11. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som položiť interpeláciu pánovi ministrovi životného prostredia.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať interpeláciu vo veci kritickej environmentálnej situácie na rieke Orava.
V týchto dňoch priniesli médiá, napríklad denník SME, 29. 11. 2016, informáciu o začínajúcom súdnom spore firmy Oravské ferozliatinové závody, OFZ, akciová spoločnosť Istebné, ktoré žalujú pána Ing. Jána Šimúna z Dolného Kubína za zásah do ich dobrej povesti. Mal sa ho dopustiť svojím vyjadrením na zasadnutí mestského zastupiteľstva v Dolnom Kubíne, v ktorom kritizoval už roky neriešenú hrozivú situáciu s opakovane doloženými únikmi jedovatého arzénu do životného prostredia, vody, pôdy v okolí skládky, skládok priemyselného odpadu v Širokej. Pán Šimún taktiež kritizoval zámer OFZ na tejto starej environmentálnej záťaži vybudovať novú skládku komunálneho odpadu. Za jeho vystúpenie na zasadnutí mestského zastupiteľstva teraz OFZ súdnou cestou požadujú peňažné zadosťučinenie vo výške 8-tisíc eur.
Úniky toxického arzénu vysoko prekračujú povolené limitné hodnoty arzénu vo vode, v roku 2016 32-násobne, v roku 2008, to jest pred znížením limitov dokonca až 250-násobne, a to v lokalite merania vzdialenej len niekoľko kilometrov od ľudských obydlí. Je zrejmé, že ide o neprípustnú situáciu silne ohrozujúcu zdravie a životy miestnych ľudí a prírodu tohto regiónu.
Podľa Denníka N z 21. 7. 2016 inštitúcie, ktoré majú na starosti ochranu životného prostredia, skládku označili za environmentálnu záťaž. Pravidelne ju monitorujú, konštatujú prekročenie limitov, stanovujú opatrenia, z ktorých väčšinu nikto nesplní, nikto neplní a dávajú pokuty. Arzén vyteká do Oravy, z Oravy do Váhu a cez Dunaj ho posielame susedom.
Vzhľadom na skutočnosť, že informácie o úniku arzénu sú verejne známe, prinajmenšom od roku 2008, avšak masívna kontaminácia prostredia arzénom stále trvá, prosím vás o odpovede na tieto otázky:
Aké konkrétne opatrenia doteraz urobilo ministerstvo životného prostredia a ním riadené organizácie, aby v súlade s povinnosťou chrániť životné prostredie, ako aj zdravie a životy ľudí zamedzilo uvedeným únikom arzénu do prostredia?
Ako ministerstvo životného prostredia hodnotí vplyv predmetnej skládky priemyselného odpadu starej environmentálnej záťaže na životné prostredie a na zdravie a životy ľudí v regióne?
Aké je súčasné stanovisko ministerstva životného prostredia k tejto kauze?
Považuje ministerstvo životného prostredia za prijateľné také dlhodobé neriešenie tejto kauzy? Ak áno, na základe čoho? Ak nie, prečo doteraz nepodniklo dostatočne efektívne kroky na jej seriózne vyriešenie?
Aké konkrétne kroky podnikne ministerstvo životného prostredia na uspokojivé doriešenie tejto kauzy?
Aký postoj zaujíma ministerstvo životného prostredia k občianskym aktivitám a ich protagonistom, ktoré, ktorí kriticky poukazujú na túto situáciu a dožadujú sa nápravy?
Vopred ďakujem za konkrétne vecné odpovede na všetky uvedené otázky.

Vážený pán minister vnútra Robert Kaliňák, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a v súlade so zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:
Na základe článku uverejneného v mesačníku Polícia, vydávanom Odborovým zväzom polície Slovenskej republiky, popisujúcom katastrofálne podmienky na Obvodnom oddelení Policajného zboru vo Svite sme boli situáciu preveriť priamo na mieste. Dňa 8. novembra 2016 sa poslanci klubu ĽS Naše Slovensko, Marian Kotleba, teda ja a Stanislav Drobný, zúčastnili prehliadky priestorov Obvodného oddelenia Policajného zboru vo Svite v sprievode riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade, riaditeľky predmetného Obvodného oddelenia Policajného zboru vo Svite, zástupcov Odborového zväzu polície a ďalších policajtov sme vykonali prehliadku priestorov obvodného oddelenia, ktoré sa nachádzajú v budove patriacej mestu Svit. Po jej ukončení sme boli nútení konštatovať, že priestory mestskej budovy, v ktorých je Obvodné oddelenie Policajného zboru vo Svite v nájme, skutočne neposkytujú vhodné podmienky pre akúkoľvek dlhodobú ľudskú prácu. Cez staré okná vyslovene fúka, omietka je vo viacerých miestnostiach odutá a popukaná, niekde aj opadnutá a v niekoľkých miestnostiach pravidelne zateká strop, z ktorého voda pri silných dažďoch doslova tečie.
Pomyselnou čerešničkou na torte je vykurovací režim v budove, kedy od piatku popoludnia do pondelka rána centrálny dodávateľ tepla budovu len temperuje. Tak sa to opakuje každý týždeň. Situácia je síce zlá, avšak nie neriešiteľná. V rozhovoroch s prítomnými policajtmi totiž sami spomínali veľmi jednoduché riešenie, ktoré sa však z im neznámych dôvodov doteraz nezrealizovalo. Riešenie spočíva v presťahovaní Obvodného oddelenia Policajného zboru do budovy patriacej ministerstvu vnútra vzdialenej od súčasného sídla obvodného oddelenia len niekoľko desiatok metrov. Táto budova je momentálne nevyužívaná.
Dňa 9. novembra 2016 preto poslanci klubu ĽS Naše Slovensko Marian Kotleba a Milan Mazurek v sprievode zástupcov Odborového zväzu polície a pracovníkov Centra podpory Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove vykonali prehliadku budovy na adrese Hviezdoslavova 33 vo Svite, ktorá patrí Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. Práve do tejto budovy by podľa všetkých zainteresovaných bolo najlepšie presťahovať Obvodné oddelenie Policajného zboru vo Svite, s tým, že na dvoch horných podlažiach by bolo možné výhľadovo vybudovať služobné byty pre policajtov. Pri prehliadke prenajatej budovy bolo zistené, že táto je v nepomerne lepšom technickom stave ako budova, v ktorej sídli obvodné oddelenie v súčasnosti. Budova má kompletne vymenené zánovné plastové okná, výborné priestory pre stálu službu a neporovnateľne lepšie možnosti na vybudovanie kancelárií aj sociálneho zázemia. Podľa informácií od pracovníkov Centra podpory Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove sa presťahovanie obvodného oddelenia do tejto budovy dosiaľ nezrealizovalo najmä z finančných dôvodov, pretože náklady na rekonštrukciu len prízemia tejto budovy vraj zodpovední pracovníci ministerstva vnútra vyčíslili až na 280-tisíc eur.
Vážený pán minister, z mojich skúseností z práce predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja pri dohliadaní na investičné akcie kraja a na efektívny priebeh verejných obstarávaní môžem zodpovedne povedať, že vzhľadom na popísaný plán rekonštrukcie prízemia budovy na Hviezdoslavovej 33 vo Svite sú odhadované náklady na rekonštrukciu prízemia tejto budovy neúmerne vysoké a to až do takej miery, že vzniká podozrenie, že pri rekonštrukcii by mohlo dôjsť k neúčelnému, neefektívnemu a nehospodárnemu využitiu verejných zdrojov. V nadväznosti na skôr uvedené si vám preto dovoľujem položiť nasledovné otázky:
Po prvé. Zaoberá sa Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky alebo vedenie Policajného zboru zlými pracovnými podmienkami pre prácu policajtov na Obvodnom oddelení Policajného zboru vo Svite?
Po druhé. Plánuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky alebo vedenie Policajného zboru presťahovanie Obvodného oddelenia Policajného zboru vo Svite z mestskej budovy, za ktorú ministerstvo platí mestu Svit nájom, do vlastnej budovy na Hviezdoslavovej ulici, prípadne do iných priestorov?
Po tretie. Je vypracovaný investičný zámer, alebo projektová dokumentácia rekonštrukcie prízemia budovy na Hviezdoslavovej ulici č. 33 vo Svite?
Po štvrté. Ak je takáto dokumentácia vypracovaná, žiadam o jej sprístupnenie cestou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Ďakujem.

Vážený pán minister László Sólymos, v súlade s článkom 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:
V obci Predajná okres Brezno sa nachádzajú dve gudrónové jamy plné toxického odpadu. Tieto gudrónové jamy nie sú ohradené a nachádzajú sa v blízkosti vodného zdroja pre obce Predajná, Lopej, Podbrezová a Nemecká. Starostka obce Predajná sa dlhodobo usiluje o odstránenie tejto environmentálnej záťaže, ktorá je v Top 3 environmentálnych záťaží na Slovensku. Počas minulého volebného obdobia bol daný bývalým ministrom životného prostredia a štátnym tajomníkom verejný prísľub, že gudrónové jamy budú odstránené.
Slovenská agentúra životného prostredia mala pripraviť plán likvidačných prác, po ktorého podpísaní sa môže začať verejné obstarávanie. Doteraz je však situácia rovnaká.
Teda ja a obyvatelia týchto dotknutých obcí, pán minister, by sme potrebovali odpovede na nasledujúce otázky:
1. V akom štádiu je plán Slovenskej agentúry životného prostredia na likvidáciu spomenutých gudrónových jám v obci Predajná?
2. V akom časovom horizonte sa splní sľub bývalého ministra životného prostredia ohľadne likvidácie týchto gudrónových jám?
3. Plánujete nejakým spôsobom odškodniť, resp. kompenzovať dotknutým obyvateľom riziko, ktoré musia podstupovať vzhľadom na existenciu týchto vysoko toxických gudrónových jám kvôli nečinnosti vlády Slovenskej republiky?
Ďakujem.

Vážený pán minister životného prostredia László Sólymos, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:
Obrátili sa na mňa občania Novej Stráže v Komárne s akútnym problémom kanalizácie v ich mestskej časti. Problém trvá dlhé roky a snaha vyriešiť ho zo strany mesta Komárno je viac než mizivá. Na problém s netesnosťou kanalizácie v roku 2007 poukázal miestny poslanec Novej Stráže v Komárne. Viacnásobne na problém poukazoval na mestskom zastupiteľstve a na verejnosti. Netesnosť kanalizácie a s tým spojené úniky splaškovej vody do zeme označil právom za katastrofu.
V spolupráci so spoločnosťou KOMVaK - Vodárne a kanalizácie mesta Komárno, akciová spoločnosť, ktorá prevádzkuje kanalizáciu, zistil, že sa permanentne kontaminuje pôda s viac ako 11-tisíc litrami splaškovej vody denne, to je viac ako 335-tisíc litrami splaškovej vody ročne. V máji 2007 sa mal začať proces rekonštrukcie kanalizácie pod názvom Nakladanie s odpadovými vodami v meste Komárno. Predmetná rekonštruovaná kanalizácia bola skolaudovaná rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Komárno zo dňa 5. 8. 2009.
Občania ulice Podzáhradná majú za to, že rekonštrukciu kanalizácie, rekonštrukciou kanalizácie sa problém nevyriešil. Okrem pretrvávajúcich únikov splaškovej vody do pôdy majú po stredne silnom daždi na ulici doslova kúpalisko. Dažďová voda nie je odvádzaná do predmetnej kanalizácie a opätovným uložením betónových panelov na ceste sa porušili dažďové drenáže, ktoré pred rekonštrukciou kanalizácie odvádzali dažďovú vodu preč z ulice. Pri silnom daždi sa kanalizačné šachty naplnia dažďovou vodou a spolu so splaškovou vodou a fekáliami vyrážajú na povrch. V ideálnom prípade majú občania Podzáhradnej ulice fekálie vyliate na ulici alebo v záhradách rodinných domov, v horšom prípade sa im fekálie razia do domu cez záchody, kúpeľne alebo kuchyne. Splašková voda, ktorá neustále presakuje do pôdy, sa obyvateľom Podzáhradnej ulice tlačia do vodovodných šácht.
Predstavte si situáciu, že si idete odčítať stav vodomeru, otvoríte si vašu vodovodnú šachtu a pohľad do nej vám pripomína pohľad do žumpy. Celá vodovodná prípojka je zaplavená splaškovou vodou a fekáliami. O tom, že splašková voda a fekálie prenikajú do pôdy a spodnej vody, svedčí protokol o štátnom zdravotnom dozore na Podzáhradnej ulici.
Štátny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Komárne konštatuje, že v prípade jedného z občanov predmetnej ulice napojeného na vlastnú studňu bola zistená aj chemická závadnosť pitnej vody s výrazným prekročením stanovených limitov ukazovateľov, ako sú dusičnany, absorbancia, farba, zákal a železo. V rámci mikrobiologického skúšania bola zistená prítomnosť koliformných baktérií escherichia coli a enterococci.
Ešte viac absurdný je však prípad z tohto roku. V auguste sa pán Ján Döminger, obyvateľ Podzáhradnej ulice rozhodol upraviť svoju vodovodnú šachtu takým spôsobom, aby mu splašková voda a fekálie do nej nevtekali. Pri upravovaní kovových dvierok v šachte pomocou uhlovej brúsky sa vznietil dosiaľ neidentifikovateľný plyn. Tlaková skúška plynovej prípojky hovorí o vyhovujúcej tesnosti prípojky a nepripúšťa únik zemného plynu. Svedkovia hovoria o viac ako šesťmetrovom plameni zo šachty. Pán Döminger utrpel popáleniny I. a II. stupňa na 62 % ploche svojho tela. Tvorba neidentifikovateľných plynov pod zemou môže byť následkom úniku splaškovej vody a fekálií. Aj tento prípad poukazuje na závažnosť situácie a pripúšťa možné ohrozenie života a zdravia širokého obyvateľstva.
V súvislosti s uvedenými skutočnosťami sa vás pýtam:
1. Eviduje ministerstvo životného prostredia podobné podnety občanov z danej lokality?
2. Aké kroky vykonalo ministerstvo životného prostredia v danej veci v minulom období?
3. Považujete vyjadrenia aj Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Komárne za dostačujúce, pričom nenavrhujú skúmanie možných príčin kontaminácie spodnej vody?
4. Uvedomujete si, že možná kontaminácia spodnej vody splaškovou vodou a fekáliami sa niekoľko rokov deje práve na Žitnom ostrove, na najväčšej zásobárni pitnej vody v Európe?
5. Aké riešenie navrhujete, aby sa predišlo kontaminácii spodnej vody v rámci predmetnej kanalizácie?
Ďakujem.

Vážená pani ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:
Slovenská republika je od 28. mája 1993 zmluvnou stranou Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. Na základe tohto paktu je zriadený výbor OSN pre ľudské práva. Výbor OSN pre ľudské práva na svojom zasadnutí, ktoré prebiehalo v dňoch 11. až 29. júla 2011, prijal rozhodnutie č. CCPR/C/GC/34, ktorým poskytol všeobecný komentár č. 34 k čl. 19 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. V bode 49 tohto rozhodnutia sa uvádza, citujem: "Zákony, ktoré penalizujú, trestajú vyjadrenie názorov o historických skutočnostiach, sú nezlučiteľné so záväzkami, ktoré pakt ukladá štátom paktu vo vzťahu k rešpektovaniu slobody názoru a prejavu. Pakt nepovoľuje všeobecný zákaz vyjadrení, mylného úsudku, názoru alebo nesprávnej interpretácie udalostí v minulosti. Zákazy voči slobode prejavu, názoru by nemali byť uložené a v súvislosti so slobodou prejavu by nemali ísť za hranicu, ktorá je povolená v ods. 3, alebo ktoré sú požadované v článku 20."
Výbor OSN pre ľudské práva v rozhodnutí teda jasne uvádza, že zákony, ktoré penalizujú, trestajú vyjadrenia názorov o historických skutočnostiach, sú nezlučiteľné so záväzkami zmluvných strán Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. To znamená, že sú nezlučiteľné aj s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.
Napriek tejto skutočnosti obsahuje Trestný zákon č. 300/2005 Z. z. platný v Slovenskej republike aj ustanovenie § 422d, t. j. trestný čin popieranie a schvaľovanie holokaustu a zločinov politických režimov, a to v nasledovnom znení: "Kto verejne popiera, spochybňuje, schvaľuje alebo sa snaží ospravedlniť holokaust, zločiny režimu založeného na fašistickej ideológii, zločiny režimu založeného na komunistickej ideológii alebo zločiny iného podobného hnutia, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smeruje k potláčaniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky." Trestný zákon teda v § 422d kriminalizuje každého, kto verejne prejavuje iný názor, resp. alternatívny pohľad na niektoré historické skutočnosti, napríklad holokaust, ako je názor vládnucej moci. Vzhľadom na to je tento paragraf Trestného zákona celkom jednoznačne v rozpore s predmetným rozhodnutím Výboru OSN pre ľudské práva a teda s medzinárodným právom, ktoré garantuje slobodu prejavu v oblasti historických skutočností.
V nadväznosti na uvedené si vám preto dovoľujem položiť tieto otázky:
1. Prečo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky nerešpektuje a nedodržiava predmetné rozhodnutie Výboru OSN pre ľudské práva a teda prečo doteraz nepredložilo návrh zákona, ktorý by novelizoval Trestný zákon tak, aby bola garantovaná sloboda prejavu v oblasti historických skutočností?
2. Kedy Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podnikne kroky, na základe ktorých bude z Trestného zákona odstránené ustanovenie § 422d a tak zosúladený náš Trestný zákon s medzinárodným právom?
Ďakujem.

Ďakujem vám za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani verejná ochrankyňa ľudských práv, vážení kolegovia, kolegyne. Na našom predposlednom zasadnutí výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny ku mimoriadnej správe verejnej ochrankyne práv nebolo prijaté uznesenie ani len v bode A, ktorý hovoril, že mimoriadnu správu berieme na vedomie. Členovia vládnej koalície to odôvodnili tým, že chcú vedieť aj iné fakty a ďalšie informácie a postoj z ministerstva vnútra. Bez tohto naozaj nechceli správu ani len zobrať na vedomie. Nuž, dostali sme, dostali sme následne stanovisko z ministerstva vnútra a ani na ďalšom zasadnutí výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny neboli títo členovia, ktorí vlastne vyžiadali svojho vlastného ministra, aby urobil takúto prácu, aby vydal stanovisko, ani sa neunúvali prísť.
Stanovisko ministerstva vnútra končí formálnou klauzulou, že vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení na roky 2016 až 2020 deklarovala, že bude posudzovať, presadzovať, pardon, inštitucionálne posilnenie nezávislosti kontroly činnosti ozbrojených zborov.
Chcem sa, chcela som sa teda spýtať členov výboru, ale zase ani tu nesedia v pléne, že či im teda celé toto stanovisko pána ministra stačilo. Pýtam sa ich, či sa dozvedeli viac faktov a či už teraz vedia zaujať kompetentné stanovisko, či by dnes túto mimoriadnu správu už aspoň zobrali na vedomie. Aj takáto je práca na výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny. Každá žiadosť či informácia, že niečo niekde v štátnych inštitúciách treba opraviť, členovia vládnej koalície berú ako osobné útoky.
Mňa osobne zaujala v stanovisku ministerstva vnútra informácia, že už v roku 2013 navštívil útvary policajných zborov Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania a vzniesol námietku, ktorá sa týkala využívania určených priestorov. Áno, samotnú existenciu priestorov nenamietal, ale odporučil prijať opatrenia, čím bolo potvrdené, že tieto priestory sú naozaj malé a vybavenie nedostatočné. Preto tento výbor odporučil, že tu v týchto priestoroch nesmú byť zadržiavané osoby na dlhší čas ako niekoľko hodín. Koľko je pre niekoho niekoľko hodín? Koľko je pre vás niekoľko hodín? Nakoľko je pre vás niekoľko hodín? Niektorí pracovníci si môžu napríklad myslieť, že Róm, ktorý má ktovie čo za sebou, alebo drogovo závislý muž či žena, ktorí sú, v úvodzovkách, skazení, si zaslúžia pobudnúť v týchto kobkách aj viac hodín. Až toľko, že sa tam pomočia. Dobre ste počuli. Pretože v týchto kobkách nie je zvonček, ktorým by si dovolali pomoc.
Ak vám to stále nevadí a ak stále vidíte len za tým skazených ľudí, v úvodzovkách, alebo Rómov, tak vás prosím, vážení poslanci a poslankyne, aby ste si prestavili, že do týchto kobiek dajú vášho manžela a vašu manželku a vášho syna a vašu dcéru. Pretože všetko je zneužiteľné.
A tak vás chcem upriamiť na hodnotu ľudskej dôstojnosti. Dignitas, ľudská dôstojnosť. Vieme, čo to znamená? Ľudská dôstojnosť je hodnota pre seba samú, nie pre krásu, šikovnosť či múdrosť, schopnosti, ale preto, že si človek, že som človek. Takto chápaná hodnota človeka je základom ľudských práv. A tak chcem poďakovať pani ombudsmanke, že chráni práva všetkých, aj skazených ľudí, aj Rómov.
Ďakujem.

Pani Verešová, ja sa chcem len opýtať, prečo automaticky predpokladáte, že či už toto plénum alebo aj slovenská verejnosť si myslí, že Cigáni sú nejakí menejcenní ľudia? Ja vás chcem upozorniť na to, že Cigáni sú takí istí ľudia ako my a že predpoklad toho, že budeme ich považovať za nejakých menejcenných, tak ako to je podľa mňa úplne smiešne a hlúpe a naivné.
Ďakujem.

Neviem, prečo máte akúsi obsesiu sústavne hovoriť o Rómoch, keď si osobne, aj tu boli predstavené, ochrana ľudských práv úplne všetkých. Ja som robila aj s matkami bielymi, ak to môžem takto povedať, so ženami bielymi, sčasti aj rómskymi a mala som inú skúsenosť, akú máte vy. Nikto ich tu, ich tu nepreferuje, nikto ich tu neobhajuje takým spôsobom, že by ich vyvyšoval nad iných. Máte obsesiu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán predsedajúci, vážená pani ombudsmanka, dovoľte mi konštatovať, že Slovenská republika postráda akýkoľvek vzťah k rešpektovaniu ľudských práv. Presviedčajú nás o tom mnohé prípady, pri ktorých vidíme, ako k ľudským právam pristupujú orgány výkonnej moci, exekutíva, ale i samotní zákonodarcovia. V tejto spoločenskej klíme sa obetiam dá pomôcť len veľmi ťažko, pretože pomoc vyžaduje súčinnosť štátnych orgánov. Ale skutočne absurdnou sa situácia stáva vtedy, keď sú za porušovanie základných ľudských práv zodpovedné priamo štátne orgány, ako napríklad v tomto prípade, na ktorý poukazuje verejná ochrankyňa práv.
Práve prerokovávame mimoriadnu správu pani ombudsmanky o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd konaním policajných orgánov. Ide o to, že polícia na obmedzenie osobnej slobody nepoužíva cely policajného zaistenia, ale zamrežované kobky bez náležitej zákonom stanovenej výbavy, bez toalety a bez možnosti privolať pomoc. Za to sú tieto priestory vybavené hákom v stene, o ktorý je človek v stoji alebo v sede pripútaný. Tieto priestory nie sú vybavené kamerami a podľa výpovedí poškodených sú využívané aj na to, že sú v nich ľudia bití.
Kobky nazývajú vyhradenými priestormi, ich existencia nemá žiadnu oporu v zákone, na zaistenie majú policajné zložky využívať iba riadne vybavené cely. Tento stav je však dlhodobo akceptovaný a to aj napriek tomu, že pani ombudsmanka opakovane na problém upozorňovala ministra Kaliňáka a aj prezidenta Policajného zboru. Bohužiaľ, ani po týchto intervenciách neprišlo k žiadnej náprave, preto verejná ochrankyňa práv oslovila dnes nás, Národnú radu Slovenskej republiky so žiadosťou o prerokovanie tohto materiálu. Z neho je zrejmé, že takýmto konaním polície je porušovaný čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého obsahom je zákaz mučiť alebo podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
Vlažný vzťah k ľudským právam prejavil aj samotný parlamentný výbor pre ľudské práva. Na prvom zasadaní k tejto veci sa provládni poslanci dožadovali správy od ministra Kaliňáka. Ministerstvo vypracovalo stanovisko, v ktorom samozrejme zistenia pani ombudsmanky bagatelizuje. Uvádza v ňom aj správu európskeho výboru, je to Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania. Obsahom tejto správy je nasledovná citácia: "Vzhľadom na malé rozmery a nedostatočné vybavenie väčšina vyhradených priestorov je jednoznačne nevhodná na zadržiavanie osôb na dlhší čas ako na niekoľko hodín. CPT (teda tento výbor) preto odporúča, aby sa vyhradené priestory nepoužívali na zadržiavanie osôb na dlhší čas ako niekoľko hodín a nikdy nie cez noc." Výbor však neodporúča čo robiť v takých prípadoch, ak evidentne nevieme ustrážiť a regulovať používanie týchto vyhradených priestorov, s tým komisia ani len nepočíta.
Ministerstvo vnútra tiež argumentovalo nedostatkom financií. No to je vo svetle porušovania ľudských práv veľmi, veľmi chabá výhovorka a najmä neprijateľná. Vyzývali sme preto prezidenta Policajného zboru, aby nariadil policajtom okamžitý zákaz obmedzovať osobnú slobodu fyzickej osoby jej umiestnením do vyhradených priestorov v policajnej budove, ktoré nie sú celou policajného zaistenia, a tiež nariadiť okamžité fyzické zrušenie vyhradených priestorov.
Chceme teraz opäť vyzvať vládu, aby konečne reflektovala na odporúčania pani ombudsmanky a aby zmenou zákona o Policajnom zbore uviedla veci do prijateľného stavu. Vláda rovnako doteraz neustanovila taký nezávislý orgán, ktorý by nestranne mohol vyšetrovať a preskúmavať policajné postupy a postupy iných štátnych orgánov. Aj preto je možné, že ľudské práva sa dostávajú na perifériu záujmov.
My, poslanci SaS, urobíme všetko pre to, aby vznikol zákon, ktorý dôsledne chráni ľudské práva. Budeme iniciovať poslanecký prieskum a ak sa k tomu vláda nebude mať, pripravíme aj návrh spomínanej novely zákona o Policajnom zbore. V civilizovanej krajine uprostred Európy nesmieme takéto prehrešky voči ľudským právam akceptovať.
A vám, pani ombudsmanka, srdečne ďakujeme za to, že neúnavne poukazujete, informujete a navrhujete zmeny. Je nám veľmi ľúto, že ste sa pritom stretali s neúctou k tejto vašej vzácnej práci. No dovoľte mi vyjadriť vám v mene svojom i v mene mojich kolegov úprimnú vďaku za váš neochvejný boj, ktorý ste každodenne zvádzali, a v mene občanov, všetkých občanov našej krajiny. Srdečná vďaka. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Blahová, ja vidím riešenie tohto problému, ktorý ste načrtli vo svojom príspevku, a síce, že minister vnútra Kaliňák ignoruje nález alebo správu ochrankyne práv, policajný prezident Gašpar ignoruje nejakú snahu alebo žiadosti o nápravu tejto situácie. Vidím to veľmi jednoducho. Vaša strana SaS ešte pred pár mesiacmi považovala ministerku svojvôle Žitňanskú za vzor demokracie, ochrany ľudských práv, neviem čoho všetkého, nech sa táto pani vzdá svojej funkcie, čím dôjde k rekonštrukcii vlády a môžete si na čelo ministerstva vnútra a Policajného zboru dať svojich ľudí prípadne a spraviť zmenu, ktorú teda táto správa požaduje. Len asi je vám ťažko si priznať to, že ministerka svojvôle, ktorú ste ešte nedávno úplne zbožňovali, sa zachovala tak, ako sa zachovala a neviete tento argument použiť. Keby ste na to mali odvahu, tak to aspoň skúsite.
Ďakujem.