10. schôdza

Pán poslanec Simon, rozprávali ste o tom, že aká situácia vládne v Maďarsku, že je to tam teda oveľa lepšie, možno prísnejšie nastavené a jednoducho, že tí Maďari si chránia nielen pred vykupovaním fyzickými, ale aj právnickými osobami tú svoju pôdu. Tak ja vám chcem poradiť alebo teda dať taký tip, spravte takú novelu, ktorá to bude komplexne riešiť, a my to podporíme. Ale to, že touto súčasnou iniciatívou sa má zrušiť to obmedzenie, ktoré tam aspoň nejaké dnes je, tak je to lepšie, ako keby sme nemali nič.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Však bolo tu už spomenuté, že pôda je rozdelená tak 50 na 50, pán poslanec Simon to tu povedal, čo sa týka lesnej pôdy a poľnohospodárskej pôdy. A hovorilo sa tu aj o tom, že zbaviť sa pôdy alebo tak, čo sa týka poľnohospodárskych družstiev alebo, no, veď to sú také spojené nádoby. Ja si myslím, že pokiaľ tí, ktorí majú to družstvo na starosti včetne tých zamestnancov a prosperujú a to družstvo funguje, majú svoje výsledky, tak absolútne by nemali záujem, prečo túto pôdu a v podstate aj celé družstvo predávať. To je podľa môjho názoru nepredstaviteľné.
Treba sa v konečnom dôsledku aj pozastaviť nad tým, že aký vzťah tí ľudia k tej pôde majú. Sú to ľudia, ktorí sú väčšinou nie vo veľkých mestách, sú to ľudia po obciach, menších obciach, kde v podstate možná že v minulosti, keď sme my ešte ani na svete neboli, táto pôda dávala živobytie a tak ďalej a ten vzťah pretrváva do dneska.
Ale na druhej strane vieme, že chcú tuná zahraniční rôzni investori alebo ja neviem, ako ich nazvať, a majú záujem o slovenskú pôdu prísť a týmto zákonom je tá pôda ochránená, že nemôže sa stať, že by sme došli k tomu že jednoducho sa to tuná vypredá.
A čo sa týka tých investícií, čo pani poslankyňa Zemanová hovorila, no viete, tie nie sme zase až takí majstri sveta, aby sme si my mohli ešte investorovi aj hovoriť, že jednoducho toto je úrodná pôda, má takú bonitu tá pôda a nebolo by dobré tuná postaviť voľáku fabriku, hej, ja neviem akú. No jednoducho ak chceme toho investora dostať a tých ľudí zamestnať, tak musíme na to pristúpiť a dohodnúť sa s nimi, že tá fabrika bude stáť tam, kde oni majú.... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
No, skutočne je problém ísť s pochopením prehovoreného slova, lebo ten, kto počul výklad človeka, ktorý tomu rozumie lepšie ako 95 % tejto snemovne, samozrejme vrátane mňa v tých 95 percentách, Zsolta Simona, ten nemôže povedať po jeho vypočutí s porozumením, že niečo je ochránené. Práve naopak, vôbec nič nie je ochránené. Jediné, čo je zaručené, je, že je zaručená nerovnosť občanov pred ústavou. To znamená, že paradoxne tí, čo sa bijú v prsia za národ, to sú presne tí, ktorí udržujú status quo. To znamená, že družstvo ako akciovka môže predať všetko cakumprásk, jak leží, ale my budeme hovoriť, že tento zákon to ochraňuje. No to už je ozaj ťažká nechápavosť! Ale ten, ktorý povedzme je starý dôchodca, nevládze, bolia ho kríže, neudrží motyku a deti má v meste, ktoré študujú a chceli by po skončení štúdia si kúpiť byt, ten chce tú pôdu pre tie svoje deti predať čo najlepšie, lebo oni sa nevrátia.
Viete, v poľnohospodárstve, aby sme sa uživili, pracovala kedysi polovička národa. Dneska celé Spojené štáty živí 3,5 % ich občanov, 3,5 % živí 96,5 %, lebo tak sa zmenilo poľnohospodárstvo. A ilúzia, že tie deti, ktoré dávno odišli z dediny, kde sú tí dožívajúci rodičia, sa tam vrátia, lebo majú vzťah k pôde, je ozaj ilúziou. A ten, kto ju udržuje k svojej väčšej sláve a k piár, nech to robí, ale tento zákon týchto ľudí, ktorí to najviac potrebujú, poškodzuje.

Ďakujem pekne.
Je mi nesmierne ľúto, že pán Kvorka odišiel, lebo ja by som mu chcel povedať, že tí predsedovia, ktorí sa tam dostali ako nomenklatúrni kádri, prebrali tie družstvá a dnes už sú v dôchodkovom veku alebo preddôchodkovom veku, tí predávajú najlepšie, ako len vedia, poľnohospodárske podniky komu? V najlepšom prípade nejakej slovenskej investičnej skupine. Ale mnohokrát nie pre nich, ale pre zahraničných investorov, ktorí majú na to peniaze. Naozaj toto chceme podporovať?
A keď táto vláda a SMER hovorí o ochrane poľnohospodárskej pôdy, tak ja som vás vyzýval k tomu, že keď Jaguar prišiel a pre Indov ste dali niekoľko sto hektárov pôdy, prečo ste im nepovedali, my vám dáme túto pôdu, užívajte si dovtedy, kým tu budete, ale keď sa raz rozhodnete spakovať a odísť z tejto krajiny, tak nám túto pôdu vráťte! Tento pozemok nám vráťte, však celú tú investíciu ste tam urobili. Keď na jednej strane chcete chrániť pôdu, že nemôžu sa dostať do majetku zahraničných investorov, na druhej strane tá istá vláda, ten istý SMER odovzdáva zahraničným na stovky najlepšie hektáre pozemkov, prečo ste im to nemohli povedať? A dnes hovoríte, že naozaj tie najchudobnejšie vrstvy, ktorí majú pôdu, oni sú odkázaní predávať pôdu čo najlacnejšie, pretože u nich, aby mohli predať niekomu, kto je solventnejší, z inej dediny, z iného okresu, to im znemožníte.
Tento zákon je príklad toho, že robíme nerovnoprávnosť medzi vlastníctvom. A ja si myslím, že toto nie je v súlade ani s ústavou, preto som ten návrh na Ústavný súd podpísal. A ja by som chcel apelovať na každého, nech naozaj skúsi prehodnotiť a podporiť tento návrh zákona, bude to lepšie pre ochranu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Páni poslanci a občania poslanci, chcela by som povedať, že nemyslím si, že tento zákon č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a tak ďalej, nemyslím si, že je ideálny, ba dokonca si nemyslím ani, že je nejaký veľmi dobrý. Mal by byť oveľa prísnejší. A je mi to veľmi ľúto, že sa tak nestalo. Ale pánboh zaplať, ďakujeme aj za takýto zákon, pretože ako-tak ochráni Slovensko pred výpredajom do zahraničia.
Ja som si dala vypracovať z odboru Parlamentného inštitútu materiál o regulačných obmedzeniach nadobúdania poľnohospodárskych pozemkov v členských štátoch v Európskej únii. Dostala som to 1. augusta 2016. Takže na otázku, aké sú regulačné obmedzenia pri nadobúdaní poľnohospodárskych pozemkov v členských štátoch Európskej únie, je odpoveď: Zmluva o fungovaní Európskej únie neupravuje pravidlá nadobúdania vlastníckeho práva k pôde, k nehnuteľnostiam, a preto každý členský štát môže túto problematiku upraviť samostatným zákonom. Vyplýva to aj z čl. 345 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a z čl. 17 Charty základných práv Európskej únie.
Nebudem tu teraz čítať zákon 140/2014, pretože ho poznáte, ale dovolila by som si prečítať teda medzinárodné porovnanie, ktoré vypracoval tento Parlamentný inštitút. Parlamentný inštitút získal informácie o regulácii nákupu poľnohospodárskej pôdy v jedenástich krajinách: Bulharsko, Francúzsko, Holandsko, Litva, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Slovinsko, Švédsko a Taliansko. Uvedený prehľad poskytuje dostupné fakty o spôsobe riešenia danej témy spolu s informáciami o jej predpokladanom vývoji. Takže ideme.
Bulharsko. V roku 2013 Bulharsko predĺžilo moratórium nákupu poľnohospodárskej pôdy cudzincom až do 1. januára 2020.
Francúzsko. Vo Francúzsku je trh s poľnohospodárskou pôdou rozhodujúcim spôsobom ovplyvnený organizáciou SAFER, SAFER; budem čítať; ktorá sa skladá zo zástupcov poľnohospodárskych profesijných organizácií a regionálnych článkov obcí a jej činnosť je kontrolovaná štátom. Základnou úlohou SAFER je podpora transparentného a funkčného trhu s poľnohospodárskou pôdou, ako aj podpora regionálneho rozvoja a ochrana pôdy. Každý predaj pôdy je potrebné hlásiť notárovi, ktorý pre SAFER spíše návrh kúpnej zmluvy. Následne má SAFER dva mesiace na rozhodnutie o prijatí alebo odmietnutí návrhu. V prípade, že nie je očakávaný špekulatívny účel nákupu pôdy, prevod je akceptovaný. V opačnom prípade je zmluva odmietnutá. V posledných rokoch vzrástol záujem zo strany cudzincov o kúpu vinohradov vo Francúzsku. Francúzsky investičný zákon však všetko posudzuje, teda vo Francúzsku všetko posudzuje organizácia SAFER a schvaľuje všetko ministerstvo poľnohospodárstva. SAFER disponuje aj predkupným právom, ktoré umožňuje získanie pôdy k predaju a následne nájde kupca, ktorý spĺňa predpoklady podľa organizácie SAFER.
Ideme ďalej. Holandsko. V právnej úprave Holandska existujú opatrenia ohľadne nadobúdania poľnohospodárskej pôdy s veľmi prísnym uplatňovaním ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu pred prevodom na iné ako poľnohospodárske účely.
Litva. Hlavné zmeny, ktoré priniesol nový zákon v Litve z roku 2014 o vlastníctve poľnohospodárskej pôdy, sú nasledujúce. Jednotlivci a subjekty alebo príbuzné osoby v oboch prípadoch nemôžu vlastniť viac ako 500 hektárov poľnohospodárskej pôdy dohromady. Jednotlivec, ktorý chce kúpiť poľnohospodársku pôdu v Litve, musí mať minimálne tri roky praxe za posledných desať rokov v poľnohospodárskej výrobe a registráciu poľnohospodárskej pôdy ako poľnohospodár alebo vysokoškolské vzdelanie v poľnohospodárstve. Jednotlivci musia získať štátny súhlas k nákupu poľnohospodárskej pôdy. Subjekt, ktorý chce kúpiť poľnohospodársku pôdu, musí mať najmenej tri roky skúseností za posledných desať rokov v poľnohospodárskej činnosti, musí byť registrovaný, príjmy z poľnohospodárskej činnosti musia byť najmenej 50 % z celkových príjmov a musí byť ekonomicky životaschopný. Po získaní poľnohospodárskej pôdy do vlastníctva musí byť na nej zabezpečená poľnohospodárska činnosť minimálne na päť rokov. Nákup poľnohospodárskej pôdy bude dlhší proces, a preto zákon rozšíril prednostné právo na kúpu poľnohospodárskej pôdy. Prednostné právo nákupu majú spoluvlastníci, nájomníci, priami susedia a v niektorých prípadoch je rozhodujúci rodinný stav.
Ideme ďalej. Náš sused Maďarsko. V Maďarsku zákon o obchodovaní s poľnohospodárskou a lesnou pôdou obsahuje ustanovenia týkajúce sa úradného povolenia nadobudnutia vlastníckeho a užívacieho práva k pôde. Na nadobudnutie vlastníckeho práva je potrebné predbežné úradné povolenie poľnohospodárskeho správneho orgánu. Úradné povolenie je potrebné aj pre platný vznik iných právnych úkonov, ktoré vedú k výsledku rovnajúcemu sa nadobudnutiu vlastníctva využívanej poľnohospodárskej a lesníckej pôdy. Vlastnícke právo, teda užívacie právo na poľnohospodársku pôdu, lesnú pôdu a chránené prírodné územie nemôže nadobudnúť fyzická osoba, ktorá nie je roľníkom, s výnimkou pôdy v pásme určenom zastupiteľským zborom samosprávy obce, mesta a obvodu hlavného mesta. Nemôže byť; vlastnícke právo na poľnohospodársku pôdu nemôže nadobudnúť zahraničný štát, právnická osoba bez právnej subjektivity a občania štátov, ktoré zakazujú maďarským občanom nadobúdať vlastnícke práva k pôde. Maďarskému štátu prináleží na poľnohospodársku a lesnú pôdu predkupné právo pred každým iným záujemcom. Predkupné právo vykonáva v mene maďarského štátu Národný pozemkový fond. Ak Národný pozemkový fond nevyužije predkupné právo na pôdu, toto právo prináleží miestnemu bývalému poľnohospodárskemu nájomcovi, začínajúcemu mladému roľníkovi, bezprostrednému susedovi, ostatným miestnym obyvateľom. Vlastnícke právo na poľnohospodársku a lesnú pôdu vrátane pôdy v meste môžu nadobudnúť blízke osoby na základe zmluvy o vyživovaní, opatrovateľskej zmluvy alebo dedičskej zmluvy, aj keď nie sú roľníkmi. Návrh zákona obsahuje aj ďalšie obmedzenia týkajúce sa povolenej miery, resp. povolenej výmery pôdy, ktorú môže roľník nadobúdať.
Ideme ďalej. Nemecko. Nemecká legislatíva vo vzťahu k pôde spočíva na hlavných federálnych a zemských zákonoch. Základné koncepty predaja a nájmu pôdy, zmluvné vzťahy, ako aj nároky vyplývajúce z vlastníctva pôdy sú upravené v nemeckom občianskom zákonníku. Systematickú agrárnu právnu úpravu obsahuje zákon o poľnohospodárstve a zákon o predaji poľnohospodárskej pôdy. Tieto zákony upravujú vlastníctvo pôdy a reguláciu prevodov vlastníckeho práva k pôde a ich účel spočíva v opatreniach proti drobeniu pozemkov. Pri predaji poľnohospodárskych pozemkov musia byť splnené niektoré základné predpoklady, ktorých účel spočíva v opatrení proti ďalšiemu drobeniu pozemkov. Pri predaji pozemkov musia byť splnené základné predpoklady, a to poľnohospodársky pozemok nesmie byť po predaji menší ako jeden hektár a podnik musí byť sebestačný. Pri predaji poľnohospodárskej pôdy platí predkupné právo obce alebo pozemkových úprav; obce, áno; predkupné právo; pardon; podľa sídelného zákona a predkupné právo platí aj pre potreby obce alebo pozemkových úprav. Predaj poľnohospodárskej pôdy a predaj lesnej pôdy je možné v zmysle sídelného zákona obmedziť alebo odmietnuť záujemcom, ktorí nespĺňajú základné predpoklady, ako napríklad pobyt v obci a záruka jej riadneho obhospodárenia.
Rakúsko. Náš sused. Podľa rakúskej legislatívy majú poľnohospodári prednostné právo pri nákupe pôdy a zároveň sú uplatňované reštriktívne opatrenia vo vzťahu k nadobúdateľom poľnohospodárskych pozemkov k pôvodu ich vlastníctva a formám činnosti. Zákony sú odlišné v jednotlivých spolkových krajinách, ktoré prostredníctvom svojich právnych predpisov upravujú vzťahy súvisiace s poľnohospodárskou pôdou a lesnou pôdou, ako aj s ostatnými nehnuteľnosťami, ku ktorým by mohli vlastnícke právo získať cudzinci. Právny rámec tvorí spolkový zákon o štatúte pôdy, spolkový poľnohospodársky zákon, zákony regionálneho plánovania spolkových krajín, spolkový zákon o štatistike, Občiansky zákonník a iné. Tieto právne predpisy majú za cieľ zamedziť úbytok poľnohospodárskej a lesnej pôdy a zachovanie rodinných poľnohospodárskych prevádzok. Ďalším z cieľov je regulácia vlastníctva pôdy a obmedzenie možností štátov Európskej únie; teda obmedzenie možnosti získania pôdy cudzincami. Právo na získanie povolenia na predaj pôdy cudzincom je možné udeliť len v prípade, že nie sú dotknuté štátnopolitické záujmy, ak získanie pôdy zodpovedá hospodárskym záujmom krajiny alebo ak má nadobúdateľ pôdy v Rakúsku trvalé bydlisko po dobu najmenej desať rokov. Každá zmluva; v Rakúsku existuje komisia pre transfer pôdy, ktorá má prepracovaný kontrolný nástroj pre aktivity zamerané na transfer poľnohospodárskej pôdy. Každá zmluva o nákupe a predaji musí byť zaregistrovaná komisiou. Komisia je zriadená na úrovni obce a pozostáva zo zástupcov farmárov miestnej správy a hospodárskych zväzov. Ak nedôjde k zhode, prípad je posunutý na vyššiu inštanciu. Rakúsky dedičský zákon pozná právo hlavného dediča za účelom udržania stabilnej poľnohospodárskej štruktúry a tak ďalej.
V Slovinsku, v slovinskej právnej úprave existuje predkupné právo, ktoré môže byť nárokované pri predaji poľnohospodárskej pôdy alebo lesnej pôdy. Osoby s predkupným právom môžu byť napríklad spoluvlastník, manžel predávajúceho, farmár susednej plochy, poľnohospodárska organizácia alebo národný poľnohospodársky a lesnícky fond.
V Taliansku čl. 8 zákona č. 590/1965 ustanovuje predkupné právo fyzickej osoby, ktorá obrába pôdu po dobu najmenej dvoch rokov, a čl. 7 zákona č. 819/1971 upravuje predkupné právo vlastníkov poľnohospodárskej pôdy v susedstve. Je to obdobne ako vyššie uvedený SAFER vo Francúzsku. V Taliansku zo zákona existuje podobný verejný ekonomický subjekt ISMEA, ktorý okrem iného reguluje trh s poľnohospodárskou pôdou, a to tak, aby dochádzalo k vzniku funkčných poľnohospodárskych majetkov a zabezpečila sa generačná výmena v poľnohospodárstve vytvorením osobitných podmienok pre nadobúdanie poľnohospodárskej pôdy mladými farmármi.
Parlamentný...; každý; ešte takto na záver z tejto práce. Každý štát si kladie za cieľ ochranu poľnohospodárskej pôdy. Medzinárodné dokumenty zaoberajúce sa pôdou zdôvodňujú význam a funkciu pôdy a vyzývajú verejnosť, ale najmä štáty a ich vlády, aby ochraňovali a zveľaďovali tento pre človeka nenahraditeľný a neobnoviteľný prírodný zdroj. Pôda je spoločným bohatstvom občanov štátu. Súčasne je pôdnym zdrojom Zeme a tým aj predmetom medzinárodného záujmu. Preto je potrebné pôdu všestranne chrániť zabezpečením základnej starostlivosti o jej kvalitu a kvantitu, a to zo strany občanov i zo strany štátu, pretože starostlivosť o pôdu je prejavom vyspelosti štátu a kultúrnej úrovne jeho obyvateľstva a jej zveľaďovanie, zúrodňovanie a ochrana parí k existenčným povinnostiam človeka a spoločnosti.
Teraz by som; čiže toto je práca, ktorú vypracoval, správa, ktorú vypracoval Parlamentný inštitút.
Teraz ešte pár slov. My sme parlament Slovenskej republiky. Ja chápem, že občania, predkladatelia tohto návrhu, keďže sú platení aj zo zahraničia, pôsobia v Slovenskej republike ako trójske kone, preto ma vôbec neprekvapuje, keď budú podnikať kroky proti Slovenskej republike a budú jej škodiť. Chcem povedať, že naši ľudia sú chudobní, náš človek, nemáme rovnakú štartovacie čiaru. Slovák si nemôže, možnože keby bol taký bohatý ako pán poslanec, občan predkladateľ Osuský alebo niekto podobný, tak možno by si mohol kúpiť, ale bežný občan Slovenskej republiky, bežný Slovák nemá peniaze, aby si kúpil pôdu niekde v Nemecku a ja neviem kde v zahraničí, zatiaľ čo cudzinci si môžu kúpiť na Slovensku, teda môžu kúpiť aj polovicu Slovenska.
Bolo tu povedané, myslím, že pán Zsolt Simon to povedal, hoci s mnohými vecami u neho súhlasím, ale hovoril o znehodnotení hodnoty pôdy. To znehodnotenie tej pôdy spôsobuje nie to, čo spomínal pán Zsolt Simon, ale spôsobuje ho veľký rozdiel v majetkových pomeroch občanov Slovenskej republiky a občanov v Nemecku, Holandsku, Švédsku, Dánsku a tak ďalej. Čiže toto je ten problém, to znehodnocovanie pôdy. Samozrejme, chudobný Slovák, ktorý hľadí na peniaze, kúpi od cudzinca za lacné peniaze, podhodnotené, predá svoju pôdu. A preto hovorím, netýka sa to teda, od občanov predkladateľov ma nič neprekvapí, ale žiadam a apelujem na ostatných poslancov, ktorí používajú zdravý rozum, aby bojovali za slovenskú pôdu.
Pokiaľ si pamätáte, tak slovenské poľnohospodárstvo zničil Ján Čarnogurský, kto si ešte dobre pamätá. Celkom dobre fungujúce družstvá, ktoré tu boli, tak tie boli úplne zničené. Stačí, že vypredali, naši predchodcovia vypredali, rozpredali slovenské strategické podniky, rozpredali, čo sa len rozpredať dalo.
A preto žiadam, chráňme si lesy, chráňme si pôdu, chráňme si lesy, chráňme si vodu! Pôda by nemala byť tovarom. Pôda by mala patriť medzi strategické bohatstvo štátu, tak ako aj voda a ako aj lesy. Pretože keď si vypredáme pôdu do zahraničia, tak budeme žobrákmi a bezdomovcami vo vlastnom štáte.
Vďaka.

Natália, ja sa ti chcem poďakovať v mene nielen našich voličov všetkých, ale aj v mene všetkých občanov Slovenskej republiky, ktorým záleží ešte na tom, aby Slovensko ostalo Slovenskom, že si vo svojom vystúpení veľmi jasne vysvetlila aj tým najväčším nejakým fanúšikom Európskej únie, že na Slovensku je tá regulácia obchodovania s pôdou nie obmedzená tak prísne, ako hovoria oni, ale práve naopak, že máme obrovské rezervy, že si môžme brať príklad z okolitých štátov a tie regulačné mechanizmy ešte oveľa viac zosilniť, prípadne tú pôdu, ktorá už je v cudzích rukách, si zobrať naspäť. Takže ja to vnímam aj ako veľmi silný podnet a signál na spracovanie takéhoto legislatívneho podnetu alebo teda novely.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Nerád, ale keď ste ma už spomenuli, by som dodal ešte k tomu vystúpeniu, ktoré som mal predtým, na doplnenie toho, čo ste povedali, jeden dovetok. Táto vláda bráni slovenské pozemky a slovenské vlastníctvo viac ako tento zákon, ktorý kolegovia navrhujú zrušiť, lebo je nezmyselný. Chráni ho tým, že zavádza a zvyšuje dane a odvody, je tu korupcia a klientelizmus a tá vyháňa zahraničných investorov z tejto krajiny, pretože sme pre nich pomaly nelukratívni. A tým, ktorí si to môžu kúpiť túto pôdu? Viete, politika s ľudskou tvárou, s hodinkami, za ktoré môžte kúpiť celý kataster v tejto krajine, asi tiež nezaváňa tým pravým spôsobom ochrany pôdy.

Ďakujem za faktické poznámky.
Znova chcem vyzvať všetkých, ktorým záleží na Slovenskej republike, aby sa pokúsili, vyzývam podať návrh alebo takú zmenu toho zákona, ktorý by bol tak sprísnený, aby sa zabránilo výpredaju poľnohospodárskej pôdy do zahraničia, aby sa zabránilo výpredaju vody, aby sa zabránilo výpredaju lesov. Pretože keď o toto prídeme, nemáme nič. A tá pôda, ktorú stratíme, je nenávratne preč. Tá sa už v živote nikdy na Slovensko nevráti. Takže vyzývam vás, nie je dokonalý ten zákon, veľa chýb má, ale žiadam teda ho zlepšiť a v každom prípade sprísniť aspoň na takú normu, ako má náš sused Maďarsko, z ktorého Maďarska my by sme si mali naozaj brať príklad.
A ešte jedna otázka. Ako je to, chcem sa pýtať pánov občanov, svetoobčanov, ako je to s predajom pôdy v štáte Izrael? Ako predávajú Palestínčanom pôdu a Arabom a tak ďalej? Rada by som sa na to dozvedela odpoveď, lebo toto mi Parlamentný inštitút nevedel zohnať, túto informáciu. Ale možno páni svetoobčania, teda respektíve občania svetoobčania budú vedieť na túto otázku odpovedať.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, máme tu návrh, ktorý by mal zrušiť zákon, ktorý predovšetkým upravoval postup pri zmene vlastníckeho práva poľnohospodárskym pozemkom.
Tu je potrebné uviesť, že ten zákon sa netýka všetkých poľnohospodárskych pozemkov. Z jeho pôsobnosti sú vyňaté pozemky do 20 árov, preto väčšina bežných ľudí s tým zákonom problém naozaj nemá. Rovnako zákon občanovi žiadne povinnosti neukladá, ak predáva svoj podiel osobe blízkej alebo príbuznej. Možno v niektorých prípadoch zvýhodňuje podnikateľské subjekty v oblasti poľnohospodárstva, ale nemôžem súhlasiť s tvrdením autorov návrhu, že sú zvýhodnení úplne neopodstatnene.
Cieľom zákona je predovšetkým zabezpečiť ešte akú-takú potravinovú bezpečnosť našej krajiny. Nebolo by dobré, aby sa pre zmeny vlastníckych vzťahov komplikovalo samotné obrábanie poľnohospodárskych pozemkov. To, že sa predaj pozemkov musí zverejniť v bezplatnom registri a že je určené poradie, v akom sa pozemok má ponúkať na odpredaj, je isté obmedzenie, ale pokiaľ z nejakých zvláštnych príčin nechce vlastník predať pozemok vopred určenej osobe či subjektu, nemá s nimi prakticky žiaden problém. Cena pozemku je súčasťou zverejnenia a pokiaľ ju stanovil reálne, tak ju v niektorom z typov ponúkania iste predá.
Povedzme si úprimne, v súčasnej dobe obmedzujeme vlastnícke práva v mnohých oblastiach života – niekedy naozaj zbytočne – aj drsnejšie, ako to robí tento zákon. Možno si spomeniete, ako nabehli štátne orgány na jeden penzión tu v Bratislave. Prevádzkovateľ penziónu z obavy o bezpečnosť či o predčasný odchod iných hostí odmietol zarezervovať ubytovanie študentovi kdesi z Arábie alebo Turecka. Súviselo to s aktuálnou vlnou terorizmu. Má z toho problém majiteľ penziónu? Má, pokiaľ viem. Je to jeho majetok, ten penzión? Je. Zasiahol mu štát do práva využívať jeho majetok podľa jeho vôle? Zasiahol.
Takže prekvitajúce slovenské poľnohospodárstvo je vďaka všetkým ponovembrovým vládam a hlavne vďaka nášmu členstvu v Európskej únii ďalekou minulosťou. Pozor na jednu vec! Za posledné roky nepostihla Európu a svet rozsiahla, až globálna neúroda. Raz za desaťročia sa tak zákonite stane, vždy to tak bolo, v staroveku, v stredoveku a v novoveku. Istý čas sa kontinentálne neúrody dali nahrádzať dovozom z iných kontinentov. Kto si dnes už spomenie napríklad na neúrodu v roku 1947? V súčasnosti máme mnohé časti planéty tak husto obývané, že ani v dobrom roku nevyprodukujú nič navyše, maximálne tak migračnú vlnu. Netreba sa nechať ukolísať tým, že dnes sa niekde páli obilie v elektrárňach a polia sú obsiate energetickými plodinami. Ak raz tu vďaka nezodpovednosti politikov udrie po dlhých rokoch hlad, táto spoločnosť ako taká to nemusí prežiť v súčasnej podobe.
Najviac diskusií vyvoláva podmienka v zákone, ktorá podmieňuje kúpu väčších poľnohospodárskych pozemkov v extraviláne trvalým pobytom na Slovensku desať rokov. To niektorým politikom vadí, pretože príslušný paragraf sťažuje skupovanie poľnohospodárskej pôdy cudzincami. Len táto vec má dve strany mince. Ak sa západný farmár rozhodne presídliť na Slovensko a skúpiť tu pôdu, je tu ešte jeden veľký spoločenský problém, a to ten, že po celý čas boli a naďalej sú slovenskí poľnohospodári diskriminovaní zo strany Európskej únie. Alexander Pastorek, podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory, uvádza, že naši poľnohospodári dostávajú približne 200 eur na hektár a napríklad dánsky 400 eur na hektár. Je ťažké súťažiť na jednotnom trhu, ak nie sú jednotné pravidlá. A tak má slovenský poľnohospodár problém prežiť, prakticky niet potravinárskej komodity, kde by nehrozila strata. To potom poľahky, nediskriminačne, nediskriminačne cudzinec vykúpi slovenskému farmárovi pôdu rovno spod jeho pluhu. Preto by sme mali ako prvoradé riešiť, ako dosiahnuť nediskriminačné podmienky pre našich poľnohospodárov a nie rušiť zákon č. 140/2014.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskej pôdy alebo poľnohospodárskeho pozemku bol prijatý v roku 2014 a považujem ho za zlý nápad od začiatku do konca. Patrí do... (Reakcia z pléna.) Ja som navrhovateľ. Patrí do kategórie nápadov typu ústavný zákaz vývozu vody a podobne.
Som navrhovateľ, aby som teda pánovi poslancovi Gálovi pripomenul, ja som bol aj medzi kritikmi toho návrhu v čase, keď sa schvaľoval, bol som jedným z iniciátorov hromadnej pripomienky ešte v čase medzirezortného pripomienkového konania. Takže tejto téme sa dlhodobo venujem.
Kolega Peter Osuský, ktorý je teraz tiež medzi navrhovateľmi, tak niekoľko, alebo teda navrhol v priebehu minulého volebného obdobia zrušiť tento návrh zákonov. Na Ústavný súd sa obrátila skupina poslancov Národnej rady so žiadosťou o posúdenie súladu tohto zákona s Ústavou Slovenskej republiky, dokonca to boli dve skupiny poslancov.
Predkladáme návrh nie na zmenu toho zákona, ale na zrušenie toho zákona. A tie okruhy dôvodov sú v zásade dva, jeden je ústavnoprávny a druhý je európsky. Inak povedané, súlad s Ústavou Slovenskej republiky a súlad s právom Európskej únie. Ten prvý problém, ústavnoprávny, bol zjavný už v čase schvaľovania zákona, ten druhý sa objavil neskôr a vyplynul z postojov a stanovísk Európskej komisie.
Prvý súvisí s ochranou vlastníckeho práva, ktoré je zakotvené v Ústave Slovenskej republiky, a toto právo, samozrejme, že nie je absolútne. Za určitých okolností, keď ústava to pripúšťa, tak je možné pristúpiť k obmedzeniu vlastníckeho práva. A aj sa tak deje, ale musia byť naplnené tie predpoklady, ktoré sú stanovené v ústave. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy "každý má právo vlastniť majetok" a "vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu". No v podobe tohto zákona vlastnícke právo všetkých vlastníkov nemá rovnaký obsah a ochranu, pretože vlastnícke právo vlastníkov poľnohospodárskej pôdy má podľa tohto zákona iný zákonný obsah ako vlastnícke právo vlastníkov iného majetku. To bol čl. 20 ods. 1 ústavy.
Potom je tu čl. 20 ods. 2 ústavy, kde mal s čítaním a porozumením prečítanému problém pán poslanec Kotleba, kde sa uvádza: "Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike." No ale to tento zákon nerobí. Tento zákon kategorizuje ešte aj občanov Slovenskej republiky na tých, ktorí môžu, nemôžu, môžu skôr, môžu neskôr.
Podľa čl. 20 ods. 4 ústavy je možné vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva, ale iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Predmetný zákon nútene obmedzuje vlastnícke právo, voľné nakladanie s vlastníctvom poľnohospodárskej pôdy, pričom pri tomto obmedzení absentuje jednak jasne definovaný verejný záujem, absentuje iba nevyhnutná miera obmedzenia vlastníckeho práva a absentuje aj akákoľvek náhrada. Splnená je iba podmienka, že sa tak deje zákonom, ale chýbajú štyri, teda tri zo štyroch predpokladov obmedzenia vlastníckeho práva, ktoré sú stanovené ústavou.
Podľa čl. 13 ods. 4 ústavy "pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel" a "takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ". Obmedzenie vlastníckeho práva obsiahnuté v predmetnom zákone ale nedbá na podstatu a zmysel vlastníckeho práva a nesleduje žiadny legitímny cieľ, ktorý by zásah do vlastníckeho práva opodstatňoval.
Ten druhý okruh problémov sa týka súladu s európskym právom a nie je to náš výmysel, je to stanovisko Európskej komisie. Škoda, že pani poslankyňa Grausová tú štúdiu Parlamentného inštitútu neposkytla Európskej komisii, pretože Európska komisia sa domnieva, že naša legislatíva v tomto bode porušuje voľný pohyb kapitálu a slobodu usadiť sa. Prvé kolo teda v podobe formálnej výzvy, ako prvý stupeň konania vo veci porušenia predpisov podľa čl. 258 Zmluvy o Európskej únii už prebehlo od marca, v máji Komisia pristúpila k ďalšiemu kroku v podobe odôvodneného stanoviska. V súčasnosti podľa mojich informácií prebiehajú rokovania a vyjasňovanie stanovísk medzi Európskou komisiou a Slovenskou republikou a ak teda nedôjde k zhode, tak to bude pokračovať v podobe ďalších krokov voči Slovenskej republike. A Slovenská republika nie je jediná, ktorá má podobné maslo na hlave. Obdobné odporúčania zaslala Európska komisia aj ďalším štyrom krajinám, konkrétne Bulharsku, Litve, Lotyšsku a Maďarsku.
Náš návrh zákona, teda návrh na zrušenie zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku bude mať pozitívny vplyv na rozpočet alebo rozpočty verejnej správy aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie spočíva v tom, že ak bude predmetný zákon zrušený, tak už nebudú musieť vlastníci poľnohospodárskej pôdy absolvovať byrokratickú procedúru, keď budú chcieť svoj majetok predať, a rovnako sa tým zlepší podnikateľské prostredie z hľadiska posilnenia ochrany vlastníckych práv a zníženia byrokratickej záťaže spojenej s podnikaním.
Pozitívny vplyv zrušenia zákona na rozpočty verejnej správy nevieme vyčísliť, ale v každom prípade zákon stanovuje povinnosti ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, okresným úradom, obciam, katastrálnym úradom. Pokiaľ bude zrušený, tak tieto povinnosti odpadnú a znížia sa náklady príslušných inštitúcií.
Oslovili sme pani ministerku pôdohospodárstva, informovali sme ju, že predkladáme takýto návrh zákona a spomenuli sme aj tie dôvody, ktoré uvádzame, jednak ten ústavnoprávny aspekt, kde uznávam, že môže to byť vecou názoru, či je alebo nie je to v súlade s ústavou, ale sú tu potom, je tu potom aj konanie zo strany Európskej komisie, kde to už tak celkom iba vecou názoru nie je.
Dostali sme odpoveď a tá odpoveď je negatívna. Pán Jaroslav Puškáč, generálny riaditeľ sekcie legislatívy ministerstva pôdohospodárstva, nás informoval, že sa ministerstvo nestotožňuje s naším návrhom, zotrváva na svojej argumentácii použitej vo vyjadrení pre Ústavný súd, čiže nedomnieva sa, že ten návrh je protiústavný. A zároveň nás informuje, že ministerstvo pripravuje návrh novely zákona, ktorý navrhne odstrániť desaťročný trvalý pobyt, resp. sídlo na území Slovenskej republiky ako podmienku nadobudnutia vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a tento návrh novely bude v najbližších týždňoch predložený do medzirezortného pripomienkového konania.
Dovolím si vysloviť pochybnosť, že toto bude stačiť, ale to uvidíme z ďalšieho konania Európskej komisie.
V odpovedi ministerstva pôdohospodárstva sa ďalej uvádza, že nami navrhované zrušenie zákona je kontraproduktívne voči programovému vyhláseniu vlády, v ktorom je obsiahnutý záväzok zdokonaľovať a prehlbovať mechanizmus nadobúdania vlastníctva poľnohospodárskej pôdy aktívnymi poľnohospodármi, a aj z toho dôvodu nemôže ministerstvo s naším návrhom zákona súhlasiť. Preto ma trochu prekvapuje, že v tej debate v rámci rozpravy nevystúpili s nejakým príspevkom aj poslanci SMER-u - sociálnej demokracie, ktorí v minulom volebnom období mali absolútnu väčšinu a tento zákon schválili na návrh svojej vlády. Nevystúpil ani žiaden poslanec Slovenskej národnej strany, ktorá nominovala tam ministerku pôdohospodárstva, ktorá tiež zjavne nesúhlasí s naším zámerom. Na obhajobu tohto SMER-om v minulom volebnom období presadeného a celou vládnou koalíciou akoby si osvojeného zákona vystupovali tu len poslanci fašistickej strany.
Rád by som ďalej poznamenal, že v júli 2016 bola zverejnená predbežná informácia, že ministerstvo pripravuje návrh novely predmetného zákona, ktorý má za cieľ odstrániť námietky Európskej komisie, a uviedol, že predpokladaný termín začatia pripomienkového konania je august 2016. Teraz je už koniec októbra 2016 a termín sa zjavne nestihol.
Záverom by som chcel povedať, že chápem, že z nami uvádzaných dvoch argumentačných línií ten prvý nehovorí nič obhajcom zákona, teda či to je alebo nie je v súlade s ústavou, a to, samozrejme, na to môžeme mať rôzny právny názor a konečný verdikt o tom vyriekne až Ústavný súd, pokiaľ ten zákon nezrušíme sami alebo ho nezmeníme. Len mi nie je celkom jasné, že trocha ľahkovážne pristupujeme aj k námietkam Európskej komisie a k námietkam, ktoré smerujú k tomu, že tento zákon, tento zákon nie je v súlade s európskym právom. A Európska komisia už začala konanie, takže ak aj náš návrh neschválite, čo vzhľadom k postoju ministerstva pôdohospodárstva predpokladám, že tak bude, tak si myslím, že veľmi rýchlo bude treba pristúpiť k jeho významnej novelizácii. A len dúfam, že tu nedostaneme o chvíľu na stôl návrh novely tohto zákona v skrátenom legislatívnom konaní, ktorý bude hovoriť, že okamžite musíme zmeniť ten zákon, nie štandardným legislatívnym postupom, ale zrýchlene, pretože Európska komisia voči nemu koná.
Ďakujem za pozornosť.