17. schôdza

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 540 z 28. marca 2017 pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor a určila aj lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh ústavného zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Návrh zákona oba výbory prerokovali a odporúčali ho schváliť. Z uznesení výborov vyplývajú tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov nasledovne: spoločne o bodoch 1 a 2 s odporúčaním schváliť, osobitne o bode 3 s odporúčaním neschváliť.
Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor odporúča Národnej rade návrh zákona schváliť ako celok a to v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona (tlač 460a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 210 z 9. mája 2017. Týmto uznesením ma výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a pri rokovaní o návrhu ústavného zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Otváram možnosť prihlásiť sa ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Prihlásil sa jeden pán poslanec.
Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Vážené kolegyne, kolegovia, vážená predsedajúca, vážený pán predkladateľ, ako som sľúbil, tak vzhľadom k narodeninám pána predkladateľa, tentoraz budem chváliť. Ja som ten návrh pochválil aj v prvom čítaní, keď ešte som netušil, že počas druhého čítania bude mať predkladateľ narodeniny, a pretože ten návrh považujem za dobrý, čiže nie je to len nejaký umelý kompliment. A teda som milo prekvapený tým, že kolegovia s takýmto návrhom prišli, lebo naozaj posilňuje postavenie občanov v správnom konaní a tú právnu neistotu, ktorá vyplýva z neznalosti zákonov, ale aj z takého prirodzeného chápania vecí, ktorá je bežná u väčšiny občanov, ktorí nemajú detailne naštudovaný správny poriadok, odstraňuje. Pretože keď mám napísané v úradnej zásielke, že sa mám možnosť odvolať do 15 dní od dňa doručenia, no tak predpokladám, že deň doručenia je vtedy, keď si to naozaj preberiem na pošte a nie, že je tam nejaká fikcia doručenia, že tri dni odkedy bola na pošte uložená. Takže je to dobrý návrh a myslím si, že aj tie pozmeňujúce návrhy, ktoré prešli ústavnoprávnym výborom, ten návrh ešte vylepšujú a idú teda tiež správnym smerom tým, že zjednotia právnu úpravu fikcie doručenia vo vzťahu nielen teda k fyzickým osobám, ale aj fyzickým osobám-podnikateľom a právnickým osobám, že tam bude jednotný systém, že to prispeje k nejakej väčšej prehľadnosti právneho systému aj pre občanov, alebo teda možno k menšej neprehľadnosti, aby som bol skromnejší v tom vyjadrovaní.
A ešte k jednej veci by som sa chcel vyjadriť, ku ktorej som sa vyjadril aj v prvom čítaní, keď som upozornil na prax, ktorá je veľmi často odlišná od toho, čo je napísané v zákone vo vzťahu k tej povinnosti opakovane doručovať doporučenú zásielku, ktorá je určená do vlastných rúk. Pretože v zákone je napísané, že ak adresát, a teraz fyzická osoba, nebol zastihnutý, tak doručovateľ mu oznámi, že mu to na ďalší deň doručí znova a nechá mu tam upozornenie, kedy mu to doručí. A až keď pri opakovanom doručení nebol zastihnutý, tak potom mu nechá lístok žltý, že teraz si to má vyzdvihnúť na pošte. Upozornil som na to, že sa tak v praxi nedeje a že veľmi často je tá realita taká, že jednoducho hneď si tam nájde adresát žltý lístok a žiadne opakované doručenie sa nedeje. Aj som sa tak zamyslel, že či nebolo dobré potom prispôsobiť znenie zákona realite a rovno zrušiť to opakované doručenie. Ani som sa nejako nezamýšľal, tým, že kto to spôsobil, mal som pocit, že si Slovenská pošta, ktorá je teda najčastejším doručovateľom, iba zjednodušuje prácu, že tam nedoručuje opakovane, ale rovno nechá oznámenie, že bola listová zásielka uložená na pošte.
No ale aj vzhľadom na to moje vystúpenie som dostal spätnú väzbu, že by to asi nebolo úplne dobré, keby sa zobrala adresa, tá možnosť toho opakovaného doručenia, lebo sa tým vlastne oslabujú ich práva, účastníkov konania, a znižuje sa ich šanca, že sa dostanú k tej úradnej zásielke. Ale predovšetkým by som sa chcel ospravedlniť Slovenskej pošte, lebo ona je v tom nevinne. Pošta má totiž vo svojich službách jednu zo služieb, ktorá sa volá, že úradná zásielka, a tá úradná zásielka umožňuje objednať si aj opakované doručenie zásielky presne tak, ako to predpokladá zákon. Čiže keď sa tak nedeje, tak predpokladám, že to nie je v dôsledku toho, že by poštoví doručovatelia sa na to vykašľali a chceli to flákať, je to pravda zrejme – Na zdravie! (reakcia na kýchnutie v sále) – ale asi to bude v dôsledku toho, že správne orgány, teda úrady to posielajú bežnou doporučenou zásielkou do vlastných rúk a nepoužívajú poštovú službu úradná zásielka.
Tak týmto vystúpením by som chcel dať do pozornosti všetkým úradom, ktorí komunikujú s občanmi, že v zmysle správneho poriadku dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, ktoré sa doručujú do vlastných rúk, majú byť doručované takýmto spôsobom, teda že občanovi je zásielka doručená, ak ho doručovateľ nezastihne, tak mu má zanechať oznámenie, kedy mu ju doručí nabudúce, a až potom mu má zanechať oznámenie, že bola zásielka, zásielka uložená na pošte. A teda dávam do pozornosti úradom, aby využívali službu úradná zásielka, lebo tak to zodpovedá ustanoveniam správneho poriadku, tak ako platí doteraz už roky a ako bude platiť a potom, keď schválime túto novelu zákona. Dúfam, že ako darček k narodeninám s veľmi širokou podporou celého parlamentu.
Ďakujem za pozornosť.

Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Farkašovský, nech sa páči.

Ďakujem. Moja faktická poznámka bude extrémne stručná a vecná. Chcem sa pánovi poslancovi Dostálovi poďakovať za jeho vystúpenie v rozprave, ale najmä za to, že posilnil vo mne hlboké presvedčenie, že v tomto parlamente možno svitá na lepšie časy. Ďakujem pekne.

Až mi je ľúto ukončiť túto rozpravu, ale považujme ju za skončenú. Chcem sa opýtať pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko v rámci záverečného slova. Áno, nech sa páči.

Ja len kratučko. Ja chcem naozaj v mene poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany poďakovať za spomínané slová aj za podporu tohto návrhu zákona a dúfam teda, že táto naša novela pomôže a myslím si, že určite pomôže všetkým občanom. Ďakujem.

Pán poslanec, pán spravodajca, chcete pridať niečo, nejaký komentár k rozprave? Nie. Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je druhé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 149/1995 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb. Návrh zákona má tlač 464. Informácia výborov má tlač 464a.
Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Jaroslavovi Paškovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 149/1995 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb, tlač 464.)

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, kolegovia rokujeme v druhom čítaní o krátkej novele na prvý pohľad jednoduchého zákona o posunkovej reči nepočujúcich. Zmyslom tejto krátkej novely bolo usporiadať terminológiu 21 rokov platného zákona tak, aby sa dostal do súladu s aktuálnym legislatívnym prostredím a lepšou implementáciou zákona do praxe prispelo k zlepšeniu kvality vzdelávania nepočujúcich detí.
Hodnotenie súčasného stavu vzdelávania vyjadril predseda spolku nepočujúcich magister pán Cehlárik takýmito slovami: "Počas výchovy a vzdelávania by nemali byť v triede s nepočujúcimi deťmi a žiakmi, s deťmi s ťažkou stratou sluchu deti, ktoré sú s mentálnym postihnutím, autizmom alebo počujúce deti a žiaci s narušenou komunikačnou schopnosťou." Pán Cehlárik sa sťažoval na to, a teda nielen on, ale aj deti nepočujúcich, deti sa sťažovali na to, že súčasné spôsoby začlenenia týchto detí v rámci inklúzie vedú k tomu, že v jednej triede sú tieto deti, ktoré nepočujú, vzdelávané s takými deťmi, ktoré síce rozumejú hovorenému slovu, ale sú mentálne, povedal by som, úplne ináč orientované, čo vlastne bráni nepočujúcim deťom, aby sa viacej koncentrovali na výuku. Pán Cehlárik to sprítomnil, povedal by som, takýmto spôsobom: že deti sa potom, nepočujúce deti sa potom nemôžu vzdelávať tak, ako je to u ostatných jazykových menšín, napríklad maďarská jazyková menšina, rusínska jazyková menšina, pretože tie sa vyučujú v svojom materinskom jazyku, zatiaľ čo deti nepočujúce sa nevyučujú posunkovou rečou nepočujúcich alebo slovenským posunkovým jazykom, ale proste tá výuka prebieha, povedal by som, kombinovane, v tých prípadoch, keď je pedagóg znalý slovenského posunkového jazyka, tak je to dokonca lepšie. Niekedy sú stavy aj, že tam takýchto pedagógov nemajú na tých školách.
Takže z tohto pohľadu sa na nás obrátili nepočujúci s požiadavkou, aby sme zabezpečili zmenu tohto systému vzdelávania a cez zákon o posunkovej reči nepočujúcich, aby sme, aby sme sa snažili tieto podmienky zlepšiť.
Po posunutí novely zákona do druhého čítania sa nám prihlásilo viacero pedagógov a zástupcov komunity nepočujúcich či sluchovo postihnutých, ktorí sa rozhovorili o viacerých problémoch sprevádzajúcich život v počujúcej spoločnosti a prinášali ďalšie podnety na novelizáciu zákona o posunkovej reči nepočujúcich. Na základe ich podnetov a požiadaviek sme my predkladatelia, pán poslanec Zelník, pani poslankyňa Smolíková, pani poslankyňa Kuciaňová, pán poslanec Bernaťák a pán poslanec Tittel, absolvovali množstvo individuálnych rozhovorov a stretnutí s reprezentantmi spolkov nepočujúcich, ako aj pedagógmi pracujúcim s nepočujúcimi a absolvovali sme aj expertné rokovania, či už na pôde Národnej rady, ako aj na pôde ministerstva školstva, aby sme sa tieto ich ďalšie podnety a námety snažili zapracovať do otvoreného zákona. Pozmeňovacími návrhmi z výborov Národnej rady a rozpravy tak vychádzame v ústrety ďalším podnetom a požiadavkám nepočujúcich a snažili sme sa samozrejme aj o konzultáciu s rezortom školstva, aby sme všetky tie problémy, ktoré vieme cez túto novelu zákona riešiť, aby sme ich posunuli dopredu.
Takže v zásade je treba iba zvýrazniť, že v § 1 sa snažíme o to, aby sme zvýraznili teda skutočnosť, že Slovenská republika si váži nepočujúcich a že je pripravená im v rámci svojich možností vytvárať čo najlepšie podmienky a pomáhať. V § 2 sme ustanovili, upresnili okruh osôb, ktorým na základe tohto zákona sa poskytujú isté výhody a ktorý v podstate aj vlastne ustanovuje, koho sa tento zákon týka. V § 3 sme potom aktualizovali terminológiu a zaviedli nové pojmy, ktoré používajú nepočujúci pri vzdelávaní aj v svojej praxi, a to slovenský posunkový jazyk a posunkovanú slovenčinu, tak teda ako v svojom popise a charakteristike, tak aj kde a ako sa používa. V § 4 sme potom upresnili rozsah používania posunkovej reči nepočujúcich s tým, že samozrejme sa jedná v tomto prípade už o jednotlivé príslušné formy, a to posunkovanú slovenčinu a slovenský posunkový jazyk.
Ďalej sme v tomto zákone zasiahli aj do školského zákona, kde sme upresnili, jednak zaviedli novú terminológiu a sme aj vlastne zvýraznili primárnu funkciu komunikačného prostriedku slovenského posunkového jazyka. Ďalej sme sa potom orientovali na to, aby boli nové pomôcky, na ktoré budú mať nepočujúci nárok, aby boli špecifikované aj v školskom zákone.
Milé dámy, vážení páni, sme v záverečnej fáze rokovania o zmenách zákona 149/1995 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb, preto by som sa chcel poďakovať predovšetkým svojim kolegom, ktorých som už menoval, ktorí na seba prevzali bremeno predkladateľov novely zákona a pomáhali mi s touto prácou. Ďalej by som chcel poďakovať reprezentantom komunity nepočujúcich, pánovi Mgr. Jaroslavovi Cehlárikovi a Romanovi Vojtechovskému, ktorí s nami trpezlivo posudzovali rozličné textové modifikácie navrhovaných zmien zákona. Ďalej by som chcel poďakovať odborníkom z praxe, ktorí sa dlhé roky venujú problematike nepočujúcich a pomáhajú im svojou prácou pri prekonávaní ťažkostí, ktoré im osud nadelil, a to pánovi docentovi Uhríkovi, ktorý sa na pôde Slovenskej akadémie vied viac ako 50 rokov venoval problematike nepočujúcich, a rovnako pani profesorke Tarcsiovej z Katedry špeciálnej pedagogiky Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského, ktorá bola, nám bola nápomocná v záverečnom formovaní jednotlivých ustanovení. Chcel by som tiež poďakovať pani JUDr. Žanete Surmajovej, riaditeľke Odboru legislatívy, aproximácie práva Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ako i generálnemu riaditeľovi sekcie regionálneho školstva, ktorí nám veľmi pomohli pri usporiadaní expertných rokovaní na pôde ministerstva školstva a ktorí nám vlastne pomohli aj umiestniť požadované zmeny tak do zákona, ako aj potom budú presadzovať tieto zmeny vo vyhláške, ktorou sa ustanovia kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné požiadavky pre jednotlivé kategórie pedagogických zamestnancov či do vzdelávacích programov, tak ako to bude potrebné zmeniť od začiatku roka 2017.
Ďalej by som chcel poďakovať aj vám, kolegyne, kolegovia, najmä tým, ktorí, či už z koalície alebo opozície, ktorí ste nám svojimi radami, tipmi na ľudí, ktorí s našimi nepočujúcimi dlhodobo pracujú, pomohli dopracovať sa k tomu výsledku, ktorý dnes predkladáme. Ďalej by som chcel poďakovať pánovi Mgr. Čelovskému z legislatívneho odboru Národnej rady, ktorý po celý čas pozorne dohliadal na správnu legislatívnu podobu tých zmien, ktoré boli do tohto návrhu zákona vnášané. Takže ďakujem vám. V závere vám ďakujem všetkým, ktorí ste boli ochotní nezištne priložiť ruku k dielu a posunúť predložený návrh do druhého čítania v takej podobe, aby bol a že je prijateľný a prijímaný komunitou nepočujúcich.
V závere by som chcel ešte povedať, že sme mali pripravené aj posunkové tlmočenie z rokovania tohto bodu rokovania, je pripravené technické, technicky je pripravené dole v miestnosti pre médiá, pre novinárov. Bohužiaľ, vzhľadom na to, že nebolo možné naplánovať alebo tak operatívne zohnať tlmočníka v posunkovej reči, tak sa nám nepodarilo vlastne cez tú osobu, ktorá by nám tlmočila, zabezpečiť ten priamy prenos aj do vysielania Národnej rady.
Takže toľko úvodom. Milé dámy, vážení páni, v druhom čítaní samozrejme sa budú predkladať ešte pozmeňujúce návrhy, podľa toho, aké návrhy prídu, tak budeme samozrejme posudzovať, čo ideme ďalej urobiť s týmto návrhom zákona.
Ďakujem vám všetkým za pozornosť a ďakujeme za pomoc tým, ktorí považujú za potrebné a boli schopní, ochotní priložiť ruku k dielu. Ešte raz ďakujeme pekne.

Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport pánovi poslancovi Pétrovi Vörösovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pán poslanec.