12. schôdza

Ďakujem. Pán poslanec Dostál, ja si vážim akýkoľvek názor aj protistrany. Povedali ste jednu konštatáciu, citujem: "Regulácie vedú k spomaleniu ekonomiky a poškodzujú zamestnancov." No s tým, ak dovolíte, hlboko nesúhlasím. Lebo na to, že ste reprezentantom liberálnej strany, resp. ste pod košiarom liberálnej strany, a vy ako predseda Občianskej konzervatívnej strany, tak to vidím v tom hlboký rozpor.
No ale podľa tohto rigorózneho konštatovania, s ktorým by asi ekonómovia statočne polemizovali, podľa toho asi treba nechať ekonomiku vyvíjať asi nejakým samospádom, systémom, veď nejako bolo a nejako bude. A podľa toho je asi zbytočná aj taká regulácia, akou je trebárs štátny rozpočet. Veď načo? Nejako bude, niečo sme zarobili, niečo minieme, niečo odložíme.
Takže na rozdiel od OKS pod dáždnikom liberálov asi si treba ujednotiť, že kam človek vlastne názorovo patrí. A my v Slovenskej národnej strane máme jasné ciele, a preto tento zákon podporíme.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Dostál, môžte reagovať na faktické.

Ďakujem kolegom za reakcie. Nestihnem určite odpovedať všetkým, tak sa vopred ospravedlňujem.
Pán poslanec Jurzyca hovoril o tom, aký to bude mať dopad na pracovné príležitosti. A, áno, samozrejme, že obmedzením potrebnej práce, alebo času potrebnej práce tak sa aj obmedzia tie pracovné príležitosti a je to iste vecou miery, že čo je ešte obmedzenie, ktoré nepoškodzuje ekonomiku a ktoré už ekonomiku poškodzuje.
Pán poslanec Kollár hovoril, že to považuje za rozumnejší kompromis, ako zatvoriť všetky obchody alebo všetky nedele v roku. Tak, pán poslanec Kollár, nebojte sa, aj to príde, aj o tom sa tu bude rokovať. A vzhľadom na tú širokú socialistickú a ľavicovú zhodu, ktorá vládne v tomto parlamente, sa dosť obávam, že aj tento zákon bude skôr či neskôr schválený. Neviem, či už aj s podporou vašej, vášho hnutia alebo, alebo bez neho.
Socializmus by mohol byť pre nás inšpiráciou, hovorí poslanec Blaha a nechápe, že prečo by nemohol. No, ja úplne chápem, ak to hovorí socialista poslanec Blaha. Trošku je mi zvláštne a nechápem, že, že inšpiráciou je socializmus aj pre mnohých poslancov, ktorí tvrdia, že socialistami nie sú. Ale nie všetkému musím rozumieť.
A, pani poslankyňa Grausová, nekvalitné potraviny, no, neporovnávajme sa so súčasným stavom v Nemecku, porovnávajme sa s tým, čo tu bolo za socializmu. A tvrdiť, že dnes sú nekvalitnejšie potraviny ako za socializmu, je stratou pamäti.
Ďakujem. (Reakcie z pléna.)

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chcem sa opýtať navrhovateľa, nech sa páči, áno, môžte sa vyjadriť k rozprave.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja chcem v prvom rade všetkým poďakovať za veľmi konštruktívnu diskusiu, aj keď sa chvíľkami troška zaiskrilo. Ja si myslím, že toto bola ukážková debata, aká by mala prebiehať v slovenskom parlamente. Neviem, či tomu pomohol nový rokovací poriadok alebo téma, alebo my sami. Myslím si, že jedno s druhým. Takže chcem všetkým veľmi pekne poďakovať a chcem povedať jednu vec.
Žijeme v pluralitnej spoločnosti a je celkom prirodzené, že na mnohé témy existujú rozličné názory. Ľudia žijúci v Bratislave, ktorí možno prežívajú ten svoj život viac v tých veľkých obchodných centrách, majú na túto tému možno troška iný pohľad ako ľudia, ktorí žijú možno viac v iných častiach Slovenska. A je teda celkom prirodzené, že nemôžeme nájsť stopercentnú zhodu vo všetkom. Ale na to sme tu my poslanci, aby sme prinášali tie naše pohľady a hľadali možno určitý konsenzus. A tak chcem premostiť aj k tej otázke nedieľ.
Ja osobný názor mám taký, že nedeľa patrí medzi naše nejaké civilizačné klenoty, ktoré má Európa z hľadiska svojej histórie, z hľadiska svojich tradícií a nielen ten praktický rozmer, že človek potrebuje jeden deň v týždni, aby si oddýchol, ale má to aj možno určitý symbolický význam, a keby táto téma v budúcnosti bola, ja vždy skôr sa budem kloniť k tomu, aby sme podporili aj voľné nedele. Ale rešpektujem, že, ako som povedal, Slovensko je pluralitná krajina a je dobré, keď aj pri týchto témach hľadáme nejaký konsenzus. A ten konsenzus je v tomto návrhu zákona.
Je to nielen kompromis, ale je to konsenzus. Zhodli sa na tom, by som povedal, nielen zástupcovia zamestnancov, zástupcovia zamestnávateľov, ale aj tá diskusia tu v parlamente ukázala, že prevažná väčšina poslancov sa k tomuto kompromisu kloní. A ja chcem za to všetkým poďakovať.
Treba povedať jednu vec, že aj rokovania o tomto návrhu prebiehali dlho a tie diskusie predovšetkým so zamestnávateľmi, a teda zástupcami tých obchodných centier prebiehali dlho a tie diskusie ale boli veľmi korektné, boli veľmi vecné. A samotní zamestnávatelia na tých rokovaniach, na tej tripartite avizovali, že v budúcnosti sa nevyhýbajú debate aj o voľných nedeliach. Čiže naozaj sa to do budúcnosti vylúčiť nedá. Ak tá spoločnosť dospeje k tomu názoru, že bolo by dobré, aby sme aj túto tému otvorili, tak ju otvoríme.
Ale dnes máme na programe dňa tento návrh, ktorý, ja si myslím, že je veľmi rozumný a veľmi dobrý a chcem všetkým poďakovať za jeho podporu, ktorí ho podporia.
To, čo hovorila pani poslankyňa Verešová, že by sme mali podporiť ten návrh, kde sa zavedú príplatky za prácu v nedeľu, priznám sa, že nemám na to celkom jasný názor, pretože práve tým, že zavedieme príplatky, tak troška si to bude odporovať s tým, čo ste povedali, že v nedeľu by mali byť tie matky so svojimi rodinami a tá spoločnosť by mala vytvárať podmienky na to, aby boli so svojimi rodinami. Ak zavedieme príplatky, možno podporíme presne opačný trend.
Ja viem, že vy ste potom povedali, že sa jedná len o tie prípady, ktorí musia ísť do práce, tak nech to majú zaplatené. Ale ten váš návrh nerieši, ako oddeliť tých, ktorí musia ísť do práce, od tých, ktorí musia ísť do práce preto, že ich ekonomická situácia tlačí k tomu, od tých, ktorých zamestnávateľ nanúti do práce, ktorí nechcú ísť do práce.
Takže ja to beriem ako určitú tému na diskusiu a priznám sa, že ešte budem možno aj s vami rozprávať o tom, aby som si aj ja ten názor nejako vytvoril. Ale ten prvotný pocit mám taký, že keď my zavedieme tie príplatky, tak spôsobíme presne to, že ľudia akosi podvedome pôjdu presne proti tomu, čo ste vy povedali, aby boli v nedeľu so svojimi rodinami.
Jediná cesta, ako dosiahnuť to, čo tu niektorí kolegovia povedali, že v Rakúsku a v Nemecku, že tí zamestnanci ani nepotrebujú v tú nedeľu ísť do roboty, je to, aby počas toho týždňového pracovného času, počas tých 40 hodín, si ľudia zarobili tak, že nebudú nútení ísť v nedeľu do roboty. Cesta k tomu je zvyšovanie minimálnej mzdy, ale súhlasím, že musíme urobiť všetko pre to, aby si naši ľudia za tých päť pracovných dní zarobili dostatočné množstvo finančných prostriedkov, aby nemuseli rozmýšľať nad tým, či v nedeľu do roboty áno alebo nie. Toto je cesta, ktorou vyriešime všetky tie problémy, o ktorých sme sa tu bavili.
Ja chcem ešte na margo tých určitých ekonomických dôsledkov tohto zákona. Treba si uvedomiť, že na rokovaniach, ktoré sa viedli v rámci tripartity, boli zástupcovia zamestnávateľov: Republiková únia zamestnávateľov, Asociácia zamestnávateľských zväzov Slovenskej republiky. Tí, ktorí práve akosi dohliadajú na ten ekonomický rozmer každého opatrenia. A samotní zástupcovia zamestnávateľov, ktorí mimochodom združujú viac ako sto najväčších predajcov na Slovensku, povedali, že tento zákon nebude mať ekonomické dôsledky na nich. Pretože funguje ten základný princíp, že ľudia sa pred sviatkom predzásobia a po sviatkoch sa dozásobia. Čiže tie ekonomické dopady podľa tých najkompetentnejších nebudú nijaké.
Ale má to aj určitú normálnu sedliacku logiku. Ak viem, že na druhý deň je obchod zatvorený, no tak sa nastavím tak, že si kúpim deň predtým, čiže tie tržby nevypadnú, ak ide o také predmety dennej spotreby, ako sú potraviny a podobne. Ak si chcem kúpiť iný tovar, ako napríklad oblek, no tak keď viem, že na druhý deň je zatvorený obchod, no tak nevadí, buď si ho kúpim dnes, alebo si ho kúpim o týždeň. To nie sú nejaké výpadky, ktoré by teraz, ak si ho nekúpim zajtra, tak už si ho nekúpim nikdy. Čiže aj z toho logického hľadiska, aj z toho hľadiska názoru zamestnávateľov, obchodníkov tie výpadky nebudú.
Čo sa týka výpadkov na pracovných miestach, už dnes avizujú zamestnávatelia v tomto sektore maloobchodu, že majú nedostatok pracovných síl. Čiže už dnes je ten problém, aby oni vôbec obsadili tie sviatky a tie nedele. Čiže nehrozí ani podľa názoru zasa tých najkompetentnejších, nie nás, ktorí to možno si prečítame v novinách, ale tých, ktorí dennodenne vidia tie čísla, ani podľa nich nehrozia výpadky na pracovných miestach. Ak sa jedná napríklad o brigádne miesta, napríklad študentov. No tak zasa študenti sú veľmi flexibilní. Oni keď nebudú mať možnosť zamestnať sa v obchode, no tak sa zamestnajú v reštaurácii, zamestnajú sa v predajni suvenírov, prejdú nám do cestovného ruchu. Čiže ak v tieto sviatky budú viac zatvorené obchody, no tak budú viac zas otvorené reštaurácie, kaviarne a v podstate ten cestovný ruch sa týmto spôsobom podporí.
Takže ja, pán poslanec Jurzyca, tie ekonomické výhrady nemôžem akceptovať, pretože samotní zamestnávatelia a samotní obchodníci vylučujú ekonomické dopady.
Chcem ešte doplniť, lebo to tu nezaznelo. Tento zákon sa nedotýka služieb. To znamená, kaviarne, ja neviem, bufety, reštaurácie, cestovný ruch, to všetko bude fungovať. Týka sa to len maloobchodného predaja.
Jedna malá pripomienka. V Maďarsku, keď zaviedli ten zákon, tak, a ktorý museli potom zrušiť, tak tam nedošlo k tomu, k čomu u nás došlo. Tam nedošlo k dohode sociálnych partnerov. A predstavte si, ani odborári nesúhlasili s tým návrhom zákona, čo je, samozrejme, u nás presne opačná situácia. (Zaznel zvuk gongu.) Mám končiť, či? (Reakcia predsedajúceho.) Dobre, dobre.
Ešte, ak dovolíte, teda aby som to nenaťahoval. Chcem povedať, že táto téma nie je ideologická. Jasné, že my, čo sme veriaci, tak my vítame takýto návrh zákona. Ale toto je jeden normálny zákon, ktorý spája všetkých ľudí, ktorí chcú solidárne pomôcť tým mužom a tým ženám, ktorí v tomto sektore pracujú počas sviatkov. Čiže celkom príznačné, keď sa na tom zhodneme aj naprieč politickým spektrom odľava doprava, tak je to znak toho, že je to dobrý zákon, na ktorom je zhoda práve z toho praktického hľadiska. Nie je to nič ideologické, preto mu netreba dávať ani prívlastky, že je to kresťanský alebo že je to socialistický návrh zákona. Je to solidárny návrh zákona, ktorý myslí práve na tých najviac odkázaných, a to znamená tých takmer 300-tisíc zamestnancov, ktorí robia v sektore maloobchodu a zaslúžia si od nás, aby sme im vytvorili podmienky také, že počas sviatkov, najmä počas Veľkej noci a Vianoc, budú môcť viac času tráviť so svojimi rodinami.
Chcem na záver poďakovať mojim kolegom, ktorí spolu so mnou tento návrh zákona predkladajú, a chcem poďakovať všetkým vám, vážení kolegovia, ktorí ste vyjadrili podporu tomuto návrhu zákona a ktorí ste aj vystúpili v rámci diskusie a priniesli ste mnohé cenné pripomienky, ktoré nepochybne v rámci druhého čítania budeme ešte preberať.
Takže veľmi pekne ďakujem za túto diskusiu a ďakujem aj za podporu. (Potlesk.)

Ďakujem. Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon 311/2001 Z. z. Zákonník práce (tlač 367).
Dávam teraz slovo poslancovi... (Reakcia z pléna.) Pardon, pardon, blbnem. Ejejej. Repete, však aj tak sme. Takže ešte raz prepáčte.
Bude prvé čítanie nasledovať, a to o návrhu poslancov Borisa Kollára a Petry Krištúfkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. (tlač 313).
Pani poslankyňa Krištúfková, nech sa páči, môžte uviesť návrh zákona.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Kollára a Petry Krištúfkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov, tlač 313.)

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, najlepší záujem dieťaťa musí byť rozhodujúcim kritériom rozhodovacej činnosti orgánov štátu. Je preto nevyhnutné vytvoriť takéto legislatívne podmienky v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, aby štátne orgány mali možnosť účinne pomáhať tejto skupine obyvateľstva. Pomoc deťom v situáciách, keď v dôsledku neplnenia najzákladnejšej povinnosti zo strany ich rodičov, a to je vyživovacej povinnosti, musí byť prioritou každej vyspelej spoločnosti.
Zákonom č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa upravilo poskytovanie náhradného výživného. Štát poskytuje náhradné výživné v prípadoch, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatreným deťom, a v prípadoch, keď sirotský dôchodok, resp. suma sirotských dôchodkov u nezaopatreného dieťaťa nedosahuje výšku minimálneho výživného ustanoveného zákonom o rodine. Celé bremeno vymáhania nedoplatkov na výživnom ponecháva na pleciach jednotlivca, vo väčšine prípadov matky dieťaťa, ktorá je v mnohých prípadoch v nezávideniahodnej situácii.
Cieľom predloženého návrhu zákona je vytvoriť pre deti a oprávnené osoby plnú vykonateľnosť rozhodnutí súdov alebo súdom schválenej dohody o vyživovacej povinnosti povinnej osoby a pre príslušné štátne orgány také podmienky, aby mali povinnosť vymáhať náhradu od povinných osôb za poskytnuté náhradné výživné prostredníctvom rozhodnutí vydaných v správnom konaní. Tieto rozhodnutia budú mať priamu vykonateľnosť a budú súčasne podkladom pre exekučné konanie pri vymáhaní tejto pohľadávky. Penále vymerané povinnej osobe nahradia náklady štátu za služby pri poskytovaní náhradného výživného a bude to mať silný a preventívny účinok.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Ďakujem.

Ďakujeme veľmi pekne, pani poslankyňa, za uvedenie predmetného návrhu zákona.
Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Silvii Shahzad. Nech sa páči, pani poslankyňa.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 313. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončila som. Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Veľmi pekne ďakujeme, pani spravodajkyňa, za spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Pýtam sa teda, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nech sa páči. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásil jeden pán poslanec, pán poslanec Kollár.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.