10. schôdza

Pán poslanec Bublavý.

Túto novelu kolegovia hlavne z toho dôvodu dávajú, aby sa vychytali muchy a aby nepodliehali poplatkom určité úkony, či už je to zateplenie alebo údržba barákov.
A je určite pravda, aby určité záťaže, keď sa to už týka Bratislavy alebo veľkých miest v určitých častiach, tej časti, aby tie poplatky za rozvoj ostávali v tej danej lokalite. Ja si viem predstaviť to, narážam aj na kolegu pána Budaja, ktorý to spomínal, že určite by to bolo dôveryhodnejšie alebo aj zodpovednejšie, aby tie finančné zdroje za poplatok za rozvoj ostávali v tej danej lokalite, kde tí občania tú záťaž museli znášať. Určite bolo by to namieste. Ale naozaj nepozerajme na tie obce a mestá len cez tú prizmu, že niekto teda chce zarábať a finančné zdroje zneužívať. Ale je to naozaj kvôli tomu, aby v tých daných lokalitách, aby mali aj servis, ale aj životnú úroveň tí ľudia, ktorí tam bývajú, aby bola na úrovni 21. storočia.
Takže ono ten zákon mal opodstatnenie, aj keď nie je dokonalý, preto sa vylepšuje. A ja som veľmi rád, že kolegovia to uchopili, a pevne verím, že v tom druhom čítaní bude možnosť na vylepšenie tejto novely, ktorá bude na prospech všetkých samospráv, ale aj obyvateľov samospráv.

S reakciami na faktické poznámky pán poslanec Ivan.

Ja len teda ďakujem všetkým za príspevky, určite boli všetky užitočné a teším sa na to druhé čítanie, kedy budeme diskutovať o konkrétnych riešeniach. Myslím si, že to nakoniec nebude také zlé.
Ďakujem.

O slovo v rozprave... Či záverečné slovo? Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
V záverečnom slove vystúpi navrhovateľ, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si reagovať na tie veci, ktoré ste tu hovorili, a budem tak postupne. Áno, uvedomujem si, že ja sa na tento zákon pozerám z dvoch pohľadov.
Nebol som ani ja pri tom, keď sa schvaľoval tento zákon, čiže neviem tú históriu. Pozerám sa na to ako, ako právnik a pozerám sa na to ako aj primátor mesta, ktorý, pravdaže, sa zahrával alebo zahráva, zahrával s myšlienkou, či zaviesť, či nezaviesť tento poplatok.
A, pán poslanec Viskupič, áno, ja vnímam tie rodinné domy a mám taký pocit, alebo tie informácie, že, že to nemalo byť takto nastavené práve kvôli tým satelitom, ktoré zaťažili, zaťažili tie obce, kde sa tak vehementne začalo stavať, a zistili to až vtedy, keď tých domov bolo toľko, že je potrebné stavať aj, aj škôlky a ostatnú infraštruktúru.
Katastrálne územia, aj to je pravda, trebárs v tej Bratislave, kde je určite, tam, kde sa vyberie, by sa mal aj investovať ten poplatok. Na druhej strane, nemusí to byť vždy pravidlo. Preto, lebo ak nejaká priemyselná hala vznikne v katastrálnom území, čo väčšinou býva mimo, mimo obcí alebo mimo zastavaného územia, čo sú zvyčajne aj iné katastre, avšak, avšak záťaž vznikne nie práve v tom území, kde práve tá priemyselná hala sa stavia, ale práve naopak, vznikne trebárs v centre, kde sa budú musieť stavať byty, ubytovne a niečo podobné. Čiže tam, treba veľmi opatrne aj s týmto inštitútom narábať, že teda a priori len tam, kde sa vybere, tam sa musí aj investovať.
Vnímam tieto podnety, a tak ako predseda poslaneckého klubu povedal na začiatku, je tá ambícia počúvať a snažiť sa ešte v druhom čítaní tento zákon vylepšiť. Čo sa týka účinnosti, dá sa to vyriešiť aj tak, že aby sa neposúvala tá účinnosť zákona. Čiže myslím si, že sa budeme aj touto otázkou zaoberať.
Pán poslanec Budaj, tu často padali slová o vyvolaných investíciách, vyvolaných nákladoch, avšak treba si povedať alebo treba hlavne sa zamyslieť nad tým, čo sú tie vyvolané investície, vyvolané náklady, lebo tento pojem nie je definovaný úplne nikde, v žiadnom zákone. Aspoň ja som ho nenašiel. Lebo vyvolanou investíciou, tu sa ponímali vyvolané investície aj to, čo ten, stále sa tu operuje s developermi, to, čo ten stavebník musí urobiť, aby splnil podmienky pre vydanie stavebného povolenia. To znamená, to sú splnenie podmienok, čo vyplývajú zo záväzných rozhodnutí orgánov štátnej správy a tak ďalej a tak ďalej. A to sú aj tie križovatky napríklad, lebo ak tá križovatka by nebola postavená, tak on nemôže postaviť tú budovu, ktorú stavia. Avšak vyvolanými investíciami sú aj tie, čo obce potom žiadali, čo nemuseli žiadať, a to sú, urob mi škôlku, urob mi detské ihrisko, urob mi niečo, čo nebolo priamo, čo priamo nesúvisí s tou stavbou, ktorou, ktorú tento stavebník stavia. Čiže treba aj tieto pojmy rozdeliť. A nie som ja trebárs toho názoru, že tie investície, ako tu padlo, okružná križovatka a cesty, a budovanie komunikácií, ktoré súvisia s tou stavanou nehnuteľnosťou, že by to malo mať súvis s týmto zákonom. Tu, tu skôr si myslím, že toto majú byť poplatky na to, aby už potom obec nežiadala, postav mi škôlku, postav mi detské ihrisko a urob mi park a niečo, niečo podobné. Čiže treba sa zamyslieť, ako to upraviť, aby sa skutočne potom neurobilo to, že, že ak žiada poplatok, nemôže už vyvolané investície, medzi ktoré by boli zahrnuté aj tieto križovatky. Tá križovatka nie je lacná záležitosť a ten poplatok by určite ani zďaleka trebárs nekryl takýto, takúto investíciu.
Ten zákon nemôže byť použitý na zvýšenie platov, tak ako ste, pán poslanec Budaj, hovorili. Tam sa jasne hovorí, sú to kapitálové investície a explicitne vymenované. Čiže nemôže to obec len tak si rozhodnúť, že idem teraz vyberať tento poplatok a ideme si pozvyšovať platy alebo na iné bežné výdavky. Na to, aby keď to budú chcieť, ako vy vravíte, že teda vyberať od všetkých ľudí, musia si zdvihnúť dane z nehnuteľností. Je to ich kompetencia, starostov, primátorov, zastupiteľstiev. Nič im v tom svojím spôsobom nebráni, ak teda tí občania to budú akceptovať, takéto zvýšenie daní.
Čo sa týka, prenesenie do kúpnych cien bytov za meter štvorcový, nemyslím si, že teraz a už nie zvlášť v Bratislave, kde tá výstavba bytov je najväčšia, kde byty sa predávajú, ja neviem, za 2-tisíc euro, že teraz ten developer si povie, že ja musím teraz tú cenu zdvihnúť o nie 35, lebo tá podlahová plocha sa tu ráta ináč, plus 25 %, možno 42-45. Čiže nebude pýtať 2 045 euro. To si myslím, že, že určite k tomuto nedôjde. Na druhej strane byty, ktoré stavajú obce a mestá, sú oslobodené od takéhoto poplatku, keďže zákon im to hovorí. Nemyslím si, že tu ide o trestanie developerov. Skôr by som povedal, že tu je snaha alebo bola snaha o vyjasnenie takých jasných tých pravidiel, že teda čo, čo by mali mestá z tých poplatkov, ktoré vyberú, urobiť, a určite to nemá byť na trestanie developerov. Na druhej strane má sa riešiť určitá záťaž práve v tých oblastiach, kde ten stavebný boom už to zaťažuje.
Pán poslanec Ivan, zrušenie zákona. Nie som toho názoru, že by mal byť tento zákon zrušený, a vyjadril som to aj hlasovaním pri minulej, na minulej schôdzi. Ten zákon je dobrý, a keď ho obec, alebo respektíve nechávame kompetenciu na obecných, mestských zastupiteľstvách, ktoré sami rozhodnú. Ten zákon by bol zlý možno, keby to bola povinnosť, že teda prikazuje všetkým to robiť. Ale ja si myslím, že tie zastupiteľstvá sú tak na tom, že si sami rozhodnú, ako naložia s týmto zákonom, a môžem povedať, u nás, za Žiar nad Hronom, my sme prijali uznesenie mestského zastupiteľstva, kde sme povedali, že toto VZN-ko nebudeme prijímať. Jasne sme deklarovali, že nepotrebujeme takéto VZN-ko, a práve naopak, možno deklarácia, že teda sme, sme otvorení k investorom a nepovažujeme investície v našom meste ešte za záťaž.
Výška poplatku, vy vravíte, od 0 do 35, ja možno mám trošku iný názor, aby sa mohli rozhodnúť, že keď sa už aj prijme toto VZN-ko, že nemusia uplatniť sadzbu na každú jednu stavbu, na každú jednu stavbu, ktoré sú tam vymenované. Čiže dá sa to aj takýmto spôsobom riešiť. To znamená, že nechcem zaťažovať rodinné domy, nebudem rodinné domy dávať do, medzi, medzi tie zaťažené stavby, a teda nebudem tam dávať žiadnu, žiadnu sadzbu. Ale to je vec, vec názoru. O vyvolaných investíciách som už hovoril.
Takže to je tak v skratke k tomu môjmu pohľadu na..., alebo nášmu pohľadu na zákon, tak ako pán predseda poslaneckého klubu Gábor Gál povedal, sme otvorení diskusii. Verím, že spoločne nájdeme čo najlepšie vylepšenie tohto zákona.
A áno, pán Viskupič, my sme to robili narýchlo alebo teda tak, aby sme skutočne stihli to dostať do tejto schôdze, a to druhé čítanie je, si myslím, na to, aby sme sa pokúsili ten zákon vylepšiť. A aby ho nakoniec aj obce a mestá uplatňovali, aby to nebol zákon, ktorý je prijatý síce, avšak sa ho boja jednotlivé zastupiteľstvá.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Spravodajca nechce zaujať stanovisko k rozprave, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má tlač 273, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 276.
Dávam slovo poslancovi Tiborovi Bernaťákovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov, tlač 273.)

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladáme novelu zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov.
Cirkvi a náboženské spoločnosti môžu v Slovenskej republike de iure aj de facto slobodne pôsobiť, pričom štát obmedzuje ich pôsobenie jedine rešpektovaním právneho poriadku. Registráciou získava náboženský subjekt značné množstvo výhod, ako je napríklad možnosť žiadať štát o finančné príspevky na platové náležitosti svojich duchovných a cirkevných ústredí, na prevádzku cirkevných škôl, vyučovanie náboženstva na štátnych školách, a preto má štát legitímne právo určiť registračné podmienky, ktoré spĺňajú tie náboženské subjekty, ktorých vieru vyznáva nie zanedbateľný počet občanov Slovenskej republiky. Ako bolo uvedené, registračné podmienky neznamenajú obmedzenie náboženskej slobody, pretože základné ľudské práva majú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými záväzkami zaručené, sú zaručené všetkým bez rozdielu.
Cieľom tohto návrhu je eliminovať špekulatívne registrácie údajných cirkví a náboženských spoločností s hlavným cieľom registrácie získania finančných prostriedkov od štátu. Predložený návrh zákona v nadväznosti na sledovaný cieľ vo svojich ustanoveniach zvyšuje pre registráciu cirkví alebo náboženskej spoločnosti minimálny počet plnoletých členov alebo náboženských spoločností.
Ja teda za skupinu poslancov vás týmto prosím o podporu tohto návrhu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, poslancovi Karolovi Farkašovskému.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré ma ako, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor Národnej rady, výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny a výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto návrhu.