17. schôdza

Kolegyne, kolegovia, otváram teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Neprihlásil sa nikto. A, pán minister, v záverečnom slove, predpokladám. Považujme teda rozpravu k tomuto bodu programu za uzavretú a pán minister vystúpi v rámci záverečného slova predkladateľa, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ak dovolíte, veľmi stručne by som zareagoval aj na tie pripomienky, aj o tom, o čom vlastne táto novela je, pretože to v značnej miere dáva odpovede možno aj na tie otázky, ktoré kládol pán poslanec Mihál. V úvode je treba povedať, že rozširovanie kolektívnych zmlúv je dôležitou črtou systému pracovných vzťahov a je vo viacerých západoeurópskych štátoch, ktoré z hľadiska aj pracovného práva sú pre nás istým príkladom, dlhé roky zakomponovaná, pravidelne uplatňovaná a jednoducho neprináša žiadne nejaké veľké problémy. Nehovoriac o tom, že tento princíp je tiež obsahom práva Európskej únie, no a celkom prirodzene aj práva Medzinárodnej organizácie práce.
Treba povedať, že aj doterajšie skúsenosti od toho ’13. roku z hľadiska aplikácie v podmienkach Slovenskej republiky by som ja osobne zhodnotil ako pozitívne. Ja nemám žiadne vážne problémy, že by sme boli bývali narazili niekde na zásadný postoj dajme tomu zamestnávateľom s nesúhlasom viacerých rozhodnutí, ktoré ministerstvo v tomto prípade jednoducho prijalo. Vždy bola snaha akceptovať komisiu, v ktorej mali zástupcov aj odborári, aj zamestnávatelia a ktorá dávala nejaký výstup ministrovi, a mojou úlohou bolo hľadať podľa možnosti kompromis a ten kompromis sa, dovolím si povedať, že v tom, v tej minulosti som nachádzal, čoho výsledkom je aj sociálny zmier.
No teraz k tomu nesúhlasu partnerov. Pán Mihál, nesúhlasia nielen zamestnávatelia, ale aj odborári. Aj odborári nesúhlasia, to znamená, že tu vám chcem povedať, že v čom tkvie ten nesúhlas tých sociálnych partnerov. No zamestnávatelia mali záujem uvoľniť podmienky, ktoré v doterajšom zákone sú, no a odborári mali záujem - použijem výraz - prišroubovať, pritvrdiť tie podmienky. No a ministerstvo malo záujem odstrániť problém, na ktorý poukázal Ústavný súd. To znamená, nerozširovať ten diapazón, pretože, ešte raz hovorím, tá aplikácia je dobrá a z toho vyplýva aj, ja si ho dovolím povedať, aj istý kompromis, ktorý som predložil a ktorý je tu. To znamená, že tu poukazovať len na jednu stranu bez ohľadu na to, aký je záujem tej druhej strany, je jednoducho neobjektívne, ale v plnej miere potvrdzujem, tak jako som sa veľmi tvrdo ohradil v tom predchádzajúcom zákone, áno, tento zákon má svoju konkrétnu aj ideologickú polohu. My sociálni demokrati sa hlásime ku kolektívnym zmluvám aj vyššieho stupňa, no pravicovo-liberálni politici majú iný názor, ja ho rešpektujem. Ale preto tu nie je a nebude dohoda a ani nejaký, nejaký politický kompromis asi ani nie je možný a vedeli by sme povedať ix dôvodov, prečo, z akých dôvodov a práve teraz za zmenenej situácie na trhu práce, a v podstate by som povedal, v všeobecnom záujme urobiť niečo preto, aby tie mzdy na Slovensku boli vyššie.
Len pripomínam. Tam, kde sú odbory, o 18 % vyššie v priemere mzdy ako tam, kde odbory nie sú. To potvrdzujem, čo ste povedal, akurát trošku ma prekvapuje, že práve jeden, jedna odborová organizácia vo Volkswagene, no, pán Smolinský, ja si vážim, vybrali si ho ľudia, ale treba povedať, tie výsledky, ktoré sú tam, sú dlhodobého charakteru pôsobenia aj predchádzajúcich odborov, vedení a tak ďalej, je to naša výstavná skriňa z hľadiska zárobkov aj ďalších vecí a asi aj ostane, bol by som rád, keby sa postupne k nej približovali aj ďalšie, ďalšie dôležité firmy.
No Ústavný súd poukázal na dva problémy a to je reprezentatívnosť a súdna ochrana. Ale u tej reprezentatívnosti skôr ako koncept, to znamená, že nie sám problém ako taký, ktorý by v súvislosti s týmto bol, mal problém po prvé, fakultatívnosť extenzie, že ministerstvo práce môže, ale nemusí vykonať extenziu, teda podľa vlastnej úvahy rozhoduje, kedy vykoná a kedy nie, a to aj napriek tomu, že tu bola nejaká tá tripartitná komisia, ktorá odporúčala s tým, že extenzia sa vykoná podzákonnou normou, nejakým výnosom ministerstva a že chýbala súdna ochrana zamestnávateľa. Všetky tieto výhrady sú dnes v novele zákona zakomponované, to znamená, ak v predchádzajúcom Ústavný súd vyriekol problém s týmito tromi, tromi otázkami, tie sú odstránené a mne nič iné nezbýva, len skonštatovať, že sme odstránili protiústavnosť, na ktorú v predchádzajúcom rozhodnutí Ústavný súd poukázal, a v tomto prípade si myslím, že by táto novela, ktorá, ktorú predkladám, mala byť absolútne v súlade aj s ústavou.
To znamená, že, pán poslanec Dostál, nie, neobchádzame Ústavný súd, napĺňame rozhodnutie Ústavného súdu práve touto novelou, ktorú predkladám na rokovanie pléna Národnej rady.
Ďakujem pekne.

Pani spravodajkyňa, nech sa páči, máte priestor vyjadriť sa v záverečnom slove. Nie je tomu tak.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a nasleduje

vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v druhom čítaní.

Vládny návrh zákona je pod tlačou 423. Spoločná správa výborov má tlač 423a.
Vítam pána ministra dopravy a výstavby Árpáda Érseka a poprosím ho o úvodné slovo k tomuto návrhu zákona.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene, doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sú navrhované zmeny, ktoré budú znamenať možno vyššiu podporu na zatepľovanie rodinných domov a súčasne zjednodušenie administratívneho procesu. Pre zintenzívnejšie, zintenzívnenie podpory zateplenia rodinných domov, ktoré smerujú k zníženej energetickej národnosti, sa, náročnosti, sa navrhuje upraviť výšku príspevku na zateplenie rodinného domu zo 6-tisíc euro na 8-tisíc tak, aby bolo možné financovať väšší, väčší rozsah vykonaných prác, jednoznačnejšie zadefinovať tepelno-technické požiadavky stavebných konštrukcií a upraviť proces predkladania žiadostí, možnosť vyhlásenia otvorenej výzvy, zakomponovanie niektorých dokladov priamo do textu žiadostí, predĺženie správnych lehôt pre žiadateľa. V rámci rokovania výborov boli prijaté pozmeňujúce návrhy, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe výborov, a s odporúčaním gestorského výboru súhlasím.
Dovoľujem si požiadať o podporu pri prerokovaní predloženého vládneho návrhu zákona a jeho schválenie.
Ďakujem.

Ďakujeme pekne, pán minister.
A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti pánovi poslancovi Róbertovi Pucimu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 529 z 23. marca 2017 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky ho schváliť. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol predmetný návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom 3 spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti č. 99 z 09. mája 2017. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram k tomuto bodu všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto, pokiaľ mi je známe. Otváram preto možnosť prihlásiť sa ústne. Nech sa páči. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Do rozpravy sa prihlásili dvaja páni poslanci, pán poslanec Heger a pán poslanec Galek. Ešte pani poslankyňa Zimenová. Skúste ešte raz, skúste povytiahnuť kartu. Takže do rozpravy sa prihlásili traja páni poslanci, pani poslankyňa Zimenová, pán poslanec Heger a pán poslanec Galek.
Nech sa páči, pani poslankyňa Zimenová.

Ďakujem pekne. Na Slovensku sa od januára 2016 poskytuje vlastníkom rodinných domov podpora vo forme príspevku na zateplenie rodinného domu za účelom zlepšenia energetickej hospodárnosti rodinných budov. V programe zatepľovania rodinných domov sa vláda zaviazala ďalej pokračovať aj v období 2016 až 2020 a dokonca navrhuje zvýšiť výšku príspevku na zateplenie rodinného domu tak, aby bolo možné financovať väčší rozsah vykonávaných prác. Po novom má byť umožnené pokryť príspevkom až 40 % oprávnených nákladov oproti pôvodným 30, a to až do výšky 8-tisíc eur oproti pôvodným 6-tisíc eurám.
Pri tomto návrhu zákona si kladiem otázku, či je skutočne nevyhnutné dotovať majiteľov rodinných domov pri zatepľovaní ich majetku, keď na Slovensku nedokážeme zabezpečiť základné podmienky na dôstojný život, začlenenie sa do spoločnosti a na samostatné fungovanie tisíckam detí, mladých rodín či osôb so zdravotným znevýhodnením, ktorí často ani vlastné slušné bývanie nemajú. Najmä v oblasti vzdelávania a sociálnych služieb si Slovensko zďaleka neurobilo všetky domáce úlohy a riešenia mnohých problémov vláda dlhodobo odkladá s odôvodnením, že na systémové zmeny nie sú peniaze. Na Slovensku každoročne stúpa počet detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktoré doma nemajú ani len písací stôl na domáce úlohy, no na podporné opatrenia pre tieto deti sa peniaze rok čo rok hľadajú márne. Na zvýšenie príspevku na zateplenie rodinných domov však peniaze sú každoročne vo výške 30 mil. eur. Uvedomujem si, že teraz tak trochu miešam hrušky s jablkami, že dotačné schémy na zatepľovanie a na podporu detí zo sociálne znevýhodneného prostredia nepatria do jedného vreca a že sa nedá jednoducho niekde z toho jedného vreca ubrať a niekde pridať.
Nedá mi však aj pri tejto príležitosti nepoukázať na nezmyselnosť nielen tohto návrhu zákona, ale najmä dotácií na zatepľovanie rodinných domov ako takých na pozadí vyhýbania sa finančného naplnenia oprávnených požiadaviek detí, ich rodičov alebo učiteľov. V tomto školskom roku nemohla byť napríklad z dôvodu nedostatku finančných zdrojov uspokojená viac ako polovica žiadostí škôl o asistentov učiteľa, ktorí pomáhajú pedagógom vzdelávať deti, ktorým treba vyrovnávať štartovaciu čiaru, aby dokázali vo vzdelávaní napredovať. Naša vláda na tieto deti peniaze nenašla. Na zatepľovanie rodinných domov peniaze sú. Nerozumiem tomu. Som presvedčená, že investície do detí sa v tejto krajine vyplatia mnohonásobne viac ako investície do budov.
Z dôvodu nedostatku finančných zdrojov ministerstvo školstva rezignovalo aj pri príprave novely zákona o financovaní vzdelávania na zásadnejšie systémové zmeny, vďaka ktorým by školy získali záruku, že ich žiadostiam o potrebný počet asistentov bude v plnom rozsahu vyhovené aspoň v budúcnosti. Pod hromadnú pripomienku, aby bol objem financií na zabezpečenie asistentov v školách súčasťou normatívu, sa podpísalo vyše 2-tisíc občanov, no napriek tomu sme s touto hromadnou pripomienkou na ministerstve školstva nepochodili, lebo vraj nie sú na to peniaze.
Na zaplatenie potrebného počtu asistentov učiteľov dnes chýba 19 815 948 eur. Na zatepľovanie rodinných domov je už dnes vyčlenený balík 30 mil. ročne v štátnom rozpočte. Bola by so m rada, keby vláda dokázala vysvetliť napríklad rodičom s deťmi so zdravotným postihnutím, prečo ich potreby nie sú pre vládu rovnakou prioritou ako zateplené rodinné domy.
Ďakujem.

Ďakujeme pekne za vaše vystúpenie, pani poslankyňa Zimenová. Na vaše vystúpenie chcú zareagovať s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci, pán poslanec Uhrík a pán poslanec Marosz. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Uhrík.

Vážená pani poslankyňa, naozaj išlo o také trošku nekorektné premostenie tém a myslím si, že by sa takto hrušky s jablkami miešať nemali, hoci súhlasím s tým, že by sa mali podporovať aj, aj sociálna situácia v slušných rodinách a slušných detí. Ale ja som si pozrel teraz tú vyhlášku a možno toto bude súvisieť s vaším vystúpením, v tej vyhláške vykonávacej je v bode 5 vyhlásenie žiadateľa: "Čestne vyhlasujem a svojím vlastnoručným podpisom potvrdzujem, že som občanom krajiny, ktorý je členským štátom Európskej únie."
To znamená, že, ak tomu správne chápem, tak o túto dotáciu môžu požiadať ktokoľvek, kto je občanom členského štátu Európskej únie, čiže aj cudzinci na Slovensku, a možno by bolo naozaj lepšie, keby o túto dotáciu mohli požiadať iba občania Slovenskej republiky, a zároveň by tým naše domácnosti získali akúsi komparatívnu konkurenčnú výhodu oproti cudzincom, ktorí sa sem nasťahujú a ktorí, predpokladám, že majú často alebo väčšinou viac peňazí, ktorí si to zatepľovanie môžu dovoliť z vlastných zdrojov. Čiže práve týmto spôsobom by som sa snažil podporovať Slovákov, a nie dávať dotácie všetkým občanom členských štátov Európskej únie.
Ďakujem.