12. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za kultivované vystúpenie, odborné, plné argumentov, len, bohužiaľ, z druhej strany sa ozýva jak z dutého suda, takže žiadna nejaká konštruktívna replika k tomu. Takže každopádne ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, poslanci, hostia. Dovoľte mi, aj mne krátko vystúpiť k tomuto nášmu návrhu zákona a v úvode mi dovoľte konštatovať a možno aj upresniť, o čo vlastne sa tu snažíme v diskusii. Aké myšlienky rozvinúť, alebo čo mňa osobne trošku zaráža, je, veď tento návrh nejde konkrétne gastrolístky, stravné lístky rušiť. Tento návrh zákona, ako citujem z dôvodovej správy, "cieľom predkladaného návrhu zákona je poskytnúť zamestnávateľovi aj zamestnancovi možnosť rozhodnúť sa..." A tam ďalej dôvodová správa pokračuje "rozhodnúť sa". Nechcem zachádzať až k Immanuelovi Kantovi a jeho pojednaní o tom, čo je skutočná sloboda. Sloboda voľby, výberu. To je to, čo by v tejto spoločnosti, alebo nám všetkým by malo ísť, aby naozaj sme viedli ľudí k tomu, aby si vedeli vybrať.
A, bohužiaľ, boli tu spomenuté aj príklady zo života, aj ked to priamo nesúvisí možno konkrétne s naším návrhom. Uvediem jeden príklad, ktorý ukazuje na to, ako to dopadne, ked chceme ľudom nariaďovať, ako sa majú napríklad stravovať. Lebo nemožnosť dobrovoľne si vybrať medzi gastrolístkami a finančnou hotovosťou môže mať za následok aj také veci, že napríklad niektorí zamestnanci v školstve, v školskej jedálni, ktorí na základe svojich zdravotných problémov sa nemôžu v danej jedálni stravovať, museli absolvovať vyšetrenia na gastroenterológii a udržať od lekára potvrdenie o zdravotných problémoch. A to všetko len preto, aby sa mohli daným gastráčom vyhnúť a mohli sa stravovať aj v iných zariadeniach.
Ďalší príklad z praxe môže byť o tom, v prípade, že škola má nejaké detašované pracovisko a napriek tomu, že je a má vlastnú školskú jedáleň, jej zamestnanci pracujú na tom detašovanom pracovisku, nedá sa jednoducho. Po dohode mohlo by byť aj vedenie ústretové, ale pokiaľ spĺňa tú podmienku, že má tu jedáleň, tak je v tom problém.
Totiž najrozšírenejšou chybou uvažovania ľudí o týchto poukážkach spočíva v tom, že ľudia si fakt myslia, že stravenky alebo príspevok na stravu v jedálni je niečo, čo dostávame od našeho zamestnávateľa ako nejaký bonus. To však nie je pravda. Príspevok na stravu od zamestnávateľa je povinný a zvyšok sa strháva potom z výplaty, časť na sociálny fond a zvyšok priamo. Na internete je dnes už množstvo štúdií aj prepočtov od mnohých analytikov, ktorí poukazujú na to, ako to by vyzerali pri zachovaní súčasného stavu a ako by to bolo, ak by sme dokázali fungovať bez tohto systému. V každom z týchto modelov, ktorý som videl, to vychádzalo na to, že tých peňazí ľudia dostanú reálne viac. Budú mať prostriedky na to, aby si mohli sami vybrať. To, čo som povedal v úvode, v tom spočíva aj základ slobody, vedieť si vybrať, rozhodnúť sa medzi možnosťami, ktoré mám.
Veď napokon nikto na ničom nestratí, ak dostanú tú hotovosť. Jediný problém tu nastane, bohužiaľ, v tom, že sa to dotkne vydavateľov týchto stravných lístkov, emitentov, ako sa tu uviedlo. Hádam mi tu nechce nikto nahovoriť, že potom tento systém funguje tu iba hlavne kvôli nim. Pretože potom by to bolo veľmi zlé, ak by sme pripustili, že sme, alebo udržiavame pri živote systém, o ktorom, ako tu už bolo spomínané, bolo vydané rozhodnutie Protimonopolného úradu, kde sa, ináč to bolo 25. februára minulého roku, kedy sa uvádza, že "došlo k dokázateľnej dohode medzi dvoma kartelovým emitentmi" a dokonca sa v stanovisku píše, že "v tomto prípade zlyhávala ako hospodárska súťaž", čo je veľmi vážna vec, ak sa niečo takéto deje. A v nadväznosti na to, nebolo to ešte dnes spomenuté, Zväz hotelov a reštaurácií Slovenskej republiky 3. marca minulého roku vydal oficiálne stanovisko, ktorým žiadal ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, aby prijalo riešenie, a citujem priamo z ich stanoviska, o ktorom neviem, ako vôbec naňho ministerstvo zareagovalo, "aby boli prijaté nevyhnutné zákonné zmeny, ktoré povedú k dobrovoľnosti využívania stravných lístkov".
Myslím si, že ide tu hlavne o to, aby sme si všetci odpovedali na základnú otázku, ktoré riešenie je pre obyvateľov tejto krajiny najlepšie. A myslím si, že tu môžem vyhlásiť, že ak by sme toto riešenie prijali, zaručene nikto by nemal problém s hladom a nikto by nebol ohrozený na živote.
Ďakujem.

Ctená snemovňa, dámy a páni, ako už po niekoľkokrát, opäť som sa prihlásil do rozpravy k téme, ktorú dlhodobo sledujem a ktorá ma vytáča. Respektíve vytáča ma to, že niečo ako gastrolístky ešte stále existuje. A mrzí ma, že niečo tak z pohľadu riadenia štátu alebo stability vládnej koalície nepodstatné, je niečo, kde neviete naozaj hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia a tak, aby ste si v koalícii dali zelenú kartu a každý hlasoval tak, ako to naozaj cíti.
Ja vítam krok kolegov z OĽANO smerom k zdobrovoľneniu. Považujem to za krok správnym smerom. Keby bolo na mne, tak gastrolístky zruším od zajtra. Podľa mňa nastal už naozaj najvyšší čas na to, aby sa tento špinavý kšeft zrušil. Je to kartel štyroch firiem, ktoré ryžujú na tom, že majú garantovaný biznis od štátu za to, že tlačia farebné papieriky a nútia ich zamestnávateľom prostredníctvom zákona. Firmám, normálnym, poctivým, slušným firmám komplikujú podnikanie a predražujú im ho. Vznikajú extra náklady spojené s administratívou s gastrolístkami a trápia týmto zamestnávateľov. A zároveň ale podľa mňa najväčšiu ujmu trpia poskytovatelia stravovacích služieb. Lebo tí sú nútení tie gastrolístky brať a sú nútení ich potom s nejakou percentuálnou stratou, ktorá sa nazýva maržou, pri spätnom výkupe gastrolístkov, sú nútení vlastne robiť biznis s tým, že majú vopred stanovených nejakých mínus iks percent. Tie percentá sa hýbu v súčasnosti medzi 2 - 6 % a sú to peniaze, ktoré oni sú nútení platiť týmto štyrom gastrolístkovým firmám, emitentom.
Ďalší problém je, že dochádza k problémom s cash flow, s tokom peňazí v rámci firiem, lebo gastrolístkoví emitenti, samozrejme, nevyplácajú okamžite peniaze späť. Peniaze si držia v priemere asi dva týždne. Takže podnikateľovi v gastronómii vzniká dvojtýždňový problém s cash flow. Samozrejme, väčšinu surovín, ako mäso a niektoré ďalšie základné potraviny na výrobu jedál v reštauráciách, oni musia platiť v hotovosti a okamžite nedostávajú žiadnu splatnosť. Takže v podstate úverujú tieto štyri tlačiarničky na papieriky na obdobie cca dvoch týždňov.
Ďalší problém, ktorý vidím, je v tom, že gastrolístky uberajú, uberajú slobodu myslenia našim ľuďom. Je to naozaj v línii takého toho socialistického, že štát najlepšie vie, čo je pre vás dobré, a štát rozhodne za vás. A ja som rozhodne skôr zástancom toho, že človek sám by si mal rozhodnúť o svojom šťastí a hlavne o svojich peniazoch, ktoré si zarobil. Gastrolístky nie sú darček od pána Boha a nie sú ani darček od pána predsedu vlády. Je to niečo, čo zamestnávateľ musí platiť a na čo si zamestnanec pripláca. Sú to v podstate jeho peniaze. Ja nevidím naozaj jediný dôvod, prečo by on tie peniaze nemal mať vo vlastnom vrecku a prečo by tam mal mať nejakú tučnú buksu s farebnými papierikmi.
Slováci, dúfam teda, že nie sme nesvojprávne ovce, a že ľudia fakt vedia, čo je pre nich najlepšie, a nech sa rozhodujú sami.
No a ten spätný výkup, to už som spomínal. Tam asi k tomu netreba dodať nič. Považujem to za čisté vypaľovanie, lebo obchodníci na trhu nemajú inú alternatívu a tak sa snažia obísť vlastne to, do čoho ich štát chcel natlačiť. Snažia sa to obísť tým, že potom tie gastrolístky používajú v predajniach typu Tesco alebo Metro. Tým pádom nestrácajú žiadne percento, avšak nejaké percentá potom, stráca potom Metro, Tesco a ďalší, ktorí síce majú dobrú dohodu alebo lepšiu dohodu so štyrmi emitentmi gastrolístkov, ale tiež platia 1, 2 až 3 % za to, že ich nakoniec, emitenti tie lístky od nich vykúpia.
Z gastrolístkov sa v podstate stalo zákonné platidlo vedľa eura, aj keď má obmedzený rozsah výmeny. Nechcem teraz mudrovať o životnom prostredí, ale tiež sa mi zdá zbytočné, že tento papier vôbec míňame na to, aby sme tlačili gastrolístky, keď máme peniaze, a z hľadiska celkovej spotreby papiera samozrejme je to zanedbateľný objem, ale podľa mňa kvapka ku kvapke a vieme ušetriť aj nejaké drevo, aj nejakú prírodu.
Nie som si istý, že ako dopadne jednanie Protimonopolného úradu a ako sa ukončí vyšetrovanie okolo gastrokartelu. No návrh zákona na zdobrovoľnenie gastrolístkov by tento problém vyriešil raz a navždy. A ja som vcelku veľkým priateľom a zástancom takéhoto riešenia, lebo kolegovia vlastne dávajú dobrovoľnú možnosť zamestnávateľom rozhodnúť sa, že či tie gastrolístky budú dávať svojim zamestnancom, alebo či je pre nich jednoduchšie dať im adekvátnu sumu v hotovosti, samozrejme, že ktorá by nebola zdaňovaná, a to sa veľmi ľahko dá upraviť zákonom. No a potom sa pozrime, že koľkatí zamestnávatelia by boli tlačení svojimi zamestnancami do toho, že by ešte ďalej chceli tie papieriky a, naopak, koľkatí zamestnávatelia by jednoducho boli podporení svojimi zamestnancami, lebo v rámci nejakého sociálneho zmieru, aj keď som zamestnávateľ, tak sa snažím počúvať svojich zamestnancov a v rámci možností im robiť tak dobre, ako sa dá, aby som napríklad o tých dobrých zamestnancov neprišiel. Je to také riešenie, ktoré upravuje jednak trh práce a tak isto Zákonník práce, si myslím, že dáva zamestnancom dosť dobré istoty, keď to porovnáme aj s okolitými krajinami. Gastrolístky do týchto istôt určite patriť by nemali.
Takže na záver možno poviem toľko, že ľudia, môj odhad je, že ľudia gastrolístky nepotrebujú ani si ich nepýtajú. Ľudia sú ľudské bytosti, ktoré zvyknú byť aj hladné. Ten, kto je hladný, tak si to jedlo zadováži. Nepotrebuje mať na to tieto smiešne farebné papieriky vo svojom vrecku. A myslím si, že je načase, aby sme ich zrušili. Ja som prekvapený tým, že v podstate, jediný, kto tu obhajuje gastrolístky, je kolega Dušan Bublavý, ktorý je starostom. Nie je ani odborníkom na financie, ani ekonómom, takže očakával som od najväčšej vládnej strany, že nám sem dodá nejakého človeka, ktorý nám plauzibilne vysvetlí, že načo tie gastrolístky vlastne sú a prečo ich z môjho pohľadu úplne nezmyselne SMER a celá vládna koalícia stále podporuje.
Za mňa toľko. Ešte raz chcem poďakovať kolegom, bolo to OĽANO a hlavne Igor Matovič s Jozefom Viskupičom, ktorí túto tému do parlamentu priniesli asi pred piatimi rokmi. Vehementne sa zastával rozumného riešenia kolega Mihál, ktorý sa práve objavil, Janka Kiššová. Bolo nás viac. Každý chvíľu tú štafetu ťahal. A to, že k tomu vystupujeme v rozprave, že nás prišlo toľko a hovoríme proti gastrolístkom, by malo byť náznakom, že možno to myslenie spoločnosti sa za tých 5, 6 rokov zmenilo, a ja verím, že raz nájdeme podporu aj na toto. Lebo vysvetlite mi, že ako vy si beriete na vlastné triko, že podporujete nejakých oligopol alebo kartel štyroch firiem. Tie firmy nerobia nič iné, naozaj tie firmy tlačia farebné papieriky a zákonom nútia zamestnávateľov, aby tieto papieriky distribuovali chudákom, ľuďom, z ktorých robíme nesvojprávne ovce. Kolegovia, zastavme to, prosím.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Myslím, že v tejto rozprave naozaj zazneli úplne všetky argumenty za zrušenie, ktoré existujú. Naopak, proti nezaznel žiaden. A ja by som navrhoval možno takúto vec pre zástancov gastrolístkov v tejto sále, tak uzákoňme to, že paušálne náhrady pre tých poslancov, ktorí sú zástancami gastrolístkov, budú vyplácané v gastráčoch. Čo by ste na to povedali?

Ďakujem pekne. Samozrejme som za návrh zákona, podporím ho, dobrá robota. Poznámku chcem ale povedať o transakčných nákladoch. Znie to hrôzostrašne, je to koncept, ktorý vyvinul Ronald Coase, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu za rok ´91. V podstate hovorí to, že keď si kúpim pizzu v reštaurácii, tak pizzeria má moje peniaze a ja mám tú pizzu. Nevznikli žiadne ďalšie náklady. Akonáhle štát povie, že na takúto transakciu je potrebná tristostranová zmluva overená u notára, tak to sú náklady, ktoré sú zbytočné. Nemusia byť. To je bohatstvo spoločnosti vyhodené do kýbla. A túto poznámku mám ku gastrolístkom. Ďakujem. (Potlesk.)

Kolegovia, kolegyne, celkom zaujímavá rozprava a chcel by som teda sa vrátiť k niektorým faktom, ktoré zazneli. Áno, ja som vo svojom vystúpení nespomenul napríklad kartel, ktorý odhalil Protimonopolný úrad, a to bolo veľmi závažné zistenie. Kedy Protimonopolný úrad v podstate usvedčil nieže dvoch, troch, štyroch4 hráčov z desiatich, pätnástich, dvadsiatich, že si vytvorili nejaký kartel medzi sebou. Inak povedané, teda dohodu, ako okradnúť zákazníkov. Ale oni si ju vytvorili v podstate všetci hráči, ktorí na trhu pôsobia. Čiže CHEQUE DEJENUER, ktorý sa medzičasom volá ABB Slovensko, DOXX, Vaše Slovensko a bývalý názov ACCORD Slovensko, teraz sa to volá Edenred. Tieto štyri firmy si mali medzi sebou vytvoriť dohodu, kde si rozdelili trh v tom duchu, keďže od tých malých prevádzok, od reštaurácií sú schopní získať 6-percentnú maržu a od Lidlu 1 percento, tak si povedali, že nebudú príliš ústretoví pre obchodné reťazce a s každým tým obchodným reťazcom sa dohodne iba nejaká dvojica z týchto stravovacích spoločností. Inak povedané, že keď ten človek nebude mať možnosť minúť tie peniaze v tom obchodnom reťazci s maržou jedno percento, to tak sa spoliehali, že tak minie to niekde v reštaurácii s maržou 6 percent. Čistý podvod na ľuďoch.
Toto odhalil Protimonopolný úrad, len potom následne keď si prečítate článok zo 14. septembra 2016, tak nadpis v Trende je jednoznačný: Nominanti MOST – HÍD hamujú bič na karteli. Jednoducho MOST – HÍD, ako verný to príslušník zlodejskej trojky, ktorá nám vládne, dostal zrejme za úlohu: pozor, pozor, nejako tam nám v tom Protimonopolnom úrade idú po krku; Béla, máš tam svojho šéfa Menyharta, máš tam človeka, ktorý má na starosti to kartelové oddelenie, skús s tým spraviť nejaký poriadok. Poriadok sa spravil, ľudia poctiví, ktorí makali, tam išli po krku kartelom, boli odídení. Jednoducho dobrovoľne to vzdali, lebo videli, že keď im niekto prezradí akciu, že idú robiť záťah do firmy, tak nemá to zrejme zmysel e ešte im v podstate aj za to vynadá, že taký zásah do nejakej firmy išli robiť. Takže nechce sa mi čítať celý článok, hovorím, je to článok zo 14. septembra 2016, titulok jednoznačný – Nominanti MOST – HÍD hamujú bič na karteli, z ktorého vyplýva to, že odvtedy, ako MOST – HÍD teda zobral pod patronát Protimonopolný úrad, už sa po krku gastrolístkovým zlodejom nepôjde, lebo majú ochrancu. Koho to? No Bélu Bugára.
Takže k ľuďom, ktorí doteraz chránili zlodejstvo na zamestnancoch, kedy len jednému zamestnancovi, ktorý v priebehu roka dostáva gastrolístky v priemernej hodnote plus-mínus, povedzme si, 4 eurá, pri 6-percentnej marži, to znamená, pri 250 dňoch krát 4 eurá, dúfam, že vieme počítať, tisíc eur, 6-percentná marža 60 eur. Čiže keď doteraz týchto zlodejov, pijavice, ktoré sú prisaté na zamestnancoch všetkých, ktorí dostávajú stravné lístky, na zamestnávateľoch, ktorí im tie stravné lístky majú vyplácať, a na reštauráciách, ktoré musia platiť výpalné pijaviciam, tak keď doteraz tieto pijavice ochraňovala strana SMER, vraj sociálna demokracia, keď v minulosti, a verím, že aj dnes, tieto pijavice ochraňujú verní to Slotovi poskokovia a pohrobkovia zo SNS, tak k týmto ochrancom pijavíc pribudla aj strana MOST – HÍD, ktorá veľmi rýchlo dala po krku poctivým ľuďom v Protimonopolnom úrade, ktorí po krku týmto pijaviciam išli. Ďakujem veľmi pekne za takýto skorumpovaný, zlodejský trojkartel, ktorý nám tu vládne, ktorý ochraňuje tých, ktorí okrádajú poctivých zamestnancov, poctivých zamestnávateľov a reštaurácie, ktoré musia len držať hubu a krok.
Argumenty, v úvodzovkách, ktoré tu zo strany poslancov za SMER a hlavne od Duška Bublavého, ktorému to píšu do počítača, lebo, no, nebudem komentovať ďalej, ale aby prečítal, tak zazneli naozaj veľmi, veľmi kľúčové. Tí ľudia sa nebudú stravovať, tie stravné lístky sú určené na to, aby sa ľudia stravovali v reštauráciách. On, chudák, nedopočul sa, že ďalšie tri vety neskôr povedal, že on vlastne tie stravné lístky doma míňa na nákupy v obchode a teda nestravuje sa za ne v reštauráciách. Trošku sa, sám seba usvedčil. Ale to potom tak vyzerá, že keď niečo niekomu napíšu do počítača, niečo hovorí z vlastnej hlavy, potom ten súzvuk myšlienok niekedy nenastáva. Ale potom už argumenty, ktoré teda neviem, či čítal alebo boli z vlastnej hlavy, že vlastne gastrolístkami bránime alkoholizmu de facto, lebo ľudia si potom nekúpia pálenku alebo nekúpia si cigarety alebo neminú to v automatoch, lebo za gastrolístky si ľudia kúpia iba potraviny, tak to už teda boli myšlienky hodné kapitána Danka.
Ako dnes môže niekto tvrdiť takú hlúposť, že alkoholik, ktorý teda, ak by teda dostal gastrolístok, že si ho nemôže od prvého kolegu vymeniť za peniaze a že naozaj, že ten alkoholik dostane tú stravenku, zrejme ju tuto niekde prinitujú na hlavu, s tou príde do obchodu, naskenujú a vlastne to on nemôže vymeniť za peniaze, on naozaj iba za to dostane to jedlo. Je to maximálna hlúposť, je to podceňovanie, jak to niekto povedal, že robenie ovcí z vašich voličov. Ja som povedal, že húpacích koníkov robíte z vašich voličov, robíte nesvojprávne individuá, ktoré nevedia rozmýšľať, ktoré sa nevedia rozhodnúť, ktoré dostanú hlad iba vtedy, keď im vy dáte lístok.
Jojo Viskupič tu použil krásny príklad, že by ste mohli zaviesť aj nejaké drinkáče na drink, však teda, aby teda ľudia, však nepôjdu predsa na drink iba vtedy, keď budú mať ten lístok. Však to nie je o tom, že mám chuť ísť s niekým si sadnúť a dám si vtedy frťana. To nie, to až vtedy, keď im SMER s MOST-om – HÍD a so SNS dajú drinkáč, tak vtedy pôjdu večer na drink. Navrhol cigáče, najprv som rozmýšľal, čo to hovorí, ale dobre, pochopil som, cigáče sú na cigy. Čiže akože áno, fajčiar zrejme ten si bude chcieť zafajčiť iba vtedy, keď mu SMER, SNS a MOST – HÍD doprajú teda ten jeden cigáč do peňaženky a vtedy až získa chuť na ten nikotín. Počúvate sa, prosím vás? Tie absurdnosti. Ja viem, že hlúposť je chytľavá. Ale nemuseli by ste sa veľmi takto rýchlo učiť od našeho pána predsedu Národnej rady. Toto sa tak obludné bludy, čo tu trepete, s prepáčením. Ľudia sú hladní vtedy, kedy majú gastráč? Ľudia necítia hlad, keď tam majú peniaze v tej peňaženke? Počúvate sa, prosím vás, čo rozprávate? Príklad drinkáča, cigáča, možno niekto tu hovoril, že ošatné by mali dostať, neviem, Ďuro Droba alebo kto. Takisto možno nejaký kináč do kina, lístok, lebo vtedy asi bude chcieť ísť do kina iba, keď bude mať ten lístok váš.
Ale omnoho lepší príklad a myslím si, že výstižnejší na tú obludnosť, ktorú tu používate ako zásadný argument, je, že by ste dávali ľuďom vzducháče. Lebo do kina, áno, nie každý musí ísť, dať si drink, nie každý. Holý môže behať po ulici, nie každý sa musí, okej, beriem, nemusí sa obliecť, necíti tú potrebu. Cigaretu tak isto, nie každý fajčí, ale dýchať vzduch zrejme musí každý. Tak isto každý musí jesť. A na tomto to asi najskorej teda pochopíte, keď to nedokážete pochopiť pri tom, že čo rozprávate, akú hlúposť, že tvrdiť, že ľudia budú hladní iba vtedy, keď im dáte gastrolístkový lístok, je to isté, že ľudia budú dýchať iba vtedy, keď im dáte lístok na dýchanie. Naozaj, toto sú myšlienky hodné kapitána Danka. Ale ja naozaj vás prosím, spravujete štát, ste zodpovední za 5,4 milióna ľudí na Slovensku, nerobte z ľudí teľce, nerobte z ľudí idiotov, ktorí sú nesvojprávni rozmýšľať a ktorí sú na vás až tak závislí, že na váš príkaz sú hladní.
Som rád, že máte aspoň sklonené hlavy, že sa asi hanbíte za hlúposti, ktoré vás sem poslali obhajovať, a zrejme, keďže sú tam, jaj, pardon, nie sú možné faktické, tak to, zase mi to odpustite, ale veľmi ma mrzí táto argumentácia, ktorú teda predvádzate.
Keď tu niekto hovoril a spochybňoval maržu, že tieto firmy gastrolístkov majú maržu 34 %, ja by som upriamil pozornosť na to, že nehovorme, prosím vás, o marži, lebo to je, ako keby sa bavíme o marži pri gastrolískových firmách, to ako keby sa bavíme o marži mafie na Sicílii, lebo to je to isté. Jednoducho to je niečo, čo do toho štátu nepatrí, niečo, nejaký vred, nejaká pijavica, kde nie je na mieste teraz posudzovať maržu tých firiem a tváriť sa, že či 34. Kebyže 20, tak poviem, že okej. Nie, pri týchto firmách musíme brať kvázi za maržu plnú ich tržbu. Celé ich tržby je de facto marža, to je niečo, čo zoberú ľuďom. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, môžem sa vás opýtať, či ešte budete dlho, lebo sme si odsúhlasili, že od pol piatej prerokujeme ďalší bod, lebo to môžme potom prerušiť. Ako chcete.

Matovič, Igor, poslanec NR SR
Dve minúty. Alebo potom teda prerušme, okej.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Národnej rade bola doručená žiadosť Súdnej rady, na základe ktorej má Národná rada navrhnúť Súdnej rade dvoch kandidátov sudcov na jedno miesto člena disciplinárneho senátu. Dôvodom je uplynutie funkčného obdobia člena disciplinárneho senátu.
Za člena disciplinárneho senátu môže byť podľa § 119b zákona o sudcoch a prísediacich zvolený sudca, ktorý vo funkcii sudcu pôsobí najmenej 5 rokov, proti ktorému sa nevedie disciplinárne konanie alebo trestné stíhanie, ktorému nebolo uložené disciplinárne opatrenie a ktorý nie je členom Súdnej rady, predsedom súdu alebo podpredsedom súdu. Sudca môže byť zvolený za predsedu a člena disciplinárneho senátu najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.
Predseda Národnej rady vyzval oprávnené subjekty, aby v termíne do 17. januára 2017, resp. v predloženom termíne do 25. januára 2017 predložili príslušné návrhy ústavnoprávnemu výboru. V určenom termíne boli predložené dva návrhy. Ústavnoprávny výbor na 31. schôdzi 31. januára 2017 návrhy prerokoval. Uznesením č. 148 konštatoval, že navrhnutí sudcovia Ayše Pružinec Erenová a Peter Paluda spĺňajú podmienky ustanovené v § 119b citovaného zákona. Ústavnoprávny výbor odporučil vykonať voľbu podľa ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a volebného poriadku o voľbe a odvolávaní iných funkcionárov schváleného uznesením Národnej rady č. 198 zo 17. júna 2011.
Pán predsedajúci, poprosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Účelom tohto môjho vystúpenia v tejto rozprave je pokus o zabezpečenie toho, aby kolega poslanec Glváč stiahol návrh na kandidatúru sudkyne Ayše Pružinec Erenovej za členku disciplinárneho senátu.
Podľa môjho názoru, ktorý plynie z mojich poznatkov z môjho občianskeho povolania advokáta, plynie, že táto sudkyňa je úplne nespôsobilá na to, aby bola členkou disciplinárneho senátu. Je úplne nespôsobilá za predpokladu, že chceme aspoň vytvoriť zdanie, že máme niečo robiť so stavom súdnictva, aký dnes zažívame. Ak niekto hovorí, že postačí prosté splnenie tých základných predpokladov na to, aby niekto mohol byť členom disciplinárneho senátu, tak je to spreneverenie sa funkcii poslanca podľa môjho názoru. Totižto, sudkyňa Ayše Pružinec Erenová je ťažká prieťahárka, ktorá rozhoduje veci tak, ako si to všetci neželáme, rozhoduje veci tým najotrasnejším spôsobom. Je to osoba, ktorá je príslušníkom justičnej mafie, ktorá spôsobuje to, že na Slovensku nie je možné dosiahnuť spravodlivosť. Pozrime sa, ako rozhoduje, som si nechal vytiahnuť niekoľko rozhodnutí sudkyne Pružinec Erenovej. Tak napríklad, vo veci z roku 2001 rozhodovala v jej fáze, poslednej fáze konania rozhodovala od 30. 6. 2014, kedy bolo rozhodnutie okresného súdu, rozhodovala, vydala rozhodnutie 21. 7. 2016. Dva roky jeden mesiac len na jej stupni. Ďalej takýchto rozhodnutí tu mám iks. Potom tu mám rozhodnutie, kde o predbežnom opatrení, ktoré zo zákona má byť vydané čo najrýchlejšie, ona na odvolaní rozhodovala štyri mesiace. A takúto sudkyňu my chceme navrhnúť ako kandidátku na disciplinárny senát?! Ako ona bude rozhodovať o disciplinárnych previneniach iných sudcov?
A, navyše, má sudkyňa, ktorá má takéto prieťahy, tých prípadov tu mám len z poslednej doby a len z tých, ktoré sú dostupné, mám 15 takýchto, ako som uviedol, má ona čas na to, aby popri svojom hlavnom zamestnaní, to znamená, rozhodovaní ako sudkyňa, ešte mohla robiť aj sudkyňu – členku disciplinárneho senátu? To je výsmech.
A chcem niečo povedať k tým prieťahom. Prieťahy sú symptómom korupcie. Pretože dobré rozhodnutie súdne sa robí ľahko, sa robí rýchle. Máme sudcov, ktorí za rok 2016, a to sú tí mladí sudcovia, tí, ktorí už prešli previerkami, urobili viac ako 1 200 rozhodnutí za jeden rok. Tak sa rozhoduje. Ale sudkyňa, ktorá tu je kolegom Glváčom, ktorý mimochodom je tiež advokát, a všetci vieme, že je spoluvlastníkom SMER-u a že ako on funguje, že čo to je za človeka, tak ten samozrejme nie náhodou navrhuje niekoho, kto je prieťahárka. A vieme, že kto je prieťahár, ten je aj korupčník. To je isté. Takto funguje naša justícia.
Preto ešte raz vyzývam kolegu Glváča, aby stiahol kandidatúru sudkyne Pružinec Erenovej z voľby na člena disciplinárneho senátu.
Ďakujem.

Pán kolega Baránik, tvrdenie, že kandidátka za sudkyňu, disciplinárnu sudkyňu je členkou sudcovskej mafie, je natoľko závažné, že by som v tejto situácii naozaj očakával vystúpenie pána Glváča, ktorý túto pani navrhuje. A som teraz veľmi zvedavý, že či aj koaličných poslancov bude zaujímať nejaké podozrenie alebo podozrenia, ktoré ste tu vyslovili, a budú si ich preverovať alebo pôjdu iba slepo hlasovať, zakrúžkujú tak, ako im povedia.

Ďakujem pekne. No dostal som teraz od kolegyne z MOST-u – HÍD indikátor, keďže je tiež advokátka, že nie som sám, kto si toto myslí. A preto vítam to, čo uviedol kolega Igor Matovič. Nech sem príde pán Glváč a nech nám zdôvodní, ako mu skrsla v hlave myšlienka, že by sudkyňa a ešte Pružinec Erenová mala byť členkou disciplinárneho senátu. Nech nám povie, odkiaľ ju pozná, ako sa s ňou dohodol na tom, že súhlasila s kandidatúrou, že či ju pozná z, ja neviem, nejak z nejakého kontaktu z kancelárie doktora Filipa Bonaparte, alebo ako ju pozná. Nech nám povie. Ďakujem.