14. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som teda začal svoje vystúpenie v rozprave žiadosťou o predĺženie rečníckeho času podľa § 30 rokovacieho poriadku.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Pán kolega Mihál, ja si vážim vašu odbornosť práve v tejto oblasti a to, čo hovoríte, má, alebo teda čo viackrát tu prezentujete, má ratio.
Musím však reagovať na dve veci z toho celého, že ten príklad, ktorý ste povedali, nebol veľmi šťastný. A to z jednoduchého dôvodu. Tí plavčíci nemôžu tam byť na tom kúpalisku 60 alebo 80 dní v kuse. To sami uznáte a to je základná pripomienka. Čiže jednoducho to nevychádza, keby hneď tam bolo 120 dní, ten plavčík tam nemôže sedieť 60 dní. Druhá vec je, čiže tých 40 dní kvôli, kvôli týmto plavčíkom bude určite stačiť. Nám išlo o to, aby tí ľudia mohli odrobiť, v podstate naším pozmeňovákom, aby mohli odrobiť viac hodín. Hej? To, to uznáte, že teda pri tej minimálnej mzde 2,50 bude môcť za ten deň odrobiť viac hodín, ako, ako, ako mohol.
Čo sa týka tej, tej sezónnej práce, ja osobne si myslím, že pokiaľ ten človek má možnosť pracovať na sezónnu prácu, jemu jednoducho nebude stačiť, že sa zmení 120, na 120 dní, a to z jedného dôvodu, že je presne obmedzený tou hodinovou mzdou, ktorú, či už pri 148, alebo 200 eurách, aj tak nemôže odrobiť neviem aké, aké, aké veľké hodiny a jednoducho on musí, mal by, musí, mal by sám odísť z toho úradu práce na tú dobu, po ktorú má práve ten, možnosť zarobiť nie tých 148 alebo 200 euro, pokiaľ to prejde, ale práve viac, keď má tú, jednoducho tú možnosť.
Viete, doteraz, ja sa bojím, že všetci alebo väčšina, aby som neubližoval, to zneužívala tým, že všetko ostatné, že tí ľudia tam aj tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Pán poslanec, ja súhlasím s tým, čo ste povedali na začiatku, a to, že, že sa robí málo pre to, aby sa pomáhalo evidovaným nezamestnaným hľadať si zamestnanie, a skôr sa hľadajú dôvody, ako ich z evidencie vyradiť, ako bolo napríklad to odmietnutie rekvalifikačných kurzov, a tak sa snažím nájsť niečo pozitívne v tomto návrhu a rozmýšľam, že či nám teda pribudne počet osobných asistentov, ktorí budú, to bude vlastne jediná činnosť, ktorú budú môcť evidovaní nezamestnaní robiť. Tak pevne verím, že sa zlepšia aj podmienky a sociálny status týchto ľudí, aby sme naozaj mali tých, týchto ľudí viac, a možno je to len dobrá forma, ako propagovať vlastne činnosti, ktoré sa robia, alebo teda ľudí, ktorí sú evidovaní na úrade práce aj z iného dôvodu, a to znamená, lebo osobnú asistenciu vyplácajú úrady práce, čiže, čiže budú mať v podstate týchto svojich evidovaných nezamestnaných pod kontrolou úrady práce.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Dobré vystúpenie, Jožo Mihál, a možno ešte raz by som sa opýtal na tvojom mieste, že prečo tých 40 dní. Síce, síce si sa to opýtal asi trikrát, ale mňa to tiež veľmi prekvapuje, prečo to nie je 100 alebo 200, ale vychádza to zrejme z toho, že ten zákon nie je urobený tak, je to taký etatistický, byrokratický vypaľovák. Nespolieha sa na to, že nastavíme motivačné dane a odvody a ľuďom sa bude oplácať pracovať, ale snaží sa ich donútiť nejakými pravidlami a obmedzeniami, aby robili presne to, čo si štát predstavuje. Nefunguje to tak. Naopak, tento zákon, ak prejde, tak zakáže množstvo situácií, v ktorej by došlo k efektívnej práci, k práci, ktorá by bola výhodná pre toho uchádzača o zamestnanie, pre podnik aj pre verejné financie. To bude obmedzené.
Napríklad ešte k tým, k tej situácii, ktorá vyplýva z toho obmedzenia 40 dňami, sú ešte ďalšie situácie, kedy ten uchádzač nebude môcť robiť na dohodu pre podnik, pre ktorý predtým robil v normálnom zamestnaní pred tým, než sa stal uchádzačom o zamestnanie, čiže nebude môcť ísť, hoci by to bolo výhodné pre všetkých, tak nebude môcť do takéhoto, pre takéhoto, pre takú firmu robiť, alebo ani pre firmu, ktorá ho odmietla ako zamestnanca, čo je milión takých situácií, ale to preháňam, keď poviem milión, ale veľmi veľa je takých situácií, kde by to bolo pre všetkých výhodné, ale bude to zakázané.
Ďakujem.

Ďakujem kolegovi Mihálovi. Je ho počuť tak silnejšie, pretože má taký hrmotnejší hlas. Ďakujem, že, že toto všetko povedal.
Naozaj aj ja som sa chcela spýtať, aj som to pýtala minule v rozprave, prosím vás pekne, možno dostanem odpoveď od pána ministra, prosím vás, prečo 40 dní v kalendárnom roku? Aký ste mali dôvod? Prečo nie 50, 60, 80 dní? Z čoho ste vychádzali? Toto nám nebolo zodpovedané ani v dôvodovej správe. Pritom terénni pracovníci hovoria naozaj o tom, že práve s dlhodobo nezamestnanými, dlhodobo nezamestnaní mohli využívať prácu počas sezónnych prác a mohli, mohli si upevňovať nejaké tie, tie návyky a zručnosti pracovné, a to bolo veľmi dôležité. Takže práve ľudia, ktorí robia s dlhodobo nezamestnanými, sa pýtajú, že prečo 40 dní v kalendárnom roku. Nedostali sme odpoveď. Možno dostaneme.

Ďakujem. Ja ešte teda využijem možnosť tých dvoch minút na dovysvetlenie, čo vlastne znamená tých 40 kalendárnych dní. Tak 40 kalendárnych dní, to je prakticky šesť týždňov, necelých šesť týždňov. No a teraz Zákonník práce hovorí, že pri práci na dohodu o pracovnej činnosti je možné odpracovať najviac desať hodín týždenne. Tak šesť týždňov krát desať hodín týždenne je 60 hodín. A keď si to premietnete do plného normálneho pracovného dňa, ktorý má v zásade osem hodín, 60 deleno 8, vyjde vám 7,5 pracovného dňa. Čiže aby bolo jasné, tento návrh vlastne hovorí o tom, že evidovaný nezamestnaný v prepočte môže v priebehu jedného kalendárneho roka pracovať 7,5 pracovného dňa. Aby bolo jasné, ako tu si niekto môže udržať pracovné návyky, ako si tu niekto môže vylepšiť finančnú situáciu. To je 7,5 pracovného dňa v roku.

Ďakujem pekne za slovo. Aj slušnosť káže reagovať na svojho predchodcu, pretože, ospravedlňujem sa, vnímam ho ako človeka, ktorý má skúsenosti a má tu v pléne k problematike k politike zamestnanosti čo povedať. Ale z toho, čo povedal, bola drvivá väčšina politiky, a nie reálneho, odborného zhodnotenia. Pán poslanec, aj na tom dopoludňajšom alebo raňajšom výbore som mal záujem vysvetliť veci, ktoré sa týkajú tohto zákona. Vy ste ich jednoducho neprijali. Ja ich opätovne zopakujem, minimálne čo sa týka tých poslancov, lebo to je zavádzanie.
Vy ste v podstate skritizoval aj to, že na tomto zákone je zhoda sociálnych partnerov. Viete, ako sa tvoril ten zákon? My sme dali základné tézy, zavolali sme si sociálnych partnerov, tu odborárov, tu zamestnávateľov a išli sme sa baviť, takéto a takéto sú skúsenosti z aplikačnej praxe, poďme spolu tvoriť zákon. Toto je spoločný výsledok. Viete prečo? To nie je bič na nezamestnaných. Je to minimálne taký istý - použijem ten istý výraz - bič aj na zamestnávateľov. A boli to zamestnávatelia, ktorí nás požiadali, aby sme urobili všetko pre to, aby ľudia, ktorí sú evidovaní na úradoch práce, neboli zneužívaní za účelom nelegálneho zamestnávania. Vytvára sa nerovnováha na tom trhu práce aj z hľadiska konkurencie jednotlivých firiem. To je ich, by som povedal, základné posolstvo, ktoré rád tu tlmočím. Medzi zamestnávateľov v tomto prípade, prirodzene, rátam aj ZMOS, je to klasický tripartitný partner, 130-tisíc ľudí zamestnáva samospráva, či už obecná, alebo, alebo krajská.
Ďalej. Spochybnil ste do istej miery čísla a štatistiky a vývoj ten, ktorý tu jednoducho je. Ja hneď v úvode poviem, že to všetko nie je výsledok Richtera a jeho ministerstva, je to podmienené vývojom ekonomiky, príchodom investorov, jednoducho stabilnej situácie, dobrých biznis plánov, predajom výrobku, výrobkov a služieb a na základe toho firmy majú prirodzený záujem - a to nielen na Slovensku, treba povedať, že v drvivej väčšine krajín Európy - prijímať nových ľudí.
Viete, ak sa máme baviť napríklad o štatistike za posledné roky, ktoré sa týkajú vyradenia zamestnancov, ďaleko horšie čísla ste mal vy v tých rokoch, môžem byť konkrétny. V roku ’10 pre nespoluprácu muselo odísť z úradov práce 46-tisíc ľudí, v ’11. 46-tisíc ľudí, v ’12. 44-tisíc ľudí, v ’13. 38-tisíc, v ’14. 33-tisíc, v ’15. 31-tisíc. Absolútne opačný trend z hľadiska prístupu a vyraďovania pre nespoluprácu. Samozrejme, vyradenie pre nespoluprácu má zopár pomlčiek, ktoré sa dajú definovať, v čom to spočíva a v čom jednoducho nie. Ale čo je najpodstatnejšie, nám ubudlo 136-tisíc ľudí za tie posledné roky, čo som vo funkcii, z evidencie nezamestnaných. Ale podstatné je, nám 160-tisíc ľudí pribudlo v evidencii zamestnaných. Ale tu je výsledok. To znamená, tí ľudia neboli umelo niekde vyradení, ale naopak, boli vyradení preto, že sa uplatnili na trhu práce.
Druhá vec. Nastala podstatná zmena na trhu práce Slovenskej republiky. Ak pred tromi rokmi moji kolegovia na úradoch práce museli znášať istú agresivitu viacerých nezamestnaných, pretože mali záujem pracovať a oni im nemali čo ponúknuť, dnes je tá situácia diametrálne odlišná. Oni viacerí sú agresívni preto, že im ponúkajú dve, tri, štyri, päť voľných pracovných miest. A oni nachádzajú dôvody, viacerí, prečo a z akých dôvodov jednoducho neprijať. Prečo toto odporučili aj zamestnávatelia, čo sa týka obmedzenia dohôd, aby sme túto otázku riešili? Ja používam často príklad. Tri-štyri roky evidovaný nezamestnaný na úrade práce robí na dohodu v konkrétnej firme. Tá firma požiada úrad práce o sprostredkovanie, neviem, desať voľných miest pre potreby ich fabriky, spraví sa výberové konanie za účasti aj konkrétnej firmy a tá firma, si predstavte, 3-4-ročného skúseného človeka, ktorý tam robí na dohodu, nevezme do pracovného stavu. Prečo asi? Ale naďalej s ním predĺži zmluvu na dohodu. A toto je ten podstatný problém, ktorý my máme záujem riešiť.
Pán Mihál, ak teoreticky ideme do roviny, čo znamená 148 eur deleno dva, 2,50, čo je dneska minimálna mzda na jednu hodinu, teoreticky v 8-hodinovom cykle práce je to 7 dní, ak by každý deň robil 8 hodín do mesiaca. Sedem dní! A viete, čo sa deje iné? Ten zvyšok robia nelegálne. Toto samotní zamestnávatelia nám potvrdili. A toto ostáva aj naďalej. Ak by sme v tejto teórii išli, veď to je päť až šesť mesiacov, čo môže tých sedem dní každý mesiac odrobiť vzhľadom na limity, ktoré vychádzajú z minimálnej mzdy. Je päť až šesť mesiacov dostatočný priestor na to, aby nestratil pracovné návyky a eventuálne pôsobil a pracoval aj počas sezónnych prác? Ja si myslím, že je. Vy ste predtým povedal, že sú to štyri alebo päť mesiacov, tie sezónne práce. Môžu byť jarné, môžu byť jesenné. To znamená, my toto nerušíme. My rušíme, aby sa toto nedalo zneužiť. A to nie je výmysel úradníkov na úradoch práce, to je konkrétny poznatok ľudí z praxe, ktorí ľuďom prácu dávajú. Máme 40-tisíc voľných pracovných miest na úradoch práce. Ďalšie desaťtisíce sú v súkromných personálnych agentúrach.
My máme eminentný záujem ľuďom dať prácu, len musia o to stáť. Preto ich motivujeme, preto im nechávame ďalšie výhody, ktoré sa týkajú hmotnej núdze. Nechceme im zobrať pre deti príspevky na nákup školských pomôcok pred školským rokom. Chceme, aby im zostalo to jedno euro pre tie deti, pokiaľ poctivo chodia do školy, na to teplé jedlo. 30-tisíc ľudí sa za posledné dva roky zamestnalo na základe súbehu, že sa zamestnajú robiť za minimálnu mzdu, ale popri tom sme mu ponechali na pol roka plnú hmotnú núdzu, na ďalší pol roka 50 % z tej hmotnej, hmotnej núdzi. Jednoducho nám ide o to, aby sa na Slovensku pracovať oplatilo, aby bol jasný rozdiel medzi tými, ktorí pracujú, keď len za minimálnu mzdu, a medzi tými, ktorí poberajú len sociálne dávky.
To znamená, o tomto to je. To nie je záujem niekoho vyraďovať. My keď vyradíme niekoho z úradu práce a s ním sa nič ďalej nedeje, on sa nezamestná, vlastne problém neriešime. Veď on má naďalej nárok na hmotnú núdzu a ďalšie veci, ktoré z toho vyplývajú, to znamená, to nie je pre nás to finálne riešenie. Pre nás je finálne riešenie dostať toho človeka do štandardného pracovného procesu. Zamestnávatelia volajú, máme záujem, my máme dnes v evidencii úradov práce 155-tisíc stredoškolákov a 27-tisíc vysokoškolákov. To sú ľudia, s ktorými sa dá pracovať, ktorí by aj mali byť pripravení, s ktorými sa dá robiť aj nejaká rekvalifikácia a ďalšie otázky, ktoré s tým veľmi úzko súvisia. Preto ideme aj do vzdelávačiek a do tých rekvalifikácií dávať ďaleko väčšie, väčšie finančné prostriedky. To znamená, toto je objektívny stav, v ktorom sa nachádzame, a my z tohto pracovného prostredia a v zmene, ktorá na trhu práce na Slovensku, v Slovenskej republike jednoducho nastala. Aplikačná prax, nič viacej, toto je to najdôležitejšie.
No a teraz k tomu, čo ste vy neprijal, čo sa týka toho postoja voči, voči poslancom obecného alebo mestského zastupiteľstva. Sú tu aj starostovia, primátor, výkon funkcie poslanca obecného zastupiteľstva nemožno považovať za zárobkovú činnosť v zmysle zákona o službách zamestnanosti, pretože po prvé ide o verejnú volenú funkciu, ktorej účelom nie je dosahovanie zárobku, ale podieľanie sa na správe verejných záležitostí v oblasti územnej samosprávy.
Druhý dôležitý bod, ktorý s tým súvisí, na výkon tejto funkcie nevzniká nárok na plat alebo na odmenu, odmena môže byť iba fakultatívne priznaná na základe uznesenia, či už mestského, alebo obecného zastupiteľstva. Ide teda skôr o čestnú ako o platenú funkciu.
A tretia poznámka, podľa § 52 ods. 5 a 6 zákona o obecnom zriadení funkcia poslanca sa zásadne vykonáva bez prerušenia pracovného alebo dlhodobého pomeru, obdobného pomeru, poslanec nesmie byť za výkon svojej ukrátený na právach ani na nárokoch vyplývajúcich z pracovného alebo obdobného pomeru. Poslanec obecného zastupiteľstva nebude ukrátený na právach uchádzača o zamestnanie. Robím z toho záver, poslanec obecného zastupiteľstva, ktorý je evidovaný na úrade práce, nebude po účinnosti tejto novely, ktorú predkladám, o službách zamestnanosti, vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie a za týmto si stojím. Toto som pokladal za potrebné z hľadiska vyjadrení, pretože mám obavu, že by sa tá diskusia niesla úplne iným smerom a isté vysvetlenia sú dôležité, aby tu boli ponúknuté a dané.
Nespochybňujme právo ani poznanie sociálnych partnerov podieľať sa na tvorbe takéhoto zákona. On je vlastne o nich. A toto je ich v značnej miere dielo a výsledok, ktorý sme ponúkli, a ja som veľmi rád, že tá hospodárska rada pri takomto zložitom zákone jednomyseľne súhlasila s týmto návrhom. To sa nedosahuje tým, že je pre niekoho niekto sympatický, ale to sa dosahuje tým, že v tej novele aj odborári, aj zamestnávatelia našli to, čo od nej očakávali, a to, čo do teraz prinášala tá aplikačná prax, ale aj to, čo sa rapídne na slovenskom trhu práce zmenilo.
Ďakujem.

Ďakujem. Niekoľko poznámok, pán minister. Na ten názor na tento zákon sa, prosím, choďte spýtať na komoru do Nových Zámkov a tam im vysvetlite, kde si majú nájsť zamestnancov na sezónne práce. Ešte raz opakujem, 40 kalendárnych dní v prepočte na plný úväzok znamená 7 a pol pracovného dňa, tak tu nezavádzajte nejakými vašimi odôvodneniami, že to je vlastne 6 mesiacov. Ako to môže byť 6 mesiacov, keď je to raz 7 a pol pracovného dňa? Môže to byť aj 7 a pol mesiaca, ak to bude 1 pracovný deň v mesiaci, to sa nehádam, ale o tomto sa snáď nebavíme. Bavíme sa o tom, že je to 40 kalendárnych dní, v prepočte na plný úväzok 7 a pol dňa.
Ďalšia poznámka. Ak sa dohody zneužívajú, tak zakročte proti tomu zneužívaniu dohôd, veď vy s tými dohodami ako takými v tejto novele nerobíte nič, len hovoríte, aby pálili preč z úradu práce. To znamená, keď je niekto 4 roky na dohode v nejakej firme, tak úplne pokojne bude po tejto novele ďalšie 4 roky, rozdiel bude v tom, že nebude súčasne evidovaný na úrade práce a vy si urobíte jednu čiarku dole. To je celý rozdiel. Ak sa niečo zneužíva, tak sa bude zneužívať aj naďalej.
Ďalšia poznámka. Prečo ste znemožnili tým evidovaným nezamestnaným prácu na skrátený pracovný úväzok? Opakujem, že idete sám proti sebe. Veď presne, ešte dokonca v tejto novele v čl. 2 v 1. bode ste navrhli dobrý návrh, že započítava sa pre účely hmotnej núdze pri posudzovaní príjmu len 50 % pri pracovnom pomere, ale započítava sa 75 % pri dohodách. Čiže tu znovu vidíme, že tie dohody sú nevýhodnejšie v tomto inštitúte. A vy budete umožňovať prácu na dohody, aj keď tých 40 dní, ale prácu na pracovný pomer zakážete úplne. Čiže v tomto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, chcela by som sa vrátiť len k tomu, čo som spomínala aj vo faktickej poznámke, v tejto chvíli som si neni istá, či som spomenula pracovných asistentov alebo osobných asistentov, určite to mali byť osobní asistenti. To znamená, že myslím si, že aj úrady práce by mali postupovať tak, aby pomáhali evidovaným nezamestnaným nájsť si prácu, čo tu síce pán minister deklaruje, ale nie som si úplne istá, či by sa rovnako vyjadrovali aj samotní evidovaní nezamestnaní.
Stále nám chýba a vôbec všeobecne mám pocit, že ministerstvo práce má skôr opatrenia, ktoré neustále proti niekomu bojujú, ako by niekomu pomáhali. To je proste fakt. Myslím si, že by tu mal byť skôr viacej takých podporných nástrojov, ako som spomínala, ako napríklad to, že na tých úradoch práce sa poskytujú, poskytuje aj osobná asistencia, to znamená, že, že aj tie samotné pracoviská by mohli tých ľudí posielať priamo, priamo tam, či nepotrebujú ľudia osobných asistentov, a takisto by sa mali podporovať nástroje skôr, ako sú agentúry podporovaného zamestnávania, ktoré tu síce máme, je ich, myslím, ako som pozerala, nejakých 65, ale podľa mňa v skutočnosti, ak fungujú dve-tri, tak je to málo. Toto by mala byť cesta, ktorá pomáha hľadať prácu dlhodobo nezamestnaným, pretože práve napríklad aj tieto agentúry dokážu hľadať prácu adresne, presne, pre, pre tých znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, ktorí, ktorí v evidencii sú. Žiaľ, tieto agentúry prežívajú a takisto, a preto práve táto spolupráca nefunguje. Samotné úrady práce podľa mňa nemajú kapacitu, aby túto úlohu vykonávali, čiže to nie je chyba samotných úradov práce, ale to je chyba tých ďalších nástrojov.
Takisto ste, pán minister, povedali, že je to namierené hlavne voči tým zamestnávateľom, ktorí, ktorí nechcú zamestnávať ľudí na pracovné zmluvy a uprednostňujú dohody, ale aj v tomto prípade, ako to už pri týchto opatreniach býva, tak zase trafia tí toho nevinného a doplácajú na to tí, tí ľudia pracujúci na dohody, ktorí síce by pracovnú zmluvu chceli, ale zamestnávatelia ju uzatvoriť nechcú.
Mne nedá, aby som, aby som v tejto súvislosti nespomenula, že napriek tomu, že sa chválite, že štatistiky dlhodobo nezamestnaných sa znižujú, tak stále tu chýba veľká skupina dlhodobo nezamestnaných z radov zdravotne postihnutých, ktorí v evidencii vôbec nie sú a nikdy neboli, pretože ich tam jednoducho ministerstvo práce nechce. Keď si zoberieme, že ľudia so zdravotným postihnutím, zamestnanosť v tejto skupine je možno okolo 17, možno 18 %, neviem teraz aktuálne, ale v roku, v roku 2015 to bolo, myslím, 16,5 %, tak ten počet dlhodobo nezamestnaných by rapídne vzrástol.
Ja rozumiem, že, že je pekné mať pekné štatistiky, ale aj takýmto záujemcom o prácu treba pomáhať. A myslím, že aj riešenie pomerne jednoduché, stačilo by, keby sa takíto ľudia mohli evidovať ako záujemcovia o prácu a nedostávali by sa do štatistiky priamo nezamestnaných, ak sa nemýlim. A ministerstvo práce by malo informáciu, koľko ľudí so zdravotným postihnutím takúto prácu hľadá.
Toto považujem aj za jeden veľký problém. Všeobecne ľudia so zdravotným postihnutím, ako v poslednej dobe zisťujem všade, kde sa pýtam na akékoľvek údaje, tak všade dostávam odpoveď, že sa nezisťuje. To znamená, my nemáme v štatistikách zdravotne postihnutých a tým pádom nemáme žiadny problém. Pritom aj zhromažďovanie príslušných informácií je úlohou dohovoru, resp. k tomu ste sa zaviazali v Dohovore o právach osôb so zdravotným postihnutím, že sa takéto údaje budú získavať na to, aby sa dali robiť príslušné opatrenia na implementáciu dohovoru. Pán minister, pripomínam vám to aj preto, že vaše ministerstvo je hlavné kontaktné miesto pre problematiku dohovoru a naozaj tieto údaje nám chýbajú.
A k otázke zdravotne postihnutých sa prepracovávam aj preto, že s kolegyňami, s kolegyňou podávame pozmeňujúci návrh, aj čo sa týka ľudí so zdravotným postihnutím a chránených pracovísk. Treba si úprimne povedať, že podpora zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím sa nestretáva s prioritným záujmom tejto vlády. A to aj napriek tomu, ako som už spomínala, že ratifikáciou dohovoru ste sa zaviazali uznávať právo osôb so zdravotným postihnutím na prácu na rovnakom základe s ostatnými. A to napríklad, ako sa v dohovore píše, zahŕňa právo živiť sa slobodne zvolenou prácou alebo prácou prijatou na trhu práce. Podotýkam, prevažne na otvorenom trhu práce. Zahŕňa právo na pracovné prostredie, ktoré je otvorené, začleňujúce a prístupné osobám so zdravotným postihnutím. Také miesta sa nenachádzajú ani v štátnej a verejnej správe, a pritom aj k tomuto vás dohovor zaväzuje, zamestnávať osoby so zdravotným postihnutím vo verejnom sektore, čl. 27 ods. 1 písm. g) dohovoru. Vzhľadom na to, že vôbec pracovné miesta pre zdravotne postihnutých vhodné nemáme, si myslím, že je potrebné a namieste podporovať výrazným spôsobom aspoň chránené pracoviská, ktoré, ktoré síce nie sú ideálny spôsob, ako zamestnávať ľudí so zdravotným postihnutím, ale aspoň zvyšujú šance uplatniť sa.
Od známej novely zákona o službách zamestnanosti, kedy došlo ku kráteniu finančných prostriedkov na podporu chránených dielní a chránených pracovísk, sa nič pozitívne v tejto oblasti neudialo. Hovoríme pritom o sfére, ktorá nemusí byť orientovaná len na zisk, ale sleduje hlavne zamestnávanie, ako aj istý druh rehabilitácie a sociálneho začlenenia týchto ľudí. Nuž a práve táto oblasť bola vtedy postihnutá napríklad zrušením § 56a, resp. nie zrušením, ale veľmi veľkým obmedzením, a tým pádom to priame hradenie mzdových nákladov už viac nie je možné. Rovnako došlo k zníženiu podpory zamestnávania pracovných asistentov, z pôvodných 90 % celkovej ceny práce sa v súčasnosti prepláca 40 až 70 % celkovej ceny práce. Rovnako bol zrušený § 57a, čo je príspevok na obnovu alebo technické zhodnotenie hmotného majetku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, a najzaujímavejší je tento dôvod, prečo tak bolo urobené. Príspevok bol zrušený preto, že sa za niekoľko rokov neposkytoval, a neposkytoval sa preto, že v rozpočtovej kapitole naňho neboli vyčlenené prostriedky, a to bolo, takto sa dialo v rokoch 2008 až 2013. Táto informácia je doteraz uvedená na stránke ústredia práce.
Súčasná situácia chránených dielní a chránených pracovísk preto vôbec nie je ružová a postoj ministerstva práce k zamestnávaniu osôb s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa odzrkadľuje v podmienkach fungovania týchto pracovísk. Keď sa pozrieme na štatistiky z júna 2014 a porovnáme ju so štatistikou ku konca roka 2016, tak pokles chránených pracovísk je o 20 %. A to nielen chránených pracovísk, ale aj samotných tých pracovných miest, resp. osôb zamestnaných v týchto chránených dielňach a chránených pracoviskách. Jedna vec sú možnosti dané zákonom o službách zamestnanosti, druhá je aplikačná prax, kedy dochádza k nezmyselným kráteniam príspevkov, či už z dôvodu, že podľa úradu práce napr. do prevádzkových nákladov, stretávame sa s takými absurdnosťami, že sa do prevádzkových nákladov nepočítajú priestory ako chodba alebo kuchyňa.
Rovnako udeľovanie pokút za nezamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím je v tomto prípade pre mnohé firmy najlacnejšie riešenie, a preto si volia práve túto formu. Naopak, lacnejšie by malo byť napr. náhradné plnenie, resp. samotné zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím. A tak efektívnejšie by bolo, keby aj príspevky, ktoré sa poskytujú, sa poskytovali aj od počtu osôb, ktoré v tom chránenom pracovisku osôb so zdravotným postihnutím, ktoré v tom chránenom pracovisku sú aj, pretože, pretože, samozrejme, čím, čím viac osôb so zdravotným postihnutím chránené pracoviská, chránené dielne zamestnávajú, tak tým väčšie riziko na seba prenášajú, a toto by sa malo zohľadňovať v príspevkoch a v dotáciách, ktoré sa poskytujú hlavne aj preto, že, že tým sa vytvárajú šance pre týchto ľudí uplatniť sa.
Chránené pracoviská si naozaj vyžadujú a chránené dielne si vyžadujú väčšiu pozornosť, ako sa jej doteraz venovala, aj preto my prichádzame aspoň s malým návrhom, aby, aby sa znížila lehota pri vyplácaní príspevku na prevádzkové náklady, ktorá v súčasnosti je 60 dní od predloženia dokladov, a my ju navrhujeme znížiť na 30 dní. Je to z toho dôvodu, že prevádzkové náklady chránených dielní a chránených pracovísk sa vyplácajú za štvrťrok. No v skutočnosti musia chránené dielne, chránené pracoviská dokázať ufinancovať celý polrok na to, aby, aby sa dostali k nejakej dotácii alebo k príspevku. Na prvý pohľad sa môže zdať, že je to len na začiatku, ale problém je, že často dochádza k rôznym usmerneniam, interným pravidlám, zmenám pravidiel pri vyplácaní príspevkov, ktoré sa menia za pochodu, ktoré sa zmenia na začiatku, na konci štvrťroka, a tie chránené pracoviská sa znova musia potýkať s novým problémom.
Takýmto bol napríklad, bola napríklad usmernenie ministerstva práce minulý rok, kedy sa malo zjednotiť zahŕňanie mzdových nákladov do príspevku, a tým pádom chráneným pracoviskám vypadlo, vypadol jeden celý mesiac, kedy si vlastne nemohli uplatniť príspevok na mzdu, resp. nemohli si uplatniť mzdové náklady v príspevku na prevádzkové náklady. A toto je často existenčný problém týchto pracovísk. Zdá sa mi, že štát by mal prihliadať na takéto situácie a mal by, mal by, mal by pristupovať veľmi citlivo k aj, aj k príspevkom, ktoré vypláca, aj k pravidlám. Aj preto chceme, aby tá lehota na vyplatenie príspevku bola kratšia, a v prípade, že, že úrady práce budú mať problém a bude sa im zdať, že, že tá lehota je príliš krátka na to, aby stihli vybaviť všetky žiadosti, resp. na základe zmlúv. Je potrebné upraviť tie pravidlá tak, aby tá administratíva nebola tak náročná, pretože často sú tam mnohé zbytočné doklady, ktoré tie chránené dielne, chránené pracoviská musia dokladovať a, samozrejme, aj potom ich musia následne aj pracovníci kontrolovať. Pritom samotné doklady si, alebo samotné informácie vedia získať alebo mohli by získať aj iným spôsobom tieto jednotlivé úrady práce.
A tak dovoľte na záver, aby som prečítala samotný pozmeňovací návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Silvie Shahzad a Anny Verešovej:
V čl. 1 v doterajšom bode 44 v § 60 ods. 10 sa slovo "šesťdesiat" nahrádza slovom "tridsať".
Ďakujem pekne.