10. schôdza

Pani poslankyňa Pfundtner.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Budaj, ja som veľmi pozorne počúvala vaše vystúpenie, ale priznám sa, že možno tá ku koncu sformulovaná kritika z vašej strany voči predkladateľom pozmeňujúceho návrhu je, nie je na mieste, pretože mali ste to adresovať naozaj predkladateľom pred rokom, ktorí predmetný návrh zákona do parlamentu priniesli. A to nebol náš poslanecký klub.
Moji kolegovia z poslaneckého klubu MOST - HÍD práve si všimli včas určité nedostatky predmetného zákona a my sa snažíme práve tieto nedostatky odstrániť. A ako sme už avizovali, tieto nedostatky sa budeme snažiť odstraňovať aj v procese toho druhého čítania, nakoľko, žiaľ, tento zákon nebol prijatý štandardným procesom, štandardným legislatívnym procesom, to znamená, nebolo to, nebolo tu ani medzirezortné pripomienkové konanie, čo mne osobne veľmi chýba pri takomto závažnom zákone.
Ale ako som už hovorila aj v reakcii na pána kolegu poslanca Viskupiča, my sa budeme snažiť zaoberať s týmto zákonom komplexnejšie, a keď ste spomínali vašu výtku, že na čo sa majú použiť výnosy z vyberaného poplatku, tak áno, súhlasím s vami, že treba obmedziť, aby obce nemali len možnosť to použiť na určité zariadenie alebo na výstavbu určitých zariadení, predmetný poplatok, ale aby sme im prikázali prednostne práve na tieto zariadenia to použiť. To znamená, že nie dať nejakú možnosť, že v prípade ľubovôle starostu alebo zastupiteľstva sa to môže použiť, napr. na zariadenie starostlivosti o deti, na škôlku alebo na sociálne bývanie, ale aby... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Budaj.

Ja myslím, že si rozumieme. Ja sa ospravedlňujem, naozaj pred rokom som tu nebol ja, možno ani niektorí z vás. Ja som hovoril skôr v duchu toho zákona.
Treba povedať ale, kolegovia, že tak, jak ste, sa snažíte ho opraviť, jednu jeho, jeden jeho nedostatok, ja som poukázal na iný. A núka vám tú myšlienku, aby ste sa ňou zaoberali. Máte väčšinu, môžete sa preukázať občanom, že na nich myslíte aj v takomto riziku. Lebo je tu riziko, vy ho možno, pán Bublavý, tak nevnímate, pretože netýka sa nejakým menších aglomerácií ani obcí.
V Bratislave je sakra rozdiel, že rozryjem štvrť, ja neviem, vo Vajnoroch, a peniaze, ktoré zinkasujem, dám na materskú škôlku v Dúbravke. To teda tí ľudia veľmi dobre pochopia, že oni znášali problémy, prach, špinu, prišli o výhľad, prišli o časť zelene a peniaze odišli, ja neviem, do BVS-ky, z ktorej niekedy človek nemá celkom istotu, že kade sa spláchnu, ako to už v BVS-kách býva, kade sa spláchnu ďalej.
Takže mne išlo o ten váš, tú vašu možnosť, ktorú, ktorú máte dnes uvažovať v druhom čítaní, a ponúkol som vám aj iný pohľad, že skutočne možno pred rokom toto bol motív, že prenesme teda na tých koncových spotrebiteľov, nech priplatia vlastne cez svoje byty, nech priplatia to, čo sa nechce štátu meniť na daňovom zákone, ktorý by jediný, znovu to zdôrazním, vyriešil financovanie prinajmenej Bratislavy a tých veľkých miest, ktoré sú v istej, v istej daňovej kríze.

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Ivan.

Dobrý deň prajem. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som len nadviazal možno skôr na pána poslanca Viskupiča, zobral mi trošku z bodov, ktoré som chcel tuná ja uviesť.
Ako si pamätáte, my sme predkladali na minulej schôdzi zrušenie tohto, tohto zákona, považujeme ho za zlý, to sme aj povedali prečo. A zrušiť sme ho chceli z toho dôvodu, že nie sme presvedčení, že novú záťaž území by mali znášať len tí noví, pretože z tej novej výstavby a z rozvoja majú úžitok aj tí, čo už tam bývajú. Čiže je to filozofická otázka.
Napríklad keď sa len tak zamyslíte, že teda tým novým dáme infraštruktúru zaplatiť, ale, ale nebude, ale, ale práva k tomu, čo financujú, už nebudú mať oni sami, ale celé mesto. Čiže istým spôsobom diskriminuje nových voči, voči tým, ktorí už v tom meste bývajú, a sme toho názoru, že sa mala o tom urobiť naozaj siahodlhá diskusia, ako to celé, ako túto infraštruktúru financovať. A som za to, že našlo by sa riešenie.
Ja osobne určite by som uprednostnil tú daňovú politiku, ktorá by sa nastavila v tých mestách. Aj som to spomínal, že, že dôvodom, prečo je to takto navrhnuté a takto uplatňované alebo bude od 1. novembra, je, že, že naozaj tí primátori a starostovia obcí sa obávajú ísť do tých daní.
Len jednu vec poviem, že naozaj máme jedny z najnižších daní z nehnuteľností, a vieme, že tou daňovou politikou s daňami z nehnuteľností vieme dokonca ten rozvoj moderovať akýmsi spôsobom, pretože ak, ak, a nie je to tajomstvo, keď poviem, že v každom meste je mnoho, mnoho bytov napríklad, ktoré boli kúpené len ako investícia. Sú prázdne, ale správnou daňovou politikou by sme vedeli tie byty obsadiť, pretože tí, ktorí, ktorí ich kúpili, by ich v prípade povedzme vyššej tej dane predávali a nemuseli by sa stavať nové a, a nemuseli by sme riešiť tento problém. Ale to vy viete, ktorí ste primátori, starostovia, ako to je.
Ja by som chcel len pridať ďalšie, ďalšie body a hlásim sa do spolupráce k tým podávaniam pozmeňovacích návrhov v druhom čítaní. My tento návrh podporíme. A pridám k tomu, čo povedal pán kolega Viskupič, že vyňať tie rodinné domy, ďalšie dôvody a problémy alebo závady, ktoré v tom zákone vnímame. Určite, určite by sme chceli zmeniť výšku poplatkov, a to tak, aby ten poplatok nebol od 10 do 35, ale aby bol od nula do... Alebo aby to bolo formulované tak, že poplatok je do výšky 35, ale aby mesto malo možnosť napríklad dať aj poplatok nula, teda resp. ho nedať, pretože predsa mesto, keď už prijme VZN, mám za to, že ten zákon je dnes formulovaný tak, že to musí byť 10 minimálne, a potom má možnosť len neprijať VZN, keď ho nechce dať.
Čiže dobre, tak urobme to tak, nechajme právo mestám, nech si VZN prijmú, ale potom nech je právo alebo možnosť, aby, aby aj tam, kde mesto chce podporiť rozvoj, tak tam nech potom tam dá nula. Napríklad výstavbu priemyselných hál pre, pre výrobcu, ktorého mesto chce privítať. Lebo však na to sme aj poukazovali, že mesto najprv, teda štát najprv dá finančné stimuly investorovi, ktorého chce pritiahnuť do mesta, no a to mesto ho privíta potom takýmto poplatkom za rozvoj, čo je kontraproduktívne.
Ďalšiu vec, ktorú by sme určite chceli zaviesť do zákona, je, aby, aby občania boli transparentne informovaní, nielen teda že to platia, platia to nakoniec tí občania, ktorí tam budú bývať alebo, alebo investori, ktorí, ktorí tam investujú, ale teda tí vlastníci budúci, a určite by chceli vedieť, na čo presne boli tie vybraté peniaze použité. Čiže chceli by sme dať do zákona záväzok alebo povinnosť mestám, aby povedzme formou verejnej vyhlášky dvakrát za rok, aby to nebolo príliš administratívne náročné, alebo jedenkrát za rok zverejnili, na čo presne boli tieto poplatky použité, aby sme tak istým spôsobom budovali aj nejakú dôveru občanov mesta k vedeniu miest. A zároveň mestá majú tak možnosť povedať svojim ľuďom, vybrali sme tieto peniaze a pozrite, na čo sme ich použili, aby tí ľudia nemuseli ísť cez zákon o slobodnom prístupe k informáciám, aby jednoducho toto bolo zautomatizované.
A... last but not least, jak sa hovorí, a myslím si, že dokonca to je jeden z najdôležitejších momentov, ktoré chcem k tomuto povedať, je to, že, že ak teda zavádzame ten poplatok do, do života a dávame tým novým, ktorí teraz prichádzajú do toho územia a zaťažujú ho, tak potom, potom musíme riešiť ten problém, ktorý nám tu zostal a ktorý máme v cestnom zákone. Keďže mestá dnes na základe cestného zákona žiadajú financovať vyvolané investície, tak som presvedčený, že ak prijmeme nejaké alebo máme tento zákon o poplatku za rozvoj, tak potom, tak potom musíme s týmto niečo robiť, pretože my sme, my sme tým investorom alebo developerom pridali. Pridali sme im náklad, záťaž, ale zároveň sme ponechali v cestnom zákone právo mestám, aby vyberali aj financie alebo žiadali výstavbu vyvolaných investícií. To sú tie pripojovacie pruhy, kruhové objazdy a tak ďalej.
Čiže ak chceme byť dôslední a chceme povedať, že peniaze chceme na infraštruktúru a chceme to stransparentniť, tak to urobme, ale potom, potom poďme do dôsledkov a z toho cestného zákona také právo dajme preč. Pretože potom to nemáme opäť úplne na 100 % transparentné, pretože zase bude mesto môcť individuálne pristupovať ku každému developerovi a povedzme niekomu dá urobiť ten kruhový objazd a niekomu ho nedá a bude to financovať povedzme z tohto poplatku za rozvoj od iných, ktoré už vybral. Čiže som za to, aby sme aj do tohto vstúpili, do tohto druhého zákona, a upravili to aj tam. A tak to bude podľa mňa už, už takmer dobre, ak, hovorím takmer, pretože náš zámer bol trošku iný, ale vieme sa priblížiť skoro k tomu ideálu, keď budeme opravovať tento existujúci.
No, uvidíme, sám som naozaj zvedavý, od 1. novembra ako sa tie VZN -ká začnú liahnuť a ktoré miesta budú prvé, ktoré budú chcieť uplatňovať tento poplatok. Zatiaľ všetci len hádame, kto, kedy a v akom rozsahu také VZN prijme.
Takže ako hovorím za náš klub, určite podporíme to, aby to išlo do druhého čítania. Budeme vidieť, ako naložíte s našimi pozmeňovacími návrhmi, ktoré predložíme, ktoré som vám teraz povedal.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca sú tri faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Budaj.

Ďakujem. No, to je, tento moment som zabudol povedať. Naozaj veľmi je dôležité, aby mohol byť udeľovaný ten poplatok od nuly, čiže plynule, pretože aj v takýchto bohatších sídlach, ako je Bratislava, ale aj v menších, keď sa sídlo rozhodne zaviesť, zaviesť poplatok za rozvoj, nemalo by ísť pod 10 eur. No a povedzme, zoberme si znovu Bratislavu, keby niekde v Rusovciach vznikal skleník, ktorý dá prácu ľuďom a ktorý je tam absolútne na mieste, alebo na nejakom podobnom území, tak obec by bola nútená ho potom, ak vôbec zaviedla poplatok, tak aj tento skleník alebo iné podobné zariadenie spoplatniť najmenej 10-eurovým poplatkom a na to naozaj nie je žiaden, žiaden logický dôvod.
Preto, preto je veľmi, by veľmi skvalitnilo ten návrh, keby ten poplatok nemal strop, teda keby začínal od nuly a mal by len horný strop.

Pani poslankyňa Kaščáková.

Ďakujem. Ja nadviažem na kolegu Ivana s tým, že by som vlastne len zhrnula celú podstatu tých nedostatkov, ktoré podľa nášho názoru tento zákon obsahuje, a to sú v podstate tri, resp. štyri veci. A to je už spomínaná teda dvojitá záťaž, to znamená, že náklady na vyvolané investície, ktoré dnes vlastne nemajú žiadne pravidlá, a práve zmyslom tohto zákona malo by byť, aby sa tie pravidlá nastavili a upravili, čo sa nestalo.
To znamená, že tie náklady na vyvolané investície investor bude musieť platiť tak či tak, plus navyše je tam ten mestský poplatok. Druhá vec je tá neadresnosť, to znamená použitie tých vybraných poplatkov. A tretia vec je ten dvojaký meter. To znamená, že výstavba domov do 150 m bola vyňatá z tohto zákona, z tohto poplatku, pričom práve v území, keď ide o územie ako spomínaný Chorvátsky Grob, ktoré zasahuje veľkú plochu, je to veľa domov, ktoré by sa mohli vlastne týmito čiastkami na tú investíciu vyskladať.
No a v neposlednom rade je to, je to vlastne výška toho poplatku. To tu už tiež bolo spomenuté. My dnes vlastne hovoríme o výške, ktorá je medzi 10 a 35 eurami, pričom nie je vôbec známe, že z čoho táto výška bola vôbec vypočítaná. A mám pocit, že je vlastne určená len takpovediac z brucha, pričom k tomuto odporúčam aj štúdiu, ktorú pre úniu miest vypracoval svojho času Inštitút komunálnej politiky, myslím si, že sa tak volá, pána Viktora Nižňanského, ktorý práve poukazoval na príklady dobrej praxe napríklad aj z Kanady, kde, alebo z iných štátov, kde sú presné modely, akým spôsobom sa vlastne a čo všetko sa do takejto výšky poplatku má zarátavať.
Takže odporúčame tento materiál pre prípadné štúdium do ďalšieho čítania.
Takže toľko.