11. schôdza

Ďakujem za slovo. Tiež mám faktickú poznámku k tým peniazom miest a obcí.
Bol tu jeden poslanecký návrh v roku 2012 od Daniela Lipšica, aby mestá a obce mali povinne svoje peniaze na účtoch Štátnej pokladnice a nie v komerčných bankách, vtedy to neprešlo. Ale potom prišla vláda s tým, že vyššie územné celky budú mať povinne svoje, svoje peniaze, čiže zjavne teda nejaký reálny, reálna prekážka, aby sme to urobili aj pre mestá a obce, neexistuje, tak... Alebo áno? Neviem. A vtedy sme vypočítali, že... (Reakcia ministra.) Pardon? (Reakcia ministra.) Iste. A vtedy sme vypočítali, že by to ušetrilo približne 20 mil. eur, môžme sa hádať, či 15, 10 alebo 25, ale skrátka pri požičiavaní peňazí by to ušetrilo štátu peniaze. Čiže možnože s takýmto, minimálne teda aspoň poslaneckým návrhom prídeme aj v tomto volebnom období.
A druhá vec, ešte mi napadla jedna poznámka aj k tomu, že či vieme povedať v Nitre nejakú úspešnú firmu, ktorá zamestnáva ľudí a je veľmi úspešná, tak jedna taká firma mi napadla, ale bol by som ironický a zatiaľ mám pocit, že vy si tú iróniu nezaslúžite, takže nepoviem názov tej firmy.

Pán minister, nech sa páči, máte možnosť reagovať na faktické poznámky. Nie.
Ďalšou písomne prihlásenou za klub MOST - HÍD je pani poslankyňa Irén Sárközy.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte priestor.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán minister, vážené pani poslankyne, poslanci, vždy keď diskutujeme o návrhu rozpočtu verejnej správy, kľúčovými slovami bývajú pojmy ako ekonomický rast, deficit verejných financií, hrubý verejný dlh či konsolidácia verejných financií.
Dlhodobým problémom Slovenskej republiky bol totiž deficit verejných financií, či už išlo o jeho nárast, alebo naopak tu bola snaha o jeho znižovanie. Doteraz najnižší deficit HDP rovnajúci sa 1,9 % bol dosiahnutý v roku 2007, teda rok pred vypuknutím globálnej finančnej krízy pri ekonomickom raste 10,8 %. Je rozdiel, či krajina dosahuje rekordný nízky deficit pri ekonomickom raste 10,8 % alebo pri ekonomickom raste 3,5 %. Predložený návrh rozpočtu verejnej správy v roku 2017 počíta s deficitom verejných financií 1,29 % HDP pri reálnom ekonomickom raste 3,5 %. Inak povedané, trvalo nám 10 rokov kým sme sa vysporiadali s dierou vo verejných financiách spôsobenou vypuknutím finančnej krízy. Deficit naplánovaný na rok 2017 je konečne nižší, ako sme mali v roku 2007, pričom v nasledujúcich dvoch rokoch by sme sa postupne mali dostávať k mierne prebytkovému rozpočtu. Hrubý verejný dlh Slovenskej republiky za uplynulé 3 roky mierne tiež klesol z 53,9 % HDP v roku 2014 na 53,5 % HDP v roku 2016. Vo väčšine štátov Európskej únii bol vývoj hrubého verejného dlho vyjadreného v pomere k HDP za toto obdobie horší, ako sme my mali na Slovensku. Predložený rozpočet počíta s poklesom dlhu na úroveň 50,7 % v roku 2017.
Znižovať verejný dlh ekonomickým rastom je ťažšie, než odkupovať vládne dlhopisy prijímané z privatizácie. Slovensko je krajinou s výrazným investičným dlhom a v porovnaní s inými krajinami musí vynakladať vyššie výdavky na výstavbu dopravnej a sociálnej infraštruktúry. Je rozdiel, keď krajina hospodári s deficitom, pretože investuje do rozvoja infraštruktúry, alebo či jednoducho prejedá svoju budúcnosť navyšovaním rôznych transferov a odmien verejných zamestnancov, ako to bolo v minulosti v Grécku.
Len pre ilustráciu. Výška hrubých verejných investícií v roku 2015 bola 6,3 % HDP, za čo vďačíme, samozrejme, aj štrukturálnym fondom EÚ. Podobne ako v iných štátoch strednej a východnej Európy ide o nadpriemerne vysokú hodnotu. Nebyť vysokých verejných investícií, náš rozpočet by patril k najprebytkovejším v Európskej únii. Slovensko však musí investovať nielen do výstavby ciest a diaľnic, ale značný investičný dlh máme v zdravotníctve, v školstve, v sociálnych službách a aj v bývaní. Podiel verejných príjmov na Slovensku sa pohybuje mierne pod 40 % HDP. Čo to znamená? Že Slovensko je krajinou s relatívne nízkym daňovo-odvodovým zaťažením. Obzvlášť nízky je podiel priamych daní z príjmu a majetku v roku 2015, tieto príjmy činili len 7,4 % z HDP, čo bolo menej ako v Estónsku. Slovensko ako krajina s nízkou mierou majetkovej a príjmovej nerovnosti nepotrebuje výraznú redistribúciu bohatstva. Naším problémom je skôr celkovo nízka úroveň príjmov obyvateľstva, najmä zamestnaneckých miezd, ako aj celkovo nízka úroveň domácich úspor a s tým súvisiaca miera nízkej, nízka miera akumulácie kapitálu.
Uvediem príklady. Podľa správy o svetovom bohatstve 2016 spoločnosti Allianz trpí Slovensko veľmi nízkou mierou nasporeného bohatstva domácností. V roku 2015 činilo čisté finančné bohatstvo na jedného obyvateľa na Slovensku len 5 300 eur. Touto výškou úspor výrazne zaostávame nielen za bohatými štátmi západnej Európy, ale aj Severnej Ameriky, ale aj za našimi susedmi, napríklad keď porovnám tento údaj z Poľskom, tak v Poľsku je 6 540 eur, v Maďarsku 10 562 eur, v Česku 12 614 eur. Slovensko zároveň prevyšuje spomínané tri štáty aj vo výške finančných záväzkov domácností na jedného obyvateľa, my máme 5 573 eur.
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, OECD, má svoju vlastnú štatistiku, ktorá meria finančné bohatstvo domácností. Aj tieto údaje potvrdzujú, že Slovensko má síce výkonnejšiu ekonomiku ako niektoré susedné štáty, ale slovenské domácnosti sú chudobnejšie. Podľa OECD činia hrubé finančné aktíva na jedného obyvateľa len niečo cez 20-tisíc amerických dolárov, čo je menej než v Poľsku a Lotyšsku na úrovni 24-tisíc dolárov, v Maďarsku 29-tisíc, v Slovinsku 30-tisíc, v Estónsku 32-tisíc a v susednej Českej republike 34-tisíc eur. Prevažná časť finančného bohatstva slovenských domácností je vo forme hotovosti a bankových vkladov, len malá časť vo forme cenných papierov, poistiek a dôchodkových plánov, inak povedané, naši obyvatelia nie sú vlastníci kapitálu, ale námedzní robotníci.
Z bežnej slovenskej výplaty je ťažké niečo našetriť, nieto ešte vytvoriť štartovací kapitál pre vlastné podnikanie, investovanie do akcií alebo podielových fondov. Miera úspor slovenských domácností sa v minulosti dlhodobo pohybovala na veľmi nízkej úrovni, okolo 6 až 7 %, až v posledných rokoch sa pomaly približuje k priemerným 10 %. Zase pre porovnanie, v Nemecku a Švédsku činí miera úspor 17 až 18 %. Ak sa chceme na pomyselnej svetovej ekonomickej hierarchii posunúť vyššie, musíme zvýšiť mieru úspor a akumuláciu domáceho kapitálu. A to pri súčasnom ekonomickom modeli, keď vo svete konkurujeme najmä lacnou pracovnou silou, je veľmi ťažké.
Vážené pani poslankyne a páni poslanci, nízka úroveň miezd a bohatstva domácností je priamym ohrozením budúcnosti Slovenska. Inštitút finančnej politiky pri Ministerstve financií Slovenskej republiky zverejnil pred niekoľkými dňami informáciu, podľa ktorej len 5 mil. z 5,4 mil. obyvateľov s trvalým pobytom na Slovensku má na Slovensku verejné zdravotné poistenie. Tento údaj môžeme interpretovať tak, že vplyvom emigrácie na Slovensku reálne žije len 5 mil. obyvateľov. Odchod obyvateľov za vyššími zárobkami do zahraničia vnímam ako vážny problém. Čo nevidieť, bude najväčšou brzdou ekonomického rastu Slovenska nedostatok pracovných síl. Už dnes je tento problém cítiť v niektorých hospodárskych odvetviach.
Slovensko dosahuje dlhodobo vysoký ekonomický rast a postupne konverguje k západoeurópskym ekonomikám. V ekonomickej výkonnosti meranej hrubým domácim produktom na obyvateľa v parite kúpnej sily, by sme mohli mať alebo by sme mohli dosiahnuť budúci rok 80 % priemeru Európskej únie. Dôchodok z vyrobenej pridanej hodnoty sa však na Slovensku delí veľmi nerovnomerne medzi prácu a kapitál. V porovnaní so západnou Európou pripadá podstatne menšia časť dôchodkov na odmeny zamestnancov a podstatne väčšia na príjmy z kapitálu, teda zisky, renty a úroky. A výsledkom toho je, že reálna životná úroveň väčšiny obyvateľov je nižšia, než by bol adekvátny výkonnosti našej ekonomiky.
Tak ako je potrebné mať kvalitné podnikateľské prostredie bez zbytočných byrokratických prekážok a neúmerného daňového zaťaženia, tak treba myslieť aj na objektívne záujmy tých ľudí, ktorí nie sú vlastníkmi finančného kapitálu, ale živia sa prácou ako zamestnanci. Títo ľudia totiž tvoria drvivú väčšinu našich obyvateľov.
To, aká je na Slovensku skutočná životná úroveň, bude posudzované predovšetkým podľa toho, ako sa bude dariť týmto bežným ľuďom. Boháčov majú aj vo veľmi chudobných krajinách, ale len skutočne bohaté krajiny sa môžu pýšiť širokou strednou vrstvou s kvalitnými pracovnými miestami, solídnymi mzdami a dostatočnou zásobou úspor a finančného kapitálu. Naša krajina v minulosti implementovala významné reformy v oblasti daní a trhu práce, ktoré pomohli skvalitniť podnikateľské prostredie, prilákať zahraničný kapitál, znížiť nezamestnanosť a zvýšiť ekonomický rast.
Zástupcovia významných zamestnávateľov z oblasti automobilového priemyslu alebo informačných technológií uznávajú, že kľúčovým problémom Slovenska dnes nie je výška daní či cena práce, ale skôr nedostatočná kvalita vzdelávania a nízke výdavky na vedu a výskum. Preto by sme sa podľa môjho názoru mali prestať toľko sa, toľko naťahovať o dane a odvody a sústrediť odteraz sa, sústrediť sa odteraz predovšetkým na reformu vzdelávania. Ruka v ruke s tým však budeme musieť hľadať cesty, ako zlepšiť postavenie zamestnancov a zvýšiť úroveň miezd. Žiadna reforma vzdelávania totiž nebude účinná, ak nám tí najvzdelanejší mladí ľudia po vyštudovaní odídu za lepšími platmi do zahraničia. Ja sa na takúto diskusiu úprimne teším.
Ďakujem pekne.

Ďakujeme aj my, pani poslankyňa za vaše vystúpenie.
Ďalším písomne prihláseným za klub SaS je pán Eugen Jurzyca.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Nech sa páči, moje názory k rozpočtu a súvisiacim témam, pokúsim sa vyhnúť tým častiam mojej prezentácie, ktoré, ktorých sa dotkli rečníci, ktorí už hovorili. Boli to, v oboch prípadoch teda nejaká časť bola spoločná.
No, začnem tým, čo som hovoril na výbore, že rozpočet je nejaké zrkadlo ekonomiky, a nielen ekonomiky, ale spoločnosti ako celku. Rozdelím teda poznámky k tomu zrkadlu samotnému, či dobre zobrazuje, a potom k tomu obrazu, čo vidíme v zrkadle.
Takže k zrkadlu. K transparentnosti chcem uviesť a rozum tiež hovorí, pán minister sa bude nudiť aj pán predseda výboru, no ale tak nie všetci tam boli. To, že sa prestal rozpočet zverejňovať k 15. augustu, nie je hrôzostrašné, ale to, že nie je žiadny termín, vnímam ako problém, tým sa ruší pripomienkové konanie, a keďže tá legislatíva je taká, že, že pravidlá legislatívneho procesu sa nevzťahujú na tvorbu rozpočtu, tak ten rozpočet môže pri neserióznom konaní prísť do parlamentu prakticky bez diskusie. Toto nevnímam ako, ako niečo, čo by malo tak navždy ostať.
A potom mám ešte druhú poznámku k transparentnosti, a síce už niekoľko rokov som rozmýšľal nad tým, že ako by mal ten rozpočet vyzerať, aby bol bližšie k občanovi. Ja neviem, videl som v novinách vo Veľkej Británii, že keď prijímali rozpočet, tak tam boli také jednoduché informácie. Naďabil som na textík, ktorý zrejme popisuje projekt organizácie, ktorá spolupracuje s ministerstvom financií, a ten textík je celkom dobrý, takže ja z neho prečítam a skončím otázkou na, na pána ministra.
Text popisujúci alebo časť textu popisujúceho ten projekt, o ktorom hovorím, znie takto:
"Cieľom je zverejňovať špecifický okruh rozpočtových údajov za všetky subjekty verejnej správy. Ďalej systém by umožňoval vyhľadávanie rozpočtov podľa identifikačných údajov, organizácií, subjektov, IČO, názov, ako aj parametrov rozpočtov, napr. výška mzdových výdavkov, rozpočty obcí a VÚC sú zobrazené a v súčasnosti iba na sumárnych úrovniach. V tomto systéme má ministerstvo financií k dispozícii schválené rozpočty pre obce a VÚC spolu s úpravami a skutočnosťami.
Zámerom je zobrazovať aj rozpočty obcí a VÚC, čo by viedlo k väčšej transparentnosti rozpočtu a v súvislosti s rozvojom moderných prvkov webového dizajnu v zásade možnosti rozšírenia vizualizácie rozpočtových dát obsiahnutých v rámci interaktívneho rozpočtového portálu. Odborným, ako aj laickým užívateľom by bolo vhodné poskytnúť prehľadné, užívateľsky prívetivé aj intuitívne grafické zobrazenie rozpočtových údajov."
No, pokračuje to ďalej, ten text je proste podľa mňa veľmi dobrý, a tak by mal rozpočet vyzerať, aby bol transparentný. Mal byť interaktívny, užívateľsky príjemný. Chcem sa teda opýtať na, na webe som našiel, že, že ide o nejaký projekt v hodnote asi 13 mil. eur. Chcem sa teda pána ministra opýtať, ako to s ním vyzerá, či sa, či, či sa spustí takáto vec v dohľadnom čase.
K tej časti debaty, ktorá sa týkala posunu plnenia sľubov týkajúcich sa napr. vyrovnaného rozpočtu alebo znižovania dlhu. Ja sa pridávam k tomu, že tie sľuby boli tlačené dopredu a že teda sa dokonca, povedal by som, že až štandardne sa menili v čase. Napríklad vidíme, že sľub o vyrovnanom rozpočte sa posunul zo ’17. na ’19. rok. V 2016. sa očakáva nárast hrubého dlhu dokonca vplyvom rozpočtového deficitu podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Odhad dlhu na tento rok bol pôvodne 52,1 %, teraz už je 53,5. Čiže ja myslím, že to je dosť neodškriepiteľné, že sa tie sľuby posúvali. Dokonca prvý sľub, že v 2017. bude vyrovnaný rozpočet, bol v 2014. Teraz tuná na ’17. vyzerá 1,29. NBS-ka a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovoria, odhadujú, že by to mohlo byť 1,6, ale to nechcem teraz vťahovať do debaty o plnení sľubov, čiže myslím si, že to bolo celkom legitímne od pána Hegera, že hovoril, že nie celkom sa splnili sľuby.
Pokiaľ ide o tie reakcie, že trhy rozhodujú nakoniec – nie poslanci opozície – o tom, aká je dôvera vo vládu, tak pozeral som si ECB-čku, ktorá zverejňuje interest rates desaťročných dlhopisov, čiže úrokové miery. A dobre, hovorili ste možno o päťročných, ale hovorilo sa aj o dôvere vo vládu a prečítam vám krajiny, ktoré majú nižšie úrokové miery než Slovenská republika, a je to údaj za október: Belgicko, Nemecko, Francúzsko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Holandsko, Fínsko, to sú krajiny eurozóny. A mimo eurozónu je to napríklad Česko, Dánsko alebo Švédsko. A to tiež, musím povedať, že, že použijem ten istý disclaimer ako pán Eduard Heger, že jasné, že toto je pohľad opozičného poslanca, jasné, že sú tam krajiny, ktoré majú oveľa, oveľa drahšie požičiavanie, napr. Grécko za 8,33 %, tak nepochybne. Len hovorím, že trhy aj takýto uhol pohľadu majú. A teda možno sme si mohli požičiavať lacnejšie, keď si Česko požičiava lacnejšie. (Ruch v sále.)
Stále platí, ešte k tej konsolidácii, stále platí, že dlh je na historických maximách, že, že je to vďaka využívaniu jednorazových opatrení, ako napríklad čerpanie peňazí z II. piliera, to je stále pravda, že rozpočtový cieľ na rok 2017 bol revidovaný päťkrát. (Ruch v sále.)
A teda môj záver je okrem tej dôveryhodnosti, keďže prijímanie rozpočtu je opakovaná hra, čiže neplnenie sľubov má dopad na dôveryhodnosť. Nehovorím, že jedno porušenie je osudový hriech, ale keď je to opakované, tak to nejaké náklady musí mať. Čo chcem ešte k tomuto povedať je, že, že čím je dlh vyšší a čím dlhšie sa udržiava v súčasnej situácii, tým viac... (Neutíchajúci ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Kolegovia, kolegyne, poprosím vás o kľud v rokovacej sále.
Ďakujem pekne.

Jurzyca, Eugen, poslanec NR SR
... tým viac, a to hovorím teraz ako poslanec za SaS, za stranu s liberálnym ekonomickým programom, tým viac vyhráva etatistická predstava sveta. Z toho dôvodu, že štát si berie peniaze, požičiava si, rozdeľuje ich čoraz viac on a nie, nie trh. Ten by, ten by ich rozdeľoval v prípade, že by k deficitu dochádzalo znižovaním daní. No a, samozrejme, ten dlh v budúcnosti bude musieť niekto zaplatiť, a to, a to z daní, čiže predpoklad je, že nebudú môcť klesať tak, ako by mohli bez neho.
Ďalšia výtka je, že, a tá je asi taká hlavná, ukážem grafy, keďže, keď tomu dobre rozumiem, v dôsledku prezidentovho veta ešte môžeme grafy ukazovať v parlamente. (Rečník zobral do rúk papier s grafmi, ukazujúc ho plénu.) Nárast príjmov verejnej správy za roky 2012 až ’15, v Poľsku to bolo 0 %, v európskej dvadsaťosmičke 0,4 %, v Nemecku 0,5, v Česku 3,7, v Maďarsku 5,2, Slovensko 18 %. Úplne neporovnateľný nárast príjmov verejnej správy. Pán minister môže povedať, že no dobre, ale my sme začínali z nižšej úrovne. Bola to nižšia úroveň, ale treba povedať, že, že boli sme na 27. mieste, keď sa dostala k moci prvá vláda Roberta Fica, teraz už sme asi na 15., z hľadiska podielu príjmov verejnej financií na HDP sme predbehli Česko aj Poľsko, a teda posúvame sa hore a budeme sa posúvať podľa toho, ako vyzerá rozpočet na ďalší rok.
Čiže príjmy obrovské, nárast príjmov obrovský. Súčasne dlh verejnej správy rástol takto. (Rečník zobral do rúk papier s grafmi, ukazujúc ho plénu.) A tu mám obdobie 2006 až 2015. V4 plus 20 %, v tom období bola kríza, takže jasné, že tie nárasty boli pomerne razantné, Rakúsko 29 %, priemer eurozóny 35 %, priemer EÚ 28,41, Slovensko 72 %.
Znova môže mať prekladateľ tú istú námietku, že my sme začínali z nižšej úrovne. No dobre, ale ten trend je taký, že, že dlh sa zvýšil v dôsledku konania rôznych vlád, aj to beriem, ale zvýšil, ale zvýšil. A znižuje sa veľmi pomaly aj to opatreniami jednorazovými. (Ruch v sále.)
Súčasne platí, a toto je kľúčová vec, viac peňazí sa vyberá a neznižujeme dlh, neznižovali sme dane a súčasne platí, že v prieskumoch, ako je Eurobarometer alebo Health Consumer Powerhouse, ľudia hovoria – a pri Health Consumer Powerhouse to ukazujú aj tvrdšie dáta –, že sa nám zhoršuje výkon napríklad v zdravotníctve. Čiže viac peňazí, menej na zníženie dlhu a neprejavujú sa vo výsledkoch sektorov, ktoré sú financované z verejných financií. Viď Eurobarometer, ktorý hovorí nielen o zdravotníctve, ale aj o iných sektoroch. (Neutíchajúci ruch v sále.) Dobre. Neviem či... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, prepáčte, práve som vás chcela prerušiť kvôli hlasovaniu. Chcem sa opýtať, či to máte ešte dlhšie, alebo prerušíme.

Jurzyca, Eugen, poslanec NR SR
Privítal by som, že sa preruší, áno.

Dobre, veľmi pekne vám ďakujem za ústretovosť.
Kolegyne, kolegovia, vyhlasujem teraz prestávku do 17.05 hod. Nasledovať bude hlasovanie.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesta. Pristúpime k jednotlivým hlasovaniam.
Najprv budeme hlasovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 o dani z príjmov (tlač 258).
Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Eduarda Adamčíka, ktorého tam otravujú.
Pán poslanec Adamčík, ako spravodajca, nech sa páči, môžte uviesť jednotlivé hlasovania.

(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 258.)

Adamčík, Eduard, poslanec NR SR
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpili štyria poslanci, pán Beblavý, pán poslanec Simon, pán poslanec Baláž, pán poslanec Mihál, ktorí podali tri pozmeňujúce návrhy.
Bol podaný procedurálny návrh pánom poslancom Zsoltom Simonom vrátiť návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie podľa § 83 ods. 1 rokovacieho poriadku.
Dajte, prosím, najprv hlasovať o tomto návrhu.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu vrátiť návrh zákon na dopracovanie.
(Hlasovanie.) Prítomných 145 poslancov, za 45, proti 71, zdržalo sa 29 poslancov.
Konštatujem, že procedurálny návrh nebol schválený.
Nech sa páči, ďalej.

Adamčík, Eduard, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, keďže pozmeňujúce návrhy boli podané v rámci dnešnej rozpravy, dajte, prosím, hlasovať najprv o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.

(Hlasovanie.) Prítomných 146 poslancov, za 82, proti 14, zdržalo sa 50 poslancov.
Konštatujem, že môžeme pristúpiť k jednotlivým hlasovaniam.

Adamčík, Eduard, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, budeme teraz hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 až 19 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 144 poslancov, za 110, 1 proti, zdržalo sa 31 poslancov, nehlasovali 2.
Konštatujem, že návrhy zo spoločnej správy sme schválili.
Nech sa páči.

Adamčík, Eduard, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, hlasovali sme o bodoch zo spoločnej správy. Teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch. Ako prvý bol v rozprave podaný pozmeňujúci návrh pána poslanca Beblavého.
Dajte, prosím, hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca.
(Hlasovanie.) Prítomných 146 poslancov, za 65, proti 46, zdržalo sa 35 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

Adamčík, Eduard, poslanec NR SR
Dajte teraz, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Zsolta Simona.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 146 poslancov, za 52, proti 44, zdržalo sa 50 poslancov.
Konštatujem, že návrh pána poslanca Simona nebol schválený.

Adamčík, Eduard, poslanec NR SR
Ako posledný bol v rozprave podaný pozmeňujúci návrh poslanca Radovana Baláža, dajte, prosím, o tomto hlasovať.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 145 poslancov, za návrh hlasovalo 117, 28 poslancov sa zdržalo hlasovania.
Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

Adamčík, Eduard, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy a hlasovali sme o podaných pozmeňujúcich návrhoch, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 146 poslancov, za 102, proti 5, 39 sa zdržalo.
Konštatujem, že sme v treťom čítaní, preto otváram rozpravu v rámci tohto čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Nech sa páči, pán spravodajca.

Adamčík, Eduard, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona.
(Hlasovanie.) Prítomných 146, za 104, proti 2, 40 sa zdržali hlasovania.

Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona o dani z príjmov.

Budeme pokračovať hlasovaním v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov (tlač 329).
Pán poslanec Ďurovčík, nech sa páči, ako spravodajca máte slovo.

(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, tlač 329.)

Ďurovčík, Emil, poslanec NR SR
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpil jeden poslanec, a to pán poslanec Matovič, ktorý podal jeden pozmeňujúci návrh. Pán predsedajúci, keďže zo spoločnej správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce návrhy, budeme hlasovať o podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Matoviča.
Dajte, prosím, hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán spravodajca, najprv by sme mali hlasovať o tom, že skrátime lehotu, lebo ten návrh bol podaný dnes. (Reakcie z pléna.) Pardon, to je skrátené. Mýliť sa je ľudské, znovu. (Povedané so smiechom.)
Takže nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 145 poslancov, za 29, proti 73, zdržalo sa 42 poslancov, 1 nehlasoval.
Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.
Nech sa páči.

Ďurovčík, Emil, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, vzhľadom na to, že zákon sa prerokováva v skrátenom legislatívnom konaní, sme v treťom čítaní, prosím vás, otvorte rozpravu.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Áno, otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy v treťom čítaní. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Nech sa páči.

Ďurovčík, Emil, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 146 poslancov, za 125, proti 21.

Konštatujem, že vládny návrh zákona bol schválený.

Nasleduje, ďakujem pekne, prvé čítanie, hlasovanie teda v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní (tlač 299).
Pani poslankyňa Sárközy ako spravodajkyňa máte slovo.

(Hlasovanie o vládnom návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov, tlač 299.)

Sárközy, Irén, poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 145 poslancov, za 89, zdržalo sa 55 poslancov, 1 nehlasoval.

Konštatujem, že sme sa uzniesli na tom, že tento návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

Nech sa páči výbory.

Sárközy, Irén, poslankyňa NR SR
Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 27. januára 2017 a gestorský výbor do 30. januára 2017.
Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predsedajúci, hlasovať.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 146 poslancov, za 129, 16 sa zdržali, 1 nehlasoval.
Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom a takisto sme určili gestorský výbor aj lehoty potrebné na prerokovanie tohto návrhu vo výboroch.
Ešte máme jedno hlasovanie, a to o návrhu rozpočtu Exportno-importnej banky na rok 2017 (tlač 288).
Znovu prosím pána poslanca Ďurovčíka z výboru pre financie a rozpočet, aby teda uviedol návrh na hlasovanie.

(Hlasovanie o návrhu rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2017, tlač 288.)

Ďurovčík, Emil, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, prosím vás, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje návrh rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2017.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 146 poslancov, za 79, proti 14, 53 poslancov sa zdržalo hlasovania.

Konštatujem, že návrh rozpočtu Exportno-importnej banky na rok 2017, tak ako hovorí klasik, schválili.

No a ešte mám tu jeden oznam. Vzhľadom k tomu, že pán minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja od utorka, pokiaľ mám dobrú informáciu, má v Bruseli nejaké rokovanie, požiadal nás, aby sme bod 26 a bod 27, aby sme prerokovali 28., to znamená v pondelok o 9.00 hod. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Áno. Ďakujem pekne. (Reakcia z pléna.) Nie? Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. (Reakcia z pléna.)
(Hlasovanie.) Prítomných 138 poslancov, za 101, proti 19, zdržalo sa 17, nehlasoval 1.
Konštatujem, že návrh sme schválili. Ďakujem pekne.
Samozrejme, teraz... á, pardon, nech sa páči, procedurálny návrh, pani poslankyňa Kaščáková.

Mám iba prosbu o zmenu môjho hlasovania, lebo pri hlasovaní č. 29 o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy k tlači 258 som uvedená ako hlasovanie "proti", ale chcela som hlasovať "za". Je to omyl.

Áno, ďakujem pekne, do zápisu.
Pán poslanec Matovič.