12. schôdza

Nie, to už sú faktické, pán predsedajúci, takže pán Budaj akože bude odpovedať na faktické pripomienky (povedané so smiechom), takže asi tak. Ale dobre, ideme ďalej, v pohode.
Pán kolega, ďakujem pekne, že si spomenul to odpolitizovanie štátnej správy, pretože tiež ako štátny zamestnanec, ktorý je uvoľnený na výkon mandátu poslanca Národnej rady, mal som, v úvodzovkách, tú česť zažiť výmenné generácie politické na našom pozemkovom úrade a musím povedať, že niekedy sa mi ani vo sne nesnívalo, akí ľudia tam môžu nastúpiť a ako budú, teraz v úvodzovkách, znetvorovať ten úrad iba tým, že, žiaľ, sláva im stúpla nie odborná, ale politická, a potom sme zistili, že vlastne ten úrad prestáva byť funkčný.
A keď to by malo byť akože nejakým výsledkom demokratizácie a vytvárania štátnej správy, tak ja som kategoricky proti a budem tvrdiť, tam musí byť odborník, ktorý sa tomu bude venovať s plným nasedením. Mal som tú česť zažiť takéhoto odborníka, ktorý si povedal v 50. rokoch, že chce byť štátnym zamestnancom, a budem menovať, pán Bechera už je nebohý, v roku 2000 zomrel a mal som tú česť pod ním 6 rokov, v úvodzovkách, slúžiť štátu a musím vám povedať, že jeho posolstvo pre ďalšiu našu generáciu bolo v tom, že ma tie 6 roky učil, čo on za tých 30 rokov sa naučil, a povedal, že a v tom pokračuj, lebo už to nestihnem. A o tom by to malo byť aj v našej štátnej správe, aby sa odovzdávali tie praktické skúsenosti ďalšej generácie, ktorá možnože bude mať ešte väčšie problémy v danej oblasti, ale dnes vidíme skôr naopak.
Postav sa vedúcemu, máš problém, keď ho v niečom upozorníš, a už to odovzdávanie skúseností vôbec nefunguje, to vám môžem garantovať. A najhoršie na tomto je, že tá definitíva, ktorú si spomenul, pán kolega, tu vôbec nefunguje, a potom mnoho zamestnancov štátnych aj verejných teda nejakým spôsobom sa za to prihovára.
Myslím si, že mali by sme tam dať, mať najlepších ľudí v štátnej správe. Žiaľ, nemáme ich.

Ďakujem pekne. Pán Marosz sa vrátil ešte k tomu problému platovky. Pán kolega, táto trápnosť, že vládna koalícia robí z protekcionizmu systém, tá ani nezasluhuje komentár, pán kolega (povedané so smiechom), tá si zasluhuje len posmech. Čudujem sa, že k tomu pán predseda prikročil. No ale naozaj, naozaj triafajú vedľa. V tomto reforma verejnej správy byť nemala a ani nikdy nebude. To nie je žiadna reforma. Skutočná reforma verejnej správy sa naozaj musí týkať tých troch oblastí, ktoré občana bolia. Kvalita verejnej správy, jej stabilita a jej zbavenie korupcie.

Kolegovia, kolegyne, dovoľte mi pri tejto príležitosti, keďže hovoríme o štátnej správe, vyzdvihnúť prácu desiatok tisíc statočných ľudí, ktorí v štátnej správe naďalej robia napriek tomu, že vidia, že ich úrad nevedie ten najlepší, ale ten, ktorý má tú správnu stranícku knižku. 27 rokov sme sa de facto neposunuli nikde.
Keď pred..., v čase socializmu to na Slovensku bolo tak, že úrady viedli tí, ktorí mali červenú stranícku knižku, tak dnes k tej červenej pribudli iba ďalšie dve farby. Farba SNS a farba MOST-u - HÍD. Tým, že naďalej tento systém udržiavame, a ten zákon o štátnej správe v podstate nič na tomto systéme nezmení, len sme si nadstavili nejaké placebo, ktoré ukážme, pošleme niekam do Bruselu, aby boli spokojní, a naďalej to bude o tom, že de facto politickí nominanti budú v nejakom orgáne nám strážiť nezávislosť štátnej správy, že naďalej budeme ľuďom ukazovať, že niekto tu je menejcenný a niekto je vyvolený.
A ešte raz hovorím, obdivujem desiatky tisíc poctivých štátnych úradníkov, ktorí mnohokrát za almužnu musia si páliť prsty s kriminálnikmi, s neplatičmi daní alebo s podvodníkmi typu Bašternák, ktorí si túto prácu vykonávajú poctivo, a zároveň musia trpieť, že majú svojho šéfa možno najneschopnejšieho z toho úradu, len preto, lebo pán šéf alebo pani šéfová sa strčila dostatočne hlboko do jednej časti tela okresnému predsedovi, či už SMER-u, SNS, MOST-u - HÍD. To je hanba. 27 rokov po revolúcii aby naďalej sme tu poctivým štátnym zamestnancom ukazovali, že nie morálka, nie vedomosti, nie schopnosti sú rozhodujúce v tom, ako kto bude kráčať po kariérnom rebríčku, ale schopnosť ohovárať, schopnosť robiť zákerné kroky, schopnosť kradnúť, schopnosť okrádať voličov, schopnosť zatvárať si oči pred zlodejinami našich ľudí. A títo ľudia dostávajú priestor, aby boli tí akože vyvolení, tí s najvyššími platmi.
Veľmi ma mrzí, že vládna koalícia je v takej sile, akú má, že nemala dosť odvahy, aby týmto zákonom riešila problém práve týchto ukrivdených ľudí, lebo ukrivdení nie sú tých pár vyvolených, ktorí tieto úrady vedú, ale ukrivdených je tých ix desiatok tisíc ľudí, ktorí sa na to musia pozerať a musia to trpieť, lebo, bohužiaľ, inú prácu by si nenašli, alebo jednoducho túžia robiť pre štát. V poslednom období myslím, že Veronika Remišová tu spomínala dve, myslím si, že úžasné ženy, ktoré sa nebáli a verejne prehovorili. Bola to pani Filipová a Zuzana Hlávková. Ženy, ktoré si povedali, že chcú robiť pre štát napriek tomu, že majú školy, že by si mohli vyberať, robiť pre ktoréhokoľvek súkromníka. A ja myslím, že vyjadrím túžbu všetkých tých ľudí, ktorí poctivo v štátnej správe robia, že chcú sa raz dožiť Slovenska, kde ten najlepší bude viesť ich úrad, že chcú sa raz dožiť Slovenska, že štátny úradník bude niekto a nie niekto, o koho si môžete obtrieť svoje ústa a beztrestne ho šikanovať, beztrestne sa mu posmievať a ten len sklopí zrak a bude musieť poslúchať, či už svojho šéfa, alebo tzv. nejakú agresívnu schránku, stránku.
Myslím, že pri prvom alebo druhom čítaní tohto návrhu zákona som spomínal príklad Singapuru, ktorým by sme sa mali motivovať. Singapur pred 40 rokmi bola obyčajná rybárska osada, kde si niekto povedal, že z tejto osady spraví perlu juhovýchodnej Ázie, a po tých 40 rokoch si môžeme povedať, že sa mu to naozaj podarilo. Prvý krok, ktorý tento človek spravil, bolo to, že si povedal, že chce, aby pre štát robili tí najlepší z najlepších a aby zo štátu urobil toho najlepšieho zamestnávateľa v Singapure. Veľmi výrazne zdvihol platy ľuďom v štátnej správe. Zároveň sa nebál povedať, že mnohí pôjdu preč. Zároveň teda tým pádom vytvoril prostredie, kde tí najlepší bojovali o to, aby to miesto tam získali. Aby to nebolo o tom len, že niekto pracuje čestne pre štátnu správu z presvedčenia, lebo jednoducho chce lepšie Slovensko pre svoje deti, ale aby to bolo o tom, že aj keď zabojujem o tú prácu - a beriem to ako poslanie -, že zároveň pri dvoch zahraničných školách, ako mala jedna z týchto paní, ktoré som spomínal, bude mať aj adekvátny plat. Bude mať adekvátne postavenie a vie, že keď sa bude snažiť, postupne po kariérnom rebríčku vystúpa možno aj na vrchol toho konkrétneho úradu alebo ministerstva.
Bohužiaľ, takúto ambíciu na Slovensku nevidím. Lebo ambícia ľudí z MOST-u - HÍD, SMER-u a SNS je len vkradnúť sa do ďalšej špajze, lebo prvú ste už vykradli. Vy sami, vaši poskokovia, vaše biele kone a la Bašternák. A dnes máte chuť na ďalšiu špajzu ľudí. Prejavuje sa to potom na tom, že ľuďom zvýšite ceny energií a nehanbíte sa nehanebne ešte klamať a vysielať vašeho maskota premiéra, aby trhal teatrálne faktúry a ľuďom hovoril: "Nebojte sa, ušetríte, všetkým dôjdu nové faktúry." Skutočnosť: 90 % ľudí na strednom Slovensku bude platiť viac, ako by platilo pred roztrhaním faktúr. Lebo ste vykradli jednu špajzu a máte vykradnúť druhú. Toto je vaše správanie, vaše ambície, schopnosti a vízie nesiahajú ďalej. Vaša vízia je druhá špajza, ktorú chcete získať.
Ja som si dnes prepísal auto. Dnes som platil 33 eur. Zajtra by som platil pri skoro 7-ročnom aute, pri tom istom aute za ten istý úkon, prepis v rámci okresu 494 eur. 33 eur dnes, zajtra 494. Môžete sa hanbiť. Vy nemáte ambíciu, aby ste urobili zo Slovenska lepší štát.
Vy máte ambíciu, aby ste zo svojej peňaženky urobili lepšiu a plnšiu peňaženku. Povedali ste si, že Slovensko je vaše léno, váš súkromný majetok, a robíte všetko preto, aby ste ho čím skôr rozkradli. A ešte raz vás vyzývam, hoci viem, že toho nie ste schopní, ale robím to preto, aby si to uvedomili vaši voliči - aj vaši voliči v štátnej správe, skúste konečne prísť s víziou. S víziou pre zdravotníctvo, školstvo, ale aj tú štátnu alebo verejnú správu. S víziou, akú mal obyčajný jeden človek v Singapure, a urobil zo Singapuru perlu juhovýchodnej Ázie. Aj zo Slovenska by taká perla mohla byť. Je tu kopa statočných, čestných ľudí, ktorí napriek tomu, že im hádžete polená pod nohy, napriek tomu, že im ukazujete, že nie sú hodní vašej dôvery, lebo hocijakého nímanda urobíte šéfa ich úradu. Napriek tomu poctivo v tom úrade makajú, sklonia hlavu a berú smiešny plat. Áno, ľudia v štátnej správe si zaslúžia vyšší plat, ale nie cestou, akou ste zvolili vy, že si poviete, že Trošková asi zrejme už v pozícii hlavnej štátnej radkyne za svoje služby dostáva málo, tak jej idete zdvihnúť plat o 20 %. Alebo si Andrej Danko povie, že však tí ľudia si..., pardon, kapitán Danko, si tí ľudia, ktorí ho tu musia počúvať a plniť jeho veľakrát choré príkazy, si zaslúžia nejaký príplatok ako bolestné, tak im zvýši 20 % plat.
A ja sa pýtam, v čom je toto systém, v čom je v tomto nejaká vízia, napĺňanie vízie a systematická práca. Toto je iba pohŕdanie všetkými ostatnými štátnymi zamestnancami. Lebo vy si poviete, toto títo naši, tí dostanú viac, lebo správne asi salutujú, alebo chcete od nich nejaké služby a všetci tí ostatní sú vám ukradnutí. Vytvárate dve kategórie štátnych zamestnancov a môže vám byť hanba! Hanba za to, že ste to schválili, a pevne verím, že sa vo vás ozve svedomie a schválite prezidentove pripomienky.

Igor, čo ti hovorí rok 2010, keď si bol vo vládnej koalícii? Behom týždňa-dvoch ste vymenili celú garnitúru, len si to spomeň. Vy ste nemeškali, všetko, čo ste mohli, ste vymieňali bleskovo. Vstúp si do svedomia, všetkých kritizuješ, moralizuješ, ale ty si mohol všetko, keď si vládol.
Ďalej ty rozprávaš o nejakej demotivácii. Ja si pamätám 2011, keď ste schválili samospráve platy. Dopredu ste schválili, aby mal plat starosta, žiadna odmena, bez odmeny, a to je to motivačné, aby mal richtár, keď dostane odmenu za to, že niečo urobil. Tak sa to dialo dovtedy, len ste prišli vládnuť vy. Vy ste to spravili, dopredu mal mať richtár rok schválený plat. No kdeže ste to videli? Ale za vás tak to prišlo. A ja si myslím, že v štátnej správe a vo verejnej správe tým ľuďom treba navyšovať a rýchlejším tempom, ale prosím ťa, v štátnej správe sú ľudia, ktorí začali robiť a do dôchodku robia mnohí 30-40 rokov, a sú to odborníci, ktorých netreba urážať. A ja si myslím, že žiadna plošná výmena nie je na základe referendov. Ja s tým mám naozaj skúsenosti, vymieňajú sa ľudia, či už politická garnitúra na určitých prednostovských miestach, ale nie do špiku, do špiku kostí.
A myslím si, že zamestnanci v štátnej správe, ktorí teraz zažívajú klientske centrá, a ľudia, ktorí chodia na úrady, tieto klientske centrá pomohli naozaj skrátiť čas čakací kvôli svojej agende. A to si môžeš zobrať príklad, keď náhodou budeš mať niekedy ty možnosť, a ja dúfam, že nie, byť v nejakej vládnej garnitúre, toto sa podaril husársky kúsok.

Ďakujem pekne. Juraj, ja ťa doplním iba v jednom, to som už dopĺňal svojho času aj kolegu Hlinu, ktorý už nemá tu česť byť poslancom Národnej rady, lebo si povedal, že chceme tam, aby boli najlepší v štátnej správe. Samozrejme, aj ja pod pojmom najlepší beriem, samozrejme, určité hodnoty tohto človeka, ale máme najlepších aj zlodejov, aj klamárov, aj hercov, aj úžerníkov. A takých ja tam nechcem, ja tam chcem mať najlepších odborníkov a najlepších po tej morálno-vôľových nejakých vlastnostiach, ktoré by mohli byť akože statočnosť, spravodlivosť, svedomitosť a ďalšie. Takže takýchto áno, do štátnej správy, lebo momentálne máme tých najlepších z tej druhej kategórie, a to demotivuje aj našich ľudí nejak dávať dôveru v tie úrady.
Ja by som bol veľmi rád a to, myslím, že aj pán minister Kaliňák svojho času sľuboval pri audite štátnej správy, že urobí takýto rebríček populárnosti jednotlivých úsekov štátnej správy, že ktorý odbor, či už stavebný, alebo pozemkový, alebo katastrálny a neviem ktorý, že ako sú obľúbení. No, žiaľ, doteraz som sa toho nedožil alebo neviem, či na nejakých médiách to bolo praktizované a ukázané, lebo reforma ESO tam nejakým spôsobom, neviem, nechcem povedať, že pokrivkáva, ale nejak nevidím ten jej efekt.
Nebudem reagovať na kolegu Dušana, lebo to je mimo, takže nechcem porušovať rokovací poriadok, dobre, ďakujem pekne.

Dušan Bublavý (povedané so smiechom), takže hovoril si, že čom som ja proti tomu urobil, menili sa tu ľudia za Radičovej vlády. Vieš, čo som proti tomu, čo som urobil? To, čo, na čo ty by si nikdy nemal odvahu. A to je ten rozdiel medzi nami dvomi a medzi mnou a ktorýmkoľvek poslancom dnešnej koalície. Ja ako vtedajší koaličný poslanec, ja ti to pripomeniem po tých 6 rokoch, ako koaličný poslanec som išiel na Generálnu prokuratúru a kvôli politickým nomináciám som podával trestné oznámenie, dal som tam zoznam pozícií, ako si ľudia rozdeľovali fleky, ako sa rozdeľovali fleky, a dával som to trestné oznámenie preto, lebo si myslím, že to je korupcia. Chápeš, čo som spravil? Vypovedal som u prokurátora Čentéša. Ako koaličný poslanec! Naber ty tú odvahu teraz a choď na Generálnu prokuratúru dať trestné oznámenie na vašich pánov, že rozdávajú fleky a týmto korumpujú tých ľudí! Naber tú odvahu, doprajem ti to a veľmi rád sa budem pozerať, že sa takto mentálne posunieš a dokážeš byť spravodlivý nielen vtedy, keď si vo vláde, ale aj v opozícii.
Čiže ešte raz ti opakujem, pýtal si sa ma, že čo som urobil. Urobil som to, čo ty by si nikdy v živote nedokázal, lebo na to nemáš odvahu. Ale prajem ti to do nového roku, aby si raz takú odvahu mal.

Dobrý deň prajem, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som uviedol túto zmenu zákonu o pobyte cudzincov.
Predovšetkým ide transpozíciu smernice Európskej únie, ktorá súvisí s dočasným zamestnávaním osôb tretích krajín predovšetkým na krátkodobé pobyty do 90 dní bez pracovného povolenia a do 180 dní s pracovným povolením na sezónne práce, a rovnako tak sa upravujú tie normy, kde sa hovorí o zamestnávaní pracovníkov pobočiek veľkých firiem, čo v našom prípade najmä ide o prípady povolávania expertov na riadiacu úroveň a stážistov na riadiacu úroveň zahraničných investorov v dvoch typoch, to znamená priamo z tretej krajiny, keď si predstavíme príklad príchodu pracovníkov a manažérov napríklad do KIE z Kórey alebo keď prídu na výpomoc manažéri zo susednej Českej republiky, kde takisto Kia Hyundai majú svoju fabriku na severe Moravy, tak môžu takisto vlastne prísť na Slovensko, čo sa aj doteraz praktizovalo, len sa ten systém na základe rozhodnutia Európskej únie o niečo zjednodušuje. Tým by som tak v zásade všeobecne zhrnul návrh tejto novely.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 363). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona, návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca 2017 a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, zákon o pobyte cudzincov je základný nástroj štátu na výkon migračnej politiky. Určuje pravidlá, kto môže na Slovensko prísť a kto nie, aký typ pobytu mu môže byť udelený a aké práva a povinnosti cudzinci majú. O migrácii sa na Slovensku veľa hovorí, často nie úplne presne a nie vecne a v porovnaní s reálnym počtom migrantov a utečencov možno až priveľa. O čom sa však na Slovensku hovorí veľmi málo, je situácia detí cudzincov.
Zákon o pobyte cudzincov upravuje aj pobyt detí cudzincov v zaistení. Táto úprava však nie je v súlade s medzinárodnými právnymi normami. Napriek tomu navrhovaná novela túto oblasť nijako nerieši, čo považujem za problém, na ktorý by som rada upriamila vašu pozornosť. Skôr, ako vám priblížim situáciu detí cudzincov, ktoré sú na Slovensku zaistené spoločne so svojimi rodičmi, dovoľte mi na úvod povedať pár slov o tom, čo je to zaistenie. Pri zaistení ide o pozbavenie osobnej slobody človeka za spáchanie priestupku. Priestupkom je v tomto prípade neoprávnené prekročenie hranice alebo neoprávnený pobyt na Slovensku. Nelegálne migrácia je teda priestupkom, za ktorý môže byť človek zbavený osobnej slobody. Zaistenie je legálne opatrenie, umožňuje ho aj právo Európskej únie.
Zároveň však existuje pravidlo, že sa má postupovať od najmenej prísneho opatrenia k najprísnejšiemu. To znamená, že zaistiť človeka môžeme len vtedy, ak je zaistenie skutočne nevyhnutné. Predtým by mal štát vyskúšať všetky ostatné možnosti, a až keď sa tie ukážu ako neúčinné, až potom sa môže uplatniť zaistenie ako najprísnejšie opatrenie. Zákon o pobyte cudzincov ponúka dve alternatívne opatrenia, hlásenie pobytu a zloženie finančnej záruky. Tieto sa však takmer nevyužívajú a už vôbec nie, pokiaľ ide rodiny s deťmi. Polícia to obvykle vysvetľuje tak, že rodinám s deťmi je lepšie v zariadení, kde dostanú jedlo a posteľ, a že by aj tak nemali dosť peňazí na zloženie finančnej záruky pre všetkých členov alebo by sa nechodili hlásiť a utiekli by. V krajinách, kde sa k rodinám migrantov s deťmi pristupuje inak, a nie automaticky čo najprísnejšie, však majú s alternatívnymi opatreniami dobré skúsenosti.
Rodina, ktorá má zodpovednosť za deti, sa totiž obvykle správa ako väčšina bežných rodín, to znamená naozaj zodpovedne. Navyše, rodinám s deťmi v iných krajinách ponúkajú vo veľa širšom rozsahu aj potrebné služby poradenstva a podpory zo strany rôznych odborníkov, ktorí rodičov dokážu v rôznych krízových situáciách motivovať k racionálnym a správnym riešeniam. Z tejto pomoci tak logicky profitujú najmä deti. Na Slovensku je to inak. Slovensko má dlhodobo veľmi dobrú prax, ktorá zakazuje zaistenie a vyhostenie detí, ktoré sú u nás bez sprievodu. Takéto deti idú hneď do špecializovaného detského domova. Ale deti, ktoré prídu s rodinami, nie sú dostatočne chránené. Podľa oficiálnych štatistík ministerstva vnútra bolo v roku 2015 na Slovensku v zaistení s rodinami 278 detí a v roku 2016 - 173 detí. Na Slovensku máme dva útvary policajného zaistenia, Medveďov a Sečovce. V oboch vládne prísny policajný režim, obe majú charakter väzenia. Deti s rodinami sa umiestňujú do Sečoviec. Ide o zariadenie, ktoré sa snaží pobytu detí prispôsobovať, je tam herňa aj ihrisko, avšak aj napriek tomu ide stále o zariadenie, kde je plot, mreže na oknách a kde deti môžu vidieť svojich rodičov v putách, čo na ne pôsobí traumatizujúco. Nie je tam prístup k sociálnym službám pre rodiny v kríze ani k psychologickému poradenstvu. Zariadenia nezamestnávajú tlmočníkov, volajú ich len ad hoc, čo spôsobuje zbytočné komunikačné problémy.
Školská dochádza detí v zaistení je tiež obmedzená, pretože na Slovensku školy nie sú dostatočne pripravené na vzdelávanie týchto detí. Je preukázané, že nepriaznivé dopady pobytu v zaistení sa u detí v porovnaní s dospelými znásobujú a môžu zásadne negatívne ovplyvniť aj ich vývoj a duševné zdravie. Dlhší pobyt v zaistení má významný dopad aj na jednotu a súdržnosť rodiny. Rodič, ktorý je v zaistení často bezmocný pri riešení potrieb svojho dieťaťa, prestáva byť preňho potrebnou autoritou, oporou a emocionálnym útočiskom. V tejto súvislosti by som rada pripomenula, že v zaistení môžu byť umiestnení cudzinci, ktorí nemajú vízum ani povolenie na pobyt v dĺžke až 18 mesiacov. To sa týka aj ich detí. Vo výpočte problémov detí v zaistení na Slovensku by sa dalo pokračovať, chcem však podčiarknuť, že mi v tejto chvíli nejde o to, aby sa ich situácia v zaistení zlepšila, prioritou je zabezpečiť, aby sa rodiny s deťmi do zaistenia vôbec nedostávali.
Žiadne deti do zaistenia nepatria, a preto som toho názoru, že novela právnej úpravy by mala sledovať aj tento cieľ. Vo svete momentálne prebieha globálna kampaň za ukončenia zaistenia detí. Na poslednom samite OSN v New Yorku v septembri 2016 sa štáty zaviazali, že budú pracovať tak, aby zaručili, že sa od zaisťovania detí úplne upustí. Podľa čl. 37 Dohovoru o právach dieťaťa nesmú byť deti diskriminované alebo postihované na základe postavenia, aktivít, presvedčenia alebo názorov svojich rodičov či ostatných členov rodiny. To znamená, že aj pri prijímaní opatrení týkajúcich sa detí cudzincov by mal byť v prvom rade vždy zohľadnený najlepší záujem dieťaťa a až podľa neho by sa malo rozhodovať o ďalšom osude celej rodiny. Zaistenie nie je nikdy v najlepšom záujme dieťaťa.
Európsky súd pre ľudské práva už v jednom spore uznal, že zaistenie môže deťom spôsobovať útrapy, ktoré sa rovnajú mučeniu. Výbor OSN pre práva dieťaťa, ako aj výbor OSN pre ľudské práva na to minulý rok upozornili aj Slovensko. Z ich stanovísk je zrejmé, že deti nemajú byť postihované za konanie svojich rodičov, pretože zaň nemôžu a spôsob cesty si nevybrali. V starostlivosti o deti bez sprievodu môže byť Slovensko naozaj vzorom pre iné krajiny. Niet dôvodu, prečo by sme sa na Slovensku nemohli humánne správať aj k ostatným deťom. V prípade predkladanej novely nejde iba o transpozíciu práva Európskej únie, sú v nej zakomponované aj ďalšie návrhy na zmeny. Preto nevidím dôvod, prečo by v nej nemohli byť zahrnuté aj opatrenia v súlade s odporúčaniami výboru OSN pre práva dieťaťa pre Slovenskú republiku, ktoré boli zverejnené 9. júna 2016. To znamená, opatrenia, ktorými by sa úplne zrušila prax, podľa ktorej sa detí zaisťujú na základe imigračného statusu ich rodičov, a ktorými by sa do bežnej praxe zaviedli alternatívy k zaisteniu umožňujúce ponechať detí v sprievode členov rodiny alebo zákonných zástupcov bez pozbavenia osobnej slobody, a naplniť tak ich právo na ľudské životné podmienky, prístup ku vzdelaniu a k adekvátnej zdravotnej službe.
Ak tieto zmeny nebudú súčasťou návrhu novely v druhom čítaní, podám v tomto zmysle pozmeňujúci návrh a budem usilovať o jeho širokú podporu.
Ďakujem pekne.

Vážená pani poslankyňa, ďakujem za váš príspevok. Hovoríte v zásade o tom, že nesprávame sa priateľsky a hostinne k cudzincom, ktorí prichádzajú, či už, či už kvôli migrácii alebo kvôli rôznym problémom, ale my sa nesprávame priateľsky a hostinne ani k občanom Európskej únie, ktorí akýmkoľvek spôsobom sa ocitnú u nás, nehovoriac o tých, ktorí nám dávajú prácu, ako spomínaných Kórejcoch, a podmienky, ktoré Kaliňákove ministerstvo vnútro pripravuje týmto ľuďom, sú viac-menej otrasné a určite aj v rebríčku tejto hostinnosti by sme sa umiestnili niekde na chvoste.
Keď..., spomínali ste deti vo vašom príspevku, keď matka dieťaťa, občana Európskej únie – a je spolu s dieťaťom – musí aj 6-7 hodín stáť na cudzineckej polícii, aby si vyzdvihla kartičku povolenie na pobyt, bez vody, bez jedla, bez vzduchu a v priestoroch, ktoré sú určené zadržiavaným kriminálnikom. Tak toto je, to je tá naša pohostinnosť, to je tá priateľská tvár vo vzťahu k cudzincom, ktorú nečinnosť ministra vnútra v tejto oblasti zabezpečilo. Takže nesprávame sa hostinne a vľúdne nielen k tým, ktorí nám prinášajú prácu, ako sú Kórejci, Nemci a podobne, a hlavne teda sa nesprávame pohostinne k občanom Európskej únie, nehovoriac o tom, že často aj tí Kórejci - a videl som to na vlastné oči - chodia tam so svojimi maloletými deťmi a trávia tam pomaly celé dni, aby si, aby si jednoduché úkony na týchto úradoch vybavili.
Je to smutné.