14. schôdza

Pán poslanec, pozoroval som naozaj veľmi precízne to, čo ste hovorili, a musím konštatovať, že vaše vystúpenie je naozaj prejavom politikárčenia. Tak ako to povedal pán predseda vlády, pretože všetko ste to opierali o to, že čo Fico. Azda Fico prijal amnestie, pán poslanec? Všetko to, čo ste hovorili, bol váš právny úsudok a veľmi dobre viete, že v spoločnosti existuje množstvo právnikov významných, ktorí sami sa líšia pri tomto názore, ako to vyriešiť. Ale prezentujete iba ten váš právny názor ako za najlepší, ktorý môže existovať. Množstvo vyjadrení, ktoré ste povedali, sa nedajú komentovať a sú až úsmevné, že Fico sa mentálne stal pokračovateľom HZDS. To azda nemyslíte vážne, pán poslanec? (Ruch v sále.) 
Hovoríte o ješitnosti, hovoríte o ješitnosti. Azda predseda vlády je ten, ktorý spôsobil to, čo sa tu deje alebo čo sa stalo? Pán poslanec, hovoríte o vysoko rizikovom riešení, ktoré sa teraz navrhuje. Áno, aj diskusia v spoločnosti aj medzi právnikmi prebehla a s odstupom času aj mnohí iní právnici sa pozerajú na veci ináč, ale to vy nechcete priznať. Ale hovoríte o veľmi rizikovom riešení. Čiže ak hovoríte o veľmi rizikovom riešení, tak môžeme povedať, že to riešenie, ktoré ste doteraz vy ponúkali, bolo najrizikovejšie, pretože vôbec nedošlo k zrušeniu amnestií. Kdežto toto riešenie, ktoré sa teraz navrhuje, má vysokú šancu na to, aby sme dokázali Mečiarove amnestie zrušiť.
Toto je celá pravda, pán poslanec, a nie tie vaše právne názory, ktoré tu prezentujete.

Pán poslanec Blanár, odhalili ste ma, prezentoval som svoje právne názory, neprezentoval som vaše právne názory. Myslel som, že je to normálne, že keď niekto vyslovuje svoj názor, tak vyslovuje svoj názor, nevyslovuje opačné názory, to je teda hlboký postreh. A skutočnosť, že SMER je mentálne pokračovateľom HZDS, je, myslím, všeobecne známa. Ja som to povedal len tak mimochodom, len som sa od toho dopichol, a teda prekvapuje ma, že niekoho na tom niečo prekvapuje.
Spochybňovanie riešenia, s ktorým dlhodobo, roky prichádzali strany napravo od stredu v minulosti aj dnes, argumentom, že bolo to zlé, lebo nedošlo k zrušeniu amnestií, je krajne cynické od predstaviteľa strany, ktorá celý čas tie amnestie, zrušenie amnestií blokovalo. Keby kedykoľvek poslanci SMER-u, keď sa hlasovalo o ústavnom zákone o zrušení amnestií, zahlasovali za, amnestie by boli už dávno zrušené. Je to len a len vaša zodpovednosť! (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pani ministerka, samozrejme, je mojou povinnosťou povedať, že podľa § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, v ktorom je definovaný dôvod a účel, pre ktorý môže táto ctená snemovňa rokovať v skrátenom konaní, takýto dôvod tuná nemožno nájsť. Skutočne tým jediným dôvodom, že sa tak rozhodla vláda.
Skracujete rokovanie o zmene ústavy, nie o nejakom zákone! A prečo vlastne? Každý z tých, ktorí sa môžu cítiť poškodení, vyjadril verejne názor vrátane pani Remiášovej, že keď už sa 20 rokov čakalo, čo sa teraz v marci naplnilo od vydania Mečiarových amnestií, alebo aby som parafrázoval pána Dostála, keď už niektoré strany 15 rokov prinajmenej brzdili zrušenie týchto amorálnych amnestií, prečo to má byť urobené v skrátenom konaní. Opakujem, jediný dôvod, čo tam nachádzam, preto, lebo to rozhodla vláda. Nakázala nám to vláda. Budeme meniť ústavu napochytre. Všetky naše výhrady, ktoré predkladala opozícia, padli pod stôl. Získali sme jeden týždeň. Medzi nami, už minulý utorok toto prerokovať bolo proste mediálne neúnosné aj pre vládnu koalíciu, takže myslím, že aj ten týždeň nebol natoľko ústupkom, ústupkom voči opozícii, ako to bol prejav sebazáchovy, pretože naozaj by vyšla vláda aj vládna koalícia na verejný posmech. Hnať hlasovanie do takéhoto rýchleho rozhodovania, kedy to neprešlo výbormi, neprešlo to legislatívnou radou vlády. Odborná verejnosť, ktorá pozorne sleduje problém Mečiarových amnestií a ktorá vydala osobitné stanovisko, nestihne a nestihla zaujať postoj.
To, čo robíme, je riziko, je ponížením pre Národnú radu a je riziko pre našu ústavu. Predsa ale beriem to ako fakt a konštatujem, že teda začíname rokovať o tom, čo niektorí politici, častokrát som to počul aj v médiách, nazývajú historickým kompromisom, a ja by som pri úvode do tejto rozpravy, lebo bude ešte pokračovať pri jednotlivých zákonoch, sa venoval práve tomuto zvláštnemu, tejto zvláštnej formulácii, pretože za ten svet som nevedel doposiaľ sa dopátrať k niekoľkým odpovediam na otázky. Jedna z tých otázok je, prečo nie ústavný zákon, ktorý predkladám ja spolu s poslancami, vyše 50 poslancami, ktorí... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, nechcem vás prerušovať, len teraz diskutujeme o skrátenom legislatívnom konaní a o tomto zrejme budete mať možnosť hovoriť, keď budeme jednotlivé zákony predkladať.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
No tak to iste súvisí, ale ja trpezlivo budem akceptovať, ak si aj vy zaprednášate, pán podpredseda. Chcete ešte hovoriť alebo môžem pokračovať?

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Ak ste si nevšimli, prestal som hovoriť.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem. Čo je ten historický kompromis, pre ktorý je aj toto skrátené konanie? Medzi kým a kým? Medzi zločincami a nami? Dnes kde sa vykonal ten historický kompromis? Desaťročia na Slovensku leží tieň zločinu a my chceme túto éru, éru tohoto tieňa Vladimíra Mečiara ukončiť. Ja mám pocit, že to isté hovorí tu predsa každý. Aj Robert Fico tvrdí teraz, že amnestie sú amorálne. Všetko pre to ukončenie robia ale iba, robí iba časť politickej scény. Všetko pre to ukončenie urobili právni experti, ktorí vydali stanovisko. Veľa pre to robí prezident Slovenskej republiky, ktorý napísal list poslancom a vyjadruje sa verejne. Veľa, veľmi veľa preto robí samotná verejnosť, ktorej petičná akcia sa dnes už blíži ku 200-tisíc. Jáj, ku 100-tisíc, pardon. Verejnosť, ale predovšetkým aj v prieskumoch dáva najavo, že drtivá väčšina je za to, aby sa tento tieň zločinu odstránil z Národnej rady, aby Národná rada spriechodnila spravodlivosť, aby mohli orgány začať konať. V čom je historický kompromis? Medzi niekým, kto chráni alebo chránil zločincov, a teraz by chcel urobiť čiastočné chránenie, čiastočné zrušenie?
Uvedomujete si všetci, do akého spoločenského rizika ideme, ak nadradzujeme Ústavný súd nad toto rozhodnutie Národnej rady, ktoré sa chystáme urobiť, a ak ten, na tom Ústavnom súde je také obsadenie, aké je? Do akého svetla sa dostanú ľudia na Ústavnom súde, do akého svetla sa dostane aj naša spoločenská, tento spoločenský problém? Dal sa vyriešiť jednoduchým ústavným zákonom. Skrátený proces, teda ak je dobrým znakom, že Robert Fico, SMER aj SNS urobili predsa len zmenu postoja, a ja to musím oceniť, pretože len hlupák nerobí zmeny postoja, to je naozaj dobrým znakom. To je znakom aj politickej racionality zoči-voči verejnej mienke, zlým znakom ale toho sú tieto triky, ako je skrátený proces, lebo inak to neviem nazvať. Ondrej Dostál usudzuje, že je to strach pred trápením sa a opekaním, grilovaním pred verejnou mienkou, lebo, samozrejme, budú padať otázky, prečo ste to neurobili už dávno. Musel sa pominúť bývalý prezident Michal Kováč a muselo sa stať, že sa nedočká ani otvorenia vyšetrovania a nastolenia spravodlivosti? Najčastejšou formuláciou, kolegyne a kolegovia, s ktorou som sa často stretal pri rôznych rokovaniach, a ja to tu poviem verejne, bolo, že som opakovane počul od predstaviteľov koalície slovo spláchnuť. "Chceme to rýchle spláchnuť."
My chceme spravodlivosť, my, ktorí sme skutočne za zrušenie opozície, a to nie je o slove spláchnuť, spravodlivosť sa nastoľuje. Na nastolenie spravodlivosti, keď už sa čakalo 20 rokov, naozaj nebolo potrebné urobiť skrátené konanie. Naozaj by sme si mali uvedomiť, že je pravda, že medzi koalíciou a opozíciou v tejto sále býva spravidla napätie a nehovorí sa o dôvere, je, je namieste, aby opozícia bola zdravo podozrievavá, aby skúmala poctivosť úmyslov a kvalitu zákonov, ktoré predkladá vládna koalícia. Ale istá miera dôvery sa buduje a to je dôvera v to, že spája všetkých poslancov príslušnosť a povinnosť voči občianstvu tohoto štátu, že nás spája budovanie demokratickej štátnosti právneho štátu, slušnej spoločnosti, preto sa hovorí aj o istej politickej kultúre. K tej politickej kultúre predsa musí patriť nastolenie práva a spravodlivosti v takej veci, ako bolo zakrytie zločinu amnestiami, zakrytie zločinu štátu amnestiami samotných predstaviteľov štátu. Toto predsa je náš a môže to byť naša spoločná téma. Toto nemusí sa splachovať, toto sa mohlo a malo pred tvárou verejnosti dôstojne a kvalitne pripraviť. Tak, aby sme nečakali s útrpnosťou, či zahrdúsi naše rozhodnutie Ústavný súd. Tak, aby sme nepochybovali, tak ako počujeme na sociálnych sieťach, že aj dnes, keď koalícia prekvapivo vyhlásila, že súhlasí s našim návrhom, resp. s naším postojom na zrušenie Mečiarových amnestií, aby každý nepísal na tých sociálnych sieťach, že je to podvod, je to trik, klamú. Nie je dôvod. Alebo je dôvod? Môžme vám veriť, keď hneď prvý krok je vystavenie opozície aj celej odbornej verejnosti pod časový tlak? Prvý krok smerom k zrušeniu Mečiarových amnestií je v rozpore podľa môjho názoru s rokovacím poriadkom a s ustanovením, ktoré som citoval, v ktorom, v ktorom sa určuje, aké dôvody majú viesť k takémuto procesu, a to aj pri obyčajných zákonoch, nieto pri ústavných.
Všetci si chceme zachovať nádej, že aj vy chcete doviesť do úspešného konca zrušenie Mečiarových amnestií. Škoda, že sa vykročilo hneď takou nohou, ktorá opäť vyvoláva podozrenie. Pridávate sa teda k tým, ktorí chcú spravodlivosť a chcú budovanie štátu bez Mečiarovho tieňa? Lebo verejnosť, verejnosť je dávno preč z 90 rokov. Verejnosť vám odkazuje, že chce žiť v 21. storočí, storočí, kde nie je možné zakryť zločin politika nejakou falošnou, falošným trikom. Kde si to verejnosť vyprosí. Vyprosí si to akýmikoľvek formami. Aj demonštráciami. Čiže tá otázka, či sa pridávate k tým, ktorí roky bojujú za právo pre Annu Remiášovú, ktorá rok čo rok pripomína vraždu svojho syna pri kríži, či sa pridávate k volaniu Michala Kováča, prezidenta Slovenskej republiky, aby bolo nastolené právo, odpoveď na tú otázku v tejto chvíli po tomto prvom kroku nevieme jednoznačne dať, a je to škoda.
Bol by som býval radšej, keby som mohol v túto chvíľu konštatovať, že ideme do spoločného návrhu, ktorý ide riadnym postupom a ktorý, ak treba meniť aj ústavu, dáva dostatočný priestor odborníkom aj nám všetkým na pripomienkovanie a na vytvorenie takého stavu, ktorý nezašpiní slovenskú ústavu a posunie tento zločin pred súdy.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Budaj, viete, je pravda, vy hovoríte a celá opozícia hovorí o dôvere. Hovoríte, že neveríte, neveríte nám. No, ale my vám máme veriť, vám, pán Budaj, ktorý ste prišli na rokovanie, a na základe tohto s vami, vy ste boli pozitívnejší, s vami sme sa dohodli, že posunieme o týždeň to rokovanie, a vy tu ste povedali jednu vetu, že sme ukázali slabosť, že o týždeň sme to posunuli? Však s vami sme sa dohodli! Ja už fakt vám nerozumiem, a pritom okrem slovenčiny ešte ovládam aj iné jazyky.
Ďalšia vec, hovoríte, že: "Vy ste naše návrhy hodili do koša." Prepáčte, hneď na tom stretnutí sme hovorili, že prvý návrh prijímame, o ostatných budeme rokovať a vyzerá tak, že sa dohodneme aj o iných návrhoch. Oplatí sa s vami dohodnúť? Pán Budaj, ruku na srdce, oplatí sa? Však vy hovoríte stále o tom, že verejnosť robí veľa v prospech zrušenia Mečiarových amnestií. Áno, to je pravda. To kvitujem aj ja. Ja som bol pri každom hlasovaní a vždy som hlasoval za, za zrušenie, ale vy nám neveríte. Áno, verejnosť robí veľa. Ale vy to len spochybňujete. Je tu skutočne jeden, jedna jediná možnosť, nádej, že sa dohodneme od tej doby, od tej doby, čo vládna koalícia prišla s návrhom, nič iné nepočujeme, len spochybňovanie.
Prepáčte, ale takto nedôjde k dohode. Ak toto chcete, chcete rozbiť jednu jedinú možnosť, aby tu viac ako 90 poslancov hlasovalo za, nech sa páči, ale to bude výsledok vašej roboty.

Páni opoziční poslanci, napriek všetkému rešpektu, ktorý voči vám prechovávam, musím povedať, že sa správate ako deti, ktorým niekto ukradol hračku. Predvádzate tu tieto tance len preto, lebo tento návrh nie je z vašej dielne. Chcem vás poprosiť, prestaňte politikárčiť a podporte vládne riešenie na zrušenie Mečiarových amnestií. Ak nechcete rešpektovať Ústavný súd, tak to potom ho môžme rovno zrušiť, môžme zrušiť rovno štát. Chcem vás poprosiť, nepolitikárčite, podporte vládny návrh zákona na zrušenie Mečiarových amnestií, využime túto historickú šancu, pretože ďalšia sa už nemusí opakovať.
Ďakujem.

Ďakujem za vaše vystúpenie, pán Budaj. Ste jasne a zreteľne pomenovali, o čom tu celá diskusia je, ja by som len zdôraznil, pomaličky prečítam krátky odsek zákona, že kedy toto skrátené legislatívne konanie sa môže a má vykonávať, a to: "za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona". Stručné, jasné, ale nikde v tomto zákone nenachádzame odôvodnenie na súčasnú situáciu.
Takže, pán Budaj, ďakujem, že ste to takýmto spôsobom vyjadrili, verím, že naozaj tu nejde len o to, aby sme skrátili čas občanom a ich možnosť a právo pripomienkovať tento, tento návrh ústavný, ktorý, ktorý je na stole.
Ďakujem.

Poprosím o zhovievavosť. Pán Bugár, ja som hovoril o skrátenom legislatívnom konaní, vy ste došli do sály a nevedeli ste, o čom sa hovorí, ale za to ste vystrelili hneď (reakcia z pléna), ja o koze, vy o voze, pán Bugár, v tomto prípade. Tak neurážajte sa, lebo takto je. Vy, ja, my sme navrhovali, aby išlo, išla vec riadnym konaním a vy ste s ním nesúhlasili. A preto rokujeme v skrátenom. Podľa nášho názoru na to nie je dôvod, a ja som nič iné tuná nekonštatoval. Pokiaľ ide o návrhy v pozmeňovacom, pozmeňujúce návrhy, ktoré predložíme, dali sme vám ich písomne a zatiaľ sme nedostali stanovisko. Ale o tých som nerozprával, ak ste si to nevšimli. Hovoril som o skrátenom legislatívnom konaní, ktoré si valcujete a zrejme presadíte napriek tomu, že opozícia s ním nesúhlasila.
To, že sa oddialilo o týždeň to isté skrátené konanie, to nie je zrušenie skráteného konania.

Kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som sa vyjadril k návrhu na skrátené legislatívne konanie, a možno na začiatok je si treba povedať pravdu a myslím si, nebude sa ani tá koaličná väčšina v tomto prípade hanbiť za to, keď poviem, že na rokovaniach, ktoré prebiehali, z toho jednoznačne vyplynulo, že koaličná väčšina dáva návrh na skrátené legislatívne konanie, lebo 18. apríl. Do 18. apríla koalícia chce mať za tým, lebo vedia, že 18. apríla hrozí masívna študentská demonštrácia. Ak by sa dovtedy amnestie nezrušili, tak sa obávajú, že by z toho bol ešte väčší poprask. Takže v podstate aj ten tlak na to, aj tá naša požiadavka bola, aby sa hlasovanie oddialilo čo najviac, z opozície, teda z koalície zaznelo, že 18. apríl je pre nich deadline, dokedy chcú mať schválené aj uznesenie v Národnej rade, a tým pádom aj z toho vyplynulo to posunutie o ten jeden týždeň. Ja si myslím, že ľudia si zaslúžia poznať pravdu. A zároveň takýmto spôsobom je to aj ocenenie práce študentov, ktorí organizujú tento protest, keďže Robert Fico s Bélom Bugárom a s Andrejom Dankom majú bobky z pár tisíc študentov na námestí SNP.
Na druhej strane je to v podstate ďalší z dôvodov, alebo teda ďalší z tlakov, ktorý bol vytvorený. Áno, ten jeden najsmutnejší tlak, ktorý bol vytvorený na zrušenie Mečiarových amnestií, bola smrť pána prezidenta Michala Kováča. Ale zároveň to bola aj taká, by som povedal, sústavná snaha o zrušenie a predkladanie tohto návrhu od nášho kolegu Jána Budaja, ktorý sa nevzdal a v podstate už druhýkrát predkladá tento návrh zákona odvtedy, odkedy do tohto volebného obdobia vstúpil. A popritom film, petícia, verejný tlak, verejný záujem, a zrazu z témy, ktorá je stará 20 rokov, zrazu je téma, ktorou Slovensko žije, zrazu je to téma, o ktorú sa zaujímajú aj mladí ľudia, a zrazu sa zaujímajú o to, akým spôsobom sme sa vlastne my k tej demokracii dopracovali.
Ale keďže teda toto je téma o skrátenom legislatívnom konaní, ja by som aj tu od predkladateľky pani ministerky Žitňanskej, ministerky spravodlivosti, očakával, že v takejto situácii sa bude správať konzistentne s tým, ako sa správala aj v minulosti, kedy veľakrát kritizovala umelé predkladanie skráteného legislatívneho konania, kedy na to jednoducho nebol dôvod. Lebo áno, nie som názoru, ako hovorí Ondrej Dostál, že jednu nespravodlivosť ideme prebíjať druhou nejakou nezákonnosťou, lebo by som to nechcel porovnávať. Samozrejme, Mečiarove amnestie je, je zločin. Porušiť zákon v tomto prípade, že predkladať niečo v skrátenom legislatívnom konaní, aj keď mi to zákon neumožňuje, a zneužiť tento zákon, je, je dramaticky menšie porušenie zákona, ale každopádne je to porušenie zákona, je to v rozpore zo zákonom.
Zároveň by som chcel upozorniť na samotnú podstatu veci, že vlastne naháňať, naháňate čas, rýchlo, rýchlo skrátené legislatívne konanie, lebo študenti 18. apríla na námestí SNP, a bojíte sa ich. Ja som rád a v podstate som rád, že tento strach z ulice, ak to tak môžem nazvať, sa prenáša aj na ďalšie dve koaličné strany, na SNS aj MOST - HÍD, lebo doteraz iba Robert Fico trpel týmto strachom a iba tento nástroj bol na neho najúčinnejší.
Ale chcel by som upozorniť aj teda na to, že, že ako argumentujete podľa mňa naozaj falošne v tom návrhu na skrátené legislatívne konanie, lebo teda nabádate nás k tomu, že rýchlo, rýchlo, pome to skrátiť, rýchlo, nech máme za tým, ale ten druhý odsek či tretí odsek od konca, dovolím si ho citovať a potom ho teda prerozprávam vlastnými slovami: "Vláda Slovenskej republiky po zvážení názorov odbornej verejnosti, súčasnej verejnej diskusie, ako aj doterajšie diskusie v Národnej rade Slovenskej republiky, dospela k presvedčeniu, že ak sa má umožniť zrušiť amnestiu alebo individuálnu milosť, mala by byť táto právomoc zverená Národnej rade Slovenskej republiky ako jedinému ústavodarnému a zákonodarnému orgánu v Slovenskej republike, ktorý čerpá svoju moc priamo od ľudu ako jediného zdroja všetkej moci v štáte."
Ale aká je skutočnosť? Vy v návrhu píšete, že ak zrušiť amnestie, malo by o tom rozhodnúť jediný ústavodarný orgán v Slovenskej republike, a to je Národná rada. Ale zároveň robíte presný opak, navrhujete skrátené legislatívne konanie, aby sme o túto unikátnu právomoc jediného ústavnodarného orgánu Národnej rady, aby sme Národnú radu okradli o túto právomoc a nadsadili nad rozhodujúcu právomoc alebo ústavodarnú právomoc Národnej rady názor politických nominantov na Ústavnom súde. Ešte inak, keď to teda zvulgarizujem, ale aj som homo vulgaris, to znamená človek obyčajný, takže zjednodušene povedané, vy nad názor 90 poslancov v Národnej rade, o ktorej vy aj vo vašom vlastnom návrhu hovoríte, že je jediný ústavodarný orgán, ktorý čerpá svoju moc priamo od ľudu, nadradíte názor nejakého ústavného právnika Brňáka, ktorý tu robil poskoka Mečiarovi a ktorý tu v týchto laviciach hlasoval za to, aby bol zobratý alebo odobratý mandát Františkovi Gauliederovi. Gratulujem. Čiže nad názor ľudí, nad názor ústavnej väčšiny v tejto sále nadraďujete názor takéhoto blázna, ktorý tu kryl chrbát Mečiarovi v tých najväčších špinavostiach a dnes je akože veľavážený ústavný sudca. Takýchto je tam, samozrejme, viac, ale tento príklad je úplne unikátny.
A toto mi vadí, pani, pani predkladateľka, pani ministerka spravodlivosti Žitňanská, že nepoviete ľuďom pravdu, že ešte do tohto návrhu ste schopní napísať takúto blbosť, že vlastne vy teraz chcete rýchlo, rýchlo dať toto právo Národnej rade. Nie! Vy toto právo chcete rýchlo, rýchlo dať Národnej rade a hneď jej ho vziať cez Ústavný súd. A idete povyšovať úplne nemorálne v podstate Ústavný súd a politických nominantov na Ústavnom súde nad ústavnú väčšinu v tejto sále. A preto v žiadnom prípade nemôžem súhlasiť so skráteným legislatívnym konaním, áno, kvitujem, môžeme to nazvať, že dobrú vôľu z vašej strany, že ste to odsunuli o týždeň, ale to nás nemôže primäť a dúfam, že to ani od nás neočakávate, že my jak teliatka teraz vám zahlasujeme za tieto bludy, ktoré predkladáte. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani podpredsedkyňa vlády, ministerka spravodlivosti, kolegyne, kolegovia, asi všetci v tejto sále a dnes, chvalabohu, pod tlakom laickej aj odbornej širokej verejnosti si uvedomujeme, že aké zlo prinieslo do tejto spoločnosti krok Mečiara, keď udelil amnestie na niektoré zločiny spáchané štátnymi inštitúciami.
Preto kým Mečiarove amnestie zostanú v platnosti, asi všetci vieme súhlasiť s tým, že nie je možné hovoriť o Slovensku ako o demokratickej krajine. Zrušenie Mečiarových amnestií, ja považujem oveľa podstatnejšie nie to, aby sme niekoho v tom potrestali, lebo na to už veľmi neverím, ale to, aby sme pre budúcnosť vytvorili precedens, aby žiadny prezident v tejto krajine do budúcna nemal ani najmenšiu snahu prísť a amnestiou ospravedlniť akýkoľvek teror, zločin, či už bol vykonaný cez štátne inštitúcie, alebo nie.
V tejto chvíli musím, je mi nesmierne ľúto, že kolega Erik Tomáš nie je v tejto sále. Musím povedať a odmietnuť prístup, ktorým kritizuje opozíciu, že politikárčime s touto témou. Chcem povedať, že ten, ktorý tu politikárči, je Robert Fico a politická strana SMER, ktorá 19 rokov úspešne blokovala zrušenie Mečiarových amnestií, a dnes musím povedať, že úspešne v tom pomáhajú jeho koaliční partneri. Nie je možné vyčítať opozícii, že máme vážne obavy k tej úprimnej snahe Roberta Fica zmeniť alebo dosiahnuť skutočnú zmenu v prípade Mečiarových amnestií.
Ja ako poslanec musím povedať, že som neprišiel do lavíc Národnej rady a neuchádzal som sa nikdy o poslanecký mandát s cieľom byť alibistom v týchto laviciach. Niekoľkokrát som sa verejne musel prijať ťažké rozhodnutia, tak ako som prijal rozhodnutie, že nepôjdem do vlády s Robertom Ficom, neumožním mu vytvoriť mojím poslaneckým mandátom a hlasom v tejto Národnej rade, vytvoriť vládu kontinuity, tak každý poslanec musí niesť zodpovednosť za svoje rozhodovanie, ktoré dostal od občanov tejto krajiny.
Preniesť, snaha preniesť zodpovednosť na Ústavný súd, aby rozhodoval miesto poslancov, aby prijali konečné rozhodnutie, je hrubým alibizmom v mojich očiach. Neexistuje dôvod, prečo odmietnuť návrh, ktorý predložil kolega Budaj a pod ktorý som sa podpísal aj ja. Keď kolegovia a kolegyne z vládnej koalície majú výhrady, mohli a môžu sa neustále obrátiť na Ústavný súd, aby Ústavný súd preskúmal. V takomto prípade je možné sa ešte raz vrátiť a prípadnú chybu opraviť v parlamente deväťdesiatimi hlasmi.
To, čo navrhuje vládna koalícia, je, aby sčasti poslanci, ktorí sedeli za HZDS a dnes sú na Ústavnom súde ako sudcovia, resp. aby sudcovia, ktorých nominoval na Ústavný súd Mečiar a jeho stranícki kolegovia, majú rozhodnúť o Mečiarových amnestiách. Kolegyne a kolegovia, keď niekto z toho robí politikum, tak je to vládna koalícia. Je mi nesmierne ľúto, že ministerka spravodlivosti predkladá návrh na skrátené konanie a nepovie jeden jediný relevantný dôvod, prečo to skrátené konanie v tejto Národnej rade máme prijať. Úprimne musím povedať, že dôvod ľudských práv v tomto momente jeho porušovanie neobstojí.
Keď Robert Fico 19 rokov úspešne bránil tomu, aby Mečiarove amnestie boli zrušené, tak v pohode nielen on, ale aj občania tejto krajiny sú schopní a ochotní strpieť dva mesiace normálneho priebehu rokovania v Národnej rade. Keď vláda chcela mať skutočné riešenie a chcela toto riešenie, nič a nikto im nebránil v tom, aby predložili návrh v parlamente, aby sme rokovanie o návrhu, ktorý sa predkladá spolu s kolegom Budajom, aby sa prerokoval až potom v druhom čítaní, až potom, keď bude prerokované v riadnom konaní zmena Ústavy Slovenskej republiky.
Ústava Slovenskej republiky nie je trhacím kalendárom a nie som zástancom toho, že ústava sa má meniť v skrátenom konaní a pri akejkoľvek príležitosti. Všetky skrátené konania na zmenu ústavy viedli k zhoršeniu ústavy a demokratického systému v tejto krajine. Preto nabádam vás, aby ste, keď ho chcete zmeniť, tak stiahnite skrátené konanie späť a prerokujeme zmenu ústavy v riadnom konaní. Máte plnú moc rozhodnúť o tom, že bod kolegu pána Budaja prerokujeme potom, čo bude ústava v riadnom rokovacom konaní prerokovaná. Pokiaľ tak ale vládna koalícia neučiní, tak preukazuje, že jemu ide výlučne len o politikárčenie. A to odmietam.
Preto musím povedať sám za seba, že skrátené konanie ani za zmenu ústavy, ani za zmenu organizácie činnosti Ústavného súdu nepodporím. Nie som schopný uveriť tomu, že Robert Fico má skutočne úprimnú snahu tento problém vyriešiť tak, ako si to želá väčšina obyvateľov tejto krajiny. Nech mi je to prepáčené, ale každá snaha Roberta Fica niečo úspešne a s úprimnou snahou vyriešiť s dobrým úmyslom viedla tak, viedla a smerovala do pekla. Som o tom presvedčený aj teraz. Prepáčte mi, že som, nie som schopný uveriť tomu, že v tomto jednom jedinom prípade dnes to bude inak, a preto nechcem, a chcel by som vyzvať kolegov, nebuďte alibistami, neprenášajte kompetencie z Národnej rady na Ústavný súd. Zoberte tú ťarchu zodpovednosti a rozhodovania na seba. A keď budete chcieť, tak nech sa tu nájde 30 ľudí a nech sa postaví pred občanov, že podpíšem návrh na podanie na Ústavy súd, aby to Ústavný súd preskúmal. Ale nie tak, že tu alibisticky prijmeme nejaké rozhodnutie, zmeníme zákony tak, aby každý z vás mohol na konci dňa povedať, že ja som to nepodpísal. Nie, postavte sa k tomu tak a prijmite rozhodnutie. Tak ako som sa ja postavil sem a povedal som, že nie som schopný podporiť zmenu ústavy v skrátenom konaní, lebo to nie je trhací kalendár, že nie som, že nie som pripravený predniesť kompetenciu a zodpovednosť, ktorá, ktorú má niesť poslanec, ktorého zvolili občania tejto krajiny, na Ústavný súd, kde sedia sudcovia, ktorých navrhoval samotný Mečiar, zoberte si to a potom to bude iné v tejto krajine. A musím povedať, že v tejto Národnej rade, odkedy som činný v politike, a mal som možnosť tu sedieť vtedy, keď sa hlasovalo o zmene Mečiarových amnestií, stále som hlasoval za. Ale ešte raz musím odmietnuť postoj, aký tu prezentoval aj pán Erik Tomáš, politikárčiť. V tomto prípade politikárči vládna koalícia. O tom, že opozícia to nerobí, svedčí aj to, že tento návrh zmeny Mečiarových amnestií je v Národnej rady za necelý rok už druhýkrát, a nie na návrh vlády. To znamená, že táto úprimná snaha je úprimná na strane tejto, a nie na strane vašej.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Chcem poďakovať poslancovi Simonovi aj predchádzajúcim dvom rečníkom, že tu zazneli jasné argumenty proti aj skrátenému konaniu, aj proti tomu, aby sa menila ústava v tomto zmysle a aby sme dávali kompetencie Ústavnému súdu posudzovať, čo môže a čo nemôže v tomto konkrétnom prípade Národná rada. A som veľmi zvedavý na argumenty pani ministerky, ako toto bude odôvodňovať.
Ďakujem.