12. schôdza

Ďakujem. Mne je veľmi ľúto, že tu nie je pán Raši, ktorý bol, voči ktorému bola spustená verejná mediálna hystéria jednak zo strany médií a najmä zo strany farmaceutických firiem a tých lekárov, odborníkov na očkovanie, že nakúpil málo vakcín. Potom ho donútili, že musel kúpiť obrovské množstvo vakcín. Takže jednoducho takmer ho v médiách politicky popravili, takisto ako premiéra Fica v tom 2009 roku. Okrem toho chcem povedať, že naozaj z vlastnej skúsenosti poznám tie nátlakové akcie, ktoré sú zo strany farmaceutických firiem na lekárov. A ešte niečo, že pred niekoľkými rokmi, neviem teraz presne pred koľkými, bol jeden významný a veľmi dobrý neurológ bratislavský, primár, teda MUDr. Štofko, ktorý sa kriticky vyjadril k tejto vakcinácii a bol tak prenasledovaný, že ani množstvo lekárov, ktorí súhlasili s jeho názorom na vakcináciu, sa napokon neodvážilo podpísať pod túto, pod jeho výzvu alebo pod to, čo on podpísal, pretože sa báli prenasledovania. A znova hovorím, to bola takmer mediálna poprava a bol to človek zo SMER-u. Ďakujem.

Tá rozprava je prerušená. A ja sa len chcem spätne vrátiť do tej atmosféry okolo démonizovania, štepenia a všetkých týchto vakcinácií a preventívnych úsilí. Naozaj sa núka množstvo aj ironických slov, však ja sám by som mohol byť veľmi trpkým svedectvom toho, aká nízka bola vakcinácia proti blbosti v 50. rokoch, vidíte to aj na mne a mnohých mne podobných.
Predsa ale nebudem sa uchyľovať k irónii, ani k sebairónii, ale chcem vyzdvihnúť všetky racionálne hlasy pánov doktorov, ktorí tu hovorili z koalície aj z opozície. Parlament v tejto téme, ktorá na prvý pohľad vyzerala, že buď skončí trápne alebo skončí nejakými hádkami, ukázal kvalitnú debatu a kvalitné argumenty. Chcem vám osobne za to poďakovať a vynechám preto aj všetku iróniu, ktorá, ktorú tá téma tak silne povzbudzuje. Podstatné je, že sme dokázali diskutovať vecne, dokázali tu zaznieť argumenty a k tým argumentom odborníkov nie je čo dodať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja vás žiadam uviesť do zápisu k hlasovaniu č. 122, výpis hlasovania ukazuje, že som hlasoval proti a ja som hlasoval za. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pod lampou je najväčšia tma, hej.
Ja som, ja sa teda pridám k skupinke tých, ktorí k tomuto návrhu zákona nechceli vystúpiť, no nakoniec, nakoniec v rámci diskusie som sa rozhodla povedať pár slov, bude to naozaj krátke. Chcela, to, čo tu zaznelo. Od predkladateľov zaznelo, že ani lekári nemajú jednoznačný názor, či očkovať deti alebo nie, či rodičia majú dať očkovať svoje deti alebo nie. Myslím si, že ani rodičia nemajú jednoznačný názor.
Takisto zaznelo, povinnosťou zdravotníckych inštitúcií je informovať rodičov. Ja si skôr myslím, že povinnosťou je liečiť aj rodičov aj deti a celú spoločnosť. Ale áno, o tej informovanosti sa môžeme baviť.
Kolega Baláž povedal, že - nie je tu už -, že toto je čisto vedecká záležitosť. Ja by som chcela podotknúť, že ja si myslím pri všetkej úcte a pochopení toho, že naozaj túto tému treba odborne, odborne predstaviť a snažiť sa ju tak aj poňať, ale myslím si, že naozaj to nie je iba odborná záležitosť z toho dôvodu, že sa týka rodičov, ktorí veria tomu, že svoje dieťa jednoducho takýmto spôsobom ohrozujú. A v tomto bode mi to už príde nie úplne naozaj o vede a o odborníkoch, ale práveže o ľuďoch a myslím si, že je na mieste nejaká diskusia.
Pán Zelník, veľmi, veľmi, veľmi dobré vystúpenie. Viacerí vás pochválili, musím tak urobiť aj ja, naozaj klobúk dole. Dokonca som si bola od pána Zelníka vypýtať tie argumenty, neskôr poviem, kvôli čomu. Ale naozaj toto je diskusia, je na mieste povedať svoj názor.
Nesúhlasím s pánom Kotlebom v tom, že niečo rieši následné obviňovanie, lebo myslím si, aj keby mal trikrát pravdu a keby aj pán Zelník bol v tomto finančne zainteresovaný a tak ďalej a tak ďalej, myslím si, že mu to nebráni povedať argumenty a je na nás, rozumných ľuďoch, aby sme si zvážili, či im veriť alebo nie a myslím si, že tie argumenty, tá dôvodová správa bola naozaj výborne spracovaná a úplne mi je, teda jedno pozadie toho, pokiaľ počujem tie argumenty a zdajú sa mi teda naozaj správne v mnohom.
Na druhej strane takisto pán Zelník hovoríte, antivakcinačná loby má svoju, má obrovskú silu a vravíte, že neviete prečo. A to je podľa mňa, odpoveď na tú otázku je práve to, pretože nevedieme diskusiu, pretože odborníci naozaj s tými rodičmi tú diskusiu nevedú a tam je priestor na tie špekulácie, na tie obavy, na ten strach, pretože kolegovia tu hovorili ako príklad pokuty v doprave, ale myslím si, že inak reaguje človek, keď ide o jeho vodičský preukaz a keď ide o jeho dieťa. A práve preto si myslím, že reagujú prehnane tí rodičia, možno až veľmi prehnane, možno hystericky, možno naozaj veria konšpiráciám. Myslím si, že vo veľa prípadoch áno. Ja svoje deti mám obe zaočkované. Dokonca si priplácam za očkovanie navyše, pretože verím tým doktorom a verím tomu, čo hovoria, ale poviem vám pravdu, že keď sa tu bavíme o odbornosti, tak neviem, či je možné ma nazvať odborníkom, keď nejaké roky, konkrétne sedem rokov som robila s deťmi a s rodičmi a vidím, vidím, ako tí rodičia reagujú a naozaj viem na to pozrieť aj z pohľadu tej matky, ktorá má skutočnú obavu a ja jej neviem vysvetliť, prečo ju nútim, aby si išla dať zaočkovať dieťa, keď ona verí tomu, že to naozaj prinesie nejakú chorobu alebo, alebo sa tomu dieťaťu niečo stane a keď teda podľa nej na to existujú relevantné argumenty.
Sama z tohto dôvodu ja neviem hlasovať ani "áno", pretože by to bolo v rozpore s mojím vedomím a svedomím. Neviem hlasovať ani "nie". Z tohto dôvodu ja sa zdržím. Ale chcem poprosiť obe strany aj v tomto pléne a možno aj verejnosť, trošku poprosiť o zmier, pretože tá diskusia, bolo to vidieť aj na tejto debate, tá diskusia je veľmi, veľmi potrebná a treba naozaj trpezlivo tým rodičom vysvetliť, možno aj na strane tých autorít by bolo načase, keby sa naozaj spojili a snažili sa tým rodičom vysvetliť, že ich deti nie sú ohrozené. A naozaj nech ten rodič nemá obavu, lebo myslím si, že naozaj nútiť tú matku, toho otca, aby svoje dieťa išlo dať, išiel dať zaočkovať, keď verí tomu, že je to pre to dieťa zlé, myslím si, že toto je pochopiteľné, že je z tohto obava.
Takže ja len toľko k tejto diskusii. Nie som ani za, ani proti, len chcem poprosiť obe strany ešte raz o pochopenie navzájom, pretože myslím si, že ani rodičia nemôžu od nás čakať, keď máme strážiť nejaké verejné zdravie, keď sa bavíme o, niekoľkokrát tu aj padol termín "kolektívna imunita", ak som to ja teda pochopila správne, tak kolektívnu imunitu chápem aj tak, že keď zaočkovanosť detí klesne pod nejaké percento, tak v tom momente už sú zaočkované, už sú ohrozené aj tie deti, ktoré sú zaočkované. Takto mi to bolo vysvetlené.
Čiže je, myslím si, na mieste u lekárov, ktorí vedia, o čom hovoria a rozumejú tomu, myslím si, že je na mieste strážiť túto kolektívnu imunitu, pretože naozaj potom ohrozujeme nielen svoje deti, ale aj seba a nič tým nevyriešime. Ale rovnako je na mieste, takisto si myslím, lekári vedia pochopiť tých rodičov, že majú obavu a z tohto dôvodu by to mali byť práve oni, ktorí tým rodičom poskytnú dostatok informácií. Vidíte aj vy sami, kolegovia tu v pléne, ani my nemáme tie informácie a to tu sedíme a máme všetky možnosti. Ani my sa nevieme rozhodnúť.
Takže ešte raz, možno je na mieste pochvala pre pána Zelníka aj v tom, že organizuje v marci stretnutie s odborníkmi, ale chcem vás upozorniť, že ja určite si teda, už teraz to robím, zozbieram otázky, obavy tých rodičov a budem sa tých odborníkov pýtať a budem sa z toho snažiť vytvoriť nejaký výstup, ktorý by naozaj možno išiel tým smerom, že by rodičia mali menšie obavy a nemuseli by sme ich až tak takýmto spôsobom nútiť a diskutovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. K tomu by som povedal len toľko, že tá debata odborníkov s tými laikami, ktorí tvrdia niečo opačné, je dosť problematická. Česká verejnoprávna televízia spravila takúto, oni majú takú, taký program, vedie to tá pani Ilková, kde na jednej strane sú jedni zástancovia, na druhej strane sú druhí zástancovia. Na tej jednej strane boli tí, ktorí tvrdia, že to škodí, na druhej strane boli tí odborníci. Ten výsledok, keď skončil, bol taký, že kto tomu nerozumie a nie je v tom odborník, tak zase len nevedel, pretože bola z toho jedna obyčajná hádka a keď, ako aj pani Grausová žiadala, že aby bolo paritné zastúpenie a budete mať jeden hlas odborníka a jeden hlas neodborníka, tak potom celý výsledok môže byť 1 : 1. Ďakujem.

Už ide. Dobre. Ďakujem pekne za slovo. Ospravedlňujem sa za zmätok, zabudla som to stlačiť, prihlásiť sa.
A v tomto úplne máš pravdu, Alino, ja viem si predstaviť, ako by tá debata vyzerala, ale myslím si, že sa trošku, že neveríme trochu tým rodičom a myslím si, že oni si takisto dokážu zhodnotiť, čo hovorí odborník a čo hovorí ten laik. A myslím si, že kto iný, ako ten odborník, lebo ten rodič to nedokáže, hej? Tak kto iný, ako ten odborník, by mal tie bludy vyvrátiť. A napríklad pán Zelník to v určitej časti dokázal veľmi dobre, veľa kolegov presvedčil evidentne a myslím si, že toto je cesta, že takto, takýmto spôsobom nech tí rodičia cez nejakého svojho zástupcu kľudne majú možnosť sa opýtať a nech je na tie otázky odpovedané odborníkmi a potom už nechajme na tých rodičoch, čomu budú veriť. Ale keď raz je niečo pravda, tak je to veľmi ľahké - to sme tu teraz videli - vyargumentovať, alebo teda aspoň ja v to naivne dúfam, že sa takéto niečo podarí. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Kolegyne, kolegovia, na záver len toľko, ja nebudem nikoho z vás, ani tých, čo tu ste, ani tých, čo tu už nie ste, nebudem nikoho prosiť, aby ste podporili náš návrh zákona, pretože si myslím, že nikto so zdravým rozumom si sám dobrovoľne neobmedzí svoje vlastné právo rozhodovať o tom, či podstúpi nejaký lekársky zákrok alebo nie, bez ohľadu na to, či to je očkovanie, či je to nejaká operácia, proste nikto so zdravým rozumom si toto právo nenechá vziať. Toto všetko v podstate vedia či už v takých krajinách, ako je Švajčiarsko, vedia to v Japonsku, vedia to v Kanade, myslím si, že je načase, aby sme to vedeli aj my u nás na Slovensku, aby sme aj my opustili tú totalitnú prax alebo ten totalitný prístup k očkovaniu. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, keďže toto štartuje takú pomerne dlhšiu sériu zákonov k tej istej téme, teda návrhu zrušenia vyšších územných celkov, dovoľte mi možno na úvod zopár technických poznámok. Po konzultácii teda s predsedajúcim, hoci je zlúčená rozprava k niekoľkým bodom v tejto chvíli, je potrebné aj správne z hľadiska rokovacieho poriadku uviesť každý ten zákon separátne a potom aj k nemu by mal spravodajca podať spravodajskú správu separátne, jednak aj z hľadiska rokovacieho poriadku, aby nevznikol chaos.
Preto mi dovoľte len vás informovať, že ten postup bude taký, že ako zástupca, navrhovateľ, teda spolu s kolegyňou Macháčkovou sme navrhovatelia, ja vždy uvediem stručne každý z tých zákonov, dostane slovo spravodajca k tomu zákonu a keď teda budú všetky štyri otvorené, tak potom bude tá skutočná rozprava k tomu, lebo keby som teraz ako keby chcel to spájať napríklad z hľadiska navrhovateľa, tak by vznikol dosť veľký chaos, technický. Takže to len na vysvetlenie.
Zároveň (rečník si odkašľal), pardon, zároveň mi dovoľte uviesť, že tých zákonov je 28, ale ako sme sa spoločne dohodli na začiatku schôdze, sú spojené do siedmich balíkov podľa, by som povedal, vecnej, vecnej príslušnosti tak, aby sme zároveň mali možnosť diskutovať o jednotlivých témach a zároveň to teda netrvalo nejako neprimerane dlho, ale aby sa tá debata nerozbiehala viac, než je nevyhnutné.
V tejto chvíli máme spojenú rozpravu teda k štyrom bodom. Je to zmena ústavy, je to zákon, ktorým sa rušia samotné územné celky, je to zákon o rozpočtovom určení výnosu dane a, pardon, to sú tie tri, nie štyri, pomýlil som sa, toto sú tie prvé tri. Takže k nim ideme ako prví do rozpravy a dovoľte mi teda začať s tým, že by som stručne uviedol prvú zmenu, ktorou je návrh poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Obsahom tohto návrhu zákona je zmena Ústavy Slovenskej republiky. Tá zmena je pomerne stručná a spočíva v tom, že zo znenia ústavy sa vypúšťajú všetky odkazy na vyššie územné celky, ktoré v nej sú. Dovoľte mi zdôrazniť, že nie všetky tie zmeny sú nevyhnutné na to, aby sa zrušili vyššie územné celky. Dovoľte, aby som vám uviedol príklad. V Ústave Slovenskej republiky stále je Fond národného majetku Slovenskej republiky, ktorý už neexistuje. Fond národného majetku Slovenskej republiky bol zrušený obyčajným zákonom ešte teda za druhej Ficovej vlády. Nahradila ho dcérska spoločnosť ministerstva hospodárstva MH manažment napriek tomu, že v Ústave zostali určité odkazy na Fond národného majetku, sú tam dodnes. Tie však nie sú v podobe konštituovania Fondu národného majetku, tie nehovoria o tom, že sa zriaďuje fond, ale sú len v odkazoch napríklad v tom, že Najvyšší kontrolný úrad môže kontrolovať hospodárenie Fondu národného majetku. To znamená, že keď taký fond zanikol, nie je to v rozpore s textom ústavy, ktorá len predpokladá, že ak by taký fond existoval, tak by mal byť kontrolovateľný.
My keďže sme však chceli, samozrejme, chceli tú vec urobiť technicky aj legislatívne čo najčistejšie, najpresnejšie, tak my sme z návrhu ústavy, v tomto zákone vypúšťame nielen teda samotný fakt, že existujú vyššie územné celky, ktorý sa tam ustanovuje popri obciach ako druhom type územnej samosprávy, ale vypúšťame aj všetky odkazy na vyššie územné celky v texte ústavy. Tým pádom, ak by tento návrh bol schválený, tak by vlastne z ústavy vyššie územné celky zmizli v akejkoľvek podobe.
Toľko teda tu už sľúbený stručný úvod a potom k samotnej vecnej podstate sa dostaneme neskôr, keď všetky tri zákony prebehnú aj tým základným spravodajským procesom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky. Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 17. marca a gestorský do 20. marca 2017.
Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Takže, ďakujem pekne, áno, je to návrh zákona o zrušení vyšších územných celkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Predmetom tohto zákona je legislatívna realizácia hlavných častí toho návrhu. To znamená, že už zrušili by sa jednotlivé vyššie územné celky, ten zákon je štruktúrovaný tak, že najprv konkrétne hovorí o tom, že každý z tých vyšších územných celkov sa zruší, aby to teda bolo aj legislatívne uvedené. Zároveň potom následne ten zákon uvádza, že na obce prechádzajú pôsobnosti vyšších územných celkov na niektorých úsekoch. Konkrétne uvádza, že je to na úseku sociálnej pomoci, školstva, divadelnej činnosti, múzeí a galérií, osvetovej činnosti a knižníc a naopak uvádza, že na okresné úrady v sídlach krajov prechádzajú pôsobnosti vyšších územných celkov na úseku dráh, cestnej dopravy, územného plánovania, regionálneho rozvoja a športu.
To sú také tie hlavné, ale zákon rieši, samozrejme musí riešiť všetky kompetencie vyšších územných celkov, takže uvádza aj také tie, nechcem povedať, že menej dôležité, lebo sú veľmi dôležité, ale také partikulárnejšie. Napríklad uvádza, že pôsobnosť VÚC na úseku humánnej farmácie prechádza na Štátny ústav pre kontrolu liečiv, uvádza, že pôsobnosti vyšších územných celkov na úseku pozemných komunikácií prechádzajú na ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, uvádza, že pôsobnosť vyšších územných celkov na úseku zdravotníctva prechádza na ministerstvo zdravotníctva, avšak ten zákon uvádza, že po dohode s obcou môže na obec prejsť doterajšia zriaďovateľská pôsobnosť vyššieho územného celku k nemocnici s poliklinikou druhého typu. To znamená, že základný je presunúť to na štát, ale s možnosťou ponechať to mestám a obciam, v ktorých má sídlo táto nemocnica. Samozrejme ten zákon nie je, nerieši všetky otázky, preto je tak koniec koncov ďalších 26 zákonov popri týchto dvoch, ale ustanovuje tie všeobecné pravidlá.
Zároveň musí, samozrejme, riešiť aj prechod majetku. Takže rieši prechod majetku vyšších územných celkov, hovorí, že ak má niečo vyšší územný celok dnes v správe, tak ten majetok prechádza, samozrejme, a tá právnická osoba prechádza v princípe podľa toho, aký, ako prechádza ten úsek kompetencie. To znamená, ak napríklad kompetencie v oblasti školstva prechádzajú na obce, tak aj majetok v tej kompetencii prechádza na príslušnú obec, ale určuje aj, samozrejme, že z tohto môžu byť výnimky a k tým sa ešte neskôr v rozprave dostaneme, nebudem nimi zdržovať.
Do vlastníctva obce a štátu podľa tých kompetencií prechádzajú, samozrejme, aj také veci, ako sú stavby vrátane rozostavaných stavieb a ďalšie, ďalšie veci slúžiace na plnenie úloh a tak isto aj samozrejme pozemky, pohľadávky a iné majetkové práva.
Zákon aby bol precízny a legislatívne dotiahnutý, tak rieši aj ten proces preberania majetkových vzťahov. Hovorí o tom, že sa musí spísať písomný protokol, to je v línii toho, ako aj v minulosti pri decentralizácii alebo iných zmenách sa táto vec realizovala. To znamená, že musí sa, preto aj ten zákon, ako sa neskôr ukáže, je účinný k 1. 1., respektíve k 31. 12., aby tam bolo možné uzavrieť jeden rozpočtový a účtovný rok a otvoriť už druhý.
Po novom ten protokol musí, samozrejme, riešiť majetky, práva, záväzky, účtovnú hodnotu, údaje z katastra tak, aby naozaj bolo jasné, čo presne prechádza na koho, keďže by šlo pomerne o rozsiahly prenos. Zároveň ten zákon obsahuje aj všeobecnú klauzulu, podľa ktorej ak nie je určené, na koho prechádza nejaký konkrétny majetok, tak ten prechádza na štát. To znamená, nazvime to, že zvyškové aj práva, ale aj povinnosti, záväzky prechádzajú na štát. Tu musím len povedať, že tak isto na štát prechádza aj dlh dnešných vyšších územných celkov, ktorý je pomerne rozsiahly, k tomu sa asi ešte vrátime v rozprave, myslím že je to okolo 360 mil. eur, ak to hovorím z hlavy, plus-mínus a my potom, ako sa ukáže v neskoršej rozprave, toto zohľadňujeme v tých finančných návrhoch. To znamená, že neprechádza tento dlh na obce, ale prechádza na štát. Samozrejme majetok je len jedna zo súčastí, povedal by som, toho, čo tu riešime. Tak isto veľmi dôležité sú pracovnoprávne vzťahy a tie prechádzajú v prípade právnických osôb, ktoré sú dnes v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC, na ten príslušný orgán verejnej moci, na ktorý prechádzajú aj kompetencie. Samozrejme nie je, sú potom súčasti, ktoré sa rušia úplne. To sa týka najmä, najmä zamestnancov samotného úradu župy a tieto potom aj budú príslušne ukončené, ak teda neprejdú na pôsobnosť štátu.
To je z pohľadu vysvetlenia takého stručného úvodu, čo je v tom zákone, skoro všetko. Na záver mi ešte len dovoľte uviesť, že tento, samozrejme, zákon ešte popri tom musí riešiť aj zákon č. 302/2001 o samospráve vyšších územných celkov, zákon 406/2001 o prechode pôsobností, ako aj zákon 446/2001 o majetku vyšších územných celkov, lebo tieto, samozrejme, všetky strácajú svoj vecný zmysel.
Takže toľko, toľko na úvod k tomuto konkrétnemu zákonu a jeho obsahu a opäť mi dovoľte odovzdať slovo spravodajcovi.