17. schôdza

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci,a zároveň ďakujem za ústretovosť.
Vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte aj mne, aby som zareagovala v mene predkladateľov takým trošku súhrnným pohľadom na danú problematiku. V skupine osôb so sluchovým postihnutím sa nachádzajú viaceré podskupiny, napríklad úplne nepočujúci, nedoslýchaví a tak ďalej. Avšak hneď na úvod chcem povedať, že nepočujúce deti potrebujú špecifické spôsoby vzdelávania v porovnaní s inými deťmi s poruchami sluchu, napríklad v porovnaní s nedoslýchavými, ktoré majú zvyšky sluchu a je možnosť vzdelávať ich rečou, teda orálnou cestou následne cez sluch, ale v rámci hluchoty je to iné, preto nie je dobré spájať tieto skupiny.
Svetová zdravotnícka organizácia zaraďuje sluchové postihnutie na druhé miesto z hľadiska závažnosti postihnutia. Podľa Michala Oláha je na Slovensku 5 a ž 7 % populácie ľudí so sluchovým postihnutím, do ktorej patria nepočujúci prakticky s hluchotou, prípadne absolútnou, alebo aj takí, ktorých strata sluchu je taká vážna, že z rozličných dôvodov nie sú schopní vnímať sluchom a komunikovať rečou, nedoslýchaví, ohluchnutí a tak ďalej. Oficiálne štatistiky však neexistujú. Neoficiálne štatistiky uvádzajú, že 90 % detí so sluchovým postihnutím sa rodí v počujúcej rodine.
Ďalej Oláh uvádza, že sluchové postihnutie vzniká následkom organickej alebo funkčnej poruchy v akejkoľvek časti sluchového analyzátora, sluchovej dráhy, sluchových kôrových centier, prípadne funkcionálne percepčných porúch.
Beáta Žatková Krahulcová uvádza nasledovnú klasifikáciu sluchového postihnutia a delí: na ľahkú nedoslýchavosť, tam je sluchový prah v oblasti 41 až 50 dB, strednú nedoslýchavosť, kde je sluchový prah v oblasti 51 až 60 dB, ťažkú nedoslýchavosť, kde je sluchový prah v oblasti 61 až 70 dB, veľmi ťažká nedoslýchavosť, to je v oblasti 71 až 80 dB a praktická sluchota, sluchový prah, zvyšky sluchu sú len v oblasti nad 91 dB. Osoba takto postihnutá vlastne nie je schopná počuť zvuky ľudskej reči. Absolútna hluchota, pri osobe takto postihnutej vôbec nereaguje na sluchové podnety, vyskytuje sa v priemere v dvoch percentách populácie ľudí so sluchovým postihnutím.
Nepočujúci majú najväčší a hlavný problém v spôsobe vzdelávania, pretože nepočujú hovorenú reč a od útleho detstva potrebujú špecifický prístup vo vzdelávaní. Na rozdiel od počujúcich rovesníkov alebo aj inak zdravotne postihnutých, prípadne na rozdiel od rovesníkov s poruchou sluchu, ktorí však komunikujú orálne a percepuujú sluchom, títo sa môžu vzdelávať rečou, následne všetko ide cez sluch do mozgu, a práve tento proces podporuje normálny osobnostný vývoj dieťaťa. Avšak nepočujúce deti nemajú umožnené používať túto dráhu do mozgu, to jest sluchovú cestu do mozgu. A to je hlavná brzda osobnostného vývoja. Preto je osvedčené vzdelávať nepočujúce deti prostredníctvom zraku a následne využiť túto vnemovú dráhu, ktorá vedie do mozgu. Takto sa môže rovnocenne rozvíjať osobnostný vývoj nepočujúcich detí ako u ostatných rovesníkov.
To, čo zabezpečuje vizuálnu komunikáciu, je slovenský posunkový jazyk. V aplikačnej praxi existuje veľa problémov, napríklad mnohí pedagógovia neovládajú slovenský posunkový jazyk a vždy túto metódu vynechávajú alebo ju vynechávajú čiastočne, a práve preto narúšajú hladký priebeh vzdelávania, pretože nepočujúce deti nedostávajú informácie v im zrozumiteľnej forme, nedostanú informáciu vo svojom jazykovom kóde. Potom majú problém vo všetkom, napríklad rozvíjať hovorenú reč, v intelektuálnom a emocionálnom raste, nerozumejú, čo hovoria rodičia. Preto je problém dobehnúť ostatných rovesníkov a začínajú nám zaostávať.
Na základe nerozvinutého jazykového myslenia nebudú schopní čítať s porozumením, majú problém komunikácie v úradnom styku, kedy nerozumejú tlačivám, lebo si to nevedia prečítať tak, aby im porozumeli. Problémy majú s gramatikou v slovenskom jazyku, pretože majú slabú slovnú zásobu, lebo vôbec nepočujú, čo sa deje okolo nich a nemôžu sa dozvedieť rôzne nové slová, ktoré hovoria rodičia, počujúci rovesníci, čo je v televízii, na ihrisku alebo na krúžkoch. No a majú problém s hovorenou rečou. Takto vzniká skupina sociálne znevýhodnených osôb, ktoré budú odkázané na pomoc druhých, čo nie je vhodné ani pre štát. Je potrebné podporiť rozvoj a podmienky v súvislosti so slovenským posunkovým jazykom. Nie je dobré však spájať všetky skupiny osôb so sluchovým postihnutím v rámci vzdelávania, pretože nepočujúce deti potrebujú špecifický prístup vo vzdelávaní, potrebujú komunikovať v ich primárnom jazyku a je potrebné zamerať sa na podporu nepočujúcich detí, ktoré toto potrebujú, teda v slovenskom posunkovom jazyku, aby sa mohli zdravo rozvíjať ako osobnosti plnohodnotné, ako ich počujúci rovesníci. Je to špecifický prístup a je potrebné im pre to zabezpečiť všetky podmienky a začať sa tomu venovať pri zmenách legislatívy, čo teda, chvála Pánu Bohu, sme aj niečo začali.
Prvým krokom je zmena novelizácie a teda zákona o posunkovej reči nepočujúcich osôb, kde môžme pochopiť presnú definíciu posunkovej komunikácie, pretože prax dokazuje, že keď niekto ukazuje, tak už to znamená, že ovláda posunkový jazyk, no väčšinou je to posunkovaná slovenčina. Musí však ovládať slovenský posunkový jazyk, pretože je to veľký rozdiel od posunkovanej slovenčiny. Viac vysvetlenia je teda uvedené v našej novelizácii. A aby sme to všetci správne pochopili, že nepočujúce deti sa potrebujú vzdelávať v slovenskom posunkovom jazyku. Zároveň je upravená terminológia okolo posunkového jazyka. Je uvedená tam potreba zabezpečiť materiály v slovenskom posunkovom jazyku a ďalej prináša základné zmeny, ktoré ovplyvňujú súvisiace oblasti so vzdelávaním, ale aj iné oblasti, a preto bude potrebné sa pozrieť a aktualizovať aj iné zákony, nielen školský, ale aj ďalšie vyhlášky a podobne. Bez takejto kompletnej zmeny nenastane úplná zmena, ktorá by pomohla deťom a osobám takto postihnutým. Preto ešte raz všetkých vás úctivo prosím a žiadam o podporu návrhu tohto zákona, ktorý vám predkladáme.
Ďakujem pekne.

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Nie je žiadna faktická poznámka, takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, ctení kolegovia, predovšetkým by som chcel poďakovať za vecnú a konštruktívnu rozpravu. Patrí sa odpovedať aj na prípadné otázky a výhrady kolegov, ktorí v rozprave vystúpili.
Predovšetkým je tu, nie je tu pani Gaborčáková, v každom prípade by som chcel zareagovať. Áno, je pravda, že tlmočníci posunkového jazyka nám chýbajú, chýbajú nám nielen tuto, ako povedala ona, v Národnej rade, chýbajú aj na školách, chýbajú aj v komunite nepočujúcich. Máme systém, školský vzdelávací systém, ktorý hovorí, že každý z nás si má právo vybrať profesiu, ktorou sa chce živiť alebo ktorej sa chce venovať. Je málo mladých ľudí, ktorí by chceli študovať tlmočenie z posunkového jazyka alebo posunkovej reči do normálneho hovorového jazyka, a je ich málo možno aj preto, že sú stále nejasnosti v legislatíve týkajúcej sa posunkovania alebo posunkovej reči. Dvadsať rokov sme mali zákon o posunkovej reči nepočujúcich a v posledných rokoch si nepočujúci sami vyvinuli slovenský posunkový jazyk, sami si vyvinuli posunkovanú slovenčinu, nikde sa to ale nepremietlo do legislatívy, aj školský zákon, aj zákon o tlmočníkoch hovorí o posunkovej reči nepočujúcich, tak ako tento zákon aj v názve má. Takže na to, aby sme sa mohli pohnúť dopredu, je potrebné v podstate tieto termíny zosúladiť, dať ich do legislatívy a prestať ilegálne proste vyvíjať komunikáciu, jazykovú komunikáciu. Čo možno by bolo ešte dobré a k čomu by sme mali smerovať spolu s nepočujúcimi, kodifikovať ich slovenský posunkový jazyk, pretože v nekodifikovanej podobe ťažko vieme dosiahnuť to, aby tlmočníci mali, povedal by som, náležité legitímne oprávnenie na tlmočenie do slovenského posunkového jazyka a aby toto tlmočenie mohlo byť, povedal by som, akceptované súdnymi alebo štátnymi orgánmi pri komunikácii. Takže dá sa povedať, že tak ako bolo naznačené, tých problémov bude viacej, ktoré súvisia nielen s komunitou nepočujúcich, ale tak ako to bolo povedané, s komunitou sluchovo postihnutých v rozličných stupňoch postihnutia. A je pravda, že týmto zákonom neriešime všetko, čo by komunita sluchovo postihnutých potrebovala riešiť. Zamerali sme sa na tie deti a na tie pravidlá, ktoré týmto zákonom vieme zmeniť a ktoré vieme, povedal by som, veľmi rýchlo aj modifikovať.
No chcel som pani Gáborčákovej povedať, že samostatné vzdelávacie programy pre nepočujúce deti už sú od roku 2016, bohužiaľ, nie sú aplikované tak, ako by mali byť aplikované, pretože naozaj technické prostriedky, pedagógovia s potrebným vzdelaním chýbajú a, čo je myslím, že chybou ministerstva školstva, nezapracovalo do metodických pokynov tieto procesy tak, ako to malo byť náležite spracované.
O tých pozmeňovákoch, kde sa navzájom prekrývali. No treba povedať aj skutočnosť, že tá komunikácia bola dosť zložitá aj preto, že samotní nepočujúci chodili na každé to stretnutie s ďalšími doplňujúcimi a pozmeňovacími návrhmi, takže prakticky keď si zoberieme prvý pozmeňovák, ktorý bol podaný v školskom výbore, prakticky obsahoval všetko, čo chceli oni v podstate v tej novelizácii ešte doplniť, napriek tomu na ďalšie rokovanie na ústavnoprávny výbor doniesli ešte doplnky ďalšie a postupne sa to takto posúvalo, takže nakoniec pán predseda Petrák zvolal takú konzultáciu pred gestorským výborom, kde si chcel dať do poriadku, povedal by som, všetky náležitosti, ktoré potrebuje mať vyčistené na to, aby sme mohli bez problémov predložiť. No a ukázalo sa, že na toto rokovanie prišli naši kolegovia nepočujúci s ďalšími pripomienkami, takže sme to ešte potom riešili formou poslaneckého návrhu, ktorý pán Farkašovský láskavo zobral na seba a predniesol ho v našom mene.
Pani Šimkovičová v podstate popísala to, čo je realita, možno došlo k malému nedorozumeniu medzi kolegyňami poslankyňami, naozaj je potrebné nakoniec sa snažiť o to, aby tí rodičia mali právo na výber, ale pritom by bolo dobré hľadieť aj na to, že aj dieťatá majú práva. V európskej legislatíve máme zákon, máme zakotvené práva dieťaťa a nie vždy tí rodičia zohľadňujú potreby detí. Vidíme to napríklad pri očkovaniach, kde mnohé matky zabránia tomu, aby sa deti očkovali proti závažným a ťažkým nemociam, takže asi treba niekedy proste byť aj troška prísnejší a vedieť s tými rodičmi komunikovať, aby sa nerozhodovali nesprávne, zle, v neprospech detí.
Aj pani Šimkovičová zdôraznila, že tlmočnícke služby sú našou slabinou a že je potrebné vytvoriť pravidlá. Súčasný stav je taký, že pôvodne mal byť, malo tento problém riešiť ministerstvo práce a sociálnych vecí, bohužiaľ, kompetencie boli prenesené na vyššie územné celky, to znamená vypadli z pôsobnosti ministerstva práce a sociálnych vecí. A keďže VÚC-ky majú na starosti tlmočenie pre nepočujúcich a nemajú jednotné pravidlá, tak v každom vyššom územnom celku vlastne sa postupuje podľa rozdielnych pravidiel a, samozrejme, je to absolútny chaos. Takže potvrdzujem to, čo povedala pani poslankyňa Šimkovičová a čo povedala aj pani Gaborčáková, že tento problém je nedoriešený.
Pán poslanec Farkašovský predniesol pozmeňovací návrh a veľmi pekne ďakujem, že zobral na seba tú úlohu, povedal by som, nakoniec to definitívne znenie zákona vylepšiť a predniesť. A pani poslankyňa Smolíková prakticky precízne zdôvodnila to, čo je predmetom zákona, že naozaj treba vstúpiť do tohto procesu a vytvoriť pre tie deti, ktoré sú nepočujúce, osobitné pravidlá vzdelávania.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť, ďakujem všetkým za podporu, za pomoc a dúfam, že nám zákon prejde do tretieho čítania. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem. Záverečné slovo, spravodajca, alebo oznámenie termínu hlasovania.

Vzhľadom na podané návrhy, pán predsedajúci, navrhujem, aby sa hlasovanie uskutočnilo až po uplynutí 48 hodín, takže to znamená, že v utorok budeme hlasovať o tomto zákone.

Ďakujem. Vyhlasujem prestávku do 17.00 hodiny, budeme pokračovať hlasovaním.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k jednotlivým hlasovaniam.
Najprv budeme pokračovať hlasovaním o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá (tlač 552).
Ešte pred tým, čo by som odovzdal slovo pánovi kolegovi Mojšovi, pán poslanec Laurečník, procedurálny návrh.

Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, chcel by som navrhnúť v mojom procedurálnom návrhu presunúť hlasovanie o bode 21, tlač 451, na najbližší ďalší termín hlasovania, pretože pán spravodajca nám povedal, že to bude teraz, ale pán predkladateľ predložil pozmeňujúci návrh, ktorý sme nemali rozdaný a nie je ani na stránke Národnej rady uverejnený, takže ťažko sme sa mohli s ním zoznámiť. Ďakujem.