12. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, predseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, nebudem zdržiavať, lebo ide len o krátke procedurálne rozhodnutie o zmene, výmene dvoch členov, stáleho člena a náhradníka v delegácii do Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.
V zmysle pravidiel Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a snahy o zachovanie rodovej rovnosti a pomerného zastúpenia aj dám v delegácii sa po zmenách delegácii v decembri a výmene predsedu delegácie, keď odišla pani poslankyňa Nachtmannová z Národnej rady, stalo to, že medzi riadnymi stálymi členmi parlamentnej delegácie, našej delegácie v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy nie je zastúpená dáma.
Ja preto chcem touto cestou veľmi pekne poďakovať kolegom pani poslankyni Kaščákovej a pánovi poslancovi Poliačikovi, že súhlasili s touto zmenou, ktorú sami aj iniciovali, a požiadali o zmenu. Tým bude zabezpečené, že medzi riadnymi členmi delegácie z Národnej rady Slovenskej republiky do Parlamentného zhromaždenia Rady Európy bude zastúpená aj jedna dáma a touto cestou ďakujem a teším sa na spoluprácu.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Dovoľte mi ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní zákona z 30. novembra 2016, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom na opätovné prerokovanie Národnou radou (tlač 350).
Predseda Národnej rady pridelil zákon z 30. novembra 2016, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločnosti v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom na opätovné prerokovanie Národnou radou, rozhodnutím č. 363 z 20. decembra 2016 na prerokovanie výborom ústavnoprávnemu a výboru pre kultúru a médiá.
Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil zákon z 30. novembra 2016, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov, na opätovné prerokovanie Národnou radou. Vo svojom rozhodnutí z 19. decembra 2016 uviedol dôvody a v časti VI navrhol pripomienky.
Ústavnoprávny výbor uznesením č. 145 zo 17. januára 2017 a výbor pre kultúru a médiá zo 17. januára 2017 svojím uznesením č. 35 odporučili predmetný návrh zákona schváliť s týmito pripomienkami prezidenta uvedenými v bode 2 časti VI rozhodnutia prezidenta republiky.
1. V čl. I v 3. bode § 23 sa slová "1. januára 2017" nahrádzajú slovami "1. marca 2017" a slová "31. decembra 2016" slovami "28. februára 2017". Ako gestorský výbor rokoval výbor pre kultúru a médiá 31. januára 2017. Pripomienky prezidenta republiky uvedené v bode 2 v časti VI rozhodnutia z 19. decembra 2016:
1. V čl. I v treťom bode § 23 sa slová "1. januára 2017" nahrádzajú slovami "1. marca 2017" a slová "31. decembra 2016" slovami "28. februára 2017" gestorský výbor odporúča schváliť.
2. V čl. II sa slová "1. januára 2017" nahrádzajú slovami "1. marca 2017", gestorský výbor taktiež odporúča schváliť.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade po opätovnom prerokovaní hlasovať spoločne o pripomienkach 1 a 2 prezidenta uvedených v časti III tejto správy so stanoviskom gestorského výboru schváliť, ďalej o zákone ako celku so stanoviskom gestorského výboru vrátený zákon schváliť v znení uvedených pripomienok prezidenta republiky.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní zákona z 30. novembra 2016, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, bola schválená uznesením č. 40 z 31. januára 2017.
Kolegyne, kolegovia, výbor ma poveril, aby som ako spoločný spravodajca výborov informoval o výsledku rokovania vo výboroch.
Pán predseda, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky, ktorým vrátil návrh zákona, ktorý bol spomínaný, nás v Slovenskej národnej strane dosť nepríjemne prekvapil. Nebudem ho komentovať, budem len citovať nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. februára 2010 č. PL. ÚS 10/08-70. Budú to, bude to citácia dvoch krátkych odsekov:
"Z postavenia Slovenskej republiky ako demokratického a právneho štátu vyplýva, že Slovenská republika je oprávnená ustanoviť podmienky pôsobenia a právne relevantných činností cirkví a náboženských spoločností na svojom území, a tieto podmienky vyjadriť aj v inštitúte ich registrácie. Pri ustanovovaní podmienok na udelenie statusu právnickej osoby cirkvám a náboženským spoločnostiam ústava vytvára zákonodarcovi priestor pre možnosť uplatnenia značnej miery uváženia. Stav, že určitá cirkev alebo náboženská spoločnosť nie je registrovaná, neznamená ani neimplikuje skutočnosť, že príslušníci takýchto zoskupení sú obmedzovaní v samotnej podstate práva na slobodu svojho vyznania, a to v jeho prejave."
Zároveň Ústavný súd, čo sa týka početného cenzu, uviedol, že podľa názoru Ústavného súdu: "nejde" o podmienku, "o takú podmienku, ktorá by zasahovala do označenej slobody, resp. o podmienku, ktorá je spôsobilá do tohto práva zasiahnuť. Účelom čl. 24 ústavy a čl. 9 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je len ochrana náboženskej slobody, ale zaručenie duchovnej slobody pre každého, pre veriacich i neveriacich. Podmienky na registráciu cirkví alebo náboženskej spoločnosti ustanovené zákonom č. 308/1991 Zb. nijako neobmedzujú a neovplyvňujú výkon práva slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru spôsobom uvedeným v citovaných článkoch ústavy. Ani výkon týchto práv však nie je absolútny, pretože čl. 24 ods. 4 ústavy a čl. 9 ods. 2 dohovoru umožňuje výkon týchto práv obmedziť, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre ochranu verejnej bezpečnosti a poriadku, zdravia a mravnosti alebo práv a slobôd druhých. Stavom, keď určitá cirkev alebo náboženská spoločnosť nie je registrovaná podľa zákona č. 308/1991 Zb., však nijako nezasiahlo do výkonu základných práv alebo slobôd hlásiacich sa k tejto cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, ktoré sa môžu realizovať aj prostredníctvom iného právneho subjektu." (Citujem: napríklad občianskeho združenia.) "Registrácia cirkvi alebo náboženskej spoločnosti nie je v tomto zmysle nevyhnutnou podmienkou výkonu slobody alebo práva podľa čl. 24 ústavy alebo čl. 9 dohovorov, týka sa iba podmienok ich vzniku ako štátom uznaných cirkví a náboženských spoločností a má právnu relevanciu najmä z hľadiska ekonomických aspektov ich fungovania. So zohľadnením už uvedeného, čo sa týka početného cenzu ako podmienky na registrácie cirkvi Ústavný súd uvádza, že z ústavného princípu deľby moci a z ústavného vymedzenia postavenia a funkcií zákonodarnej moci vzniká podľa jeho názoru pre zákonodarcu dostatočný priestor pre rozhodovanie o početnom limite na registráciu cirkví."
Vážené dámy, vážení páni, z tohto dôvodu aj z dôvodov, ktoré sú uvedené v náleze Ústavného súdu, ktoré som citoval, Slovenská národná strana a všetci poslanci Slovenskej národnej strany budú hlasovať opätovne za návrh zákona tak, ako bol schválený v druhom, v treťom čítaní.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegyne a kolegovia, dovolím si vystúpiť k tomuto návrhu zákona, ktorý vrátil pán prezident. Ústava Slovenskej republiky zabezpečuje pre každého slobodné vierovyznanie v tejto krajine. Chcem povedať a chcem apelovať na mojich bývalých spolustraníkov, aby využili tú možnosť, ktorú im poskytol pán prezident, a opätovne nepodporili tento návrh zákona, a teda nech zostane regulácia v oblasti registrácie cirkví zachovaná tak, ako bolo doteraz.
Musím úprimne povedať, že som sklamaný nad postojom Národnej rady, ktorá začína uplatňovať v tejto Národnej rade princíp kolektívnej viny, kolektívnej zodpovednosti. Táto krajina nie v čase vojny, ale zažila uplatňovanie princípu kolektívnej viny. Či už to boli Maďari a Rómovia, či to boli Nemci, ktorí museli opustiť túto krajinu a boli prenasledovaní z titulu kolektívnej viny, nie je možné povedať, že niekto patrí k nejakej náboženskému vyznaniu, je terorista, sú všetci teroristi a podľa toho sa k veci staviať. Úprimne musím povedať, rozčuľuje ma to a hnevá ma aj z toho dôvodu, že moslimská komunita na Slovensku nie je tak veľká, aby znamenala akýkoľvek, akúkoľvek hrozbu, tobôž keď Slovenská republika vďaka tejto Národnej rade má tak silné azylové zákonodarstvo, že sem by mohlo, aby naplnili literu tých 20-tisíc, to by minister Kaliňák mal vydať príkaz všetkým svojim podriadeným, aby húfne sem dovážali tých, dovážali tých ľudí, čo sa nedeje. To znamená, že dnes je dostatočný priestor na to, aby sme legálnymi spôsobmi, ktoré v tejto krajine platia, vedeli regulovať príchod rôznych ľudí s rôznymi vierovyznaniami na územie Slovenskej republiky, aby tu dostali trvalý pobyt, aby tu dostali štátne občianstvo, teda nič nehrozí z toho, čo predkladatelia návrhu do samotného návrhu zákona zapracovali a ktorým to odôvodňovali tu v Národnej rade či v prvom, či v druhom čítaní.
Práve preto by som, dovoľte, aby som apeloval na kolegov, ktorí stále mali na zreteli princíp, neuplatňovať princíp kolektívnej viny, aby sa vrátili z tejto cesty, ktorú im poskytuje prezident, pán prezident. Ja si myslím, že je dostatočný priestor a dostatočne právne, právna regulácia na území Slovenskej republiky, aby nám nič nehrozilo, čo predpokladajú predkladatelia tohto návrhu. Práve preto by som chcel poprosiť a apelovať na vás, kolegyne a kolegovia, aby sa Národná rada nevybrala cestou uplatňovania princípu kolektívnej viny.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Chcela by som požiadať pána Zsolta Simona, aby nezavádzal nás a ľudí, čo sa týka moslimov a emigrantov. Tých sem prídu desaťtisíce, možno stotisíce.
Ale chcem sa vyjadriť k tomu zákonu. Predsa týmto zákonom sa nijako neobmedzuje náboženská sloboda, nikto nie je diskriminovaný, tu ide len o to, že či sa to bude platiť zo štátneho rozpočtu. Čiže náboženská sloboda v žiadnom prípade nebude, nie je obmedzovaná. Všetci, tak ako sme to počuli v rozprave, všetci si môžu vyznávať náboženstvo, aké sa im páči a ku ktorému inklinujú, resp. ku ktorému sú vychovaní. Zákon náboženskú slobodu neobmedzuje.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo a ďakujem aj pánovi poslancovi Simonovi za jeho vystúpenie. Rovnako tak pánovi prezidentovi, že nám dal druhú príležitosť zamyslieť sa intenzívnejšie nad týmto návrhom zákona.
Ja by som rád zdôraznil pre kolegov, ktorí tu sedia, aby si dôkladne pozreli Ústavu Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1, ktorý hovorí: "Slovenská republika je zvrchovaný demokratický a právny štát, neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo." Práve toto je asi to dôležité povedať, keď tu hovoríme aj napríklad aj o finančných prostriedkoch, ktoré sa majú viazať podľa počtu veriacich, resp. neveriacich.
Takže nesúhlasím so slovami pani Grausovej a ďakujem pánovi poslancovi Simonovi za jeho vystúpenie.

Ďakujem pekne za slovo. Ja si dovolím nesúhlasiť s kolegom Simonom. My sme tento návrh na predošlej schôdzi podporili a podporíme ho aj teraz. A ja osobne som presvedčený, že tento zákon pomôže tomu, aby sa zabránilo vzniku nových rôznych spolkov a cirkví. Teraz narážam aj na moslimov. Ja urobím všetko preto, aby takéto niečo na Slovensku nikdy nevzniklo. Nechcem sa dožiť toho, čoho sa dožili vo veľkých mestách v západnej Európe a čoho sa v posledných dňoch dožívajú napríklad Viedenčania. Keď si spomeniete, len pred pár dňami vyšlo pomerne veľa článkov o tom, ako tam vznikajú doslova no go zóny, kde si napríklad Afgánci obsadili územie okolo Westbanhof, vlakovej stanice, ďalšia partia si obsadila okolie Prátru. Čiže tomuto, ja si myslím, že aj tento zákon tomuto trošku môže pomôcť, aby sa nám tu negrupovali rôzne, rôzne zoskupenia, ktoré s kultúrou Európy nemajú nič spoločné.
Ďakujem.

Ďakujem pekne kolegom za reakciu. Musím povedať, že v podstate ste reagovali nie na skutok, ktorý som apeloval, prečo je tento návrh zlý. A musím povedať, že tento návrh je, alebo zopakovať, tento návrh je zlý preto, lebo predpokladá princíp kolektívnej viny pre istú skupinu ľudí. Tí, ktorí spáchajú trestné činy, tak tí majú byť potrestaní. Máme sa voči tomu brániť. Od toho je polícia a orgány činné v trestnom konaní, od toho je azylová politika tejto krajiny, aby sme regulovali, kto sem príde a kto sem nepríde.
Ale tí, ktorí sú už občanmi Slovenskej republiky a sú tu, tak by sme nemali vysielať signál, že Národná rada akúkoľvek komunitu dokáže posudzovať podľa toho, že aký je to kolektív. Za chvíľku to, teraz to je jedna skupina, potom to bude druhá skupina a uplatňujeme princíp kolektívnej viny, ktorá nikdy správnym smerom túto krajinu neposunula, a preto apelujem na to, aby sme do zákonov nezapracovávali princíp kolektívnej viny, čo v tomto návrhu zákona je. Ja chápem, že keď to predložila, hlavne teda poslanci za SNS a bolo to predložené systémom rozkazu, o rozkaze sa nediskutuje, rozkaz sa vykoná.
Ale aj tak musím povedať, že Norimberský proces bol o tom, že zlé rozkazy sa nemôžu vykonávať.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, chcel by som sa poďakovať pánu prezidentovi Andrejovi Kiskovi a oceniť jeho rozhodnutie, že vrátil zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností. Zastal sa tým náboženskej slobody, ktorej sa tento zákon dotýka a ktorú obmedzuje, zastal sa tým moslimov, proti ktorým je tento zákon namierený, hoci v dôvodovej správe o tom nenájdete ani slovo. Chcem oceniť rozhodnutie pána prezidenta o to viac, že je zjavné – a musí to byť zjavné aj jemu –, že parlamentná väčšina jeho veto prelomí a zákon bude znovu schválený. V tomto parlamente je totiž dosť hlasov nielen na prelomenie prezidentovho veta v tejto veci, ale pokojne aj na prípadnú zmenu ústavy, ak by to bolo potrebné. Žiaľ.
Pán prezident vo svojom rozhodnutí poukazuje na to, že tento zákon sa týka náboženskej slobody, ktorá je garantovaná ústavou a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pán prezident upozorňuje, že podmienky výkonu tohto práva možno obmedziť iba zákonom, ak ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti a práv a slobôd iných. Pritom keď sa posudzuje, či takýto zásah je alebo nie je v súlade s ústavou, je potrebné zvážiť, či dané opatrenie je naozaj v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu niektorého z deklarovaných a legitímnych cieľov, teda či tie dôvody sú relevantné a postačujúce a či sú primerané sledovanému a legitímnemu cieľu.
Je tento zákon protiústavný? To nevieme. To by mohol povedať Ústavný súd. Možno sa to nikdy ani nedozvieme. Chcem však zdôrazniť, že nie každý zlý alebo nesprávny zákon nutne musí byť protiústavný. Tento zákon sa evidentne dotýka aj náboženskej slobody a je namierený proti moslimom, a preto je zlý, aj keď nevieme, či je, alebo nie je protiústavný. Vrátenie zákona prezidentom dáva poslancom príležitosť, aby prehodnotili svoje stanovisko a zvážili svoje hlasovanie za takýto zákon. Charakter spoločnosti sa totiž ukazuje aj v tom, ako sa správa k menšinám národnostným, náboženským, rasovým, akýmkoľvek. A som presvedčený, že aj medzi poslancami vládnej koalície, ktorí za tento návrh hlasovali. sú takí, ktorí tomu veľmi dobre rozumejú. Neriešme, teda či ten zákon je, alebo nie je protiústavný. Riešme, aký signál o správaní sa väčšiny k menšinám tento zákon vysiela.
Aby som to ilustroval na prípade, ktorý by mohol byť zrozumiteľný najmä kolegom poslancom zo stany MOST – HÍD, pripomínam zákon o štátnom jazyku, ktorý bol schválený za Mečiara, ktorý bol novelizovaný za prvej vlády Roberta Fica a ktorý bol protiústavný, ale mal mnoho protimenšinových, protimaďarských ustanovení, ktoré protiústavné neboli. Napriek tomu - a na tom sa, dúfam, zhodneme - boli zlé a nesprávne. Chcem oceniť vo vzťahu k menšinám, že táto vláda nie je protimaďarská. Nie je to totiž samozrejmé. Naposledy, keď sa SMER a SNS stretli vo vláde, tak tá vláda, konkrétne prvá vláda Roberta Fica protimaďarská bola. Tá vláda vrátila pokuty do zákona o štátnom jazyku, tá vláda schválila reštriktívnu novelu zákona o štátnom občianstve, ktorá bola motivovaná a namierená proti našim Maďarom. A teraz naozaj bez akejkoľvek irónie úprimne oceňujem, že už samotná prítomnosť a účasť MOST-u – HÍD vo vládnej koalícii garantuje, že táto vláda protimaďarská nebude.
Čo nie je celkom isté je, či táto vláda nebude protirómska, najmä po nedávnych vyjadreniach predsedu vlády a predsedu SMER-u Roberta Fica. Ale opäť oceňujem a znova to nemyslím nijako ironicky, ale úplne vážne, reakciu predsedu MOST-u – HÍD Bélu Bugára, že cez MOST – HÍD protirómske opatrenia neprejdú.
To, o čom ale už nie je pochýb, je to, že táto vládna koalícia je protimoslimská, lebo jej časť navrhla protimoslimský zákon a jej zvyšok, česť výnimkám, za ten návrh zahlasoval. A protimoslimská nie je len vládna koalícia v tomto parlamente, ale aj značná časť opozície. Opäť, žiaľ. Ja teda nebudem podobne ako kolega Zsolt Simon apelovať na všetkých poslancov, aby prehodnotili svoje stanovisko. Považujem to za nereálne. Chcem len svoju výzvu adresovať kolegom z MOST-u - HÍD a myslím si, že by sa mali zamyslieť nad tým, a určite to veľmi dobre vedia, že demokracia neznamená len vládu väčšiny, ale aj rešpekt a citlivosť voči menšinám. A aspoň tí poslanci, ktorí si to uvedomujú, by mohli zmeniť svoje predchádzajúce rozhodnutie, pokiaľ hlasovali za novelu zákona a pri prelamovaní prezidentovho veta svoj hlas k prelomeniu veta nepridať.
Ďakujem za pozornosť.

Ja by som chcel nadviazať na otázku pána Dostála, ktorý si položil vlastne v prejave, bola to rečnícka otázka, ktorej prvá časť vylučuje vlastne druhú. Je tento zákon protiústavný? A v ďalšej časti konštatoval, neriešme, alebo riešme, alebo neriešme, či je protiústavný. Jednoznačne nález Ústavného súdu, o ktorom hovoril kolega pán Tibor Bernaťák, dokazuje, že v roku 2008 sa Ústavný súd zaoberal podaním generálneho prokurátora v súvislosti s navrhovanou limitáciou 20-tisíc registrovaných členov a jednoznačne skonštatoval, že nejde ani o porušenie právneho poriadku, ani o porušenie občianskych, individuálnych alebo iných slobôd človeka. Ľudia, ktorí sa združujú, majú možnosť združiť sa v rôznych zoskupeniach, či sú to spolky, či sú to kluby, či sú to korporácie, či sú to občianskej združenia, a majú možnosť vyznávať aj svoju náboženskú vieru. Na to nepotrebujú zákon takého formátu, ktorý by obmedzoval ich slobody, a ani taký neexistuje.
Takže odvolávam sa len na nález Ústavného súdu, na judikát, ktorý platí aj v prípade zákona, ktorý bol predmetom jeho rokovania v roku 2008, a platí rovnako, keďže meritum veci je rovnaké, platí aj teraz.
Ďakujem.