11. schôdza

Ďakujem vám veľmi pekne, kolega Mihál, za tento naozaj fundovaný príspevok, z vašej strany vždy ide o odborný príspevok. Ďakujem za to, že ste spomenuli aj tú katastrofálnu situáciu chránených dielní, chránených pracovísk. Na jednej strane naša krajina, Slovensko, vláda sa zaviaže integrovať zdravotne znevýhodnených ľudí do zamestnania, na druhej strane urobí všetky možné kroky, aby zlikvidovala všetky tieto pracoviská, ktoré chcú alebo ktoré poskytujú pracovné miesta práve pre invalidov. A bolo to veľmi sofistikované riešenie v tom čase jednofarebnej vlády SMER-u, si to veľmi dobre pamätáme. Naozaj tieto príspevky pre chránené pracoviská a dielne boli znížené o polovicu, o celú polovicu. A dnes sme počuli pána ministra na odpovedi na moju otázku, že teda kde viaznu dopytovo orientované projekty, teda projekty pre, napríklad pre mimovládne organizácie. Boli zatiaľ vyhlásené dve výzvy. A tak mne stále telefonujú a mailujú ľudia, ktorí doteraz, odvážni ľudia, ktorí doteraz prevádzkujú chránené dielne a chránené pracoviská, že čo majú robiť a že v podstate musia týchto invalidov prepúšťať.
Takže dúfam, že, ako ste povedali, že sa toto raz zmení.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, pán minister a podpredseda vlády. Ja sa budem venovať dvom oblastiam a je to oblasť v pôsobnosti ministerstva životného prostredia a čiastočne ministerstvo pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja a samozrejme súvisiacich výdavkov verejnej správy. Tak ja by som začala istými teda paragrafmi, ktoré sú v zákone o štátnom rozpočte a § 6 a § 7.
Paragraf 6 hovorí o tom, že Vodohospodárska výstavba, š. p., odvedie za rok 2017 do štátneho rozpočtu osobitný odvod zo zisku po zdanení v sume 2 mil. eur. A v § 7 sa hovorí, že Lesy Slovenskej republiky, š. p., odvedú za rok 2007 do štátneho rozpočtu osobitný odvod v sume 5 mil. eur.
Chcela by som sa pozastaviť v týchto dvoch, pri týchto dvoch paragrafoch. A síce, v rámci medzirezortného pripomienkovacieho konania bolo identifikované, že práve Vodohospodárska výstavba, príjem do štátneho rozpočtu zo štátneho podniku je rizikovým príjmom. A upozorňujú na to, že, bolo upozornené na to, že vlastne tento odvod nebude musieť byť skutočný, pretože predpoklad vodohospodárenia Vodohospodárskej výstavby bude skôr stratový. Ja by som chcela poukázať na to, že vlastne v minulosti štát sa hrdil tým, ako sprivatizuje a sprivatizoval čudným spôsobom Vodné dielo Gabčíkovo, ktoré dostala do majetku a do správy Vodohospodárska výstavba, a je úplne zjavné, že Vodohospodárska výstavba a štát nezvláda správu tohto vodného diela a do dnešného dňa to, čo bolo plánované v minulosti na opravu, rekonštrukciu plavebných komôr Vodného diela Gabčíkovo a ďalšie nevyhnutné investície, ktoré sú potrebné, neboli realizované a ani štát, zdá sa, že ich realizovať nemieni. Výhovorka, že bude pokles cien energií a z toho titulu bude strata Vodohospodárskej výstavby, tak to neobstojí. Preto je vlastne aj zarážajúce, že napriek týmto faktom štátny rozpočet počíta s príjmom odvodu vo výške 2 mil. eur z hospodárenia Vodohospodárskej výstavby.
V § 7 sa hovorí o Lesoch Slovenskej republiky, štátny podnik, kde sa má odviesť 5 mil. eur. Tu by som sa chcela pristaviť zase trošku z opačného z iného pohľadu, že či naozaj je toto čosi, čo má byť započítavaným príjmom štátneho rozpočtu, práve hospodárenie s lesmi. Opakovane počúvame v pléne Národnej rady, nielen z mojich úst, ale aj z úst mojich kolegov z výboru, najmä pána kolegu Fecka, ktorí upozorňujeme na kritické hospodárenie v Lesoch Slovenskej republiky.
Prijali sme Parížsku dohodu, kde sa zaväzujeme k dodržiavaniu istých záväzkov súvisiacich s klimatickou zmenou a adaptáciou Slovenka na túto zmenu klímy. Namiesto toho, aby sa uvažovalo o tom, že práve zmenou hospodárenia Lesov Slovenskej republiky prispejeme k udržaniu rovnováhy, k zmene postoja Slovenskej republiky k reálnym činom, k tomu, aby krajina vyzerala inak, tak žiadne iné, žiadne iné štátne podniky, ale práve tieto dva, sú súčasťou štátneho rozpočtu v paragrafovom znení. Je na úvahu, či naozaj týchto 5 mil. eur zisku je tak významný v štátnom rozpočte, tento príjem, či by nebolo lepšie uvažovať nad zmenou hospodárenia Lesov Slovenskej republiky aj za cenu možno nižšieho príjmu, ale za cenu plnenia našich záväzkov voči tomu, aké sme záväzky v minulosti veľmi zľahka prijímali. A nie je to len Parížska dohoda, ale sú to rôzne dohody o biodiverzite a ďalšie dohovory, ktorými sme sa ako Slovenská republika v minulosti zaviazali.
Vo výbore pôdohospodárstva a životného prostredia sme mali aj správu o lesnom hospodárení za minulý rok. Tomu sa budem venovať vo výročnej správe Slovenska a upozorním tam na niektoré faktory. Ale aj tu chcem spomenúť to, že v rámci tých 5 mil., možno sú to práve aj tie zisky z takzvanej, energetických porastov, ktoré nie sú energetické porasty, ale sú to vlastne zdravé drevá, zdravé drevo, ktoré by malo byť využité možno na iné účely. Teda určite na iné účely, najmä nábytkárske a podobne, ako často na štiepku. Čiže možno sú toto, tých 5 mil. eur, tento zisk 5 mil. eur je čosi, na čo poukazujeme, že sú to peniaze, ktoré možno ničia našu krajinu.
V rámci rozpočtu verejnej správy je aj Environmentálny fond. Prekvapilo ma, že v tabuľke hotovostných príjmov v prognóze, ale aj návrhu na tento rok sa hovorí o 1 mil. 95-tisíc, pričom len príjmy z predaja kapitálových aktív, to znamená, príjmy z predaja emisných kvót sa počítajú na 116 mil. eur. Celkovo hospodárenie Environmentálneho fondu je čosi, na čo by sme asi aj v štátnom rozpočte mali viacej pamätať a podrobnejšie rozpisovať.
Objem príjmov Environmentálneho fondu je počítaný na 487 mil. eur, ktorý má byť dosiahnutý výlučne z vlastných zdrojov bez dotácií zo štátneho rozpočtu. Tento objem oproti roku 2016, tak sa uvádza v predkladacej správe, je vyšší o 17,5 percenta. Avšak výdavky Environmentálneho fondu sa navrhujú vo výške 35,6 mil. eur. Preto sa pýtam, že tento rozdiel, kde je? Je určite niekde na účtoch Štátnej pokladne a namiesto toho, aby bol zapojený do rozpočtu životného prostredia, do rozpočtu, ktoré by malo skvalitniť naše životné prostredie, v podstate obrazne v hotovostnej platbe znižuje dlh štátneho rozpočtu.
Prosto v rozpočtovom pláne na rok 2017 sa uvádza aj takáto charakteristika, ako špecifické odporúčania pre Slovensko, že áno, rozpočet by mal byť aj zapojený na, s dôsledkami na zmenu klímy a energetiky. Avšak je tam poznámka, ktorú by som, na ktorú by som chcela poukázať. Píše sa, že v roku 2012 boli emisie skleníkových plynov mimo sektorov ETS o 6,3 % nižšie ako v roku 2005. A vláda tak svoj záväzok zvýšiť emisie, predpokladám, že by to malo byť trošku inak naformulované, maximálne o 13 % hlboko prekračuje. To znamená, že vlastne tým, že naše podniky v minulosti skrachovali, tak vlastne my už dnes plníme tie povinné kvóty emisií. A preto aj predpokladám, že aj ten ľahostajný postoj našej vlády k záväzkom, pretože v podstate na papieri záväzky plníme. A to, aby sme naozaj prikročili k nejakým efektívnym riešeniam, ktoré naozaj budú znižovať emisie, budú krajinu pripravovať, adaptovať na zmenu klímy, v podstate sú ministerstvu a vláde ľahostajné.
Už sa to tuná dnes hovorilo, že vláda prispeje k rozvoju elektromobility, a to, hovorí sa, aj podporou budovania potrebnej infraštruktúry. Avšak sme svedkami toho, že vlastne tá podpora bola nakoniec úplne iná, a to z prostriedkov Recyklačného fondu. Recyklačný fond, ktorý ešte funguje do konca tohto roku, lebo zo zákona o odpadoch je zrušený k 31. decembru ako neštátny účelový fond, tak mal desiatky miliónov na svojom účte. Peniaze, ktoré nebudú použité v tomto kalendárnom roku, mali byť prevedené na účet Environmentálneho fondu, ako aj všetky záväzky a pohľadávky.
Chcem poukázať na to, že Recyklačný fond je naozaj fond, ktorý je mimo akejkoľvek kontroly. A to, že 9. novembra ministerstvo hospodárstva si presadilo napriek nesúhlasu ministerstva životného prostredia, a zdá sa mi, že ani nie celkom súhlasom ministra financií, tak ako som vyrozumela z jeho odpovedí v rozprave k predchádzajúcim rečníkom, tak bola podpísaná zmluva na dotáciu 5 mil. eur, ktoré ale nebudú minuté do konca tohto roka napriek tomu, že smernice Recyklačného fondu hovoria o tom, že dotácie majú byť použité do konca roka 2016.
Tuná v rámci zmluvy, ktorá bola uzatvorená ako projekt, spoločný projekt Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a Zväzu automobilového priemyslu, je dokonca na niekoľko rokov rozložené obdobie poskytovania týchto dotácií s tým, že vlastne aby nezneužil prijímateľ túto dotáciu, ale aby vlastne bol zaviazaný, že minimálne päť rokov to vozidlo bude v jeho držbe. A tak sa bude tá dotácia vyplácať nie jednorazovo, ale postupne. Ja sa pýtam, kde budú tie peniaze, na akom účte? Peniaze, ktoré vlastne boli zo zákona povinní podnikatelia a iné právnické osoby odviesť do Recyklačného fondu, 5 mil. eur prevedené na účet subjektu, zväzu, združenia, ktoré vlastne tieto peniaze bude držať na svojom účte a bude vlastne ich ako fond poskytovať tým 5-tisíc uchádzačom o tento príspevok, pretože tak to vychádza. Tých 5 mil. eur je vlastne pre 5-tisíc uchádzačov.
Vrátim sa ku kapitole ministerstva životného prostredia. Kapitola ministerstva životného prostredia bude mať v roku 2017 k dispozícii celkové výdavky vo výške 490 mil. eur, ale z rozpočtových prostriedkov je to len suma 80,5 mil. eur a všetko ostatné sú eurofondy a spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu v sume 409 mil. eur.
V tejto časti týchto prostriedkov sú aj prostriedky pre štátny podnik Slovenský vodohospodársky podnik. Sú k tomu alokované prostriedky vo výške 35,7 mil. eur s tým, že vlastne 27 mil. je alokovaných výdavkov na protipovodňové opatrenia, 27,1 mil. eur. Tu chcem ale upozorniť na jednu skutočnosť, ktorá sa dlhodobo roky tiahne hospodárením Slovenského vodohospodárskeho podniku. Tento podnik je dlhodobo v strate, ktorú umelo vytvára štát. A vytvára ju tak, že štát si vlastne objednáva u Slovenského vodohospodárskeho podniku služby, ktoré sú najmä na služby na udržiavanie splavnosti rieky Dunaj a údržbu koryta, hlavne rieky Dunaj. Sú to tzv. neregulované platby, ktoré sú určené nariadením vlády č. 755/2004. Tieto neregulované platby sa poskytujú, budem konkretizovať za aké služby. Ide o to najmä: o udržiavanie splavnosti vodných ciest, vytyčovanie plavebnej dráhy na plavbu na vodných cestách, na účely používania vodnáplavbu a iné služby vo verejnom záujme. Výška neregulovaných platieb predstavuje ekonomicky oprávnené náklady správcu vodných tokov. Výška neregulovaných platieb predstavuje náklady podľa osobitného predpisu a tak ďalej. Tu chcem povedať toľko, že aj pán minister to spomenul, že, pri zákone o poisťovníctve, a bolo to v debate s viacerými kolegami, že práve povodňové situácie, ktoré nastávajú a následne potom škody, ktoré vznikajú v dôsledku povodní, tak práve z týchto 27,1 mil. eur, ktoré sú určené ako transfer pre Slovenský vodohospodársky podnik, sú práve určené na protipovodňové opatrenia, nie na tie neregulované platby. To znamená, že štát opäť nemá v rozpočte to, čo od Slovenského vodohospodárskeho podniku žiada, aby realizoval. Toto sú, vznikajú škody, ktoré vlastne do budúcna sa nám nabaľujú ako taká snehová guľa. Pretože ak sa vykonávajú len nevyhnutné činnosti, ktoré sú na udržanie splavnosti, splavnosti riek alebo len minimálne opatrenia, možno aj tie protipovodňové, tak sa vlastne ten deficit údržby prejaví v neskorších rokoch na veľkých investičných výdavkoch, ktoré bude treba zafinancovať.
Už dnes vieme, že Vodné dielo Gabčíkovo, ktoré neslúži svojmu účelu, tak ako bolo naplánované v tých 70. rokoch, tým, že sa vlastne nepostavil druhý stupeň Nagymaros a do dnešného dňa vodné dielo funguje len v tzv. dočasnom režime ako neskolaudované dielo, tak nefunguje optimálne. V dôsledku taktiež nekoncepčnej činnosti Vodohospodárskej výstavby, resp. stupňa Gabčíkovo, ktoré ide len na výkon, v prvom rade na výkon, ale nie na optimálnu prevádzku, čo sa týka prevádzky hladinového režimu dunajskej zdrže, tak nastáva situácia, že dunajská zdrž sa zanáša sedimentami, tie sedimenty niekoľkými miliónmi kubíkov, nám sa znížila dnes už retenčná schopnosť, tá protipovodňová ochrana, ktorá bola jedna z dôležitých funkcií vodného diela alebo Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros ako protipovodňová stavba. Dnes sa nám násobne znížila táto schopnosť, znížila sa schopnosť infiltrácie dunajskej vody do podzemia, do podložia Žitného ostrova, čo má za následok zníženie kvality pitnej vody vodárenských zdrojov v prvom rade Rusovce, Čuňovo, Šamorín, Kalinkovo, kde dnes už máme vysoké obsahy železa a mangánu ako dôsledok tohto faktoru.
To sú výdavky, ktoré niekto musí zaplatiť, aby sa pitná voda dodatočnou úpravou, dovtedy kvalitná pitná voda sa stala opäť pitnou. Tieto výdavky ako ekologický dlh, ktorý vzniká nesprávnou činnosťou vlády, pretože vláda nedáva dostatok finančných prostriedkov svojmu štátnemu podniku, ktorý sa má starať o toto vodné dielo, tak navyšuje výdavky na to, o čom tu hovoríme, že je strategická surovina, že je to čosi, čo, samozrejme, bez kvalitnej pitnej vody nemôžme žiť. Ale tieto výdavky tu nie sú započítané a tieto výdavky, dodatočné výdavky spôsobuje štát tým, že poddimenzováva rozpočet ministerstva životného prostredia a nedáva dostatok prostriedkov na tieto činnosti.
Keď si zoberieme jednotlivé kapitoly starostlivosti, čo má ministerstvo životného prostredia na starosť. Vypichnem len niektoré, nie všetky. Len napríklad to vodné hospodárstvo. Vodné hospodárstvo hovorí, že narástli výdavky oproti roku 2016 o 217 percent. A ten nárast, že je spôsobený v plnej miere zohľadnením výdavkov na protipovodňové opatrenia určené ako transfer pre Slovenský vodohospodársky podnik. To je to, o čom som hovorila, o tých 27,1 mil. eur. Ale zase chcem a vrátim sa k tomu, že zase sa tuná len hasí čosi, čo nie je ako systematicky koncepčne v našej spoločnosti doriešené. My hasíme len už dôsledok toho, že naša krajina nefunguje, že v našej krajine sa nehospodári tak, ako by sa malo. Toto sú dodatočné výdavky, ktoré by možno nemuseli byť v takomto obnose, ak by sa inak hospodárilo v lesoch, ak by sa inak plánovalo na pôde, ak by sa neumiestňovali investície, ktorým hovoríme strategické, typu Jaguar, na ornú pôdu. Ale nie je to len Jaguar, ale sú to aj rôzne projekty urbanistické, ktoré sa dostávajú do našich územných plánov ako skvelé idey, ale v konečnom dôsledku obmedzujú, znefunkčňujú fungovanie našej krajiny a zvyšujú výdavky na to, že vlastne táto krajina je neudržateľná, že tuná nie je žiadne plánovanie, ktoré by sa, riadne fungovalo. Či je to na území samospráv, ale aj a hlavne nefunguje riadenie štátu, pretože samotný štát takýmito konaniami dáva zelenú nekoncepčnosti, ktorá sa potom následne prenáša aj do celého plánovania celej krajiny.
Odpadové hospodárstvo. No táto veta, ktorá je v predkladacom materiáli ma dosť prekvapila, a píše sa, že "na odpadové hospodárstvo a environmentálne rizikové faktory sa v roku 2017 nerozpočtujú žiadne prostriedky Európskej únie a spolufinancovania v novom programovom období". Tu sa pýtam, že či naozaj takto je to aj myslené, pretože tie environmentálne záťaže zo starých skládok, ktoré treba financovať a sanovať, by mali byť práve tu rozpočtované. A malo by byť jasné, z akých prostriedkov a kedy sa budú sanovať.
Vybrané ciele v kapitole ministerstva životného prostredia sú napríklad takéto, uznávam, opakovane sa to opakuje, že zabezpečenie ochrany pred povodňami a zvýšiť podiel územia Slovenskej republiky chráneného pred povodňami. Áno, to je fajn, ak by neplatilo to B, čo som povedala o tom, že vlastne tá ochrana by mala ísť v prvom rade s ochranou krajiny a až potom s výstavbou rôznych protipovodňových múrov a rôznych technických zásahov. V prvom rade tie opatrenia, tie výdavky by mali ísť do regulácie a do spätného vytvorenia prírodného prostredia v krajine. Vtedy by to bolo dlhodobé a efektívne, pretože my keď raz postavíme, niekde zregulujeme časť rieky, napríklad sa vrátim k Jaguaru. Tým, že Jaguar sa umiestnil do blízkosti rieky Nitry, prakticky do nie priameho inundačného územia, ale v minulosti do jeho inundačného územia a záplavového územia, tak retenčná schopnosť tejto veľkej plochy sa znížila a samozrejme výstavbou tohto priemyselného areálu na to, aby nebola zalievaná dvihnutím podzemnej vody v období, kedy je, sú vysoké zrážky a kedy tam v podstate hladina podzemnej vody sa dostávala takmer na úroveň terénu, jednak museli vynaložiť veľké prostriedky na zdvihnutie základovej pláne pre výstavbu priemyselného parku, na vybudovanie zložitého odvodňovacieho systému, systému studní, ktoré budú odvedené do rieky Nitra. Samozrejme rieka Nitra a jej hrádze boli nadimenzované na nejakú storočnú vodu, ktorá už ale v dôsledku urbanizácie územia tiež už dosiahla nejakú hranicu. A tým, že sa množstvo vody z tohto územia, ktoré tam prirodzene sa kumulovalo, a tak to má byť, sa dostane do rieky Nitra, tak musia navýšiť hrádze, myslím si, že vychádza to asi na pol metra v úseku niekoľkých kilometrov. Lenže ja sa pýtam, a kde sa tá voda potom podeje? Kde sa vyleje? No nebude sa vylievať tam, kde sa kedysi vylievala, ale vyleje sa v tých obciach a v tých územiach, ktoré možno dnes nikdy ešte nemali nejakú povodeň. To znamená, že zase budú ďalšie výdavky, ktoré nie sú v štátnom rozpočte, ani v trojročnom rozpočte započítané.
Ďalší cieľ ma pobavil, ktorý tam bol ako jeden zo základných cieľov, vyčerpať všetky disponibilné prostriedky Európskej únie a štátneho rozpočtu. Tak toto je cieľ rozpočtu ministerstva životného prostredia. Možno ste čítali taký článok, že v predchádzajúcom programovacom období sa na ochranu prírody minulo 34 mil. eur a ochrana prírody si to ani nevšimla. Veľmi výstižný článok tohto blogu a tých informácií, ktoré sa mi podarilo potom, podkladových, k nemu získať. Tak z týchto 34 mil. eur sa vlastne na tú ochranu prírody pod rúškom takéhoto vznešeného záujmu dostalo len 11 a pol percenta. Nuž, tak asi aj bude vyzerať naozaj teraz činnosť ministerstva životného prostredia, ktoré bude zacielené len na to, aby čerpalo eurofondy.
Ale keď si zoberieme materiál národného kontrolného úradu k štátnemu rozpočtu, tak musím poukázať na to, že sa tu hovorí: "Návrh rozpočtu kapitoly ministerstva životného prostredia aj napriek pozitívnym zmenám, ktoré vyplynuli z rokovaní k návrhu rozpočtu, nezabezpečuje niektoré obligatórne výdavky rezortu v požadovanom rozsahu." No, som si to pozrela a je to desať uznesení vlády, ktoré boli prijaté v prechádzajúcich obdobiach a ktoré jednoducho rezort, ministerstvo životného prostredia neplní. Neplní, nedáva na ne finančné prostriedky. Tak sa pozrime na ne, aké sú to.
Uznesenie vlády z roku 2005. Taký detail, ale myslím si, že veľmi dôležitý. Dnes sú vyčlenené v rozpočtovej kapitole ministerstva finančné prostriedky na systematické vzdelávanie zamestnancov územnej samosprávy plniacich úlohy štátnej správy. Možno banalita, ale veľmi, veľmi dôležitá vec, pretože výkon štátnej správy v oblasti ochrany prírody napríklad, alebo v oblasti vodného hospodárstva vykonávajú samosprávy, obce a mestá. A je veľmi dôležité, aby títo ľudia boli dostatočne fundovaní na rozhodovanie v týchto konaniach. Sú to konania veľmi zložité, na ktoré sa vzťahuje aj Aarhuský dohovor. Sú to konania, ktoré sú často predmetom rôznych odvolávaní, súdov a protestov. Peniaze na školenie týchto ľudí nie sú.
Ďalšie uznesenie. Uznesenie vlády zabezpečiť finančné prostriedky na rozvojovú spoluprácu počas platnosti stratégie rozvojovej spolupráce v Slovenskej republike na roky 2014 – 2018. Ja si myslím, že to už je choroba tejto vlády, že sa prijímajú rôzne stratégie, ale bez akčných plánov, a ak aj akčné plány sú, tak sa nerealizujú.
Veľmi dôležitá vec, ktorá tiež nie je v rozpočte, na ktorú sa poukazuje v materiáloch, ktoré máme na stole, ktoré máme v tlači k štátnemu rozpočtu. Nie sú prostriedky na plnenie povinností plnenia uznesenia vlády k programu prevencie a manažmentu rizík vyplývajúcich z opustených a uzavretých úložísk ťažobného odpadu. Ťažobný odpad môže mať veľké dopady na zase kvalitu podzemných vôd. Tej vody, ktorú tento parlament v minulosti prijal ako strategickú surovinu, zase sa len k čomusi sme sa hlásili, že akí sme dobrí a hrdí, jak ideme všetko chváliť, ale len na papieri. Žiaden skutok, nič. Len reči.
Ďalšie uznesenie vlády. Vyčleniť finančné prostriedky na realizáciu celej stavby Žilina – Trnové – Trnovka a Breznický potok, úprava potokov. Úloha splniť do 31. decembra 2016.
Ďalšie uznesenie vlády. Zabezpečovať finančné prostriedky na realizáciu úloh akčného plánu pre mokrade na roky 2015 až 2018 k aktualizovanému programu starostlivosti o mokrade Slovenska na roky 2015 až 2021 v rámci schválených limitov výdavkov na jednotlivé rozpočtové roky. Dohovor o mokradiach, takzvaný Ramsarský dohovor sme prijali, ak sa dobre pamätám, v roku 1991? Tak. Plus-mínus v tomto období. Je to jeden dôležitý dokument, ktorého plnenie sa bude kontrolovať. Na mokrade táto spoločnosť, o mokrade nemá záujem, zdá sa. Pretože naozaj mokrade pre niektorých sú územie, kde sa nedá stavať, územie, odkiaľ idú komáre, územie, ktoré by bolo najlepšie, keby sa rekultivovalo na nejakú úplne inú funkciu. Avšak z neplnenia tohto dohovoru, Ramsarského dohovoru o mokradiach, môže Slovensko mať výrazné finančné postihy. A to z toho dôvodu, že ak sa o tie mokrade nebudeme starať, pretože dnes už príroda je tak narušená, že musí dôjsť niekedy aj k naozaj umelej starostlivosti o to, aby bola tá mokraď zabezpečená, tak ak tá mokraď zanikne, budú z toho finančné postihy pre Slovenskú republiku. Na toto sa nemyslí, na tie dopady. Veď to teraz nie je zaujímavé. To bude riešiť niekto iný.
Ďalšie uznesenie vlády z roku 2015 tiež nie je zabezpečené v rozpočte a malo by byť. Zabezpečiť finančné prostriedky na prestavbu pravobrežnej hrádze na rieke Ondava v okrese Trebišov, zabezpečiť finančné prostriedky na prestavbu ľavovobrežnej ochrannej hrádze na rieke Ondava v okrese Trebišov v inom úseku. Zabezpečiť finančné prostriedky na realizáciu projektu rekonštrukcie čerpacej stanice a monitorovacieho systému v obci Boj. To sú uznesenia vlády, to sú veci, ktoré vláda, táto vláda, Ficovláda sa uzniesla, že ich je potrebné urobiť. Tak predpokladám, že ten dôvod tam bol, keď sa to stalo predmetom nie investičného plánu ministerstva, ale predmetom rokovania vlády.
Ďalší bod. Zabezpečiť finančné prostriedky na realizáciu ukončenia rekonštrukcie ochrannej hrádze a dobudovanie podzemnej tesniacej steny v toku Latorica. Ďalšie samostatné uznesenie vlády zo 16. decembra 2015. Čiže v čase, kedy už bolo zrejmé, že sa toto uznesenie by malo transformovať do rozpočtu na rok 2017. Zabezpečiť priebežné plnenie programu starostlivosti o Národný park Slovenský raj a predložiť na rokovanie vlády záverečné vyhodnotenie 31. decembra 2025. Áno, to ešte stihnú, lenže nebudú mať čo stíhať, keď nevyčlenili finančné prostriedky na realizáciu tejto úlohy.
No a ešte dve uznesenia vlády. Uznesenie vlády z januára tohto roku k vodnému plánu Slovenska. Vodný plán Slovenska, ktorý je predmetom vážnej kritiky, vodný plán Slovenska, ktorý je predmetom kritiky nielen občanov, ale aj Európskej komisie.
A na záver asi jedna z perličiek. Uznesenie vlády tiež z januára 2016, ktorá, je, tiež nie je zabezpečená v rozpočte, a to nie je moja identifikácia, hovorím, to je identifikované v materiáli, ktorý nám bol predložený k návrhu rozpočtu, zabezpečiť výdavky na plnenie programu z európskych fondov, pardon, k štátnemu programu sanácie environmentálnych záťaží. Nuž, je to naozaj množstvo nenaplnených uznesení, ktoré ministerstvo životného prostredia by malo realizovať. V podstate týmto konštatovaním by som aj uzavrela svoju diskusiu, teda svoj príspevok do rozpravy.
A ešte na záver snáď jedna vec. Hovorila som o Environmentálnom fonde a o príjme Environmentálneho fondu z predaja emisií. V zákone 414 z roku 2012, to je zákon o obchodovaní s emisnými kvótami, sa jednoznačne píše, že teda výnos získaný z dražieb kvót je príjmom Environmentálneho fondu. A je presne povedané, na čo sa prostriedky Environmentálneho fondu, získané prostriedky z týchto kvót majú použiť. Každoročne do 30. septembra má byť táto výška výnosu dohodnutá s ministerstvom financií, ktoré určí, že na čo sa tieto prostriedky minú. No preštudovala som si od roku 2012 výročné správy Environmentálneho fondu, nenašla som tam jasne identifikované, transparentne identifikované použitie prostriedkov z výnosu emisných kvót. Vyžiadala som si ich 211-kou. Možno ešte v rámci rokovania tejto schôdze, minimálne pri výročnej správe Slovenska bude priestor sa k tomu vyjadriť. Ale rozhodne čo sa týka výnosu a použitia prostriedkov z predaja emisných kvót, o tejto záležitosti by sme mali na pôde parlamentu hovoriť viacej. Malo by to byť aj z titulu kauzy Interblue z minulosti, podstatne transparentnejšie používanie týchto prostriedkov. Mám vážne výhrady, aby sa tieto prostriedky používali napríklad na likvidáciu čiernych skládok. Čiernych skládok, ktoré vznikajú z neplnenia si povinností jednotlivých znečisťovateľov. V tomto roku, teda nielen v tomto roku, ale aj s predchádzajúcim rokom plus teraz 15 mil. eur išlo na upratovanie neporiadku, ktorý vôbec nemal byť, kde si nie vždy plní povinnosť obec, určite si veľmi málo plnia povinnosti okresné úrady, odbor starostlivosti o životné prostredie, kde ľudia, ktorí pracujú na týchto odboroch odpadového hospodárstva, nevedia, ako s tým naložiť, nevedia, ako majú identifikovať toho znečisťovateľa. Obce si nevedia, samozrejme nemajú dostatok prostriedkov na to, aby tiež nejakým spôsobom zabezpečili likvidáciu týchto čiernych skládok, ktoré ale nemuseli vzniknúť, ak by fungovala aj štátna polícia, ktorá zvysoka nemá záujem o takéto kauzy, keď sa nahlásia niekomu, že tam ide nejaké auto vysypať odpad, aby štátna polícia konala. Možno sa vám to zdá od veci, čo hovorím, ale toto všetko sú dopady na rozpočet verejnej správy. A potom sa použije 15 mil. eur na upratovanie po ľuďoch, po právnických alebo fyzických osobách, ktoré nedodržiavajú zákon. To je zase len o tom, že tu sa jednoducho zákon nedodržiava, zákony neplatia a je ďaleko jednoduchšie a lacnejšie pre takéto osoby porušovať zákon.
Čiže ja by som možno do budúcna chcela aj navrhnúť to, čo máme strana SaS v programe, že o výnose z predaja emisií by mal, ak nie rozhodovať, určite sa vyjadrovať parlamentný výbor, poslanci. Lebo je to tak dôležitá vec, ktorá nás dobehne v plnení Parížskej dohody, v rámci ktorej do budúcna sa zriaďuje investičný fond, ktorý bude treba naplniť. To je tá vec, o ktorej, keď sme Parížsku dohodu schvaľovali, som sa pýtala pána ministra, aké záväzky pre Slovensko z toho vyplývajú? Okrem záväzku znižovania počet emisií, ktoré sme už splnili z titulu, že nám zanikli naše podniky. O investičnom fonde, ktorý bude treba napĺňať, nepadlo ani slovo.
Takže ďakujem za pozornosť.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predložený návrh štátneho rozpočtu a rozpočtu verejnej správy na rok 2017 potvrdzuje, že tretia Ficova vláda plánuje pokračovať v rozpočtovej nezodpovednosti svojej predchodkyne. Keďže jej predchodkyňou bola druhá Ficova vláda, bola to vláda s rovnakým premiérom, dokonca aj s rovnakým ministrom financií, nemôže nás prekvapiť, že to tak bude. Je to totiž vláda kontinuity.
Vláda predložila rozpočet, ktorý je neambiciózny, neúsporný a nezodpovedný. Je zostavený na úkor budúcnosti a prináša negatívne dôsledky pre daňovníkov i ekonomiku. Predstavuje zároveň aj premárnenú príležitosť dosiahnuť vyrovnaný rozpočet alebo sa k nemu výraznejšie priblížiť už v roku 2017. O to viac, že práve na začiatku volebného obdobia vlády zvyčajne sa prijímajú úsporné a menej populárne opatrenia pre voličov skôr ako na konci volebného obdobia. Ficove vlády to však, žiaľ, nedokážu ani na konci, ani na začiatku volebného obdobia.
Neambiciózny a nezodpovedný prístup k plánovanému hospodáreniu s verejnými financiami má podobu nedostatočného zníženia deficitu či dosiahnutia vyrovnaného rozpočtu už v roku 2017, resp. aspoň v roku 2018. Rozpočtová sekera verejnej správy má v budúcom roku dosiahnuť približne 1 mld. eur, resp. 1,3 % v pomere k hrubému domácemu produktu. Pri štátnom rozpočte má dokonca deficit zodpovedať 1,7 mld. eur a na hotovostnom princípe má reálne dosiahnuť až 2 mld. eur. Budúcoročná sekera tak má byť síce nižšia ako rozpočtovaná sekera verejnej správy na tento rok, ale iba o necelých 500 mil. eur, resp. o 0,4 % hrubého domáceho produktu. Čo je však dôležitejšie, má byť vyššia ako plánovala predchádzajúca vláda. V roku 2014 totiž druhá Ficova vláda v programe stability deklarovala, že v roku 2017 dosiahne rozpočtový deficit 0,5 % HDP a v minuloročnom rozpočte stanovila cieľový deficit na rok 2017 iba vo výške 0,4 % HDP. Teda až o 0,9-percentuálneho bodu, zhruba o 700 mil. eur nižší, aký plánuje súčasná vláda na budúci rok. Vláda tiež presunula cieľ vyrovnaného rozpočtu svojej predchodkyne z roku 2018 na rok 2019. Na posledný rok vládnutia. Optimisticky sľubuje mierny prebytok na úrovni 0,16 % hrubého domáceho produktu. Doterajšia realita však pre takýto optimizmus nedáva žiadny dôvod.
Takýto neambiciózny prístup k znižovaniu deficitu je ekonomicky nezdôvodniteľný a voči budúcnosti nezodpovedný. A to aj v kontexte súčasných a očakávaných priaznivých ekonomických podmienok. V budúcom roku vláda očakáva reálny ekonomický rast na úrovni 3,5 % a v ďalších dvoch rokoch predpokladá ešte vyšší rast. Predpokladá tiež naďalej rekordne nízke úrokové sadzby a tým aj nižšie náklady dlhovej služby. Ako vyplýva z aktuálneho hodnotenia rozpočtu Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, vláda od programu stability z roku 2014 zvýšila očakávania daňových príjmov na rok 2017 o 3,06 % HDP, resp. o 2,35 mld. eur, ale zároveň zhoršila cieľ deficitu verejnej správy na rok 2017 o 0,8 % hrubého domáceho produktu. Takže logicky úplne naopak, ako by sa očakávalo od rozpočtovo zodpovednejšej vlády. Drží sa totiž hesla, čím viac príjmov z daní očakávame, tým väčšiu sekeru plánujeme. To znamená premárnenú šancu a väčšiu záťaž pre daňovníkov do budúcnosti.
Navyše aj takýto len mierne znížený deficit rozpočtu verejnej správy v roku 2017 oproti predchádzajúcemu roku mal byť dosiahnutý vďaka enormnému nárastu daňových a iných príjmov verejnej správy pri nadmernom, hoci miene nižšom náraste verejných výdavkov. Teda ani zďaleka nie výdavkovými úsporami. Výrazne vyššie celkové príjmy tak vláda nevyužije na významnejšie zníženie deficitu verejných financií oproti minulému roku či dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu dokonca, ale ich z väčšej miery rozpustí vo zvýšených výdavkoch. Vláda by mohla a mala takýto enormný nárast príjmov použiť na odbúranie deficitu a už v roku 2017 mohla dosiahnuť vyrovnaný rozpočet. Že tomu tak nebude, to predstavuje ďalšiu premárnenú príležitosť a neprimeraný luxus na úkor budúcnosti. Vláda sa pritom dokonca spolieha aj na vyššie príjmy z daňových zmien, ktoré celkovo prinesú zvýšenie daňového zaťaženia, napriek kozmetickému zníženiu dane z príjmov právnických osôb a zvýšeniu limitu paušálnych výdavkov pre živnostníkov s vyššími príjmami. Plánovaný deficit tak chce dosiahnuť nie úsporami vo verejnej správe, ale tým, že ľudia budú musieť siahnuť hlbšie do svojich vreciek, napríklad v podobe cien za služby v regulovaných odvetviach, cigarety a za poistné v celom neživotnom poistení. Zvyšovanie je v súčasnej situácii ekonomicky nezdôvodniteľné a neospravedlniteľné a to vzhľadom k už i tak nadmernému daňovému zaťaženiu práce.
Predchádzajúca vláda zvýšené výnosy z pozitívneho ekonomického vývoja nevyužila, ale prejedla. Pri niekoľkoročnom enormnom zvyšovaní verejných príjmov nedosiahla vyrovnaný rozpočet či aspoň razantnejšie zmenšenie rozpočtovej sekery a významnejšie priblíženie sa k vyrovnanému rozpočtu. Vláda avizuje, že namiesto šetrenia bude pokračovať v ekonomicky chybnom a škodlivom smere svojej predchodkyne. V konsolidácii a v čiastočnom plátaní rozpočtových dier vyššími príjmami, nie výdavkovými úsporami podporenými štrukturálnymi reformami na výdavkovej strane. To je pre ekonomiku deštrukčná cesta. Aj pre konsolidáciu verejných financií dlhodobejšie neúčinná. Je totiž na úkor budúcej prosperity, na úkor tvorby ekonomických zdrojov a tým aj daňových príjmov v budúcnosti. Reálnym rizikom je navyše to, že aj tieto málo ambiciózne plány pravdepodobne nebudú dodržané, a skutočnosť, ktorá je vždy podstatnejšia ako plán, môže byť horšia. Na to upozornila aj Európska komisia a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Európska komisia odhaduje deficit verejných financií Slovenska v roku 2017 na úrovni 1,5 % HDP a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť až vo výške 1,6 % HDP. Rada vo svojom hodnotení rozpočtu upozorňuje napríklad na nadhodnotenie nedaňových príjmov, nízky rast výdavkov v zdravotníctve a u samospráv bez naznačenia úsporných opatrení.
Vláda sa pritom optimisticky spolieha, že deficit v štátnom rozpočte bude sčasti vykompenzovaný prebytkami, napríklad v Sociálnej poisťovni, v zdravotných poisťovniach, samosprávach, v Environmentálnom alebo Recyklačnom fonde, teda v inštitúciách, nad ktorými vláda nemá priamy vplyv a ktoré v minulosti mali problémy s hospodárením. Pripomeňme, že plánované deficity verejnej správy na rok 2014 a ´15 na základe parlamentom schválených rozpočtov vláda nedodržala a v realite boli nakoniec vyššie. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť navyše upozorňuje, že aj v roku 2016 to môže skončiť práve takto. Ak sa neprijmú dodatočné opatrenia do konca roka, tak sa deficit môže priblížiť až k 2,5 % hrubého domáceho produktu.
A neustále niekoľkoročné posúvanie cieľa o vyrovnanom rozpočte na Slovensku umocňuje skepsu k schopnosti vlády ho aj naozaj dosiahnuť. O tom, že v žiaducom ekonomickom variante, teda bez zvyšovania daní alebo odvodov, už ani nehovoriac. Navyše vláda plánuje dosiahnuť prvýkrát nedeficitné hospodárenie, mierny prebytok dokonca, v roku 2019. Teda v poslednom roku vládnutia, čo po doterajších skúsenostiach neznie absolútne reálne. Aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojom hodnotení v tomto duchu uvádza, citujem: "Ak vláda neprijme žiadne nové opatrenia, naplnia sa všetky riziká a využijú všetky potencionálne zdroje ich krytia, deficit verejnej správy by v roku 2017 mohol dosiahnuť 1,6 % HDP a hrubý dlh by na konci roku 2017 dosiahol 52,8 % HDP. Celkové riziko pre saldo rozpočtu je na úrovni 0,2 – 0,4 % HDP. Ak nenastane výrazná odchýlka v očakávanom makroekonomickom vývoji, rada odhaduje, že strednodobý cieľ v podobe štrukturálne vyrovnaného rozpočtu je možné bez ďalších opatrení dosiahnuť v roku 2019, o rok neskôr, ako v súčasnosti odhaduje vláda. Nesplnenie tohto cieľa by mohla ohroziť skutočnosť, že rok 2019 je predvolebným rokom, kedy majú vlády tendenciu deficity zvyšovať." Koniec citátu. A musím povedať, že aj ja zdieľam túto obavu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Problémom však nie je iba relatívny dlh, ako si to často nahovárame, ale aj dlh absolútny. Problémom je nezastavenie rastu nominálneho verejného dlhu a jeho neznižovanie. Naopak, vláda predpokladá ďalší rast verejného zadlžovania, a to v roku 2017 o 1,2 mld. eur, v roku 2018 o rovnakú sumu a v roku 2019 o vyše 700 mil. eur. Má dochádzať iba k znižovaniu pomeru verejného dlhu v pomere k hrubému domácemu produktu, aj to nie vďaka opatreniam vlády, ale vďaka predpokladanému významnému zvyšovaniu hrubého domáceho produktu. Aj na toto upozorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojom hodnotení, keď uvádza, že zatiaľ neboli predstavené dostatočné opatrenia na zníženie dlhu mimo sankčných pásiem ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. V tomto kontexte vládou zvažované zjemnenie dlhovej brzdy kvôli verejným výdavkom na investície by v prípade jeho presadenia bolo nebezpečnou zmenou smerom k nárastu zadlžovania, teda k dlhodobo nezodpovednejšiemu prístupu k verejným financiám.
Zásadným problémom sú chýbajúce úspory vo verejnej správe pri nadmernom raste verejných výdavkov a prehlbovanie ich deformovanej štruktúry bez naštartovania štrukturálnych zmien na výdavkovej strane. V roku 2017 sa majú verejné výdavky zvýšiť o 7 %, čiže o 2,2 mld. eur, to je viac ako dvojnásobok plánovaného deficitu. Výdavky sa výraznejšie majú v budúcom roku majú zvýšiť v štátnom rozpočte na hotovostnom princípe o necelých 1,2 mld. eur oproti rozpočtovaným na tento rok. Chýbajúci tlak na šetrenie vo verejnej správe a celkový nárast verejných výdavkov je v čase deficitného hospodárenia a navyše po predchádzajúcej výdavkovej expanzii nezodpovedným prístupom. Pomýlené je to aj z hľadiska volebného cyklu, keďže v prvom roku vládnutia zvyčajne aj tie menej odvážne vlády naberú odvahu na úspornejšie opatrenia.
Takže si to zhrňme, zhrňme si to, aby sa to dalo dobre zapamätať, v siedmich bodoch.
Vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, o návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2017 sa dá povedať týchto sedem vecí:
Po prvé, tretia Ficova vláda sa podobne ako predošlé Ficove vlády nespráva ako reformná, ba ani len ako rozpočtovo zodpovedná vláda.
Po druhé, v poradí piaty návrh rozpočtu predkladaný ministrom financií Petrom Kažimírom je nezodpovedný nielen voči občanom Slovenskej republiky, ale je tiež prejavom represívnej politiky vlády voči podnikateľom, a tak súčasné, ako aj budúce generácie naďalej stále viac a viac zadlžuje.
Po tretie, mierne znížený deficit verejnej správy plánovaný v roku 2017 oproti predchádzajúcemu roku má byť dosiahnutý len vďaka enormnému nárastu daňových a iných príjmov verejnej správy, teda nie výdavkovými úsporami.
Po štvrté, rozpočtovo zodpovednejšia vláda by najmä v čase očakávaného veľkého zvýšenia príjmov neplánovala hospodárenie na sekeru, zmäkčenie dlhovej brzdy, zvyšovanie daní bez výdavkových úspor a snahy o hľadanie zdrojov z privatizácie.
Po piate, rozpočtovo zodpovednejšia vláda by zaviedla výdavkové limity, šetrila, redukovala nafúknutý rozsah štátu, jeho regulačné zásahy a iné transfery, naštartovala by systémové výdavkové reformy.
Po šieste, vláda, ktorá by zároveň chcela aj skutočne pomôcť ľuďom, prispieť k rozprúdeniu podnikania a vyššej prosperite by mala mať úprimnú snahu zmenšovať verejné výdavky, verejný dlh a majetok, hospodárila by s verejnými financiami vyrovnane alebo prebytkovo, deregulovala by, znižovala by celkové daňovo odvodové zaťaženie.
Po siedme, Ficova vláda však nie je rozpočtovo zodpovedná, preto výrazne vyššie celkové príjmy nemieni využiť na významnejšie zníženie deficitu verejných financií oproti minulému roku či dokonca dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu, ale z väčšej miery ich rozpustí vo zvýšených výdavkoch. Vláda by mohla a mala taký enormný nárast príjmov použiť na odbúranie deficitu. Už v roku 2017 mohol byť na Slovensku dosiahnutý vyrovnaný rozpočet. Fakt, že to tak nebude, predstavuje ďalšiu premárnenú šancu a neprimeraný luxus na úkor našej budúcnosti.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte, aby som povedala pár slov. Ministerstvo financií zostavilo návrh štátneho rozpočtu s náležitou odbornou starostlivosťou a s finančnou obozretnosťou. So žiadnym prevratným nárastom príjmov v roku 2017 nepočíta a tomu prispôsobilo aj výdavkovú časť štátneho rozpočtu s jedinou výnimku, a to kapitolou, tou výnimkou je kapitola zdravotníctva. V tomto rezorte predpokladá prevratný nárast príjmov. U žiadneho rezortu nepočíta s úsporami, každému rezortu trošku pridalo, s jedinou výnimkou, s výnimkou teda zdravotníctva. Oproti roku 2016 ministerstvo financií ubralo ministerstvu zdravotníctva v platbách za poistencov štátu, pretože predpokladá nejaké veľké úspory. Podotýkam, že pre rezort zdravotníctva ide o najnižšie percento zo štátneho rozpočtu za posledné štyri roky.
Rozpočty sa nerobia na základe predpokladov, ale na základe reality. A realita je neradostná. V roku 2017 až 2019 odhaduje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť riziko v rozpätí 66 až 209 mil. eur. Negatívne vplyvy sa môžu prejaviť vyššími výdavkami zdravotných poisťovní alebo v prípade dodržania ich rozpočtových výdavkov v horšom hospodárení nemocníc. Len v roku 2017 Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje riziko v porovnaní s návrhom rozpočtu vo výške 121 mil. eur. A to ešte Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nevedela o obrovských stratách vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Účtovná strata Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 2016 sa predpokladá vo výške 283 mil. eur. Podľa správy národného kontrolného úradu kumulovaná účtovná strata v ôsmich koncových nemocniciach za roky 2012 až 2015 je 301 mil. 827-tisíc eur. (Ruch v pléne.) Neruším? Podľa správy národného kontrolného úradu celkový stav záväzkov v ôsmich koncových nemocniciach k 31. 12. 2015 dosiahol sumu 604 mil., čo je o takmer 27 % viac, než je hodnota celého majetku týchto nemocníc. Pohľadávky nemocníc predstavujú voči poisťovniam, tieto pohľadávky reprezentujú len 94 mil. eur, teda nekrytých záväzkov aktívami je 510 mil. eur.
Podľa správy národného kontrolného úradu v predmetných nemocniciach je 67,89 % zdravotníckej techniky nad 200-tisíc eur už odpísaných s nulovou zostatkovou hodnotou. Tiež hovorí o minimálnom investovaní finančných prostriedkov do stavieb a budov jednotlivými nemocnicami, z ktorých mnohé sú vo veľmi zlom stave. Ministerstvo financií dobre vie, že výsledky za rok 2016 celý stav ešte zhoršia. Preto je pre mňa nepochopiteľné, že za takejto situácie namiesto výrazného navýšenia rozpočtu pre zdravotníctvo sa robia nesystémové kroky, ako je napríklad snaha vytiahnuť peniaze z lepšie zarábajúcich občanov, čo však situáciu nezachráni, namiesto zreálnenia platieb za poistencov štátu.
Hlasovať za prijatie takto navrhnutého zákona o štátnom rozpočte na rok 2017 považujem za dosť nezodpovedné.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, tie, ktoré tu ešte sú, kolegovia poslanci. Pán minister financií sa často a rád chváli, ako signifikantne sa podarilo zvýšiť výber daní od občanov. Neviem, kto viac peňazí v štátnom rozpočte pocítil, no určite to zatiaľ nepocítili tisíce mladých rodín. Mladých rodín, ktorých deti nedostali miesto v škôlke z kapacitných dôvodov. Ročne je odmietnutých niečo okolo 13-tisíc žiadostí a tento počet alarmujúco rastie už 12 rokov. V programovom vyhlásení vlády z môjho pohľadu je neambiciózny cieľ zaškoliť všetky deti od 4 rokov vyššie. Ani to sa zatiaľ nedarí. Píšu mi matky, ktorých aj 5-ročné deti zostávajú stále doma bez kolektívu a spravodlivej a rovnej šance na vzdelanie a rozvoj, akú majú ostatné deti, ktoré mali viac šťastia a do škôlky sa dostali.
V málo ambicióznom programovom vyhlásení sa vláda zaviazala, že, citujem, "vytvorí postupne podmienky na to, aby sa Slovenská republika priblížila k čo najviac 100-percentnej zaškolenosti detí v materských školách do štyroch rokov veku". Ďalej: "Naďalej bude vytvárať podmienky pre rozširovanie kapacít materských škôl rozmanitými formami rešpektujúcimi možnosti zriaďovateľov", ktorí, "vytvorí lepšie možnosti prístupu detí ku kvalitnému predprimárnemu vzdelávaniu aj odstránením finančných bariér pre deti z rodín s nízkym príjmom." Ďalej: "Bude venovať osobitnú pozornosť predprimárnemu vzdelávaniu detí v materských školách od troch rokov veku v oblastiach s vysokou mierou nezamestnanosti a v ohrozených a vylúčených komunitách." A tak ďalej a tak podobne. Ponechajme bokom, že by vláda mala za cieľ zaškoliť všetky deti odvtedy, odkedy rodičia prestanú dostavať finančnú podporu od štátu, čiže už od dosiahnutého tretieho roku veku dieťaťa.
Vážená vláda, vám sa zatiaľ nedarí ani priblížiť sa k vlastnému neambicióznemu cieľu. Stojíme stále na mieste. Triedy, ktoré sľuboval premiér Fico v sociálnych balíčkoch, sú v nedohľadne. Aktuálne z tých spomínaných 200 vytvorených tried z balíka 14,5 mil. je vytvorených 30 tried. Ja som rada, že sa vytvárajú, ale ja sa pýtam, kedy sa vytvorí tých ďalších 170 tried, ktoré sú tak potrebné? Nevidím ani kroky, ani finančné zdroje, ktoré by naznačovali, že sa zaškolenosť 100 % detí od štyroch rokov môže za roky vašej vlády vôbec podariť.
Dnes mi píšu rodičia, ktorých päťročného autistického syna nevzali do škôlky, pretože nemajú peniaze na asistenta. Píšu mi osamelí rodičia, ktorí sú nútení do práce ísť, lebo finančne to skrátka doma nezvládajú, ale škôlka im nevezme dieťa. Rodina, ktorá je nútená posielať dieťa do súkromnej škôlky, zaplatí mesačne minimálne 400 eur, čo je ročne 4 800 eur z rozpočtu mladej rodiny. Neschopnosť štátu za dekádu, za dekádu vybudovať pár tisíc miest v škôlkach nesú na pleciach oni, mladí rodičia.
Pán minister Kažimír veľmi dobre vie, aký je u nás trend starnutia populácie a čo to bude znamenať pre rozpočet. Málo pracujúcich znamená málo vybratých daní a odvodov. Populácia ľudí, kde bude väčšina v dôchodkovom veku, bude o pár desaťročí znamenať obrovské výdaje pre sociálny systém. Zodpovedným prístupom by malo byť, aby sa rodičom chcelo mať viac detí, aby to nebola neprekonateľná prekážka. Jedinou univerzálne, nielen v našej krajine, ale aj v iných krajinách, funkčnou verejnou politikou, ktorou sa zvyšuje pôrodnosť, je dostupnosť predškolských zariadení. Všade na Západe to už pochopili. Nemecko to aj zrealizovalo a garantuje deťom škôlku od čoraz nižšieho veku. V Dánsku je napríklad garantovaná škôlka úplne od nula rokov veku. Ja v rozpočte nevidím financie na zásadné navýšenie miest v škôlkach. Nič sa nedeje a mladí rodičia stále platia a pritom sa rozhodujú, či vôbec mať ďalšie dieťa.
Musím pochváliť plánované zvýšenie rodičovského príspevku a materskej dávky. Pre rodičov detí, ktoré sa však nedostali do materskej školy, je to len náplasť na zlomeninu, pretože tí musia stále ročne vynaložiť spomínaných minimálne 4 800 eur. Dalo by sa im pomôcť viacerými spôsobmi. Ich finančná situácia by sa urýchlene dala sanovať tak, že by im bolo predĺženie buď rodičovského príspevku alebo príspevku na starostlivosť. Potrebujeme aj detské skupiny, v ktorých by sa deti mohli rozvíjať, a bola by im zabezpečená starostlivosť. Lenže ministerstvo školstva sa detských skupín nechytilo a namiesto toho sa toho chytili ministerstvo práce a tak budeme mať detské skupiny, ale opäť len pre deti do troch rokov veku. Čo je super, ja som rada, že tieto detské skupiny vôbec táto novela o sociálnych službách zavádza, pretože niečo podobné sme už navrhovali aj s kolegami v minulosti a boli sme menovaní za populistov a nakoniec sa to objavuje vo vládnom návrhu, čomu sa veľmi teším. Je to v poriadku. Ale my omnoho viac potrebujeme priestory pre deti od troch rokov. A tam sa vlastne opäť stále nič nedeje. V čo najkratšom čase by sme mali uzákoniť povinnosť obce miesto pre deti garantovať a zároveň tieto obce výrazne finančne podporiť pri tvorbe miest v materských školách. Dovedna prispela minulá Ficova vláda na rozširovanie a udržiavanie škôlok už spomínaných 14,5 mil. eur, čo je veľmi málo. Toľko zaplatí ročne 3-tisíc rodín z vlastného za súkromné škôlky ročne. To je zlomok rodín, ktoré škôlku nemajú. Potrebujeme oveľa vyššiu sumu, aby sa mohla škôlka postaviť naozaj všade, kde je miest nedostatok.
Druhou témou, ktorú by som rada na tomto mieste otvorila, je stav slovenských pôrodníc. Som si vedomá toho, že zdravotníctvo má mnohé problémy a pôrodníctvo je len jednou z oblastí. Ročne však na Slovensku rodí približne 53-tisíc žien, čo je obrovské číslo. Do zdravotníctva ide množstvo peňazí, ktoré sa stratia v systéme a nejdú tam, kam majú. Napríklad na pôrodnice. Niektoré sú opravené zo sponzorského príspevku súkromníkov, niektoré si skultivovali nemocnice samé. Na mnohé sa však zabudlo. Napríklad na najväčšiu pôrodnicu na Antolskej, kde končia aj najťažšie prípady a rodí tam najviac žien na Slovensku. Pôrod je oproti iným zdravotníckym výkonom špecifický. Keď je na vás lekár počas sadrovania zlomenej nohy nepríjemný, noha sa vám aj tak zrastie. Pri pôrode je však veľmi dôležitá psychika rodičky a ak sa necíti v bezpečí a v súkromí, tak sa môže pôrod zastaviť a žena s dieťaťom skončí sekciou, teda cisárskym rezom, čo je rozsiahla operácia s dlhodobými následkami najmä pre zdravie ženy, ale aj novorodenca. Náklady z verejného zdravotného poistenia nakoniec zaplatíme všetci. No a napríklad na Antolskej sú rodiace ženy oddelené iba plachtami v takzvaných boxoch, kde je, v podstate jedna druhú počujú a o nejakom súkromí a príjemnom prostredí sa nedá hovoriť. Pán Borovský, primár oddelenia, hovorí, že pôrodnica si na seba zarobí, ale nemocnica jej tieto peniaze vezme, a teda nemá financie na to, aby oddelenie prerobili a zabezpečili rodiacim ženám základné potreby na súkromie.
Na zdravotníctvo nejde málo peňazí, ale zdroje sa vedia prehajdákať. Preto som skutočne zvedavá a budem pozorne sledovať, ako a kam budú alokované práve zdroje v rámci kapitoly zdravotníctva a či si ministerstvo zdravotníctva uvedomí, aké dôležité je obrátiť pozornosť práve na pôrodnice.
To je všetko. Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pán minister, v rozprave sme si vypočuli naozaj množstvo príspevkov, ktoré boli, niektoré konštruktívnejšie, niektoré viac politicky alebo menej, a ja to chápem, je to prirodzené, pretože ľahšie sa hovorí o niečom, čo nemôžem veľmi ovplyvňovať, jako keď som zodpovedný za niečo a musím to zmeniť. Nechcem dlho rečniť, lebo každý mal možnosť z nás, tak ako sme tu, v jednotlivých výboroch diskutovať o štátnom rozpočte a omnoho hlbšie ako tuto pri tomto pulte. Pretože pri tomto pulte už je to skôr politické vyjadrenie. A myslím si, že sme mali dostatočný priestor aj si vypočuť názor ministerstva, v tomto prípade štátneho tajomníka, ktorý bol aj na našom výbore pre zdravotníctvo, pána Kuruca, kde sme si podrobnejšie prešli veci.
Chcem vás ale ubezpečiť, že tento rozpočet vôbec nie je taký, ako bol prezentovaný, že je neprorastový, že je to prejedený rozpočet, a všetky tieto prívlastky, ktoré tu boli z jednej alebo z druhej strany opozičného spektra predkladané, napríklad, ako sugestívne to predniesol pán poslanec Dostál a predpokladám, že ešte bude chcieť v tom pokračovať. Ale chápem to ako politické vyjadrenie. Verte mi, že táto snaha, ktorá je v tomto rozpočte zohľadnená, je snaha urobiť z toho, čo v súčasnosti štátny rozpočet a príjmy a ekonomika je schopná urobiť, tak je schopný tento rozpočet na to reagovať.
Ja som vo výbore pre zdravotníctvo a rovnako ma zaujímajú aj iné kapitoly, ako je napríklad školstvo, kultúra a tak ďalej, pretože aj ako predseda samosprávneho kraja vnímam aj tieto oblasti, ktoré kompetenčne zastrešujeme. Musím však konštatovať, že v zdravotníctve stále máme ešte čo robiť a každý, kto, by som povedal, tak nezaujato sa na to pozerá, tak musí uznať, že je to jedna z tých najkomplikovanejších oblastí. A preto našou snahou bolo aj vo výbore pre zdravotníctvo, aby sme našli optimálne riešenie v rámci možností, ktoré štátny rozpočet umožňuje. Pretože premisa platí vždy. Aj doma vo vašom rozpočte, aj v tomto, nikdy nemáte toľko peňazí, koľko by ste potrebovali. Musíte narábať iba s tým, čo vám môže prísť. Táto diskusia bola naozaj, povedzme, aj plodná, ale zároveň sme hľadali aj možnosť ešte, ako pomôcť predovšetkým v tej oblasti, ktorá sa týka kapitálových výdavkov do nemocníc štátnych. Pretože je pravdou, že infraštruktúra štátnych nemocníc nedostáva toľko peňazí, koľko by potrebovala. A preto aj poslanci z tohto zdravotníckeho výboru, sme sa rozhodli, že ešte otvoríme diskusiu s pánom ministrom financií aj za účasti pána ministra zdravotníctva. A je tu prísľub, ktorý si myslím, že je dobrou správou, ktorý je od pána ministra a je zhmotnený aj v tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý si dovolím teraz predložiť.
Ale ešte predtým by som chcel predsa len povedať jednu vec, ktorá tu bola neustále podsúvaná ako vec, ktorá je negatívna a zlá a tak ďalej. Áno, keď sa na to pozrieme z toho pohľadu, že sa nejaké číslo znižuje, tak môžme povedať, že to je zlé. Ale keď sa pozrieme z toho komplexného pohľadu, čo nám to prinesie, tak už je to úplne niečo iné. A hovorím o tom, čo budeme chcieť presadiť vo výbore, aby sa znížilo pre budúci rok percento odvodu za poistenca štátu do zdravotných poisťovní, ale zároveň, čo je dôležité, tým dostaneme do kapitálovej položky ministerstva zdravotníctva značnú sumu, ktorú je možné využiť práve na rekonštrukciu nemocníc. Samozrejme aj možno s tým, čo tu bolo povedané, znížením odvodových stropov pre cirka podľa štatistiky 15-tisíc obyvateľov Slovenska, 15-tisíc obyvateľov Slovenska z 5,4 milióna celkového počtu obyvateľstva. A my sa nedomnievame, že toto je niečo, čo by malo byť tak negatívne, že tu bude nejaký masový exodus, pretože tento strop je niečo, čo je, by som povedal, také špecifické bude pre niektoré krajiny, pretože bežne v krajinách, aj okolitých, takéto stropy neexistujú. Pretože títo ľudia, ktorí zarobia tieto finančné prostriedky, nemajú problém, aby zaplatili trošku viacej toho odvodu. Je to princíp solidarity, ktorý všade beží, a tu bol dokonca, by som povedal, dosť zamrazený ten princíp solidarity, lebo tam boli dané stropy.
Čiže zrušením týchto stropov odvodových, znížením percenta odvodu sme našli mechanizmus ako dostať do kapitoly ministerstva zdravotníctva finančné prostriedky na kapitolové výdavky, ktoré sa budú pohybovať niekde vo výške možno 70 až 77 mil. eur, čo je krásna suma.
Takže na dovysvetlenie a zároveň aj na podporu toho, čo teraz chcem predniesť, čo bude slúžiť opäť ako taká zábezpeka pre ďalší vývoj v zdravotníctve v budúcom roku. A to, že, a teraz si dovolím predložiť ten pozmeňujúci návrh, v súlade s ustanoveniami zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorých predpisov predkladám tento pozmeňujúci návrh:
Doplniť v uznesení č. 2 spoločnej správy k bodu B. po b) nasledovné: „v rámci rozpočtových výdavkov kapitoly Všeobecná pokladničná správa v roku 2017 vyčleniť finančné prostriedky v objeme 50 mil. eur na krytie potencionálnych negatívnych vplyvov v sektore zdravotníctva vyplývajúcich z aktuálnych odhadov vývoja tohto sektora v roku 2016 a implementácie jednotlivých opatrení z projektu Hodnota za peniaze."
Tento návrh má vlastne za cieľ vytvoriť podmienky, ktoré by v prípade negatívneho vývoja v zdravotníctve mohli byť sanované práve z tohto príjmu. A to nie je povedané, že negatívneho vývoja, že sa bude niečo zlé diať, ale z toho pohľadu, že bude potrebné tieto finančné prostriedky ešte použiť na ďalšie, povedzme, kapitálové výdavky, lebo v mnohých prípadoch v nemocniciach čelia práve riaditelia mnohým havarijným situáciám, a na tie je potrebné okamžite reagovať.
Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, toľko k môjmu pozmeňujúcemu návrhu a zároveň komentár k celkovému návrhu rozpočtu. Ja chcem poďakovať ministerstvu financií, pánovi ministrovi, všetkým ľuďom, ktorí na ministerstve na tom pracovali, aj na ostatných ministerstvách, že došlo k takémuto kompromisu, ktorý je reálny a prinesie rozvoj pre Slovenskú republiku, a nie tak, ako sa niekto snaží presadzovať alebo hovoriť tu, že to bude práve naopak pre Slovensko zlé. A chcem vás poprosiť o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem.

Ctený zvyšok kolegýň a kolegov, ktorí tu ešte sú. Vážený pán minister a vážený pán podpredseda vlády, vás som mal asi privítať ako prvých. Nebýva zvykom, že idem do rozpravy k štátnemu rozpočtu, avšak ako člen zahraničného výboru si dovolím povedať pár slov k téme, ktorá mňa osobne trápi najviac a na ktorú chcem upozorniť ako na problém, ktorý sa nám čoskoro, Slovensku môže vypomstiť.
V posledných dvoch rokoch sa výrazne zhoršilo bezpečnostné prostredie v blízkom susedstve hraníc NATO a Slovenská republika by mala prehodnotiť svoje obranné plány. Mala by zvýšiť schopnosti Ozbrojených síl Slovenskej republiky, aby boli rýchlo nasadené, aby mali kvalitnejšiu výzbroj, kvalitnejšiu výstroj, lepší výcvik, zásoby a taktiež byť personálne na vrcholovej úrovni. Toto všetky si vyžiada zdroje, ktoré sú vyššie, aké sa nachádzajú v návrhu štátneho rozpočtu.
Nová bezpečnostná realita sa prejavila aj do návrhu požiadaviek, ktoré má NATO voči našim ozbrojeným silám. Sú to takzvané ciele spôsobilosti. Veľkosť a finančná náročnosť týchto požiadaviek naformulovaných vojenskými a civilnými plánovacími orgánmi NATO je postavená na deklarovanej výške investícií do obrany, pod túto úroveň bude, teda investícií do obrany na posledných dvoch summitoch, a to je 1,6 % z HDP, čo boli vlastne redukované požiadavky z dvoch 2 %, ku ktorým sme sa zaviazali pri vstupe do Severoatlantickej aliancie v roku 2004. Preto investície do obrany pod túto úroveň budú automaticky znamenať, že požiadavky NATO nebudú naplnené v stanovenom čase a v požadovanej kvalite. Slovenská republika si tak neplní svoje záväzky v NATO, nehovoriac o tom, že nebude schopná zabezpečovať vlastnú obranyschopnosť ani v rámci kolektívnej obrany.
Čo sa stane, ak ostanú investície do obrany na súčasnej úrovni? Nenakúpi sa potrebná nová technika, tá súčasná ešte viac zostarne, bude menej použiteľná a vzrastú náklady na jej údržbu. Viaceré systémy sú už dnes na pokraji vyradenia, cvičenia budú stále zriedkavejšie a nebudú na požadovanej úrovni. Tieto nedostatky môžu mať v strednom až dlhodobom horizonte negatívny vplyv na morálku vojaka a teda na použiteľnosť tejto silovej zložky štátu, ktorá je kľúčová pre bezpečnosť našej krajiny. Obrana je o zodpovednosti, preto by sme o nej nemali hovoriť iba vtedy, keď sa to hodí, ale vtedy, keď je to dôležité. A možno by sme mali menej hovoriť a viac konať. Obranný rozpočet na úrovni 1,18 % z HDP je nedostatočný. Spôsobuje veľké problémy pri fungovaní rezortu obrany a nehovorím ani o modernizácií systémov na ministerstve obrany a v Ozbrojených silách Slovenskej republiky, ktorá je naozaj len náznaková a skôr teoretická.
Ani zďaleka sa nepribližujeme aj touto vládou k prisľúbenej úrovni 1,6 % z HDP do roku 2020. Ak by sme udržali súčasné tempo rastu výdavkov na obranu, tak v roku 2020 dosiahneme 1,21 % a to znamená, že bude to predstavovať deficit 400 mil. eur oproti tomu, k čomu sme sa zaviazali na Varšavskom summite. Už dnešný modernizačný dlh je alarmujúci. Ako chceme brániť Slovensko s ledva fungujúcimi Ozbrojenými silami Slovenskej republiky? Téza o tom, že ďalšie peniaze na modernizáciu prídu ad hoc nad rámec rozpočtu na konkrétne projekty, je nesystémová a sme za ňu kritizovaní aj Severoatlantickou alianciou. Nedá sa plánovať na možné budúce peniaze. A ministerstvo obrany s tým má veľký problém, lebo potrebuje plánovať niekoľko rokov dopredu. A keď má prisľúbené iba nejaké virtuálne peniaze, ktoré môže a nemusí dostať, tak naozaj sa plánovať nedá.
Takže volám po potrebe jasného plánu, ktorý tu schválime v Národnej rade, a schváli ho, dúfam, koalícia rovnako ako opozícia, a ten nám umožní dlhodobé udržateľné obranné plánovanie, ktoré Slovensko potrebuje momentálne ako soľ. Čiže nie som za ad hoc riešenia, som za systematické dlhodobé plánovanie. Ad hoc riešenia otvárajú akurát priestor pre nesystémovosť a prípadne aj korupciu.
Na záver chcem povedať a spýtať sa, že či si myslíme, že 2 % na obranu štátu sú veľa alebo málo. Sme v organizácii, ktorá má 28 členov, a dnes, bohužiaľ, iba štyria z nich spĺňajú podmienku 2 %, ale ak sa na to pozriete tak, že aké hrozby môžme mať za dverami a nechceme byť na ne pripravení, tak ja si myslím, že tie 2 % by naplnené byť mali. A samozrejme, že vieme siahodlho hovoriť o tom, že peniaze sú potrebné ako soľ pre zdravotníctvo, pre školstvo, pre niektoré ďalšie rezorty, a hlavne zdravotníctvo a školstvo podtrhujem, ale obranu zaraďujem tiež ku kľúčovým rezortom. Lebo ak sa nebude riešiť tento problém, tak čoskoro už môže byť neskoro.
Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť a nechcem to už naťahovať, takže nebudem dávať verejne otázku pánovi ministrovi, ale ocením, ak si na mňa nájde chvíľu času a povie mi, že ako by sa dal tento problém riešiť a či vôbec je to riešiteľné ministerstvom financií. Dobre? Čiže prídem súkromne za vami a opýtam sa pár otázok.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Pán poslanec Droba, my by sme sa, mali urobiť všetko pre to, aby sme z NATO vystúpili a nie plniť nejaké ďalšie záväzky voči NATO, ktoré ono od nás vyžaduje. V prípade vojny nám NATO nepomôže, pokiaľ to nebude v záujme mocností, ktoré vládnu vo svete. Keby sme tie prostriedky, ktoré dávame každý rok do NATO a ktoré ešte budeme dávať, dali do vybudovania slovenskej armády, ktorú nemáme, nijakú, určite by sme na tom boli lepšie a určite by sme sa možno kdesi aj ubránili. Vďaka.

Pani kolegyňa, ďakujem. Ja iba podotknem, že generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg opakovane v posledných dvoch rokoch potvrdil platnosť čl. 5 Severoatlantickej zmluvy, ktorý hovorí o kolektívnej obrane, takže nemyslím si, že naše investície do NATO a do vyzbrojovania v prvom rade gro tých peňazí ostáva na Slovensku, a myslím, si že je to niečo, čo ako Slovensko potrebujeme. A pre mňa je to naozaj veľmi, veľmi rozumná investícia do našej obrany. Lebo obávam sa, že vy aj s vašou stranou žijete vo svete, kde si myslíte, že naozaj nejaká neutralita by bola pre Slovensko najlepšia, ale musíte pochopiť v dnešnej geopolitike, že neutralita jednoducho neexistuje. A my sme súčasťou veľmi pevného bloku a ja dúfam, že ňou aj naďalej zostaneme. A, našťastie, táto diskusia vôbec nie je predmetom verejného diskurzu a ak, tak ju stimulujú akurát strany ako vaša.
Ďakujem.

Vážený pán minister, vážení kolegovia. Nebudem sa vyjadrovať ku konkrétnym kapitolám štátneho rozpočtu, ale v krátkosti len k niektorým otázkam súvisiacim s osobami so zdravotným postihnutím.
A tak hneď na začiatku by som sa chcela opýtať, je štátny rozpočet o komplexných riešeniach, alebo len o látaní najnutnejších problémov? Ak chceme hovoriť o efektívnosti verejných výdavkov, musíme uvažovať aj v tejto rovine. Udržateľnosť sa nedá hodnotiť len z pohľadu zvyšujúceho sa veku, ale aj z pohľadu, hovoríme o sociálnej udržateľnosti, ale aj z pohľadu iných aspektov.
Počet zdravotne postihnutých sa zvyšuje. Svetové štatistiky hovoria, že už až 15 % populácie má zdravotné postihnutie. Na margo toho, slovenské štatistiky údaje nemajú, lebo sa to u nás považuje za ochranu osobných údajov. A ešte ak si to premietneme na počet poslancov, ktorí by v takomto pomere boli, tak by sme mali 23 poslancov so zdravotným postihnutím.
Do roku 2060 sa na Slovensku predpokladá nárast seniorov nad 65 rokov o viac ako 150 % a seniorov nad 80 rokov až o 300 percent. Ako už tu bolo niekoľkokrát spomenuté, rodí sa menej detí a mnoho ľudí odchádza do zahraničia pracovať. Takáto situácia je dlhodobo neudržateľná. Preto je potrebné zvyšovať funkčnú schopnosť ľudí so zdravotným postihnutím a odstraňovať prekážky k sociálnym a ekonomickým príležitostiam.
Za kľúčový problém preto považujem prístupnosť, ktorú treba bezpodmienečne riešiť. Tento problém by sme mali chápať ako investíciu, nie ako náklady. Preto by som privítala, keby sa uvažovalo aj nad vznikom nezávislého úradu, ktorý bude dozerať na dodržiavanie príslušných zákonov a zabezpečí tak sociálnu udržateľnosť tejto krajiny. Nezávislú inštitúciu treba vytvoriť aj preto, lebo ide o nadrezortnú tému, a už neraz sme sa presvedčili, že pokiaľ to majú na starosti jednotlivé ministerstvá, neriešia to komplexne a sústredia sa len na vlastnú oblasť.
Priznám sa, že som sa inšpirovala, tým nezávislým úradom, vyjadrením ministra dopravy, ktorý povedal v predchádzajúcich dňoch, že ho trápia študenti a dôchodcovia, ktorí si nemôžu užívať benefity vlakov zadarmo, a teda chce pre nich zriadiť nezávislý úrad. Myslím si, že aj ľudia so zdravotným postihnutím, alebo ak chcete, ľudia so špecifickými potrebami si tiež nemôžu užívať benefity, ktoré majú ostatní, len preto, že máme nedokonalé predpisy, myslím predovšetkým na stavebný zákon, a neriešia problematiku až do dôsledkov. Riešime často iba to, čo je nám prikázané a k čomu nás dotlačia nariadenia s vyššou právnou mocou, ako v prípade nariadenia Európskeho parlamentu. Takýto predpis máme, čo sa týka napríklad cestujúcich v autobusovej autokarovej doprave, kde toto nariadenia stanovuje, že osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou musia mať porovnateľné možnosti využívať autobusové a autokarové služby ako všetky ostatné osoby. Majú rovnaké práva ako všetci ostatní občania z hľadiska nediskriminácie a povinnej pomoci. Takéto nariadenie sa uplatňuje od 1. marca 2013 vo vzťahu k cestujúcim, ktorí využívajú pravidelnú dopravu, ak sa miesto nástupu alebo miesto výstupu cestujúcich nachádza na území členského štátu EÚ a ak je plánovaná vzdialenosť dopravy väčšia ako 250 km. Týka sa to teda len niekoľkých autobusových staníc na Slovensku, výsledkom čoho je, že medzimestské spoje tým pádom neriešime.
Samozrejme, že s autobusovými stanicami súvisí napríklad aj stavebný zákon a ich vybavenie, teda vybavenie autobusových staníc v rámci predpisov a v rámci prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím. Keďže sa predpisy nedodržiavajú a kontrolné mechanizmy nemáme, tak väčšinou máme problém.
Zaviazali sme sa dodržiavať Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a implementovať Národný program rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím. Dohovor tiež zaväzuje zmluvné štáty prijať opatrovanie, opatrenie, pardon, ja už som strašne unavená, na vypracovanie, vyhlásenie a kontrolu dodržiavania minimálnych noriem a pravidiel na zabezpečenie prístupnosti zariadení a služieb dostupných alebo poskytovaných verejnosti a na zabezpečenie toho, aby subjekty, ktoré poskytujú zariadenia a služby dostupné alebo poskytované verejnosti, zohľadňovali všetky aspekty prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím. Opatrenia vzťahujúce sa k tomuto článku sú zamerané predovšetkým na prístupnosť stavieb, dopravy a prístup k informáciám. My sa tvárime, že chceme stavať dom, ale nemáme vlastne základy. Do mnohých zákonov sa dostáva podmienka prístupnosti, ale ako to má vyzerať v praxi, už nikto nerieši. Ak máme riešenia, do ktorých investujeme, riešime ich nekomplexne a neúčelne. To znamená, ako by sme postavili náš dom, ktorý nemá okná a dvere.
Takéto riešenie naozaj nikto nepotrebuje. Keď sa pozrieme do dvoch susedných štátoch, tak v Čechách majú už od roku 2005 program mobility. Slúži na financovanie, alebo teda slúži na financovanie práve takýchto zámerov. V súčasnosti je zabezpečené financovanie vládnym programom na obdobie rokov 2016 až 2025. Cez tento projekt sú financované ucelené riešenia, tzv. zámery bezbariérových trás a napríklad v roku 2016 ich bolo 9. V našom vládnom programe nám takáto oblasť chýba. Pre zmenu v Rakúsku, konkrétne vo Viedni sa orientujú na správne usporiadanie, funkčnosť a racionálnosť verejného priestoru a tým pádom nepotrebujú až taký výrazný rozpočet. Hľadajú jednoduché riešenia a účelné. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, je 19.00 hodín...

Shahzad, Silvia, poslankyňa NR SR
Už len chvíľočku.

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Dobre. Nech sa páči.

Shahzad, Silvia, poslankyňa NR SR
Zohľadňuje potreby rôznych sociálnych skupín, nielen vodičov, ale aj seniorov, detí, žien či zdravotne postihnutých. K tomuto my musíme ešte dospieť.
Neviem v tejto chvíli, aké sú investičné zámery a ako to bude vyzerať s prístupnosťou. Ale ak v tomto smere nič podstatné neurobíme, budeme len ťažko vedieť zabezpečiť dobrú zdravotnú starostlivosť či sociálne služby, vzdelanie pre všetkých na rovnakej úrovni, začlenenie ľudí so zdravotným postihnutím do pracovného procesu, najlepšie na otvorenom trhu práce, a sociálna situácia bude neudržateľná.
Na záver by som chcela opäť poprosiť o podporu nášho návrhu, kde chceme navýšiť finančné prostriedky pre poskytovateľov sociálnych služieb, ktorí zvýšením minimálnej mzdy nebudú mať dostatok finančných prostriedkov na svoju existenciu v roku 2017.
A úplne posledná poznámka. Pán minister, chcela by som vás pekne poprosiť, že v mnohých materiáloch, napríklad v projektoch Hodnota za peniaze, sa niekoľkokrát opakuje slovo invalid. Poprosila by som vás, ak by sme prestali používať takýto výraz. Myslím si, že toto pomenovanie je nedôstojné, a aj toto môže byť začiatok zmeny v myslení ľudí.
Ďakujem pekne.