martin aj tebe, aj vám, pán minister, dať do pozornosti zaujímavý a možno trochu aj recesistický diskurz v anglickej literárnej generácie rozhnevaných mladých mužov, konkrétne v tej vetve, ktorá sa volá university novell - univerzitný román, myslím, že takí autori ako Kingsley Amis alebo David Lodge, inak husto prekladaní aj v češtine, aj v slovenčine napokon, by nám mali čo povedať, aby sme sa nebrali tak smrteľne vážne. Vždy mám z toho totiž divný pocit, podľa mňa by to malo byť povinné čítanie všetkých, ktorí sa chcú akýmkoľvek spôsobom vyjadrovať k problematike školstva, zvlášť školstva vysokoškolského. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Fronc, ja len jednu takú kratučkú poznámku. Povedali ste vo svojom vystúpení, že si neviete predstaviť, ako by v podnikateľskom sektore niekto nechodil do práce a bral za to peniaze. Ja vám dám taký úplne analogický príklad, sú to zodpovední zástupcovia pri niektorých typov živností. Tým odpovedám aj na otázku, kde je pes zakopaný, to sú garanti. Žiaden odborný asistent nemá štyri plné pracovné úväzky a neučí 60 alebo 80 hodín na vysokých školách, lebo pre tie vysoké školy nie je zaujímavý. Garanti sú aj ku kľúčom ku kvalite vysokoškolského štúdia a sú aj dobrý spôsob vyriešenia tohto problému, je aj kľúčom k tomu, aby sme sa vysporiadali s tým, na čo poukazuje a asi to je hodné aj širšej diskusie. Ďakujem.