17. schôdza

Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Jeden poslanec. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.
Nech sa páči, pán poslanec Sopko.

Vážený pán predsedajúci, ctené poslanecké kolegyne, vážení poslaneckí kolegovia, milí hostia, dovoľte mi v krátkosti len vystúpiť s niekoľkými mojimi poznámočkami k tomuto návrhu zákona, kde v prvom rade musím oceniť, že sa tu ide riešiť problematika žiackych školských rád. Hlavne čo chcem podčiarknuť, že myslí sa už aj na základné školy, kde je ten absolútny základ, aby sme mohli podchytiť deti, mládež k väčšiemu záujmu o veci školské a tak aj nepriamo o veci verejné. Tu bez debaty sme veľa vecí zanedbali v minulosti.
Aplikačná prax ukazuje a potvrdzujú to aj moji kolegovia, že aj dnes, keď na základných školách sú rôzne žiacke parlamenty, fungujú rôznym spôsobom a naozaj práve legislatívna opora môže ich správnym smerom nakopnúť, aby tú aktivitu cez svojich učiteľov a tým pádom žiakov začali viac vyvíjať, začali viac spolu komunikovať, začali získavať kompetencie, zručnosti pre to, ako svoje zámery pri komunikácii s vedením školy postupne presadzovať. To je všetko v poriadku a jednoznačne to musím privítať.
Na druhej strane chcem len upozorniť na taký menší fakt, keďže som bol aj v komunikácii s predstaviteľmi rôznych študentských organizácií, resp. zástupcov mladých ľudí, a zažili sme to aj pri predkladanom podobnom návrhu kolegu Ota Žarnaya, kde bol určitý ako keby spor. Naozaj musím v daných paragrafoch niektoré veci tak striktne nastavovať. Momentálne, keď som to odkomunikoval, zaznela požiadavka, či práve pri základných školách má tam byť stanovený presný počet tých členov, či by to nemalo byť po triedach, pretože žiaci na základnej škole sú ešte vo vývoji, učia sa tomu. V tomto prípade by som hovoril, že ani nie tak po triedach, skôr po ročníkoch, pretože naše školy sú rôzne veľké. Máme aj väčšie školy a máme, keď sa na to pozrieme štatisticky, podstatne viac tých menších škôl.
A napadlo mi, a nepredpokladám, že by bol problém nejak s týmto zákonom, aby neprešiel do druhého čítania, v následnej diskusii sa zamyslieť aj nad faktom, pretože je to správne aj uvedené v jednotlivých paragrafoch, každá takáto žiacka rada má mať svoj štatút, ísť skôr smerom, že by v tomto štatúte bol stanovený počet jednotlivých členov. To je taká vec, ktorá mi tak vyskakuje ako, a hovorím ju tu aj priamo. A pokiaľ bude dobrá vôľa, nezáleží na tom, že či pripravím, alebo úprava navrhne z mojej strany, ide mi o to, aby sme sa, naozaj na to si sadli a pripravili čo najlepšie riešenie.
A ešte jedna vec, čo chcem oceniť, tie názvy škôl. Moja osobná skúsenosť v rámci našej školy, keďže už niekoľkokrát sa menil spôsob, ako naše školy bývajú pomenované, koľko niekedy to bolo problémov, ako presne sa to do štatútu napísalo, si myslím, že je veľmi dôležité, aby naše školy sa, teraz je to taký módny termín, viac personalizovali, viac odlíšili práve tým svojím názvom a poukázaním, po akej významnej osobnosti a udalosti v ich okolí sa môže vytvárať tradícia a hrdosť daných žiakov a študentov na svoju školu. Ideálnym faktom by bolo, keby tak každá škola bola pomenovaná a zároveň sa tým vytváral aj pozitívny vzťah k vzdelávacej inštitúcii. Je to viac, ako keby na sebe nosili možno uniformu, pretože by boli hrdí na to, že chodia práve na túto školu, ktorá nesie meno konkrétneho dejateľa, konkrétnej udalosti, ktorá sa zapísala do našich dejín.
Teším sa na diskusiu, ktorá bude potom ďalej prebiehať, a verím, že spoločne pripravíme čo najlepšie riešenie, ktoré nakopne našich mladých ľudí mať väčší vplyv a väčšiu chuť angažovať sa vo veciach verejných.
Ďakujem.

Ďakujem. S faktickými poznámkami štyria poslanci. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.
Pán poslanec Gröhling.

Kolega Sopko, ďakujem veľmi pekne za tvoj príspevok. Ja by som tiež upozornil na genézu jednej časti z tohto návrhu, čo sa týka žiackych školských rád, ktoré sme preberali aj minulý mesiac, resp. pán poslanec Žarnay, ktorý predkladal návrh zákona, ktorý konzultoval aj s Alianciou stredoškolákov, s pánom Gigacom, s ktorým sme sa všetci stretávali. Potom naozaj sa aj z vašej strany nepodporil tento návrh, hoci ho teraz predkladáte súčasne v jedným. Ja si myslím, že by bolo možno serióznejšie aj prizvať k tomu pána Žarnaya, aby sa podpísal pod tento váš návrh zákona.
Tiež sa pripájam k pánovi Sopkovi, že veľmi radi budeme podávať alebo veľmi radi by sme podali niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré budeme prerokovávať na výbore, aby sme upravili aj túto časť tohto návrhu.
Ďakujem veľmi pekne predkladateľom.

Ďakujem. Pani poslankyňa Grausová.

Ďakujem za slovo. Viete, ja si myslím, že v našom školstve najviac chýba výchova k vlastenectvu, pravdivé vyučovanie dejín a úcta k učiteľovi. A toto by sme mali v prvom rade riešiť. Vďaka.

Pán poslanec Petrák.

Ďakujem pekne za slovo aj za zatiaľ faktické pripomienky, ktoré, teda vystúpenie pána kolegu Sopku.
Otázka počtu členov je riešiteľným problémom a vieme sa k nemu vrátiť. Tá naša úvaha vychádzala z toho, že priemerná veľkosť školy na Slovensku je okolo 200 žiakov. Ak zoberieme, že z 200 žiakov má sedieť v školskej rade 9 členov, čiže to je koľko, 5 %? Päť percent žiakov sa mi nezdá málo, aby bolo členmi školskej rady. A nemôžeme to vytvárať nejakým širším spôsobom. Štatúty majú právo si to potom definovať aj nejaké nižšie štruktúry, nižšiu hierarchiu, ale orgán, ktorý bude rokovať s vedením školy, s riaditeľom, so zástupcami, s pedagogickým zborom, asi by nemal byť nejaký masový orgán. Ale všetkým debatám, ktoré budú konštruktívne, som, samozrejme, otvorený.
Ja osobne si myslím, že pokiaľ ide o obsah návrhu, je diametrálne odlišný, ako bol predložený pánom poslancom Žarnayom. Inak to poviem. Ak by bolo naším cieľom vykradnúť tento návrh a predložiť ho akože, aby neprešiel opozičný návrh, ale náš návrh, tak sa stotožním s tým, čo bolo povedané, ale v tomto prípade si myslím, že tu je úplne iný návrh, ktorý úplne inak definuje tieto vzťahy. A myslím si, že je potrebné začať tú debatu absolútne nanovo od nulového bodu, aby sme sa dopracovali k veciam, ktoré v tomto prípade ja vnímam ako vysoko apolitické, sú vecné a ako povedal pán kolega Sopko, cieľom je prejaviť záujem mladej generácie, aby už od pôsobenia na základnej škole cez strednú školu chytali veci do svojich rúk, teda aby získavali záujem o verejný život.

Pán poslanec Osuský.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. K tomu, k tej zmienke o čestných názvoch alebo o pomenovaniach školy jedna spomienka takmer spred dvadsiatich rokov. V čase, keď sme boli vládnuca koalícia, tak som sa angažoval vo veci priznania alebo navrátenia názvu školy v Ľubietovej. Bola to škola postavená koncom vlastne 20., začiatkom 30. rokov minulého storočia, veľmi pekná na tú dobu i dnes architektonicky pozoruhodná, ktorá niesla meno prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka. Tá škola sa uchádzala o vrátenie tohto názvu, ktorý, samozrejme, po komunistickom prevrate bol zrušený ako trieda. A pravda je, že aj keď existovala i vtedy zákonná možnosť takúto vec urobiť, trvalo neuveriteľne dlho prebiť sa s touto žiadosťou cez byrokraciu, teda cez úradnícky aparát ministerstva školstva. Nemyslím si, že by vtedajší minister Ftáčnik bol nejaký múr, cez ktorý to prejsť nemalo, ale i teraz bude veľmi dobré, ak sa stanovia jasné pravidlá a nenechá sa niečo na ľubovôli úradníkov. Lebo vtedy to už muselo dôjsť až k tomu, že pán poslanec Osuský sa vyhrážal tým úradníkom a nakoniec to horko-ťažko teda prešlo.
Takže budem rád, ak sa dobré školy dočkajú takejto veci bez toho, aby o tom rozhodovali nevolení byrokrati, ktorí majú osobné politické preferencie, ktorými chcú tomu či onému čeliť.