14. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k vládnemu návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval vládny návrh zákona v druhom čítaní do 9. mája 2017. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň vládny návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, poprosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si predložiť na dnešné rokovanie Informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády v II. polroku 2016 a o zámere prijímania takýchto nariadení v I. polroku 2017. Ide o pravidelnú informáciu.
Veľmi krátko a jednoducho. V predchádzajúcom polroku vláda prijala 12 takýchto aproximačných nariadení a predpokladáme prijať 8 aproximačných nariadení v I. polroku tohto roku.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani podpredsedníčka vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady rozhodnutím z 30. januára 2017 pridelil predmetnú informáciu na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru. Vláda túto informáciu predkladá na základe ustanovenia § 4 zákona č. 19/2002 Z. z.
Mimo toho, čo povedala pani podpredsedníčka, koľko týchto nariadení bolo prijatých a ktoré sa plánujú v tomto polroku, v závislosti na legislatívnych aktivitách orgánov Európskej únie sa môže stať, že bude potrebné v I. polroku 2017 pripraviť nový vnútroštátny predpis aj nad rámec uvedeného počtu.
Ústavnoprávny výbor prerokoval informáciu 14. marca 2017 na svojej 37. schôdzi a uznesením č. 159 odporúčal Národnej rade vziať informáciu na vedomie.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Dobrý deň prajem všetkým. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona je predovšetkým riešiť problematiku usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom nachádzajúcim sa pod osídleniami marginalizovaných skupín obyvateľstva, k pozemkom hospodárskych dvorov a k pozemkom, ktoré prešli na územie iného štátu v súvislosti so zmenou štátnej hranice. Tieto vzťahy budú novými dôvodmi vykonávania jednoduchých pozemkových úprav, pretože každý z týchto typov jednoduchých pozemkových úprav si vyžaduje osobitnú legislatívnu úpravu osobitostí pri ich začatí, ako aj pri úprave procesných úkonov v ich jednotlivých etapách.
Predloženým návrhom máme tiež ambíciu doriešiť všetky nejasnosti týkajúce sa využitia inštitútu náhradných pozemkov, ktoré sa od roku 1991 do roku 2007 vyčleňovali s predpokladom, že v jednotlivých katastrálnych územiach budú veľmi rýchlo vykonané pozemkové úpravy. Keďže však z rôznych objektívnych, ale najmä ekonomických dôvodov je tento proces podstatne dlhší, ako predpokladali moji predchodcovia, domnievame sa, že v záujme stransparentnenia užívacích pomerov k pôde nadišiel čas pokúsiť sa tento problém vyriešiť. Navrhované riešenie si vyžiadalo nielen zmenu samotného zákona 330/1991 Zb., ale aj navrhovanú zmenu zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskeho pozemku, ktorá je uvedená v čl. III predloženého návrhu.
Na základe poznatkov z aplikačnej praxe a v súvislosti s potrebou usporiadania predovšetkým užívacích pozemkov sa mení a dopĺňa aj zákon 180/1995 Z. z. a zákon č. 326/2005 Z. z. Základnou ideou navrhovaných zmien zákona č. 180, obsiahnutých v čl. II predloženého návrhu, je jednak dopracovanie mechanizmov schvaľovania registrov obnovenej evidencie pozemkov, ako aj zdokonalenie nástrojov Slovenského pozemkového fondu pri plnení jeho úloh v smere vytvárania vhodných pozemkovoprávnych pomerov. Za povšimnutie stojí v tejto časti návrhu i sprísnenie podmienok drobenia pozemkov v tých katastrálnych územiach, v ktorých boli zapísané výsledky pozemkových úprav.
Cieľom predloženej zmeny zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch je umožnenie efektívnejšieho financovania plánu starostlivosti o les ako jedného z rozhodujúcich nástrojov štátu v smere regulácie zabezpečovania celospoločenských záujmov pri plnení produkčných i mimoprodukčných funkcií lesa.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu a jeho posunutie do druhého čítania.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, v súlade s § 73 o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. (Rečník sa zadýchava, šeptom reaguje na reakciu navrhovateľky: "Som utekal.")
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán kolega, mali by ste získať trošku väčšiu výdrž a možno aj kondičku. (Povedané so smiechom.)

Kvorka, Ján, poslanec NR SR
Nie, nie, utekal som.
Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. mája 2017 a v gestorskom výbore do 9. mája 2017.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, dovoľte mi k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení neskorších zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 423).
Vážené kolegyne, kolegovia, vážení poslanci, na dnešné rokovanie predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení neskorších zákonov v znení neskorších predpisov. Zmeny a doplnenia sú v oblasti, ktoré upravujú podmienky poskytovania príspevku na zateplenie rodinného domu. Vláda Slovenskej republiky sa zaviazala pokračovať v programe zatepľovania rodinných domov s tým, že bude tento proces administratívne zjednodušený. Pre naplnenie týchto zámerov a zintenzívnenie podpory obnovy rodinných domov sa navrhuje upraviť výšku príspevku na zateplenie rodinného domu zo 6-tisíc euro na 8-tisíc euro tak, aby bolo možné financovať väčší rozsah vykonaných prác, zjednodušuje jednoznačne zadefinovať tepelno-technické požiadavky stavebných konštrukcií a upraviť proces predkladania žiadostí tak, aby bol pre žiadateľa prijateľnejší. Návrh obsahuje taktiež úpravy a doplnenia, ktorých nevyhnutnosť vyplynula z aplikácie praxe.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si požiadať o podporu tohto návrhu. Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niekorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 423).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory návrh zákona prerokovali do 5. mája 2017 a v gestorskom výbore do 9. mája 2017.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorý je naplnením jedného z najpodstatnejších bodov Programového vyhlásenia vlády v oblasti kultúry. Pri jeho predkladaní sa musím trošku vrátiť ale do minulosti a zasadiť ho do kontextu postupnej transformácie ministerstvu podriadeného grantového systému, ktorý sme postupne od obdobia 2006 do 2010 začali transformovať a meniť na verejnoprávne fondy.
Dôvodov bolo viac. Na rozdiel od ministerstva je možné v týchto fondoch, aby sa táto podpora distribuovala, schvaľovala v špecifických oblastiach, to znamená odbornejšie. Je to možnosť flexibilnejšie a pružnejšie podporovať kultúrne projekty a nezávislejšie od výkonnej moci a takisto aj s väčším objemom finančných prostriedkov.
Ako prvý takto zriadený fond bol Audiovizuálny fond a jeho už niekoľkoročná činnosť ukázala, ako podstatnou mierou zastavil úpadok slovenskej audiovízie, a dnes môžeme hovoriť o oživení slovenského filmu, o jeho normálnom fungovaní.
V ďalšom období sme transformovali oblasť umenia, vznikol Fond na podporu umenia a už rok jeho fungovania ukázal pozitívne prínosy, ktorými vás teraz nechcem zdržiavať.
Ako ďalší logický krok sa v tomto zmysle javí byť vznik Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Pri návrhu tohto zákona je potrebné povedať, tak ako v prípade tých prvých dvoch zmienených fondov, aj tu tvorba tohto zákona, spôsob, akým by mala byť menšinová kultúra podporovaná, vznikal v širokej účasti odborníkov, zástupcov národnostných menšín tzv. participatívnou metódou tak, aby to zodpovedalo očakávaniam tých adresátov, aby tam bola zachovaná dostatočná transparentnosť a funkcionalita tohto fondu. Fond bude narábať s podstatne vyššími finančnými prostriedkami, než boli doterajšie prostriedky vyčleňované na podporu kultúry národnostných menšín, ktoré ešte historicky boli súčasťou grantového programu ministerstva kultúry, neskôr prešli pod Úrad vlády, a ak tento zákon bude schválený, vznikne, ako som už spomenul, nový verejnoprávny fond, ktorý bude upravovať systém financovania kultúrnych a vedeckých aktivít národnostných menší. Orgánmi fondu budú riaditeľ ako štatutárny a výkonný orgán fondu, odborné rady pre každú národnostnú menšinu, dozorná komisia ako kontrolný orgán fondu a správna rada.
Zloženie a fungovanie orgánov tohto fondu je navrhované tak, aby v procese rozhodovania o smerovaní základných činností fondu a takisto rozpočtovaní jeho zdrojov bola zastúpená predovšetkým odborná verejnosť. Nezávislosť a odbornosť rozhodovania v kľúčových orgánoch posilňuje samotný charakter verejnoprávnej inštitúcie.
V súvislosti so zvýšenou finančnou saturáciou tohto fondu je súčasťou návrhu zákona aj zvýšenie podpory do existujúcich fondov, Audiovizuálneho fondu a Fondu na podporu umenia. Návrh zákona prešiel aj rokovaním Rady vlády pre kultúru a chcem zdôrazniť, že tento návrh zákona má predovšetkým rozmer kultúrny, ale nemenej má rozmer aj politický. Politický v tom slova zmysle, že vychádzame z tézy, alebo z reality, že Slovenská republika je tvorená nielen väčšinovým národom, ale aj národnostnými menšinami a my vnímame národnostné menšiny ako prirodzenú súčasť nášho štátu, ako obohatenie nášho štátu a máme záujem, aby sa národnostné menšiny cítili byť súčasťou tohto štátu a cítili sa v ňom komfortne. K tomu ma určite prispieť aj Fond na podporu kultúry národnostných menšín.
Čiže vnímajte tento návrh zákona nielen ako významný príspevok do efektívnejšej, transparentnejšej podpory dôležitej súčasti našej kultúry, ktorú tvoria naše národnostné menšiny, ale aj ako veľmi jasné, ani nie gesto, lebo nejde len o gesto, ale aj gesto, ale aj politický čin.
Ďakujem pekne, toľko na úvod.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona (tlač 436). Predkladám preto informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z citovaného ustanovenia zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady preto navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre kultúru a médiá a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. mája 2017 a gestorský výbor do 9. mája 2017.
Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril v rozprave k tomuto bodu programu a snažil sa vám akýmsi spôsobom pretlmočiť názor alebo pohľad bežného slovenského pracujúceho občana na to, čo tu dnes chceme prijať.
Ja som si dôkladne preštudoval dôvodovú správu k tomuto návrhu zákona, no a z tohto dokumentu pre mňa osobne vzišli niektoré naozaj závažné otázky. Otázky, na ktoré by si podľa mňa slovenská verejnosť zaslúžila počuť odpoveď, pretože prostriedky, ktoré majú byť vyčlenené do tohto novovznikajúceho fondu, sú tvorené práve z daní slovenských pracujúcich občanov.
Jednou z takých otázok, ktorú by som na pána ministra chcel smerovať a bol by som rád, keby na ňu odpovedal, je, akým spôsobom chce zdôvodniť potrebu takmer dvojnásobného navýšenia dotácií pre kultúru národnostných menšín na Slovensku na súčasných 8 mil. eur, ktoré uvádza v tomto návrhu zákona? Chcem sa opýtať, z čoho vzišla táto potreba, čo sa na Slovensku zmenilo a akým spôsobom naozaj chce odôvodniť to, že národnostné menšiny na Slovensku, ich kultúrne inštitúcie, kultúrne podujatia si zaslúžia takýto vysoký nárast finančných prostriedkov na svoju činnosť? Nemyslím si, že táto otázka je nejaká neadekvátna, neodborná alebo akákoľvek iná. Myslím si len, že slovenskú verejnosť a občanov Slovenskej republiky, ktorí si na tieto ďalšie 4 mil., ktoré sa idú použiť do tohto fondu, poskladali a majú záujem od pána ministra počuť reálne argumenty, prečo boli tieto prostriedky vyčlenené a ako to reálne chce zdôvodniť.
V dôvodovej správe ďalej uvádzate naozaj krásne floskuly o interkultúrnom dialógu, o porozumení, o integrácii, o pochopení medzi Slovákmi a medzi etnickými a národnostnými menšinami, ku ktorému má dôjsť po aplikácii tohto zákona do praxe. To znamená po vytvorení tohto Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Ja chcem, pán minister, povedať, že v minulosti tu už boli stovky a stovky podobných projektov, stovky a stovky rôznych dotácií v rádovo možno v stovkách miliónov eur, ktoré boli naliate, tak ľudovo povedané, naliate do tohto problému, ktoré boli použité na či už kultúru, alebo snahu o integráciu národnostných menšín, s ktorými je tu na Slovensku problém, a nevyriešilo sa naozaj nič.
Ja sám pochádzam z národnostne zmiešaného prostredia a môžem k tomu zaujať také stanovisko, že za tie roky postupne, čo sledujem ten vývoj, tak sa situácia, aj napriek tým stovkám a stovkám miliónov, ktoré sú dennodenne, teda rok za rokom nalievané do tohto problému, nezmenilo pre slušný život slovenských pracujúcich občanov vôbec nič. Práve naopak, ten stav sa ešte zhoršil a zhoršil sa práve preto, že vy síce ako vláda vyčleníte obrovské množstvá peňazí na to, aby sa tieto menšiny integrovali, aby bol podporený ich kultúrny rast, no tieto peniaze následne rozdáte rôznym parazitickým mimovládkam a reálne zo skúsenosti to vyplýva, reálne sa už k týmto, či už sú to Cigáni, alebo iné menšiny, z peňazí nedostane prakticky vôbec nič. Lenže ľudia to takto nechápu, slovenská verejnosť vidí, vláda opäť použila 100, 200, 300 mil. eur na integráciu povedzme cigánskej menšiny. Ľudia nevnímajú to, že reálne sa k slovenským Cigánom nedostane prakticky nič, vnímajú len to, že na Cigánov sa zase... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán kolega, podľa ústavy máme Rómov a nie Cigánov. To Ústava Slovenskej republiky, ctite si ústavu, dobre?

Mazurek, Milan, poslanec NR SR
Dobre, ale Slovník slovenského jazyka hovorí niečo iné, ale to nevadí.
Na základe tohto nového zákona sa má opäť raz vyčleniť niekoľko miliónov eur na rôzne menšiny na Slovensku. Ja sa pýtam, čo vo vás evokuje dôveru v to, že sa nejakým spôsobom môžme posunúť a pohnúť v tomto vývoji vpred, keďže všetky tieto minulé projekty, ktoré boli podobného charakteru, možno až totožného charakteru, nepomohli k zlepšeniu tohto problému fakticky nijako?
Ďalej a čo ma naozaj zaujalo v dôvodovej správe, je, že vytvorenie tohto Fondu na podporu kultúry národnostných menšín so sebou bude prinášať takisto vytvorenie rôznych odborných komisií pre každú z tých národných menšín a nejakú komisiu pre akýsi interkultúrny dialóg, neviem, či to hovorím správne, a dokopy tieto komisie majú čítať nejakých viac než sto ľudí. Títo ľudia majú byť s týmto fondom v nejakom pracovnoprávnom vzťahu a v dôvodovej správe ste nijakým spôsobom nekonkretizovali, v akom pracovnoprávnom vzťahu budú, aké výplaty im budú smerované, a myslím si, že slovenských občanov toto bude naozaj zaujímať, tak budem rád, ak nám odpoviete na to, koľko reálne chcete vyčleniť na platy týchto ľudí v týchto komisiách a akým spôsobom budete týchto ľudí naozaj vyberať.
Na záver by som chcel všeobecne zhrnúť a povedať názor, či už mňa ako občana Slovenskej republiky, ako poslanca za Ľudovú stranu Naše Slovensko, alebo ako východniara, ktorý dennodenne žije s problémom, ktorý sa tu chystáte riešiť, či sme ako Slovenská republika v stave, kedy si môžeme dovoliť vyhadzovať stále ďalšie a ďalšie milióny eur do projektov, ktoré sa už v minulosti ukázali ako zbytočné alebo nanajvýš hlúpe.
Ja viem, že pán predsedajúci Béla Bugár si tento zákon vyloboval v rámci vládnej politiky, keďže po voľbách prakticky zradil všetkých svojich voličov a teraz si ich chce nejakým spôsobom opäť kúpiť, sympatie maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku, keďže všetci sme videli, že viac než polovica týchto finančných prostriedkov bude použitá práve na kultúru maďarskej národnostnej menšiny a jednoznačne to z tohto vyplýva.
Každopádne myslím si, že Slovenská republika, jej ekonomický stav nie sú v stave, kedy si môžme dovoliť dávať ďalšie milióny a milióny eur na projekty, ktoré reálne v sebe nenesú nijaký potenciál, nijaký reálny výsledok. Ešte pred pár mesiacmi, nedávno, ste tu schválili zákon o rozpočte Slovenskej republiky na rok 2017, v ktorom ste slovenských občanov, daňových poplatníkov, zadlžili o ďalšie viac než 2 mld. eur. O ďalšie viac než 2 mld. eur. Ja si myslím, že tento fakt by v nás mal evokovať potrebu nejakým spôsobom začať šetriť a začať sa pozerať práve na nás. Začať, ako vy používate tie krásne slová, konsolidovať tieto naše verejné financie a snažiť sa o to, aby sme prijali nejakým spôsobom vyrovnaný rozpočet. A nemyslím si, že v stave, kedy sa Slovenská republika a všetci slovenskí daňoví poplatníci takýmto obrovským spôsobom, obrovským tempom zadlžujú stále viac a viac, kedy vy zadlžujete týchto našich slovenských daňových poplatníkov, slušných slovenských pracujúcich ľudí, že by sme v tomto stave mali priestor na to, aby sme vyčleňovali milióny a milióny eur na ďalšie problémy.
Áno, ja osobne nemám nič proti tomu, aby sa prispievalo na kultúru na Slovensku, či už je to kultúra Slovákov, Maďarov, Cigánov, je to úplne jedno, každopádne najprv na to potrebujeme mať finančné prostriedky. Najprv na to potrebujeme mať ekonomický stav a nemyslím si, že v súčasnom stave, dohliadnuc práce na tento spomínaný rozpočet, je na takéto veci priestor. Keď vyriešite tieto problémy Slovenska, keď tu nebudú mladí ľudia musieť utekať za hranice len preto, aby si našli dôstojnú prácu za normálnu, dôstojnú mzdu, keď sa vám podarí zastaviť tú alarmujúcu mieru sociálnych samovrážd na Slovensku, kedy si ľudia siahajú na život, kedy otcovia, živitelia rodín, skáču pod vlaky len preto, že nemajú z čoho zaplatiť hypotéku, pretože im exekútor zobral dom, byt, keď im znížite ten šialený počet exekúcií na Slovensku - ktorých je koľko, tri milióny, alebo tak nejak -, keď sa vám podarí vytvoriť podmienky na to, aby si každý slovenský pracujúci občan alebo občan, ktorý chce pracovať, mohol nájsť dôstojnú prácu za dôstojnú mzdu, keď sa vám podarí reálne zabezpečiť to, aby mal každý nárok na normálne a slušné bývanie, aby si mladí ľudia mohli reálne zakladať na Slovensku rodiny a nemuseli utekať preč len preto, aby mohli žiť ako ľudia, pretože na Slovensku ste im všetky tieto možnosti, tieto príležitosti, tieto túžby vzali. Keď toto všetko vyriešite, potom v poriadku, pán minister, potom poďme zvyšovať príspevky na kultúru národnostných menšín, poďme zvyšovať dotácie, poďme hľadať nové spôsoby financovania, poďme sa hrať tieto hry.
Každopádne súčasný stav Slovenskej republiky vypovedá úplne o opaku. Mladí ľudia sú vyháňaní za hranice, mladí ľudia nemajú možnosť založiť si rodinu, pretože ekonomika je taká, aká je, daňovo-odvodové zaťaženie pre zamestnancov je úplná katastrofa, slušný slovenský pracujúci človek, ak chce pracovať, tak pracuje za nejakých 400-500 eur, hovorím o situácii u nás na východe, pracuje absolútne v nedôstojných podmienkach, väčšinou v nejakých zahraničných koncernoch a bojuje, doslova bojuje o prežitie. Na Slovensku máme pracujúcu chudobu a vy v tomto stave, opakujem, v tomto stave, kedy Slovensko ide všelijakým, len nie dobrým smerom, kedy sa potáca z jednej krízy do druhej, idete vyhadzovať ďalšie milióny eur.
Včera ste tu predkladali zákon, ktorý ste odôvodňovali aj tým, že sa ušetrí 2 mil. eur, dnes tu predkladáte zákon, ktorým zdvojnásobujete rozpočet na niečo, čo bytostne Slovensko nepotrebuje, a tie 4 mil. eur ste mohli použiť na niečo omnoho dôležitejšie, niečo omnoho potrebnejšie a niečo, čo by slovenským pracujúcim občanom mohlo skutočne naozaj pomôcť. A keď je váš prioritný záujem pomôcť Slovensku, pomôcť vytvoriť lepšie podmienky pre život všetkých slušných pracujúcich občanov, tak si myslím, že by ste túto vašu tézu mali prehodnotiť a tento váš návrh zákona stiahnuť.
Ďakujem. (Potlesk.)