17. schôdza

V rozprave teraz vystúpi posledný písomne prihlásený pán poslanec Mihál.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážená pani poslankyňa spravodajkyňa, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, no odpoviem, že sa stotožňujem s tým, čo vyslovili k tejto novele zamestnávateľské zväzy, či RÚZ-ka, alebo AZZ-ka, na tripartite, ktorá sa konala pred pár, pár týždňami k tomuto návrhu zákona a možno ich pripomienky zhrnúť do zásadne, zásadne odmietavého stanoviska.
Zamestnávateľské zväzy z pochopiteľných príčin nesúhlasia s takouto novelou, nesúhlasia s takouto novelou a, pán minister, vy, ktorý tak rád hovoríte, že prijímate zmeny v ostatnom čase vždy len tak, aby s tým súhlasila tripartita, aby súhlasili sociálni partneri, no tak tu máme, prosím, zapamätajme si, veľmi zásadný zákon, veľmi zásadnú novelu, ktorou sa má riešiť nález Ústavného súdu a v ktorej sa nerobí nič iné, len inými slovami sa vlastne chce urobiť to isté, čo v zákone o kolektívnom vyjednávaní máme, to znamená rozširovanie zmlúv vyššieho stupňa na dotknuté subjekty zamestnávateľov bez ohľadu na to, či s tým súhlasia, alebo nesúhlasia.
A keby to bolo, prosím pekne, aspoň urobené určitým kultivovaným spôsobom, že skutočne šlo by len o akýsi názor väčšiny, ale celá tá reprezentatívnosť, ktorá možno pre nezainteresovaného budí dojem, aha, reprezentatívnosť, tak to je naozaj niečo seriózne, niečo, čo by mali rešpektovať aj tí takí, tak aj ostatní zamestnávatelia, ktorí s tým možno nesúhlasia. Celá tá reprezentatívnosť je len a len o tom, že či je v tej kolektívnej zmluve, ak sú nejaké dve, ktoré sa vzájomne bijú, väčší podiel zamestnávateľov daného odvetvia buď v zmluve č. 1, alebo v zmluve č. 2. To nie je žiadna reprezentatívnosť, to je len určitý mechanizmus, ako rozhodnúť, ktorá kolektívna zmluva vyššieho stupňa má prednosť, ak sa tam bije záujem viacerých v podstate odborových zväzov na tom istom piesočku, hej, typu energetika alebo strojárenstvo, elektrotechnický priemysel. To je len technické riešenie, ktorá kolektívna zmluva vyššieho stupňa má mať prednosť. To je celé!
To nie je žiadna reprezentatívnosť v zmysle, že ide o zamestnávateľov, ktorí zastupujú určitý relevantný počet zamestnancov alebo odborárov, ktorých zastupujú, a majú členov v určitom relevantnom počte. Toto je jednoducho silový nástroj, ktorým výrazná menšina v podstate prevalcuje väčšinu, resp. je to nástroj, ktorým možno niekoľko silných podnikov, ktoré si môžu dovoliť dohodnúť určité veci v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa, nejaké vyššie mzdy, vyššie príplatky pre zamestnancov, ktoré jednoducho na to majú zdroje, ktoré majú dostatočne vysoký zisk, profitujú, ktorí vlastne prinútia zamestnávateľov, ktorí sú menší, ktorým sa tak nedarí, ktorí sú radi, že prežívajú, môžu ich takýmto spôsobom prinútiť k tomu, aby sa skrátka podriadili takémuto akémusi diktátu.
Je zbytočné o tom hovoriť, pretože, keď dokonca pani poslankyňa Sárközy zo strany MOST - HÍD, ktorú som doteraz teda chápal určite všelijako inak, len nie ako typicky ľavicovú stranu, toto ešte podporuje, tak je mi jasné, že vládna koalícia si skrátka urobí svoje. Možno na rokovaní sociálneho výboru sa podarí určitými argumentami zapôsobiť na pána ministra, aj keď tomu osobne neverím, ale urobiť treba všetko, čo sa dá, resp. potom v druhom, treťom čítaní na ďalšej parlamentnej schôdzi o mesiac.
Ja teda v závere svojho vystúpenia zdôrazňujem, že odmietam takúto pseudonovelu, ktorá nerobí nič iné ako to, ako novela, ktorá bola predtým Ústavným súdom označená ako protiústavná, len iným zaobalením, zavedením kvázi, kvázi reprezentatívnosti sa snažíte budiť dojem, že ste tie pripomienky Ústavného súdu odstránili. Ale dôležitá je podstata. Takto by náš zákon o kolektívnom vyjednávaní vyzerať nemal. Ak som pozorne, ešte raz sa vrátim k pani kolegyni Sárközy, počúval to, čo hovorila ona, a ak ste to pozorne počúvali aj vy, áno, kolektívne vyjednávanie je v mnohých krajinách Európskej únie veľmi dôležitý nástroj a bodaj by tak bolo aj u nás.
Lenže pokiaľ máme takýto zákon o kolektívnom vyjednávaní, aký máme na Slovensku, tak je kolektívne vyjednávanie len výsmech a v prvom rade odbory, Konfederácia odborových zväzov by sa mala zamyslieť, čo vlastne robia, pretože takýto postup, takáto tripartita, tak ako to robia oni, len odplašujú potenciálnych zamestnancov od účasti v odboroch. Aký to má celé výsledok? Má to ten výsledok, že počet ľudí organizovaných v KOZ permanentne klesá, a bolo by dobré, keby sa zodpovední zamysleli, prečo to tak je. Ja nemám nič proti odborom, práve naopak, to, čo napríklad robí pán Smolinský vo Volkswagene a jeho odbory, tak to je ukážka toho, ako sa to má robiť. Nie nadarmo sú platy vo Volkswagene o tretinu vyššie, ak nie o polovicu, ako v iných slovenských automobilkách, nie náhodou. Takže opakujem ešte raz na záver, nie som proti odborom, práve naopak, kade chodím, tade napríklad aj zamestnávateľom hovorím, ak nemáte odbory, založte, resp. vyprovokujte zamestnancov k tomu, aby si ich založili. Ale ten systém nemôže fungovať tak, ako hovorí napríklad táto novela, to nemá ani hlavu, ani pätu, je to urobené veľmi, veľmi zle.

Na vaše vystúpenie chcú zareagovať s faktickými poznámkami traja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Tento návrh zákona má, samozrejme, viacero rozmerov, jeden rozmer je možno ideologický pohľad na to, čo má robiť štát, a či má štát vstupovať do zmluvných vzťahov na trhu a či má vzťah, štát zastupovať alebo nahrádzať odbory a zamestnávateľov tam, kde by oni sami mali dospieť k nejakej dohode, a on to akože robí za nich, pokiaľ sa mu to nepodarí všade. Ale tak to je, povedal by som, že ideologický rozdiel. A je jasné, že pravicová opozícia sa zrejme už s prevažne alebo celkom s ľavicou koalíciou na tomto nezhodne.
Ale táto vec má aj právny rozmer, a teda konkrétne ústavnoprávny rozmer, schválili ste extenziu v minulosti a Ústavný súd povedal, že, že to nie je v súlade s ústavou. Teraz to skúšate urobiť nejako inak. A ste si istí, že opäť to neskončí na Ústavnom súde a opäť Ústavný súd nebude konštatovať, že ten zákon tak, ako ho presadíte, dá sa predpokladať, že ho presadíte, lebo máte väčšinu, je znovu protiústavný, že to je len obchádzanie rozhodnutia Ústavného súdu?

Pán poslanec Blanár.

Pán poslanec Mihál, nie je asi priestor, aby sme v prvom čítaní rozoberali podrobnosti. Vy ste to odmietli en bloc, ale kladiem si potom otázku, aká, aká je vaša reprezentatívnosť vo vystupovaní, pretože si vás pamätám v jednej relácii, kde ste boli s pánom ministrom, a dokonca ste povedali, že málo rokujeme s odborármi, aby tlačili na zvyšovanie miezd, pretože to bola téma, a pán minister hovoril jasné kroky, že akým spôsobom chceme, aby naozaj ľudia mohli reálne zarábať viacej, okrem toho, že zvyšujeme minimálnu mzdu. A vy ste v podstate sa sám usvedčili teraz, lebo len odmietate a priori, ale ste povedali, že príkladom je napríklad Volkswagen.
Tak potom si kladiem otázku, akým spôsobom môžeme dosiahnuť to, aby povedzme v PSA aj v žilinskej KII, aj v ďalších subdodávateľských firmách v porovnateľnom odvetví boli rovnaké platy, lebo viete sám, alebo približne rovnaké platy, pretože viete sám, že sú tam obrovské rozdiely. Vo Volkswagene je priemerka niekde na 1 600, v PSA niekde na 1 300 a teraz KIA vyrokovala vyššie. Práve toto, čo teraz je predkladaný, je nástrojom, ako môžeme dospieť k tomu, aby tieto platy v tých rezortoch sa zvyšovali. Čiže vy ste popreli v podstate to, čo ste vyčítali ministrovi, že málo vyjednáva, prednesie sem novelu, samozrejme, reflektuje na nález Ústavného súdu, ktorý nespochybňujeme. Ale je tu niečo, kde sa aj potom môžu prípadne firmy, ktorým by sa to nepáčilo, brániť.
Ja si myslím, že je to dobrý krok, pán poslanec, a poďme spoločne práve takéto kroky podporovať, aby naozaj tá produktivita práce, ktorá je dnes na Slovensku výrazne rastúca, aby sa odzrkadlila aj v mzdách.

Pani poslankyňa Jurinová.

Ďakujem pekne. Dovolím si najskôr odpovedať na otázku položenú pred, pred chvíľočkou, že prácou odborov práve by sme sa mohli dostať k tomu, aby boli schopní vyrokovať lepšie platy. Spôsob, akým pracuje táto vláda, a teda už sme to videli tí, ktorí sme tu teda minimálne od toho roku 2010, tak vidíme, že pracuje formou nastavovať povinnosti, nechcem povedať hlava-nehlava, ale proste tvrdo nastavovať povinnosť z pozície štátu. Ak by naozaj naše odbory boli dostatočne fundované, tak by vedeli vyrokovať tie podmienky tak ako vo Volkswagene, tak aj inde. Ale naša vláda ide na to spôsobom, že ak to, ak sa to dá u jedných, tak musí sa to dať aj u iných. Vôbec ako keby neskúmala alebo nepozerala na to, že či tie firmy, a teraz nemyslím na tie veľké firmy, majú na to, aby mohli byť práve zaradené do týchto kolektívnych zmlúv.
Pán minister bojuje s protiústavnosťou, ktorú sám tuná do parlamentu priniesol, novým znením alebo úpravou, v ktorú, v ktorej tiež len nemáme istotu, že nebude protiústavná.
Ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Mihál, nech sa páči.

Ďakujem. Budem reagovať len na kolegu pána Blanára.
Pozrite sa, toto je o kolektívnom vyjednávaní, to znamená, predpokladá sa súhlas dvoch strán. Na jednej strane sú zástupcovia zamestnávateľov, na druhej strane sú zástupcovia zamestnancov. Súhlas dvoch strán. Ako môže, logicky, ako môže dobre fungovať kolektívne vyjednávanie, keď samotný zákon o kolektívnom vyjednávaní je pretláčaný silou? Ako to môže fungovať, keď zamestnávatelia na tripartite vyslovia zásadný nesúhlas s takouto formou kolektívneho vyjednávania, rozumiete? Predstavte si, že máte rokovať s nejakým partnerom o nejakej veci a pravidlá toho rokovania budú nastavené tak, že vám absolútne nebudú vyhovovať. Pôjdete do takéhoto rokovania s úprimným záujmom veci zlepšiť? Rozumiete tomu, o čom sa tu vlastne bavíme?
Minister tu presadzuje zásadnú novelu zákona o kolektívnom vyjednávaní silou. To sa, skrátka, nerobí, to je neslušné. Takéto niečo má byť odsúhlasené dotknutými stranami a strana zástupcov zamestnávateľov ústami obidvoch zamestnávateľských zväzov je zásadne proti, a preto ja osobne nemôžem podporovať takúto novelu, ktorá je prijímaná proti vôli dotknutej strany a je pravdepodobne znova protiústavná.