12. schôdza

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v rokovaní. Prosím povereného overovateľa, aby oznámil výsledok tajného hlasovania.

(Výsledok tajného hlasovania o návrhu na voľbu verejného ochrancu práv, tlač 418.)

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, dovoľte mi prečítať zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu verejného ochrancu práv, ktoré sa konalo 8. februára 2017.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu verejného ochrancu práv bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 140 hlasovacích lístkov. Teda na voľbe bolo prítomných 140 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu verejného ochrancu práv všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 140 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 4 neplatných a 136 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že:
- za Antona Čulena hlasovalo 15 poslancov, proti hlasovalo 93, zdržalo sa hlasovania 28;
- za Máriu Patakyovú hlasovalo 75 poslancov, 38 proti, 23 sa zdržalo hlasovania;
- za Janku Šípošovú hlasovalo 41 poslancov, proti 67, zdržalo sa hlasovania 28.
Na voľbu verejného ochrancu práv je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bola za verejného ochrancu práv zvolená Mária Patakyová.
Overovatelia poverili svojho člena Annu Verešovú, teda mňa, oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.

Ďakujem.

Konštatujem, že Národná rada zvolila Máriu Patakyovú za verejnú ochrankyňu práv na funkčné obdobie päť rokov, ktoré začína plynúť dňom zloženia sľubu. (Potlesk.)

Čiže pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Kotlebu, Schlosára, Kecskésa, Grausovej a Nehézovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, tlač 371. Prosím poslanca Rastislava Schlosára, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a spravodajkyňu z výboru pre zdravotníctvo poslankyňu Janu Cigánikovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov. Do rozpravy je ešte písomne prihlásený... písomne? Ústne. Ústne pán poslanec Zelník, ktorému odovzdám slovo, ale ešte teda pokračujeme, bol, áno, mám tu teda maličkú chybu. Končíme teda faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca.
Nech sa páči, pani poslankyňa Grausová.

(Pokračovanie v rokovaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára, Jána Kecskésa, Natálie Grausovej a Jany Nehézovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 371.)

Ďakujem. Mne je veľmi ľúto, že tu nie je pán Raši, ktorý bol, voči ktorému bola spustená verejná mediálna hystéria jednak zo strany médií a najmä zo strany farmaceutických firiem a tých lekárov, odborníkov na očkovanie, že nakúpil málo vakcín. Potom ho donútili, že musel kúpiť obrovské množstvo vakcín. Takže jednoducho takmer ho v médiách politicky popravili, takisto ako premiéra Fica v tom 2009 roku. Okrem toho chcem povedať, že naozaj z vlastnej skúsenosti poznám tie nátlakové akcie, ktoré sú zo strany farmaceutických firiem na lekárov. A ešte niečo, že pred niekoľkými rokmi, neviem teraz presne pred koľkými, bol jeden významný a veľmi dobrý neurológ bratislavský, primár, teda MUDr. Štofko, ktorý sa kriticky vyjadril k tejto vakcinácii a bol tak prenasledovaný, že ani množstvo lekárov, ktorí súhlasili s jeho názorom na vakcináciu, sa napokon neodvážilo podpísať pod túto, pod jeho výzvu alebo pod to, čo on podpísal, pretože sa báli prenasledovania. A znova hovorím, to bola takmer mediálna poprava a bol to človek zo SMER-u. Ďakujem.

Pán poslanec Budaj.

Tá rozprava je prerušená. A ja sa len chcem spätne vrátiť do tej atmosféry okolo démonizovania, štepenia a všetkých týchto vakcinácií a preventívnych úsilí. Naozaj sa núka množstvo aj ironických slov, však ja sám by som mohol byť veľmi trpkým svedectvom toho, aká nízka bola vakcinácia proti blbosti v 50. rokoch, vidíte to aj na mne a mnohých mne podobných.
Predsa ale nebudem sa uchyľovať k irónii, ani k sebairónii, ale chcem vyzdvihnúť všetky racionálne hlasy pánov doktorov, ktorí tu hovorili z koalície aj z opozície. Parlament v tejto téme, ktorá na prvý pohľad vyzerala, že buď skončí trápne alebo skončí nejakými hádkami, ukázal kvalitnú debatu a kvalitné argumenty. Chcem vám osobne za to poďakovať a vynechám preto aj všetku iróniu, ktorá, ktorú tá téma tak silne povzbudzuje. Podstatné je, že sme dokázali diskutovať vecne, dokázali tu zaznieť argumenty a k tým argumentom odborníkov nie je čo dodať.
Ďakujem.

Pán poslanec Kotleba. (Krátka pauza, predsedajúci telefonuje.)
Pardon, komunikoval som s organizačným odborom. To boli faktické poznámky na pani poslankyňu Nehézovú. Mal som tu trošku chaos v tých papieroch. Takže sa pýtam, či pani poslankyňa chce zaujať, chce reagovať? Nie.
Takže procedurálny návrh, pán poslanec Sopko.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja vás žiadam uviesť do zápisu k hlasovaniu č. 122, výpis hlasovania ukazuje, že som hlasoval proti a ja som hlasoval za. Ďakujem.

Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa Cigániková. Nie je v sále. Aha, je tu, pardon. (Smiech v sále.) Ja som sa pozeral do predného radu.

Ďakujem pekne. Pod lampou je najväčšia tma, hej.
Ja som, ja sa teda pridám k skupinke tých, ktorí k tomuto návrhu zákona nechceli vystúpiť, no nakoniec, nakoniec v rámci diskusie som sa rozhodla povedať pár slov, bude to naozaj krátke. Chcela, to, čo tu zaznelo. Od predkladateľov zaznelo, že ani lekári nemajú jednoznačný názor, či očkovať deti alebo nie, či rodičia majú dať očkovať svoje deti alebo nie. Myslím si, že ani rodičia nemajú jednoznačný názor.
Takisto zaznelo, povinnosťou zdravotníckych inštitúcií je informovať rodičov. Ja si skôr myslím, že povinnosťou je liečiť aj rodičov aj deti a celú spoločnosť. Ale áno, o tej informovanosti sa môžeme baviť.
Kolega Baláž povedal, že - nie je tu už -, že toto je čisto vedecká záležitosť. Ja by som chcela podotknúť, že ja si myslím pri všetkej úcte a pochopení toho, že naozaj túto tému treba odborne, odborne predstaviť a snažiť sa ju tak aj poňať, ale myslím si, že naozaj to nie je iba odborná záležitosť z toho dôvodu, že sa týka rodičov, ktorí veria tomu, že svoje dieťa jednoducho takýmto spôsobom ohrozujú. A v tomto bode mi to už príde nie úplne naozaj o vede a o odborníkoch, ale práveže o ľuďoch a myslím si, že je na mieste nejaká diskusia.
Pán Zelník, veľmi, veľmi, veľmi dobré vystúpenie. Viacerí vás pochválili, musím tak urobiť aj ja, naozaj klobúk dole. Dokonca som si bola od pána Zelníka vypýtať tie argumenty, neskôr poviem, kvôli čomu. Ale naozaj toto je diskusia, je na mieste povedať svoj názor.
Nesúhlasím s pánom Kotlebom v tom, že niečo rieši následné obviňovanie, lebo myslím si, aj keby mal trikrát pravdu a keby aj pán Zelník bol v tomto finančne zainteresovaný a tak ďalej a tak ďalej, myslím si, že mu to nebráni povedať argumenty a je na nás, rozumných ľuďoch, aby sme si zvážili, či im veriť alebo nie a myslím si, že tie argumenty, tá dôvodová správa bola naozaj výborne spracovaná a úplne mi je, teda jedno pozadie toho, pokiaľ počujem tie argumenty a zdajú sa mi teda naozaj správne v mnohom.
Na druhej strane takisto pán Zelník hovoríte, antivakcinačná loby má svoju, má obrovskú silu a vravíte, že neviete prečo. A to je podľa mňa, odpoveď na tú otázku je práve to, pretože nevedieme diskusiu, pretože odborníci naozaj s tými rodičmi tú diskusiu nevedú a tam je priestor na tie špekulácie, na tie obavy, na ten strach, pretože kolegovia tu hovorili ako príklad pokuty v doprave, ale myslím si, že inak reaguje človek, keď ide o jeho vodičský preukaz a keď ide o jeho dieťa. A práve preto si myslím, že reagujú prehnane tí rodičia, možno až veľmi prehnane, možno hystericky, možno naozaj veria konšpiráciám. Myslím si, že vo veľa prípadoch áno. Ja svoje deti mám obe zaočkované. Dokonca si priplácam za očkovanie navyše, pretože verím tým doktorom a verím tomu, čo hovoria, ale poviem vám pravdu, že keď sa tu bavíme o odbornosti, tak neviem, či je možné ma nazvať odborníkom, keď nejaké roky, konkrétne sedem rokov som robila s deťmi a s rodičmi a vidím, vidím, ako tí rodičia reagujú a naozaj viem na to pozrieť aj z pohľadu tej matky, ktorá má skutočnú obavu a ja jej neviem vysvetliť, prečo ju nútim, aby si išla dať zaočkovať dieťa, keď ona verí tomu, že to naozaj prinesie nejakú chorobu alebo, alebo sa tomu dieťaťu niečo stane a keď teda podľa nej na to existujú relevantné argumenty.
Sama z tohto dôvodu ja neviem hlasovať ani "áno", pretože by to bolo v rozpore s mojím vedomím a svedomím. Neviem hlasovať ani "nie". Z tohto dôvodu ja sa zdržím. Ale chcem poprosiť obe strany aj v tomto pléne a možno aj verejnosť, trošku poprosiť o zmier, pretože tá diskusia, bolo to vidieť aj na tejto debate, tá diskusia je veľmi, veľmi potrebná a treba naozaj trpezlivo tým rodičom vysvetliť, možno aj na strane tých autorít by bolo načase, keby sa naozaj spojili a snažili sa tým rodičom vysvetliť, že ich deti nie sú ohrozené. A naozaj nech ten rodič nemá obavu, lebo myslím si, že naozaj nútiť tú matku, toho otca, aby svoje dieťa išlo dať, išiel dať zaočkovať, keď verí tomu, že je to pre to dieťa zlé, myslím si, že toto je pochopiteľné, že je z tohto obava.
Takže ja len toľko k tejto diskusii. Nie som ani za, ani proti, len chcem poprosiť obe strany ešte raz o pochopenie navzájom, pretože myslím si, že ani rodičia nemôžu od nás čakať, keď máme strážiť nejaké verejné zdravie, keď sa bavíme o, niekoľkokrát tu aj padol termín "kolektívna imunita", ak som to ja teda pochopila správne, tak kolektívnu imunitu chápem aj tak, že keď zaočkovanosť detí klesne pod nejaké percento, tak v tom momente už sú zaočkované, už sú ohrozené aj tie deti, ktoré sú zaočkované. Takto mi to bolo vysvetlené.
Čiže je, myslím si, na mieste u lekárov, ktorí vedia, o čom hovoria a rozumejú tomu, myslím si, že je na mieste strážiť túto kolektívnu imunitu, pretože naozaj potom ohrozujeme nielen svoje deti, ale aj seba a nič tým nevyriešime. Ale rovnako je na mieste, takisto si myslím, lekári vedia pochopiť tých rodičov, že majú obavu a z tohto dôvodu by to mali byť práve oni, ktorí tým rodičom poskytnú dostatok informácií. Vidíte aj vy sami, kolegovia tu v pléne, ani my nemáme tie informácie a to tu sedíme a máme všetky možnosti. Ani my sa nevieme rozhodnúť.
Takže ešte raz, možno je na mieste pochvala pre pána Zelníka aj v tom, že organizuje v marci stretnutie s odborníkmi, ale chcem vás upozorniť, že ja určite si teda, už teraz to robím, zozbieram otázky, obavy tých rodičov a budem sa tých odborníkov pýtať a budem sa z toho snažiť vytvoriť nejaký výstup, ktorý by naozaj možno išiel tým smerom, že by rodičia mali menšie obavy a nemuseli by sme ich až tak takýmto spôsobom nútiť a diskutovať.
Ďakujem pekne.