14. schôdza

Dobré ráno. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny predkladám správu gestorského výboru o prerokovaní predmetnej správy vo výbore.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 447 pridelil správu verejného ochrancu práv na prerokovanie Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny rokoval o správe 14. marca 2017 a prijal k nej uznesenie č. 44, v ktorom odporúčal, aby Národná rada zobrala správu na vedomie. Zároveň gestorský výbor poveril mňa ako spravodajkyňu, aby som predložila návrh na uznesenie Národnej rady v znení: Národná rada Slovenskej republiky berie správu verejného ochrancu práv (tlač 424) na vedomie.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani verejná ochrankyňa práv, kolegyne, kolegovia, rada by som pár slov k predloženej správe, vlastne poslednej správe, ktorú nám pani ombudsmanka predniesla.
Začnem tým, čím pani ombudsmanka končila. Áno, pre Národnú radu by malo byť dôležité vedieť, akým spôsobom sa majú chrániť a naozaj sa nechránia ľudské práva občanov Slovenskej republiky. Orgány verejnej moci majú slúžiť občanom a nie slúžiť na to, aby obhajovali samé seba a svoju činnosť a chránili sa vzájomne. To by malo byť každému jednému poslancovi jasné, že orgány majú pomáhať občanom a nie ich frustrovať a zbytočne šikanovať a naháňať.
Dnes rokujeme o správe verejnej ochrankyne práv Jany Dubovcovej za rok 2016. Ako som už povedala, je to posledná správa v jej funkčnom období a ako sme u nej zvyknutí, nie je to formálna správa o činnosti, tak ako celá činnosť pani ombudsmanky nebola nikdy formálna. Mnohí sme mali česť spolupracovať s pani ombudsmankou od začiatku jej volebného obdobia a v podstate ako podpredsedníčka som si zároveň zobrala do svojho portfólia aj ľudské práva. Viac som sa venovala možno téme obetí, ale sledovala som jej prácu, teraz mám možnosť, som mala možnosť sledovať jej prácu ako predsedníčka výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, kde sa možno aj otvorili širšie obzory.
Čo sa týka správy za rok 2016, sú pre ňu, alebo charakterizovala by som ju týmito atribútmi: odbornosť, vysoká výpovedná hodnota, kvalitné formálne spracovanie. Obsahovo ma však v tejto správe prekvapila jedna vec. Mohli by sme teda hovoriť možno najskôr, že čím všetkým sa tá správa zaoberala, bolo nám to síce povedané pani ombudsmankou, ale možnože také dve skupiny by som do toho vsunula. Išlo o, v podnetoch išlo o nespokojnosť s nedodržiavaním práv občanov, mohli by sme hovoriť o takom večnom zápase o práva občanov a možno hovoriť o množstve podnetov, ktoré môžu byť zdrojom legislatívnych aktivít, ktoré vlastne, ku ktorým sa takisto pani ombudsmanka vyjadrovala.
Práva, ktoré si zobrala pani ombudsmanka do merku, boli vlastne všetky práva, ktoré sa v základnom dohovore o ľudských právach nachádzajú: politické, hospodárske, ekologické, právo na súdnu ochranu. Vo svojej správe pani ombudsmanka konštatuje, že niektoré opatrenia, odporúčania boli prijaté. Avšak môžem povedať, že to je možno jedna desatina z opatrení, aj to som možno prehnala, z toho, čo všetko navrhovala. A tuná by som pripomenula to, čo som už raz povedala, že aj z tohto pohľadu vidno, že orgány štátnej moci sa bránia voči akejkoľvek kritike.
Pri čítaní prvej a druhej časti správy, ktoré prezentujú informácie o preverovaných podnetoch občanov a vlastných prieskumov, som si uvedomila, že až nápadne veľa negatívnych hodnotení sa týka podnetov a prieskumov týkajúcich sa rezortu sociálnych vecí, najmä Sociálnej poisťovne, ešte viac úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Ide o množstvo podnetov na tieto inštitúcie, ale aj neochotu zo strany preverovaných subjektov priznať a napraviť nedostatky, na ktoré ombudsmanka upozorňovala. Dopredu počítam s tým, že tieto skutočnosti môžu byť interpretované ako zámer, neobjektivita a politické motívy, tak ako sme toho už boli svedkami pri predchádzajúcich správach. Je to skutočne len agresívna obrana voči kritike a toto odmietam. Dalo by sa povedať, že trafené husi zagágali. A je až príliš zrejmé aj z mnohých iných poznatkov, že práve v tomto rezorte, v rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny, máme problémov tak veľa, že je namieste rozmýšľať o jeho rekonštrukcii, osobitne teda v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí.
Určite nie náhodne si pani ombudsmanka vybrala ako hlavný motív, ktorým uvádza správu, svoju správu, motto Ľudovíta Štúra: "Musíme poznať najprv samých seba, naše slabosti, naše chyby, naše viny a zlosti, jestliže sa chceme ďalej dostať." Kiež by toto bolo aj mementom pre dnešnú vládu.
Som si istá, že ste si ho nevybrali náhodne, videli sme to všetci a najviac ste to museli aj sama, pani Dubovcová, pociťovať a rovnako aj vaši spolupracovníci, že tá snaha poukazovať na chyby, akokoľvek zmysluplná a dôležitá, nesmerovala vždy k tomu, aby sme chyby naprávali, ale je predovšetkým naozaj zámienkou pre znevažovanie a urážky.
Je podľa mňa hanebné, že vaše správy Národná rada nedokázala ani len zobrať na vedomie. V tejto chvíli, keďže sa to naozaj nestalo jedenkrát ani dvakrát, je namieste možno otázka, prečo tento štát platí inštitúciu, ktorú vlastne nechce. Možno to naozaj považovať za plytvanie verejnými prostriedkami a je to aj plytvanie ľudským a odborným potenciálom, výsmechom pre ľudí, ktorí pracujú akoby zbytočne, dokonca výsmech pre tých, ktorí dúfajú v pomoc a nápravu krívd a pochybení. Je strašne smutné, ako aj samotná Národná rada znevažuje túto funkciu. Je mi ľúto za to celé správanie parlamentu aj frustrácie, ktorú ste zo strany parlamentu museli znášať. Som si istá, že všakže nebolo to zbytočné, dali ste nám príklad, ako ísť za cieľom, v ktorý veríme, aj keď efekt nie je okamžitý. Ja osobne si to budem pripomínať, keď ma bude premáhať pocit márnosti z toho, že sa nedarí nič dosiahnuť alebo presadiť.
Takže, pani ombudsmanka, dovoľte mi na záver poďakovať vám za vašu činnosť, húževnatosť, za vašu odbornosť, popriať vám veľa šťastných pracovných aktivít v ďalšej dobe a budeme veriť, že vaša nasledovníčka v aktivitách, ktoré ste zaužívali, bude pokračovať. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. To, aký má vzťah tento štát k inštitúcii, ktorú vedie pani Dubovcová, vyjadruje aj vzťah tohto štátu k sídlu pre úrad ombudsmanky. A je naozaj symbolické, že práve úrad ombudsmanky a Ústav pamäti národa sú prakticky jediné inštitúcie, ktoré pendlujú, nehovorím, že z roka na rok, ale skrátka z jednej budovy do druhej, pretože tento štát nie je schopný zabezpečiť stále sídlo. Aj toto vyjadruje vzťah moci k týmto inštitúciám.

Ďakujem. Ja by som sa chcela naozaj poďakovať pani ombudsmanke za jej správu. Chcela by som pokračovať vlastne v tom citáte Ľudovíta Štúra. Naozaj našou veľkou chybou a následne vinou je pýcha. Pýcha mocných štátnych úradníkov, najmocnejších, najbohatších, ktorí nenachádzajú v sebe toľko základnej elementárnej ľudskej slušnosti, aby dokázali prekročiť svoj tieň, svoje pocity a konečne dokázali riešiť problémy ľudí, bezmocných ľudí, ktorí častokrát sa nemajú na koho obrátiť v tejto krajine.
Takže ešte raz veľká vďaka, pani ombudsmanka.

Ďakujem pekne za slovo.
Áno, pán poslanec Grendel, presne ste to pomenovali, že možno zo začiatku svojej činnosti pani ombudsmanka musela skôr ako riešiť alebo teda popri tej hlavnej činnosti, ktorá je jej hlavnou náplňou, ochraňovať ľudské práva, sa musela naozaj dlhý čas boriť práve s premiestňovaním, s hľadaním, so šetrením a aj toto hovorí o tom, aký vzťah má vláda k funkcii ombudsmana. Je mi strašne ľúto všetkých tých peripetií, ktoré musel úrad ombudsmana podstúpiť. Teraz je ten úrad, mám pocit, zastabilizovaný a naozaj nová pani ombudsmanka, ktorá nastúpi už o týždeň, v podstate má široké pole pôsobnosti v tom, aby sa mohla venovať len svojej odbornej činnosti.
A, pani poslankyňa Dubačová, veľmi presne ste doplnili celý citát, alebo doplnili ste ho tak, ako to naozaj mnohí pociťujeme. Je smutné, tak ako som aj o tom hovorila, je smutné, že občania majú pocit, keď sa domáhajú svojich práv, že inštitúcie sú voči nim obrnené a odmietajú akýkoľvek hlas, ktorý sa zdvihne na ich obranu. Je to podľa mňa chorý systém a kiež by sa začal diať presný opak.
Ďakujem.

Vážená pani verejná ochrankyňa práv, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, nezačnem citátom od Ľudovíta Štúra, ktorý sa nachádza v správe verejnej ochrankyne práv. Začnem citátom Eriky Jurinovej, ktorá tu vystúpila predo mnou k tomuto bodu a povedala: "Nebolo to zbytočné." Áno, aj ja mám pocit, že nebolo to zbytočné, malo to zmysel, aj keď to niekedy vyzeralo, že to je hádzanie hrachu na stenu.
A začnem príkladom, ktorý sa aj mňa osobne týka a ktorý sa nachádza v správe verejnej ochrankyne práv a pani verejná ochrankyňa práv tento prípad zmienila aj vo svojom vystúpení na úvod. Ide o ihrisko v obci Hrčeľ. Týka sa ma to preto, lebo ja som bol ten, kto dal podnet verejnej ochrankyni práv, pretože som si všimol, že v obci zaviedli segregačnú praktiku, keď rozdelili dni na párne a nepárne a mali oddelene mať prístup Rómovia a Nerómovia. Podnet mal zmysel, pretože sa ukázalo, že zo strany obce možno ani nešlo o zlý úmysel, išlo o snahu riešiť nejaké praktické problémy, aj keď tie prvé reakcie zo strany starostu, ktoré som zaznamenal, boli také obranné a obhajujúce toto opatrenie, potom sa tvrdilo, že už je to staré a neaktuálne. V každom prípade ľudské práva nemožno porušovať ani v dobrom úmysle a ani omylom a nevedomky a som preto rád, že ten podnet mal zmysel, že došlo k náprave možno aj prispením zásahu zo strany verejnej ochrankyne práv a že aj kontrola neskôr ukázala, že veci fungujú, že problém nie je a že veci môžu fungovať aj bez segregácie.
Druhá vec, ktorej by som sa chcel dotknúť a na ktorú upozorňuje aj správa verejnej ochrankyne práv, je porušovanie práva na prístup k informáciám. Je to, žiaľ, bežné. Prípady, ktoré sa spomínajú v správe verejnej ochrankyne práv, sú len vrcholom ľadovca. Najmä v samospráve, ale aj v štátnych orgánoch dochádza k porušovaniu práva na prístup k informáciám, k porušovaniu zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Sám s tým mám bohaté osobné skúsenosti aj teda z vlastných infožiadostí, dokonca aj so spomínaným úradom vlády, ktorý, už je to síce staršieho dáta, z roku 2006, ale ktorý ako vrcholný štátny orgán na moju žiadosť o sprístupnenie informácií neodpovedal v súlade so zákonom aspoň formálne, že by vydal rozhodnutie, ale napísal mi list, niečo v štýle, že, milý Ondrej, ale však o toto si nemôžeš žiadať, to nie je informácia. Čiže toto právo je dosť významne na území Slovenskej republiky zo strany aj štátnych orgánov, aj orgánov verejnej správy porušované. Samozrejme, že nie všetko môže vyriešiť verejná ochrankyňa práv, či už koná na základe podnetov, alebo upozorňuje na to, že dochádza k porušovaniu, k porušovaniu tohto práva.
V tejto súvislosti by som rád upozornil na to, že sa pripravuje pomerne rozsiahla novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorá má riešiť aplikačné problémy. A verím, že jej výsledná podoba bude taká, ktorá skvalitní zákon o slobodnom prístupe k informáciám, vyjasní niektoré nejasnosti, ktoré tam existujú, a bude riešiť aplikačné problémy, ktoré vznikajú úradom a povinným osobám v súvislosti s vybavovaním žiadostí o prístup k informácii. Pretože je pravda, že dochádza zo strany niektorých žiadateľov aj k zneužívaniu tohto práva, ale to by sa nemalo stať zámienkou na to, aby sme obmedzili prístup k informáciám alebo volili riešenia, ktoré budú znamenať obmedzený prístup k informáciám, pretože v naprostej väčšine tie veci fungujú a v naprostej väčšine ľudia, ktorí žiadajú o informácie, ich žiadajú korektným spôsobom a aby sme teda nepaušalizovali, tak aj mnohé povinné osoby korektným spôsobom tie infožiadosti vybavujú.
Len mi je trochu ľúto, že termín prerokovania správy verejnej ochrankyne práv bol stanovený na stredu, zrovna deň, keď rokuje vláda, takže tu nemôže byť nikto z členov vlády, ani pani ministerka spravodlivosti, ktorá zastrešuje nielen zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ale aj tému ľudských práv na úrovni vlády ako takú.
Tretia a posledná vec, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, sú odporúčania, ktoré sú obsiahnuté či už v tejto správe verejnej ochrankyne práv, alebo v tých predchádzajúcich, pretože súčasťou správy je aj informácia o tom, ako bolo naložené s odporúčaniami z predchádzajúcich výročných, ale aj mimoriadnych správ verejnej ochrankyne práv. Minulý rok, keď sme, myslím že v máji, prerokúvali správu verejnej ochrankyne práv za rok 2015, tak ma zaujalo práve to veľké množstvo návrhov a odporúčaní verejnej ochrankyne práv z predchádzajúcich rokov, ktoré ostali úplne bez odozvy, neakceptované, nevypočuté. A tak by to rozhodne nemalo byť.
Samozrejme, že nie všetko, čo navrhuje alebo odporúča verejná ochrankyňa práv, musí vláda alebo parlament automaticky bezo zvyšku a v úplnosti realizovať. Je možné, že poslanci alebo vláda majú na niektoré otázky a problémy iný názor, inú predstavu o vhodnom riešení problémov, či dokonca aj inú predstavu o príčinách a závažnosti problémov, na ktoré upozorňuje verejná ochrankyňa práv. Niektoré veci môžu byť problematické z hľadiska praktickej uskutočniteľnosti kapacít štátu alebo finančných prostriedkov na riešenie problémov v oblasti ľudských práv. To všetko je možné, odporúčania, s ktorými sa verejná ochrankyňa práv obracia na parlament, by však nemali ostať úplne bez akéhokoľvek povšimnutia, bez akejkoľvek reakcie. A najmä také, kde je možné nápravu dosiahnuť aj pomerne jednoducho bez miliónových investícií, bez zložitých zmien zákonov, ale povedzme jednoduchou novelou, opatrením, či dokonca len dôsledným dodržiavaním existujúcich zákonov a iných právnych predpisov.
Minulý rok pri prerokovaní správy verejnej ochrankyne práv za rok 2015 som navrhol, aby sme tú správu nielen zobrali na vedomie, ale aby sme požiadali vládu aj o zaujatie stanoviska k odporúčaniam verejnej ochrankyne práv. V tomto parlamente je však smutným zvykom nielen to, že verejná ochrankyňa práv prednáša... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Jahnátek, poprosím o kľud v sále.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
V tejto sále je však smutným zvykom, že verejná ochrankyňa práv prednáša svoje správy pred poloprázdnou snemovňou, ale aj to, čo je obzvlášť závažné, že parlament, teda parlamentná väčšina, aby som bol presný, odmieta jej správy čo i len zobrať na vedomie. To považujem za niečo neuveriteľné. Ale v kontexte toho je potom zasa pochopiteľné, že návrh, ktorý som dal minulý rok, teda aby sme požiadali vládu o zaujatie stanoviska, neprešiel. Tak ako neprechádza ani to samotné vzatie správy na vedomie.
Odvtedy pani verejná ochrankyňa práv prišla do parlamentu ešte dvakrát s dvoma mimoriadnymi správami. Jedna sa týkala skutočností nasvedčujúcich závažnému porušovaniu základných práv a slobôd postupom policajných orgánov, táto správa bola z októbra 2016. A druhá správa bola mimoriadna správa o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušovaniu základných práv a slobôd detí postupom orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately z januára 2017. V oboch prípadoch som aj s niektorými kolegyňami a kolegami navrhol doplniť uznesenie o odporúčanie riešiť problémy, na ktoré upozorňuje verejná ochrankyňa práv vo svojich mimoriadnych správach, v oboch prípadoch to parlament odmietol.
Nemáme silu na to, aby sme zaviazali vládu niečo robiť, to má iba parlamentná väčšina, ale spravili sme to, čo bolo v našich silách, a na februárovú schôdzu som spolu s poslankyňami Zuzanou Zimenovou a Vierou Dubačovou a poslancom Petrom Osuským predložil návrh novely zákona o Policajnom zbore, ktorý reagoval na októbrovú správu pani ombudsmanky, a na túto schôdzu predkladáme spolu s pani poslankyňou Blahovou návrh na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa Civilný mimosporový poriadok, ktorý reaguje na tú správu upozorňujúcu na porušovanie práv detí postupom orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Na oboch návrhoch a na ich príprave sme spolupracovali aj s pani verejnou ochrankyňou práv a chcem sa jej týmto poďakovať za spoluprácu. A hoci ten prvý návrh nebol prijatý a nerobím si žiadne ilúzie, ako dopadne náš návrh na tejto schôdzi, nepovažujem to za zbytočné.
Budeme sa snažiť ďalej o to, aby sa odporúčania verejnej ochrankyne práv premietli do legislatívy, a verím, že časom sa to podarí, možno to nebude na náš návrh, možno si to osvojí vláda niekedy neskôr alebo ministerstvo, možno to nebude v tomto volebnom období, ale verím, že sa to nestratí a že tie návrhy nie sú zbytočné, ako povedala pani poslankyňa Jurinová vo vzťahu k činnosti pani ombudsmanky. A ja si myslím, že tá práca, ktorú vynaložila, nebola zbytočná a my sa budeme snažiť o to, aby bola zmysluplne premietnutá do slovenskej legislatívy. A teda aby sme to vládnej väčšine nezjednodušovali, tak aj na tejto schôdzi si dovolím predniesť doplňujúci návrh, idem ho čítať, tak možnože by sa mala zastaviť časomiera alebo neviem, čo sa robí podľa rokovacieho poriadku. (Reakcia spravodajkyne.)
Pán predseda, poprosím zastaviť časomieru, idem na záver čítať doplňujúci návrh poslanca...

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Ďakujem.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
... poslanca Ondreja Dostála a poslankýň Natálie Blahovej, Eriky Jurinovej, Zuzany Zimenovej, Viery Dubačovej a Anny Verešovej k návrhu uznesenia k bodu Správa verejného ochrancu práv podľa § 23 ods. 1 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov za obdobie roka 2016, parlamentná tlač č. 424.
Navrhuje sa doplniť uznesenie o nový bod v znení:
"Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby vypracovala a Národnej rade Slovenskej republiky predložila stanovisko k návrhom a odporúčaniam verejnej ochrankyne práv Národnej rade Slovenskej republiky na základe zistení v roku 2016 obsiahnutých v Správe verejného ochrancu práv podľa § 23 ods. 1 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších prepisov za obdobie roka 2016 a k dosiaľ nerealizovaným návrhom a odporúčaniam verejného ochrancu práv predloženým Národnej rade Slovenskej republiky v správach verejného ochrancu práv za roky 2012, 2013, 2014 a 2015 a v Mimoriadnej správe o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd konaním niektorých orgánov z augusta 2013, v Mimoriadnej správe verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd postupom policajných orgánov z októbra 2016 a v Mimoriadnej správe verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušovaniu základných práv a slobôd detí postupom orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately z januára 2017."
Termín: 26. máj 2017, teda tak, aby to mohlo byť prerokované na júnovej schôdzi parlamentu.
Odôvodnenie sa v zmysle nového rokovacieho poriadku nečíta, máte ho v písomnej podobe, takže ho nebudem čítať.
Ďakujem vám za pozornosť a ja sa pripájam k tým, ktorí ďakujú pani verejnej ochrankyni práv, pani Jane Dubovcovej za celý výkon jej činnosti v priebehu celého volebného obdobia, ktoré sa končí, nielen za túto správu. Ďakujem.

Pán poslanec, rozprávali ste o tom, že odmietame zobrať na vedomie správu ombudsmanky Dubovcovej, verejnej ochrankyne práv. No samozrejme, že to odmietame zobrať na vedomie, pretože napísal som si jej meno do internetu do prehliadača a prvé, čo na mňa vyskočilo, Dúhový pride Bratislava 2016, 2012, pochod za práva gejov, lesieb, bisexuálnych a transgender ľudí, no proste karneval duševne narušených exhibicionistov, ktorí... (Reakcia z pléna.)
Pán Poliačik, nevykrikujte po mne, buďte ticho (reakcia z pléna), potom sa, prihláste sa normálne a nekričte po mne! (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci! Prosím kľud.

Uhrík, Milan, poslanec NR SR
Karneval duševne narušených exhibicionistov, lebo normálny človek, ktorý trpí nejakou sexuálnou dezorientáciou, nemá potrebu prezliecť sa za papagája a s rapkáčom v trenkách tam behať. A teraz ja nechápem, či pani Dubovcová tam bola jedna z nich alebo ako to vlastne vnímala... (Výkriky z pléna, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, pán poslanec, to je jej rozhodnutie, to tu nemáte čo kritizovať!

Uhrík, Milan, poslanec NR SR
V poriadku, ja to kritizujem, chcem sa dostať; okrem toho to podporilo 40 mimovládok, pán poslanec Poliačik, Droba a tak ďalej.
No a teraz k pointe. Pani ombudsmanka rozpráva o ochrane práv detí a zároveň sa zúčastňuje takýchto podujatí. Ja si myslím, že je tam proste ideologický rozpor, a pri všetkej úcte si myslím, že aj istá dezorientácia, lebo je rozdiel zastávať sa práv a zastávať sa trendov, ktoré vedú jednak k úpadku a jednak, bohužiaľ, aj k vymieraniu nášho národa.
Čiže my túto správu pri všetkej úcte považujeme za pokryteckú a nemôžme ju zobrať na vedomie.

Ďakujem pekne. Ja by som opätovne z tohoto miesta chcela veľmi pekne poďakovať pani verejnej ochrankyni práv, pretože ja patrím ku generácii, ktorá si pamätá komunizmus, v čase komunizmu som prežila svoje najkrajšie roky mladosti a pamätám si, ako sme cítili hnev a frustráciu z tej atmosféry, v ktorej sme žili, kde režim porušoval osobné slobody a ľudské práva a šikanoval ľudí až dokonca ešte aj za dlhé vlasy alebo hudbu, ktorú počúvajú. Pamätám si, ako sme revoltovali, potajomky sme si vymieňali zakázané platne, samizdatové knihy, ako bytostne sme túžili po slobode a po tom, aby sme sa v spoločnosti rovnako zmýšľajúcich ľudí nemuseli cítiť ako na opustenom ostrove. Ono to slovné spojenie "ostrov pozitívnej deviácie" sa vtedy ujalo a stalo sa symbolom spoločnosti, kde zdravý rozum a pravda sa stali niečím nenormálnym a kde, naopak, vládlo iba spoločenstvo krivých zrkadiel.
Ja pani Dubovcovú považujem za takýto ostrov pozitívnej deviácie aj v našej spoločnosti, pretože k tomu, čo sa dialo za komunizmu, sa nenápadne plazivo, plíživo približujeme, či už to boli časy mečiarizmu, alebo časy dvoch vlád Roberta Fica, ktorý je jeho horlivým nasledovníkom a ktorý naozaj, aj ako vyplýva z vašej správy, pani Dubovcová, prináša éru, kedy ľudské práva sú opätovne porušované, a to veľmi vážnym spôsobom.
Takže ja vám chcem poďakovať, že ste takýmto majákom, takýmto ostrovom pozitívnej deviácie aj v dnešných časoch. A absolútne si nemyslím, že vaša práca bola zbytočná, práve naopak, bodaj by takých majákov, ako ste vy, bolo čím ďalej, tým viac. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Neviem, či ešte viem, čo som chcela povedať, lebo tuto náš mladý fašistický kolega ma tak vyhodil z konceptu, že ja len zostávam v nemom úžase zírať na to, že, preboha, občania Slovenska, toto ste poslali do parlamentu?! A pri správe verejnej ochrankyni práv takéto divadlo, ktoré je karnevalom, karnevalom neznášanlivosti, pohŕdania ľudskými právami, tak takéto divadlo ste prostredníctvom svojich hlasov priniesli do týchto lavíc. Neviem, pôvodná moja reakcia nemá opodstatnenie na kolegu Dostála, lebo v tejto chvíli som absolútne šokovaná tým, čoho sme boli svedkami, ako...
Ďakujem za slovo, ale, ale, ako iba jedno môžem povedať, preboha, občania, spamätajte sa, lebo takíto ľudia, takíto ľudia budú hlasovať o vašich právach, o vašich aj ľudských právach! (Potlesk.)

Ja nebudem túto chvíľu toxifikovať tým, čo sme videli predtým. Som rád, že som bol jedným z ľudí, ktorí zvolili túto verejnú ochrankyňu práv do funkcie, som rád, že nastavila úplne nové fungovanie úradu, som rád, že ombudsman v budúcnosti ako funkcia, alebo ombudsmanka ako jej nositeľka terajšia a budúca začali byť vnímané ako súčasť verejného života, ako niekto, kto sa vždy postaví na stranu slabších, že aj keď bolo cítiť napätie medzi exekutívou, parlamentom a verejnou ochrankyňou práv, tak jej hlas bol vždy počuť, vždy bolo jasné, čo chce povedať, a vždy boli jasné aj konštruktívne návrhy, s ktorými v konkrétnych situáciách prichádzala.
Chcem jej teda poďakovať spolu s kolegami za celé tie roky práce, za to, že dala príklad aj svojim nasledovníčkam a nasledovníkom. A pevne dúfam, že áno, aj v situácii, keď mnohé témy sme už mysleli, že sú za nami a vracajú sa naspäť do verejnej diskusie, tak na základe jej podnetov, na základe jej názorov a aj na základe takýchto správ bude obhajoba ľudských práv na vyššej aj kvalitatívnej, aj sofistikovanej úrovni, než tomu bolo v minulosti. Ďakujem veľmi pekne.