12. schôdza

Ďakujem pekne. V rámci komunikácie a takej progresívnej komunikácie snažím sa nájsť aj vo vystúpení pána Poliačika niečo, s čím by sa dalo súhlasiť. Tak súhlasím s tým, že by Národná rada mohla sa venovať téme odluke cirkvi od štátu, ale je to veľká téma a určite zdĺhavá téma na nájdenie riešenia.
S čím však nemôžem súhlasiť, je to, že týmto zákonom niekto niekoho straší. Konkrétne predkladatelia, že niekoho strašíme alebo že sme sa zľakli niečoho, alebo niečo odďaľujeme. Nič z toho nie je pravda. Dnes je iná situácia, ako bola v roku 2006, keď sa prijímal zákon, rovnaký zákon s kvórom 20-tisíc plnoletých členov ako podmienka registrácie cirkvi. Doba sa zmenila a mení sa veľmi radikálne a veľmi rýchlo.
V dnešnej elektronickej dobe je najzraniteľnejšia časť naša mládež, ktorá hľadá vlastne, orientuje sa v spoločenských a v ľudských hodnotách. Samozrejme, náboženstvo dáva určitú mieru istoty v tejto orientácii a dáva aj možnosť voľby. Ale práve mládež ako najzraniteľnejšia časť je ohrozená a chceme predísť tomu, aby sme vytvorili práve prekážku slobodnému rozhodnutiu sa aj mladých ľudí, alebo aj starších ľudí, čomu sa chcú venovať z hľadiska náboženstva. Tu ide o prevenciu a to by som chcel zdôrazniť. Nie o strašenie, ale o prevenciu.
V roku 2017 je neporovnateľná situácia s tým vo svete, čo bolo v roku 2006, a absolútne neporovnateľná s tým, čo bolo v roku 1989. A nakoniec aj pán prezident v novoročnom príhovore akcentoval a zvýraznil nebezpečenstvo, ktoré... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. No diskriminácia spočíva voči každému, kto je z toho systému buď na základe toho, že nestihol, alebo že vznikol nový, vylúčený. Lebo ak máme systém, ktorý už väčšina ľudí, ktorí sú vo vnútri, nespĺňajú podmienky na to, aby mohli vstúpiť noví, tak potom je diskriminačný a nespravodlivý. Nemôžme predsa požadovať 50-tisíc podpisov od kohokoľvek, kto chce prísť nový, pri vedomí toho, že jeden z ľudí, ktorý už je vnútri v tom klube, má 1 500 členov. To je aká spravodlivosť, to je aký rovnaký prístup k službám, aký rovnaký prístup k legislatíve? Tak buď zaveďme nové rovnaké pravidlá pre každého, kto chce vstúpiť, spravme čiaru a nastavme to nanovo, alebo, ak teda hovoríte, že svet sa mení, nastavujme pravidlá tak, aby mohli vstupovať noví podľa takých istých podmienok, ako boli tí starí tam zabetónovaní. To je spravodlivosť a to je rovnosť, lebo inak je to iba výsledok lobingu, toho, kto koho pozná, a toho, kto má aké kontakty a kto stihol nakresliť tú čiaru prvý. To je jediný rozdiel.
Ďakujem za faktické pripomienky.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, na Slovensku nemáme ani jedinú mešitu. Zatiaľ. Slovensko je jediná krajina Európskej únie, ktorá nemá ani jedinú mešitu. Podľa mňa je to dobré, mali by sme byť na to hrdí a mali by sme takýto stav strážiť. Pretože by sme mali pomáhať našim deťom, aby mali šancu vyrastať v takej spoločnosti a v takom prostredí, bezpečnom, ako sme vyrastali my.
Doba sa mení a jedným z najvýznamnejších bezpečnostných rizík, ktoré v poslednom čase Európa čelí, je militantný islam. A ohniská tohto militantného islamu takmer bezvýhradne po celej západnej Európe sa sústreďujú v mešitách. Pokiaľ by si to niekto nepamätal, tak aj ten posledný atentátnik, ktorý urobil atentát na vianočných trhoch v Berlíne, sa po spáchaní atentátu skrýval v mešite. Až potom opustil Berlín a Nemecko a zamieril do Francúzska a Talianska. Prečo sú to mešity? Pretože štáty, ktoré podporujú militantný islam, to znamená najmä Saudská Arábia, prípadne Irán, prípadne Turecko, sponzorujú imámov a výuku radikálneho islamu v mešitách. Práve mešity sa stávajú centrami inej kultúry, iného spôsobu života a iného nazerania na ľudské práva a na to, čo je správne a nesprávne, z ktorých sa šíri v Európe proste bezpečnostné riziko a nebezpečenstvo. Práve mešity sú náborové centrá ľudí, ktorí z Európy odchádzajú na preškolenie do Kalifátu alebo do Al-Káidy, potom sa vracajú naspäť a so znalosťou miestnych pomerov sú schopní poskytovať support pre vykonávanie atentátov. Práve kvôli tomu je nesmierne dôležité, aby sa Slovensko, čím dlhšie, pokiaľ možno navždy, uchránilo od toho, aby nám vznikali takéto bezpečnostné riziká priamo na území Slovenskej republiky. O tom je tento návrh zákona. Tento návrh zákona je len predvídavý v reakcii na to, čo sa deje v západnej Európe, a akým bezpečnostným rizikám čelíme.
Pokiaľ tu pán prezident, páni kolegovia Poliačik alebo Klus hovoria o náboženskej slobode a o tom, ako je údajne porušovaná, chcel by som im doporučiť, aby sa niekedy pozreli do Saudskej Arábie, kde v prípade, ak je niekto prichytený s Bibliou v ruke, tak je popravený. Alebo aby sa pozreli do Pakistanu, kde nebodaj pred tromi ľuďmi niekto vyhlási, že je kresťan, a stojí si za tým, tak mu hrozí trest smrti pre šírenie kresťanstva. To sú krajiny, kde neexistuje náboženská sloboda. Ale ja som nevidel ani raz, že by sa pán prezident, páni kolegovia Klus alebo Poliačik zastali náboženskej slobody v takýchto krajinách. Obávam sa, že v tom je medzi nami rozdiel, že my sa snažíme chrániť ten náš spôsob života, pretože ho považujeme za dobrý, pretože chceme uchovať istotu a pomôcť aj našim deťom, aby mohli vyrastať v bezpečnom prostredí, a pravdupovediac menej nás zaujíma to, či nejaká kultúra, ktorá sa chce uchytiť aj v našom priestore, má na 110 % vytvorené rovnaké podmienky ako tá kultúra, ktorá nám je vlastná a tradičná.
Preto si myslím, že podporiť tento návrh zákona je prvý krok. A druhý krok, ktorý, dúfam, príde už na najbližšej schôdzi, je pripraviť návrh zákona, ktorý umožní zabrániť stavbe mešít na Slovensku. Pretože toto je veľmi významný prostriedok na to, aby sme uchovali aj naďalej Slovensko ako bezpečnú krajinu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán poslanec, dovolil by som si pripomenúť, že my sme ako prvá – a myslím, že jediná – strana reagovali veľmi presne a veľmi jasne na trest smrti za opustenie islamu a propagáciu ateizmu palestínskeho básnika Ašrafa Fajáda zo Saudskej Arábie, čiže odporúčam pozrieť si do budúcna predtým, ako hovoríte o týchto veciach, aj nejaké naše výstupy.
A keď už ste spomínali tie krajiny ako napríklad Saudská Arábia, ktorú som spomenul aj ja, ja si myslím, že Slovenská republika by sa mala inšpirovať v iných teritóriách, a zhodou okolností dávam do pozornosti aj pre vás, ako sa napríklad k menšinám – okrem iného aj náboženským – stavia napríklad kanadský premiér Justin Trudeau. Posledné dva, také tri možno statusy, ktoré dával do sociálnych sietí, by vám možno mohli trošku otvoriť oči, ako si my niektorí predstavujeme, že by mohla vyzerať aj slovenská spoločnosť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ja myslím, že je namieste, že sú na to rôzne názory, je to úplne normálne a je to aj dôkaz toho, že sme sa ešte nevzdali len kvôli strachu z terorizmu, že sme sa nevzdali európskej kultúry, plurality, otvorenosti a slobody.
Chcel by som vám, pán Krajniak, povedať, že to by bola prehra s terorizmom, to by bola prehra s vraždiacim islamom, ktorý nie je žiadnou vierou, to nie je náboženstvo. Vraždiaci islam je totalitná ideológia. Úplne rovnaká, ako bol komunizmus a fašizmus. Toto zamieňanie vraždiaceho islamu za náboženstvo je omyl, ktorý, samozrejme, nevládne len tu, proste celá Európa a svet si hľadá v novej dobe nové pojmy a jeden z problémov je aj vzťah k vraždiacemu a ideologickému islamizmu.
V každom prípade túto vojnu s touto novou hrozbou sveta nevyhráme, ak sa staneme uzavretými, vystrašenými, ak sa vzdáme svojej humanistickej, otvorenej európskej kultúry. Potom nás dostanú presne tam, kde nás chcú mať. Čiže medzi nami nieto rozdielu v tom, že niekto by tu vítal vraždiaci islam, prosím vás, tu nieto rozdielu v tom, že niekto by súhlasil s terorizmom. Len sú tu ľudia a verím, že ich je na Slovensku väčšina, ktorí kvôli strachu sa nevzdajú koreňov, na ktorých stojí Európa, a nestanú sa rovnakými, ako sú tí, proti ktorým brojíte.

Pán kolega Budaj, povedali ste, že je rozdiel medzi tzv. vraždiacim islamom a normálnym islamom, tak vám chcem povedať, že podľa štatistík rakúskeho ministerstva vnútra medzi rokmi 2015 a 2016 stúpol v Rakúsku počet sexuálnych útokov zo strany imigrantov o 133 %. Takto sa prejavuje ten normálny islam. Oni nikoho nezabili, oni iba niekoho, väčšinou teda ženy, sexuálne napádali. Nehnevajte sa na mňa, pre mňa je aj toto dostatočné bezpečnostné riziko pre to, aby som bol v tejto otázke veľmi opatrný, a je to pre mňa dostatočný dôvod na to, aby sme prijímali všetky možné preventívne opatrenia, ktoré so Slovenska urobia neatraktívnu krajinu pre islamských prisťahovalcov.

Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, milí kolegovia, počuli sme, že týmto zákonom nie je obmedzená možnosť náboženského vyznania a združovania, a musím povedať, že súhlasím, ale iba čiastočne. A preto by som dovolil zopár otázok aj k tomuto zákonu, a či naozaj tento zákon pomôže pri riešení aj tých niektorých problémov, ktoré sme tuná počuli a zazneli.
Chcem sa opýtať, či je v záujme Slovenska, aby sa na našom území združovali tisícky občanov na základe ich spoločného náboženského presvedčenia, a pritom neboli registrovaní, aby vyberali napríklad svoje desiatky z príjmu, lebo tak sa to robí v cirkvách a v náboženských spoločnostiach, a najmä tých, ktoré nie sú štátom registrované, a neoficiálne ich používali na financovanie svojich aktivít.
Počuli sme, že je tu možnosť registrácie a že tá nie je obmedzená, ako jednou z foriem, bolo povedané, že je tu možnosť zaregistrovať sa ako občianske združenie. Tak ja sa vás chcem teraz opýtať, ako sa to má urobiť, nakoľko zákon o občianskych združeniach č. 83/1990 Z. z. hovorí, že občianske združenie je výsledok združovania sa občanov, organizácia, ktorá je právnická osoba, a zároveň to nie je politická strana ani politické hnutie, nie je to organizácia na zárobkovú činnosť, podnik, nie je to organizácia na zabezpečenie riadneho vykonávania určitých povolaní, nie je to cirkev, nemá to byť náboženské spoločenstvo ani odborová organizácia, či štátny orgán.
A ako vieme, združenie má svoje poslanie a svoje stanovy. Pokiaľ si do svojho poslania stanov napíšete, že úlohou občianskeho združenia je realizovať svoje náboženské presvedčenie, ministerstvo vnútra vás nemá zaregistrovať podľa tohto zákonu a ani to nerobí.
To znamená, ja sa pýtam, akým spôsobom majú byť občania, a hovorím, to môžu byť tisícky občanov na území Slovenskej republiky, registrovaní. Je v záujme Slovenskej republiky, aby sme tu mali takýchto neregistrovaných vyznávačov a nebudeme vôbec vedieť, akým spôsobom oni fungujú? Chcem sa opýtať, prečo by sme na tomto mieste radšej nemali hovoriť o tom, že zaregistrujme ich, avšak keď zaregistrujeme nejakú novú cirkev alebo náboženskú spoločnosť, to neznamená, že nutne musí požívať výhody, ktoré štát v súčasnosti poskytuje tradičným už štátom registrovaných cirkvám a náboženským spoločnostiam, ktoré sa osvedčili historicky ako cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré sú celospoločensky prospešné, realizujú veľké množstvo charitatívnych, sociálnych a komunitných činností a tým častokrát suplujú sociálnu pomoc, ktorú by mal poskytovať štát. A treba povedať, hovoria o tom aj štúdie, že častokrát oveľa efektívnejšie. Prečo sa radšej v Národnej rade nezaoberáme zákonom, ktorý by napríklad viacstupňovo riešil registráciu cirkví a náboženských spoločností? V prvom stupni za oveľa miernejších požiadaviek, ako je to známe z našich susedných krajín, napríklad úvodnú členskú základňu by nemusel tvoriť také obrovské množstvo, ako sa to teraz definuje, ich vyznávačov alebo teda členov. A následnú druhostupňovú registráciu by napríklad schvaľovala až Národná rada po dôkladnom posúdení prospešnosti danej cirkvi pre spoločnosť a dokázanú napríklad, čo by mohla byť podmienka, aj jej dlhodobým fungovaním, napr. 10 rokov.
Takýmto spôsobom by sme dokázali a podľa mňa to, že akákoľvek náboženská spoločnosť by mohla byť riadne zaregistrovaná a tým aj riadne vykázateľná a v prípade pochybností aj kontrolovaná jej ekonomická činnosť. Týmto zákonom, si myslím, že si robíme problémy, a to nielen ľudskoprávne, ale môj názor je, že aj bezpečnostné.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie. Správne ste poukázali na na to, že otázka výhod, ktoré štát poskytuje cirkvám, nesúvisí bezprostredne so samotnou registráciou a špeciálne to platí o otázke financovania, o čom sa vo svojom príspevku zmieňoval aj pán poslanec Budaj. A treba poukázať na to, že v zákone o slobode náboženskej viery nie je riešené financovanie cirkví, financovanie cirkví je riešené v zákone o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom, čiže v niečom úplne inom.
Súhlasím aj s tým, že systémovejšie a správnejšie riešenie by bolo začať debatu o celkovom modele prístupu štátu k cirkvám a náboženským spoločnostiam, že je tam možné zvoliť nejaký model buď viacstupňovej registrácie, alebo, alebo splnenia podmienok, ktoré by sa vyžadovali napríklad na to, aby, aby cirkvi dostávali nejaký štátny príspevok, alebo sa, začať debatu o odluke cirkvi od štátu, ako na to upozornil aj pán poslanec Budaj.
Ale za veľmi dôležité považujem to vaše upozornenie na znenie zákona o združovaní občanov, pretože tu sa tak veľmi jednoducho odbilo, že dobre, no nebudú môcť byť zaregistrovaní ako cirkev alebo náboženská spoločnosť, tak nech sa zaregistrujú ako občianske združenie.
No ale čo s tým v situácii, keď zákon o združovaní občanov vylučuje alebo priamo zakazuje, aby občianske združenia nahrádzali úlohu cirkví?

Ja pokračujem v objavovaní pozitív, ďakujem pekne za tento príspevok, pán kolega. Bol to zaujímavý návrh, ktorý ste tam predostreli, vo svojom vystúpení v rámci rozpravy, a síce o zaregistrovaní cirkví, ale nedávaní dotácií zo štátneho rozpočtu, aspoň takto som tomu rozumel. Ak by som ale čisto teoreticky a hypoteticky pristúpil na takýto variant, myslíte si, že by to nebola diskriminácia, ak zaregistrujem a na druhej strane nedám zo štátneho rozpočtu prostriedky, ktoré, na ktoré majú legitímny nárok. To je moja otázka.
Ďakujem.

Ďakujem za otázku, pán poslanec. Ako v Českej republike takýto model funguje a nie je to diskriminácia, je to celkom osvedčené. Môžeme si zobrať príklad napríklad odtiaľ, tam dokonca, ja myslím, aj tá desaťročná perióda, kedy tá nová cirkev musí byť odsledovaná, celospoločensky naozaj musí mať jednoznačne prospešný účel.
A potom ja osobne by som navrhoval, aby Národná rada schvaľovala jej druhostupňovú registráciu. Podľa mňa s týmto budú ďaleko menšie ľudsko-právne problémy ako momentálne ten zákon, v akom znení je predložený.