12. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, neni nás veľa v tejto sále, ale považujem za potrebné upriamiť pozornosť na pár skutočností, ktoré v tomto návrhu zákona z dielne vládnej, vládnej koalície podľa mňa sú nešťastne formulované a zakryté.
Vláda bojuje proti migrantom, nechceme ich tu, nechceme ľudí z tretích krajín na území Slovenskej republiky. Pritom je treba povedať, že tento zákon im otvára dvere na stovky až tisíce ľudí, ktorí môžu prísť pracovať na územie Slovenskej republiky, pretože skoro všetky nadnárodné koncerny, ktoré sa usídlili na Slovensku a zamestnávajú niekoľko tisíc zamestnancov a rozširujú ich, tak ako aj minister Richter, aj pán premiér sa vyjadrili, že dnes už máme problém dať odborných pracovníkov alebo jednoduchých pracovníkov, ktorí by boli zaškolení pracovať za nejakou tou linkou. Všetky tieto koncerny, zoberme si Jaguar, v Indii má svoju dcérsku fabriku alebo má ďalšiu spoločnosť, z ktorého týmto zákonom vytvárame možnosť, že môže si doniesť do závodu v Nitre na stovky, na tisíce ľudí ako výpomoc asistenčné práce, asistenčných pracovníkov. Je treba povedať, že nikde z tohto zákona som sa nedočítal, že na tieto pozície budú musieť plniť tie pracovné, budú musieť mať tie isté pracovné nároky ako občan Slovenskej republiky alebo Európskej únie. To znamená, že keď to bude zamestnanec dcérskej alebo ďalšej spoločnosti v rámci holdingu v tretích krajinách z Kóree, tak dostane aký plat za vykonanie mesačnej práce? Podľa mňa podľa tohto zákona dostane tú mzdu alebo navýšenú mzdu, ktorú by dostal v domovskej krajine, v tretej krajine.
Ale potom povedzme si, čo robí táto vláda, ktorá zvyšuje minimálnu mzdu. Vytvára priestor, aby sa legálne dostali z tretích krajín námezdná práca na území Slovenskej republiky, a tým, a tí budú húfne konkurovať slovenským, slovenskej pracovnej sile, pretože slovenská pracovná sila by mala pracovať za minimálnu mzdu pomaly 500 euro, čo je podľa mňa málo, ale z tých tretích krajín prídu za oveľa nižšiu sumu vďaka tomuto návrhu zákona a budú mať prístup na územie Slovenskej republiky a budú mať právo sa zdržiavať na území Slovenskej republiky. A práve na toto by som chcel upozorniť a chcel by som vyzvať pána ministra vnútra, aby sa zamyslel nielen on, ale celá vládna koalícia, či naozaj každá tá pozícia, každý ten človek, ktorý v rámci tej mobility z tretích krajín v rámci tých nadnárodných koncernov, ktoré tu chcete vytvárať, bude mať naozaj ten pozitívny efekt pre pracovnú silu na území Slovenskej republiky. Nehovoriac o tom, že, kladiem si druhú otázku, načo vláda Slovenskej republiky dáva stovky miliónov eur na podporu investičných stimulov na vytváranie pracovných miest, keď na tieto pracovné miesta takýmto spôsobom chcete doniesť pracovnú silu mimo územie Európskej únie, ktorú, mimochodom, z tých istých krajín, keď utekajú, sú utečencami, tak, bohchráň, nechceme ich vidieť.
Dnes sme tu mali zákon, kde ste uplatňovali princíp kolektívnej viny. V tomto zákone uplatňujete princíp kolektívneho pozývania. Prepáčte, ale je to smiešne.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel poprosiť pána ministra, neodpustím si to, lebo pán kolega Simon to presne pomenoval, teraz neviem presnú sumu, koľko sme dali stimulu Jaguaru, 200-300 mil. alebo tak nejak. Čiže vyhodíme niekoľko sto miliónov euro na to, aby tu prišiel Jaguar, a týmto zákonom umožníme Srbom, Ukrajincom, ja neviem, Vietnamcom a neviem komu, aby prišli pracovať za podstatne nižšiu mzdu, ako majú terajší zamestnanci automobiliek.
Mne to nedáva logiku, dáme stovky miliónov na zahraničného investora, ale naši ľudia tam robiť nebudú. Tento zákon presne umožňuje to, čo pomenoval kolega Simon, že sa zjednoduší prístup na pracovný trh na Slovensku práve pre občanov tretích krajín. Ja rozumiem, že je to nejaká smernica Európskej únie, tak mohli by ste, pán minister, vysvetliť, čo všetko hrozí Slovensku, aké sankcie, lebo ja si myslím, že tento návrh zákona nijako nepomôže slovenskej ekonomike, práve naopak, deformuje trh tým, že zamestnávatelia budú mať oveľa väčšie možnosti zamestnávať príslušníkov, občanov tretích krajín za podstatne nižšie peniaze, ako dnes dostávajú Slováci.
Ďakujem.

Pán poslanec Pčolinský, ja by som k tomu chcel dodať, že treba rozdeľovať v tomto návrhu zákona dve kategórie, tí, ktorí prídu sem pracovať a sa prihlásia na prácu, tam musí, musí ten človek splniť niekoľko tých kritérií, musí mať pracovnú zmluvu na území Slovenskej republiky, ktorá musí spĺňať kritériá. Ale tí asistenti, ktorí sú tam zakompovaní z tretích krajín v rámci koncernov, tak na to sa to celé nevzťahuje.
A úprimne, je treba povedať, že táto vláda pozýva sem zahraničných investorov, čo je na jednej strane dobre, a na druhej strane je absolútne nezmyslom, že my platíme prácu alebo vytvárame pracovné miesta pre ľudí z tretích krajín. A to treba povedať, že táto vláda toto robí prioritne, a za to sa hanbím.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja možno len jednu poznámku, pán podpredseda, sa len veľmi ospravedlňujem, je to trochu taká schizofrénia, keď na jednej strane pán Simon, teda už škoda, že odišiel, sa chcel opýtať a potom nepočkal, hovorí o tom, že štát nikdy pracované miesta nevytvára, keď hovoríme o tom, že sa podporíme o vytvorenie stotisíc pracovných miest, že to s vládou nič nemá, a teraz tvrdí, že, naopak, má. Jednoducho vec je tá, že ho vytvára ten investor, ktorý príde, a ak má záujem si pozvať svojich manažérov, aby preniesli know-how a technológiu do nového závodu, tak sa tomu, samozrejme, brániť nedá... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán podpredseda, len teraz, teraz mi skúste vysvetliť, ako to súvisí so zmenou hranice. (Povedané so smiechom.)

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Pardon, už som skončil. To bola odpoveď na otázku, ktorá bola položená, pán podpredseda. Ak som porušil rokovací poriadok, veľmi sa ospravedlňujem.
Čo je veľmi dôležité v tomto návrhu zákona, ktorý od roku ’93, od samostatnosti Slovenskej republiky je štvrtým návrhom ústavného zákona na zmenu štátnej hranice. Prvým bola zmena slovensko-českej štátnej hranice v roku 1996, ktorá súvisela s generálnym vysporiadaním našej spoločnej hranice, druhým bolo zmena na slovensko-maďarskej štátnej hranici v roku ’97 a treťou bola zmena v roku 2003 na slovensko-poľskej štátnej hranici.
Predložený návrh ústavného zákona sa týka zmien slovensko-maďarskej štátnej hranice. Prevažná väčšina navrhovaných zmien hraničnej čiary sa týka vodohospodárskych úprav hraničnej rieky Ipeľ, ktoré neboli územne doriešené už v 90. rokoch minulého storočia. Zostávajúce zmeny hranice súvisia s kompenzáciou úbytku nášho štátneho územia na Ipli a zmenou hranice vyvolanou výstavbou kanalizácie na hraničnej čiare a posunmi koryta rieky v súvislosti s povodňovými situáciami. Celkovo ide o najmenšiu zmenu historicky, v tomto prípade ide iba o 17,8 hektára územia, ktoré ubudlo z nášho územia a vykonaním zmeny taká istá výmera pribudne Slovenskej republiky z Maďarska. V tomto prípade je to aj výhodou pre naše územie, kde sa skompletizuje turistická, by som povedal, destinácia, aby nemuselo sa k nej chodiť cez maďarské územie. Naopak, v maďarskom prípade ide o vodohospodársku stavbu rybochodu, kde takisto museli prichádzať zo slovenskej strany. Takže je to obojstranne vyvážené. Toľko, koľko nadobudneme po našej strate, toľko isto vlastne pripadlo aj na územie Maďarska.
Uvedené zmeny štátnej hranice sú podrobnejšie rozpísané v zmluve medzi Slovenskou republikou a Maďarskom o štátnej hranici a vláda Slovenskej republiky vyslovila súhlas s uzatvorením uvedenej zmluvy 3. júna 2015 s uznesením č. 291 a zmluva bola podpísaná 25. januára 2016 v Amsterdame. Návrh ústavného zákona vláda Slovenskej republiky schválila 21. septembra minulého roku a ide teda o štvrtú zmenu, ako som povedal, štátnej hranici po vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Súhlas s vyššie uvedenou zmluvou je daný formou ústavného zákona, je nevyhnutnou ústavnou podmienkou ratifikácie tejto zmluvy a následne nadobudnutia jej platnosti.
Myslím si, že táto zmena výrazne zjednoduší život na oboch stranách v tomto regióne vzhľadom na to, že sa zjednodušuje práve komunikácia aj komunikácie, nadobudneme cestu a prístupové cesty aj k jednotlivým historickým areálom na našom území, takže to bude obojstranne výhodné.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením č. 66 z 31. januára 2017 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu ústavného zákona o súhlase so zmenami štátnej hranice medzi Slovenskou republikou a Maďarskom (tlač č. 241). V súlade s § 73 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Zahraničný výbor Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca 2017 a gestorský výbor do 20. marca 2017.
Pán predseda, skončil som, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Dovoľte, aby som vám poprial príjemný večer, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Vláda Slovenskej republiky v programovom vyhlásení na roky 2016 až 2020 vyjadrila svoj zámer zvýšiť materské.
V súlade s týmto zámerom sa predkladá návrh zákona o sociálnom poistení, ktorým navrhujeme zvýšenie materského príspevku zo súčasných 70 % denného vymeriavacieho základu na 75 %. To znamená, že osobám poberajúcim materské vznikne nárok na približne 100 % príjem čistého príjmu v predchádzajúcom zamestnaní, ktorý dosahovali, samozrejmá vec, v rámci svojho nároku. Uvedené opatrenie vyjadruje snahu pokračovať aj naďalej vo finančnej podpore rodín s deťmi. Maximálna mesačná suma materského sa zvýši až na 1 350 eur pri 31-dňovom mesiaci oproti pôvodnej sume 1 260 eur. To je u týchto, v novovzniknutých dávok dôjde k nárastu až o 90 eur mesačne. U osoby, ktorá napríklad zarábala pred materskou brutto 680 eur, dosiahne mesačná suma materského 519,80 eura, čo predstavuje nárast o 34,60, pôvodná suma bola 485,2 eura pri 31-dňovom mesiaci.
Navrhovaným zvýšením materského sa zaradí Slovenská republika medzi členské krajiny Európskej únie s najvyššou sadzbou materského. Uchádzam sa o podporu v prvom čítaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem vám. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zák. o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z., ktorý je uvedený pod tlačou 345. V menovanom súvise si dovolím predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 360 z 20. decembra 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona bol, prerokovali výbory do 17. marca a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.
Pán predseda, skončil som, poprosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, nedá mi, aby takáto novela prešla bez povšimnutia, a možno hneď v úvode poviem, že na rozdiel od novely, ktorá bola vrátená ministrom, teda vrátená prezidentom, tzv. jasličkový zákon, alebo teda novela zákona o sociálnych službách, pri zákone o sociálnom poistení, ktorý máme tu predložený, ktorý nám vlastne predstavil pán minister, môžem vyjadriť len poďakovanie za to, že sme sa dostali do čela, na čelo krajín, ktoré poskytujú aspoň v takejto miere náhradu matkám alebo rodičom všeobecne za to, že vychovávajú pre štát deti a ďalších daňových poplatníkov. Som veľmi rada, že aj náš volebný program týmto plníte, a budem ešte radšej, keď po istom čase príde aj k predĺženiu materského. Určite má zmysel podporovať také motivačné prvky, ktoré motivujú k zvýšeniu demografie najmä ľudí príjmových, tých, ktorí pracujú, ktorí naozaj odvádzajú do spoločnosti svoje dane a odvody. Preto pána ministra a jeho ministerstvo budem aj vyzývať aj ďalej, aby pokračovali v tomto úsilí, aby to nezostalo len pri navýšení materského na 100 % čistej mzdy, tak ako ho máme predložený, ale po čase budem dúfať, že prídu aj s novelou zákona, kde budú postupne predlžovať dĺžku poberania materského. Naozaj to berem ako také poďakovanie matkám a podporu v ich rozhodnutí venovať spoločnosti dobro svojich detí. Je to jedna z možností, ako nahradiť príjem matke, ktorá zostáva na rodičovskej dovolenke, alebo aj otcovi, ktorý zostáva na materskej dovolenke alebo na materskom.
Pán minister, dlhodobo kritizujeme, veľmi kritizujeme, že Slovensku chýba ucelená rodinná politika. Stále hovoríme o sociálnej politike štátu, o podpore matiek, o podpore rodín, ale taká, taký nejaký strategický vizionársky dokument, ktorý by reflektoval naozaj aj na, aj na demografickú krízu, ktorá, pokiaľ sa niečo nezmení, je neodvrátiteľná, nám chýba. Možnože vy si na ministerstve riešite tieto veci v tichosti, ale treba mať dokument, ktorý je k nahliadnutiu, ktorý má jasný rad súsledných krokov, podľa ktorých budeme vidieť, že idete. Ja to vnímam len tak, že ucelená rodinná politika v našom štáte chýba, a je to spôsobené najmä tým, že u nás vládne rezortizmus. Tak ako sme to hovorili pri jasličkovom zákone, že vy ste si to zobrali na plecia ako ministerstvo, že, chvalabohu, že sa toho niekto ujal, starostlivosti o deti do troch rokov, ale opäť, spôsob, aký ministerstvo zvolilo v prípade jasličkového zákona, bol zlý. To budeme hovoriť asi dovtedy, kým sa nevytvorí samostatný zákon k jasliam alebo k starostlivosti o tieto deti.
Takže podporujem novelu, ktorú ste, ktorú ste nám predstavili, a budem dúfať, že to neni posledná úprava materského v prospech rodín žijúcich na Slovensku, ale že budete v tejto tendencii postupovať a že prídete aj s ďalšími motivačnými nástrojmi na to, aby sme naozaj podporili rodiny slovenské, ktoré majú šancu ešte stále dobehnúť to, čo naša spoločnosť zameškala za týchto 20 rokov. To znamená, motivačné prvky na podporu demografie alebo na to, aby sa rodilo viac detí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Veľmi stručne. Ďakujem pekne za podporu. Som presvedčený, že toto je novela, ktorá nemá žiaden politický ani nejaký stranícky podtón, a že nájde širokospektrálnu podporu v pléne Národnej rady, samozrejme, nielen v prvom čítaní, ale aj druhom, resp. treťom čítaní.
K vystúpeniu pani poslankyne. Na úrovni Európskej komisie sa v uplynulom polroku, možno celom roku viedla dlhodobá diskusia o prijatí akéhosi minima časového obdobia pre dĺžku materskej dovolenky. Diskutovalo sa o 14 týždňoch. Nenašla sa dohoda v rámci Európskej únie. To len trošku vysvetľujem, že kde sme my, a, a o čom sa debatuje v rámci bruselských stretnutí a možností, ktoré z toho vyplývajú. Tým chcem zároveň povedať, že akonáhle bude čo len trochu rozpočet dovoľovať, ja som presvedčený o tom, že tu stále je priestor na predĺženie tej dĺžky materskej dovolenky, ale skôr by som sa možno v tom ďalšom období zameral viac na odstránenie toho skoku z materskej na, na rodičák. Budeme o tom hovoriť v ďalšom zákone, ktorý je predmetom rokovania. Bol by som rád, aby v tomto volebnom období sme ešte raz dospeli k tomu, že budeme môcť aj tento rodičák navyšovať, pretože si myslím, že tam je veľmi veľká kategória mladých rodín, ktorá potrebuje tú pomoc, a práve preto si myslím, že to je jeden z cieľov vlády Slovenskej republiky z hľadiska rodinnej politiky, ku ktorej by sme z hľadiska priorít sa mali záujem v tom ďalšom období venovať.
Všetko z mojej strany, ešte raz ďakujem pekne za podporu.

Možnože teraz nastáva ten čas aj pri tom rodičáku, aby sa uvažovalo o tom, aby možno ten rodičák bol aj prospešný pre tých, ktorí pracujú, lebo tí sú tí, o ktorej rozprávate, o tej demokracii, ktorí sú budúci pracovníci, že možno uvažovať o tom, aby ten rodičák zohľadňoval, aby sa dostalo to, že tí, čo pracovali, aby ten rodičák bol pre nich motivujúcou vecou, a možno aj to, čo sme skúšali možno pred troma rokmi, aby sa možno to oživilo. Ďakujem.