11. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, rád by som sa tiež zapojil do tejto diskusie svojím takým osobným pohľadom na túto vec. Ja, samozrejme, ako právnik musím konštatovať, že je legitímne, keď sa diskutuje o akomkoľvek volebnom systéme, ale tiež musím povedať, že, samozrejme, každý z tých volebných systémov, o ktorých sa tu doposiaľ hovorilo, má svoje výhody aj svoje nevýhody. To je už ale viac asi otázka politologická, ako otázka právna.
Ja možno iba chcem dať do pozornosti a možno ak by snáď do análov jednu vec. Predrečníci a vlastne aj kolega, na ktorého teraz reagujem, vlastne spomínal alebo videl iba dve alternatívy, vlastne väčšinový systém jednokolový alebo dvojkolový, výhody a nevýhody. O tom by sme mohli hovoriť pomerne dlho.
Kolega Klus to tiež spomínal, ale, žiaľ, nezaznela tu ešte jedna vec, ktorú ja práve pokladám za potrebné povedať a o ktorej by sme možno mali rozmýšľať do budúcna. A to je systém, ktorý umožňuje práve spájať to pozitívne a nie spájať sa voči niekomu. A to je veľmi jednoduchý systém, systém alternatívneho hlasovania. Je to moderný systém, ktorý prinieslo vlastne 20. storočie, dalo by sa povedať, a on ide nad rámec týchto klasických väčšinových volebných mechaník. Toto alternatívne hlasovanie dáva možnosť každému voličovi zoradiť kandidátov podľa prvej, druhej, tretej a ďalšej preferencie. A pokiaľ sa v prvom kole, teda pri prvom sčítavaní, lebo to je jednokolový systém, nedosiahne žiadny kandidát, pokiaľ nedosiahne nadpolovičnú väčšinu, potom sa mu v druhom sčítavaní vlastne pripočítajú prvé a druhé preferencie. Robí sa tak až dovtedy, pokiaľ kandidát nezíska nadpolovičnú väčšinu. Nemusia sa opakovať voľby. Je to jednokolový systém, ale dokáže ten systém spájať tie pozitívne preferencie občanov.
Nehovorili sme o tom, alebo teda nehovorilo sa o tomto systéme v rámci prípravy tejto novely, ale ja pokladám za veľmi potrebné správne možno... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán kolega Viskupič, chcel som upresniť, k určitému nedorozumeniu, ku ktorému došlo, že si skĺzol do osobných atakov. Ja som ti nemal čo nejakým spôsobom sa zapájať do diskusie, keď som nemal slovo, ale ja som, ty si spomenul, že zrušme všetky voľby, tak ja som povedal, že by si tu nebol ty ani ja. Tak to som na margo toho, nie že by som ja chcel niekoho atakovať.
Ale musím teraz vecne spomenúť, že je dokázané, že pri prvom kole volieb ide viac ľudí voliť. A tento zákon, ako som ja ho študoval, čo dali predkladatelia, to je to, že využiť ten potencionál, že chodí viac ľudí voliť, a preto tie jednokolové voľby môžu byť úspešnejšie a ľudia si nájdu čas ísť voliť a mať záujem. A ešte keď sa združia voľby v jeden deň, niekoľko volieb naraz, tak neplytváme ich časom.
Tie finančné čiastky, to tu nebudem o tom rozprávať, či sa ušetrí, alebo nie. To je základom toho predloženého návrhu. A myslím si, že v tom prvom kole, ja som to spomínal, že aspoň tie politické strany dajú takého kandidáta, ktorý je zvolený alebo môže byť zvolený alebo správa koalície. Ja si myslím, že slušná koalícia, na dobrom kandidátovi sa dokážu zhodnúť aj strany, alebo na nezávislom podporou.
A myslím si, že reforma v samospráve, ktorú si naznačil, no tak to je treba široké spektrum politických strán, aby k takémuto riešeniu si sadli a dali hlavy dokopy. Lebo to si nemôže dovoliť len tak nejaký poslaneckým návrhom alebo len jedna strana. Čiže krížom cez celé politické spektrum.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem. No práve zrušenie toho druhého kola môže spôsobiť to okrem toho, že, samozrejme, bude nižšia legitimita tých zvolených zástupcov, môže spôsobiť aj to, že o to menší záujem bude práve o voľbu a iba v tomto prvom kole.
Mimochodom, možno ten pozitívny jav, ktorý by mohol nastať spojením samosprávnych, resp. spojením obecných s krajskými voľbami, tak by mohol nakoniec odoznieť úplne do prázdna a bolo by to potom zbytočné. Takže to je otázka toho rušenia tej druhej voľby.
Čo sa týka využitia toho potenciálu práve toho spojenia, áno, to som pred chvíľou aj povedal, že jednoducho môžme dávať ten alternatívny hlas, tak jak to tu spomenul aj pán kolega Kresák. Koniec koncov naznačili ste to tu v predchádzajúcom príspevku. Tak jednoducho, áno, pozrime sa na to, akým spôsobom by sme to mohli využiť. Spravme tú širokú diskusiu, lebo ona tu neodznela, tá široká diskusia, a keď sa to tu takým spôsobom navrhuje, tak čo nám bráni urobiť. Nikoho to teraz predsa netlačí k tomu, aby sme tú diskusiu nemohli urobiť. Stiahnite ten zákon a preriešime alternatívne formy, nič nám v tom nebráni.

Ďakujem, pán predsedajúci, aj kolegom za faktické poznámky.
Budem reagovať na dvoch, pána Kresáka a pána Bublavého, v opačnom poradí. De facto si hovoril presne v tom duchu, na ktorý som ja apeloval, a to je, že máme možnosť sa zamyslieť nad tým v širokom politickom spektre, akým spôsobom robiť s čo najlepšími parametrami, keď sa ľudí pýtame, kto ich má na nejaké časové obdobie zastupovať. A tam a s týmto apelom by sme mali pristupovať k veľmi dôležitej zmene volebných zákonov, a preto som si dovolil aj namietať a pokúsiť sa pribrzdiť vašu iniciatívu, pretože tá debata jednoducho neprebehla a môžme iba voľne pátrať, aké motívy vás k tomu vedú. A budú po tom asi pátrať aj ľudia, ktorí sa týmto zaoberajú.
Čo sa týka poznámky pána poslanca Kresáka. Toľko času, čo som tu, vždy príde téma, či to bola za pána ministra vnútra Lipšica, alebo pána Kaliňáka, rozprávali sme sa o reforme alebo možnej zmene volebných kódexov a ja túto metódu, ktorú hovoríte aj s pánom Klusom, keďže sa volebnými systémami zaoberáme aj akademicky, dôverne poznám a som rád, že ste ju spomenuli aj v pléne parlamentu. Pretože si myslím, že by dokázala riešiť či komunálne, regionálne, ale aj celoplošné voľby a dokonca zvyšuje možnú mieru alternatívnych, zisťovanie alternatívnych chcení alebo preferencií ľudí a možno by sme mali legitímnejšie zvolený aj tento parlament aj všetky ostatné zastupiteľstvá, takže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, tak ako v predchádzajúcom prípade, tak aj v tomto zákone ide o mocenské posilnenie strany SMER - SD, ide teda o účelovú novelu. Ľudia v strane SMER - SD dali hlavy dokopy a zistili, že históriu jednokolových volieb, zistili, že po prvých kolách vyhrávajú ich ľudia. V súčasnosti vidíme, že sila strany SMER - SD klesá, a tak v druhých kolách by bolo ich víťazstvo ohrozené. Preto sa vlastne rozhodli k takémuto mocenskému ťahu. Namiesto toho, aby strana SMER - SD urobila vnútornú sebareflexiu, rozhodne sa meniť volebný systém.
Konzultovala som túto zmenu aj s politológmi a tí mi sami potvrdili, že táto zmena je nezmyslom. Jednokolová voľba sa využíva hlavne v anglosaských krajinách, kde sú silné dve politické strany, ktoré medzi sebou súťažia, čiže je samozrejmé, že nasadení kandidáti do volieb budú dvaja, budú silní a vlastne voľby sa budú točiť okolo týchto dvoch kandidátov.
Na Slovensku máme multistranícky systém, kde sa jednokolové voľby absolútne nehodia. Ako to už povedali kolegovia pán Budaj a pán Klus, mali by sme možno uvažovať o dvojkolovej voľbe aj primátora, starostu, ale nie opačne.
Tento návrh, ktorý ste podali, je teda naozaj mocenský a ráta s tým, že presadíte svojich kandidátov do jednotlivých krajov, pričom určite viete, že budú kraje, kde svojich kandidátov pustíte, kde radšej necháte vyhrať vrece zemiakov. Napríklad v Čechách zrušili priamu voľbu županov a starostov. Tento návrh nepresadzujem, ale má väčšiu logiku ako jednokolová voľba. Županov a starostov si tam budú voliť zastupiteľstvá a tým nebude dochádzať k blokovaniu starostov a županov, ktoré sa objavuje u nás teraz.
Aby som to teda zhrnula. Tento návrh je účelový a je prostriedkom na posilnenie strany SMER - SD. Z politologického hľadiska je nezmysel tento zákon a nemá v našich podmienkach logiku a opodstatnenie.
Na záver by som ešte chcela dať jednu dobrú radu kolegom zo SMER-u - SD. Dámy a páni zo SMER-u - SD, radšej dobrú sebareflexiu v kľude na pláži, ako ubité, krvácajúce Slovensko na stráži.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ja som pôvodne chcel reagovať aj na repliku pána Bublavého, pretože ten vtip o tom, že keď sa ruší jedno kolo, tak bude väčšia účasť v tom druhom, ma pobavil. Ale to je už preč.
Chcel by som k rečníčke povedať toľko, že, milá Vierka, naozaj percentá klesajú a koalícia mení volebné pravidlá. To tak bije do očí, tá súvislosť, nemyslím len to, že dneska prvýkrát má vládna koalícia, už stratila schopnosť, keby boli voľby tento týždeň, zostaviť vládu, myslím trvalý zosun, ktorý zaznamenáva hlavná politická sila tejto koalície, a to je strana SMER, trvalý zosun, ktorý sa najprv premietal do posilnenia strany SNS, ale teraz už voliči odchádzajú medzi nevoličov a strácajú chuť podporovať ďalej politiku vládnej koalície.
No a v tejto situácii práve rokujeme o zmene pravidiel, ktorá okate má poslúžiť k tomu, že sa županom stane aj ten, ktorý zďaleka nemá za sebou väčšinu občanov, ktorí vôbec prišli k voľbám. Čiže nielenže máme, dámy a páni, nízku legitimitu kvôli tomu, že niektoré strany fakt majú radosť z toho, ak odradia politikov, ľudí od politiky, nielenže máme nízku účasť, ale ešte aj spomedzi tej nízkej účasti hľadáme spôsob, aby sme presadili kandidáta, ktorý bude mať aj spomedzi nízkej účasti menšinový podiel voličov. Nie väčšinový.
Odstránenie druhého kola znamená, že kandidát, ktorý bude mať z 10 % voličov 3 %, sa bude môcť stať z 10 % voličov, bude mať menší podiel, sa bude môcť stať županom a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja si, naopak, myslím, že v tom prvom kole, pani kolegyňa, môže byť naozaj kandidát, ktorý je priechodný, a ja som to už niekoľkokrát povedal, že môžu strany vytvoriť koalície alebo podporiť nezávislého, ktorý môže byť zvolený a zvoliteľný hneď v prvom kole.
A samosprávu nejakým spôsobom do budúcnosti obmedzovať, aby boli dvojkolové voľby, ja si myslím, že sú to zbytočne vyhodené peniaze, lebo ľudia samospráve a hlavne v dedinách a obciach naozaj tých kandidátov veľmi dobre poznajú a komu môžu dať dôveru, alebo nie, alebo koho opätovne zvoliť, alebo nie. To je priama demokracia, ktorá, to sú tie voľby, kde vám dajú ľudia vysvedčenie. Buď ste pre nich robili, ak ste dostali možnosť byť richtárom, ak ste ich nepresvedčili, tak vám v druhom, tak vám za štyri roky dajú vysvedčenie a vás nezvolia.
A dávať príklad, ako to je v Čechách, viete, ja si tam myslím, to je deformácia, že tam nie je v priamych voľbách zvolený starosta, ale starostu si volí obecné zastupiteľstvo. Viete, môže byť richtárom ten, kto dostal naj, naj, najmenej hlasov. Možno, možno dostal v niektorej dedine alebo v mestečku o 1 hlas viac, možno s 20 hlasmi sa z neho stal poslanec a odrazu bude richtárom, ktorého ľudia vôbec nechceli. A to by bola katastrofa, keby sme také niečo na Slovensku prijali. Lebo ja čo sa stretávam s politikmi z Čiech a komunikujem o tomto, tak sami hovoria, že nie je to spravodlivé. A to by sme zdeformovali celý volebný systém.

Ďakujem. Ďakujem za faktickú poznámku. Ja iba vlastne ten český systém som uviedla ako príklad, sama som povedala, že ho nepresadzujem, ale cítila som povinnosť aj o tom informovať.
Chcela by som len povedať, že my sa snažíme dať väčší priestor občanom, aby naozaj sa podieľali na správe vecí verejných, a veľmi presne to poukázal, na to poukázal pán kolega Klus v tých grafoch a v tom rozdiele medzi prvým a druhým kolom. Tam je ten priestor práve pre občanov, tam môže prísť aj ku komunikácii, ku akýmsi väzbám. Ale je to demokratické, je to proste, dávame naozaj občanovi priestor a väčšiu možnosť si vybrať.
Ako najhoršie je naozaj voliť vždy medzi väčším zlom a menším zlom. A túto chvíľu si myslím, že stále žijeme v modernej demokracii a nemali by sme sa vzdávať tak rýchlo nástroja, ktorého máme v rukách.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa ešte raz vyjadrila teda k jednokolovej voľbe. My s touto voľbou, tak ako som už avizovala, teda nesúhlasíme a ešte chcem poukázať na také dva momenty, ktoré teda ešte tu tak priamo nezazneli.
Pán kolega Martin Klus si teda veľmi dobre pripravil takéto porovnanie, čo by sa stalo v prípade župných volieb, ako by teda dopadli pri ktorých kandidátoch. Ja mám pripravené dva také príklady zo samospráv, pretože to mi je úplne najbližšie. Ukázala by som na dva príklady, jeden príklad, že k čomu to vedie, že ľudia chcú zmenu.
Príkladom pre mňa takejto situácie sú voľby v Petržalke v roku 2014, kde teda vyhral pán starosta Bajan, ktorý teda už tam pôsobí viacero období a získal 6 382 hlasov. Ako druhý a tretí skončil pán Hrčka, ktorý mal 5 572, a tretí pán Nechala mal 5 291 hlasov, z čoho jasne vyplýva, že tí ľudia už nechceli pokračovanie výkonu mandátu pána Bajana. Ale práve preto, že ten systém bol jednokolový, tak on tie voľby vyhral. Určite sa dá predpokladať pri takejto situácii, že keby ten systém bol dvojkolový, že tie voľby nevyhrá.
Ešte horšie k čomu dochádza pri takýchto jednokolových voľbách, a to, že vznikajú závažné podozrenia z účelového nominovania kandidátov s cieľom poškodiť iného kandidáta. Príkladom je voľba primátora Košíc v roku 2010. Výsledky prvých troch kandidátov boli nasledovné: pán Richard Raši získal 36 %, mal približne 22-tisíc, mal teda presne 22 929 hlasov, dovtedajší primátor pán Knapík 32 %, 20 763, Marek Kažimír 23,8 %, 15 148 hlasov. K tomuto sa vyjadril v roku 2016 košický mestský poslanec pán Marcel Gibóda, ktorý bol v roku 2010 členom štábu nezávislého kandidáta Mareka Kažimíra. Dovolím si ho teda citovať: "V danom čase som bol prvýkrát oboznámený s menom Ján Fellegi, a to v situácii, že Ján Fellegi bol človek, ktorý do najväčšej miery financoval Kažimírovu kampaň, teda nejde o pána ministra, ale kandidáta v Košiciach. Nefinancoval ju však za účelom, aby Kažimír vyhral, ale aby odčerpal dostatok hlasov pravicovému kandidátovi Františkovi Knapíkovi, KDH. Kažimír bol bývalý poslanec za KDH, a tak vyhral tieto voľby Richard Raši," vyhlásil Gibóda. Gibóda upozornil, že kampaň Kažimíra viedol Martin Lengyel, ktorý o štyri roky neskôr zodpovedal za stratégiu pri kampani za opätovné zvolenie Richarda Rašiho. Takže aj takéto situácie, bohužiaľ, vznikajú. A keď sa teda vrátime k tomu, aby tie voľby boli jednokolové, tak tomuto ponecháme len priestor.
Na základe týchto skúseností sa opäť vraciame k tomu, že by naozaj ten systém dvojkolových volieb mal byť zavedený práve aj pri primátoroch, otázka je teda, že či pri obciach. Chcem pripomenúť, že týmto sa vlastne už zaoberala, v roku 2013 náš kolega Miroslav Beblavý toto navrhoval a navrhoval to v takom duchu, aby dvojkolová voľba platila pre primátorov a pre starostov mestských častí. Čiže v tých obciach z hľadiska teda aj úspory finančných prostriedkov hovoril o tom, že by tie voľby dvojkolové nemuseli byť. Samozrejme, že toto je na takú širšiu politickú diskusiu, ale určite naozaj návrat k jednokolovej voľbe je krokom späť v demokracii.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pani kolegyňa, za príspevok, lebo naozaj presne ste pripomenuli s pánom Bajanom zrovna tú krásnu ukážku, že keby tam bola dvojkolová voľba starostu mestskej časti, tak v druhom kole by pán Bajan drvivo prehral, možno by to bolo tak, ako tu ukazoval Martin Klus na tom grafe Jacquesa Chiraca, že proste by naozaj utrpel drvivú porážku. Tam je to naozaj vidno v tej Petržalke, takže to je jedna z tých ukážok, kde naozaj to druhé kolo má veľmi dôležitý význam.
A čo sa týka účelových nominácií, áno, myslím si, že každý z nás, ktorí sme kandidovali či už v samosprávnych voľbách, alebo aj vo voľbách do Národnej rady, máme s tým skúsenosť, či už sú to individuálni kandidáti, alebo sú to aj politické strany, ktoré vznikajú účelovo, či už to bola strana TIP, či už sú to zaregistrovaní Obyčajní ľudia, preto existuje strana Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, lebo jednoducho Obyčajní ľudia sú dosť podobná strana s názvom. Takisto voľakedy, aby som nešiel len do opozičných strán, existovala predsa aj Pravá SNS a podobne. To znamená, že naozaj takéto hrozby tu sú pri tom (pozn. red.: správne "tej") jednokolovej voľbe a tým pádom tu budú zase namiesto možno toho kupovania hlasov, čo tu spomínal pán Pčolinský, budú práve možno takýmto spôsobom riešené manipulácie s voľbami. Aj na to si treba tým pádom takéto riziká, si ich uvedomiť a pokryť ich.
Ďakujem.