11. schôdza

Ďakujem pekne. K tomu obchvatu Bratislavy, no viem, že pán minister tam nechodí ani s metrom a možno ani s mechom na peniaze, ale fakt je ten, že tento darček z nepredpokladaných príjmov aj iné teda umelé výdaje vlády, alebo také neplánované výdaje vlády slúžievajú nadmerne dvom cieľom, pán minister. Jednak k hromadeniu politického kapitálu straníckeho, to sú všetky tie darčeky a balíčky, a jednak slúžievajú kapitálu domácemu, podnikateľom, ktorí majú svoje záujmy.
V tomto prípade práve dneska, aj v minulých dňoch, ale práve dneska sú stretnutia občanov, ktorí protestujú proti tomu, že nie sú kolektory, že nie sú zjazdy, sľub o tom, že bude tento obchvat slúžiť aj Bratislave, sa nám rozplýva a zdá sa, že slúži len tomu, aby sa preinvestovali práve tie prostriedky, ktoré sa vám zjavili vďaka, vďaka dobrým výsledkom hospodárstva v rozpočte.
Ešte možno stihnem krátku poznámku k tej neuveriteľnej, neuveriteľne posunutej transparentnosti, o ktorej ste sa takto, citujem, zmienili. Ono sa vám niekde posúva, ale skutočne, hovorím ako poslanec samosprávy, jak vy narazíte na ZMOS, tak SMER-u klesne odvaha na nulu. Keď ZMOS povie, že neukáže čísla, tak vy to neviete presadiť. Ako bratislavský poslanec ja by som si prial, aby aj bratislavská samospráva hrala s otvorenými kartami, aby verejnosť vedela, koľko má na účtoch. Je to problém zistiť a je to potom problém overiť, aký je tento štát vlastne zadlžený a aké, v akej kondícii sú tie jednotlivé zložky.
VÚC-ky a štátny rozpočet vidíte, ale rozpočet tých takmer... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Tiež mám faktickú poznámku k tým peniazom miest a obcí.
Bol tu jeden poslanecký návrh v roku 2012 od Daniela Lipšica, aby mestá a obce mali povinne svoje peniaze na účtoch Štátnej pokladnice a nie v komerčných bankách, vtedy to neprešlo. Ale potom prišla vláda s tým, že vyššie územné celky budú mať povinne svoje, svoje peniaze, čiže zjavne teda nejaký reálny, reálna prekážka, aby sme to urobili aj pre mestá a obce, neexistuje, tak... Alebo áno? Neviem. A vtedy sme vypočítali, že... (Reakcia ministra.) Pardon? (Reakcia ministra.) Iste. A vtedy sme vypočítali, že by to ušetrilo približne 20 mil. eur, môžme sa hádať, či 15, 10 alebo 25, ale skrátka pri požičiavaní peňazí by to ušetrilo štátu peniaze. Čiže možnože s takýmto, minimálne teda aspoň poslaneckým návrhom prídeme aj v tomto volebnom období.
A druhá vec, ešte mi napadla jedna poznámka aj k tomu, že či vieme povedať v Nitre nejakú úspešnú firmu, ktorá zamestnáva ľudí a je veľmi úspešná, tak jedna taká firma mi napadla, ale bol by som ironický a zatiaľ mám pocit, že vy si tú iróniu nezaslúžite, takže nepoviem názov tej firmy.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán minister, vážené pani poslankyne, poslanci, vždy keď diskutujeme o návrhu rozpočtu verejnej správy, kľúčovými slovami bývajú pojmy ako ekonomický rast, deficit verejných financií, hrubý verejný dlh či konsolidácia verejných financií.
Dlhodobým problémom Slovenskej republiky bol totiž deficit verejných financií, či už išlo o jeho nárast, alebo naopak tu bola snaha o jeho znižovanie. Doteraz najnižší deficit HDP rovnajúci sa 1,9 % bol dosiahnutý v roku 2007, teda rok pred vypuknutím globálnej finančnej krízy pri ekonomickom raste 10,8 %. Je rozdiel, či krajina dosahuje rekordný nízky deficit pri ekonomickom raste 10,8 % alebo pri ekonomickom raste 3,5 %. Predložený návrh rozpočtu verejnej správy v roku 2017 počíta s deficitom verejných financií 1,29 % HDP pri reálnom ekonomickom raste 3,5 %. Inak povedané, trvalo nám 10 rokov kým sme sa vysporiadali s dierou vo verejných financiách spôsobenou vypuknutím finančnej krízy. Deficit naplánovaný na rok 2017 je konečne nižší, ako sme mali v roku 2007, pričom v nasledujúcich dvoch rokoch by sme sa postupne mali dostávať k mierne prebytkovému rozpočtu. Hrubý verejný dlh Slovenskej republiky za uplynulé 3 roky mierne tiež klesol z 53,9 % HDP v roku 2014 na 53,5 % HDP v roku 2016. Vo väčšine štátov Európskej únii bol vývoj hrubého verejného dlho vyjadreného v pomere k HDP za toto obdobie horší, ako sme my mali na Slovensku. Predložený rozpočet počíta s poklesom dlhu na úroveň 50,7 % v roku 2017.
Znižovať verejný dlh ekonomickým rastom je ťažšie, než odkupovať vládne dlhopisy prijímané z privatizácie. Slovensko je krajinou s výrazným investičným dlhom a v porovnaní s inými krajinami musí vynakladať vyššie výdavky na výstavbu dopravnej a sociálnej infraštruktúry. Je rozdiel, keď krajina hospodári s deficitom, pretože investuje do rozvoja infraštruktúry, alebo či jednoducho prejedá svoju budúcnosť navyšovaním rôznych transferov a odmien verejných zamestnancov, ako to bolo v minulosti v Grécku.
Len pre ilustráciu. Výška hrubých verejných investícií v roku 2015 bola 6,3 % HDP, za čo vďačíme, samozrejme, aj štrukturálnym fondom EÚ. Podobne ako v iných štátoch strednej a východnej Európy ide o nadpriemerne vysokú hodnotu. Nebyť vysokých verejných investícií, náš rozpočet by patril k najprebytkovejším v Európskej únii. Slovensko však musí investovať nielen do výstavby ciest a diaľnic, ale značný investičný dlh máme v zdravotníctve, v školstve, v sociálnych službách a aj v bývaní. Podiel verejných príjmov na Slovensku sa pohybuje mierne pod 40 % HDP. Čo to znamená? Že Slovensko je krajinou s relatívne nízkym daňovo-odvodovým zaťažením. Obzvlášť nízky je podiel priamych daní z príjmu a majetku v roku 2015, tieto príjmy činili len 7,4 % z HDP, čo bolo menej ako v Estónsku. Slovensko ako krajina s nízkou mierou majetkovej a príjmovej nerovnosti nepotrebuje výraznú redistribúciu bohatstva. Naším problémom je skôr celkovo nízka úroveň príjmov obyvateľstva, najmä zamestnaneckých miezd, ako aj celkovo nízka úroveň domácich úspor a s tým súvisiaca miera nízkej, nízka miera akumulácie kapitálu.
Uvediem príklady. Podľa správy o svetovom bohatstve 2016 spoločnosti Allianz trpí Slovensko veľmi nízkou mierou nasporeného bohatstva domácností. V roku 2015 činilo čisté finančné bohatstvo na jedného obyvateľa na Slovensku len 5 300 eur. Touto výškou úspor výrazne zaostávame nielen za bohatými štátmi západnej Európy, ale aj Severnej Ameriky, ale aj za našimi susedmi, napríklad keď porovnám tento údaj z Poľskom, tak v Poľsku je 6 540 eur, v Maďarsku 10 562 eur, v Česku 12 614 eur. Slovensko zároveň prevyšuje spomínané tri štáty aj vo výške finančných záväzkov domácností na jedného obyvateľa, my máme 5 573 eur.
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, OECD, má svoju vlastnú štatistiku, ktorá meria finančné bohatstvo domácností. Aj tieto údaje potvrdzujú, že Slovensko má síce výkonnejšiu ekonomiku ako niektoré susedné štáty, ale slovenské domácnosti sú chudobnejšie. Podľa OECD činia hrubé finančné aktíva na jedného obyvateľa len niečo cez 20-tisíc amerických dolárov, čo je menej než v Poľsku a Lotyšsku na úrovni 24-tisíc dolárov, v Maďarsku 29-tisíc, v Slovinsku 30-tisíc, v Estónsku 32-tisíc a v susednej Českej republike 34-tisíc eur. Prevažná časť finančného bohatstva slovenských domácností je vo forme hotovosti a bankových vkladov, len malá časť vo forme cenných papierov, poistiek a dôchodkových plánov, inak povedané, naši obyvatelia nie sú vlastníci kapitálu, ale námedzní robotníci.
Z bežnej slovenskej výplaty je ťažké niečo našetriť, nieto ešte vytvoriť štartovací kapitál pre vlastné podnikanie, investovanie do akcií alebo podielových fondov. Miera úspor slovenských domácností sa v minulosti dlhodobo pohybovala na veľmi nízkej úrovni, okolo 6 až 7 %, až v posledných rokoch sa pomaly približuje k priemerným 10 %. Zase pre porovnanie, v Nemecku a Švédsku činí miera úspor 17 až 18 %. Ak sa chceme na pomyselnej svetovej ekonomickej hierarchii posunúť vyššie, musíme zvýšiť mieru úspor a akumuláciu domáceho kapitálu. A to pri súčasnom ekonomickom modeli, keď vo svete konkurujeme najmä lacnou pracovnou silou, je veľmi ťažké.
Vážené pani poslankyne a páni poslanci, nízka úroveň miezd a bohatstva domácností je priamym ohrozením budúcnosti Slovenska. Inštitút finančnej politiky pri Ministerstve financií Slovenskej republiky zverejnil pred niekoľkými dňami informáciu, podľa ktorej len 5 mil. z 5,4 mil. obyvateľov s trvalým pobytom na Slovensku má na Slovensku verejné zdravotné poistenie. Tento údaj môžeme interpretovať tak, že vplyvom emigrácie na Slovensku reálne žije len 5 mil. obyvateľov. Odchod obyvateľov za vyššími zárobkami do zahraničia vnímam ako vážny problém. Čo nevidieť, bude najväčšou brzdou ekonomického rastu Slovenska nedostatok pracovných síl. Už dnes je tento problém cítiť v niektorých hospodárskych odvetviach.
Slovensko dosahuje dlhodobo vysoký ekonomický rast a postupne konverguje k západoeurópskym ekonomikám. V ekonomickej výkonnosti meranej hrubým domácim produktom na obyvateľa v parite kúpnej sily, by sme mohli mať alebo by sme mohli dosiahnuť budúci rok 80 % priemeru Európskej únie. Dôchodok z vyrobenej pridanej hodnoty sa však na Slovensku delí veľmi nerovnomerne medzi prácu a kapitál. V porovnaní so západnou Európou pripadá podstatne menšia časť dôchodkov na odmeny zamestnancov a podstatne väčšia na príjmy z kapitálu, teda zisky, renty a úroky. A výsledkom toho je, že reálna životná úroveň väčšiny obyvateľov je nižšia, než by bol adekvátny výkonnosti našej ekonomiky.
Tak ako je potrebné mať kvalitné podnikateľské prostredie bez zbytočných byrokratických prekážok a neúmerného daňového zaťaženia, tak treba myslieť aj na objektívne záujmy tých ľudí, ktorí nie sú vlastníkmi finančného kapitálu, ale živia sa prácou ako zamestnanci. Títo ľudia totiž tvoria drvivú väčšinu našich obyvateľov.
To, aká je na Slovensku skutočná životná úroveň, bude posudzované predovšetkým podľa toho, ako sa bude dariť týmto bežným ľuďom. Boháčov majú aj vo veľmi chudobných krajinách, ale len skutočne bohaté krajiny sa môžu pýšiť širokou strednou vrstvou s kvalitnými pracovnými miestami, solídnymi mzdami a dostatočnou zásobou úspor a finančného kapitálu. Naša krajina v minulosti implementovala významné reformy v oblasti daní a trhu práce, ktoré pomohli skvalitniť podnikateľské prostredie, prilákať zahraničný kapitál, znížiť nezamestnanosť a zvýšiť ekonomický rast.
Zástupcovia významných zamestnávateľov z oblasti automobilového priemyslu alebo informačných technológií uznávajú, že kľúčovým problémom Slovenska dnes nie je výška daní či cena práce, ale skôr nedostatočná kvalita vzdelávania a nízke výdavky na vedu a výskum. Preto by sme sa podľa môjho názoru mali prestať toľko sa, toľko naťahovať o dane a odvody a sústrediť odteraz sa, sústrediť sa odteraz predovšetkým na reformu vzdelávania. Ruka v ruke s tým však budeme musieť hľadať cesty, ako zlepšiť postavenie zamestnancov a zvýšiť úroveň miezd. Žiadna reforma vzdelávania totiž nebude účinná, ak nám tí najvzdelanejší mladí ľudia po vyštudovaní odídu za lepšími platmi do zahraničia. Ja sa na takúto diskusiu úprimne teším.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Nech sa páči, moje názory k rozpočtu a súvisiacim témam, pokúsim sa vyhnúť tým častiam mojej prezentácie, ktoré, ktorých sa dotkli rečníci, ktorí už hovorili. Boli to, v oboch prípadoch teda nejaká časť bola spoločná.
No, začnem tým, čo som hovoril na výbore, že rozpočet je nejaké zrkadlo ekonomiky, a nielen ekonomiky, ale spoločnosti ako celku. Rozdelím teda poznámky k tomu zrkadlu samotnému, či dobre zobrazuje, a potom k tomu obrazu, čo vidíme v zrkadle.
Takže k zrkadlu. K transparentnosti chcem uviesť a rozum tiež hovorí, pán minister sa bude nudiť aj pán predseda výboru, no ale tak nie všetci tam boli. To, že sa prestal rozpočet zverejňovať k 15. augustu, nie je hrôzostrašné, ale to, že nie je žiadny termín, vnímam ako problém, tým sa ruší pripomienkové konanie, a keďže tá legislatíva je taká, že, že pravidlá legislatívneho procesu sa nevzťahujú na tvorbu rozpočtu, tak ten rozpočet môže pri neserióznom konaní prísť do parlamentu prakticky bez diskusie. Toto nevnímam ako, ako niečo, čo by malo tak navždy ostať.
A potom mám ešte druhú poznámku k transparentnosti, a síce už niekoľko rokov som rozmýšľal nad tým, že ako by mal ten rozpočet vyzerať, aby bol bližšie k občanovi. Ja neviem, videl som v novinách vo Veľkej Británii, že keď prijímali rozpočet, tak tam boli také jednoduché informácie. Naďabil som na textík, ktorý zrejme popisuje projekt organizácie, ktorá spolupracuje s ministerstvom financií, a ten textík je celkom dobrý, takže ja z neho prečítam a skončím otázkou na, na pána ministra.
Text popisujúci alebo časť textu popisujúceho ten projekt, o ktorom hovorím, znie takto:
"Cieľom je zverejňovať špecifický okruh rozpočtových údajov za všetky subjekty verejnej správy. Ďalej systém by umožňoval vyhľadávanie rozpočtov podľa identifikačných údajov, organizácií, subjektov, IČO, názov, ako aj parametrov rozpočtov, napr. výška mzdových výdavkov, rozpočty obcí a VÚC sú zobrazené a v súčasnosti iba na sumárnych úrovniach. V tomto systéme má ministerstvo financií k dispozícii schválené rozpočty pre obce a VÚC spolu s úpravami a skutočnosťami.
Zámerom je zobrazovať aj rozpočty obcí a VÚC, čo by viedlo k väčšej transparentnosti rozpočtu a v súvislosti s rozvojom moderných prvkov webového dizajnu v zásade možnosti rozšírenia vizualizácie rozpočtových dát obsiahnutých v rámci interaktívneho rozpočtového portálu. Odborným, ako aj laickým užívateľom by bolo vhodné poskytnúť prehľadné, užívateľsky prívetivé aj intuitívne grafické zobrazenie rozpočtových údajov."
No, pokračuje to ďalej, ten text je proste podľa mňa veľmi dobrý, a tak by mal rozpočet vyzerať, aby bol transparentný. Mal byť interaktívny, užívateľsky príjemný. Chcem sa teda opýtať na, na webe som našiel, že, že ide o nejaký projekt v hodnote asi 13 mil. eur. Chcem sa teda pána ministra opýtať, ako to s ním vyzerá, či sa, či, či sa spustí takáto vec v dohľadnom čase.
K tej časti debaty, ktorá sa týkala posunu plnenia sľubov týkajúcich sa napr. vyrovnaného rozpočtu alebo znižovania dlhu. Ja sa pridávam k tomu, že tie sľuby boli tlačené dopredu a že teda sa dokonca, povedal by som, že až štandardne sa menili v čase. Napríklad vidíme, že sľub o vyrovnanom rozpočte sa posunul zo ’17. na ’19. rok. V 2016. sa očakáva nárast hrubého dlhu dokonca vplyvom rozpočtového deficitu podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Odhad dlhu na tento rok bol pôvodne 52,1 %, teraz už je 53,5. Čiže ja myslím, že to je dosť neodškriepiteľné, že sa tie sľuby posúvali. Dokonca prvý sľub, že v 2017. bude vyrovnaný rozpočet, bol v 2014. Teraz tuná na ’17. vyzerá 1,29. NBS-ka a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovoria, odhadujú, že by to mohlo byť 1,6, ale to nechcem teraz vťahovať do debaty o plnení sľubov, čiže myslím si, že to bolo celkom legitímne od pána Hegera, že hovoril, že nie celkom sa splnili sľuby.
Pokiaľ ide o tie reakcie, že trhy rozhodujú nakoniec – nie poslanci opozície – o tom, aká je dôvera vo vládu, tak pozeral som si ECB-čku, ktorá zverejňuje interest rates desaťročných dlhopisov, čiže úrokové miery. A dobre, hovorili ste možno o päťročných, ale hovorilo sa aj o dôvere vo vládu a prečítam vám krajiny, ktoré majú nižšie úrokové miery než Slovenská republika, a je to údaj za október: Belgicko, Nemecko, Francúzsko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Holandsko, Fínsko, to sú krajiny eurozóny. A mimo eurozónu je to napríklad Česko, Dánsko alebo Švédsko. A to tiež, musím povedať, že, že použijem ten istý disclaimer ako pán Eduard Heger, že jasné, že toto je pohľad opozičného poslanca, jasné, že sú tam krajiny, ktoré majú oveľa, oveľa drahšie požičiavanie, napr. Grécko za 8,33 %, tak nepochybne. Len hovorím, že trhy aj takýto uhol pohľadu majú. A teda možno sme si mohli požičiavať lacnejšie, keď si Česko požičiava lacnejšie. (Ruch v sále.)
Stále platí, ešte k tej konsolidácii, stále platí, že dlh je na historických maximách, že, že je to vďaka využívaniu jednorazových opatrení, ako napríklad čerpanie peňazí z II. piliera, to je stále pravda, že rozpočtový cieľ na rok 2017 bol revidovaný päťkrát. (Ruch v sále.)
A teda môj záver je okrem tej dôveryhodnosti, keďže prijímanie rozpočtu je opakovaná hra, čiže neplnenie sľubov má dopad na dôveryhodnosť. Nehovorím, že jedno porušenie je osudový hriech, ale keď je to opakované, tak to nejaké náklady musí mať. Čo chcem ešte k tomuto povedať je, že, že čím je dlh vyšší a čím dlhšie sa udržiava v súčasnej situácii, tým viac... (Neutíchajúci ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Kolegovia, kolegyne, poprosím vás o kľud v rokovacej sále.
Ďakujem pekne.

Jurzyca, Eugen, poslanec NR SR
... tým viac, a to hovorím teraz ako poslanec za SaS, za stranu s liberálnym ekonomickým programom, tým viac vyhráva etatistická predstava sveta. Z toho dôvodu, že štát si berie peniaze, požičiava si, rozdeľuje ich čoraz viac on a nie, nie trh. Ten by, ten by ich rozdeľoval v prípade, že by k deficitu dochádzalo znižovaním daní. No a, samozrejme, ten dlh v budúcnosti bude musieť niekto zaplatiť, a to, a to z daní, čiže predpoklad je, že nebudú môcť klesať tak, ako by mohli bez neho.
Ďalšia výtka je, že, a tá je asi taká hlavná, ukážem grafy, keďže, keď tomu dobre rozumiem, v dôsledku prezidentovho veta ešte môžeme grafy ukazovať v parlamente. (Rečník zobral do rúk papier s grafmi, ukazujúc ho plénu.) Nárast príjmov verejnej správy za roky 2012 až ’15, v Poľsku to bolo 0 %, v európskej dvadsaťosmičke 0,4 %, v Nemecku 0,5, v Česku 3,7, v Maďarsku 5,2, Slovensko 18 %. Úplne neporovnateľný nárast príjmov verejnej správy. Pán minister môže povedať, že no dobre, ale my sme začínali z nižšej úrovne. Bola to nižšia úroveň, ale treba povedať, že, že boli sme na 27. mieste, keď sa dostala k moci prvá vláda Roberta Fica, teraz už sme asi na 15., z hľadiska podielu príjmov verejnej financií na HDP sme predbehli Česko aj Poľsko, a teda posúvame sa hore a budeme sa posúvať podľa toho, ako vyzerá rozpočet na ďalší rok.
Čiže príjmy obrovské, nárast príjmov obrovský. Súčasne dlh verejnej správy rástol takto. (Rečník zobral do rúk papier s grafmi, ukazujúc ho plénu.) A tu mám obdobie 2006 až 2015. V4 plus 20 %, v tom období bola kríza, takže jasné, že tie nárasty boli pomerne razantné, Rakúsko 29 %, priemer eurozóny 35 %, priemer EÚ 28,41, Slovensko 72 %.
Znova môže mať prekladateľ tú istú námietku, že my sme začínali z nižšej úrovne. No dobre, ale ten trend je taký, že, že dlh sa zvýšil v dôsledku konania rôznych vlád, aj to beriem, ale zvýšil, ale zvýšil. A znižuje sa veľmi pomaly aj to opatreniami jednorazovými. (Ruch v sále.)
Súčasne platí, a toto je kľúčová vec, viac peňazí sa vyberá a neznižujeme dlh, neznižovali sme dane a súčasne platí, že v prieskumoch, ako je Eurobarometer alebo Health Consumer Powerhouse, ľudia hovoria – a pri Health Consumer Powerhouse to ukazujú aj tvrdšie dáta –, že sa nám zhoršuje výkon napríklad v zdravotníctve. Čiže viac peňazí, menej na zníženie dlhu a neprejavujú sa vo výsledkoch sektorov, ktoré sú financované z verejných financií. Viď Eurobarometer, ktorý hovorí nielen o zdravotníctve, ale aj o iných sektoroch. (Neutíchajúci ruch v sále.) Dobre. Neviem či... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, prepáčte, práve som vás chcela prerušiť kvôli hlasovaniu. Chcem sa opýtať, či to máte ešte dlhšie, alebo prerušíme.

Jurzyca, Eugen, poslanec NR SR
Privítal by som, že sa preruší, áno.

Mám iba prosbu o zmenu môjho hlasovania, lebo pri hlasovaní č. 29 o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy k tlači 258 som uvedená ako hlasovanie "proti", ale chcela som hlasovať "za". Je to omyl.

Ja by som si dovolil taký ústretový krok voči mojej opozičnej..., či... a koaličnej kolegyni Janke Vaľovej, že chcel by som ju upozorniť, že zrejme sa pomýlila pri hlasovaní o mojom pozmeňujúcom návrhu a mohla by mať z toho problémy.
Takže odporučil by som, aby sa prihlásila a povedala, že sa jej pokazilo hlasovacie zariadenie.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Nepochybujem, že tí, čo ste ostali, tak ste ostali aj preto, že ste chceli vedieť viac podrobností o výsledkoch prieskumu Eurobarometer, takže prečítam kúsoček.
V roku 2012 označilo v prieskume Eurobarometer za jeden z dvoch najväčších problémov na Slovensku zdravotníctvo a sociálne istoty 20 % respondentov, v roku 2016 to bolo 36 % respondentov. Čiže v časoch, kedy rástli tie príjmy, to som ukazoval pred prestávkou, a neznižoval sa dostatočne dlh udržateľnými opatreniami, tak sme sa takto zhoršili. A pokiaľ ide o ten Health Consumer Powerhouse, tam v roku 2012 bolo Slovensko na 16. mieste spomedzi 34 krajín, v roku 2015 sme sa dostali na 24. miesto z 35 krajín, čiže za tri roky nás predbehli napríklad Chorvátsko, Estónsko, Slovinsko, Malta, Macedónsko, Česko nám veľmi ušlo, teraz je trináste, v roku 2012 sme boli vedľa neho, bolo pätnáste.
No a teraz zopár poznámok ku projektu Hodnota za peniaze, čo teda aj ja sa pridávam k tým, ktorí ho považujú za, za kľúčový projekt, za potencionálne jednu možno reformu dekády pre Slovensko.
Máme, my osobitne ako strana SaS máme záujem na tom projekte. My sme v 2015. mali v programe Agenda 2020, v ekonomickom programe časť o kľúčových indikátoroch výkonu, kde taktiež sme síce inými slovami, ale ideologicky sme mierili na to isté, ideovo teda na meranie efektívnosti vo verejnej správe. To znamená, dobre projekt začína, nemôže byť alebo nemal by byť až a veľkej kritike vystavený, ale, ale my teda budeme strážiť o rok, o dva, ako sa ten projekt bude vyvíjať. Teraz k nemu chcem povedať nasledovné.
Tie tri pilotné projekty, ktoré sa robili, nedopadli podľa môjho názoru rovnako. Najhoršie, suverénne najhoršie dopadla doprava. Veľký objem financií bol vyňatý z tejto časti projektu. Do záverečnej správy sa nedostali vôbec konkrétne opatrenia, pričom ešte v júni tím Hodnoty za peniaze tvrdil, že len na prevádzke za štyri roky môže byť ušetrené, ušetrených 500 mil. eur. Teda opatrenia, ktoré sa navrhujú v záverečnej správe, sú nemerateľné všetky, sú typu aktualizovať metodiku, preskúmať proces, preskúmať legislatívne možnosti a tak ďalej. Veľmi zle. Tu treba povedať, že napriek tomu, že tie ďalšie dve časti projektu dopadli podľa mňa oveľa lepšie. Pokiaľ toto ostane bez odozvy, či zo strany opozície, ale aj zo strany vlády, tak tá motivácia ostatných rezortov bude jednoducho taká, že keď to prešlo ministerstvu dopravy, takáto, povedal by som, až ignorácia potrieb projektu Hodnota za peniaze, tak to prejde každému a môže to byť teda nebezpečné z hľadiska budúcnosti tohto projektu.
Pokiaľ ide o zdravotníctvo, tam je úmysel úplne jasne čitateľný. Tí na ministerstve zdravotníctva, ktorí spolupracovali s tímom, nepochybne majú záujem zefektívňovať ten sektor. Otvorili sa diskusii. Ale treba povedať, že tie ciele, ktoré v materiáli sú, sú skôr procesné než finálne. Pritom v zdravotníctve existujú indikátory kvality, ktoré by sa v tomto projekte dali využiť. Pod finálnym indikátorom napríklad kvality práce ministra financií vidím ukazovateľ ako výška deficitu, pod procesným počet vystúpení v rozprave v Národnej rade. Toto je ten rozdiel. A obávam sa, že v niektorých tých častiach, napr. v zdravotníctve, ktoré, hovorím, inak je celkom fajn, celkom dobre posúva veci dopredu, tak tých procesných cieľov je veľa namiesto finálnych. Napríklad je tam priemerný počet vydaných receptov na pacienta. No to ešte nehovorí veľa o tom, či viac receptov znamená zdravší pacient alebo, alebo naopak. Výška prevádzkových nákladov nemocníc, výška nákladov na lieky, jednotkové ceny na zobrazovacie vyšetrenia, priemerný počet rádiodiagnostických vyšetrení, podiel výdavkov nemocníc radených podľa DRG, nehovorím, že sú to zbytočné ukazovatele, ale sú procesné, nie sú finálne. A tie finálne sú kľúčové. To znamená odvrátiteľná úmrtnosť, reoperovanosť a podobne.
Pokiaľ ide o tú tretiu časť, informatizácia, tam podľa mňa je to najlepšia časť teda. Tam sú aj výsledkové ukazovatele, pomerne dobre vypichnuté, hoci u viacerých nie je jasná metodika, ako sa budú rátať, ako sa budú zbierať, takže, takže riziká sú aj tam. Viem si predstaviť okrem tých ukazovateľov DCIT, čo to na tom robia, tak vedia, čo to je. To nie je dôležité. Ale viem si predstaviť napríklad, že v jednom z návrhov zákonov, ktoré predkladala SaS, bolo, že existuje 150 unikátnych situácií, kde občan by nemusel prinášať a predkladať výpisy z obchodného alebo živnostenského registra, čiže iba raz by takúto informáciu štát dostal a už potom by sa to nemuselo opakovať. Tak napríklad toto je ukazovateľ finálny, ktorý by sa mal dosahovať v takomto projekte, a úspešnosť projektu a jeho efektívnosť by sa mala merať voči takémuto ukazovateľu. Ale opakujem, tá informatika je, vyzerá byť celkom dobre urobená aj z pohľadu opozičného poslanca.
Ešte k tej Hodnote za peniaze. V zásade by sme ani nemali tak uvažovať, že, že v budúcnosti, že rozdeľujeme svet na sektory, na kapitoly, ale na tie projekty, ktoré sú efektívne, ktoré nie sú. Viem, že to sa nedá dosiahnuť za rok, ale viem si predstaviť, že by ministerstvo financií vyčlenilo nejaké peniaze, mám s tým skúsenosti, cez tú VPS-ku, nejaké spoločné peniaze a tie potom proste rozdeľuje podľa toho, ako sú efektívne tie sektory, bez ohľadu na to, v ktorom to je sektore. A ak niekto bude mať opakovane neefektívne projekty, no tak kde je možné prichádzať s projektmi, kde jedno euro prinesie menej než jedno euro výsledkov? No tak pôjdu peniaze, nehovorím že všetky, viem, že to nie je jednoduché, ale momentálne ten stav je taký, že peniaze ostávajú v kapitolách, a s tým bude treba niečo asi v budúcnosti urobiť, lebo, lebo pokiaľ je to takto, tak tá motivácia zefektívňovať tie vlastné sektory nebude dostatočná.
Tiež sa chcem ešte opýtať, kým som u tej Hodnoty za peniaze, či sa ráta s tým, že bude tento tím alebo iný skúmať, ako sa prejavilo zvýšenie výdavkov napríklad na šport, lebo tam bol posun pomerne veľký, a tam by sa to malo dať zmerať, že čo to spravilo napríklad so športovaním detí. Podľa mňa by sa veľa ukázalo aj pre iné sektory, tak to je taká skôr otázka alebo námet. Dobre.
A tiež, tiež ešte jedna poznámka posledná k tej Hodnote za peniaze. Tiež možno by sa dalo, dala zmerať efektívnosť vytvorenia tých sektorových rád kvôli individuálnemu vzdelávaniu, kde zamestnávatelia a podnikatelia a manažéri budú hovoriť, čo sú potreby trhu práce, lepšie, než to hovorí trh práce. Tam by tiež nebolo zlé zmerať tú efektívnosť. Dobre.
Teraz ešte zopár vecí, ktoré ma zaujali na rozpočte a ktoré, si myslím, že, nieže myslím, ktoré považujem za také, ktoré sú v rozpore s programom strany Sloboda a Solidarita.
Znova rastú transfery do poľnohospodárstva, do priemyslu. Toto je počet zamestnancov v našom poľnohospodárstve od roku ’93 do roku 2013. Pozrite, aký je tam pokles. To nie je kvôli vstupu do Európskej únie alebo kvôli nejakému, nejakej chybe. Podobne, nie podobne, ale teda klesajúci trend má aj počet zamestnancov v priemysle dlhodobo. V ostatných rokoch sa tá úroveň stabilizovala. Rastie počet zamestnancov v tzv. vybraných trhových službách, to znamená, v tom ukazovateli sú také zamestnania ako ľudia v cestovných kanceláriách, účtovníci a podobne. Asi to cítime všetci, že to tak je s tou spoločnosťou, a asi si pamätáme všetci, že premiér minimálne od svojho druhého obdobia hovorí, že on to poľnohospodárstvo vráti tam, kde bolo, a že budeme mať chov zvierat na takých úrovniach, ako bol kedysi.
Teraz čo sa to deje v tej ekonomike vlastne? Zoberieme peniaze z tých sektorov, ktoré rastú, ktoré, ktoré sú perspektívne, ktoré ponúkajú džoby a lepšie platené džoby, a presúvame ich, teda zoberieme ich cez, cez dane a presúvame ich do sektorov, ktoré, ktoré nieže tento rok alebo po chybe nejakej vlády, ale ktoré proste dlhodobo klesajú, ich podiel na HDP klesá, ich podiel na zamestnanosti klesá. Vidíme to napríklad pekne v Spojených štátoch, kde teraz v poľnohospodárske robia 3 % ľudí, v 19. storočí to bolo 50 %, priemysel tiež sa mení, sú tam tiež snahy obrátiť to nejako späť. Nehovorím, že tieto sektory si nezaslúžia pomoc zo strany spoločnosti, ale tie dlhodobé trendy treba, povedal by som, liberálne akceptovať a nepriečiť sa im veľmi, lebo potom budeme mať džoby s nízkymi platmi a tak ďalej. Dobre. Čiže to bola taká jedna poznámka, ktorá mi pripadá ako dôležitá z hľadiska toho, aké priority má rozpočet a vláda a aké strana SaS.
Rozumiem aj tomu, že v tých sektoroch je veľmi veľa voličov, a aj tomu, že sú vytvárané veľkými firmami, čiže, čiže ak sa im dá dotácie, dotácia, veľkej firme, tak sa dá urobiť tlačovka a povedať, že vidíte, tu sme vytvorili 3-tisíc pracovných miest. To pri tých, pri tých účtovníkoch a cestovných kanceláriách sa nedá tak ľahko urobiť. Rozumiem tej motivácii, ale..., ale volá sa populizmus. Dobre.
Ďalšie, ďalší bod, keď už teda máme tu ministra financií, je decentralizácia, fiškálna decentralizácia verejnej správy. Podľa materiálov OECD Slovensko by mohlo zvýšením daňovej autonómnosti obcí a miest získať najviac spomedzi krajín OECD a ten impulz by bol podľa štúdie OECD obrovský. Nebudem tu ten graf ukazovať, ale, ale tá rezerva, rezerva u nás určite je a vidno to aj z toho, že, že sa stáva, že niektoré mestá a obce nie sú motivované priťahovať investorov, skôr naopak, ale sú priťahované, priťahovať premiéra. Sú motivované priťahovať premiéra, ktorý im dá možno dotácie, pretože, pretože ten dnešný systém rozdeľovania daní je taký, že zlý minister financií musí, musí tie dane vybrať, a tí dobrí starostovia ich potom rozdelia svojim voličom. A oni vyberajú daní minimum. Čiže tam by sa dala spraviť zmena tak, aby sa zvýšila tá autonómia obcí a miest tak, aby mali záujem, záujem priťahovať investorov na svoje územie. To, že to tak nie je, že je tam nejaká chyba, to je pekne vidno z toho, že kým štát dáva obrovské peniaze investorom potenciálnym, ktorí majú prísť na Slovensko, tak na lokálnej úrovni skôr majú investori potom problémy. Skôr lokálna úroveň žiada poplatky. Žiada poplatky. Aj teraz to tu máme. No tak niekde máme chybu v systéme, že máme také rozdielne motivácie na úrovni štátu a na úrovni obcí. Nehovorím, že to je len otázka tohtoročného rozpočtu alebo budúcoročného, ale, ale patrí to do okruhu, ktorý zaujíma aj ministra financií, preto to tu hovorím.
Zaujímavá vec, na ktorú som narazil pri príprave na rozpočet a ktorá tiež je v rozpore s dlhodobým programom SaS, je, že pomalý rast nezdaniteľného minima tichým, skrytým spôsobom zvyšuje zdaňovanie príjmov aj bez legislatívnych zmien. (Rečník zobral do rúk papier s grafmi, ukazujúc ho plénu.) Toto je graf, ktorý to ukazuje. Vyzerá hrozne, ja viem, ale popíšem ho. Na ixovej osi je výška zdaniteľného príjmu a vidíte, že ten najväčší kopec, najviac to efektívne zdanenie narástlo ľuďom s nízkym príjmom. Tak sa správa, tak vyzerá tá situácia, kedy, kedy to nezdaniteľné minimum sa akoby nevalorizuje, a možnože aj v tom máme časť problému, že nevieme získať nekvalifikovanú pracovnú silu z vlastných zdrojov, že ľuďom sa oplatí viac nerobiť, než robiť, tým s nízkymi príjmami, lebo toto sa im tam deje. A to, že nám chýba na prvom mieste nekvalifikovaná pracovná sila, nie kvalifikovaná, je vidno napríklad z čísiel ÚPSVaR-u, ktorý pekne publikuje štatistiky o tom, koľko cudzincov prišlo a s akou kvalifikáciou, a je na tom vidno, že najviac prichádzajú cudzinci do džobov pomocný pracovník - nekvalifikovaná pracovná sila. Toto, takíto prichádzajú zo zahraničia najviac. Potom sú tam aj nejakí operátori CNC strojov, ale, ale tí zas, tí, tiež si myslím, že chýbajú z dôvodov, o ktorých sa u nás veľmi nehovorí. To znamená, hlavne z toho dôvodu, že, že majú trojnásobný plat v Nemecku. Dobre.
No ešte som tu mal nejaké grafy, ktoré, myslím, že ukázali rečníci predo mnou. A takže mierim k záveru. No nebojte sa. A vari len ten a teraz si uvedomujem, že aj o tom sa už hovorilo. Povedal som niekoľko skupín argumentov alebo poznámok k tomu, čo, čo by som očakával od ministra financií, a jedna z tých vecí je, že, že keď sa pozrieme na porovnania, ja som o nich pred prestávkou hovoril, ako rástli dlhy v niektorých krajinách Európskej únie alebo eurozóny, tak vidíme, že, že sú tam veľké rozdiely, a, a Slovensko je akcionárom Európskej únie aj eurozóny, jej súčasťou. Tak si myslím, že také kroky, ako je napríklad kupovanie dlhopisov zo strany Európskej centrálnej banky alebo zadlžovanie sa krajín aj v dobrých časoch - a pomerne razantné zadlžovanie sa niektorých krajín v dobrých časoch od roku 2012 do roku 2015 - je témou na teda hlasnú kritiku zo strany Slovenska, a že by mala odznievať. Zrejme nejaká odznieva, ale, ale uvítal by som razantnejšiu kritiku.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ďakujem, pán kolega, veľmi dobré obohatenie. Páčili sa mi tie rôzne oblasti, ja by som možno len tam pár vecí tam vypichol.
To otvorenie tej témy rozpočet bližšie k občanovi. Myslím, že toto je niečo, o čom sa potrebujeme baviť. Ja som tiež o tom krátko hovoril a trošku rozmýšľam nad tým, že ako aj tú debatu tak roznietim, lebo vlastne si tam otvoril dve otázky, alebo čo som si ja tak poznačil, práve boli tie obce a to poľnohospodárstvo a myslím si, že tuto je presne priestor na to, aby možno zazneli aj také rôzne pohľady filozofické, lebo zrejme by sme sa tu viacerí asi vyjadrili iným smerom, ale, ale je to podľa mňa dôležité, lebo to sú oblasti, ktoré treba riešiť, a taká konštruktívna debata by tomu podľa mňa mohla pomôcť.
Už len tak na záver, opäť trošku mi nedá. Tie grafy sú podľa mňa výborná vec. Ja si myslím, že toto tu naozaj bude chýbať, lebo naozaj vás vidieť je omnoho viacej, ako desaťkrát počuť, a človeku, je to hneď jasné. Tak, len toľko.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán kolega, oceňujem veľmi konštruktívnu, konštruktívne vystúpenie. Musím povedať, že mne sa tiež celkom ten zobrazovací systém na rozpočet, všetci by sme to privítali, ja si myslím, že to by bolo fajn. Neviem, do akého, do akej miery sa to dá zrealizovať. To je asi otázka skôr na pána ministra.
Čo sa týka, čo sa týka tých dlhopisov, trošku, tu by som chcel povedať, že tie grafy sú práve na to, aby človek ukazoval to, čo chce ukazovať (povedané so smiechom), a niekedy, niekedy si to prispôsobí.
Čo sa týka tých výnosov dlhopisov, dal som si tú robotu, vypísal som si ich. Tak na tých päťročných dlhopisoch, musím povedať, že Lotyšsko ani Litva nás nepredbiehajú, a pri desaťročných neviem, lebo údaje som dostal, nemám, mám len osemročný dlhopis.
Čiže v tomto prípade len tu napríklad aj musím uznať, že Česká republika urobila veľký krok vpred, hlavne čo sa týka vlastne vyrovnaného rozpočtu, a ja to oceňujem aj možno je to fajn, len zase možno z toho nejakého krátkodobého hľadiska, ale z dlhodobého hľadiska investície sú ten driver, ktorý prináša budúci hospodársky rast aj zamestnanosť. Čiže tu by sme sa mohli o tom, o tom baviť.
Čo sa týka ale napríklad tých finančných trhov ešte, aby som pri tom zostal. Pozeral som si napríklad čísla, keď už sa bavíme o V4, hej. Skutočne Česká republika má nižšie, nižšie úroky na, na dlhopisoch, ale čo sa týka napríklad Poľsko, Maďarsko, s tým sa vždycky porovnávame, to je práve o tých grafoch, čo sa tu bavíme. Poviem, hádam už horšie, horšie, horšie výsledky má len Grécko, Island a Rumunsko. Čiže skutočne tieto dve krajiny asi nemajú až takú veľkú dôveru tých finančných trhov. Môžeme sa baviť o tom prečo, ale je to proste fakt.

Ďakujem. Chcel by som sa v prvom rade poďakovať pánovi poslancovi Jurzycovi, a nielen pánovi poslancovi Jurzycovi, ale aj pánovi Hegerovi, pretože meritórne pomenovali dôvody, pre ktoré nie je možné podporiť predkladaný návrh štátneho rozpočtu.
Zároveň možno doplňujúcu informáciu, naozaj môžeme sa porovnávať predovšetkým s Českou republikou, či chceme, alebo nechceme, napriek tomu, že štruktúra ich výdavkov, ale aj príjmov je trošku odlišná. A pokiaľ viem, tak aktuálne majú dokonca rozpočtové prebytky a predpokladá sa, že rok uzatvoria s vyrovnaným rozpočtom. To znamená, že z môjho pohľadu, keby sa robil taký benchmarking už od začiatku pri nastavení pravidiel príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu, tak by sa mnohým skutočnostiam dalo predísť. A z môjho pohľadu veľmi dobre odznela aj tá myšlienka, ako priblížiť štruktúru štátneho rozpočtu predovšetkým občanom, tak aby mali naozaj relevantný pohľad na to, akým spôsobom sa vyvíja slovenská ekonomika a hlavne aký to má priamy alebo aj nepriamy vplyv na ich kvalitu života.
Ďakujem.