14. schôdza

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.
Pán poslanec Mihál, nech sa páči, stihli ste to.

Ďakujem za slovo. Zase som tu počul niečo o daniach a odvodoch, takže znova zopakujem podobne, ako to bolo ostatnýkrát, že dane a odvody sa platiť musia, a pre tých, ktorí nepoznajú to daňové prostredie, tú legislatívu, pozíciu Finančnej správy v súčasnosti, tak len aby som teda rozšíril obzory, poviem, že dnes Finančná správa postupuje veľmi tvrdo. Napríklad tzv. príležitostné príjmy, ktoré sú do 500 euro ročne od dane oslobodené, čo teda je určitý inštitút v zákone o daniach z príjmov, veľmi tvrdo posudzujú, či niečo je, alebo nie je príležitostný príjem. Ja s tým mám neustále problémy, vysvetľovať ľuďom na tých mojich povestných prednáškach, že dnes je situácia taká, že Finančná správa po tom tvrdo ide, a nech si nemyslia, že len tak ľavou zadnou niekde zašantročia tú 500-eurovku bez nejakého zdanenia a zodvodnenia. Jednoducho to tak nie je. A v zásade ja súhlasím s takouto pozíciou Finančnej správy.
Čiže si treba jednoducho priznať a uvedomiť, pokiaľ niekto si, no, použijem slovo, privyrába, akože nemusí to byť nejaká absolútna systematická činnosť, pokiaľ si niekto privyrába chovom šteniat, a nebudem teraz komentovať tie podmienky, akým spôsobom to robí, ale pokiaľ si skrátka niekto privyrába, tak tvrdím, že tie dane a aj tie zdravotné odvody by skrátka platiť mal. A ak tento zákon bol vrátený pánom prezidentom a budeme sa o tejto téme ešte niekde baviť, tak na to skrátka treba pamätať a nehľadať nejaké úniky alebo obchvaty.

Pán poslanec Antal, nech sa páči.

A presne na toto ja chcem reagovať, lebo tým ste, pán kolega, začali, že dane sa platiť majú, a toto má byť zákon, ktorý má k tomu primäť. Nie, ten zákon dneska my máme a som rád, že pán kolega Mihál presne takto vystúpil, že tomu, aby sa zdaňovali takéto príjmy nič v tejto republike nebráni. (Reakcia z pléna.) Len jednoducho... Aká výnimka? Nie. Toto sú, pán kolega Mihál presne pomenoval, sú to príležitostné príjmy, ktoré majú byť zdanené, ktoré majú byť zodvodnené, a na to zákon máme. Na to nepotrebujeme vytvárať takéto zákony, ako tu bol schválený.
A keď, keď sa odvolávate aj na tú Slovenskú alianciu alebo na ochranárske, jedno ma mrzelo, že v tej relácii, kde sme boli, že som nemohol reagovať a položiť pani..., neviem meno, pardon, ospravedlňujem sa, otázku, či ten návrh čítala. Lebo každého jedného keď som sa spýtal, o čom bol ten návrh, ktorý prešiel nakoniec parlamentom, tak povedal, že nevie, ale dobre to bolo myslené. Aj tu som povedal v rozprave, že ten prvý návrh bol ešte lepší ako ten, čo nakoniec bol schválený, a každého, čo som sa spýtal aj z tých ochranárov, či si prečítal, lebo veď viete, ako to prišlo sem do parlamentu, ten pozmeňovák, že to bolo, ja neviem koľko, tri dni predtým alebo ja neviem koľko, a tuto to nečítali kolegovia, ktorí za to hlasovali, a priznali sa, že ani nevedia, za čo hlasovali, tak ako tá pani, ktorá, ktorá ho nemala a ešte nemala mať ani skadiaľ, obhajovala ten pozmeňovák, ktorý tu bol predložený. Úmysel obhajovali, nie ten zákon, ktorý bol schválený, a to je veľký rozdiel.
A ešte raz vravím, že dane sa platiť majú aj z týchto predajov. To je celé.

Pán poslanec Poliačik, nech sa páči, môžte reagovať.

Pán Antal, stále platí, že predaj šteniat je oslobodený od dane. To, čo hovoril Jozef Mihál, sa týka príležitostných príjmov do 500 eur, ktoré sú úplne, úplne jedno, že odkiaľ. Ale, ale zo samotného predaju šteniat sa dane neplatia. (Reakcia z pléna.) Je to tak. A problém je presne v tom, že na základe toho vlastne celé to eldorádo vzniklo.
A ja ešte raz zopakujem, keď teda ste boli toho názoru, že pôvodný návrh bol lepší, kvôli čomu sa robil ten pozmeňovák, prečo sme nepilovali tú pôvodnú koncepciu? Veď legislatíva prišla s nejakými návrhmi, vláda s nejakými návrhmi, ja ešte raz hovorím, ja som v novembri posielal správu pani ministerke, nech si k tomu sadneme, a ani mi na ňu doteraz neodpísala. Takže ja som bol v dobrej viere, že keď splníme všetky, ktoré nám buď prídu z legislatívy, alebo z vlády, tak prídeme s niečím, čo bude akceptovateľné. Ale stalo sa to, že na základe pripomienok a ich splnenia prišiel návrh, o ktorom teraz tvrdíte, že bol ešte horší ako ten pôvodný, tak prečo sme vôbec boli tlačení do nejakej spolupráce. Všetci ste jeden tím, mali ste nám dať jedného styčného dôstojníka, ktorý by povedal, poďme to spraviť dobre. A ešte raz opakujem, veľmi rád si znovu sadnem na to a poďme to spraviť správne, ale ak by tento zákon kľudne aj teraz prešiel, bol by prvým krokom k tomu, aby sa to lepším v budúcnosti stalo.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Simon.

Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, vidím, že ochrana zvierat, dane, podnikanie tak vehementne rezonuje v spoločnosti, ale musím povedať, že v plnej miere súhlasím s tým, čo povedal pán prezident, a tak ako pri jeho samotnom schvaľovaní som bol proti tomuto návrhu, aj teraz teda podporím pána prezidenta, aby takýto zákon v slovenskom právnom poriadku nebol. Dovoľte, aby som najskôr k meritu tohto zákona vystúpil.
Nie je pravda, že každý chovateľ sučky by mal byť živnostníkom. Babka na dedine keď má sučku, náhodu ujde, pripári sa, čo, 70-ročná alebo 80-ročná má si vybaviť živnosť, lebo bude mať šesť šteniat jednorazovo? Asi nie. Čo chceme postihnúť, povedzme si, čo chceme postihnúť?! Z tej diskusie, ktorá tu odznela na minulej schôdzi, je jasné a zrejmé, že chceme postihovať tých chovateľov, resp. v úvodzovkách množiteľov, ktorí psov držia v nekresťanských podmienkach, týrajú. Máme zákon na týranie, ktorý trestá týranie zvierat? Máme. Tak si kladiem otázku, prečo orgány činných v trestnom konaní neuplatňujú tento návrh zákona. Keď takýto chovateľ sa stane zrazu živnostníkom, potrestáme ho za týranie zvierat? Nie, lebo ten istý zákon by sme mali uplatniť aj na živnostníka, aj na fyzickú osobu. Vytvárame len snahu zas niekoho tlačiť, musíš mať bumažku. A nie je to podstatné, nie tá bumažka je podstatná. Skôr pokúsim sa to vysvetliť. Keby orgány činných v trestnom konaní naozaj niekoho, takéhoto chovateľa - a poviem aj, ako je možné identifikovať takýchto chovateľov podľa súčasne právnych predpisov Slovenska - by potrestali za týranie zvierat jedného-dvoch exemplárne, som presvedčený, že v tejto krajine týranie zvierat je minulosťou, a schvaľoval by som tento postup.
Otázka daní, či fyzická, či právnická osoba, či dôchodca, to je úplne jedno. Nielen tých 500 euro je možné ako uplatniť ako nezdaniteľnú čiastku, ako aj dôchodca môže mať ostatný alebo iný príjem do výšky 1 901,61 euro, to bolo za rok 2016, tak ako nepozeral som sa, či to platí aj pre tento rok, ale len názorne. Tak do 1 901 euro je možné predávať šteňatá, nad, lebo možnože nad 500, možnože nad tých 1 900, ale už musíte priznať daň. Keď nepriznáte, tak nech koná daňový úrad, finančná správa a nech ich potrestáte. Ako prinútite niekoho, aby mal živnosť? No nijako. To, že budeme mať zákon. A čo sa zmení? Nič sa nezmení. Nezmení sa preto, lebo aj na potravinárske prevádzky je povinnosť, aby každý, kto predáva a zhotovuje potraviny, mal prevádzku. A predsa naši inšpektori pravidelne nachádzajú výrobné závody, ktoré, prevádzky, oprávnenie nemajú. To znamená, že skôr by sme mali dodržiavať a kontrolovať tie zákony, ktoré dnes platia na území Slovenskej republiky.
Počet tých zvierat. Nevieme, koľko ich je a kde sú, ale, kolegyne, kolegovia, každé to šteňa, keď donesiete na to odborné miesto, musí mať pas. A ten pas vydáva Komora veterinárnych lekárov. Tento systém riadi, kontroluje a dozoruje Štátna veterinárna a potravinová správa. Prikážme, nech ministerstvo prikáže, keď to chceme, aby pravidelne raz alebo dvakrát do roka z tejto evidencie veterinárna komora, Komora veterinárnych lekárov, musí poskytnúť ministerstvu a daňovému úradu, a vieme porovnať. Keď poviete, že ako štence sa nemôžu predávať, alebo keď niekto bude predávať štence, tak musí mať živnosť. Kolega Goga mi tu pred chvíľkou povedal, že no a čo, budú predávať obojky. Budú pýtať peniaze nie pre šteňatá, šteňatá si berte, budú darovať, ale ten obojok za jeden cent na krku budú predávať za 300 euro. A už to nie je predaj toho psa a šteňaťa, ale je to príjem pre toho človeka. To znamená, že keď by sme dnes uplatnili, že kto predáva a Komora veterinárnych lekárov komu koľko vystavila týchto dokladov, tak vieme s veľkou presnosťou povedať, že kto má chovnú stanicu nahlásenú alebo nenahlásenú, a vieme povedať aj to, že koľko tých šteniat predal. Potom môže prísť, môžu prísť orgány činné v trestnom konaní preveriť, či tie zvieratá sú chované tak, ako to predpisuje zákon, alebo či nie sú týrané. Keď sú týrané, tak je možné ich postihovať. Zas môže prísť daňový úrad alebo Finančná správa a môže prekontrolovať, či naozaj z predaja toho počtu mal príjem, ktorý neuviedol v daňovom priznaní, a môže ho postihovať. Tieto dve platné opatrenia dnes nám zabezpečia, že vieme obmedziť aj týranie zvierat, aj to, že niekto na tom má kšeft a nepriznáva sa k tomu. Ale to, že ideme za všetko žiadať živnosť, ako s tým, prepáčte, neviem súhlasiť. Lebo pomaly sa takýmto spôsobom dopracujeme k tomu, že aj na to budete potrebovať živnosť v tejto krajine, keď sa chcete viac nadýchnuť, a to nie je správna cesta.
A teraz dovoľte, aby som zareagoval na kolegu Poliačika. Spomenul tu rok 2011 a to, že predložili mne ako vtedy ministrovi zákon o ochrane zvierat. Áno, ale úprimne musím povedať, že keby som ako minister vtedy s tým súhlasil, tak v chove zvierat vytvoríme chaos. Bol to jeden ucelený zákon, ktorý riešil všetky veci, ktoré dnes v právnom alebo v tom čase v právnom systéme v Slovenskej republike boli v rôznych zákonoch, trestných, veterinárnych, obecného zriadenia, vybrali všetko do jedného zákona, ale zároveň neriešil a nebola snaha riešiť, aby z tých ostatných to vypadlo. To znamená, by sme mali niekde duplicitu, niekde by sme sa zároveň vylučovali. A preto som v tom čase povedal, že takýmto spôsobom a takéto riešenie je zlé. Ale keď chceme trestať tých, ktorí chovajú zvieratá zle, je možné a je tu ten priestor, ako to urobiť.
Súhlasím s tým, čo povedal Jožo Mihál, že dane sa platiť majú. Tak nech kontrolujeme, a ukázal som vám spôsob, že dnes každý, kto predá, každý, kto vyvezie, skade to pochádza, potrebuje mať papier. Potrebujeme papier, pes musí, pokiaľ ide mimo územia Slovenskej republiky, musí byť začipovaný či zapísaný, pas tohto zvieraťa musí byť vydaný a tento vydáva a register vedie Komora veterinárnych lekárov. Taký veľký problém do toho zákona dať, že komora tieto údaje má poskytnúť? Som presvedčený, že keby daňový úrad, Finančná správa alebo polícia by požiadala o tieto údaje, tak nič nebráni tomu, aby Komora veterinárnych lekárov tieto údaje im postúpila, a je možné prísť ku ktorémukoľvek chovateľovi. A nemusíme trestať naozaj v prípade poľovníkov. Ako mať chovnú stanicu je veľakrát nutnosť. Nielen to, že chcem, ale však idú na poľovačku s tým psom, ten diviak roztrhá, zraní toho psa, je to pri výkone tej činnosti, čo potrebuje mať ďalšie, a keď má sučku, chová, zaoberá sa s tým a má z toho sám záľubu, koľkých starých ľudí poznám v dôchodkovom veku, že majú takúto chovnú stanicu s jednou sučkou, celkový príjem neprekročí tých 500 euro a my ich chceme dnes buzerovať tým, že musíš byť živnostník. Pričom nemusí byť živnostník, stačí dodržiavať zákony. Áno, keď už to prestúpi tú hranicu tých 500 alebo 1 900 euro, tak potom daňový úrad musí od neho žiadať, že prečo si nepodáva daňové priznanie. Keď toto dvakrát to dáme do novín, že to takto funguje, tak v tejto krajine Národná rada nemusí prijímať ďalšie zákony, ale len uplatňovať to, čo tu je. A prijímaním zákonov len preto, aby sme mali zákon, vec nevyriešime, nebude menej tých, ktorí budú týrať, nebude menej tých, ktorí budú predávať, lebo tak ako som uviedol, s tým návrhom, čo povedal aj pán Goga, je možné to zmeniť. Nebudú predávať štence, budú predávať obojky.
Ďakujem.

Na vystúpenie pán poslanca s faktickou poznámkou ako jediná pani poslankyňa Zemanová. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, presne ste to vystihli. V našom, v našej krajine na Slovensku je nevymožiteľnosť práva, že nefungujú orgány, ktoré by mohli, ak by fungovala polícia a kontrolovala tieto chovy, ako kde sú nahlásené týrania, ak by Štátna veterinárna správa, tak ako pán prezident vo svojom rozhodnutí uvádza, vykonávala svoju kompetenciu, áno, bolo by to celkom ináč. Ak by štátna veterinárna a lekárska komora tiež viedla zoznamy tak, ako má, tak by sa nemohlo kšeftovať s pes pasmi a možno by sme v tejto situáciu neboli, že hľadáme riešenie novelou zákona, aby sme dotlačili existujúce štruktúry a existujúce orgány vykonávať si svoju právu.
Áno, je to smutné, je to tak a je to vizitka našej spoločnosti.