11. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Nepochybujem, že tí, čo ste ostali, tak ste ostali aj preto, že ste chceli vedieť viac podrobností o výsledkoch prieskumu Eurobarometer, takže prečítam kúsoček.
V roku 2012 označilo v prieskume Eurobarometer za jeden z dvoch najväčších problémov na Slovensku zdravotníctvo a sociálne istoty 20 % respondentov, v roku 2016 to bolo 36 % respondentov. Čiže v časoch, kedy rástli tie príjmy, to som ukazoval pred prestávkou, a neznižoval sa dostatočne dlh udržateľnými opatreniami, tak sme sa takto zhoršili. A pokiaľ ide o ten Health Consumer Powerhouse, tam v roku 2012 bolo Slovensko na 16. mieste spomedzi 34 krajín, v roku 2015 sme sa dostali na 24. miesto z 35 krajín, čiže za tri roky nás predbehli napríklad Chorvátsko, Estónsko, Slovinsko, Malta, Macedónsko, Česko nám veľmi ušlo, teraz je trináste, v roku 2012 sme boli vedľa neho, bolo pätnáste.
No a teraz zopár poznámok ku projektu Hodnota za peniaze, čo teda aj ja sa pridávam k tým, ktorí ho považujú za, za kľúčový projekt, za potencionálne jednu možno reformu dekády pre Slovensko.
Máme, my osobitne ako strana SaS máme záujem na tom projekte. My sme v 2015. mali v programe Agenda 2020, v ekonomickom programe časť o kľúčových indikátoroch výkonu, kde taktiež sme síce inými slovami, ale ideologicky sme mierili na to isté, ideovo teda na meranie efektívnosti vo verejnej správe. To znamená, dobre projekt začína, nemôže byť alebo nemal by byť až a veľkej kritike vystavený, ale, ale my teda budeme strážiť o rok, o dva, ako sa ten projekt bude vyvíjať. Teraz k nemu chcem povedať nasledovné.
Tie tri pilotné projekty, ktoré sa robili, nedopadli podľa môjho názoru rovnako. Najhoršie, suverénne najhoršie dopadla doprava. Veľký objem financií bol vyňatý z tejto časti projektu. Do záverečnej správy sa nedostali vôbec konkrétne opatrenia, pričom ešte v júni tím Hodnoty za peniaze tvrdil, že len na prevádzke za štyri roky môže byť ušetrené, ušetrených 500 mil. eur. Teda opatrenia, ktoré sa navrhujú v záverečnej správe, sú nemerateľné všetky, sú typu aktualizovať metodiku, preskúmať proces, preskúmať legislatívne možnosti a tak ďalej. Veľmi zle. Tu treba povedať, že napriek tomu, že tie ďalšie dve časti projektu dopadli podľa mňa oveľa lepšie. Pokiaľ toto ostane bez odozvy, či zo strany opozície, ale aj zo strany vlády, tak tá motivácia ostatných rezortov bude jednoducho taká, že keď to prešlo ministerstvu dopravy, takáto, povedal by som, až ignorácia potrieb projektu Hodnota za peniaze, tak to prejde každému a môže to byť teda nebezpečné z hľadiska budúcnosti tohto projektu.
Pokiaľ ide o zdravotníctvo, tam je úmysel úplne jasne čitateľný. Tí na ministerstve zdravotníctva, ktorí spolupracovali s tímom, nepochybne majú záujem zefektívňovať ten sektor. Otvorili sa diskusii. Ale treba povedať, že tie ciele, ktoré v materiáli sú, sú skôr procesné než finálne. Pritom v zdravotníctve existujú indikátory kvality, ktoré by sa v tomto projekte dali využiť. Pod finálnym indikátorom napríklad kvality práce ministra financií vidím ukazovateľ ako výška deficitu, pod procesným počet vystúpení v rozprave v Národnej rade. Toto je ten rozdiel. A obávam sa, že v niektorých tých častiach, napr. v zdravotníctve, ktoré, hovorím, inak je celkom fajn, celkom dobre posúva veci dopredu, tak tých procesných cieľov je veľa namiesto finálnych. Napríklad je tam priemerný počet vydaných receptov na pacienta. No to ešte nehovorí veľa o tom, či viac receptov znamená zdravší pacient alebo, alebo naopak. Výška prevádzkových nákladov nemocníc, výška nákladov na lieky, jednotkové ceny na zobrazovacie vyšetrenia, priemerný počet rádiodiagnostických vyšetrení, podiel výdavkov nemocníc radených podľa DRG, nehovorím, že sú to zbytočné ukazovatele, ale sú procesné, nie sú finálne. A tie finálne sú kľúčové. To znamená odvrátiteľná úmrtnosť, reoperovanosť a podobne.
Pokiaľ ide o tú tretiu časť, informatizácia, tam podľa mňa je to najlepšia časť teda. Tam sú aj výsledkové ukazovatele, pomerne dobre vypichnuté, hoci u viacerých nie je jasná metodika, ako sa budú rátať, ako sa budú zbierať, takže, takže riziká sú aj tam. Viem si predstaviť okrem tých ukazovateľov DCIT, čo to na tom robia, tak vedia, čo to je. To nie je dôležité. Ale viem si predstaviť napríklad, že v jednom z návrhov zákonov, ktoré predkladala SaS, bolo, že existuje 150 unikátnych situácií, kde občan by nemusel prinášať a predkladať výpisy z obchodného alebo živnostenského registra, čiže iba raz by takúto informáciu štát dostal a už potom by sa to nemuselo opakovať. Tak napríklad toto je ukazovateľ finálny, ktorý by sa mal dosahovať v takomto projekte, a úspešnosť projektu a jeho efektívnosť by sa mala merať voči takémuto ukazovateľu. Ale opakujem, tá informatika je, vyzerá byť celkom dobre urobená aj z pohľadu opozičného poslanca.
Ešte k tej Hodnote za peniaze. V zásade by sme ani nemali tak uvažovať, že, že v budúcnosti, že rozdeľujeme svet na sektory, na kapitoly, ale na tie projekty, ktoré sú efektívne, ktoré nie sú. Viem, že to sa nedá dosiahnuť za rok, ale viem si predstaviť, že by ministerstvo financií vyčlenilo nejaké peniaze, mám s tým skúsenosti, cez tú VPS-ku, nejaké spoločné peniaze a tie potom proste rozdeľuje podľa toho, ako sú efektívne tie sektory, bez ohľadu na to, v ktorom to je sektore. A ak niekto bude mať opakovane neefektívne projekty, no tak kde je možné prichádzať s projektmi, kde jedno euro prinesie menej než jedno euro výsledkov? No tak pôjdu peniaze, nehovorím že všetky, viem, že to nie je jednoduché, ale momentálne ten stav je taký, že peniaze ostávajú v kapitolách, a s tým bude treba niečo asi v budúcnosti urobiť, lebo, lebo pokiaľ je to takto, tak tá motivácia zefektívňovať tie vlastné sektory nebude dostatočná.
Tiež sa chcem ešte opýtať, kým som u tej Hodnoty za peniaze, či sa ráta s tým, že bude tento tím alebo iný skúmať, ako sa prejavilo zvýšenie výdavkov napríklad na šport, lebo tam bol posun pomerne veľký, a tam by sa to malo dať zmerať, že čo to spravilo napríklad so športovaním detí. Podľa mňa by sa veľa ukázalo aj pre iné sektory, tak to je taká skôr otázka alebo námet. Dobre.
A tiež, tiež ešte jedna poznámka posledná k tej Hodnote za peniaze. Tiež možno by sa dalo, dala zmerať efektívnosť vytvorenia tých sektorových rád kvôli individuálnemu vzdelávaniu, kde zamestnávatelia a podnikatelia a manažéri budú hovoriť, čo sú potreby trhu práce, lepšie, než to hovorí trh práce. Tam by tiež nebolo zlé zmerať tú efektívnosť. Dobre.
Teraz ešte zopár vecí, ktoré ma zaujali na rozpočte a ktoré, si myslím, že, nieže myslím, ktoré považujem za také, ktoré sú v rozpore s programom strany Sloboda a Solidarita.
Znova rastú transfery do poľnohospodárstva, do priemyslu. Toto je počet zamestnancov v našom poľnohospodárstve od roku ’93 do roku 2013. Pozrite, aký je tam pokles. To nie je kvôli vstupu do Európskej únie alebo kvôli nejakému, nejakej chybe. Podobne, nie podobne, ale teda klesajúci trend má aj počet zamestnancov v priemysle dlhodobo. V ostatných rokoch sa tá úroveň stabilizovala. Rastie počet zamestnancov v tzv. vybraných trhových službách, to znamená, v tom ukazovateli sú také zamestnania ako ľudia v cestovných kanceláriách, účtovníci a podobne. Asi to cítime všetci, že to tak je s tou spoločnosťou, a asi si pamätáme všetci, že premiér minimálne od svojho druhého obdobia hovorí, že on to poľnohospodárstvo vráti tam, kde bolo, a že budeme mať chov zvierat na takých úrovniach, ako bol kedysi.
Teraz čo sa to deje v tej ekonomike vlastne? Zoberieme peniaze z tých sektorov, ktoré rastú, ktoré, ktoré sú perspektívne, ktoré ponúkajú džoby a lepšie platené džoby, a presúvame ich, teda zoberieme ich cez, cez dane a presúvame ich do sektorov, ktoré, ktoré nieže tento rok alebo po chybe nejakej vlády, ale ktoré proste dlhodobo klesajú, ich podiel na HDP klesá, ich podiel na zamestnanosti klesá. Vidíme to napríklad pekne v Spojených štátoch, kde teraz v poľnohospodárske robia 3 % ľudí, v 19. storočí to bolo 50 %, priemysel tiež sa mení, sú tam tiež snahy obrátiť to nejako späť. Nehovorím, že tieto sektory si nezaslúžia pomoc zo strany spoločnosti, ale tie dlhodobé trendy treba, povedal by som, liberálne akceptovať a nepriečiť sa im veľmi, lebo potom budeme mať džoby s nízkymi platmi a tak ďalej. Dobre. Čiže to bola taká jedna poznámka, ktorá mi pripadá ako dôležitá z hľadiska toho, aké priority má rozpočet a vláda a aké strana SaS.
Rozumiem aj tomu, že v tých sektoroch je veľmi veľa voličov, a aj tomu, že sú vytvárané veľkými firmami, čiže, čiže ak sa im dá dotácie, dotácia, veľkej firme, tak sa dá urobiť tlačovka a povedať, že vidíte, tu sme vytvorili 3-tisíc pracovných miest. To pri tých, pri tých účtovníkoch a cestovných kanceláriách sa nedá tak ľahko urobiť. Rozumiem tej motivácii, ale..., ale volá sa populizmus. Dobre.
Ďalšie, ďalší bod, keď už teda máme tu ministra financií, je decentralizácia, fiškálna decentralizácia verejnej správy. Podľa materiálov OECD Slovensko by mohlo zvýšením daňovej autonómnosti obcí a miest získať najviac spomedzi krajín OECD a ten impulz by bol podľa štúdie OECD obrovský. Nebudem tu ten graf ukazovať, ale, ale tá rezerva, rezerva u nás určite je a vidno to aj z toho, že, že sa stáva, že niektoré mestá a obce nie sú motivované priťahovať investorov, skôr naopak, ale sú priťahované, priťahovať premiéra. Sú motivované priťahovať premiéra, ktorý im dá možno dotácie, pretože, pretože ten dnešný systém rozdeľovania daní je taký, že zlý minister financií musí, musí tie dane vybrať, a tí dobrí starostovia ich potom rozdelia svojim voličom. A oni vyberajú daní minimum. Čiže tam by sa dala spraviť zmena tak, aby sa zvýšila tá autonómia obcí a miest tak, aby mali záujem, záujem priťahovať investorov na svoje územie. To, že to tak nie je, že je tam nejaká chyba, to je pekne vidno z toho, že kým štát dáva obrovské peniaze investorom potenciálnym, ktorí majú prísť na Slovensko, tak na lokálnej úrovni skôr majú investori potom problémy. Skôr lokálna úroveň žiada poplatky. Žiada poplatky. Aj teraz to tu máme. No tak niekde máme chybu v systéme, že máme také rozdielne motivácie na úrovni štátu a na úrovni obcí. Nehovorím, že to je len otázka tohtoročného rozpočtu alebo budúcoročného, ale, ale patrí to do okruhu, ktorý zaujíma aj ministra financií, preto to tu hovorím.
Zaujímavá vec, na ktorú som narazil pri príprave na rozpočet a ktorá tiež je v rozpore s dlhodobým programom SaS, je, že pomalý rast nezdaniteľného minima tichým, skrytým spôsobom zvyšuje zdaňovanie príjmov aj bez legislatívnych zmien. (Rečník zobral do rúk papier s grafmi, ukazujúc ho plénu.) Toto je graf, ktorý to ukazuje. Vyzerá hrozne, ja viem, ale popíšem ho. Na ixovej osi je výška zdaniteľného príjmu a vidíte, že ten najväčší kopec, najviac to efektívne zdanenie narástlo ľuďom s nízkym príjmom. Tak sa správa, tak vyzerá tá situácia, kedy, kedy to nezdaniteľné minimum sa akoby nevalorizuje, a možnože aj v tom máme časť problému, že nevieme získať nekvalifikovanú pracovnú silu z vlastných zdrojov, že ľuďom sa oplatí viac nerobiť, než robiť, tým s nízkymi príjmami, lebo toto sa im tam deje. A to, že nám chýba na prvom mieste nekvalifikovaná pracovná sila, nie kvalifikovaná, je vidno napríklad z čísiel ÚPSVaR-u, ktorý pekne publikuje štatistiky o tom, koľko cudzincov prišlo a s akou kvalifikáciou, a je na tom vidno, že najviac prichádzajú cudzinci do džobov pomocný pracovník - nekvalifikovaná pracovná sila. Toto, takíto prichádzajú zo zahraničia najviac. Potom sú tam aj nejakí operátori CNC strojov, ale, ale tí zas, tí, tiež si myslím, že chýbajú z dôvodov, o ktorých sa u nás veľmi nehovorí. To znamená, hlavne z toho dôvodu, že, že majú trojnásobný plat v Nemecku. Dobre.
No ešte som tu mal nejaké grafy, ktoré, myslím, že ukázali rečníci predo mnou. A takže mierim k záveru. No nebojte sa. A vari len ten a teraz si uvedomujem, že aj o tom sa už hovorilo. Povedal som niekoľko skupín argumentov alebo poznámok k tomu, čo, čo by som očakával od ministra financií, a jedna z tých vecí je, že, že keď sa pozrieme na porovnania, ja som o nich pred prestávkou hovoril, ako rástli dlhy v niektorých krajinách Európskej únie alebo eurozóny, tak vidíme, že, že sú tam veľké rozdiely, a, a Slovensko je akcionárom Európskej únie aj eurozóny, jej súčasťou. Tak si myslím, že také kroky, ako je napríklad kupovanie dlhopisov zo strany Európskej centrálnej banky alebo zadlžovanie sa krajín aj v dobrých časoch - a pomerne razantné zadlžovanie sa niektorých krajín v dobrých časoch od roku 2012 do roku 2015 - je témou na teda hlasnú kritiku zo strany Slovenska, a že by mala odznievať. Zrejme nejaká odznieva, ale, ale uvítal by som razantnejšiu kritiku.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána, na vystúpenie pána poslanca sú tri faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Heger.

Ďakujem pekne. Ďakujem, pán kolega, veľmi dobré obohatenie. Páčili sa mi tie rôzne oblasti, ja by som možno len tam pár vecí tam vypichol.
To otvorenie tej témy rozpočet bližšie k občanovi. Myslím, že toto je niečo, o čom sa potrebujeme baviť. Ja som tiež o tom krátko hovoril a trošku rozmýšľam nad tým, že ako aj tú debatu tak roznietim, lebo vlastne si tam otvoril dve otázky, alebo čo som si ja tak poznačil, práve boli tie obce a to poľnohospodárstvo a myslím si, že tuto je presne priestor na to, aby možno zazneli aj také rôzne pohľady filozofické, lebo zrejme by sme sa tu viacerí asi vyjadrili iným smerom, ale, ale je to podľa mňa dôležité, lebo to sú oblasti, ktoré treba riešiť, a taká konštruktívna debata by tomu podľa mňa mohla pomôcť.
Už len tak na záver, opäť trošku mi nedá. Tie grafy sú podľa mňa výborná vec. Ja si myslím, že toto tu naozaj bude chýbať, lebo naozaj vás vidieť je omnoho viacej, ako desaťkrát počuť, a človeku, je to hneď jasné. Tak, len toľko.
Ďakujem.

Pán poslanec Kamenický.

Ďakujem. Pán kolega, oceňujem veľmi konštruktívnu, konštruktívne vystúpenie. Musím povedať, že mne sa tiež celkom ten zobrazovací systém na rozpočet, všetci by sme to privítali, ja si myslím, že to by bolo fajn. Neviem, do akého, do akej miery sa to dá zrealizovať. To je asi otázka skôr na pána ministra.
Čo sa týka, čo sa týka tých dlhopisov, trošku, tu by som chcel povedať, že tie grafy sú práve na to, aby človek ukazoval to, čo chce ukazovať (povedané so smiechom), a niekedy, niekedy si to prispôsobí.
Čo sa týka tých výnosov dlhopisov, dal som si tú robotu, vypísal som si ich. Tak na tých päťročných dlhopisoch, musím povedať, že Lotyšsko ani Litva nás nepredbiehajú, a pri desaťročných neviem, lebo údaje som dostal, nemám, mám len osemročný dlhopis.
Čiže v tomto prípade len tu napríklad aj musím uznať, že Česká republika urobila veľký krok vpred, hlavne čo sa týka vlastne vyrovnaného rozpočtu, a ja to oceňujem aj možno je to fajn, len zase možno z toho nejakého krátkodobého hľadiska, ale z dlhodobého hľadiska investície sú ten driver, ktorý prináša budúci hospodársky rast aj zamestnanosť. Čiže tu by sme sa mohli o tom, o tom baviť.
Čo sa týka ale napríklad tých finančných trhov ešte, aby som pri tom zostal. Pozeral som si napríklad čísla, keď už sa bavíme o V4, hej. Skutočne Česká republika má nižšie, nižšie úroky na, na dlhopisoch, ale čo sa týka napríklad Poľsko, Maďarsko, s tým sa vždycky porovnávame, to je práve o tých grafoch, čo sa tu bavíme. Poviem, hádam už horšie, horšie, horšie výsledky má len Grécko, Island a Rumunsko. Čiže skutočne tieto dve krajiny asi nemajú až takú veľkú dôveru tých finančných trhov. Môžeme sa baviť o tom prečo, ale je to proste fakt.

Pán poslanec Štarchoň.

Ďakujem. Chcel by som sa v prvom rade poďakovať pánovi poslancovi Jurzycovi, a nielen pánovi poslancovi Jurzycovi, ale aj pánovi Hegerovi, pretože meritórne pomenovali dôvody, pre ktoré nie je možné podporiť predkladaný návrh štátneho rozpočtu.
Zároveň možno doplňujúcu informáciu, naozaj môžeme sa porovnávať predovšetkým s Českou republikou, či chceme, alebo nechceme, napriek tomu, že štruktúra ich výdavkov, ale aj príjmov je trošku odlišná. A pokiaľ viem, tak aktuálne majú dokonca rozpočtové prebytky a predpokladá sa, že rok uzatvoria s vyrovnaným rozpočtom. To znamená, že z môjho pohľadu, keby sa robil taký benchmarking už od začiatku pri nastavení pravidiel príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu, tak by sa mnohým skutočnostiam dalo predísť. A z môjho pohľadu veľmi dobre odznela aj tá myšlienka, ako priblížiť štruktúru štátneho rozpočtu predovšetkým občanom, tak aby mali naozaj relevantný pohľad na to, akým spôsobom sa vyvíja slovenská ekonomika a hlavne aký to má priamy alebo aj nepriamy vplyv na ich kvalitu života.
Ďakujem.