17. schôdza

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážená pani poslankyňa spravodajkyňa, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, no odpoviem, že sa stotožňujem s tým, čo vyslovili k tejto novele zamestnávateľské zväzy, či RÚZ-ka, alebo AZZ-ka, na tripartite, ktorá sa konala pred pár, pár týždňami k tomuto návrhu zákona a možno ich pripomienky zhrnúť do zásadne, zásadne odmietavého stanoviska.
Zamestnávateľské zväzy z pochopiteľných príčin nesúhlasia s takouto novelou, nesúhlasia s takouto novelou a, pán minister, vy, ktorý tak rád hovoríte, že prijímate zmeny v ostatnom čase vždy len tak, aby s tým súhlasila tripartita, aby súhlasili sociálni partneri, no tak tu máme, prosím, zapamätajme si, veľmi zásadný zákon, veľmi zásadnú novelu, ktorou sa má riešiť nález Ústavného súdu a v ktorej sa nerobí nič iné, len inými slovami sa vlastne chce urobiť to isté, čo v zákone o kolektívnom vyjednávaní máme, to znamená rozširovanie zmlúv vyššieho stupňa na dotknuté subjekty zamestnávateľov bez ohľadu na to, či s tým súhlasia, alebo nesúhlasia.
A keby to bolo, prosím pekne, aspoň urobené určitým kultivovaným spôsobom, že skutočne šlo by len o akýsi názor väčšiny, ale celá tá reprezentatívnosť, ktorá možno pre nezainteresovaného budí dojem, aha, reprezentatívnosť, tak to je naozaj niečo seriózne, niečo, čo by mali rešpektovať aj tí takí, tak aj ostatní zamestnávatelia, ktorí s tým možno nesúhlasia. Celá tá reprezentatívnosť je len a len o tom, že či je v tej kolektívnej zmluve, ak sú nejaké dve, ktoré sa vzájomne bijú, väčší podiel zamestnávateľov daného odvetvia buď v zmluve č. 1, alebo v zmluve č. 2. To nie je žiadna reprezentatívnosť, to je len určitý mechanizmus, ako rozhodnúť, ktorá kolektívna zmluva vyššieho stupňa má prednosť, ak sa tam bije záujem viacerých v podstate odborových zväzov na tom istom piesočku, hej, typu energetika alebo strojárenstvo, elektrotechnický priemysel. To je len technické riešenie, ktorá kolektívna zmluva vyššieho stupňa má mať prednosť. To je celé!
To nie je žiadna reprezentatívnosť v zmysle, že ide o zamestnávateľov, ktorí zastupujú určitý relevantný počet zamestnancov alebo odborárov, ktorých zastupujú, a majú členov v určitom relevantnom počte. Toto je jednoducho silový nástroj, ktorým výrazná menšina v podstate prevalcuje väčšinu, resp. je to nástroj, ktorým možno niekoľko silných podnikov, ktoré si môžu dovoliť dohodnúť určité veci v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa, nejaké vyššie mzdy, vyššie príplatky pre zamestnancov, ktoré jednoducho na to majú zdroje, ktoré majú dostatočne vysoký zisk, profitujú, ktorí vlastne prinútia zamestnávateľov, ktorí sú menší, ktorým sa tak nedarí, ktorí sú radi, že prežívajú, môžu ich takýmto spôsobom prinútiť k tomu, aby sa skrátka podriadili takémuto akémusi diktátu.
Je zbytočné o tom hovoriť, pretože, keď dokonca pani poslankyňa Sárközy zo strany MOST - HÍD, ktorú som doteraz teda chápal určite všelijako inak, len nie ako typicky ľavicovú stranu, toto ešte podporuje, tak je mi jasné, že vládna koalícia si skrátka urobí svoje. Možno na rokovaní sociálneho výboru sa podarí určitými argumentami zapôsobiť na pána ministra, aj keď tomu osobne neverím, ale urobiť treba všetko, čo sa dá, resp. potom v druhom, treťom čítaní na ďalšej parlamentnej schôdzi o mesiac.
Ja teda v závere svojho vystúpenia zdôrazňujem, že odmietam takúto pseudonovelu, ktorá nerobí nič iné ako to, ako novela, ktorá bola predtým Ústavným súdom označená ako protiústavná, len iným zaobalením, zavedením kvázi, kvázi reprezentatívnosti sa snažíte budiť dojem, že ste tie pripomienky Ústavného súdu odstránili. Ale dôležitá je podstata. Takto by náš zákon o kolektívnom vyjednávaní vyzerať nemal. Ak som pozorne, ešte raz sa vrátim k pani kolegyni Sárközy, počúval to, čo hovorila ona, a ak ste to pozorne počúvali aj vy, áno, kolektívne vyjednávanie je v mnohých krajinách Európskej únie veľmi dôležitý nástroj a bodaj by tak bolo aj u nás.
Lenže pokiaľ máme takýto zákon o kolektívnom vyjednávaní, aký máme na Slovensku, tak je kolektívne vyjednávanie len výsmech a v prvom rade odbory, Konfederácia odborových zväzov by sa mala zamyslieť, čo vlastne robia, pretože takýto postup, takáto tripartita, tak ako to robia oni, len odplašujú potenciálnych zamestnancov od účasti v odboroch. Aký to má celé výsledok? Má to ten výsledok, že počet ľudí organizovaných v KOZ permanentne klesá, a bolo by dobré, keby sa zodpovední zamysleli, prečo to tak je. Ja nemám nič proti odborom, práve naopak, to, čo napríklad robí pán Smolinský vo Volkswagene a jeho odbory, tak to je ukážka toho, ako sa to má robiť. Nie nadarmo sú platy vo Volkswagene o tretinu vyššie, ak nie o polovicu, ako v iných slovenských automobilkách, nie náhodou. Takže opakujem ešte raz na záver, nie som proti odborom, práve naopak, kade chodím, tade napríklad aj zamestnávateľom hovorím, ak nemáte odbory, založte, resp. vyprovokujte zamestnancov k tomu, aby si ich založili. Ale ten systém nemôže fungovať tak, ako hovorí napríklad táto novela, to nemá ani hlavu, ani pätu, je to urobené veľmi, veľmi zle.

Tento návrh zákona má, samozrejme, viacero rozmerov, jeden rozmer je možno ideologický pohľad na to, čo má robiť štát, a či má štát vstupovať do zmluvných vzťahov na trhu a či má vzťah, štát zastupovať alebo nahrádzať odbory a zamestnávateľov tam, kde by oni sami mali dospieť k nejakej dohode, a on to akože robí za nich, pokiaľ sa mu to nepodarí všade. Ale tak to je, povedal by som, že ideologický rozdiel. A je jasné, že pravicová opozícia sa zrejme už s prevažne alebo celkom s ľavicou koalíciou na tomto nezhodne.
Ale táto vec má aj právny rozmer, a teda konkrétne ústavnoprávny rozmer, schválili ste extenziu v minulosti a Ústavný súd povedal, že, že to nie je v súlade s ústavou. Teraz to skúšate urobiť nejako inak. A ste si istí, že opäť to neskončí na Ústavnom súde a opäť Ústavný súd nebude konštatovať, že ten zákon tak, ako ho presadíte, dá sa predpokladať, že ho presadíte, lebo máte väčšinu, je znovu protiústavný, že to je len obchádzanie rozhodnutia Ústavného súdu?

Pán poslanec Mihál, nie je asi priestor, aby sme v prvom čítaní rozoberali podrobnosti. Vy ste to odmietli en bloc, ale kladiem si potom otázku, aká, aká je vaša reprezentatívnosť vo vystupovaní, pretože si vás pamätám v jednej relácii, kde ste boli s pánom ministrom, a dokonca ste povedali, že málo rokujeme s odborármi, aby tlačili na zvyšovanie miezd, pretože to bola téma, a pán minister hovoril jasné kroky, že akým spôsobom chceme, aby naozaj ľudia mohli reálne zarábať viacej, okrem toho, že zvyšujeme minimálnu mzdu. A vy ste v podstate sa sám usvedčili teraz, lebo len odmietate a priori, ale ste povedali, že príkladom je napríklad Volkswagen.
Tak potom si kladiem otázku, akým spôsobom môžeme dosiahnuť to, aby povedzme v PSA aj v žilinskej KII, aj v ďalších subdodávateľských firmách v porovnateľnom odvetví boli rovnaké platy, lebo viete sám, alebo približne rovnaké platy, pretože viete sám, že sú tam obrovské rozdiely. Vo Volkswagene je priemerka niekde na 1 600, v PSA niekde na 1 300 a teraz KIA vyrokovala vyššie. Práve toto, čo teraz je predkladaný, je nástrojom, ako môžeme dospieť k tomu, aby tieto platy v tých rezortoch sa zvyšovali. Čiže vy ste popreli v podstate to, čo ste vyčítali ministrovi, že málo vyjednáva, prednesie sem novelu, samozrejme, reflektuje na nález Ústavného súdu, ktorý nespochybňujeme. Ale je tu niečo, kde sa aj potom môžu prípadne firmy, ktorým by sa to nepáčilo, brániť.
Ja si myslím, že je to dobrý krok, pán poslanec, a poďme spoločne práve takéto kroky podporovať, aby naozaj tá produktivita práce, ktorá je dnes na Slovensku výrazne rastúca, aby sa odzrkadlila aj v mzdách.

Ďakujem pekne. Dovolím si najskôr odpovedať na otázku položenú pred, pred chvíľočkou, že prácou odborov práve by sme sa mohli dostať k tomu, aby boli schopní vyrokovať lepšie platy. Spôsob, akým pracuje táto vláda, a teda už sme to videli tí, ktorí sme tu teda minimálne od toho roku 2010, tak vidíme, že pracuje formou nastavovať povinnosti, nechcem povedať hlava-nehlava, ale proste tvrdo nastavovať povinnosť z pozície štátu. Ak by naozaj naše odbory boli dostatočne fundované, tak by vedeli vyrokovať tie podmienky tak ako vo Volkswagene, tak aj inde. Ale naša vláda ide na to spôsobom, že ak to, ak sa to dá u jedných, tak musí sa to dať aj u iných. Vôbec ako keby neskúmala alebo nepozerala na to, že či tie firmy, a teraz nemyslím na tie veľké firmy, majú na to, aby mohli byť práve zaradené do týchto kolektívnych zmlúv.
Pán minister bojuje s protiústavnosťou, ktorú sám tuná do parlamentu priniesol, novým znením alebo úpravou, v ktorú, v ktorej tiež len nemáme istotu, že nebude protiústavná.
Ďakujem.

Ďakujem. Budem reagovať len na kolegu pána Blanára.
Pozrite sa, toto je o kolektívnom vyjednávaní, to znamená, predpokladá sa súhlas dvoch strán. Na jednej strane sú zástupcovia zamestnávateľov, na druhej strane sú zástupcovia zamestnancov. Súhlas dvoch strán. Ako môže, logicky, ako môže dobre fungovať kolektívne vyjednávanie, keď samotný zákon o kolektívnom vyjednávaní je pretláčaný silou? Ako to môže fungovať, keď zamestnávatelia na tripartite vyslovia zásadný nesúhlas s takouto formou kolektívneho vyjednávania, rozumiete? Predstavte si, že máte rokovať s nejakým partnerom o nejakej veci a pravidlá toho rokovania budú nastavené tak, že vám absolútne nebudú vyhovovať. Pôjdete do takéhoto rokovania s úprimným záujmom veci zlepšiť? Rozumiete tomu, o čom sa tu vlastne bavíme?
Minister tu presadzuje zásadnú novelu zákona o kolektívnom vyjednávaní silou. To sa, skrátka, nerobí, to je neslušné. Takéto niečo má byť odsúhlasené dotknutými stranami a strana zástupcov zamestnávateľov ústami obidvoch zamestnávateľských zväzov je zásadne proti, a preto ja osobne nemôžem podporovať takúto novelu, ktorá je prijímaná proti vôli dotknutej strany a je pravdepodobne znova protiústavná.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ak dovolíte, veľmi stručne by som zareagoval aj na tie pripomienky, aj o tom, o čom vlastne táto novela je, pretože to v značnej miere dáva odpovede možno aj na tie otázky, ktoré kládol pán poslanec Mihál. V úvode je treba povedať, že rozširovanie kolektívnych zmlúv je dôležitou črtou systému pracovných vzťahov a je vo viacerých západoeurópskych štátoch, ktoré z hľadiska aj pracovného práva sú pre nás istým príkladom, dlhé roky zakomponovaná, pravidelne uplatňovaná a jednoducho neprináša žiadne nejaké veľké problémy. Nehovoriac o tom, že tento princíp je tiež obsahom práva Európskej únie, no a celkom prirodzene aj práva Medzinárodnej organizácie práce.
Treba povedať, že aj doterajšie skúsenosti od toho ’13. roku z hľadiska aplikácie v podmienkach Slovenskej republiky by som ja osobne zhodnotil ako pozitívne. Ja nemám žiadne vážne problémy, že by sme boli bývali narazili niekde na zásadný postoj dajme tomu zamestnávateľom s nesúhlasom viacerých rozhodnutí, ktoré ministerstvo v tomto prípade jednoducho prijalo. Vždy bola snaha akceptovať komisiu, v ktorej mali zástupcov aj odborári, aj zamestnávatelia a ktorá dávala nejaký výstup ministrovi, a mojou úlohou bolo hľadať podľa možnosti kompromis a ten kompromis sa, dovolím si povedať, že v tom, v tej minulosti som nachádzal, čoho výsledkom je aj sociálny zmier.
No teraz k tomu nesúhlasu partnerov. Pán Mihál, nesúhlasia nielen zamestnávatelia, ale aj odborári. Aj odborári nesúhlasia, to znamená, že tu vám chcem povedať, že v čom tkvie ten nesúhlas tých sociálnych partnerov. No zamestnávatelia mali záujem uvoľniť podmienky, ktoré v doterajšom zákone sú, no a odborári mali záujem - použijem výraz - prišroubovať, pritvrdiť tie podmienky. No a ministerstvo malo záujem odstrániť problém, na ktorý poukázal Ústavný súd. To znamená, nerozširovať ten diapazón, pretože, ešte raz hovorím, tá aplikácia je dobrá a z toho vyplýva aj, ja si ho dovolím povedať, aj istý kompromis, ktorý som predložil a ktorý je tu. To znamená, že tu poukazovať len na jednu stranu bez ohľadu na to, aký je záujem tej druhej strany, je jednoducho neobjektívne, ale v plnej miere potvrdzujem, tak jako som sa veľmi tvrdo ohradil v tom predchádzajúcom zákone, áno, tento zákon má svoju konkrétnu aj ideologickú polohu. My sociálni demokrati sa hlásime ku kolektívnym zmluvám aj vyššieho stupňa, no pravicovo-liberálni politici majú iný názor, ja ho rešpektujem. Ale preto tu nie je a nebude dohoda a ani nejaký, nejaký politický kompromis asi ani nie je možný a vedeli by sme povedať ix dôvodov, prečo, z akých dôvodov a práve teraz za zmenenej situácie na trhu práce, a v podstate by som povedal, v všeobecnom záujme urobiť niečo preto, aby tie mzdy na Slovensku boli vyššie.
Len pripomínam. Tam, kde sú odbory, o 18 % vyššie v priemere mzdy ako tam, kde odbory nie sú. To potvrdzujem, čo ste povedal, akurát trošku ma prekvapuje, že práve jeden, jedna odborová organizácia vo Volkswagene, no, pán Smolinský, ja si vážim, vybrali si ho ľudia, ale treba povedať, tie výsledky, ktoré sú tam, sú dlhodobého charakteru pôsobenia aj predchádzajúcich odborov, vedení a tak ďalej, je to naša výstavná skriňa z hľadiska zárobkov aj ďalších vecí a asi aj ostane, bol by som rád, keby sa postupne k nej približovali aj ďalšie, ďalšie dôležité firmy.
No Ústavný súd poukázal na dva problémy a to je reprezentatívnosť a súdna ochrana. Ale u tej reprezentatívnosti skôr ako koncept, to znamená, že nie sám problém ako taký, ktorý by v súvislosti s týmto bol, mal problém po prvé, fakultatívnosť extenzie, že ministerstvo práce môže, ale nemusí vykonať extenziu, teda podľa vlastnej úvahy rozhoduje, kedy vykoná a kedy nie, a to aj napriek tomu, že tu bola nejaká tá tripartitná komisia, ktorá odporúčala s tým, že extenzia sa vykoná podzákonnou normou, nejakým výnosom ministerstva a že chýbala súdna ochrana zamestnávateľa. Všetky tieto výhrady sú dnes v novele zákona zakomponované, to znamená, ak v predchádzajúcom Ústavný súd vyriekol problém s týmito tromi, tromi otázkami, tie sú odstránené a mne nič iné nezbýva, len skonštatovať, že sme odstránili protiústavnosť, na ktorú v predchádzajúcom rozhodnutí Ústavný súd poukázal, a v tomto prípade si myslím, že by táto novela, ktorá, ktorú predkladám, mala byť absolútne v súlade aj s ústavou.
To znamená, že, pán poslanec Dostál, nie, neobchádzame Ústavný súd, napĺňame rozhodnutie Ústavného súdu práve touto novelou, ktorú predkladám na rokovanie pléna Národnej rady.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene, doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sú navrhované zmeny, ktoré budú znamenať možno vyššiu podporu na zatepľovanie rodinných domov a súčasne zjednodušenie administratívneho procesu. Pre zintenzívnejšie, zintenzívnenie podpory zateplenia rodinných domov, ktoré smerujú k zníženej energetickej národnosti, sa, náročnosti, sa navrhuje upraviť výšku príspevku na zateplenie rodinného domu zo 6-tisíc euro na 8-tisíc tak, aby bolo možné financovať väšší, väčší rozsah vykonaných prác, jednoznačnejšie zadefinovať tepelno-technické požiadavky stavebných konštrukcií a upraviť proces predkladania žiadostí, možnosť vyhlásenia otvorenej výzvy, zakomponovanie niektorých dokladov priamo do textu žiadostí, predĺženie správnych lehôt pre žiadateľa. V rámci rokovania výborov boli prijaté pozmeňujúce návrhy, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe výborov, a s odporúčaním gestorského výboru súhlasím.
Dovoľujem si požiadať o podporu pri prerokovaní predloženého vládneho návrhu zákona a jeho schválenie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 529 z 23. marca 2017 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky ho schváliť. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol predmetný návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom 3 spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti č. 99 z 09. mája 2017. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Na Slovensku sa od januára 2016 poskytuje vlastníkom rodinných domov podpora vo forme príspevku na zateplenie rodinného domu za účelom zlepšenia energetickej hospodárnosti rodinných budov. V programe zatepľovania rodinných domov sa vláda zaviazala ďalej pokračovať aj v období 2016 až 2020 a dokonca navrhuje zvýšiť výšku príspevku na zateplenie rodinného domu tak, aby bolo možné financovať väčší rozsah vykonávaných prác. Po novom má byť umožnené pokryť príspevkom až 40 % oprávnených nákladov oproti pôvodným 30, a to až do výšky 8-tisíc eur oproti pôvodným 6-tisíc eurám.
Pri tomto návrhu zákona si kladiem otázku, či je skutočne nevyhnutné dotovať majiteľov rodinných domov pri zatepľovaní ich majetku, keď na Slovensku nedokážeme zabezpečiť základné podmienky na dôstojný život, začlenenie sa do spoločnosti a na samostatné fungovanie tisíckam detí, mladých rodín či osôb so zdravotným znevýhodnením, ktorí často ani vlastné slušné bývanie nemajú. Najmä v oblasti vzdelávania a sociálnych služieb si Slovensko zďaleka neurobilo všetky domáce úlohy a riešenia mnohých problémov vláda dlhodobo odkladá s odôvodnením, že na systémové zmeny nie sú peniaze. Na Slovensku každoročne stúpa počet detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktoré doma nemajú ani len písací stôl na domáce úlohy, no na podporné opatrenia pre tieto deti sa peniaze rok čo rok hľadajú márne. Na zvýšenie príspevku na zateplenie rodinných domov však peniaze sú každoročne vo výške 30 mil. eur. Uvedomujem si, že teraz tak trochu miešam hrušky s jablkami, že dotačné schémy na zatepľovanie a na podporu detí zo sociálne znevýhodneného prostredia nepatria do jedného vreca a že sa nedá jednoducho niekde z toho jedného vreca ubrať a niekde pridať.
Nedá mi však aj pri tejto príležitosti nepoukázať na nezmyselnosť nielen tohto návrhu zákona, ale najmä dotácií na zatepľovanie rodinných domov ako takých na pozadí vyhýbania sa finančného naplnenia oprávnených požiadaviek detí, ich rodičov alebo učiteľov. V tomto školskom roku nemohla byť napríklad z dôvodu nedostatku finančných zdrojov uspokojená viac ako polovica žiadostí škôl o asistentov učiteľa, ktorí pomáhajú pedagógom vzdelávať deti, ktorým treba vyrovnávať štartovaciu čiaru, aby dokázali vo vzdelávaní napredovať. Naša vláda na tieto deti peniaze nenašla. Na zatepľovanie rodinných domov peniaze sú. Nerozumiem tomu. Som presvedčená, že investície do detí sa v tejto krajine vyplatia mnohonásobne viac ako investície do budov.
Z dôvodu nedostatku finančných zdrojov ministerstvo školstva rezignovalo aj pri príprave novely zákona o financovaní vzdelávania na zásadnejšie systémové zmeny, vďaka ktorým by školy získali záruku, že ich žiadostiam o potrebný počet asistentov bude v plnom rozsahu vyhovené aspoň v budúcnosti. Pod hromadnú pripomienku, aby bol objem financií na zabezpečenie asistentov v školách súčasťou normatívu, sa podpísalo vyše 2-tisíc občanov, no napriek tomu sme s touto hromadnou pripomienkou na ministerstve školstva nepochodili, lebo vraj nie sú na to peniaze.
Na zaplatenie potrebného počtu asistentov učiteľov dnes chýba 19 815 948 eur. Na zatepľovanie rodinných domov je už dnes vyčlenený balík 30 mil. ročne v štátnom rozpočte. Bola by so m rada, keby vláda dokázala vysvetliť napríklad rodičom s deťmi so zdravotným postihnutím, prečo ich potreby nie sú pre vládu rovnakou prioritou ako zateplené rodinné domy.
Ďakujem.

Vážená pani poslankyňa, naozaj išlo o také trošku nekorektné premostenie tém a myslím si, že by sa takto hrušky s jablkami miešať nemali, hoci súhlasím s tým, že by sa mali podporovať aj, aj sociálna situácia v slušných rodinách a slušných detí. Ale ja som si pozrel teraz tú vyhlášku a možno toto bude súvisieť s vaším vystúpením, v tej vyhláške vykonávacej je v bode 5 vyhlásenie žiadateľa: "Čestne vyhlasujem a svojím vlastnoručným podpisom potvrdzujem, že som občanom krajiny, ktorý je členským štátom Európskej únie."
To znamená, že, ak tomu správne chápem, tak o túto dotáciu môžu požiadať ktokoľvek, kto je občanom členského štátu Európskej únie, čiže aj cudzinci na Slovensku, a možno by bolo naozaj lepšie, keby o túto dotáciu mohli požiadať iba občania Slovenskej republiky, a zároveň by tým naše domácnosti získali akúsi komparatívnu konkurenčnú výhodu oproti cudzincom, ktorí sa sem nasťahujú a ktorí, predpokladám, že majú často alebo väčšinou viac peňazí, ktorí si to zatepľovanie môžu dovoliť z vlastných zdrojov. Čiže práve týmto spôsobom by som sa snažil podporovať Slovákov, a nie dávať dotácie všetkým občanom členských štátov Európskej únie.
Ďakujem.