10. schôdza

Pán kolega Budaj, tento zákon bol kolegami navrhnutý najmä hlavne kvôli tomu, že obce a mestá aj okolie Bratislavy, kde rástli či už bytové, alebo, alebo aj rodinné domčeky ako huby po dažďoch, ako po daždi, tak developeri, alebo aj individuálni stavitelia, ale teda hlavne developeri zabúdali na infraštruktúru. Čiže vybudovali sa domčeky a zabudlo sa na materskú škôlku, nehovorím o jasliach, na cesty a na všetko, čo je potrebné k normálnemu životu. Čiže tu kolegovia preto predkladali návrh zákona, aby finančné zdroje, ktoré, som presvedčený o tom, že samosprávy nebudú zneužívať a mnohé ani neuvažujú, ani neuvažujú o tom, aby pýtali od individuálnych staviteľov, si trúfam povedať, že 90 % obcí nebude žiadne poplatky vyberať. Môžme ich 10 až 35 eur za meter štvorcový, ale neverím tomu, že to budú všetci využívať, že si trúfam povedať, že 90 % nie. Ale ide hlavne o to, aby to bolo koordinované. A mnohí stavitelia, ktorí bývajú v rodinných domčekoch, tak ani trvalý pobyt nenahlásia v tej danej lokalite a tá obec nemá ani podielové dane, dane za týchto u nich bývajúcich.
Čiže tu je to odstránenie toho bremena, aby sa to nejakým spôsobom riešilo. A ja som presvedčený o tom, že tento pozmeňujúci návrh, ktorí kolegovia dávajú, túto novelu, že je na prospech tomu, aby za zateplenie alebo údržbu barakov nemohla samospráva pýtať finančné zdroje.
Takže to je na odľahčenie.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Budaj, ja som veľmi pozorne počúvala vaše vystúpenie, ale priznám sa, že možno tá ku koncu sformulovaná kritika z vašej strany voči predkladateľom pozmeňujúceho návrhu je, nie je na mieste, pretože mali ste to adresovať naozaj predkladateľom pred rokom, ktorí predmetný návrh zákona do parlamentu priniesli. A to nebol náš poslanecký klub.
Moji kolegovia z poslaneckého klubu MOST - HÍD práve si všimli včas určité nedostatky predmetného zákona a my sa snažíme práve tieto nedostatky odstrániť. A ako sme už avizovali, tieto nedostatky sa budeme snažiť odstraňovať aj v procese toho druhého čítania, nakoľko, žiaľ, tento zákon nebol prijatý štandardným procesom, štandardným legislatívnym procesom, to znamená, nebolo to, nebolo tu ani medzirezortné pripomienkové konanie, čo mne osobne veľmi chýba pri takomto závažnom zákone.
Ale ako som už hovorila aj v reakcii na pána kolegu poslanca Viskupiča, my sa budeme snažiť zaoberať s týmto zákonom komplexnejšie, a keď ste spomínali vašu výtku, že na čo sa majú použiť výnosy z vyberaného poplatku, tak áno, súhlasím s vami, že treba obmedziť, aby obce nemali len možnosť to použiť na určité zariadenie alebo na výstavbu určitých zariadení, predmetný poplatok, ale aby sme im prikázali prednostne práve na tieto zariadenia to použiť. To znamená, že nie dať nejakú možnosť, že v prípade ľubovôle starostu alebo zastupiteľstva sa to môže použiť, napr. na zariadenie starostlivosti o deti, na škôlku alebo na sociálne bývanie, ale aby... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja myslím, že si rozumieme. Ja sa ospravedlňujem, naozaj pred rokom som tu nebol ja, možno ani niektorí z vás. Ja som hovoril skôr v duchu toho zákona.
Treba povedať ale, kolegovia, že tak, jak ste, sa snažíte ho opraviť, jednu jeho, jeden jeho nedostatok, ja som poukázal na iný. A núka vám tú myšlienku, aby ste sa ňou zaoberali. Máte väčšinu, môžete sa preukázať občanom, že na nich myslíte aj v takomto riziku. Lebo je tu riziko, vy ho možno, pán Bublavý, tak nevnímate, pretože netýka sa nejakým menších aglomerácií ani obcí.
V Bratislave je sakra rozdiel, že rozryjem štvrť, ja neviem, vo Vajnoroch, a peniaze, ktoré zinkasujem, dám na materskú škôlku v Dúbravke. To teda tí ľudia veľmi dobre pochopia, že oni znášali problémy, prach, špinu, prišli o výhľad, prišli o časť zelene a peniaze odišli, ja neviem, do BVS-ky, z ktorej niekedy človek nemá celkom istotu, že kade sa spláchnu, ako to už v BVS-kách býva, kade sa spláchnu ďalej.
Takže mne išlo o ten váš, tú vašu možnosť, ktorú, ktorú máte dnes uvažovať v druhom čítaní, a ponúkol som vám aj iný pohľad, že skutočne možno pred rokom toto bol motív, že prenesme teda na tých koncových spotrebiteľov, nech priplatia vlastne cez svoje byty, nech priplatia to, čo sa nechce štátu meniť na daňovom zákone, ktorý by jediný, znovu to zdôrazním, vyriešil financovanie prinajmenej Bratislavy a tých veľkých miest, ktoré sú v istej, v istej daňovej kríze.

Dobrý deň prajem. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som len nadviazal možno skôr na pána poslanca Viskupiča, zobral mi trošku z bodov, ktoré som chcel tuná ja uviesť.
Ako si pamätáte, my sme predkladali na minulej schôdzi zrušenie tohto, tohto zákona, považujeme ho za zlý, to sme aj povedali prečo. A zrušiť sme ho chceli z toho dôvodu, že nie sme presvedčení, že novú záťaž území by mali znášať len tí noví, pretože z tej novej výstavby a z rozvoja majú úžitok aj tí, čo už tam bývajú. Čiže je to filozofická otázka.
Napríklad keď sa len tak zamyslíte, že teda tým novým dáme infraštruktúru zaplatiť, ale, ale nebude, ale, ale práva k tomu, čo financujú, už nebudú mať oni sami, ale celé mesto. Čiže istým spôsobom diskriminuje nových voči, voči tým, ktorí už v tom meste bývajú, a sme toho názoru, že sa mala o tom urobiť naozaj siahodlhá diskusia, ako to celé, ako túto infraštruktúru financovať. A som za to, že našlo by sa riešenie.
Ja osobne určite by som uprednostnil tú daňovú politiku, ktorá by sa nastavila v tých mestách. Aj som to spomínal, že, že dôvodom, prečo je to takto navrhnuté a takto uplatňované alebo bude od 1. novembra, je, že, že naozaj tí primátori a starostovia obcí sa obávajú ísť do tých daní.
Len jednu vec poviem, že naozaj máme jedny z najnižších daní z nehnuteľností, a vieme, že tou daňovou politikou s daňami z nehnuteľností vieme dokonca ten rozvoj moderovať akýmsi spôsobom, pretože ak, ak, a nie je to tajomstvo, keď poviem, že v každom meste je mnoho, mnoho bytov napríklad, ktoré boli kúpené len ako investícia. Sú prázdne, ale správnou daňovou politikou by sme vedeli tie byty obsadiť, pretože tí, ktorí, ktorí ich kúpili, by ich v prípade povedzme vyššej tej dane predávali a nemuseli by sa stavať nové a, a nemuseli by sme riešiť tento problém. Ale to vy viete, ktorí ste primátori, starostovia, ako to je.
Ja by som chcel len pridať ďalšie, ďalšie body a hlásim sa do spolupráce k tým podávaniam pozmeňovacích návrhov v druhom čítaní. My tento návrh podporíme. A pridám k tomu, čo povedal pán kolega Viskupič, že vyňať tie rodinné domy, ďalšie dôvody a problémy alebo závady, ktoré v tom zákone vnímame. Určite, určite by sme chceli zmeniť výšku poplatkov, a to tak, aby ten poplatok nebol od 10 do 35, ale aby bol od nula do... Alebo aby to bolo formulované tak, že poplatok je do výšky 35, ale aby mesto malo možnosť napríklad dať aj poplatok nula, teda resp. ho nedať, pretože predsa mesto, keď už prijme VZN, mám za to, že ten zákon je dnes formulovaný tak, že to musí byť 10 minimálne, a potom má možnosť len neprijať VZN, keď ho nechce dať.
Čiže dobre, tak urobme to tak, nechajme právo mestám, nech si VZN prijmú, ale potom nech je právo alebo možnosť, aby, aby aj tam, kde mesto chce podporiť rozvoj, tak tam nech potom tam dá nula. Napríklad výstavbu priemyselných hál pre, pre výrobcu, ktorého mesto chce privítať. Lebo však na to sme aj poukazovali, že mesto najprv, teda štát najprv dá finančné stimuly investorovi, ktorého chce pritiahnuť do mesta, no a to mesto ho privíta potom takýmto poplatkom za rozvoj, čo je kontraproduktívne.
Ďalšiu vec, ktorú by sme určite chceli zaviesť do zákona, je, aby, aby občania boli transparentne informovaní, nielen teda že to platia, platia to nakoniec tí občania, ktorí tam budú bývať alebo, alebo investori, ktorí, ktorí tam investujú, ale teda tí vlastníci budúci, a určite by chceli vedieť, na čo presne boli tie vybraté peniaze použité. Čiže chceli by sme dať do zákona záväzok alebo povinnosť mestám, aby povedzme formou verejnej vyhlášky dvakrát za rok, aby to nebolo príliš administratívne náročné, alebo jedenkrát za rok zverejnili, na čo presne boli tieto poplatky použité, aby sme tak istým spôsobom budovali aj nejakú dôveru občanov mesta k vedeniu miest. A zároveň mestá majú tak možnosť povedať svojim ľuďom, vybrali sme tieto peniaze a pozrite, na čo sme ich použili, aby tí ľudia nemuseli ísť cez zákon o slobodnom prístupe k informáciám, aby jednoducho toto bolo zautomatizované.
A... last but not least, jak sa hovorí, a myslím si, že dokonca to je jeden z najdôležitejších momentov, ktoré chcem k tomuto povedať, je to, že, že ak teda zavádzame ten poplatok do, do života a dávame tým novým, ktorí teraz prichádzajú do toho územia a zaťažujú ho, tak potom, potom musíme riešiť ten problém, ktorý nám tu zostal a ktorý máme v cestnom zákone. Keďže mestá dnes na základe cestného zákona žiadajú financovať vyvolané investície, tak som presvedčený, že ak prijmeme nejaké alebo máme tento zákon o poplatku za rozvoj, tak potom, tak potom musíme s týmto niečo robiť, pretože my sme, my sme tým investorom alebo developerom pridali. Pridali sme im náklad, záťaž, ale zároveň sme ponechali v cestnom zákone právo mestám, aby vyberali aj financie alebo žiadali výstavbu vyvolaných investícií. To sú tie pripojovacie pruhy, kruhové objazdy a tak ďalej.
Čiže ak chceme byť dôslední a chceme povedať, že peniaze chceme na infraštruktúru a chceme to stransparentniť, tak to urobme, ale potom, potom poďme do dôsledkov a z toho cestného zákona také právo dajme preč. Pretože potom to nemáme opäť úplne na 100 % transparentné, pretože zase bude mesto môcť individuálne pristupovať ku každému developerovi a povedzme niekomu dá urobiť ten kruhový objazd a niekomu ho nedá a bude to financovať povedzme z tohto poplatku za rozvoj od iných, ktoré už vybral. Čiže som za to, aby sme aj do tohto vstúpili, do tohto druhého zákona, a upravili to aj tam. A tak to bude podľa mňa už, už takmer dobre, ak, hovorím takmer, pretože náš zámer bol trošku iný, ale vieme sa priblížiť skoro k tomu ideálu, keď budeme opravovať tento existujúci.
No, uvidíme, sám som naozaj zvedavý, od 1. novembra ako sa tie VZN -ká začnú liahnuť a ktoré miesta budú prvé, ktoré budú chcieť uplatňovať tento poplatok. Zatiaľ všetci len hádame, kto, kedy a v akom rozsahu také VZN prijme.
Takže ako hovorím za náš klub, určite podporíme to, aby to išlo do druhého čítania. Budeme vidieť, ako naložíte s našimi pozmeňovacími návrhmi, ktoré predložíme, ktoré som vám teraz povedal.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem. No, to je, tento moment som zabudol povedať. Naozaj veľmi je dôležité, aby mohol byť udeľovaný ten poplatok od nuly, čiže plynule, pretože aj v takýchto bohatších sídlach, ako je Bratislava, ale aj v menších, keď sa sídlo rozhodne zaviesť, zaviesť poplatok za rozvoj, nemalo by ísť pod 10 eur. No a povedzme, zoberme si znovu Bratislavu, keby niekde v Rusovciach vznikal skleník, ktorý dá prácu ľuďom a ktorý je tam absolútne na mieste, alebo na nejakom podobnom území, tak obec by bola nútená ho potom, ak vôbec zaviedla poplatok, tak aj tento skleník alebo iné podobné zariadenie spoplatniť najmenej 10-eurovým poplatkom a na to naozaj nie je žiaden, žiaden logický dôvod.
Preto, preto je veľmi, by veľmi skvalitnilo ten návrh, keby ten poplatok nemal strop, teda keby začínal od nuly a mal by len horný strop.

Ďakujem. Ja nadviažem na kolegu Ivana s tým, že by som vlastne len zhrnula celú podstatu tých nedostatkov, ktoré podľa nášho názoru tento zákon obsahuje, a to sú v podstate tri, resp. štyri veci. A to je už spomínaná teda dvojitá záťaž, to znamená, že náklady na vyvolané investície, ktoré dnes vlastne nemajú žiadne pravidlá, a práve zmyslom tohto zákona malo by byť, aby sa tie pravidlá nastavili a upravili, čo sa nestalo.
To znamená, že tie náklady na vyvolané investície investor bude musieť platiť tak či tak, plus navyše je tam ten mestský poplatok. Druhá vec je tá neadresnosť, to znamená použitie tých vybraných poplatkov. A tretia vec je ten dvojaký meter. To znamená, že výstavba domov do 150 m bola vyňatá z tohto zákona, z tohto poplatku, pričom práve v území, keď ide o územie ako spomínaný Chorvátsky Grob, ktoré zasahuje veľkú plochu, je to veľa domov, ktoré by sa mohli vlastne týmito čiastkami na tú investíciu vyskladať.
No a v neposlednom rade je to, je to vlastne výška toho poplatku. To tu už tiež bolo spomenuté. My dnes vlastne hovoríme o výške, ktorá je medzi 10 a 35 eurami, pričom nie je vôbec známe, že z čoho táto výška bola vôbec vypočítaná. A mám pocit, že je vlastne určená len takpovediac z brucha, pričom k tomuto odporúčam aj štúdiu, ktorú pre úniu miest vypracoval svojho času Inštitút komunálnej politiky, myslím si, že sa tak volá, pána Viktora Nižňanského, ktorý práve poukazoval na príklady dobrej praxe napríklad aj z Kanady, kde, alebo z iných štátov, kde sú presné modely, akým spôsobom sa vlastne a čo všetko sa do takejto výšky poplatku má zarátavať.
Takže odporúčame tento materiál pre prípadné štúdium do ďalšieho čítania.
Takže toľko.

Túto novelu kolegovia hlavne z toho dôvodu dávajú, aby sa vychytali muchy a aby nepodliehali poplatkom určité úkony, či už je to zateplenie alebo údržba barákov.
A je určite pravda, aby určité záťaže, keď sa to už týka Bratislavy alebo veľkých miest v určitých častiach, tej časti, aby tie poplatky za rozvoj ostávali v tej danej lokalite. Ja si viem predstaviť to, narážam aj na kolegu pána Budaja, ktorý to spomínal, že určite by to bolo dôveryhodnejšie alebo aj zodpovednejšie, aby tie finančné zdroje za poplatok za rozvoj ostávali v tej danej lokalite, kde tí občania tú záťaž museli znášať. Určite bolo by to namieste. Ale naozaj nepozerajme na tie obce a mestá len cez tú prizmu, že niekto teda chce zarábať a finančné zdroje zneužívať. Ale je to naozaj kvôli tomu, aby v tých daných lokalitách, aby mali aj servis, ale aj životnú úroveň tí ľudia, ktorí tam bývajú, aby bola na úrovni 21. storočia.
Takže ono ten zákon mal opodstatnenie, aj keď nie je dokonalý, preto sa vylepšuje. A ja som veľmi rád, že kolegovia to uchopili, a pevne verím, že v tom druhom čítaní bude možnosť na vylepšenie tejto novely, ktorá bude na prospech všetkých samospráv, ale aj obyvateľov samospráv.

Ja len teda ďakujem všetkým za príspevky, určite boli všetky užitočné a teším sa na to druhé čítanie, kedy budeme diskutovať o konkrétnych riešeniach. Myslím si, že to nakoniec nebude také zlé.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si reagovať na tie veci, ktoré ste tu hovorili, a budem tak postupne. Áno, uvedomujem si, že ja sa na tento zákon pozerám z dvoch pohľadov.
Nebol som ani ja pri tom, keď sa schvaľoval tento zákon, čiže neviem tú históriu. Pozerám sa na to ako, ako právnik a pozerám sa na to ako aj primátor mesta, ktorý, pravdaže, sa zahrával alebo zahráva, zahrával s myšlienkou, či zaviesť, či nezaviesť tento poplatok.
A, pán poslanec Viskupič, áno, ja vnímam tie rodinné domy a mám taký pocit, alebo tie informácie, že, že to nemalo byť takto nastavené práve kvôli tým satelitom, ktoré zaťažili, zaťažili tie obce, kde sa tak vehementne začalo stavať, a zistili to až vtedy, keď tých domov bolo toľko, že je potrebné stavať aj, aj škôlky a ostatnú infraštruktúru.
Katastrálne územia, aj to je pravda, trebárs v tej Bratislave, kde je určite, tam, kde sa vyberie, by sa mal aj investovať ten poplatok. Na druhej strane, nemusí to byť vždy pravidlo. Preto, lebo ak nejaká priemyselná hala vznikne v katastrálnom území, čo väčšinou býva mimo, mimo obcí alebo mimo zastavaného územia, čo sú zvyčajne aj iné katastre, avšak, avšak záťaž vznikne nie práve v tom území, kde práve tá priemyselná hala sa stavia, ale práve naopak, vznikne trebárs v centre, kde sa budú musieť stavať byty, ubytovne a niečo podobné. Čiže tam, treba veľmi opatrne aj s týmto inštitútom narábať, že teda a priori len tam, kde sa vybere, tam sa musí aj investovať.
Vnímam tieto podnety, a tak ako predseda poslaneckého klubu povedal na začiatku, je tá ambícia počúvať a snažiť sa ešte v druhom čítaní tento zákon vylepšiť. Čo sa týka účinnosti, dá sa to vyriešiť aj tak, že aby sa neposúvala tá účinnosť zákona. Čiže myslím si, že sa budeme aj touto otázkou zaoberať.
Pán poslanec Budaj, tu často padali slová o vyvolaných investíciách, vyvolaných nákladoch, avšak treba si povedať alebo treba hlavne sa zamyslieť nad tým, čo sú tie vyvolané investície, vyvolané náklady, lebo tento pojem nie je definovaný úplne nikde, v žiadnom zákone. Aspoň ja som ho nenašiel. Lebo vyvolanou investíciou, tu sa ponímali vyvolané investície aj to, čo ten, stále sa tu operuje s developermi, to, čo ten stavebník musí urobiť, aby splnil podmienky pre vydanie stavebného povolenia. To znamená, to sú splnenie podmienok, čo vyplývajú zo záväzných rozhodnutí orgánov štátnej správy a tak ďalej a tak ďalej. A to sú aj tie križovatky napríklad, lebo ak tá križovatka by nebola postavená, tak on nemôže postaviť tú budovu, ktorú stavia. Avšak vyvolanými investíciami sú aj tie, čo obce potom žiadali, čo nemuseli žiadať, a to sú, urob mi škôlku, urob mi detské ihrisko, urob mi niečo, čo nebolo priamo, čo priamo nesúvisí s tou stavbou, ktorou, ktorú tento stavebník stavia. Čiže treba aj tieto pojmy rozdeliť. A nie som ja trebárs toho názoru, že tie investície, ako tu padlo, okružná križovatka a cesty, a budovanie komunikácií, ktoré súvisia s tou stavanou nehnuteľnosťou, že by to malo mať súvis s týmto zákonom. Tu, tu skôr si myslím, že toto majú byť poplatky na to, aby už potom obec nežiadala, postav mi škôlku, postav mi detské ihrisko a urob mi park a niečo, niečo podobné. Čiže treba sa zamyslieť, ako to upraviť, aby sa skutočne potom neurobilo to, že, že ak žiada poplatok, nemôže už vyvolané investície, medzi ktoré by boli zahrnuté aj tieto križovatky. Tá križovatka nie je lacná záležitosť a ten poplatok by určite ani zďaleka trebárs nekryl takýto, takúto investíciu.
Ten zákon nemôže byť použitý na zvýšenie platov, tak ako ste, pán poslanec Budaj, hovorili. Tam sa jasne hovorí, sú to kapitálové investície a explicitne vymenované. Čiže nemôže to obec len tak si rozhodnúť, že idem teraz vyberať tento poplatok a ideme si pozvyšovať platy alebo na iné bežné výdavky. Na to, aby keď to budú chcieť, ako vy vravíte, že teda vyberať od všetkých ľudí, musia si zdvihnúť dane z nehnuteľností. Je to ich kompetencia, starostov, primátorov, zastupiteľstiev. Nič im v tom svojím spôsobom nebráni, ak teda tí občania to budú akceptovať, takéto zvýšenie daní.
Čo sa týka, prenesenie do kúpnych cien bytov za meter štvorcový, nemyslím si, že teraz a už nie zvlášť v Bratislave, kde tá výstavba bytov je najväčšia, kde byty sa predávajú, ja neviem, za 2-tisíc euro, že teraz ten developer si povie, že ja musím teraz tú cenu zdvihnúť o nie 35, lebo tá podlahová plocha sa tu ráta ináč, plus 25 %, možno 42-45. Čiže nebude pýtať 2 045 euro. To si myslím, že, že určite k tomuto nedôjde. Na druhej strane byty, ktoré stavajú obce a mestá, sú oslobodené od takéhoto poplatku, keďže zákon im to hovorí. Nemyslím si, že tu ide o trestanie developerov. Skôr by som povedal, že tu je snaha alebo bola snaha o vyjasnenie takých jasných tých pravidiel, že teda čo, čo by mali mestá z tých poplatkov, ktoré vyberú, urobiť, a určite to nemá byť na trestanie developerov. Na druhej strane má sa riešiť určitá záťaž práve v tých oblastiach, kde ten stavebný boom už to zaťažuje.
Pán poslanec Ivan, zrušenie zákona. Nie som toho názoru, že by mal byť tento zákon zrušený, a vyjadril som to aj hlasovaním pri minulej, na minulej schôdzi. Ten zákon je dobrý, a keď ho obec, alebo respektíve nechávame kompetenciu na obecných, mestských zastupiteľstvách, ktoré sami rozhodnú. Ten zákon by bol zlý možno, keby to bola povinnosť, že teda prikazuje všetkým to robiť. Ale ja si myslím, že tie zastupiteľstvá sú tak na tom, že si sami rozhodnú, ako naložia s týmto zákonom, a môžem povedať, u nás, za Žiar nad Hronom, my sme prijali uznesenie mestského zastupiteľstva, kde sme povedali, že toto VZN-ko nebudeme prijímať. Jasne sme deklarovali, že nepotrebujeme takéto VZN-ko, a práve naopak, možno deklarácia, že teda sme, sme otvorení k investorom a nepovažujeme investície v našom meste ešte za záťaž.
Výška poplatku, vy vravíte, od 0 do 35, ja možno mám trošku iný názor, aby sa mohli rozhodnúť, že keď sa už aj prijme toto VZN-ko, že nemusia uplatniť sadzbu na každú jednu stavbu, na každú jednu stavbu, ktoré sú tam vymenované. Čiže dá sa to aj takýmto spôsobom riešiť. To znamená, že nechcem zaťažovať rodinné domy, nebudem rodinné domy dávať do, medzi, medzi tie zaťažené stavby, a teda nebudem tam dávať žiadnu, žiadnu sadzbu. Ale to je vec, vec názoru. O vyvolaných investíciách som už hovoril.
Takže to je tak v skratke k tomu môjmu pohľadu na..., alebo nášmu pohľadu na zákon, tak ako pán predseda poslaneckého klubu Gábor Gál povedal, sme otvorení diskusii. Verím, že spoločne nájdeme čo najlepšie vylepšenie tohto zákona.
A áno, pán Viskupič, my sme to robili narýchlo alebo teda tak, aby sme skutočne stihli to dostať do tejto schôdze, a to druhé čítanie je, si myslím, na to, aby sme sa pokúsili ten zákon vylepšiť. A aby ho nakoniec aj obce a mestá uplatňovali, aby to nebol zákon, ktorý je prijatý síce, avšak sa ho boja jednotlivé zastupiteľstvá.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladáme novelu zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov.
Cirkvi a náboženské spoločnosti môžu v Slovenskej republike de iure aj de facto slobodne pôsobiť, pričom štát obmedzuje ich pôsobenie jedine rešpektovaním právneho poriadku. Registráciou získava náboženský subjekt značné množstvo výhod, ako je napríklad možnosť žiadať štát o finančné príspevky na platové náležitosti svojich duchovných a cirkevných ústredí, na prevádzku cirkevných škôl, vyučovanie náboženstva na štátnych školách, a preto má štát legitímne právo určiť registračné podmienky, ktoré spĺňajú tie náboženské subjekty, ktorých vieru vyznáva nie zanedbateľný počet občanov Slovenskej republiky. Ako bolo uvedené, registračné podmienky neznamenajú obmedzenie náboženskej slobody, pretože základné ľudské práva majú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými záväzkami zaručené, sú zaručené všetkým bez rozdielu.
Cieľom tohto návrhu je eliminovať špekulatívne registrácie údajných cirkví a náboženských spoločností s hlavným cieľom registrácie získania finančných prostriedkov od štátu. Predložený návrh zákona v nadväznosti na sledovaný cieľ vo svojich ustanoveniach zvyšuje pre registráciu cirkví alebo náboženskej spoločnosti minimálny počet plnoletých členov alebo náboženských spoločností.
Ja teda za skupinu poslancov vás týmto prosím o podporu tohto návrhu.
Ďakujem veľmi pekne.