14. schôdza

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, ja som tu nový, tak bol by som rád, keby ste mi mohli objasniť to, že návrh na vydanie zákona, ktorý podpísali mnohí poslanci, že či je možné stiahnuť z programu len tým, že jeden z tých, ktorý ten návrh podpísali, s tým súhlasí. Pretože... (Reakcia z pléna.) Ďakujem za vysvetlenie.

Ďakujem. Na základe návrhu 3 poslaneckých klubov prosím o stiahnutie z tejto schôdze návrhu, ktorý som predložil na ústavný zákon. Je to klub MOST, OĽANO a SaS. (Ruch v sále.) MOST, OĽANO a SaS. (Reakcie z pléna.)

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, poslanci za stranu Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko, Marian Kotleba, Milan Uhrík, Martin Beluský a Rastislav Schlosár predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Hlavným cieľom predloženej novely zákona je snaha o efektívne využívanie verejných zdrojov a prirodzené obmedzenie pôrodnosti asociálnej časti obyvateľstva.
Toľko na úvod, viac by som rád porozprával v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedníčkou Výboru Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 466. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. mája a v gestorskom výbore do 9. mája 2017.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Tak ešte raz. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som za poslanecký klub Ľudová strana Naše Slovensko uviedol našu novelu zákona č. 600/2003 Z. z., je to zákon o prídavku na dieťa, ktorú sme pripravili spolu s poslancami kolegami Marianom Kotlebom, Martinom Beluským a Rastislavom Schlosárom za účelom efektívnejšie využívania verejných financií a takisto aj za účelom obmedzenia pôrodnosti asociálnej časti obyvateľstva.
Je zrejme logické, že každá normálna vláda sa snaží podporovať v prvom rade pôrodnosť tej časti obyvateľstva, ktorá dokáže do budúcna zabezpečiť kultúrny, hospodársky rozvoj krajiny a takisto ktorá dokáže zabezpečiť aj obranyschopnosť krajiny. Štáty za týmto účelom využívajú rôzne nástroje, nástroje demografickej politiky. Na Slovensku sa používa v prvom rade daňový bonus, ktorý je vyplácaný ekonomicky aktívnym, alebo ak chcete, zamestnaným rodičom, a druhým nástrojom je vyplácanie prídavku na dieťa. A práve v týchto prídavkoch na dieťa vidíme trošku problém, pretože prídavky na deti sú momentálne vyplácané plošne, sú vyplácané bezzásluhovo veľkej časti obyvateľstva. A práve istá časť asociálneho obyvateľstva si z rodenia a plodenia detí spravila doslova živnosť a takýmto spôsobom si zarábajú na živobytie, pričom o svoje vlastné deti sa patrične nestarajú. Preto je nielen cieľom Ľudovej strany Naše Slovensko, ale myslím si, že cieľom každej normálnej vlády, každého normálneho politika snaha tento systém zmeniť, a my prichádzame s návrhom, že vyplácanie prídavkov na dieťa by malo byť umožnené alebo by sa mali vyplácať tieto prídavky len rodičom, resp. oprávneným osobám, ktoré dosiahli minimálne stredoškolské vzdelanie.
Prečo práve minimálne stredoškolské vzdelanie? No jednoducho preto, že stredoškolské vzdelanie sa nám ukázalo akýsi, ako akýsi optimálny, také delítko alebo deliaca čiara medzi asociálmi a slušnými pracujúcimi ľuďmi. Lebo podľa súčasne platného školského systému v Slovenskej republike je na ukončenie stredoškolského vzdelania, a to asi potvrdíte aj viacerí, ktorí máme skončené stredné školy, na ukončenie stredného vzdelania, stredoškolského vzdelania je potrebné preukázať schopnosť vzdelávať sa, schopnosť vzdelávať vo všeobecných predmetoch, schopnosť vzdelávať sa v odborných predmetoch, zvládnutie základov telesnej výchovy, mravnej, etickej, morálnej výchovy. Podľa údajov posledného sčítania obyvateľstva v roku 2010 má dosiahnuté stredoškolské vzdelanie na Slovensku 81 % obyvateľov nad 15 rokov. Čiže 81 % obyvateľov nad 15 rokov ukončenú strednú školu. Úplne opačná situácia je ale v asociálnych osadách, v ktorých bývajú prevažne, to si povedzme rovno, neprispôsobiví Cigáni. Je veľmi ťažké zohnať štatistiku vzdelanosti na báze nejakej, nehovorím, že etnickej príslušnosti, ale na báze nejakého, nejakej asociálnej príslušnosti, ale predsa len jednu takúto štatistiku sa nám podarilo nájsť, táto štatistika bola publikovaná v dokumente s názvom Stratégia Slovenskej republiky pre integráciu rómskeho obyvateľstva do roku 2020. Dnes to vyznie možná už ako sci-fi, ale tento dokument naozaj bol prijatý uznesením vlády v roku 2012. No a podľa tohto dokumentu, podľa tohto uznesenia vlády má ukončené stredoškolské vzdelanie len 23 %, 23 % cigánskej populácie. Zamyslime sa nad tým, len necelá štvrtina z cigánskej populácie sa zmôže na to, aby dokončila minimálne stredoškolské vzdelanie alebo nejakú učňovku, alebo nejakú maturitu. My, samozrejme, s týmto nesúhlasíme, a preto, a preto sa snažíme tento náš návrh zákona presadiť, aby sme práve, aby sme práve podporili pôrodnosť tej vzdelanej časti obyvateľstva. Samozrejme, samozrejme, že tento náš návrh zákona nie je namierený proti už narodeným deťom alebo proti rodičom už narodených detí, preto navrhujeme účinnosť našej novely až od 1. januára nasledujúceho roku 2018, aby mali rodičia, budúci perspektívni rodičia možnosť a príležitosť zodpovedne si naplánovať rodičovstvo. Takisto v rámci tejto novely zákona zavádzame prechodné ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že rodičia, ktorí poberajú dávky na svoje deti, ktoré sú už narodené, dopoberajú tieto dávky v pôvodnej výške aj do budúcnosti, čiže to sprísnenie vyplácania prídavkov na deti sa dotkne len v budúcnosti narodených detí.
Tento návrh zákona, a to, myslím, že podporia všetci, že tento návrh zákona bude mať jednoznačne pozitívny vplyv na štátny rozpočet, hoci, hoci, v súčasnosti nie je možné presne kvantifikovať, aký bude ten pozitívny vplyv, pretože nedokážeme presne odhadnúť, ako sa zmení pôrodnosť, a teda najmä pôrodnosť tej asociálnej časti obyvateľstva po prijatí tejto novely, po sprísnení vyplácania prídavkov na deti. My sme navrhovali peniaze, ktoré sa ušetria na vyplácaní prídavkov na deti pre asociálov, použiť na zvýšenie daňového bonusu pre pracujúcich alebo ekonomicky aktívnych rodičov, bol to návrh, ktorý sme predkladali na minulej, to bola tuším ešte februárová schôdza, bola to novela zákona č. 595/2003 Z. z., zákona o dani z príjmov, kde sme navrhovali, aby rodiny, ktoré majú aspoň tri deti a zarábajú priemernú mzdu, neplatili žiadnu daň z príjmov.
Čiže cieľom tejto dvojice návrhov zákona bolo, aby sa vyplácalo menej peňazí pre asociálnu časť obyvateľstva, aby sa zároveň aj obmedzila pôrodnosť asociálnej časti obyvateľstva a, naopak, aby sa viac peňazí vyplácalo slušným pracujúcim rodinám. Žiaľ, tento návrh na minulej schôdzi ste nepodporili, ja preto apelujem na vás, aby ste podporili aspoň tento náš návrh, ktorý predkladáme teraz, to znamená návrh na sprísnenie vyplácania prídavkov na deti, pretože, poviem to tak nadľahčene, tu nejde o tých pár desiatok miliónov, ktoré sa vďaka tomuto návrhu ušetria na vyplácaní prídavkov pre asociálov, ale v prvom rade tu ide o to, že ako si predstavujeme Slovensko o desať, dvadsať, tridsať, možno štyridsať rokov, či chceme, aby bolo plné slušných, vzdelaných, pracujúcich mladých ľudí, alebo či chceme, aby bolo plné nevzdelaných, lenivých a v podstate naničhodných asociálov, ktorí len budú natŕčať ruky a budú čakať, čo sa s nimi stane. Preto vás žiadam o podporu tohto nášho návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte sa mi tiež vyjadriť ako jednému, ako jeden z navrhovateľov tohto zákona.
Úvodom svojho prejavu by som rád konštatoval fakt, ktorý je na Slovensku pomerne známy, a to, že demografická budúcnosť Slovenska nie je optimistická. Okrem starnutia obyvateľstva alebo predlžovania veku odchodu do dôchodku Slovensko zápasí aj s nízkou plodnosťou. Kým ešte na konci 80. rokov pripadli na ženu dve deti, na prelome milénií to už bolo pod úrovňou 1,3 dieťaťa. Príčinou je predovšetkým zásadná zmena reprodukčného správania, ktorá viedla k tomu, že plodnosť populácie Slovenska sa dostala pod úroveň jednoduchej reprodukcie a následne sa začala transformácia vekovej štruktúry vedúca k regresívnej populačnej štruktúre a populačnému starnutiu. Pri podrobnejšej analýze si môžeme všimnúť, že sa na Slovensku nachádzajú oblasti, kde je prírastok obyvateľstva väčší ako v iných oblastiach, a takisto môžeme nájsť aj skupiny obyvateľstva, u ktorých je prírastok ako u iných skupín obyvateľstva. Tým nemám teraz na mysli len skupiny podľa národností, ale najmä podľa vzdelania a celkovej ekonomickej aktivity.
Štát dnes používa rôzne formy, akými podporuje a motivuje rodiny, aby mali deti. Medzi hlavné formy dnes patria prídavky na deti a možnosť uplatnenia si daňového bonusu pre zamestnaných a podnikajúcich občanov. Skupina poslancov za Ľudovú stranu Naše Slovensko predložila návrhy na zmeny vo forme vyplácania týchto prídavkov a daňových bonusov. Na januárovej schôdzi sme prerokovali náš prvý návrh z tejto oblasti, a to zmeny vo vyplácaní daňového bonusu. Výšku daňového bonusu sme navrhli nastaviť tak, aby priemerná rodina, v ktorej obaja rodičia zarábajú priemernú nominálnu mzdu, neplatila pri uplatnení daňového bonusu na tri deti takmer žiadnu daň z príjmu. Výška uplatniteľného daňového bonusu za prvé a druhé dieťa sme navrhovali nastaviť disproporčne tak, aby ekonomicky motivovala rodiny mať práve tri deti.
V tomto návrhu zákona pre zmenu riešime, ako to už bolo povedané pri uvádzaní tohto zákona, vyplácanie prídavkov na deti. V jednoduchosti navrhujeme, aby boli tieto prídavky vyplácané iba na tie deti, ktorých rodič ako oprávnená osoba na uplatnenie nároku na prídavok mal ukončené minimálne stredoškolské vzdelanie.
Týmto dvoma zákonmi chceme adresne podporiť vo zvýšenej pôrodnosti práve ekonomicky aktívnych rodičov a rodičov, ktorí majú aspoň jedno so stredoškolským vzdelaním, či už nižšie sekundárne, sekundárne alebo vyššie sekundárne vzdelanie. Tieto produktívne skupiny obyvateľstva zaznamenávajú v posledných rokoch práve klesajúci trend v počte detí, čo by mal štát napríklad prostredníctvom takýchto opatrení zmeniť. Ako jeden z predkladateľov tohto zákona vás prosím o jeho podporu.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážení páni kolegovia, panie kolegyne poslankyne, vážené torzo slovenského parlamentu, návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "návrh zákona"), predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za Ľudovú stranu Naše Slovensko Marian Kotleba, Natália Grausová, Stanislav Drobný, Ján Mora. Cieľom návrhu zákona je umožniť opätovné povýšenie nedele na deň pracovného voľna.
Týmto by som vlastne skončila s uvedením tohto zákona a zároveň sa prihlasujem ako prvá do rozpravy, kde by som dokončila tieto veci.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúce, predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedníčkou Výboru Národnej strany, Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 467. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uniesla, uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. mája a gestorský výbor do 9. mája 2017.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Tak ešte raz. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, cieľom návrhu zákona je umožniť opätovné povýšenie nedele na deň pracovného voľna, v ktorom si rodiny môžu spolu zasadnúť k spoločnému stolu, v ktorý sa rodičia, mamy a otcovia, budú môcť venovať svojim deťom a budú mať možnosť prejaviť im a sebe navzájom svoju lásku a svoju spolupatričnosť, budú sa môcť venovať spoločným aktivitám, na ktoré cez týždeň nemajú čas, pretože deti chodia do školy a rodičia do zamestnania. Zlepší sa tým plnohodnotné fungovanie rodín i jednotlivcov v našej spoločnosti. Pracujúci budú môcť využiť voľný deň a zotaviť sa pred novým pracovným týždňom, čo prispeje k lepším pracovným výsledkom.
V súčasne platnej legislatíve je v Slovenskej republike umožnený maloobchodný predaj spotrebiteľom počas nedieľ napriek širokej dostupnosti obchodov cez pracovný týždeň a cez, a v sobotu. Tým prichádzajú mnohé matky a otcovia pracujúci v nedeľu o možnosť tráviť čas so svojimi deťmi a rodinou. Práca v nedeľu nemôže byť povýšená nad zdravé fungovanie rodiny. Život človeka nemôže byť určovaný iba trhom a obchodom. Podľa čl. 41. ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona.
Rozmáha sa nezdravý, konzumný spôsob života. Jednotlivci, dokonca i celé rodiny s deťmi trávia voľný čas v nedeľu potulovaním sa a nakupovaním v prevádzkach nákupných stredísk, v tzv. shopping parkoch, čo je tiež jednou z príčin sociálneho i kultúrneho úpadku a tým aj oslabenia našej spoločnosti. Problém pre rodinu, ktorej člen, spravidla matka, pracuje vo sfére obchodu, komplikuje aj skutočnosť, že v Zákonníku práce je nedeľa ako bežný pracovný deň. V Zákonníku práce sú riešené len sviatky, kde podľa § 122 zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. Ďalším dôvodom predloženia návrhu zákona sú výsledky prieskumu Európskej únie v podnikoch, ktoré nútia svojich zamestnancov pracovať počas nedieľ. Bolo zistené, že u týchto zamestnancov je pravdepodobnosť ochorení o tretinu vyššia ako v podnikoch, kde zamestnanci v nedeľu nepracujú.
Podľa najnovších analýz európskeho štatistického úradu Eurostat v roku 2014 z 27 štátov Európskej únie najviac pracujú v nedeľu Slováci. A pritom patríme medzi najchudobnejších, s najnižšími mzdami a s úbohými žobračenkami, nazývanými dôchodky. Predseda Odborového zväzu pracovníkov obchodu a cestovného ruchu pán Jozef Zadňan sa okrem iného vyjadril, že od roku 2008 sa odborový zväz aktívne zasadzuje za zatvorenie obchodov aj počas nedieľ najmä preto, že v obchode je zamestnaných viac ako 80 % žien, ktoré sú aj matkami a starajú sa o rodinu. Spotrebiteľ tým, že obchody budú zatvorené jeden deň v týždni a cez sviatky, neutrpí. V roku 2014 podľa výsledkov prieskumu agentúry Polis sa 58 % respondentov vyjadrilo, že zatvorenie obchodov cez sviatky a v nedeľu nevnímajú ako problém. A v podstate neutrpí ani obchodník, pretože ľudia si tovar, ktorý potrebujú, môžu nakúpiť v iný deň pracovného týždňa. Dokonca obchodník ešte ušetrí na nákladoch spojených s prevádzkou, napr. na elektrine i na platoch zamestnancov. Čo sa týka tých miezd a prípadných príplatkov za prácu v nedeľu, my sme skôr zástancami toho, aby mali zamestnanci, a to nielen v obchodoch, aby mali také mzdy, z ktorých by sa dalo dôstojne žiť, a aby neboli by odkázaní na prácu v nedeľu na úkor svojich rodín, na úkor svojich vzťahov a na úkor svojich svojho zdravia.
Slovenská republika sa vo svojej ústave hlási k cyrilo-metodskej tradícii. Sv. Cyril a Metod na slovenské územie priniesli v reči ľudu vieru v Ježiša Krista ako Božieho Syna a požiadavku podľa tejto viery aj žiť. K tomu patrí aj zachovávanie nedele ako sviatočného dňa. Svätiť siedmy deň Boh žiada od človeka už v Starom zákone. Jeden deň v týždni oddychovať, v kresťanskej kultúre je to nedeľa, sa dostal aj do civilných zákonov v celej Európe. Ešte aj v predchádzajúcom režime bývali obchody počas nedieľ zatvorené. Ani pre agnostika, ani pre ateistu nebola voľná nedeľa problémom, ale pomocou, aby si uvedomil potrebu oddychu od povinností všedných dní a venoval svoj čas rodine. Po roku 1989 nastal vo východných postkomunistických štátoch boom západných investorov v obchodnej sfére. Pritom tie firmy v svojich materských krajinách západnej Európy majú v nedeľu prácu obmedzenú. U našich najbližších západných susedov, napr. v Rakúsku a v Nemecku, ale aj v iných vyspelých štátoch je voľná nedeľa garantovaná zákonmi, dokonca niekde aj ústavou. Žiaľ, v našej republike je skupina bezohľadných, ziskuchtivých ľudí, ktorí by pracujúcich vyžmýkali do posledných síl a najradšej z nich zodrali aj kožu.
Spojenie kresťanskej nedele a dňa odpočinku má v občianskej spoločnosti dôležitosť a význam, ktorý presahuje kresťanský pohľad. Kto tvrdí opak, je novodobý otrokár. Nedeľný odpočinok musí byť právom pracujúceho a tento odpočinok má zabezpečiť štát, najmä keď vláda Slovenskej republiky deklaruje, že je sociálna, a dokonca aj vo svojom programovom vyhlásení hovorí, citujem: "Vláda bude naďalej podporovať zosúlaďovanie pracovného a rodinného života."
Predložený legislatívny návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Má pozitívny sociálny vplyv a nemá dopad na rozpočet verejnej správy.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, ja poviem v krátkosti pár slov vzhľadom na to, že za včerajšok a dnešný deň k tejto téme bolo povedané vlastne všetko, čo sa malo povedať. Takže máme pred sebou návrh novely Zákonníka práce, ktorý pre pracovníkov maloobchodu opätovne povýši nedeľu na deň pracovné voľna. Predtým, než sme sa rozhodli tento návrh vypracovať, sme si na mnohých miestach overili, čo pre pracovníkov maloobchodu, majiteľov obchodov, ako aj spotrebiteľov nedeľa ako deň pracovného voľna prinesie.
Samotní pracovníci maloobchodu nemajú záujem o prácu v nedeľu. Tá nie je poväčšine dostatočne ohodnotená, celkovo sú mzdy v tomto sektore služieb veľmi nízke. Nie je preto nič prekvapujúce, že Odborový zväz pracovníkov obchodu a cestovného ruchu sa už roky o návrat nedele medzi dni pracovného voľna zasadzuje. Prieskumy tiež ukazujú, že ani zákazníci nevidia v zatvorení obchodov cez sviatky a v nedeľu problém. V roku 2014 vykonala v tejto veci prieskum agentúra Polis. Z výsledkov prieskumu vyplynulo, že 58 respondentov zatvorenie obchodov cez sviatky a v nedeľu nevníma ako problém. Nakoniec rodinný rozpočet drvivej väčšiny ľudí neumožňuje väčšie nákupy každý deň, preto nemajú problém návštevu obchodu vypustiť práve v nedeľu. Problémy to neprinesie ani majiteľom obchodov, keďže v nedeľu budú mať zavreté všetci, nik tým nezíska konkurenčnú výhodu. Dnes, ak by majiteľ zavrel obchod na základe vlastnej iniciatívy, prenechá časť tržieb konkurencii.
V tejto veci je ale najdôležitejšia požiadavka pracovníkov obchodu, ktorú prezentujú aj ich odbory. Zákazník v nedeľu nakupovať môže a nemusí. Majiteľ obchodu môže nedeľné tržby oželieť, ak mu za to nestoja. Pracovníci obchodu, čo sú prevažne ženy, v nedeľu do tej práce v mnohých prípadoch proste musia, nemajú na výber. A tak často nemajú ani len ten jeden deň v týždni, v ktorom môžu byť všetci členovia rodiny pospolu. Dámy a páni, doprajme im ten, aspoň jeden jediný deň.
Ďakujem za pozornosť.