10. schôdza

11.10.2016 - 27.10.2016
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

20.10.2016 o 18:05 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:10

Eduard Heger
Skontrolovaný text
Ďakujem. Jednu vec som na záver zabudol, a to sa vám poďakovať, že som mohol natiahnuť čas cez piatu, a zároveň sa teda ospravedlňujem a môžme ísť hlasovať.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

20.10.2016 o 17:10 hod.

Ing.

Eduard Heger

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17:28

Róbert Madej
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne. Rád by som informoval členov ústavnoprávneho výboru, že na zajtra o 8.15 hod. bolo zvolané rokovanie ústavnoprávneho výboru. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

20.10.2016 o 17:28 hod.

JUDr. PhD.

Róbert Madej

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 17:28

Ján Richter
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. (Ruch v sále.)
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, snáď začnem tým, otázkou pánovi Budajovi, prečo to predkladá minister práce, sociálnych vecí a rodiny.
No po prvé preto, že ho určila vláda, a po druhé preto, pretože do roku 2013 bola štátna a verejná služba súčasťou agendy ministerstva práce. Z hľadiska ľudských zdrojov. Takže z toho titulu. Ale samozrejmá vec, že vláda mohla poveriť hocikoho z ministrov.
Ja hneď v úvode by som chcel uviesť pár základných vecí, ktoré sa týkajú tvorcov. Tvorcovia je Úrad vlády Slovenskej republiky, ktorý je v súčasnosti gestorom problematiky, ktorá sa týka štátnej a verejnej služby. Hneď úvodom chcem uviesť, že mal som (zaznievanie gongu) možnosť aj teraz konzultovať s kolegami z úradu vlády... (Neutíchajúci ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán minister, ak dovolíte. Páni poslanci, ak chcete diskutovať, nech sa páči, ale mimo rokovacieho priestoru! Pán minister má záverečné slovo, bol vyzývaný aj poslancami, aby odpovedal na niektoré otázky, tak ja si myslím, že je slušné si ho vypočuť.
Nech sa páči.

Richter, Ján, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Ďakujem pekne.
... že sú pripravení nielen počas rokovania jednotlivých výborov Národnej rady, ale ak bude záujem aj predtým sa stretnúť a o veciach komunikovať a konzultovať. Tá možnosť tu bola daná aj v tom predchádzajúcom období, pretože tomuto zákonu predchádzalo medzirezortné pripomienkové konanie, doslova stovky pripomienok aj z rezortov, aj z ďalších inštitúcií. Boli tu ďalšie, by som povedal, pokusy alebo, alebo snaha podieľať sa na, na tvorbe tohto zákona. Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť robil takéto stretnutie, kde boli prizvaní aj opoziční poslanci. Európska komisia na Slovensku organizovala takéto, takéto stretnutia, kde pozvala výnimočne opozičných poslancov. Nebolo ich veľa, ktorí sa toho zúčastnili, ktorí prejavili záujem. Dobre, bola tam pani Remišová, v podstate tie veci, ktoré vyjadrila tu, vyjadrila aj tam. Ale podstatná myšlienka, sme pripravení sadnúť si, komunikovať, konzultovať a, a vzájomne si mnohé veci, ktoré tu boli pomenované, vysvetliť. To je prvá a základná vec.
Tu treba vidieť aj ďalšiu vec. Z hľadiska tej medzinárodnej komunikácie bolo tu veľmi veľa stretnutí, komunikácie s OECD, to znamená, to má istý kontext aj z hľadiska, nechcem povedať, že odobrovania, ale minimálne konzultácií a komunikácií aj na úrovni OECD. Toľko k tým všeobecným záležitostiam, ktoré sa týkajú, týkajú tej problematiky tvorby a pripravenosti ďalej komunikovať.
Uvedomujeme si, že to je veľký zákon. Je to v podstate úplne nový zákon. Som presvedčený, že už nepríde garnitúra politická, ktorá by mala záujem viaceré inštitúty, ktoré tu boli dobré aj predtým, rušiť.Teraz, ak dovolíte, k tým pripomienkam, ktoré tu zazneli, a potom sa pokúsim zhrnúť tú diskusiu.
Viacerí tu spomínali, spomínali ESO. No treba povedať, že tento zákon nie je o ESE. ESO bolo v prvom rade o verejnej správe ako celku ako takom, to je cez 300-tisíc zamestnancov, toto je o štátnej správe, o štátnej službe, to je plus-mínus 38-tisíc zamestnancov. Ale treba povedať a ja nechcem ako, ako riešiť problémy, za ktoré je zodpovedný kolega Kaliňák, ale aj v tej, v tej oblasti sa urobilo veľmi veľa pozitívneho. Veď tu si len treba zobrať, zanikli krajské úrady, pod okresné úrady sa spojila celá špecializovaná štátna správa. Veď to sú veľmi veľké zmeny, ktoré tu boli urobené. Samozrejme, tie klientske centrá, veď to je dneska veľmi pozitívne vnímané. Ten, ten klient, ktorý príde do týchto zariadení, má šancu a možnosť veľmi veľa vecí vyriešiť práve v tom klientskom centre, pokiaľ to nie sú nejaké, nejaké úzko, úzko špecializované. Toľko možno k tomu. Ja nechcem rozoberať tie ďalšie veci.
Viaceré tie vystúpenia sa skôr venovali samotnému fungovaniu štátnej správy. Ambícia a snaha tohto zákona je vytvoriť podmienky a predpoklady pre to, aby z pohľadu ľudských zdrojov tá štátna správa v budúcnosti fungovala lepšie. Predpokladám, že na tomto, na tomto, na tomto sa zhodneme.
Pán poslanec Fecko, prepáčte, ale, ale poznáme sa viac a dlhšie rokov, vy ste starý poslanecký kozák, ktorý už má veľmi veľa skúseností. Ostal som prekvapený, že ste absolútne nezdôvodnil to stiahnutie toho materiálu. To sa žiadalo. Veď aj, aj v živote, keď sa niečo sťahuje, no tak to musí mať nejaký opodstatnený základ. Aj tie gate keď si dáva niekto dole, má k tomu opodstatnený základ a dôvod. (Smiech v sále.) Prepáčte, že som bol takýto osobný, ale je to dôležité si uvedomiť, že to je veľký, veľký istým spôsobom záväzok, veľký návrh, ktorý dávate, a celkom prirodzene, ja neviem, na čo mám reagovať, lebo vy ste potom prešli skôr k tým osobným záležitostiam, ktoré sa týkajú vašich osobných skúseností z fungovania štátnej správy. K tomu sa vyjadrovať nebudem, ale myslím si, že taký návrh, ako je stiahnutie materiálu, by mal byť patrične aj zdôvodnený.
No a to, čo som ešte chcel povedať, pretože tie vystúpenia boli relatívne všeobecné, čomu rozumiem, je prvé čítanie, to je všeobecná záležitosť. Reálne predpokladám, že v druhom čítaní prípadne výbory budú o konkrétnych veciach. Neviem, či ste celkom neopomenuli vyhlášky, na ktoré sa tento zákon odvoláva, ktoré hovoria o veľmi konkrétnych krokoch, ktoré dopĺňajú, rozširujú a konkretizujú veci obsiahnuté v samotnom návrhu zákona. To je si tiež potrebné uvedomiť.
A úplne na záver k samotnému, k samotnému, samotnému prístupu a tej filozofie, ktorú tvorcovia zákona zvolili pri, pri tvorbe tohto zákona, je postavený na viacerých princípoch. Tie princípy vychádzajú z istého budovania štátnej služby. To znamená, nejedná sa len o nejaké teoretické myšlienky, ale je to založené aj na nejakých skúsenostiach, na nejakej aplikačnej praxi a na základe toho vychádza tých deväť základných princípov, na ktoré reaguje tento zákon ako taký. Veľmi stručne k nim.
Princíp politickej neutrality. No nebude možné odvolávať bez uvedenia dôvodu. To je, to je ten hlavný bod, ktorý by som v súvislosti s týmto princípom chcel pomenovať.
Princíp zákonnosti. Je tu tvorba nejakých kontrolných pôsobností, najskôr pôsobnosti - úrad vlády a úplne nová inštitúcia - Rada pre štátnu službu.
Ďalej princíp transparentného zamestnávania, veľmi dôležitá vec, ktorá súvisí s tým, že sa zužuje počet situácií, prípadne konkrétnych dôvodov, kedy je daný proces možné realizovať bez výberového konania.
A možno treba aj povedať k tým hromadným výberovým konaniam, myslím, že to bola pani poslankyňa Remišová, ktorá reagovala, že prečo len pri absolventoch. Paragraf 42 pripúšťa uplatniť túto možnosť v širšom priestore. Zákon pomenováva najmä túto oblasť, ktorá sa týka absolventov stredných, resp., resp. vysokých škôl.
Princíp efektívneho riadenia, áno, absolútne súhlasím. Pokiaľ hovoríme v zákone o centrálnom informačnom systéme štátnej služby, no tak myslíme o jednom, v ktorom by malo byť zahrnuté celé to portfólio, ktoré sa týka získavania informácií a podkladov k nejakým možným rozhodnutiam.
Princíp nestrannosti. Do zákona je tento princíp premietnutý cez povinnosti štátnych zamestnancov konať a rozhodovať nestranne, zdržať sa konanie, ktoré by mohli viesť ku konfliktu záujmov, k zneužívaniu informácií získaných v súvislosti s vykonávaním štátnej služby na nejaký vlastný prospech alebo prospech niekoho. To je odpoveď na ten lobing.
Ďalej princíp profesionality. To je otázka služobných hodnotení. Sme jedna z mála posledných krajín Európskej únie, kde v štátnej službe princíp hodnotenia neprebieha. My ho teraz zavádzame. Je, je tu proste ten návrh konkrétne daný.
Ďalej princíp transparentného a rovnakého odmeňovania. Ak ste si všimli, doteraz platí v štátnej službe nejakých 32 rokov z hľadiska postupu, nejakej maximálnej hranice k dosiahnutiu tej najvyššej platovej triedy. No tento zákon to istým spôsobom odstraňuje. Sú tu ďalšie možnosti, ktoré smerujú k služobnému hodnoteniu a odmeňovaniu aj po tomto období.
Ďalej princíp stability. Ten súvisí s prešetrením možnosti výpovede. To znamená, že sa čiastočne narúša to skončenie štátnozamestnaneckého pomeru z organizačných dôvodov, ktoré sa doteraz, doteraz tí, ktorí boli v exekutíve, všetci povedia, veľmi využívalo.
Ďalej princíp rovnakého zaobchádzania. Otázka antidiskriminačného zákona, ktorá je premietnutá v tomto návrhu ako takom.
No a ešte dve také vecné otázky, a to je zavedenie vekového cenzu. Ide o prvý spôsob skončenia štátnozamestnaneckého pomeru zo zákona. Aj ten je tu premietnutý. Dokonca tento zákon reaguje aj na to, čo sa veľmi často objavuje z pripomienok najmä odborárov pri kolektívnom vyjednávaní, že tá tarifa triedy je tak, že posledné dve triedy sú už pod hranicou minimálnej mzdy a musia vždy byť doplácané do tej výšky minimálnej mzdy zo zákona. Aj na toto pragmaticky z hľadiska aplikácie zákona a skúseností tento zákon ráta.
No a posledná myšlienka, tá sa týka tých politických, straníckych vplyvov na tvorbu štátnej správy. No ja poviem bez problémov áno. Ale, páni kolegovia poslanci, poslankyne, všetky politické garnitúry, ktoré doteraz boli pri moci, po voľbách, keď nastupovali, robili isté politické zmeny. A práve preto tento zákon a snaha tieto veci obmedziť. Ony úplne odstránené asi nikdy nebudú, ale musia byť isté princípy, ktoré musia byť pomenované - kde, ako - a tá snaha v tomto zákone je.
Takže reagujeme aj na tie pripomienky. Áno, reagovali opoziční, možno keby sa garnitúra vymenila, možno by reagovali niektorí iní, ktorí sú teraz koaliční. Ale to je princíp, ktoré my, ktorý my priznávame, a práve preto máme snahu, ambíciu túto otázku tu riešiť. Toľko možno k reakciám, ktoré tu zazneli.
Samozrejmá vec, ešte raz, podávame pomocnú ruku komunikácii nielen na samotných výboroch, aj predtým. Boli by sme veľmi radi, i keď to nie je môj osobný zákon, ale mám veľký záujem na ňom, keby tento zákon bol prijatý väčšou podporou ako len koaličnou.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

20.10.2016 o 17:28 hod.

JUDr.

Ján Richter

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

17:41

Gábor Gál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja len veľmi krátko. Tento zákon bol prijatý v 2015., riešil problematiku, problematiku, ktorá bola pre nás všetkých známa, a to, že pri veľkých investičných stavbách sa nezohľadnil ten verejný charakter záujmov, aby boli vyvolané verejnoprospešné investície. Zaviedol sa poplatok za rozvoj s tým, že budú jasné pravidlá. Keď ide nejaký investor niečo vybudovať, aby zaplatil poplatok za rozvoj a vlastne samospráva za presne zákonom určených pravidiel tieto prostriedky použije na verejnoprospešné ciele daného charakteru.
Boli sme sa, teraz mali samosprávy prijať všeobecné záväzné nariadenia, ako upraviť tento poplatok, ale v praxi sa vyskytli také problémy, ktoré máme za cieľ teraz riešiť. Musím priznať, že s týmto prišiel náš zástupca starostu z Rači Rasťo Žitný, ktorý nám predostrel, že pri zatepľovaniach bytových domov, pri opravách celých stúpačiek existujúcich bytových domov a pri ďalších takých rekonštrukčných stavbách nie je možné rozdeliť ten zámer investora od toho, že keď niečo ide nové vybudovať, a to, že ide niečo len rekonštruovať, vylepšiť.
Táto krátka novela má za cieľ, aby rekonštrukcia, údržba, oprava, modernizácia bytového domu, pri ktorej sa nemení úhrn podľa tých plôch, čiže nezväčšujú sa tie stavby, aby mali možnosť vyňať spod bremena platenia tohto poplatku a takisto aby tieto stavby mohli byť vyňaté aj vo VZN-kách. Viacero samospráv naznačilo, že radšej ani nejde prijať všeobecne záväzné nariadenie, lebo nechce ukrivdiť tým vlastníkom nehnuteľností, ktorých by sa tento zákon alebo takéto poňatie zákona ho mohlo poškodiť. Hovoril som s pôvodnými navrhovateľmi tohto zákona, vôbec nemali takýto zámer, ale, bohužiaľ, výklad tohto zákona na jednotlivých samosprávach, na jednotlivých stavebných úradoch smeruje k tomu, že tento poplatok by bol vyberaný na základe všeobecných záväzných nariadení samospráv aj za tieto stavby.
Je to prvé čítanie, ja už teraz dúfam, že keď bude nejaký návrh, aby sme tento zákon ešte vylepšili, možno rozšírili o ďalšie takéto skrivodlivosti, alebo budú ďalšie námety k tomu, aby fakt platil ten miestny poplatok za rozvoj ten, kto má platiť, aby aj neplatil ten, kto by to nemal platiť, že v tom druhom čítaní vieme sa o tom porozprávať a sme otvorení k týmto návrhom.
Ďakujem pekne za slovo.
Skryt prepis

20.10.2016 o 17:41 hod.

Mgr.

Gábor Gál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

17:45

Dušan Bublavý
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením č. 36 z 10. októbra 2016 určil za spravodajcu k návrhu zákona o miestnom poplatku za rozvoj (tlač 271).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Pán podpredseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

20.10.2016 o 17:45 hod.

Mgr.

Dušan Bublavý

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 17:47

Jozef Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som stručne povedať pár slov k tejto iniciatíve a možná by som ju chcel privítať, keďže sme sa aj stretli pri debate s predkladateľmi, keďže sa mi zdá, že pôvodne poslanecká iniciatíva, myslím, že pána poslanca Chomu a pána poslanca Rašiho zo septembra minulého roku nebola celkom dobre legislatívne uchopená a nastalo viacero problémov v tomto zákone.
Jeden problém konkrétne riešia navrhovatelia tejto novely a je to problém, že pri miestnom poplatku, kde samosprávy môžu prijať VZN-ká pri..., od, myslím, 10 do 35 eur pri výstavbe, nastal problém, že sa to dotýka aj rekonštrukcií, alebo zatepľovaní, alebo podobne, a toto majú predkladatelia snahu opraviť. Keďže som si myslel, že tu bude sedieť Gábor Gál, ja si aj celkom pamätám to hlasovanie z 29. 9., úplne to záverečné zo septembra z minulého volebného obdobia alebo teda z minulého roka a následne médiami prebehla hlavne táto časť. Kritika týchto zatepľovaní, kde ľudia, ktorí nijakým spôsobom nemenia takpovediac kvalitu života v oblastiach, kde sa nachádzajú staršie bytovky, chcú iba zatepliť alebo nejakým spôsobom zrekonštruovať byty, by podľa znenia tohoto zákona a následne prijatých VZN-iek v samospráve mohli platiť za metre štvorcové vo svojich bytoch a domoch poplatok, ktorý určí samospráva. A je teda dobre, že sa kolegovia rozhodli túto rekonštrukciu takpovediac vyňať alebo riešiť tak, ako navrhujú.
Tu by som videl aj z mojej strany podporu tohto legislatívneho zámeru, ale chcel by som otvoriť ešte dve skupiny problémov, ktoré, myslím si, že bude asi vhodnejšie rozobrať v následnom čítaní, ale aj v prvom čítaní, či sa nezamysleli zákonodarcovia aj nad tým, že vznikli nám v tomto predmetnom zákone ešte dve zanedbané skupiny problémov, a keďže sa bavíme o filozofii tohoto návrhu, i keď je to z môjho pohľadu oprava nie veľmi podareného návrhu zákona, či by sme sa na to nepozreli ešte takpovediac z vyššieho, z vyššieho poschodia a nesnažili by sme sa to riešiť iným typom poplatku ako to, že sa zaviedlo pod rúškom boja proti developerom typ poplatku, ktorý nebol veľmi dobre odkomunikovaný a veľmi dobre vnesený do právneho systému, a zaviedli sme poplatok, ktorý viac-menej môže viac uškodiť ako pomôcť.
Čiže okrem toho, že zákonodarcovia sa, teda alebo predkladatelia sa rozhodli, že vyjmú rekonštruované budované budovy, máme druhý typ problému a to je, že existuje reálny rozdiel medzi neviem prečo protežovanou skupinou ľudí, ktorí pri individuálnej bytovej výstavbe do 150 m2 sú oslobodení od akéhokoľvek typu poplatku, ak aj samospráva rozhodne, že prijme VZN-ko na svojom území a bude vyžadovať tento poplatok. Čiže ľudia, ktorí budú stavať domy do 150 m2, nebudú zákonom, tak ako je v súčasnom znení, a od 1. 11. má byť tuším účinný, nejakým spôsobom spoplatnení.
Na druhej strane, keďže ten zákon bol predstavený pod rúškom boja proti developerom, developer alebo investor, ktorý stavia malometrážne byty, 50, 60, 70 m2, z tohoto vyňatý nebude. Čiže nám vzniká rozpor medzi ľuďmi, ktorí majú možno menšie finančné prostriedky a kupujú si malometrážne byty, sa budú skladať možno v území na infraštruktúru a na poplatok ľudí, ktorí si vedia vybudovať na základe individuálnej bytovej výstavby svoje vlastné bývanie, čiže 150 m2, IBV-čka oslobodená od poplatku, 60, 70, 80, 90 m2 byty budú platiť 35 eur za meter štvorcový v bytových domoch, ktoré vystavá developer.
Čiže s ohnivým mečom boja proti developerom sme nezaviedli celkom dobré pravidlo, lebo nižšia príjmová skupina sa bude musieť skladať na poplatok, ktorý nevieme vybrať, tak to vymyslel zákonodarca, ktorý nebudeme môcť vybrať od ľudí, ktorí si vystavajú svoje vlastné domy, a predpokladajme, že je to vyššia príjmová skupina, do 150 m2. Nad týmto by sme sa mali teda zamyslieť a možno pre potreby druhého čítania prísť s nejakým riešením aj tohto stavu. Pretože čo to spôsobuje? My nemáme v centrách, my máme problémy vo veľkých mestách, kde teda developeri neprispievali na istý typ verejnoprospešnej infraštruktúry, a teda a cez ten inštitút vyvolanej investície, ktorý nebol účinný, je jeden fakt, ale máme aj problém s tzv. satelitnými, ako to nazvať, v obciach, centrami, kde nám vznikli nový typ výstavby, kde môžem voľne predpokladať, že bude obrovské percento novej IBV-čky, ktorá aj v súčasnom stave bude pod 150 m2 a títo ľudia ani po novom sa nebudú nijakým spôsobom podieľať nejakým typom poplatku na to, aby pre infraštruktúru, ktorá je vo verejnom záujme, boli teda spoplatnení.
Čiže tento nepomer nemáme problém iba v centrách miest, máme problém takpovediac aj v menších sídlach a na dedinách, prvá vec. A druhá vec, ak odhliadneme od toho, teda že prvý problém je, ľudia s menšími príjmami sa skladajú na verejnoprospešnú infraštruktúru alebo musia odvádzať tento poplatok a ľudia s vyššími príjmami nemusia. Máme tu druhý balík problémov, a ten sa bude týkať prioritne Bratislavy a možno Košíc, že ak aj tento poplatok je vybratý v nejakej mestskej časti, neexistuje na základe súčasného právneho znenia, že v tejto mestskej časti alebo v tej štvrti, kde je vybratý, musí byť aj použitý. Myslím si, že to je hlavne teda problémom Bratislavy, ale viem si predstaviť aj iné krajské mestá alebo vyššie sídla, že to bude spôsobovať problém, ak prijmú VZN-ku a dostane sa to do centrálnej mestskej kasy, a tým pádom nám chýba predpoklad v zákone, že tam, kde ľudia tento poplatok zaplatia, tak tam aj bude použitý. Myslím si, že to je zložitý právny problém, a predpokladám, keďže toto je poslanecký návrh zákona, že, že nebola ambícia riešiť aj tento typ legislatívneho textu, ale mali by sme sa nad tým zamyslieť a ja teda garantujem, že u nás v hnutí Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti skúsime prísť s nejakým riešením, aby sme odstránili aj tento fakt, že ak to dáme na tie bratislavské pomery, že ak bude zavedený centrálnym VZN-kom v Bratislave vyrub, vyrubenie tohoto poplatku a vyzbierajú ho v Karlovke, nebol použitý v Dúbravke. To, toto by malo byť ako keby úmyslom zákonodarcu, aby tá spravodlivosť, že teda keď to, keď vyberiem od ľudí, ktorí mali úmysel, či už kúpiť, alebo vystavať si nejaké bývanie, tak aby to bolo použité, ten poplatok, v území, kde bol vybratý, a nie v nejakom úplne inom.
Čiže z hľadiska týchto dvoch problémov si myslím, že mohli byť už obsiahnuté, ale predpokladám, že vzhľadom na účinnosť alebo termín účinnosti od 1. 11. sa takpovediac hasil a viem, že Gábor Gál napr. sa pri prijímaní tohto návrhu zákona zdržal, takže ide konzistentne v tom, že ho chce asi opraviť, a ten najvypuklejší problém pri tých rekonštrukciách riešite, chcem teda upozorniť aj pre potreby tohoto pléna, že sú tu ďalšie dva, pre mňa nie menej dôležité a možnože, že nájdeme schodný legislatívny text na to, aby sme buď pozmeňovacími návrhmi toto vylepšili.
Zachytil som, že možnože bude posunutá účinnosť, to ja neviem, tohoto návrhu zákona, možno, že predkladatelia majú viacej informácií, celkom, ak rátam na prstoch, proste beh legislatívneho procesu, neviem, ako sa to dá stihnúť do 1. 11., ale možnože budeme nakoniec prekvapení.
Úplne na záver tohoto vstupu, ktorý hovorí o filozofii, privítaní tohoto návrhu zákona, deklarácii, podpory a otvorení ďalších dvoch problémov, by som chcel povedať jednu vec. Možno by sme si mali zobrať z tohoto príklad, pretože si myslím, že keby sme to boli alebo keby to boli páni navrhovatelia zo Žiliny a z Košíc, keďže to bol pán Choma a Raši, ktorí s tým návrhom zákona prišli, riešili komplexne a nie zbrklo, tak viem si predstaviť, že tento typ poplatku sa dá riešiť stálym a zavedeným typom poplatku, a to je nejaká daň proste z majetku a nemuseli sme zavádzať takto zložitý mechanizmus, ktorý nie je zavedený dobre.
Ak, ak to zhrniem, má problém, že tento poplatok nebude použitý na miestach, kde tí ľudia, ktorí sa naňho, nebude použitý v miestach, kde tí ľudia, ktorí sa naňho skladajú, reálne bývajú. Je tam reálny problém s tým, že jedna časť alebo sociálne slabšia skupina obyvateľov sa skladá na poplatok pre sociálne silnejších, čo by možno sociálni demokrati mohli na toto mať špeciálnu senzitivitu, a tretí problém, ktorý takto zbrklo zavedený poplatok vyvolal, je priamo riešený problém s rekonštrukciami.
Čiže ak by sme sa boli, možno to nechali prehnať nejakými analytickými jednotkami, pripravili best practices a nechali to prebehnúť štandardným legislatívnym procesom aj s pripomienkovým konaním, nemuseli sme tu a nemuseli ste vy, páni navrhovatelia, hasiť tento problém. Teraz je to tomu tak a dúfam, že sa tomuto do budúcna vyhneme.
Takže ďakujem za pozornosť, a či navrhovatelia, alebo ktokoľvek by mal záujem sa témam, ktoré som naznačil, venovať aj legislatívne, len to privítam a dúfam, že nájde politická vôľa, ak takéto, takéto pozmeňovacie návrhy môžu vzniknúť.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

20.10.2016 o 17:47 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:01

Edita Pfundtner
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Viskupič, ja vás môžem uistiť, že v tejto veci máme vzácnu zhodu, pretože to, čo ste pomenovali v súvislosti s predmetným novelizovaným zákonom, je absolútne logické, a myslím si, že aj správne. A musím povedať, že my v klube MOST - HÍD sme sa zamysleli nad tými vecami, ktoré ste vytkli ako nedostatok predmetného zákona o miestnom poplatku za rozvoj, a budú sa riešiť konkrétne tie dve veci, to znamená aj otázka rodinných domov do 150 metrov štvorcových, pretože pôvodne ten návrh zákona, ktorý podávali ešte kolegovia pán poslanec Raši a Choma, takúto výluku nemali obmedzovať. Táto výluka sa tam, žiaľ, dostala až v druhom čítaní, myslím si, že pozmeňujúcim návrhom na výbore.
Takže my určite máme ambíciu to nejakým spôsobom korigovať, pretože ako ste správne pomenovali, práve tie rodinné domy zaťažujú viac tie satelitné obce, napr. pri Bratislave Rovinka, Lužná, Hamuliakovo atď. určite viac ako tie veľkometrážne bytovky. Pričom pri tých bytovkách naozaj sa ten poplatok vyberať má a pri tých rodinných domoch nie. Taktiež máme ambíciu riešiť to, aby vybratý poplatok bol použitý v mestskej časti, kde sa stavebné povolenie vydáva. Ja ako poslankyňa za mestskú časť Bratislava – Nové Mesto túto ambíciu do návrhu zákona rozhodne mám, chcem dať a dúfam, že pri tomto snažení nás aj vy, opoziční poslanci, podporíte.
Ďakujeme pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

20.10.2016 o 18:01 hod.

Mgr.

Edita Pfundtner

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:03

Renáta Kaščáková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Takisto som presvedčená, že tento zákon nemá všetky náležitosti, ktoré by si zaslúžil, a súhlasím s pánom Viskupičom, že je v ňom množstvo vecí, ktoré by bolo potrebné dopracovať. Je mi veľmi ľúto, že na minulej schôdzi neprešiel náš návrh, aby sme celý zákon zrušili a v zásade sa postarali o nejaké celkové jeho prepracovanie.
Bolo by ideálne keby sa ešte podarilo odložiť účinnosť tohto zákona, ale pochybujem, že to legislatívny proces umožní. Ja len zareagujem veľmi krátko na jednu vec z vystúpenia pána Viskupiča, ktorý tam uviedol pojem boj proti developerom. Ono to vyzerá, ako keby tí developeri boli všetci tí zlí, ktorí proste prznia tie naše mestá a bránia ich rozvoju. Áno, sú takí, je veľa odstrašujúcich príkladov, pani poslankyňa nejaké spomínala, asi najvypuklejší je príklad Chorvátskeho Grobu, kde, kde vďaka priam mafiánskym praktikám sa udialo to, čo tam vidíme dnes, že kde namiesto krásneho rozvoja tej obce vidíme rozbité cesty, nárast počtu obyvateľstva, obec zrazu nevie, čo s tým, zničenie identity toho miesta atď., čiže tieto časy tu boli a možno developeri majú takéto nálepky, ale v súčasnosti už sú aj osvietení developeri, ktorí rozumejú pojmu mestský rozvoj, rozvoj územia, a práve takí spolupracovali aj na príprave tohto zákona, ktorý, bohužiaľ, predkladatelia pán Raši a pán Choma trošku pretvorili a predložili ho úplne v pozmenenej verzii, než boli pôvodné predstavy.
Preto si myslím, že tento zákon stojí za prepracovanie, verím, že v druhom čítaní sa pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré máme, to podarí. Aj my sa budeme o také snažiť a verím, že sa dostane do troška lepšej podoby.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

20.10.2016 o 18:03 hod.

Mgr.

Renáta Kaščáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:05

Jozef Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem obom dámam za faktické poznámky. To je len k tomu, že prečo som sa prihlásil hneď, čiže toto by som, pán predsedajúci, povedal vždy, lebo som slušný.
A vecne. Myslím si, že vzhľadom na predchádzajúce dve volebné obdobia, nebola tá naša zhoda až taká vzácna, no mali sme vyššiu mieru zhody ako za posledný polrok, ale predpokladám, že tú debatu si pamätáme aj z predchádzajúceho volebného obdobia, a tie výhrady sme si vedeli niektorí ako keby predstaviť a de facto sa potvrdili naše slová. To znamená aj tá rekonštrukcia, aj ten územný, územná účinnosť výberu toho poplatku, aj rozdiel medzi malometrážnymi bytmi a IBV-čkou do 150 metrov štvorcových.
Takže možnože tento zákon a jeho oprava má šťastie, pretože ho predkladajú vládni poslanci a tým pádom môže prejsť, a vítam to, že sa tomu jednoznačne venuješ. A ja mám tak trocha, voľne premostím na pani Kaščákovú, aj ten názor a podporil som ten, ten váš návrh, že zrušiť a prísť s nejakým iným typom riešenia cez štandardizovaný poplatok nejakej miestnej dane, pretože mám, mám za to, že vyvolané investície jednoducho musia byť spoplatnené a nejaká tá výstavba by mala mať nejakú štábnu kultúru a podobne.
Takže uvidíme, kam sa to dostane. Vidím, že je tu obrovská ambícia ten zákon vylepšiť, a držme teda predkladateľom palce, aby to prešlo prvým čítaním, a v druhom čítaní nech sa to dostane do dobrej podoby.
Ďakujem.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Budaj.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

20.10.2016 o 18:05 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:07

Ján Budaj
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Dámy a páni, tá frazeológia o trestaní developerov iste nie je namieste a pochybujem, že by to aj chceli hlásať predkladatelia, lebo developeri sú takisto ako vodiči, no tak niektorí sú gauneri a nebezpeční na cestách a iní sú normálni a robia si iba svoju prácu.
Domnievam sa, že práve preto, že sa vzniesla okolo toho zákona takáto ideologická hmla akejsi vojny, a to treba, podotýkam, ja hovorím často o tých gaunerských developeroch, čiže ja si obrúsok pred ústa nekladiem, pokiaľ ide o tých, ktorí naozaj nadužívajú aj konexie v meste a získavajú lacno pozemky, alebo tí, ktorí tlačia to mesto na polia, na lúky v okolí, a tým spôsobujú fatálne dopravné problémy, preto je Bratislava stále takýmto spôsobom rozťahovaná, lebo tam je proste to lacnejšie, a nehľadia, nehľadia na žiadne koncepcie mesta.
No ale, no nie je toto naozaj zákon o developeroch, toto je zákon o poplatku. Skúsme sa na to pozrieť pohľadom teda absolútne racionálnym a povedať, že pre aký účel sa rozhodli poslanci vládnej koalície. Dávno sa volalo, áno, obce by mali mať nejakú reláciu medzi svojimi príjmami a nákladmi, ktoré im spôsobuje rast. To je logické, ale pri tomto zákone a zaoberali sme sa ním aj na úrovni samosprávy, samozrejme, tam tiež spôsobuje problémy, to oneskorovani, čiže to predĺženie lehoty platnosti by bolo veľmi namieste. Ani Bratislava zatiaľ nemá všeobecne záväzné nariadenie, aby to mohla stihnúť.
Podstatné na tom zákone je toto, peniaze sa idú vyberať nad rámec tzv. vyvolaných nákladov. Keby to nahrádzalo, tak by sa na ten zákon človek musel dívať úplne inak, ide to nad rámec vyvolaných nákladov, čiže ak, či už je to developer alebo proste staviteľ rodinného domu, potrebuje zo svojho pozemku upraviť východ na ulicu alebo potrebuje napojiť kanalizačné siete, všetky tieto náklady obec od neho má právo – a aj to bude robiť, bezpochyby –, aby ich uhradil sám z vlastného vrecka.
Čiže vznikajú tu peniaze navyše. Na čo majú byť tieto peniaze použité, zákon až tak veľmi nereguluje. Čosi tam je, čosi sa tam naznačuje, no ale nepamätá sa na to, že keď môže obec na tie účely, ktoré zákon vyhradzuje, peniaze použiť, tak iné peniaze, ktoré by na to bola použila, jej zostanú. Čiže cez tento, týmto spôsobom teda môže koniec koncov ušetrené peniaze použiť aj na to tzv. povestné prejedenie, na zvýšenie platov alebo na, alebo na všelijaké nezmysly a príležitosti ku bočným a korupčným záležitostiam. Čiže nie, nesmerujeme my k tomuto, ja bych sa hlavne prihováral, páni predkladatelia, aby ste zamysleli nad tou presnejšou špecifikáciou, lebo z môjho pohľadu toto by nemal byť zákon na prenasledovanie kohokoľvek, ani podnikateľov, ktorí stavajú. Mal by byť predovšetkým určený na zahojenie tej jazvy, ktorú každá, najmä väčšia investičná stavba spôsobí spoluobyvateľom v tom jednotlivom území. Nemal by prenasledovať bežných stavebníkov, to ste sa snažili už zmierniť, ale kolega Viskupič preukázal, že nie je ešte celkom.
A pokiaľ teda ide o podnikateľskú investičnú činnosť v tom bežnom rozsahu, ktorý je vždy veľkým, silným zásahom do situácie tých ľudí, ktorí žijú v tom teréne na okolí, tak podľa mojej mienky peniaze by sa nemali pripustiť prejesť alebo preinvestovať na iné veci, ale prioritne na zahojenie, jak som to nazval možno expresívne, tejto jazvy, ktorú v tom území to ľuďom spôsobí. Tam by mali tie peniaze zostať, mali by sa využiť najmä na to územie, keďže, zdôrazňujem, vyvolané náklady má obec tak či onak nárok požadovať.
Ak by som mal byť trochu skeptický voči tomu zákonu, ja ho, ja ho ako princíp podporujem, ale obávam sa, či si vládna koalícia nedláždi cestu k tomu, že i tak poddimenzované financovanie obcí sa teda má uspokojiť s tým, že bude vyberať peniaze jednoducho od občanov Slovenskej republiky. Lebo hádam si nemyslíme, že tento poplatok developer nezaráta do ceny metra štvorcového bytu a že ho uhradí zo svojich rodinných úspor. Každý jeden developer tento poplatok proste zaráta do nákladov a o toľko zdražejú nehnuteľnosti. To je krutá realita. Nebude koncovým platcom majiteľ firmy stavebnej, nebude koncovým platcom developer. Koncovým platcom bude ten, kto si bude kupovať byt, ako tu zdôraznil kolega Viskupič, aj ten, kto si bude kupovať malometrážny byt, a v zásade ten svoj štartovací byt, a sotva zákonodarca mienil vo svojom úmysle práve tohoto odberateľa toho, toho tovaru, toho bytu práve toho urobiť koncovým sponzorom rozvoja miest a obcí.
Ale ak to zostane v tejto podobe, tak, dámy a páni, práve toto sa vám môže stať pri tomto zákone, že jediným jeho dôsledkom bude, že jazvy, ktoré veľká investičná výstavba alebo teda každá investičná výstavba v teréne zanecháva, sa niekedy zhoja, niekedy menej, niekedy vôbec, lebo na to tam nie celkom presne pamätáte. Ale za to sa všetky tieto náklady do posledného centa prenesú do ceny metra štvorcového za byty. A tomu by sme sa mali spoločne snažiť zabrániť. Prinajmenej by sme sa mali snažiť, aby zákon skutočne mal úplne jasné, o čo mu ide. Keď chce trestať developerov, vážení, tak to ich teda nepotresce, lebo platiť budú všetci rovnako, a všetci rovnako, teda nevznikne medzi nimi nejaká konkurenčná disparita, čo je aj správne, veď to nechceme, nechceme jedných nejak potlačiť, druhých zvýhodniť. No ale to znamená, všetci to rovnako musia preniesť do ceny svojich pôžičiek a tým pádom do ceny, konečnej ceny za meter štvorcový bytu. Takže určite developerov, ak môžte o tom rozprávať, že toto je bič na develeperov, ale to určite nie je bič na developerov.
Čiže načo bude užitočné, poslednýkrát sa k tej otázke vraciam a tým bude ten zákon podľa mňa lepší, kým bude jasnejšie, že na čo je užitočný. Na čo bude užitočný ten balík peňazí, ktorý sa začne vyberať. Ja ako komunálny poslanec veľmi presne viem, ako si brúsia zuby na to aj samospráva, aj správa hlavného mesta, aj jednotlivé oddelenia, ktoré už vedia, čo by za to nakúpili v takých či onakých obstarávaniach.
Ja len prajem tomu zákonu jednu vec, aby sme naozaj spojili, že keď nejaká štvrť je zaťažená rozvojom, keď celé roky znášajú obyvatelia hluk, špinu, zoberú im výhľad, zoberú im intimitu, iným zoberú kus zelene. Opakujem každá investičná výstavba končí – najmä zo subjektívneho hľadiska tých jednotlivých občanov, ktorí tam žijú – zásahom do ich prostredia, ktorý nevítajú, spravidla ho nevítajú, aj keď sa častokrát po rokoch s tým vedia zmieriť a naučia sa s tým žiť, ale ten prvý zážitok je, nechajte nám našu štvrť, našu ulicu, náš kútik sveta na pokoji. Preto, preto ja by som odporúčal skutočne sústrediť sa na tú otázku, komu tie peniaze majú pomôcť. Majú pomôcť financovaniu miest a obcí?
Tak potom vás obviňujem, predkladatelia zákona, že namiesto aby ste riešili skutočne financovanie miest a obcí, ktoré sa dá riešiť iba novým daňovým, teda novým pohľadom na daňové prerozdelenie, tak zavádzate poplatok, ktorý v konečnom dôsledku nebudú platiť žiadni developeri, budú ho platiť tí, čo si budú kupovať tie metre štvorcové. Prenášate teda časť financovania, ktorú nechcem tuná odhadovať, ale v Bratislave to nemusia byť malé peniaze, prenášate zo štátu na kupujúcich byty. A to by nebol celkom pekný výsledok tohoto, inak všeobecne aj opozíciou prijímanej, tejto všeobecne aj opozíciou prijímanej myšlienky, že sa vytvorí poplatok za rozvoj. Ten bude účinný len vtedy, ak bude vám ako predkladateľom zákona jasné, prečo ho vlastne navrhujete, pre koho, v čí prospech a kto na to doplatí, kto to zaplatí.
Verím teda, že, že som celkom nesypal hrach na stenu. Ešte raz zopakujem, že som za to, aby vznikol, a roky to pripomínam, aby vznikla väzba medzi rozvojom mesta, záťažou mesta a jeho dopravy, jeho kanalizácií, jeho služieb a medzi, a medzi ziskami developerov. Ale verte a vidíte vy teraz sami, že stojí za to, aby sme o tom hovorili dlhšie, aby sme našli taký model, ktorý sa predkladateľom nevypomstí a ktorý nespôsobí ujmu niekomu, kto vôbec nebol vaším cieľom.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

20.10.2016 o 18:07 hod.

Ján Budaj

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video