17. schôdza

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Tiež som chcel reagovať na pána poslanca Dostála, ktorý hovoril, že regulácie pri nakladaní s pôdou sú nemiestne a nepatričné. Chcel by som upozorniť, aj v súčasnosti máme regulácie pri nakladaní s pôdou, napríklad keď je niekto vlastníkom pôdy poľnohospodárskej, nemôže na tejto stavať, pretože má obmedzené práva k tejto pôde, môže ju používať iba v súlade s tým, ako je zadefinovaná. Rovnako keď niekto je vlastník pozemku a má spoluvlastníkov, rovnako nemôže slobodne rozhodovať o tomto svojom podiele, pretože sa musí poradiť so spoluvlastníkmi toho podielu. To znamená, že aj v súčasnosti máme regulácie pri nakladaní pôdy, nič nové sa nebude diať, ak štát povie, že pri obchodovaní s pôdou so zahraničným vlastníkom to nejakým spôsobom bude limitovať, obmedzovať.
Rovnako by som chcel upozorniť pána poslanca Dostála, že máme takisto limity a obmedzenia pri nakladaní s tovarom. Iste mu bude známe také jednoduché obmedzenie, že napríklad, keď si niekto ide kúpiť alkohol alebo cigarety, tak musí mať vek nad 18 rokov, pretože tieto produkty nepatria do rúk maloletým, rovnako keď si chce kúpiť čikuli alebo nejaký takýto chemický prostriedok, tak tiež musí mať na to isté oprávnenie.
Takže pán Dostál proste uteká z reality, z reálneho života, stavia nám tu nejaké vzdušné mosty o tom, že by sme mali nechávať všetko bežať rovno voľne, bez akýchkoľvek obmedzení, nezávisle, aké dôsledky tá transakcia prinesie pre spoločnosť a pre nás všetkých. Takže iba toľko k jeho vyjadreniu.
Regulácie sú prirodzené, používajú ich aj v krajinách, ktoré sú na západ od nás, od našej republiky, používajú ich v krajinách Európskej únie, ak ich aj oni používajú, môžme ich používať aj my.
Ďakujem za pozornosť.

Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán navrhovateľ, panie kolegyne, kolegovia, najprv by som začala, teda namiesto tej faktickej k pánu Dostálovi, je mi ho veľmi ľúto, pretože je plný nenávisti, neviem, kde sa to v ňom berie, ale treba si uvedomiť, že je za to aj veľmi dobre platený z tretieho sektoru a rôznymi zahraničnými organizáciami. Takže na to netreba zabúdať, a to znamená, že keď on takto bojuje proti slovenským záujmom, tak je to, v podstate zato je, nato tu je a za to je platený.
Dovolila som si pri svojej, v svojej rozprave použiť, vychádzať z niektorých vecí, resp. použiť niektoré citáty od jedného pána docenta, vysokoškolského pedagóga, ktoré zazneli na kolokviu o pôde v lete minulého roku 2016, s jeho láskavým súhlasom.
Takže svoj príspevok do rozpravy by som začala citátom: "Je hanbou, keď človek chodí po svojej krajine ako cudzinec." Tieto slová povedal rodený Riman Cassiodorus, keď sa Ríma zmocnili barbari. Teda už starí Rimania veľmi dobre vedeli, že najväčším bohatstvom štátu je pôda. Jej hodnota, hodnota pôdy je nevyčísliteľná a nenahraditeľná, lebo pôda nie je tovar. Pôda je kľúčovým miestom, kde sa dorábajú potraviny, o pôdu sa viedli vojny, spory, kvôli pôde sa menili hranice štátov. V pôde sú ukryté poklady našich predkov, ktorí si ju bránili proti nepriateľom, napríklad proti vpádom Tatárov, Turkov a iných. Pôdu si musíme chrániť. Jej význam si uvedomuje aj svetová verejnosť, preto bola vydaná svetová, európska a národná charta o pôde. Ale my, žiaľ, si svoju pôdu nevážime a neviem si ju ochrániť.
Západné firmy si u nás stavajú svoje závody na najúrodnejšej pôde. A my namiesto toho, aby sme im pôdu prenajali, my im ju predávame. Týka sa to najmä zahraničných automobiliek, ale aj iných. Takto sa sami vlastnou voľou dobrovoľne zriekame svojej pôdy a tým aj svojho územia. Okrem toho o pôdu prichádzame aj tým, že sa o ňu nevhodne staráme, že sa k nej správame macošsky.
Rozdiel, rozdiel medzi nami a západnými krajinami je v tom, že tam dostávajú poľnohospodárske dotácie ako tzv. staré krajiny Európy, to znamená neporovnateľne vyššie s tými, ktoré sú na Slovensku. V Nemecku, Francúzsku a vo Veľkej Británii sú vlastnícke vzťahy vysporiadané už niekoľko storočí. A od nás, na nás Európska únia tlačí, aby sme predali naše dedičstvo. Našu pôdu skupujú Dáni, Holanďania, ale aj Číňania, ktorí si svoje pozemky dokonca aj oplotili, hoci podľa našich zákonov nie je možné poľnohospodársku pôdu oplotiť.
Áno, je dobre vedieť, že my môžeme kupovať pôdu, že aj my môžeme kupovať lesy a minerálne pramene napríklad v Holandsku, Dánsku, Nemecku, tak ako oni môžu kupovať u nás. Ale toto možno vnímať iba ako nepodarený vtip. Pretože pri nerovnosti šancí je to nelogické, ba zločinné a vedie to slabých do záhuby. Holandsko má približne takú výmeru pôdy ako Slovensko, poľnohospodárskej pôdy. My z tejto pôdy nedokážeme uživiť 5 mil. ľudí a dovážame potraviny takmer za 5 mld. eur ročne. Holandsko z tej istej výmery poľnohospodárskej pôdy dokáže zasýtiť takmer 17 mil. svojich obyvateľov a ešte patrí aj k najväčším exportérom potravín. Dokonca aj Taiwan si chce zabezpečiť sebestačnosť krajiny v zásobovaní potravinami a chce pestovať obilniny. Tak sa, prosím, nedávajme napospas cudzincom, lebo sa ani nenazdáme a staneme sa cudzincami a otrokmi vo vlastnom štáte.
Preto sa chcem poďakovať predkladateľom tohoto návrhu, že prišli s takýmto návrhom. Zároveň by som sa chcela spýtať navrhovateľov, koľko pôdy v Slovenskej republike už patrí cudzincom, lebo k tomuto som sa nevedela dopátrať. Tak toto by som láskavo prosila o odpoveď, prípadne ak nie je známe, tak o zistenie.
A nakoniec dovoľte, aby som zakončila citátom, znova teda príkladom. V roku 1854 povedal prezidentovi Spojených štátov Indián, náčelník Seattle, povedal toto: "Musíme naučiť svoje deti, že pôda pod nohami je popol praotcov. Naučiť ich, aby si vážili pôdu. Povedzte im, že pôda obsahuje životy ich pokrvných príbuzných. Učte svoje deti, že zem je našou matkou a že čokoľvek sa stane zemi, zakrátko sa stane aj jej deťom."
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, ďakujem pani predrečníčke, pretože aj ja mám taký názor v mnohých veciach, ako povedala. Takže ďakujem veľmi pekne, pani kolegyňa, že ste ešte zdupľovali veci, ktoré tu neboli povedané k tejto téme.
Začnem asi tým, že včera, keď som vystupoval, som si neprečítal spoločnú správu. Áno, priznávam, bol iný režim v minulom volebnom období, kde sme mali spoločné správy vzadu v priečinkoch, sme si vybrali, teraz je to na internete a trošku ma to zmiatlo, že som si ju nemohol nájsť, tak reku dobre. A ústavnoprávny výbor, vyzerá, že dal pozmeňujúce návrhy, ktoré hovoria aj o tom, že vypúšťame "vidiecky spôsob života". Definícia prečo, hovorí sa, že neni to legislatívne nejakým spôsobom ujasnené, čo to vlastne je. No neviem, ale keď si pozreme, čo znamená vidiek, tak prakticky myslím, že vidiek teda pre tú klasickú definíciu, ktorá je cez Wikipédiu, "je priestor mimo mestského osídlenia charakterizovaný menšou hustotou zaľudnenia a tradične zameraný na poľnohospodárstvo. Tieto dva priestory sa líšia nielen charakterom osídlenia, architektúrou, ale aj prevládajúcim spôsobom obživy, štýlom života, kultúrou atď. Odlišný je aj prevládajúci charakter sociálnych sietí a organizácia spoločenstva. Vidiek býva považovaný za prostredie menej anonymné", čo by sme chceli aj v mestách, samozrejme, hej, že by sme poznali suseda, nieže vôbec nepoznám. To znamená "menej anonymné, s vyššou sociálnou kontrolou", to je tiež super, lebo kontrolujeme suseda, čo robí alebo čo nerobí. V meste je to tiež také, no, vieme aké. "Ale tiež s vyššou sociálnou súdržnosťou a sociálnou oporou." Sociológovia upozorňujú ešte, napríklad rozdiel vnímanie času na vidieku a v meste.
No, vážení, čo na tom neni jasné? Neviem, čo na tom neni jasné. A keď nebolo jasné, tak sa mohlo ešte doplniť a dať odkaz, kde si to máme akože ujasniť, čo to má byť.
Ale preto asi ani včera ste, pán navrhovateľ, nereagovali, keď som povedal, že to je zákon o vidieckom osídlení, teda ktorý som mal, laznícky zákon, že ste nejakým spôsobom nepodporil, tak asi, samozrejme, vedeli ste, že už to bude vyňaté. A bol by som rád, keby sme teda, navrhujem, aby sme ten bod 3, pán spravodajca, dali na samostatné hlasovanie, lebo ja by som si ho veľmi chcel teda vypočuť, že ako sa k tomu postavia ostatní. Lebo mne sa zdá, že Slovensko nebude mestská krajina. My nebudeme mestská krajina. Sme vidiecka v prvom rade, alebo pol na pol minimálne teda, keď už nie viacej. Takže toto, aby som na to nezabudol.
No a vráťme sa k tomu, čo som hovoril včera, a síce, škoda, že zase tu nemáme pána Dostála, resp. ďalších, lebo chcel by som mu vyjasniť určité veci a chcem iba povedať jedno. To, čo Európsky parlament konštatuje a dáva do vienka komisii Európskej, že ktoré územia a ktoré krajiny už majú ten alarmujúci stav koncentrácie tej pôdy, tak som včera zabudol. Tak aby ste, vážení kolegovia, kolegyne, vedeli, tak Európsky parlament hovorí, že koncentrácia pôdy alarmujúci rozsah naberá hlavne v Rumunsku, v Maďarsku, v Bulharsku. To znamená, sme doma. Socialistický tábor bývalý, že? Ale neni známa ani v Nemecku, Taliansku a Španielsku. To znamená, že dáva, že zhruba je to pol na pol, že aj tam. Ale keď si vezmeme tú ekonomickú situáciu, jak bolo povedané, že no iď si kúpiť do Francúzska pôdu, no iď si ju kúpiť, 25-tisíc eur hektár. No iď si ju kúpiť. A ešte máte tam komisiu SAFER, ktorá vám poviem, že, áno, nie, áno, nie, vybavené. U nás pán Dostál chce, že všecko grátis. Ideme, príď, kúp. No nie, neberiem, vážení! Neberiem.
A poviem, ako to majú aj v iných krajinách, pretože ja mám teraz jeden problém. Ja som tu za týmto pultom už povedal niekoľko desiatok tisíc slov podľa evidencie, ktorá sa vedie. A to, čo sme mali v minulom volebnom období proste, ja neviem, či som to povedal vám ako novým alebo tým minulým, viete ako tak, takže v niektorých veciach sa musím vrátiť k tomu. Takže keď sme tu mali zákon 140-ku o tom nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov, samozrejme, som tu vystupoval niekoľko desiatok minút, možnože aj hodinu a prakticky sme to rozoberali. A poviem iba to, aspoň niektoré veci, lebo čas je krátky.
Takže napríklad v Nemecku k pôde sa viaže Občiansky zákonník, kde predaj poľnohospodárskej a lesnej pôdy je možné v zmysle sídelného zákona, konkrétneho, obmedziť alebo odmietnuť záujemcov, ktorí nespĺňajú základné predpoklady, ako napríklad trvalý pobyt v obci a nedávajú záruku jej riadneho obhospodarovania. Trvalý pobyt a riadne obhospodarovanie, si predstavte, Nemci. A my chceme nič. Ani tri roky, ani desať rokov, nič, proste ber. No, nehnevajte sa, neberiem.
V Rakúsku cudzinci, sa rozoberajú občania, samozrejme, nečlenských štátov a tam takisto musí mať pobyt desať rokov najmenej. Rakúsko, tu hneď za. A myslím, že aj oni sú v tom infringemente, ani neboli spomenutí, ale dobre, okej.
Máme napríklad Maďarsko. Maďarsko tam má, brali sme ho ako vzor, aj oni sú v tom infringemente a tam majú dokonca obmedzenie veľkostné. Tam je 300 hektárov, resp. 250. To znamená, že tam nemôžeš ísť nad tú výmeru. My tu máme dneska takých, že koľko kúpiš, toľko máš. A musím povedať, že aj my sme obmedzovali pri reštitúcii vydávanie majetku v Československu a na Slovensku, kde bolo do 150 hektárov poľnohospodárskej alebo 250 všetkej sa mohlo vrátiť tým našim veľkostatkárom, resp. ktorí boli skonfiškovaní. A ja som mal tú česť, česť, áno, že som musel povedať, žiaľ, idete nad 250 hektárov, toto musím nechať štátu. U tých, ktorí si reštituovali. Takže aj u nás máme nejaké obmedzenie, ktoré platilo pre reštitúcie a neplatí dnes pre tých, ktorí navrhujú dneska. Tak sa pýtam, dajme to do nejakého súladu.
Boli tu aj ďalšie veci. Mne sa napríklad veľmi páči obmedzenie v Slovinsku, kde hovoria, že ak chceš predávať, tak okrem toho, že, samozrejme, spoluvlastníci, musíš ponúknuť ešte aj susedovi, ktorý je vedľa teba. Super. To by som myslel, že by sme mali dať aj my potom, keď budeme robiť niečo s tým. Takže je tu ešte viacej podnetov. Nechcem to rozťahovať, lebo mám ešte iné veci.
Takže mňa šokovalo v prvom čítaní, keď sa tu, áno, z opozičných lavíc ozval hlas, nebolo to síce na mňa, myslím, že to bolo na kolegu z SNS, keď sa niekto opýtal: A je dôležité, kto vlastní pôdu? No ja som myslel, že mňa tam zmrazilo. Ja som už nemohol reagovať. Dobre.
Vážení, aj pán Galek, keby tu bol, rád by som mu povedal alebo však iďte sa opýtať vlastných rodičov. Keď máte žijúcich, iďte sa ich opýtať, čo vám povedia. Iďte sa ich opýtať. A, pán Galek, hovorím to na vašu stoličku, kde sedíte, možnože ma počujete. Iďte sa opýtať vašich rodičov do Vojenského obvodu Javorina, iďte sa opýtať do Ihlian, iďte sa opýtať obyvateľov Blažova, iďte sa opýtať obyvateľov Tichého Potoka, Ľubických Kúpeľov, Torysky, Repáš, Polomy, Jurského a ďalších, čo vám povedia, prečo sa bijú za Vojenský obvod Javorina, že chcú mať vlastníctvo. Iďte sa ich opýtať. A to sú aj vaši rodičia. Stade pochádzate. Tak potom sa nepýtajte, či je dôležité, kto vlastní. Vlastník rozhoduje, kto bude na tom jeho majetku gazdovať alebo ako sa s ním bude gazdovať, s tým majetkom. A môžme sa tu stavať na hlavu, že sme neviem jakí, ale vlastník rozhoduje, čo sa s tým jeho vlastníctvom k nehnuteľnostiam stane.
A, samozrejme, musím povedať ešte ďalšiu vec, že prakticky my sme to dostali do správy, že? Veď Pán Boh nám to dal, my si to do hrobu nevezmeme. My to máme spravovať na dobu určitú. Niekto 60, niekto 100, niekto 30 rokov to bude spravovať. A potom tú správu dáme niekomu druhému, ktorý tu bude. A ja som veriaci, som kresťan katolík, takže ja sa to nehanbím a ja budem šíriť túto myšlienku, pretože on povedal, že choďte do celého sveta a šírte medzi všetkými národmi, čo som povedal. A nepovedal, že iďte do celého sveta ... (pozn. red.: rýchlo vyslovené) ľudu, ale všetkým národom. To znamená, že tam musí byť diferenciácia, že aj národ čínsky, aj národ japonský, aj národ slovenský, aj národ nemecký, do celého sveta. To znamená, aj učenie nám hlása, že sme rôznorodí a tým pádom musíme to spravovanie našej zeme na Slovensku, tu máme krásnu zem, nehovorte mi, že sme tu niekde na nejakom vyvrheľskom sopkovom ostrove, kde každý rok nám tu nejaké sopky vybuchujú a máme problém. My máme krásne Slovensko a ako ho budeme spravovať, tak budeme tu aj žiť.
A hovorím jedno. Ak nám tu naši rodičia, prarodičia zachovali tú krásu, aj biotu, aj ľudí, aj územie, nemáme právo, aby naše deti a naši potomci túto krásu a toto dedičstvo nemali. Nemáme právo im to spôsobiť. A ja nechce skončiť, aby sme boli v nájme vo vlastnom, to v žiadnom prípade. V žiadnom prípade, aby som bol v nájme vo vlastnom.
A to, čo som hovoril, že či je dôležité vlastniť pôdu. To môže povedať iba ten, čo žije na, ospravedlňujem sa za pejoratívny výraz, na piatom poschodí v bytovke a v živote nedržal motyku v ruke. Aj v tej bytovke, keď budeš mať majiteľa pozemku pod bytovkou niekoho, čo budeš v rozpore, tak budeš mu platiť nájom, pán občan. Tak si uvedomte, že je veľmi dôležité, kto je vlastníkom pôdy.
Takže chcem veriť, že touto ústavou dáme tú strechu a nasledujúce zákony, ktoré budú, samozrejme, budú tiež, dúfam, nie v skrátenom, ale v normálnom konaní, aby sme to normálne vedeli rozdiskutovať a vysvetliť národu, lebo ten vzťah k pôde sa u nás na Slovensku stratil. Áno, stratil sa. Musíme ho, za tých dvadsaťsedem rokov sa nestihol obnoviť, tak musíme ho znovu vracať aj cez tento možnože, cez tieto naše rozpravy, ktoré tu vedieme, a musíme národ naučiť, že mať vlastníctvo znamená zachovať udržateľný rozvoj na Slovensku pre ďalšie generácie.
Ďakujem veľmi pekne. A žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.

Ja chcem poďakovať pánovi poslancovi Feckovi, naozaj vážim si spôsob, akým vystupuje a akým sa obracia k opozičným kolegom a jeho spolustraníkom. Takže dúfam, že padne to na úrodnú pôdu v utorok pri hlasovaní.
Čo spomínal, pre nás ako navrhovateľov bolo najdôležitejšie zakomponovať do novely ústavy inštitút potravinovej bezpečnosti štátu. Spomínal som už v predchádzajúcej faktickej poznámke, že v prípade, ak zadefinujeme potravinovú bezpečnosť štátu, mali by sme našu pôdu ochrániť pred vplyvom, resp. pred určitým tlakom zo strany Európskej komisie. Takže toto tam je a toto tam bude.
Takisto bude uvedené v novele ústavy, resp. dúfam, že to tam bude, že vlastniť pôdu, resp. nejaký majetok môžu len určené právnické osoby a určené fyzické osoby, pričom vlastne tie limity určia následne zákony.
A ďalšia vec, viacerí už sme sa aj rozprávali mimo pléna ohľadne lesov. Padla tu aj otázka lesov. Spoločná správa z ústavnoprávneho výboru, aj vlastne návrh, ktorý už vlastne je pripravený v čl. 44, hovorí, že "štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov," a teraz, "o ochranu poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, o ekologickú rovnováhu a účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov". Dopĺňa sa ďalší odsek 5: "Poľnohospodárska pôda a lesná pôda ako neobnoviteľné prírodné zdroje požívajú osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti."
Takže toto v novele ústavy je a dúfam, že to prejde.
A čo sa týka vidieckeho spôsobu života, to vám ešte potom v rámci poviem. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pánu kolegovi poslaneckému Feckovi ďakujem, že tak ako zvyčajne s vášňou jemu vlastnou vyjadril svoj postoj. Ako pozerám, ľudí prihlásených do faktických poznámok trošku ľutujem, že asi zrejme všetci ho budeme chváliť a všetci mu vyjadríme podporu k jeho názorom. Pričom by tu mala práve prebiehať polemika, diskusia. Pretože o tom to prijímanie zákonov je. Vyjasňovať si postoje a jasne povedať, o čo nám alebo na čom nám vlastne Slovákom záleží v našej krajine.
Len chcem vyzdvihnúť jeden moment, ktorý možnože pán kolega nespomenul a máme si to všetci uvedomiť a povedať nahlas. Stratili sme vzťah k pôde. Preto sa deje to, čo sa deje, preto mnohí ľudia majú tie názory, ktoré majú. Za tie generácie a generácie, hlavne mladých ľudí, ktorí veľmi ten vzťah už ani necítia, kam patria a čo je pre nich dôležité. Ten vzťah, ktorý sa vytvára postupne v rodine a tak ďalej, ten sa vytratil a je našou úlohou u ľudí ho znova začať vytvárať. A to sa dá výchovou a vzdelávaním. Pokiaľ to nezačneme, ťažko budeme niekoho presviedčať o tom, či je dôležité, kto vlastní pôdu.
A čo sa týka potravinovej bezpečnosti, napriek tomu, že som bol minule napomenutý, že čítam niečo z internetu, ospravedlňujem sa takto dodatočne pánu poslancovi Dostálovi, ale mal som uviesť správny zdroj, a to originál Organizácie Spojených národov.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, za slovo. Aj ja chcem poďakovať pánovi kolegovi Feckovi za to, čo povedal a že urobil taký drobný exkurz toho, ako to vyzerá s ochranou pôdy v iných krajinách v zahraničí. Je to úplne akési chytľavé pre našich ľudí, že všetko to, čo je v zahraničí, to je to správne, a teda mali by sme si brať z nich príklad. A ja veľmi pekne chcem poďakovať za tento milý exkurz, pretože, priznám sa, vedel som, že ochrana pôdy v zahraničí je, ale nebol som až tak dobre zorientovaný a ďakujem za túto informáciu.
Možnože keby som to povedal ja, možno by ma hneď niektorí onálepkovali, ale ja nemám strach zo žiadnej nálepky, ale z vašich úst to bolo veľmi pekné a ďakujem. Myslím si, že bolo to o rozume, o ratiu a mali by sa s tým stotožniť všetci poslanci Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem vám pekne.

Ďakujem. Pán poslanec Sopko (pozn. red.: správne "Fecko"), okrem vášho írečitého záverečného sloganu, ktorým sa zvyčajne lúčite na konci rozpravy, oceňujem vašu pôdohospodársku odbornosť a v tomto prípade aj také vzácne spojenie a symbiózu odbornosti a ľudskosti. Pretože, áno, k pôde, myslím si, musíme mať aj odborný, aj hlboko ľudský vzťah, veď ide o našu zem, o našu krajinu. A našou povinnosťou nielen voči našim ďalším generáciám a našim deťom, ale aj voči nám, lebo my ešte tu tiež žijeme, aj voči nám samotným je túto pôdu chrániť.
Chcel by som tam len podotknúť jeden element, že je dôležité nielen chrániť pôdu, ale mali by sme chrániť aj tých, ktorí na tejto pôde hospodária. To nie je moja myšlienka, to je myšlienka z jedného stretnutia s občanmi, zhodou okolností v Trnave alebo v Malackách, tuším, kde som bol a kde sa občania postavili veľmi konštruktívne a tiež tak zápalisto k problému a k zákonu na ochranu pôdy. Len podotkli, že pôda je, samozrejme, náš obrovský majetok, naša devíza, naše bohatstvo, ale že by sme pri tej ochrane pôdy mali, samozrejme, pamätať aj na tých, ktorí tú pôdu obhospodarujú a ktorí vlastne robia túto zem úrodnou, z ktorej všetci ťažíme a z ktorej všetci žijeme.
Takže ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, ja sa chcem skutočne pripojiť k tým ostatným, ktorí vás pochvália, pretože sledujem vaše vystúpenia, čo sa týka tejto problematiky, od samého začiatku. Ste pre mňa takým príkladom, že kde sa spája skúsenosť, prax, odbornosť, ale aj to veľké srdce a to zanietenie pre ten svoj odbor. A ja si myslím, že presne takto by mal každý poslanec postupovať. A tak, už ako povedal zase môj predrečník, tie vaše írečité ukončenia mne sú naozaj srdcu veľmi blízke.
V týchto veciach sa naozaj dokážeme spojiť a dokážeme sa nájsť, len mi je trošku ľúto, že keď hovoríme o takom dôležitom probléme a dôležitom zákone, ktorý budeme schvaľovať, že je tu tak veľmi málo tých, ktorým skutočne na našom Slovensku záleží.
Takže ešte raz úprimná vďaka. Ďakujem.

Vážený pán kolega, mňa vždy veľmi teší, keď vystupujete a hovoríte, lebo skutočne, ako to všetci hovoria doposiaľ, veľmi zanietene a odborne sa vyjadrujete k danej téme. Je dobré, že ste tu. A to absolútne nezáleží na tom, či je to koalícia, opozícia. Ale čo ma ešte viac teší, že hovoríte tak, ako by som to hovorila aj ja, lebo my sme rodáci a vieme, o čom hovoríme. A tam to bolo veľmi ťažké a nielen v rámci východného Slovenska, ale celkove aj v rámci Slovenska. Ešte raz chcem vám poďakovať za to, že ste, za to, že ste prínosom v odbornej rovine a o to tu všetkým by nám malo predovšetkým ísť. Ešte raz ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pani kolegyne a páni kolegovia, za možnože vzdanie nejakej tej či už úcty, alebo nejakej tej patričnej, nejakej, že som nielen ten odborník, ale ja si myslím, že tak ako nás vychovávali naši rodičia, ako sme sa vychovávali v živote, kde sme pracovali, a to je jedno, či budeme prezidentom, poslancom, kopáčom kanálov, mali by sme ostať ľuďmi v prvom rade a odovzdávať to, čo sme sa naučili.
Ja vám poviem otvorene, viackrát som to tu už povedal, ja by som bol najradšej, keby v parlamente sedeli ľudia, ktorí svoju životnú know-how v danom odbore chcú dať v prospech národa. My sme boli tiež mladí, mali sme 25, 28, áno, štrngali sme, super, ideme, svet gombička, ale ja hovorím, že musí tu byť človek, ktorý už je naučený z toho života a vie povedať ministrovi, kde robí chyby. Dvadsaťsedemročný chalan alebo dievča, ktorý príde po vysokej škole, je naučený z kníh. Život neoklameš, prax je prax a ja by som bol veľmi rád, keby sme tu mali vo výbore, keď je výbor pre zdravotníctvo, tak nech sú tam lekári, zdravotné sestry a ďalší. Poľnohospodárstvo? Žiaľ, dopadli sme tak, že momentálne tam veľa odborníkov nemám, neberte to osobne, ale nemám tam veľa odborníkov, s ktorými by sme mohli debatovať, viete, ako odborne a to ma trošku mrzí.
Ale bez ohľadu na to, táto téma, ktorú teraz preberáme, nás prežije a vyzerá, že to bude možnože niekto o tridsať, o päťdesiat rokov spomínať, že, áno, bola tu nejaká partia v roku 2017 a dala to do ústavy. A ja som na to patrične hrdý, keď to prejde, pretože myslím si, že je to téma, ktorá, pokiaľ bude vlastníctvo vlastníctvom a zem bude zemou, tak bude musieť v ústave byť. Takže toto je moje nejaké takéto krédo.
A keď dovolíte, ja sa v 55 rokoch už nezmením, ja budem stále taký, aký som. A Pán Boh je nad nami a tam budeme mať skladať účty, takže ja hovorím, že tam si to potom povieme, ako sme tu gazdovali na tejto zemi slovenskej.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)