12. schôdza

Ja, naopak, s pánom Dostálom tak trošku súhlasím, podľa mňa tiež rozpočet na armádu Slovenskej republiky je malý a mal by sa v budúcnosti výrazne zvýšiť, jednak preto, aby zabezpečila obranyschopnosť Slovenskej republiky, a jednak preto, že armáda slúži ako nejaký vzor, nejaký etalón disciplíny, poriadku a toho, že veci fungujú tak, ako majú.
S čím ale rozhodne nesúhlasím, je pomoc alebo teda podpora, alebo vyslanie našich vojsk na hranice Ruskej federácie, pretože – znovu zopakujem, nazývame to slovom provokácia. Ako by ste, pán Dostál, nazvali to, keby napríklad ja, Rasťo Schlosár, Milan Mazurek ideme pri nejakú cigánsku osadu v Kozárovciach a nacvičujeme tam streľbu? Na nejaké čierne terče. Nazvali by ste to slovom provokácia? A ako nazvete to, keď naši slovenskí vojaci pôjdu pri ruské hranice, polovica z nich sa bude hrať na zlých invazívnych Rusov, druhá polovica bude cvičiť, že týchto zlých invazívnych Rusov sa snaží vyhnať? Zase to môžeme nazvať jedine slovom provokácia.
My sme proti akýmkoľvek takýmto provokáciám, určite to neprospeje k zlepšeniu bezpečnosti ani v Lotyšsku, pobaltských krajinách, ani tu na Slovensku. Čiže vonkoncom nesúhlasím s tým, čo ste povedali, že vyslanie vojakov do pobaltských krajín je životným záujmom Slovenskej republiky.

... si od extrémistu, vojnového štváča a zahraničného agenta Dostála vyprosím nálepkovanie fašizmu, že sme fašistická strana. Keď je niekto fašista, tak je to on, pretože na začiatku parlamentnej schôdze úvodnej prišiel so židovskou hviezdou, čiže propagoval fašizmus. Chápem, že zahraničný agent Dostál... (potlesk), že zahraničný agent Dostál hovorí tak, ako mu to kážu jeho chlebodarcovia, len nerozumiem tým druhým, ktorí nie sú za to platení, nerozumiem tým, ktorí nie sú zahraničnými agentami, nerozumiem, ako rozmýšľajú. Bolo by spravodlivé, aby všetci tí, čo podporujú tieto akcie, vysielanie našich vojakov, aby išli v prípade nejakého konfliktu, ale aj teraz, aby oni a ich príbuzní išli do prvých línií a neposielali tam nevinných ľudí. A okrem toho chcela by som vidieť, ako by sa zachoval vojnový štváč Dostál, keby v prípade konfliktu nám naši tí dobrí spojenci poslali deky a nejaké krabičky Ibalginu. Ďakujem. Pretože nie je napísané, v prístupovej zmluve o NATO nie je uvedené, akou formou sa má pomáhať.
Vďaka.

Aj ja ďakujem pánovi poslancovi za príspevok, ktorým sa podľa môjho názoru snaží hľadať takú stratenú zhodu v týchto otázkach, v tejto slovutnej Národnej rade. Áno, je to vždy citlivá otázka, keď tento parlament rozhoduje o vysielaní vojakov mimo nášho územia, mimo našej vlasti. Doteraz vždy panoval ale široký konsenzus, že je to dôležité, že je to potrebné, že je potrebné posilniť pocit aj u našich menších spojencov, že nie sú sami, keď sa cítia ohrození. Je to teraz možno skôr symbolika, ale mimoriadne dôležitá, a to nie pre nás, ale pre krajinu, do ktorej tento náš malý kontingent vojakov práve má odísť. Najmä pre malý štát typu Lotyšska je to obrovská symbolika, ktorá posilňuje vedomie, že nie sú sami, keď sa cítia ohrození. Práve od nás sa očakáva empatia a očakával by som ich takúto empatiu, takéto pochopenie a porozumenie od všetkých tých, ktorí si hovoria národovci, pre podobne malý národ alebo podobne veľký národ, ktorý sa cíti v ohrození, a to veľkým susedom.
Poznám mnohých či politikov, alebo ľudí, ktorí sa venujú verejnému životu v Lotyšsku a ktorí prosia, žiadajú, aby sme ich nenechali v tom samotných. Lebo sa cítia ohrození. A rovnako aj my očakávame, že súc v obrannej aliancii, nebudeme osamotení, ak by sme to niekedy potrebovali.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán poslanecky kolega Dostál, pozorne som počúval váš prejav a dovolil by som si doplniť ho o dve myšlienky, ktoré ma momentálne napadli. V tej prvej by som si dovolil použiť argumentáciu, mierne preformovanú, pána ministra zahraničných vecí Lajčáka, ktorú vyslovil k vzťahu k Európskej únii. Povedal, že pre Slovenskú republiku sú len dve možnosti. V nadväznosti na toto dopĺňam: buď budeme mať bezpečnostné garancie niekde, teda v tomto prípade v Severoatlantickej aliancii, alebo žiadne nikde.
Ale musím doplniť aj druhú myšlienku, ma napadá, keď som čítal o tom, čo písal nedávno Stephen Hawking, píše o tom, že ľudstvo neprestane byť agresívne, až kým sa samé nezničí. To, čo bolo pre jaskynného človeka výhoda – agresivita, to je dnes naša konečná. Myslím si, že riešením je tak trápna vec, ktorú sme vlastne nikdy doteraz dostatočne nevyužili, a to je komunikácia. A tá má prebiehať aj na medzinárodnej úrovni.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pán Dostál, stále hovoríte o fašistoch. Stále nálepkujete, už je to otravné. Môžete ísť do Lotyšska aj vy, dňa 16. marca už vyše 20 rokov v hlavnom meste Lotyšska pochodujú veteráni Lotyšskej légie Wafen SS, uvidíte ich naživo spolu aj s mladým dorastom. Je to sprievod tisícov ľudí, určite by vaše srdce plesalo.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem kolegovi Dostálovi za podporu v tejto otázke, ale tiež mu ďakujem za to, že ako si vyzval našich fašistických kolegov tu v parlamente, aby sa zapojili do debaty a aby ukázali, v čom sú iní od nás všetkých. Takže si myslím, že to jeho vystúpenie, to vystúpenie kolegu Dostála bolo veľmi prospešné.
Ďakujem.

Ja by som sa chcela poďakovať kolegovi Dostálovi za jeho rozpravu, opäť stručne, presne pomenované veci.
Chcela by som povedať, že sloboda je veľmi krehká vec a ak dnes pozeráme do minulosti, ešte stále Slovensko trpí na rany, ktoré nám boli udelené v ´68. roku vstupom spojeneckých vojsk na čele so Sovietskym zväzom. Preto absolútne chápem Lotyšsko a krajiny, ktoré vďaka historickej pamäti majú túto obavu. Podporujem túto zmluvu, podporujem pomoc krajinám. A moje obavy z toho, že fašizmus, nenávisť, neúcta k ľudskému životu, neúcta k rasám, neúcta k človeku ako takému začína bobtnať a prerastať. A chápem aj lásku kolegov extrémistov k východnej veľmoci. Na záver môžem len povedať: verím, že rozum, láska zvíťazí nad nenávisťou.

Ďakujem za reakcie. Medzi vystupujúcimi zareagovali aj štyria fašistickí poslanci, ani jeden z ich neodsúdil fašizmus, ani jeden z nich neodsúdil Hitlera, čiže predpokladám, že to, čo som hovoril vo vystúpení, je pravda, keď ich predseda prirovnával NATO k Hitlerovi, tak je veľmi otázne, čo tým myslel, keďže oni evidentne s Hitlerom problém nemajú.
A k tomu, čo povedal pán poslanec Fedor. Áno, mali by sme hľadať stratenú zhodu v týchto otázkach, vo veci základného smerovania Slovenskej republiky by nemal existovať zásadný konflikt medzi koalíciou a opozíciou. Vzhľadom na prítomnosť extrémistov v parlamente nie je reálne očakávať, že by sa mohol dosiahnuť úplný konsenzus, ale aspoň demokratické politické sily by sa mali zhodnúť, ale nielen pokiaľ ide o členstvo v NATO a v Európskej únii, ale aj v tom, že si máme plniť záväzky voči svojim spojencom, a teda napríklad máme výraznejšie zvyšovať rozpočet na obranu, aby sme boli obranyschopná krajina a aby sme vedeli si svoje záväzky plniť.
A nebavíme sa tu o nejakej abstraktnej hrozbe. 150 slovenských vojakov v Lotyšsku Rusko neohrozuje, ale Rusko svojich susedov reálne ohrozuje. Rusko okupovalo Krym a následne si ho privlastnilo. Rusko okupuje východ Ukrajiny a vedie tam vojnu. Po Ukrajine príde na rad Pobaltie a hneď po Pobaltí sme na rade my.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi odôvodniť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, je to návrh poslancov, budem čítať bez krstných mien, Fajč, Glváč, Glenda, Gál, Hrnčiar, Jarjabek, Nemky, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi uviesť z dôvodovej správy. Už dlhšie obdobie rezonuje v spoločnosti otázka, či by nebolo vhodné spojiť niektoré voľby tak, aby sa mohli konať v jeden deň. Cieľom by malo byť odbremeniť voliča, aby nemusel tak často chodiť k volebným urnám, a v neposlednom rade aj usporiť verejné výdavky. Myšlienka začala rezonovať práve v takzvanom supervolebnom roku, ktorý bol rok 2014. Mali sme vtedy za sebou vrátane jesenných volieb do VÚC 2013 ďalšie troje volieb, voľby prezidenta, do Európskeho parlamentu a voľby do orgánov samosprávy obcí. Zaoberali sa tým viaceré politické strany a navrhovali spojenie napríklad volieb prezidenta a volieb do Európskeho parlamentu.
Naša skupina sa takouto myšlienkou zaoberala tiež a po vykonaní viacerých právnych a ekonomických analýz dospela k záveru, že jediným stabilným riešením je spojenie volieb do orgánov územnej samosprávy. Stabilným preto, lebo v týchto prípadoch nehrozia predčasné voľby, a teda nehrozí rozladenie už spojených termínov.
Ďalšou motiváciou je zvýšenie účasti vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov a posilnenie tak týchto; takýchto mandátov zvolených orgánov. Pohľad do štatistiky ukázal, že v týchto voľbách okrem prvého volebného roka účasť nedosahuje ani 25 percent. V prvom volebnom roku bolo percento účasti 26 %, o účasti v druhom kole ani nehovorím. V druhom kole účasť nedosahuje 20 % a rekordná bola v roku 2005, kedy dosiahla 11,7 percenta. Pritom druhé kolo voľby predsedov samosprávneho kraja sa konalo spolu 24-krát a z toho iba päťkrát bol zvolený kandidát, ktorý získal v prvom kole nižší počet hlasov.
Toľko na úvod. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní návrhu ústavného zákona vo výboroch Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 371 zo 6. decembra 2016 pridelila návrh ústavného zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ako gestorský určila ústavnoprávny výbor a určila aj lehoty na prerokovanie v týchto výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh ústavného zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Návrh ústavného zákona výbory prerokovali a ústavnoprávny výbor ho odporúčal schváliť. Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj neprijal uznesenie. Z uznesenia ústavnoprávneho výboru nevyplývajú žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy. Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor odporúča Národnej rade návrh ústavného zákona schváliť ako celok.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 147 z 31. januára 2017. Týmto uznesením ma výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a pri rokovaní o návrhu ústavného zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, môžte otvoriť rozpravu.