17. schôdza

9.5.2017 - 19.5.2017
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

11.5.2017 o 15:43 hod.

akad. arch. Ing. arch.

Jaroslav Paška

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Uvádzajúci uvádza bod 15:42

Tibor Bernaťák
Skontrolovaný text
Ja len kratučko. Ja chcem naozaj v mene poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany poďakovať za spomínané slová aj za podporu tohto návrhu zákona a dúfam teda, že táto naša novela pomôže a myslím si, že určite pomôže všetkým občanom. Ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

11.5.2017 o 15:42 hod.

JUDr.

Tibor Bernaťák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 15:43

Jaroslav Paška
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, kolegovia rokujeme v druhom čítaní o krátkej novele na prvý pohľad jednoduchého zákona o posunkovej reči nepočujúcich. Zmyslom tejto krátkej novely bolo usporiadať terminológiu 21 rokov platného zákona tak, aby sa dostal do súladu s aktuálnym legislatívnym prostredím a lepšou implementáciou zákona do praxe prispelo k zlepšeniu kvality vzdelávania nepočujúcich detí.
Hodnotenie súčasného stavu vzdelávania vyjadril predseda spolku nepočujúcich magister pán Cehlárik takýmito slovami: "Počas výchovy a vzdelávania by nemali byť v triede s nepočujúcimi deťmi a žiakmi, s deťmi s ťažkou stratou sluchu deti, ktoré sú s mentálnym postihnutím, autizmom alebo počujúce deti a žiaci s narušenou komunikačnou schopnosťou." Pán Cehlárik sa sťažoval na to, a teda nielen on, ale aj deti nepočujúcich, deti sa sťažovali na to, že súčasné spôsoby začlenenia týchto detí v rámci inklúzie vedú k tomu, že v jednej triede sú tieto deti, ktoré nepočujú, vzdelávané s takými deťmi, ktoré síce rozumejú hovorenému slovu, ale sú mentálne, povedal by som, úplne ináč orientované, čo vlastne bráni nepočujúcim deťom, aby sa viacej koncentrovali na výuku. Pán Cehlárik to sprítomnil, povedal by som, takýmto spôsobom: že deti sa potom, nepočujúce deti sa potom nemôžu vzdelávať tak, ako je to u ostatných jazykových menšín, napríklad maďarská jazyková menšina, rusínska jazyková menšina, pretože tie sa vyučujú v svojom materinskom jazyku, zatiaľ čo deti nepočujúce sa nevyučujú posunkovou rečou nepočujúcich alebo slovenským posunkovým jazykom, ale proste tá výuka prebieha, povedal by som, kombinovane, v tých prípadoch, keď je pedagóg znalý slovenského posunkového jazyka, tak je to dokonca lepšie. Niekedy sú stavy aj, že tam takýchto pedagógov nemajú na tých školách.
Takže z tohto pohľadu sa na nás obrátili nepočujúci s požiadavkou, aby sme zabezpečili zmenu tohto systému vzdelávania a cez zákon o posunkovej reči nepočujúcich, aby sme, aby sme sa snažili tieto podmienky zlepšiť.
Po posunutí novely zákona do druhého čítania sa nám prihlásilo viacero pedagógov a zástupcov komunity nepočujúcich či sluchovo postihnutých, ktorí sa rozhovorili o viacerých problémoch sprevádzajúcich život v počujúcej spoločnosti a prinášali ďalšie podnety na novelizáciu zákona o posunkovej reči nepočujúcich. Na základe ich podnetov a požiadaviek sme my predkladatelia, pán poslanec Zelník, pani poslankyňa Smolíková, pani poslankyňa Kuciaňová, pán poslanec Bernaťák a pán poslanec Tittel, absolvovali množstvo individuálnych rozhovorov a stretnutí s reprezentantmi spolkov nepočujúcich, ako aj pedagógmi pracujúcim s nepočujúcimi a absolvovali sme aj expertné rokovania, či už na pôde Národnej rady, ako aj na pôde ministerstva školstva, aby sme sa tieto ich ďalšie podnety a námety snažili zapracovať do otvoreného zákona. Pozmeňovacími návrhmi z výborov Národnej rady a rozpravy tak vychádzame v ústrety ďalším podnetom a požiadavkám nepočujúcich a snažili sme sa samozrejme aj o konzultáciu s rezortom školstva, aby sme všetky tie problémy, ktoré vieme cez túto novelu zákona riešiť, aby sme ich posunuli dopredu.
Takže v zásade je treba iba zvýrazniť, že v § 1 sa snažíme o to, aby sme zvýraznili teda skutočnosť, že Slovenská republika si váži nepočujúcich a že je pripravená im v rámci svojich možností vytvárať čo najlepšie podmienky a pomáhať. V § 2 sme ustanovili, upresnili okruh osôb, ktorým na základe tohto zákona sa poskytujú isté výhody a ktorý v podstate aj vlastne ustanovuje, koho sa tento zákon týka. V § 3 sme potom aktualizovali terminológiu a zaviedli nové pojmy, ktoré používajú nepočujúci pri vzdelávaní aj v svojej praxi, a to slovenský posunkový jazyk a posunkovanú slovenčinu, tak teda ako v svojom popise a charakteristike, tak aj kde a ako sa používa. V § 4 sme potom upresnili rozsah používania posunkovej reči nepočujúcich s tým, že samozrejme sa jedná v tomto prípade už o jednotlivé príslušné formy, a to posunkovanú slovenčinu a slovenský posunkový jazyk.
Ďalej sme v tomto zákone zasiahli aj do školského zákona, kde sme upresnili, jednak zaviedli novú terminológiu a sme aj vlastne zvýraznili primárnu funkciu komunikačného prostriedku slovenského posunkového jazyka. Ďalej sme sa potom orientovali na to, aby boli nové pomôcky, na ktoré budú mať nepočujúci nárok, aby boli špecifikované aj v školskom zákone.
Milé dámy, vážení páni, sme v záverečnej fáze rokovania o zmenách zákona 149/1995 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb, preto by som sa chcel poďakovať predovšetkým svojim kolegom, ktorých som už menoval, ktorí na seba prevzali bremeno predkladateľov novely zákona a pomáhali mi s touto prácou. Ďalej by som chcel poďakovať reprezentantom komunity nepočujúcich, pánovi Mgr. Jaroslavovi Cehlárikovi a Romanovi Vojtechovskému, ktorí s nami trpezlivo posudzovali rozličné textové modifikácie navrhovaných zmien zákona. Ďalej by som chcel poďakovať odborníkom z praxe, ktorí sa dlhé roky venujú problematike nepočujúcich a pomáhajú im svojou prácou pri prekonávaní ťažkostí, ktoré im osud nadelil, a to pánovi docentovi Uhríkovi, ktorý sa na pôde Slovenskej akadémie vied viac ako 50 rokov venoval problematike nepočujúcich, a rovnako pani profesorke Tarcsiovej z Katedry špeciálnej pedagogiky Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského, ktorá bola, nám bola nápomocná v záverečnom formovaní jednotlivých ustanovení. Chcel by som tiež poďakovať pani JUDr. Žanete Surmajovej, riaditeľke Odboru legislatívy, aproximácie práva Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ako i generálnemu riaditeľovi sekcie regionálneho školstva, ktorí nám veľmi pomohli pri usporiadaní expertných rokovaní na pôde ministerstva školstva a ktorí nám vlastne pomohli aj umiestniť požadované zmeny tak do zákona, ako aj potom budú presadzovať tieto zmeny vo vyhláške, ktorou sa ustanovia kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné požiadavky pre jednotlivé kategórie pedagogických zamestnancov či do vzdelávacích programov, tak ako to bude potrebné zmeniť od začiatku roka 2017.
Ďalej by som chcel poďakovať aj vám, kolegyne, kolegovia, najmä tým, ktorí, či už z koalície alebo opozície, ktorí ste nám svojimi radami, tipmi na ľudí, ktorí s našimi nepočujúcimi dlhodobo pracujú, pomohli dopracovať sa k tomu výsledku, ktorý dnes predkladáme. Ďalej by som chcel poďakovať pánovi Mgr. Čelovskému z legislatívneho odboru Národnej rady, ktorý po celý čas pozorne dohliadal na správnu legislatívnu podobu tých zmien, ktoré boli do tohto návrhu zákona vnášané. Takže ďakujem vám. V závere vám ďakujem všetkým, ktorí ste boli ochotní nezištne priložiť ruku k dielu a posunúť predložený návrh do druhého čítania v takej podobe, aby bol a že je prijateľný a prijímaný komunitou nepočujúcich.
V závere by som chcel ešte povedať, že sme mali pripravené aj posunkové tlmočenie z rokovania tohto bodu rokovania, je pripravené technické, technicky je pripravené dole v miestnosti pre médiá, pre novinárov. Bohužiaľ, vzhľadom na to, že nebolo možné naplánovať alebo tak operatívne zohnať tlmočníka v posunkovej reči, tak sa nám nepodarilo vlastne cez tú osobu, ktorá by nám tlmočila, zabezpečiť ten priamy prenos aj do vysielania Národnej rady.
Takže toľko úvodom. Milé dámy, vážení páni, v druhom čítaní samozrejme sa budú predkladať ešte pozmeňujúce návrhy, podľa toho, aké návrhy prídu, tak budeme samozrejme posudzovať, čo ideme ďalej urobiť s týmto návrhom zákona.
Ďakujem vám všetkým za pozornosť a ďakujeme za pomoc tým, ktorí považujú za potrebné a boli schopní, ochotní priložiť ruku k dielu. Ešte raz ďakujeme pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

11.5.2017 o 15:43 hod.

akad. arch. Ing. arch.

Jaroslav Paška

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:52

Péter Vörös
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca výborov predniesol informáciu o výsledku prerokovania návrhu zákonov vo výboroch.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 28. marca 2017 č. 538 sa uzniesla prerokovať návrh zákona v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 206 z 2. mája 2017, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 142 zo 4. mája 2017, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 56 z 9. mája 2017 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 75 z 27. apríla 2017. Výbory zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v časti IV informácie. Návrh spoločnej správy výborov vrátane záverečného stanoviska k návrhu zákona prerokoval gestorský výbor na svojej 21. schôdzi dňa 10. mája 2017. Gestorský výbor neprijal platné uznesenie o schválení spoločnej správy výborov, nakoľko návrh nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.
Predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ma určil za spoločného spravodajcu s tým, aby som informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov a predložil návrh na ďalší postup. Vzhľadom na uznesenie výborov, ktoré návrh zákona prerokovali a ktoré odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky, aby po rozprave rozhodla o všetkých podaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k návrhu zákona a nakoniec o návrhu zákona ako o celku.
Ďakujem pekne za slovo a prosím, pani predsedajúca, otvorte rozpravu k návrhu zákona.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

11.5.2017 o 15:52 hod.

Mgr.

Péter Vörös

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 15:56

Soňa Gaborčáková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. V prvom rade chcem ospravedlniť kolegyňu Shahzad, ktorá musela ísť súrne na zdravotné ošetrenie a ktorá veľmi rada by sa vyjadrila k tejto problematike, keďže naozaj sa jej venovala od počiatku, tak by mala čo povedať. Hlavne jej "mesičom", ktorý mi povedala, že mám povedať, že bolo by vhodnejšie pred takýmto návrhom zákona sa rozprávať s ľuďmi, ktorých ste menovali, skôr, ako bol posunutý do druhého čítania, aby zbytočne nevznikali nejaké nedorozumenia, že chcú a nechcú pomôcť tejto komunite.
Ja začnem za seba asi toľko. V prvej časti by som sa venovala pôvodnému návrhu zákona a veciam, ktoré sa javili ako nie veľmi štandardné, ba spôsobovali určité anomálie v systéme špeciálnej pedagogiky ako takej. A v druhej časti by som sa presunula možno k porovnaniu teda vzdelávacieho systému, ktorý ste chceli vylepšiť.
V prvom rade je potrebné povedať a súhlasím s vami, pán predkladateľ, že deti, ktoré sú vzdelávanie inkluzívne, majú problém v rámci takéhoto vzdelávania v školách, kde ich dávajú do rovnakých tried s rôznymi postihmi. Ale to patrí aj deťom s vysokofunkčným autizmom, ale aj deti so zrakovým postihnutím a ďalšie deti. To by si vyžadovalo prepracovať systém inkluzívneho vzdelávania ako takého, ak by sme chceli pomáhať všetkým deťom, ktoré majú zdravotné znevýhodnenie, ktoré chceme integrovať a teda inkluzívne vzdelávať.
K pôvodnému návrhu zákona. Kľúčové pre predkladateľov bola teda spomínaná prioritne bilingválna metóda a úprava terminológie, ktorú nám ponúkali, aby teda vylepšili stav, ktorý bol dovtedy. Problém je, že aj bilingválna metóda ako taká, ktorá sa často používa a ktorú môžte vidieť aj v dôvodovej správe, ktorá sa nemení, nie je správna terminológia pre to, prečo chceli predkladatelia vyriešiť, keďže bol vydaný posudok Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra, ktorý hovorí práve o slovenskom posunkovom jazyku ako metóde, ktorá pracuje či už v rámci špeciálneho školstva alebo teda inkluzívneho školstva.
Čo sa týka ďalšej terminológie, ktorú môžete vidieť v dôvodovej správe predkladateľov, a ktorí chceli opraviť pôvodnú, to opäť nebola správna terminológia, ktorú podľa mojich informácií teda v poslednom pozmeňujúcom návrhu, ktorý máme k dispozícii pred vchodom do sály, už teda je, je už zapracovaná správne.
Čo sa týka pôvodného návrhu, tak dali sme si vypracovať postoje ombudsmanky a teda aj komisárky pre zdravotne ťažko postihnutých. A obe nám povedali, že pôvodný zámer predkladateľov nielenže nerieši inkluzívne vzdelávanie, ale zavádza diskrimináciu, keďže preferoval vzdelávanie nepočujúcich detí v špeciálnych školách. To sa tiež podarilo prvým pozmeňujúcim návrhom upraviť, takže vítam to, že teda sme to odstránili.
Tretím kľúčovým bodom, ktorým chceli pomôcť predkladatelia zlepšiť podmienky teda vzdelávania detí v inkluzívnom vzdelávaní, bolo zavedenie alebo teda zabezpečenie pomôcok pre inkluzívne vzdelávanie v rámci prístroja, ktorý mal byť preplácaný cez ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, čo sa tiež pôvodne navrhovalo, ale neskôr v pozmeňovacích návrhoch odišlo, keďže musíme povedať, že deti, ktoré nie sú posúdené nad 50 % miery funkčnej poruchy, by túto pomôcku v žiadnom prípade nemohli dostať a teda v žiadnom prípade by im nepomohlo v inkluzívnom vzdelávaní.
Čo sa týka zabezpečení simultánneho prepisu hovorovej reči do textovej formy pre integrovaných žiakov v rámci inkluzívneho vzdelávania, doposiaľ neexistuje model financovania a je málo tlmočníkov. Nielenže tí tlmočníci neboli dnes po ruke, ale oni teda nie sú celkovo po ruke v rámci Slovenska. A teda toto je skutočnosť, ktorá funguje v rámci celého Slovenska, v rámci médií a predkladania teda do slovenského posunkového jazyka.
Prešla by som plynule k ministerstvu školstva, kde som absolvovala stretnutie po prvom pozmeňujúcom návrhu pani predkladateľky Smolíkovej, kde som teda rozprávala s ľuďmi z ministerstva a pýtala som sa, či sú zapracované vlastne také podmienky v rámci Štátneho pedagogického ústavu, ktorí žiadali, aby sa určité náležitosti dostali do pozmeňujúceho návrhu, ale neboli zapracované. To znamená, v prvom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Smolíkovej sa teda ponechalo ustanovenie, ktoré ukladá povinnosť vytvárať osobitné vzdelávacie programy pre nepočujúce deti odlišné od detí s ľahšími formami sluchového postihnutia, čo, samozrejme, ak sa niekto vyzná v problematike špeciálneho školstva a teda aj vo vzdelávacích programoch, musí rozumieť aj tomu, že nemáme osobitné vzdelávacie programy pre deti so slabším sluchovým postihnutím, ako nemáme vzdelávacie programy pre deti ležiace vo variante C, lebo môžte tam mať teda aj deti ležiace, ktoré sú vo variante C, a aj tie, ktoré chodia. Toto bola pripomienka Štátneho pedagogického ústavu.
Ja chcem povedať, že osobne si myslím, že tie problémy, na ktoré ste aj poukazovali, sú oprávnené, lebo naozaj tie deti mávali a možno aj majú problém, čo sa týka inkluzívneho vzdelávania. Avšak myslím si, že pomohlo ministerstvo školstva školským zákonom, ktorý bol prijatý a teda daný do platnosti 1. 9. 2016. To znamená, že ešte nefunguje ani jeden školský rok, ale v rámci toho sa zavádzal vzdelávací program, do ktorého sa zavádzala výučba vyučovacieho predmetu, teda slovenský posunkový jazyk. K dispozícii sú podľa šiestich škôl, ktoré sa mi k tomu vyjadrovali, aj viaceré učebnice, ktoré majú prílohu s posunkami, a pri príprave ďalších učebných pomôcok bráni len nedostatok finančných prostriedkov. Ja som rada, že túto problematiku práve otvorilo SNS, lebo ich nominant je teda šéfom tohto rezortu. A ja verím aj po tých konzultáciách, že nájdeme nejaké spoločné riešenia, aby naozaj aspoň minimálne na tie učebné pomôcky sa tie peniaze zabezpečili. My sme včera aj s pánom poslancom hovorili, že nie je normálne a štandardné, že vlastne sa povie, že niet peňazí na to a tie deti v rámci Slovenskej republiky sú. Takže ja verím, že teda tú šnúru budeme ťahať aj ďalej.
Tiež možno mám takú len otázku na vás, navrhovatelia, či ste hovorili teda o tomto probléme aj v rámci programu Učiace sa Slovensko, či ste zhodnotili situáciu a perspektívy do budúcnosti pre žiakov so sluchovým postihnutím. Či teda ste tam aj navrhli ten slovenský posunkový jazyk a následne pomôcky, ktoré by sa mohli uhrádzať, a z akých zdrojov. A teda možno aj možnosti a zavedenie špecifických metód a zavedenie novej metodiky pre vzdelávanie v slovenskom posunkovom jazyku. Prípadne ak príde požiadavka teda naozaj rodičov, aby tie ich dietky sa vzdelávali v rámci inkluzívneho vzdelávania, aby im to teda bolo umožnené, a nie, naopak, sa im hádzali polená pod nohy. Pomerne som sledovala tú diskusiu o tom programe, a preto možno, že či teda ste navrhovali tie veci.
A taktiež či ste hovorili o tom, že ak chceme tých pedagógov v slovenskom posunkovom jazyku mať, tak ich musíme ale aj vzdelávať na vysokých školách. Pretože naozaj, aby sme to dali ako prioritnú metódu, musíme mať na to aj pedagógov a kvalitných pedagógov, aby sme tieto náležitosti potom robili kvalitne a nie šité horúcou ihlou. Je potrebné, napríklad aj pri bilingválnej metóde, ktorú vy často spomínate, každopádne je to trošku užší profil, ale je potrebné ďalej pripraviť kurzy posunkového jazyka hlavne pre rodičov, lebo nie všetci, jedni áno, jedni nie, používajú túto formu. Taktiež pripraviť pedagógov a študentov pedagogiky sluchovo postihnutých, ako aj prípravu úplne nových učebných pomôcok, publikácií, ale aj technického vybavenia školských tried a prípravu tlmočníkov posunkového jazyka.
Čo sa týka možno tých vzdelávacích programov, tak špecifiká sú zavedené v publikácii Aplikácia vzdelávacích programov pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a všeobecným intelektovým nadaním na strane 26 až 34, kde hovoríme o polysenzorických metódach, ktoré sa realizujú pomocou posunkov, monosenzorických metódach. Sú to metódy viac-menej verbálne. A taktiež sa využíva metóda tzv. ľahkej čitateľnosti, aby čítali s porozumením. Toto všetko tie vzdelávacie programy obsahujú. Problém je v tom, že nie je zabezpečené financovanie týchto vecí, takže aj celý ten problém, na ktorý predkladatelia, naozaj si myslím, že trefne ho vyzdvihli, ale je treba povedať, že ja keďže dlhodobo pracujem s deťmi so zdravotným znevýhodnením, tento problém celkovo inkluzívneho vzdelávania majú detičky rôznych zdravotných znevýhodnení, ale ja som rada, že ste vytiahli aspoň tieto deti. A ja verím, že máte ministra a že to dokážete presadiť a že týmto deťom v konečnom dôsledku pomôžeme.
Keď som sa pozerala na nový pozmeňovací návrh, ktorý je posledný zo série, tak musím, kolegovia, povedať, že sú tam zapracované veci, ktoré utriedia určite tú terminológiu, ako, ako pôvodne ste chceli a teda minimálne, minimálne sa pomôže aj istým spôsobom načať tie pomôcky a trošku to zefektívniť. Takže po strastiplnej ceste tých všetkých pozmeňujúcich návrhov, ktoré jeden prekrýval druhý, a v konečnom dôsledku tento je z nich najlepší a myslím si, že čiastočne pomôže teda zjednotiť terminológiu, ale každopádne ak chceme hovoriť o širšom kontexte v rámci inkluzívneho vzdelávania, tak to nebude stačiť, lebo nemáme len nepočujúce deti, ale aj ďalšie kategórie detí, ktoré potrebujú túto našu pomoc. A ja verím, že toto bude len začiatok. Ja sa tiež budem angažovať, ako ste ma vyzvali, že keď chcete, tak si to urobte komplexne, takže každopádne si myslím, že mi to aj prináleží, keďže som tu a teda záleží mi práve na deťoch, ktoré majú zdravotné znevýhodnenie.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

11.5.2017 o 15:56 hod.

PhDr.

Soňa Gaborčáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:13

Zuzana Zimenová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ďakujem kolegyni Soni Gaborčákovej za, za tento príspevok, ktorý predniesla, ako sama povedala, aj za svoju kolegyňu Silviu Shahzad, ktorá pravdepodobne teraz nepríde. S oboma som konzultovala tento návrh zákona a obe, respektíve všetky tri sme mali veľké obavy o to, ako to napokon dopadne. Chcem z tohto miesta teraz poďakovať predkladateľom, že si vzali k srdcu všetky podnety, ktoré zazneli v prvom čítaní, a že tie pozmeňovacie návrhy naozaj vylepšili návrh zákona ako celok a že sa tam práve vyriešil ten problém aj s terminológiou, ale najmä s tým inkluzívnym vzdelávaním. Ak by sa to nebolo stalo, taký návrh zákona by sme neboli mohli podporiť, avšak teraz už je to vylepšené. Naozaj sa na tie deti myslí. A ako spomenula aj Soňa Gaborčáková, tento návrh zákona nerieši celkovo tú inklúziu, nerieši ostatné skupiny detí, ktoré majú rovnaké problémy. My budeme prinášať tiež návrhy aj do tohto pléna na riešenie, komplexnejšie riešenie inklúzie, ale verím, že aspoň tento návrh zákona to pomôže naštartovať. Takže ďakujem pekne predkladateľom.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

11.5.2017 o 16:13 hod.

Mgr.

Zuzana Zimenová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 16:15

Martina Šimkovičová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi začať úryvkom z dôvodnej správy. "Vo vzdelávacom procese u nepočujúcich detí je primárne využívaná ich posunková reč, ktorá je ich prvotným komunikačným prostriedkom. Ich materinskou rečou. Dôkazom nesprávnej aplikácie zákona o posunkovej reči nepočujúcich je katastrofálny dopad na ich vzdelávanie, keďže boli nepočujúce deti ako tzv. sluchovo postihnuté preradené zo špeciálnych škôl a následne integrované do štandardných tried, teda medzi deti počujúce. V týchto nových podmienkach už nie je nepočujúcim deťom umožnené vzdelanie adekvátne ich zdravotnému postihnutiu tak, ako to vyžadujú dokumenty OSN a iné dokumenty o právach dieťaťa na vzdelanie." Toto je veľmi dôležité a plne sa s tým stotožňujem, pretože považujem snahy súčasných samozvaných odborníkov na problematiku sluchovo postihnutých aj z radov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí razia teórie o nie integrácii, ale doslova inklúzii takýchto detí, za až absurdné.
Opäť sa nikto neopýtal samotných recipientov takejto pomoci, či si ju vôbec aj želajú. Pretože ja osobne poznám niekoľko rodín, kde je sluchovo postihnuté dieťa, a mala som niekoľko rozhovorov aj s pedagógmi zo špeciálnych škôl a z týchto jasne vyplynulo, že drvivá väčšina sluchovo postihnutých si neželá navštevovať bežnú základnú školu a ak sa tak aj stane, tak veľmi často príde k návratu do špeciálnej školy. Zdravý kolektív ich totiž vyčleňuje a necítia sa v ňom tieto deti komfortne. Ale na to, aby človek zistil pravdu, by musel počúvať, a to je schopnosť, ktorú dnes mnohí, ktorí rozhodujú, žiaľ, nemajú. Na všetko sa pozerajú len cez svoju vlastnú optiku a v snahe pomôcť narobia niekedy naozaj viac škody ako úžitku.
Sluchovo postihnutí potrebujú mnoho vecí a určite aj pomoc finančnú, pomoc od štátu a pomoc vo vzdelávaní. Inklúzia nie je pre sluchovo postihnutých riešenie. Jediné riešenie je zabezpečiť im kvalitné špeciálne vzdelávanie a v prípade, že majú ambície a schopnosti zaradiť sa do normálnej školy, zabezpečiť im to, čo potrebujú, nie však masovo a radikálne. Napríklad v prípade vysokej školy zabezpečiť im tlmočníka. Rovnako sa to týka aj detí na nižšom stupni vzdelávania. Nepotrebujú asistenta v zmysle, v akom asistentov my dnes vnímame, ale skôr doučovateľa, špeciálneho pedagóga, logopéda, tlmočníka, prípadne niekoho, kto im zapíše hovorené slovo. Peniaze vynaložené na rôznych asistentov pre inkludovaných sluchovo postihnutých by mali byť využité na zlepšenie podmienok v špeciálnych školách, kde by sa správne takíto žiaci rozdelili podľa špecifika ich postihnutia.
Ďalším dôsledkom tých súčasných snáh o integráciu je odliv žiakov zo špeciálnych škôl pre sluchovo postihnutých, no a potom následné finančné problémy takýchto škôl.
Častokrát sú v pomoci ľuďom so sluchovým postihnutím aktívne neziskové organizácie. Ak im tieto neziskové organizácie chcú naozaj pomôcť, nemali by poskytovať pomoc podľa svojich predstáv, pretože tie väčšinou začínajú a končia pri snahe o spomínanú inklúziu, čo podľa mňa naozaj nie je riešenie. Mali by sa snažiť o zriadenie komunitných centier, teda kombinované, chránené dielne, chránené bývanie, kde by sa títo vedeli uplatniť a žiť ako my ostatní, teda aspoň do takej miery, ako sa dá.
V súčasnosti je uplatňovanie sluchovo postihnutých v normálnom živote a pracovných procesoch naozaj veľmi slabé. A pritom by mohli byť pre spoločnosť naozaj veľkým prínosom. Zdravý človek si len veľmi ťažko uvedomí, s akými problémami sa sluchovo postihnutí potýkajú. Faktom je, že štát im neposkytuje financie na zabezpečenie tlmočníka ani tlmočníka samotného. Sluchovo postihnutí si tieto služby zabezpečujú sami. Toto funguje živelne. Musia sa spoliehať na ochotu príbuzných a priateľov, ktorí vedia posunkovať. Ak potrebujú napríklad ísť niečo vybaviť na úrad, dostať sa oficiálne k tlmočníkovi je tak zdĺhavé a komplikované a niekedy až nemožné. Ak chceme veci meniť k lepšiemu, musíme v prvom rade poznať skutočný skutkový stav problematiky. Tlmočenie častokrát zabezpečujú pedagógovia vo svojom voľnom čase po vyučovaní. Samozrejme, bez nároku na odmenu. Sú bez zmluvy.
No a záverom by som povedala, že posunkovanie u takto postihnutých treba podporovať a nie ho potláčať a vytesňovať. Pre mnohých z nich je to skutočne jediný prostriedok ich dorozumievania. Odsúvanie ich jediného komunikačného prostriedku, ale snahami o ich striktnú integráciu sa len prehĺbi ich odsúvanie na okraj spoločnosti, ich osamotenosť a prehĺbi to ich pocit, že v podstate nepatria nikam.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

11.5.2017 o 16:15 hod.

Mgr. PaedDr.

Martina Šimkovičová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:21

Dušan Jarjabek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, v prvom rade by som chcel povedať, že je radosť počúvať ľudí, ktorí sa tejto problematike venujú, je radosť počúvať predkladateľov, je radosť počúvať poslancov, či už z opozície alebo z koalície. Mám pocit, že som v úplne v inom parlamente ako pred mesiacom. A toto je asi spôsob istej debaty a rozpravy, ktorá by v tomto parlamente mala znieť bez ohľadu na to, aké názory máme na daný názor. Proste vyrývači zatiaľ nevyrývajú a predpokladám, že v rámci tohto zákona ich ani nebudeme počuť. A dúfam, že ani v rámci iných zákonov.
Komunita nepočujúcich je komunita, o ktorej sa veľmi málo hovorí, a priznám sa, že tlmočenie do posunkovej reči práve v prípade tohto návrhu zákona mi chýba. A ako povedal pán predkladateľ, bolo by náležité, keby naozaj v rámci tohoto zákona tu bol ktosi, ktorý by tlmočil do posunkovej reči aj práve tým, ktorých sa to týka. Určite by to bol aj posun v rámci tohto parlamentu, samozrejme, som si vedomý toho, že nie je to možné pre isté technické problémy.
Takže ešte raz chcem poďakovať aj pani Šimkovičovej, aj teda ostatným kolegom, ktorí nám, ktorí sa tejto problematike nevenujeme, vniesli úplne iný obraz možno, ktorý tuná chýbal o tejto problematike. Takže ešte raz veľmi pekne ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

11.5.2017 o 16:21 hod.

doc. Mgr. art.

Dušan Jarjabek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:22

Zuzana Zimenová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Dovoľte mi zareagovať na práve prednesený príspevok. Pani poslankyňa si pravdepodobne nie veľmi všimla pozmeňujúce návrhy predkladateľov, ktorí práve uznali, že vyčleňovanie týchto detí, striktné vyčleňovanie nie je v súlade s tou inklúziou, ktorú ona spomína, ale v nejakom zvláštnom kontexte. Dovolím si povedať, že sme konzultovali, a verím tomu, že aj predkladatelia, aj všetci pripomienkujúci ľudia konzultovali s komunitou nepočujúcich. Ja sama mám kontakt s komunitou nepočujúcich a konzultovala som. A dôležité pre mnohých ľudí v tejto komunite bola možnosť voľby. To, čo predviedla pani poslankyňa Šimkovičová, nie je možnosť voľby pre rodičov, to je jednoducho striktné nariadenie. My však nemáme právo im prikazovať, akým spôsobom majú vychovávať svoje deti. A takisto obávať sa odlivu žiakov zo špeciálnych škôl sa pani poslankyňa nemusí, pretože už v pripravovanom návrhu Učiace sa Slovensko sa predpokladá, že práve špeciálne školy by sa mali stať centrom excelentnej odbornosti, ktorá by mohla byť posúvaná a presúvaná aj na školy, kde sú tieto deti integrované, a mohli by plniť aj funkciu odborného poradenstva. Takže tieto veci sú všetky vyriešené. Je mi ľúto, že pani poslankyňa nemá o tom vedomosť.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

11.5.2017 o 16:22 hod.

Mgr.

Zuzana Zimenová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:24

Martina Šimkovičová
Skontrolovaný text
Ďakujem, pani kolegyňa. Asi sa trošku mýlite, lebo mám o tomto vedomosť, pretože naozaj sa stretávam s týmito ľuďmi, a keďže som surdopédiu aj študovala, tak som bola aj v praxi. Práveže naopak, dávam možnosť voľby a myslím si, že každý prípad nepočujúceho a nedoslýchavého dieťaťa alebo dieťaťa s aparátom by mal byť posudzovaný in-divi-duál-ne. Takže skôr naopak, dávam možnosť voľby. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

11.5.2017 o 16:24 hod.

Mgr. PaedDr.

Martina Šimkovičová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 16:25

Karol Farkašovský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, ctení kolegovia, ja by som chcel v úvode vyzdvihnúť vecnosť a konštruktívnosť tejto diskusie. Myslím si, že je to téma, ktorá nás môže spojiť aj názorovo, napriek tomu, že máme na riešenia možno rozdielne uhly pohľadov, možno rozdielne skúsenosti, možno rozdielne zručnosti, ale určite by nás mala v tomto spojiť empatia voči ľuďom, ktorí sú postihnutí sluchovo. Akýkoľvek hendikep, či to je zrakový alebo sluchový alebo mentálny, je totiž veľký hendikep pre človeka a pre jeho nejaké šance začleniť sa už v tých dimenziách, v akých mu tento hendikep dovoľuje, do spoločenského života. Myslím si však, že títo ľudia majú rovnaké právo vzdelávať sa, zdokonaľovať sa, rozvíjať sa osobnostne aj bytostne, ako máme zdraví ľudia, teda ľudia, ktorí nemáme tento hendikep.
Dovoľte mi preto oceniť všetkých predkladateľov tohto zákona a uistiť aj komunitu nepočujúcich, že tento zákon je naozaj predkladaný s cieľom pomôcť týmto ľuďom, či to už bude individuálnou formou, alebo stanovením istých zákonných noriem, ktoré sa budú dodržiavať v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu.
Rád by som však vo svojom mene predniesol pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu, takže dovoľte, aby som ho odprezentoval.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Farkašovského k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 149/1995 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb (tlač 464).
1. V čl. I v bode 1 v § 1 sa na začiatok vkladá nová prvá veta, ktorá znie: "Slovenská republika rešpektuje a podporuje jazykovú aj kultúrnu identitu komunity nepočujúcich osôb a váži si ich prínos pre rozvoj spoločnosti."
Odôvodnenie. V úvodnom ustanovení sa dopĺňa deklarácia pozitívneho vzťahu Slovenskej republiky ku komunite nepočujúcich a je to vlastne podpora ich jazykovej a kultúrnej identity.
2. V čl. I v bode 1 v § 1 sa slová "prostriedku dorozumievania" nahrádzajú slovami "formy komunikácie" a vypúšťa sa slovo "počujúcej".
Odôvodnenie. Ako to už spomínal pán predkladateľ, ide o terminologické upresnenie v rámci návrhu zákona.
3. V čl. I bode 2 v § 2 sa veta "Za nepočujúce osoby sa považujú tie osoby, ktorým načúvací aparát ani kochleárny implantát neumožňuje komunikáciu pomocou sluchu alebo budovanie orálnej reči v takej podobe, ako je tomu u počujúcich osôb alebo u osôb nedoslýchavých." nahrádza vetou "Za nepočujúce osoby sa na účely tohto zákona považujú osoby, ktoré nepočujú od narodenia alebo stratili sluch pred osvojením si hovorenej reči, a osoby ohluchnuté a ťažko nedoslýchavé, ktorým strata sluchu neumožňuje ani s technickými pomôckami porozumieť hovorenej reči sluchom tak, aby mohli prostredníctvom hovorenej reči bezproblémovo komunikovať."
Odôvodnenie. Toto ustanovenie upravuje a spresňuje vymedzenie okruhu nepočujúcich osôb pre účely zákona podľa aktualizovaných definícií a poznatkov.
4. V čl. I bod 3 znie:
"3. Paragraf 3 vrátane nadpisu znie:
Formy posunkovej komunikácie
(1) Posunková reč je konkrétna realizácia systému posunkového jazyka.
(2) Komunikačnou formou nepočujúcich osôb používanou v Slovenskej republike je slovenský posunkový jazyk.
(3) Slovenský posunkový jazyk je prirodzený jazyk komunity nepočujúcich osôb, ktorý je tvorený špecifickými vizuálno-pohybovými prostriedkami, medzi ktoré patrí tvar rúk, ich pozícia a pohyb, mimika, pozícia a pohyb hlavy a hornej časti trupu. Slovenský posunkový jazyk má základné vlastnosti jazyka, je verbálny, nezvukový jazykový systém s vlastnou gramatikou a inventárom posunkov. Jednotkou slovenského posunkového jazyka je posunok.
(4) Komunikačnou formou nepočujúcich s počujúcimi, neovládajúcimi slovenský posunkový jazyk, je posunkovaná slovenčina.
(5) Posunkovaná slovenčina je forma komunikácie, používajúca gramatiku a slová zo slovenského jazyka, posunky zo slovenského posunkového jazyka a umelo vytvorené posunky. Tieto prvky sa používajú súčasne, bez hlasu alebo s hlasom."
Odôvodnenie. Prostredníctvom nového, prepracovaného znenia § 3 sa do legislatívy zavádza slovenský posunkový jazyk ako základný dorozumievací prostriedok komunity nepočujúcich na Slovensku a zároveň jeho charakteristika. Rovnako sa zavádza termín posunkovaná slovenčina ako vymedzená, špecifická forma komunikácie.
5. Za článok I sa vkladá nový článok II, ktorý znie:
"Čl. II
Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský systém) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 462/2008 Z. z., zákona č. 37/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 37/2011 Z. z., zákona č. 390/2001 Z. z. (pozn. red.: správne má byť – "390/2011 Z. z."), zákona č. 324/2012 Z. z., zákona č. 125/2013 Z. z., zákona č. 464/2013 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 330/2014 Z. z., ďalej zákona č. 377/2014 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 188/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 216/2016 Z. z. a zákona č. 56/2017 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 12 ods. 4 sa slová "v posunkovej reči nepočujúcich" nahrádzajú slovami "primárne v slovenskom posunkovom jazyku".
2. V § 144 ods. 3 sa za slovo "učebnice" vkladá čiarka a slová "učebné texty, pracovné zošity, multimediálne pomôcky" a slová "s použitím posunkovej reči nepočujúcich ako ich prirodzeného komunikačného prostriedku" sa nahrádzajú slovami "v slovenskom posunkovom jazyku ako ich prirodzenej komunikačnej forme".
Odôvodnenie. V bode 1 sa ustanovuje § 12 ods. 4 prispôsobuje technickej, technologickej a obsahovej zmene v zákone č. 149/1995 Z. z., ktorá je predmetom čl. I predloženého návrhu zákona.
V bode 2 sa ustanovenie dáva do súladu s § 13 školského zákona, a to pre odstránenie pochybností, že dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami má právo používať pri výchove a vzdelávaní špeciálne učebné texty a pracovné zošity. Ustanovenie sa zároveň prispôsobuje terminologickej zmene v zákone č. 149/1995 Z. z., ktorá je predmetom čl. I predloženého návrhu zákona.
Vzhľadom na navrhované zmeny v novom čl. II sa vykoná úprava názvu zákona, na konci názvu sa pripoja slová "a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov" a ostatné články sa primerane prečíslujú.
Toľko môj pozmeňovací návrh. Žiadam vyňať na osobitné hlasovanie body 5, 6, 8, 9, 13 a 14 z informácie o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 149/1995 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb, tlač 464, vo výboroch v druhom čítaní.
Ďakujem pekne, skončil som.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

11.5.2017 o 16:25 hod.

Mgr. PhD.

Karol Farkašovský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video