12. schôdza

Pán zahraničný agent Dostál, vy ste zase raz pred celým Slovenskom krásne ukázali, ako veľmi ste v skutočnosti zaviazaný svojim zahraničným mocipánom. Celé toto vaše vystúpenie bolo v podstate taký veľký nárek nad nedostatočnou mierou servility zo strany Slovenska voči zahraničným armádam, voči zahraničným okupantom a voči Spojeným štátom americkým. Ja viem, že vy ste jeden z tých ľudí, ktorý by najradšej ten náš slovenský dvojkríž a slovenský štátny symbol vymenili za americkú vlajku, no dokiaľ tu budeme sedieť my, ktorých vy síce úplne špinavým spôsobom nálepkujete nejakými nezmyselnými slovami, tak vám môžem garantovať, že sa to nestane.

Pán poslanec Uhrík.

Ja, naopak, s pánom Dostálom tak trošku súhlasím, podľa mňa tiež rozpočet na armádu Slovenskej republiky je malý a mal by sa v budúcnosti výrazne zvýšiť, jednak preto, aby zabezpečila obranyschopnosť Slovenskej republiky, a jednak preto, že armáda slúži ako nejaký vzor, nejaký etalón disciplíny, poriadku a toho, že veci fungujú tak, ako majú.
S čím ale rozhodne nesúhlasím, je pomoc alebo teda podpora, alebo vyslanie našich vojsk na hranice Ruskej federácie, pretože – znovu zopakujem, nazývame to slovom provokácia. Ako by ste, pán Dostál, nazvali to, keby napríklad ja, Rasťo Schlosár, Milan Mazurek ideme pri nejakú cigánsku osadu v Kozárovciach a nacvičujeme tam streľbu? Na nejaké čierne terče. Nazvali by ste to slovom provokácia? A ako nazvete to, keď naši slovenskí vojaci pôjdu pri ruské hranice, polovica z nich sa bude hrať na zlých invazívnych Rusov, druhá polovica bude cvičiť, že týchto zlých invazívnych Rusov sa snaží vyhnať? Zase to môžeme nazvať jedine slovom provokácia.
My sme proti akýmkoľvek takýmto provokáciám, určite to neprospeje k zlepšeniu bezpečnosti ani v Lotyšsku, pobaltských krajinách, ani tu na Slovensku. Čiže vonkoncom nesúhlasím s tým, čo ste povedali, že vyslanie vojakov do pobaltských krajín je životným záujmom Slovenskej republiky.

Pani poslankyňa Grausová.

... si od extrémistu, vojnového štváča a zahraničného agenta Dostála vyprosím nálepkovanie fašizmu, že sme fašistická strana. Keď je niekto fašista, tak je to on, pretože na začiatku parlamentnej schôdze úvodnej prišiel so židovskou hviezdou, čiže propagoval fašizmus. Chápem, že zahraničný agent Dostál... (potlesk), že zahraničný agent Dostál hovorí tak, ako mu to kážu jeho chlebodarcovia, len nerozumiem tým druhým, ktorí nie sú za to platení, nerozumiem tým, ktorí nie sú zahraničnými agentami, nerozumiem, ako rozmýšľajú. Bolo by spravodlivé, aby všetci tí, čo podporujú tieto akcie, vysielanie našich vojakov, aby išli v prípade nejakého konfliktu, ale aj teraz, aby oni a ich príbuzní išli do prvých línií a neposielali tam nevinných ľudí. A okrem toho chcela by som vidieť, ako by sa zachoval vojnový štváč Dostál, keby v prípade konfliktu nám naši tí dobrí spojenci poslali deky a nejaké krabičky Ibalginu. Ďakujem. Pretože nie je napísané, v prístupovej zmluve o NATO nie je uvedené, akou formou sa má pomáhať.
Vďaka.

Pán poslanec Fedor.

Aj ja ďakujem pánovi poslancovi za príspevok, ktorým sa podľa môjho názoru snaží hľadať takú stratenú zhodu v týchto otázkach, v tejto slovutnej Národnej rade. Áno, je to vždy citlivá otázka, keď tento parlament rozhoduje o vysielaní vojakov mimo nášho územia, mimo našej vlasti. Doteraz vždy panoval ale široký konsenzus, že je to dôležité, že je to potrebné, že je potrebné posilniť pocit aj u našich menších spojencov, že nie sú sami, keď sa cítia ohrození. Je to teraz možno skôr symbolika, ale mimoriadne dôležitá, a to nie pre nás, ale pre krajinu, do ktorej tento náš malý kontingent vojakov práve má odísť. Najmä pre malý štát typu Lotyšska je to obrovská symbolika, ktorá posilňuje vedomie, že nie sú sami, keď sa cítia ohrození. Práve od nás sa očakáva empatia a očakával by som ich takúto empatiu, takéto pochopenie a porozumenie od všetkých tých, ktorí si hovoria národovci, pre podobne malý národ alebo podobne veľký národ, ktorý sa cíti v ohrození, a to veľkým susedom.
Poznám mnohých či politikov, alebo ľudí, ktorí sa venujú verejnému životu v Lotyšsku a ktorí prosia, žiadajú, aby sme ich nenechali v tom samotných. Lebo sa cítia ohrození. A rovnako aj my očakávame, že súc v obrannej aliancii, nebudeme osamotení, ak by sme to niekedy potrebovali.
Ďakujem.

Pán poslanec Sopko.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán poslanecky kolega Dostál, pozorne som počúval váš prejav a dovolil by som si doplniť ho o dve myšlienky, ktoré ma momentálne napadli. V tej prvej by som si dovolil použiť argumentáciu, mierne preformovanú, pána ministra zahraničných vecí Lajčáka, ktorú vyslovil k vzťahu k Európskej únii. Povedal, že pre Slovenskú republiku sú len dve možnosti. V nadväznosti na toto dopĺňam: buď budeme mať bezpečnostné garancie niekde, teda v tomto prípade v Severoatlantickej aliancii, alebo žiadne nikde.
Ale musím doplniť aj druhú myšlienku, ma napadá, keď som čítal o tom, čo písal nedávno Stephen Hawking, píše o tom, že ľudstvo neprestane byť agresívne, až kým sa samé nezničí. To, čo bolo pre jaskynného človeka výhoda – agresivita, to je dnes naša konečná. Myslím si, že riešením je tak trápna vec, ktorú sme vlastne nikdy doteraz dostatočne nevyužili, a to je komunikácia. A tá má prebiehať aj na medzinárodnej úrovni.
Ďakujem.

Pán poslanec Mizík.