12. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja chcem v prvom rade všetkým poďakovať za veľmi konštruktívnu diskusiu, aj keď sa chvíľkami troška zaiskrilo. Ja si myslím, že toto bola ukážková debata, aká by mala prebiehať v slovenskom parlamente. Neviem, či tomu pomohol nový rokovací poriadok alebo téma, alebo my sami. Myslím si, že jedno s druhým. Takže chcem všetkým veľmi pekne poďakovať a chcem povedať jednu vec.
Žijeme v pluralitnej spoločnosti a je celkom prirodzené, že na mnohé témy existujú rozličné názory. Ľudia žijúci v Bratislave, ktorí možno prežívajú ten svoj život viac v tých veľkých obchodných centrách, majú na túto tému možno troška iný pohľad ako ľudia, ktorí žijú možno viac v iných častiach Slovenska. A je teda celkom prirodzené, že nemôžeme nájsť stopercentnú zhodu vo všetkom. Ale na to sme tu my poslanci, aby sme prinášali tie naše pohľady a hľadali možno určitý konsenzus. A tak chcem premostiť aj k tej otázke nedieľ.
Ja osobný názor mám taký, že nedeľa patrí medzi naše nejaké civilizačné klenoty, ktoré má Európa z hľadiska svojej histórie, z hľadiska svojich tradícií a nielen ten praktický rozmer, že človek potrebuje jeden deň v týždni, aby si oddýchol, ale má to aj možno určitý symbolický význam, a keby táto téma v budúcnosti bola, ja vždy skôr sa budem kloniť k tomu, aby sme podporili aj voľné nedele. Ale rešpektujem, že, ako som povedal, Slovensko je pluralitná krajina a je dobré, keď aj pri týchto témach hľadáme nejaký konsenzus. A ten konsenzus je v tomto návrhu zákona.
Je to nielen kompromis, ale je to konsenzus. Zhodli sa na tom, by som povedal, nielen zástupcovia zamestnancov, zástupcovia zamestnávateľov, ale aj tá diskusia tu v parlamente ukázala, že prevažná väčšina poslancov sa k tomuto kompromisu kloní. A ja chcem za to všetkým poďakovať.
Treba povedať jednu vec, že aj rokovania o tomto návrhu prebiehali dlho a tie diskusie predovšetkým so zamestnávateľmi, a teda zástupcami tých obchodných centier prebiehali dlho a tie diskusie ale boli veľmi korektné, boli veľmi vecné. A samotní zamestnávatelia na tých rokovaniach, na tej tripartite avizovali, že v budúcnosti sa nevyhýbajú debate aj o voľných nedeliach. Čiže naozaj sa to do budúcnosti vylúčiť nedá. Ak tá spoločnosť dospeje k tomu názoru, že bolo by dobré, aby sme aj túto tému otvorili, tak ju otvoríme.
Ale dnes máme na programe dňa tento návrh, ktorý, ja si myslím, že je veľmi rozumný a veľmi dobrý a chcem všetkým poďakovať za jeho podporu, ktorí ho podporia.
To, čo hovorila pani poslankyňa Verešová, že by sme mali podporiť ten návrh, kde sa zavedú príplatky za prácu v nedeľu, priznám sa, že nemám na to celkom jasný názor, pretože práve tým, že zavedieme príplatky, tak troška si to bude odporovať s tým, čo ste povedali, že v nedeľu by mali byť tie matky so svojimi rodinami a tá spoločnosť by mala vytvárať podmienky na to, aby boli so svojimi rodinami. Ak zavedieme príplatky, možno podporíme presne opačný trend.
Ja viem, že vy ste potom povedali, že sa jedná len o tie prípady, ktorí musia ísť do práce, tak nech to majú zaplatené. Ale ten váš návrh nerieši, ako oddeliť tých, ktorí musia ísť do práce, od tých, ktorí musia ísť do práce preto, že ich ekonomická situácia tlačí k tomu, od tých, ktorých zamestnávateľ nanúti do práce, ktorí nechcú ísť do práce.
Takže ja to beriem ako určitú tému na diskusiu a priznám sa, že ešte budem možno aj s vami rozprávať o tom, aby som si aj ja ten názor nejako vytvoril. Ale ten prvotný pocit mám taký, že keď my zavedieme tie príplatky, tak spôsobíme presne to, že ľudia akosi podvedome pôjdu presne proti tomu, čo ste vy povedali, aby boli v nedeľu so svojimi rodinami.
Jediná cesta, ako dosiahnuť to, čo tu niektorí kolegovia povedali, že v Rakúsku a v Nemecku, že tí zamestnanci ani nepotrebujú v tú nedeľu ísť do roboty, je to, aby počas toho týždňového pracovného času, počas tých 40 hodín, si ľudia zarobili tak, že nebudú nútení ísť v nedeľu do roboty. Cesta k tomu je zvyšovanie minimálnej mzdy, ale súhlasím, že musíme urobiť všetko pre to, aby si naši ľudia za tých päť pracovných dní zarobili dostatočné množstvo finančných prostriedkov, aby nemuseli rozmýšľať nad tým, či v nedeľu do roboty áno alebo nie. Toto je cesta, ktorou vyriešime všetky tie problémy, o ktorých sme sa tu bavili.
Ja chcem ešte na margo tých určitých ekonomických dôsledkov tohto zákona. Treba si uvedomiť, že na rokovaniach, ktoré sa viedli v rámci tripartity, boli zástupcovia zamestnávateľov: Republiková únia zamestnávateľov, Asociácia zamestnávateľských zväzov Slovenskej republiky. Tí, ktorí práve akosi dohliadajú na ten ekonomický rozmer každého opatrenia. A samotní zástupcovia zamestnávateľov, ktorí mimochodom združujú viac ako sto najväčších predajcov na Slovensku, povedali, že tento zákon nebude mať ekonomické dôsledky na nich. Pretože funguje ten základný princíp, že ľudia sa pred sviatkom predzásobia a po sviatkoch sa dozásobia. Čiže tie ekonomické dopady podľa tých najkompetentnejších nebudú nijaké.
Ale má to aj určitú normálnu sedliacku logiku. Ak viem, že na druhý deň je obchod zatvorený, no tak sa nastavím tak, že si kúpim deň predtým, čiže tie tržby nevypadnú, ak ide o také predmety dennej spotreby, ako sú potraviny a podobne. Ak si chcem kúpiť iný tovar, ako napríklad oblek, no tak keď viem, že na druhý deň je zatvorený obchod, no tak nevadí, buď si ho kúpim dnes, alebo si ho kúpim o týždeň. To nie sú nejaké výpadky, ktoré by teraz, ak si ho nekúpim zajtra, tak už si ho nekúpim nikdy. Čiže aj z toho logického hľadiska, aj z toho hľadiska názoru zamestnávateľov, obchodníkov tie výpadky nebudú.
Čo sa týka výpadkov na pracovných miestach, už dnes avizujú zamestnávatelia v tomto sektore maloobchodu, že majú nedostatok pracovných síl. Čiže už dnes je ten problém, aby oni vôbec obsadili tie sviatky a tie nedele. Čiže nehrozí ani podľa názoru zasa tých najkompetentnejších, nie nás, ktorí to možno si prečítame v novinách, ale tých, ktorí dennodenne vidia tie čísla, ani podľa nich nehrozia výpadky na pracovných miestach. Ak sa jedná napríklad o brigádne miesta, napríklad študentov. No tak zasa študenti sú veľmi flexibilní. Oni keď nebudú mať možnosť zamestnať sa v obchode, no tak sa zamestnajú v reštaurácii, zamestnajú sa v predajni suvenírov, prejdú nám do cestovného ruchu. Čiže ak v tieto sviatky budú viac zatvorené obchody, no tak budú viac zas otvorené reštaurácie, kaviarne a v podstate ten cestovný ruch sa týmto spôsobom podporí.
Takže ja, pán poslanec Jurzyca, tie ekonomické výhrady nemôžem akceptovať, pretože samotní zamestnávatelia a samotní obchodníci vylučujú ekonomické dopady.
Chcem ešte doplniť, lebo to tu nezaznelo. Tento zákon sa nedotýka služieb. To znamená, kaviarne, ja neviem, bufety, reštaurácie, cestovný ruch, to všetko bude fungovať. Týka sa to len maloobchodného predaja.
Jedna malá pripomienka. V Maďarsku, keď zaviedli ten zákon, tak, a ktorý museli potom zrušiť, tak tam nedošlo k tomu, k čomu u nás došlo. Tam nedošlo k dohode sociálnych partnerov. A predstavte si, ani odborári nesúhlasili s tým návrhom zákona, čo je, samozrejme, u nás presne opačná situácia. (Zaznel zvuk gongu.) Mám končiť, či? (Reakcia predsedajúceho.) Dobre, dobre.
Ešte, ak dovolíte, teda aby som to nenaťahoval. Chcem povedať, že táto téma nie je ideologická. Jasné, že my, čo sme veriaci, tak my vítame takýto návrh zákona. Ale toto je jeden normálny zákon, ktorý spája všetkých ľudí, ktorí chcú solidárne pomôcť tým mužom a tým ženám, ktorí v tomto sektore pracujú počas sviatkov. Čiže celkom príznačné, keď sa na tom zhodneme aj naprieč politickým spektrom odľava doprava, tak je to znak toho, že je to dobrý zákon, na ktorom je zhoda práve z toho praktického hľadiska. Nie je to nič ideologické, preto mu netreba dávať ani prívlastky, že je to kresťanský alebo že je to socialistický návrh zákona. Je to solidárny návrh zákona, ktorý myslí práve na tých najviac odkázaných, a to znamená tých takmer 300-tisíc zamestnancov, ktorí robia v sektore maloobchodu a zaslúžia si od nás, aby sme im vytvorili podmienky také, že počas sviatkov, najmä počas Veľkej noci a Vianoc, budú môcť viac času tráviť so svojimi rodinami.
Chcem na záver poďakovať mojim kolegom, ktorí spolu so mnou tento návrh zákona predkladajú, a chcem poďakovať všetkým vám, vážení kolegovia, ktorí ste vyjadrili podporu tomuto návrhu zákona a ktorí ste aj vystúpili v rámci diskusie a priniesli ste mnohé cenné pripomienky, ktoré nepochybne v rámci druhého čítania budeme ešte preberať.
Takže veľmi pekne ďakujem za túto diskusiu a ďakujem aj za podporu. (Potlesk.)

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, najlepší záujem dieťaťa musí byť rozhodujúcim kritériom rozhodovacej činnosti orgánov štátu. Je preto nevyhnutné vytvoriť takéto legislatívne podmienky v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, aby štátne orgány mali možnosť účinne pomáhať tejto skupine obyvateľstva. Pomoc deťom v situáciách, keď v dôsledku neplnenia najzákladnejšej povinnosti zo strany ich rodičov, a to je vyživovacej povinnosti, musí byť prioritou každej vyspelej spoločnosti.
Zákonom č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa upravilo poskytovanie náhradného výživného. Štát poskytuje náhradné výživné v prípadoch, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatreným deťom, a v prípadoch, keď sirotský dôchodok, resp. suma sirotských dôchodkov u nezaopatreného dieťaťa nedosahuje výšku minimálneho výživného ustanoveného zákonom o rodine. Celé bremeno vymáhania nedoplatkov na výživnom ponecháva na pleciach jednotlivca, vo väčšine prípadov matky dieťaťa, ktorá je v mnohých prípadoch v nezávideniahodnej situácii.
Cieľom predloženého návrhu zákona je vytvoriť pre deti a oprávnené osoby plnú vykonateľnosť rozhodnutí súdov alebo súdom schválenej dohody o vyživovacej povinnosti povinnej osoby a pre príslušné štátne orgány také podmienky, aby mali povinnosť vymáhať náhradu od povinných osôb za poskytnuté náhradné výživné prostredníctvom rozhodnutí vydaných v správnom konaní. Tieto rozhodnutia budú mať priamu vykonateľnosť a budú súčasne podkladom pre exekučné konanie pri vymáhaní tejto pohľadávky. Penále vymerané povinnej osobe nahradia náklady štátu za služby pri poskytovaní náhradného výživného a bude to mať silný a preventívny účinok.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 313. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončila som. Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Milá Esterka, vážená návšteva na balkóne, milé poslanecké stoličky, som strašne rád, že vás môžem sa snažiť teraz presvedčiť o podpore našeho zákona. Neviem si teraz vybrať, ktorá je taká najvhodnejšia na to, aby mohla podporiť náš zákon, ale keď pozerám na tú ľavú stranu, tak skutočne neviem si vybrať, ktorá by bola najfundovanejšia. Možno tá prvá by nás mohla pochopiť, možno tá druhá.
Takže, milé stoličky. (Reakcie z pléna.) Milé stoličky, prosím pekne, neprerušujte ma, máte nový rokovací poriadok a tam to máte napísané, že nemáte vyhukovať počas rozpravy.
Treba pomôcť ľuďom. Aj tento zákon, ktorý predkladáme, môže pomôcť veľa rodinám. Máme za to, že pokiaľ štát prebere toto bremeno na seba, má ďaleko väčšie možnosti právne ako matka s dieťaťom, prípadne otec s dieťaťom, ktorý je vystavený tlaku, je vystavený nedostatku finančných zdrojov, je postavený pred neriešiteľnú situáciu, kedy mu druhý rodič neprispeje na výživnom. Z čoho má taká matka žiť? Čo má robiť? Tak, samozrejme, prichádzame s týmto zákonom, aby toto absolútne prebral na seba štát. Štát to nepoškodí nijakým spôsobom, dokáže si to neskôr vymôcť a štát hlavne neskrachuje.
Ale je veľa prípadov, a chodia nám listy, keď matka s dieťaťom, ktorá použije takéto náhradné výživné, na konci dňa je ničená exekútormi, lebo nie je schopná to štátu vrátiť v stanovenom termíne a je exekvovaná. Máme za to, že túto nezmyselnosť a skrivodlivosť by sme mali napraviť. Povedzme si, že ako národ bez detí nemáme absolútne budúcnosť. A tie ženy, že sú to v drtivej väčšine ženy, matky s deťmi, ktoré sú opustené alebo sú samy, a rodičia, manželia im neplatia, samozrejme, česť výnimkám, niekedy je to opačne, že je tam otec s dieťaťom, ale v drtivej miere sú to matky s deťmi, ktoré sa starajú o tieto deti, dostanú sa do ťažkej situácie a ešte ich zaťažíme ďalšími exekúciami. Tento návrh zákona by tento problém odstránil.
Ono si možno poviete, je to banalita. Ale sú to tisícky prípadov, kedy tieto matky, ktoré požiadajú o toto náhradné výživné, ktoré im štát, samozrejme, po nejakej dobe predsa len poskytne, sú potom ťažkým spôsobom naháňané exekútormi. Tie exekúcie, samozrejme, všetci dobre viete, akým spôsobom to končí. Dlžný si 300, 400, 500 euro, na konci dňa musíš zaplatiť 2-, 3-, 4-, 5-tisíc. Ak tá chudera má nejaký byt, tak ešte aj o ten dôjde len preto, že sme jej išli sociálne pomôcť. Pre niekoho maličkosť a pre niekoho celý život.
Čo má povedať matka svojmu dieťaťu, keď je hladné, a nemá peniaze, nevie mu dať ani ten kus chleba? Vy si myslíte, že to je všetko tunák v poriadku, milé stoličky poslanecké, že tunák, samozrejme, všetci žijeme tak ako my z 2 500-eurových platov. No nie. Niektoré matky a, bohužiaľ, tunák je 600-tisíc ľudí priamo ohrozených chudobou, nemajú tým deťom čo dať jesť.
Tak ja by som chcel poprosiť o podporu všetky poslanecké stoličky, aby boli také ústretové, milé, aby sa chytili za tie svoje kolečká, ktoré ich držia, a skúsili byť ústretové a podporiť tento náš návrh zákona.
Ja všetkým stoličkám a kolegom, ktorí tu ešte ostali, chcem veľmi pekne poďakovať a poprosiť ich o podporu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Nie som síce stolička, ale ďakujem a som vďačná za tento zákon. Veľmi to oceňujem, že ste prišli s týmto návrhom. Považujem to za veľmi dobré a dôležité. A naozaj treba tým matkám, ktoré sú samy s deťmi, ktoré sú živiteľkami rodín, naozaj im treba pomôcť a nie ešte ich zaťažovať. Takže chcem vyjadriť vďaku a ocenenie za to, že ste prišli s týmto návrhom. Ja ho určite podporím.

Ďakujem pekne. Chcem reagovať na vystúpenie nášho predsedu pána Kollára. Lebo naozaj je to tak. Chodí veľmi veľa listov v zmysle, že jednak tá matka alebo rodič, ak rodič sa stará sám o svoje deti a domáha sa výživného, majú naozaj obrovský problém sa toho výživného domôcť. Ono to reálne funguje tak, že mešká, tá druhá strana mešká s tým výživným, neplatí ho. Rádovo sú to desiatky alebo stovky euro, ktoré dlhuje. A si predstavte, že stačí, aby poslal 20 euro raz za tri mesiace, štyri mesiace, a nič sa nedeje. Už to nemôže byť ani trestný čin, lebo dnes už je trestný čin neplatenia výživného. Nič sa nedeje, lebo on poslal len 20 euro, hoci dlhuje dajme tomu 300. A proces ide ďalej. Čiže to je taký začarovaný kruh, kedy sa ten rodič nemôže domôcť toho výživného a tých svojich práv.
Samozrejme, potom je na ňom administratívne, trestnoprávne, občianskoprávne alebo ako vymáhať to výživné a naozaj oni častokrát nemajú na to kapacitu. Vieme veľmi dobre, že tá legislatívna znalosť tých bežných občanov nie je nejaká veľmi vysoká a práve preto ja tiež veľmi vítam tento návrh kolegyne Krištúfkovej. Lebo naozaj, ak by vymáhanie toho výživného prebral štát, tak výrazným spôsobom sa uľahčí život práve týmto rodičom, ktorí sa toho výživného nemôžu domôcť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ja by som iba chcel podotknúť pri tomto návrhu, že by som chcel podať jeden návrh, ktorý aj tak nie je reálny, že pokiaľ pri daňových licenciách podnikatelia úverujú štát, prečo by pri takejto situácii nemohol štát krátkodobo úverovať matky, ktoré sú bez finančných prostriedkov? Ďakujem.

Ja by som chcel poďakovať kolegom, ale hlavne pani poslankyni Grausovej. Ďakujeme za vašu empatiu voči všetkým takto ťažko skúšaným ženám.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona o náhradnom výživnom bol prijatý v roku 2005 a naposledy bol novelizovaný v roku 2008, kedy bol len kozmeticky upravený, a to len výška príspevku. Tento zákon už nezodpovedá potrebám dnešnej doby a mal by prejsť kompletnou zmenou. Uvedomujem si, že zákon o náhradnom výživnom je veľmi špecifický, a nie pravidlom. V mnohých krajinách ho ani nemajú a uvedomujem si aj to, že tento návrh zákona vyvoláva mnoho diskusií a kontroverzných reakcií.
Je ťažké zákonom riešiť to, čo by si zodpovední dospelí ľudia, to znamená rodičia, mali predovšetkým riešiť sami. A to zodpovedne a s maximálnym ohľadom voči svojmu dieťaťu alebo deťom, lebo sú to práve deti, ktorých sa neplatenie výživného a zlé vzťahy medzi rodičmi dotýkajú najviac.
Vyzvala som na sociálnych sieťach ľudí, ktorí s týmto problémom zápasia, aby mi písali svoje príbehy, skúsenosti a dávali podnety na to, čo treba v zákone zmeniť. Málokedy si uvedomujeme, že za týmto zákonom, za každým jeho paragrafom stojí konkrétny smutný príbeh rodiny, konkrétny rodič, ktorý rieši, či bude mať jeho dieťa čo jesť, či bude mať na oblečenie, stravu či pomôcky do školy. Nechcem nikoho diskriminovať, preto hovorím o rodičovi, ale pravdou je, že štatisticky sa to predovšetkým týka matiek, ktoré sa samé starajú o dieťa, poprípade viac detí.
V roku 2015 bolo priemerne mesačne vyplatené náhradné výživné 12 539 deťom. Rodičov, ktorým bolo vyplatené náhradné výživné, je menej, nakoľko jeden rodič môže mať aj viac detí. Čo je však podstatné, je fakt, že počet poberateľov náhradného výživného každý rok klesá. V rozpočte na tento rok je plánovaný pokles sumy na náhradné výživné o 221-tisíc eur. Všetkým nám je jasné, že pokles poberateľov náhradného výživného určite nie je spôsobený tým, že by sa dramaticky zlepšilo platenie výživného, ale súvisí to najmä s tým, že tento zákon je komplikovaný a každý rodič si dvakrát rozmyslí, či vôbec o náhradné výživné požiada. Vysvetlím prečo.
Podľa platného zákona o náhradnom výživnom, ak povinná osoba neplatí výživné, oprávnená osoba, to znamená matka alebo otec, musí sama podať návrh na exekučné konanie exekútorovi. Toto konanie musí trvať najmenej tri mesiace, až potom môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o náhradné výživné. Následne musí splniť ďalšie podmienky, kým úrad práce rozhodne. Najpodstatnejšou podmienku je, že osamelý rodič nesmie mať príjem vyšší ako 2,2-násobok životného minima, čo je približne 600 eur. Ak splní všetky tieto podmienky, dostane náhradné výživné, maximálne však vo výške 108 eur a 50 centov. Každých šesť mesiacov sa nárok na náhradné výživné prehodnocuje. V prípade, že neplatič, povinná osoba, zaplatí čo i len časť z dlžnej sumy, musí rodič, oprávnená osoba, túto sumu vrátiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Systém teda funguje ako akási pôžička osamelému rodičovi na preklenutie kritickej životnej situácie a nie ako skutočné náhradné výživné. Takéto sú podmienky zákona, no prax je ešte zložitejšia.
Je všeobecne známy fakt, že exekútori sa vymáhaniu výživného vyhýbajú. Osamelý rodič, najčastejšie matka, tak často behá od jednej exekútorskej kancelárie k druhej, kým vôbec nájde exekútora. Ak ho aj nájde, tri mesiace musí čakať. Deti však za tie tri mesiace musia jesť, chodiť do školy, rodina musí platiť nájomné, energie a ďalšie náklady na život. Možno si to mnohí z vás nevedia predstaviť, ale pre túto rodinu to môže mať fatálne dôsledky. Až po dlhých mesiacoch vybavovania sa konečne rodič dostane k náhradnému výživnému, avšak nie v plnej výške súdom stanoveného výživného, ale iba do výšky 108 eur 50 centov.
V návrhu zákona, ktorý podávam, chcem riešiť tri najpodstatnejšie zmeny:
Po prvé. Exekúciu na neplatiča nebude podávať rodič, ktorému je dieťa zverené do starostlivosti, ale štát, čiže úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Tým odbremeníme rodiča nielen od vybavovania exekúcie, ale skrátime čas potrebný na schválenie náhradného výživného.
Po druhé. Zmena sa týka výšky náhradného výživného, kde navrhujeme, aby rodič, to je oprávnená osoba, dostal náhradné výživné v takej výške, ako určil súd.
Treťou zmenou je, že sumu poskytnutú rodičovi ako náhradné výživné si bude od neplatiča aj s úrokmi vymáhať štát. Som totiž presvedčená, že štát bude úspešnejší vo vymáhaní výživného, ktoré poskytol, ako samostatná matka, teda rodič, ktorému bolo náhradné výživné poskytnuté.
Tieto zmeny aspoň čiastočne pomôžu rodičom, ako som už povedala, najčastejšie matkám, dostať sa k výživnému v čas a bez toho, aby celá ťarcha vymáhania peňazí, ktoré im patria, bola na ich pleciach. Vymožiteľnosť práva, v tomto prípade súdom stanoveného výživného, je predsa základnou úlohou štátu.
Koncom roka médiá uverejnili správu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť, ktorý zverejnil, že takmer piaty človek na Slovensku je ohrozený chudobou. Je to veľmi smutné, ale, bohužiaľ, nič nové. Táto informácia je zahrnutá aj v Správe o sociálnej situácii obyvateľov, ktorú dostávame každý rok na sociálnom výbore, a táto informácia sa v nej objavuje rok čo rok. Chcem však konkrétne upozorniť na to, že najviac ohrozené chudobou sú práve deti a mladí ľudia, a to najmä deti vyrastajúce v neúplných rodinách. Viem, že nie je ľahké nájsť riešenie na to, ako podporiť osamelé matky, neúplné rodiny a ako naozaj pomôcť, aby deti nevyrastali v chudobe. Zákon o náhradnom výživnom je jeden z tých zákonov, ktoré aspoň čiastočne niektorým takýmto rodinám môže pomôcť. Nemal by im klásť polená pod nohy, ale naozaj pomáhať. Myslím, že by sme všetci na to mali myslieť pri hlasovaní.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. A tiež chcem veľmi pekne poďakovať za tento návrh zákona. Na Slovensku je zúfalá byrokracia na úradoch. Zažil si to určite každý jeden z nás a som veľmi rád, že ste mysleli na tých v podstate najviac odkázaných, najzraniteľnejších ľudí aj v tomto zákone, a preto veľmi rád ho podporím a myslím, že viacerí kolegovia z nášho klubu, nakoľko pokiaľ by sa nám to podarilo presadiť tu v tomto pléne, tak žilo by sa naozaj na Slovensku lepšie a krajšie. Ďakujem veľmi pekne.