11. schôdza

Ja chcem pána kolegu Petráka uistiť, že toto nebolo žiadne ideologické vystúpenie a on reaguje ideologicky, to vôbec nie je namieste. A viete, keď sa vecne človek zamýšľa, vecne pristupuje, tak áno, zvažujem a rozmýšľam nad tým, čo to bude znamenať v Bratislave a to je proste realita, že tá regulačná možnosť, ja som vôbec nenavrhoval 200-eurový poplatok. Ja som hovoril od nuly do 200. Ak to pre prípad Bratislavy končí pri 35-ke, tak niektoré mestské časti si zarobia, keď tam príde nejaký väčší staviteľ, postaví halu, Volkswagen rozšíri výrobu a tak ďalej, ale regulácia sa nedosiahne, lebo táto suma v Bratislave nie je regulačne, nie je to motivácia, že by kvôli tomu niekto uprednostnil jednu časť Bratislavy než druhú. Faktom je, že Bratislava má veľmi nerovnovážny rozvoj, faktom je, že má veľmi veľké územie, zhruba veľké ako Viedeň, ktoré trpí mnohými špecifickými problémami.
Takže verte mi, pán Petrák, že nešlo o žiadnu ideológiu a vaša výhrada, rád si to s vami prediskutujem, vaša výhrada v tomto prípade sa míňa môjho úmyslu. Ak som sa vyjadroval nejasne, tak len za to, že celý problém je nejasný, a to vás upozorňujú viacerí poslanci, že netlačíme vás do toho, že to máte odkladať, ale že tá diskusia neprebehla, viete. Tak jak neprebehla ktovieaká diskusia, keď sa prijal zákon o reštitučných bytoch a doteraz sa v tom zvíjame, lebo ten zákon bol nanič. Potom sa opravoval, potom ešte stále sa opravoval zle, lebo už vytvoril precedensy. Zásahy do života miest a obcí sú vždy veľmi bolestivé, lebo okamžite menia praktický život ľudí. To nie je ideológia, to je naozaj každodennosť. Takže v dobrom to myslím a vôbec nie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dámy a páni, ja len naozaj veľmi krátko, nechcem nijakým spôsobom zdržiavať. Keďže pán Sloboda striehne, veľmi pekne ďakujem. Chcem dať na poriadok len to, čo som neprečítal správne, nemal som možnosť si to teda vypočuť zo záznamu, ale to je jedno. Ja to prečítam tak, aby naozaj sme podržali literu rokovacieho poriadku.
Takže v článku I poznámky pod čiarou k odkazom 3a až 3c znejú, že: "^3a) § 57 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších prepisov, ^3b) § 139b odstavec 4 a 5 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov a ^3c) § 88a zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov."
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ja veľmi rýchlo zareagujem. S pánom kolegom Ivanom sme mali vonku veľmi búrlivú diskusiu a nakoniec sme došli na to, že vlastne hovoríme to isté obidvaja. Áno, keď sme si pozreli ešte zákon. Čiže vlastne de facto navrhujeme to isté, ale možno vy ste to nechceli tak navrhovať a žiaľ, je to tak. Čiže v tomto sme si asi zajedno.
Pani poslankyňa Kaščáková ešte na vás v súvislosti s tou Bratislavou iba chcem vysvetliť, lebo to niekde ako možno nezarezonovalo. Bratislava, Košice sú rozdielne v tom, že Bratislava má mestské časti, ktoré sú zároveň stavebným úradom. Košice nemajú stavebný úrad na mestských častiach, ale sú len na Košiciach ako meste, čiže v tom je rozdiel. Čiže správu poplatku v Bratislave majú vyberať mestské, majú mať mestské časti, pochopiteľne, lebo vydáva stavebné povolenie a teda vypočíta ona ten poplatok. To, ako to bolo v zákone nastavené, že magistrát mal vypočítavať poplatok, hoci stavebné povolenie on nevydával a nemal ho, čiže nemal ani dokumentáciu, z ktorého by bolo zrejmé, ako má vypočítať ten poplatok. Čiže to je len rozdiel.
A Košiciam sa dáva možnosť, že teda ak raz dôjdu do štádia, že budú mestské časti vydávať stavebné povolenia, aby išli v režime, ako pôjde Bratislava. Ja si myslím, že Bratislava je špecifická. V Bratislave sa dohodli aj na prerozdelení toho poplatku, čo si myslím, že je veľmi korektné, správu poplatku nechajme na mestských častiach a myslím si, že tu to bude fungovať, aspoň dúfam. Keď nie, tak, ako ste povedali, o rok sa vrátime k tomu.
Ďakujem.

Ja chcem veľmi pekne poďakovať všetkým, ktorí sa zúčastnili rozpravy, a je vidieť, že tento zákon je potrebný pre naše samosprávy a pre naše obce a mestá. Poprosím o jeho podporu a je to naozaj pre nás, pre všetkých obyvateľov nášho krásneho štátu.
Ďakujem pekne.

Príjemné, dobré ránko. Ďakujem veľmi pekne, že ste počkali. Ospravedlňujem sa za meškanie, ale mám dobrý tréning za sebou aspoň, bežecký cez tunel.
Takže ak dovolíte, rád by som vám predniesol, prečo sme sa rozhodli predložiť tento návrh zákona spoločne s mojimi kolegami Jozefom Viskupičom, Milanom Laurenčíkom a Jurajom Drobom. V zásade sa jedná o štyri body, ktoré nás viedli k tomu, aby sme tento návrh zákona predložili.
Ten prvý a podľa nášho názoru najdôležitejší bod je ten, že dnes žijeme v 21. storočí, ktoré je typické ako postmoderná spoločnosť najmä globalizačnými trendmi, je zrejmé, že čoraz viac občanov naprieč západnou civilizáciou cestuje, a z toho vyplýva aj to, že tá mobilita vo veľkej miere vplýva aj na možnosť realizovať občianske povinnosti, alebo keď chceme, právo voliť. To znamená, dnes výrazne viac občanov Slovenskej republiky ako v minulosti žije, pracuje alebo z nejakého dôvodu sa nachádza v zahraničí vrátane takmer tretiny populačného ročníka, ktorá nám dnes odchádza študovať do zahraničia. Hovorme teda o tzv. modernom občianstve, ktoré sa odohráva v čoraz v globalizovanejšom svete, a to práve predpokladá možnosť voliť si svojich zástupcov bez ohľadu na aktuálneho miesto pobytu. Toto je prvý zásadný dôvod, prečo chceme rozšíriť voľby zo zahraničia poštou, okrem dnes existujúceho stavu, kedy môžeme voliť do Národnej rady Slovenskej republiky aj na voľby do Európskeho parlamentu, prvé kolo prezidentských volieb, voľby do samosprávy miest a obcí a voľby do druhého stupňa samosprávy, resp. tzv. krajské voľby.
Druhý vážny dôvod, ktorý nás viedol k návrhu tohto zákona, je trend, ktorý tu na Slovensku máme. Ja ešte využívam jednu z posledných príležitostí, kedy tu môžem ukázať, aký trend vlastne je. (Rečník zobral do rúk papier s grafmi, ukazujúc ho plénu.)
V roku 2010 sa do volieb v rámci samosprávy obcí zúčastnilo 49,69 % voličov. V roku 2014 tu bolo síce nie vysoký, ale predsa len pokles, 48,34 % voličov. Zoberme si voľby do vyšších územných celkov. V roku 2009 to bolo 22,9 % voličov, v roku 2013 20,11 % voličov.
Európsky parlament, to je kapitola sama osebe, z môjho uhľa pohľadu tak trošku tragická, v roku 2009 volilo do Európskeho parlamentu takmer 20 % voličov, konkrétne 19,64 %. V roku 2014 to bolo 13,05 % voličov, čím sme vytvorili nový európsky rekord. A už je len otázkou, či sme schopní ho pokoriť aj v roku 2019. Práve vďaka tomuto návrhu zákona sa tak nemusí stať.
Prezidentské voľby, áno, prvého muža alebo prvú ženu v štáte, hlavu štátu si volí len 43,63 % voličov v roku 2009. Nepatrný pokles, ale predsa len, v roku 2014 43,04 %. Ako je zrejmé z tejto, z tejto vizualizácie, dochádza nám tu k poklesu záujmu o veci verejné z hľadiska účasti na voľbách.
V kontraste s tým je tu ale iná vizualizácia, ktorá hovorí o tom, ako sa občania zapájajú do volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, pretože len tam tento inštitút voľby poštou zatiaľ máme. (Rečník zobral do rúk ďalší papier s grafmi, ukazujúc ho plénu.) Začali sme v roku 2010, kedy sa zúčastnilo 0,22 % voličov zo zahraničia, čo bolo konkrétne 5 861 hlasov. V roku 2012 to už bol nárast na 7 051 hlasov, a ako vidíte, zásadný nárast nastal v roku 2016, 17 278 hlasov, čo predstavovalo 0,65 %. Áno, poviete si, 0,65 % hlasov, načo tu dnes strácame čas. Ale ak tento trend bude pokračovať, som presvedčený o tom, že za chvíľku to už budú pomerne dôležité percentá, ktoré môžu jednotlivé politické strany alebo jednotliví kandidáti získavať v rôznych voľbách na Slovensku práve vďaka tomu, že sú schopní osloviť aj voličov zo zahraničia. Ja verím tomu, že v tejto chvíli už nemusíme riešiť, že tú tzv. dilemu, ktorá sa v tejto súvislosti otvára, akú legitimitu majú voliči, ktorí žijú v zahraničí či už trvalo, alebo prechodne, na to, aby ovplyvňovali veci verejné na Slovensku. Keď hovorím, že to dnes, verím, nemusíme riešiť, tak to súvisí najmä s tým, že takýto inštitút tu už dnes predsa máme. Nevytvárame nič nové, len to rozširujeme. Tento inštitút máme vo voľbách do Národnej rady. Ako je zrejmé, občania ho čoraz viacej využívajú. Chceme to teda rozšíriť aj na voľby do Európskeho parlamentu, prvé kolo prezidentských volieb, voľby do samosprávy obcí a do druhého stupňa samosprávy na krajské voľby. To bol tretí zásadný dôvod, prečo vlastne predkladáme tento návrh zákona.
No a ďalší veľmi dôležitý moment, ktorý nás k tomu viedol, je diskusia, ktorá sa odohráva v rámci celoeurópskeho diškurzu o tom, ako majú vyzerať voľby ako také. Európskej únii nie je ľahostajné, že na Slovensku sa zúčastnilo na voľbách do Európskeho parlamentu len 13 % voličov. Európskej únii nie ľahostajné, aká je legitimita poslancov Európskeho parlamentu. Áno, sú tam pomerne zásadné rozdiely. Napríklad v Belgicku sú voľby povinné, na Slovensku sme prekonali rekord v neúčasti. Priemer je stále pomerne hrozivý, a preto sa v európskych inštitúciách zamysleli nad tým, ako zlepšiť účasť voličov a tým pádom zvýšiť legitimitu volených zástupcov na voľbách do Európskeho parlamentu.
Takže náš štvrtý dôvod, prečo sme tento návrh predložili, je, aby sme nemuseli zažiť v roku 2019 takú istú hanbu ako v roku 2014, keď len 13 % voličov vyjadrilo svoj názor na to, kto nás má zastupovať v Európskom parlamente, a vychádzame z toho, čo navrhol Európsky parlament. Je to označené ako P8TA/2015/0395, konkrétne teda reforma volebného zákona Európskej únie. Je to uznesenie Európskeho parlamentu z 11. novembra 2015 o reforme volebného zákona Európskej únie. Jeden z bodov tohto uznesenia je práve to, aby sa rozšírili podľa možnosti voľby aj pre tých, ktorí nežijú na území Európskej únie, podľa možnosti poštovou alebo elektronickou cestou , prostredníctvom internetu.
Keďže sa Slovenská republika a s výnimkou jednej politickej strany všetky ostatné politické strany v tomto parlamente hlásia k tomu, že sme proeurópskou krajinou, mali by sme reflektovať návrhy, ktoré nám Európsky parlament v tomto smere odporúča. Práve preto, že, ako som už viackrát povedal, v tomto smere máme hodne čo doháňať. Tieto štyri dôvody sú teda podľa môjho názoru veľmi legitímne na to, aby sme túto novelu volebného zákona, ktorá, ako som už naznačil, len rozširuje práva voličov, posunuli do druhého čítania.
Robíme to, samozrejme, aj preto, pretože naša strana sa pomerne pravidelne zúčastňuje na rôznych aktivitách v zahraničí. Ja sám som počas volebnej kampane absolvoval päť rôznych stretnutí mimo Slovenskej republiky, najmä v Českej republike, Belgicku, vo Veľkej Británii, ale aj v Nemecku. A všetci naši krajania nás prosili, nezabúdajte na to, že nechceme byť občania druhej kategórie, aj my sa chceme starať o to, ako tu fungujú veci verejné, mnohí z nás sa chcú na Slovensko vrátiť, mnohým z nás záleží na tom, ako žijeme na Slovensku, ako žijú naši rodičia, naši súrodenci, naši priatelia, preto chceme veci verejné ovplyvňovať. Prosím, urobte niečo, aby sme tak mohli urobiť aj odtiaľto zo zahraničia. Mnohí študenti tlmočili to isté. Žijeme v Prahe, žijeme v Brne, žijeme v Londýne, Paríži, vo Washingtone, v mnohých iných krajinách sveta, chceme aj my uplatniť naše volebné právo, ale nemáme šancu tak urobiť, nemáme šancu zvoliť si našich zástupcov do Európskeho parlamentu, nemáme šancu zvoliť si človeka na čelo tohto štátu. Áno, aj keď nežijeme na území Slovenskej republiky, či už trvale, alebo dočasne, chceme, aby Slovenská republika išla smerom, ktorý si prajeme.
A ďalšia dôležitá vec, ktorá súvisí najmä s komunálnymi voľbami. Neviem, ako v iných mestách, ale napríklad v Banskej Bystrici, odkiaľ pochádzam, aj tí, ktorí nežijú na území mesta, musia napríklad platiť za smeti. Je to síce 0,25 %, ale predsa len musia. Aj títo ľudia sa chcú vyjadriť k tomu, kto má napríklad spravovať veci verejné v našom meste a napríklad kto má aj vyberať spoločnosť, ktorá bude spravovať tzv. smetné. Aj preto si myslím, že akýkoľvek argument o tom, že títo ľudia sa nemajú vlastne čo starať do toho, akým spôsobom sa veci verejné v mieste ich trvalého bydliska dejú, považujem za scestné.
Takže prosím, využime túto príležitosť, posuňme tento zákon do druhého čítania. A chcem využiť práve a pozvať vás, aby sme toto prvé čítanie využili možno na vyriešenie možno sporných okamihov, a v tom druhom čítaní potom tento návrh zákona vyprecizujeme tak, aby vyhovoval všetkým naprieč politickým spektrom, pretože si myslím, že tak je to v prípade volebných zákonov správne. Toto nie je návrh opozície, chcem, aby to bol návrh Národnej rady Slovenskej republiky. Takže ďakujem vopred všetkým, ktorí sa do rozpravy prihlásia, som pripravený načúvať vašim argumentom. A vopred hovorím aj o tom, že absolvovali sme si stretnutia aj s poslancami koalície, ktorí sa s ideou tohto zákona stotožnili, čomu sa veľmi teším, majú niektoré technické pripomienky, ktoré sme pripravení riešiť v rámci druhého čítania. Prípadne, a to avizujem už vopred, ak tento návrh zákona neprejde do druhého čítania, budeme to riešiť ako pozmeňujúci návrh už k otvoreným dvom novelám volebného zákona, ktoré prešli včera do druhého čítania.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením č. 53 z 21. novembra 2016 určil za spravodajcu k návrhu zákona o podmienkach volebného práva (tlač 319).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 27. januára 2017 a v gestorskom výbore do 30. januára 2017.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.